Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

celej Európe a uchytili sa viac alebo menej modifikované vo
všetkých európskych jazykoch, jazykové zásady alebo princípy
morfológie a syntaxe (popri fonetike) vychádzajúce z gramatickej
kompetencie – z vrodenej univerzálnej gramatiky - ale rozvíjané v
jednotlivých geografických oblastiach samostatne, sa takýmto
spôsobom nepreniesli do európskeho spoločenstva a nezakotvili.
Vrodená univerzálna gramatika dáva človeku iba gramatickú
kompetenciu, t. j. schopnosť tvoriť jazyk – spájať pojmy (slová)
spolu s tvorbou morfologických zásad tak, aby dávali zmysluplné
celky, myšlienky, vety. Ale spôsob akým sa realizuje, aký systém
morfológie a spájania slov, syntax a gramatiku si vytvorí určité
spoločenstvo, je záležitosťou príslušného spoločenstva. Utvára si
jazyk podľa svojich vlastných zásad tak, aby čo najlepšie slúžil
dorozumievaniu pri komunikácii v spoločenstve. Podľa S.
Blackmoreovej „skutočným problémom v evolúcii jazyka nie sú
slová, ktoré sa aspoň v princípe môžeme naučiť asociatívnym
učením, ale gramatika“. Jazyk sa spočiatku utváral vo veľkých
etnokultúrnych komplexoch, etnovetvách, geneticky príbuzných
spoločenstvách (Germáni, Slovania, Kelti). V neolite sa z
východostredoeurópskeho etnokultúrneho komplexu odčleňovala
ešte juhoeurópska jazyková skupina (rodina) - najprv trácky
etnokultúrny komplex s vlastným, odlišným jazykom od iných
juhoeurópskych a stredovýchodoeurópskych jazykov. Prelínanie
východoeurópskej, tráckej, stredoeurópskej a maloázijskej
etnokultúrnej skupiny vyústilo do kentumovej jazykovej rodiny
(antické Grécko a Rím). Nadobudnutím gramatickej kompetencie s
vyčleňovaním etnokultúrnych komplexov sa začala diferenciácia
jazyka a vetiev.
Tvorba jazyka v relatívne samostatnom vývoji jednotlivých
protovetiev išla odlišnou cestou. Pri sporadických kontaktoch, alebo
ďalších migráciách, dochádzalo k prelínaniu už na iných základoch a
zásadách ako v paleolite, v dobe migrácie gravetských skupín a
predtým. Relatívne samostatné populácie na veľkých teritóriách sa za
niekoľko desiatok tisícročí natoľko rozrástli, že migrujúce skupiny,
ktoré prišli na ich teritórium z inej oblasti, pôvodné obyvateľstvo v
pomerne krátkom čase pohltilo a asimilovalo, vrátane jazyka.
Skupiny prichádzajúce teraz už do cudzieho jazykovo-kultúrneho
prostredia sa z existenčných dôvodov prispôsobili domácemu
obyvateľstvu. Vynútila si to nevyhnutnosť jazykovej komunikácie s
pôvodným obyvateľstvom, bez ktorej malé, izolované skupiny
13