Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

epubliky, ku ktorej na základe Trianonskej zmluvy bola 10.
septembra 1919 pripojená Podkarpatská Rus.
Vznik spoločného štátu priniesol oslobodenie spod dlhotrvajúcej
národnej poroby, odstránenie násilnej maďarizácie, ktorá ohrozovala
samotnú podstatu národa, avšak nevyriešil vážne sociálnoekonomické
a národnostné problémy. V medzivojnovom období
Podkarpatská Rus bola oblasťou biedy a hladu. Svedectvo o tom
prinášal významný český proletársky spisovateľ Ivan Olbracht, ktorý
v rokoch 1931-1936 navštevoval Verchovinu a dôkladným poznaním
krajiny vystihol základné príčiny neutešených pomerov, sociálnej
biedy, politického bezprávia a kultúrnej zaostalosti pôvodného
obyvateľstva tejto prekrásnej krajiny. Kolonizátorskú politiku
násilnej maďarizácie predvojnového obdobia vystriedala
demokraticky sa tváriaca, ale rovnako vykorisťovateľská
a národnostne nespravodlivá politika československých úradov
v období prvej republiky. Namiesto maďarizácie prišla čechizácia.
Po návrate z Budapešti v roku 1922 sa Vasiľ Grendža-Donský
zapojil do literárno-kultúrnej a osvetovej činnosti, spolupracoval
s viacerými redakciami novín a časopisov. Ako mladý spisovateľ bol
zapálený pre boj za krajší osud rodného Zakarpatska. Ako syn
Verchoviny, ktorý prešiel útrapami prvej svetovej vojny, bol od
samého začiatku svojej literárnej tvorby ľavicovo orientovaný,
stimuly k tomu mu dávalo vtedajšie ťažké sociálne postavenie jeho
ľudu. Svoje vlastenectvo vyjadril v historickej poéme Červená skala,
povestiach Petro Petrovič, Iľko Lepej, ako aj v rôznych dielach
naplnených láskou k rodnému kraju. Bol zakladateľom obrodenej
ukrajinskej literatúry a jeho veľkou zásluhou je, že ako prvý začal na
Zakarpatsku písať svoje diela v ukrajinskom spisovnom jazyku a tiež
ako prvý prešiel na celoukrajinský fonetický pravopis. V 20-30.
rokoch minulého storočia bol Vasiľ Grendža – Donský
najproduktívnejším spisovateľom na Zakarpatsku. Viaceré jeho diela
boli preložené aj do českého a slovenského jazyka, čím sa dostal do
povedomia kultúrnej verejnosti. Slovenský preklad Iľko Lepej –
karpatský zbojník vyšiel v Prešove (1939) a do rúk slovenských
čitateľov sa dostali aj Príhody Miša uličníka.
V roku 1939 zanikla Československá republika. Vasiľ Grendža –
Donský veľmi ťažko znášal maďarskú okupáciu Zakarpatska, ktorá
sa uskutočnila po Viedenskej arbitráži a veľmi ostro protestoval.
Tragédia Karpatskej Ukrajiny sa veľmi bolestivo dotkla básnika.
60