ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
zvyšovať cenu svojej komodity donekoneč<strong>na</strong>, ak ju chce predať.<br />
Vždy existujú určité hranice.<br />
Bez to<strong>ho</strong>, aby som sa tu pokúšal o nejaký podrobný teoretický<br />
rozbor v stručnosti stále platí, že „od vekov sa spoločnosti sociálne<br />
delili a delia <strong>na</strong> ovládajúcich a ovládaných, (prirodzene okrem iných<br />
dôležitých, ale predsa už nie tak zásadných hľadísk, <strong>na</strong>jmä<br />
národných záujmov a náboženských ideológií). Samozrejme v súlade<br />
s tým, aj za kapitalizmu sa obyvateľstvo rozdeľuje do<br />
zodpovedajúcich základných spoločenských tried, ktorých záujmy sú<br />
protirečivé až protikladné a to podľa vzťahu k vlastníctvu či k<br />
prostriedkom produkcie.<br />
Na vrc<strong>ho</strong>le triedne<strong>ho</strong> rebríka sú vládnuci kapitalisti –<br />
veľkovlastníci a im v podstate slúžiaca trieda politikov, ma<strong>na</strong>žérov<br />
a propagandistov všetké<strong>ho</strong> druhu (novinári, publicisti, spoločenskí<br />
vedci) decentne dnes <strong>na</strong>zývaní vyššia stredná trieda.<br />
Medzi strednú a viac či menej ovládanú triedu patria živnostníci<br />
(slobodné povolania), družstevníci a hlavne <strong>na</strong>jpočetnejší<br />
zamest<strong>na</strong>nci – robotníci, pracovníci služieb, technickí<br />
a administratívni pracovníci. Konečne <strong>na</strong> poslednom stupni je tzv.<br />
odpadová trieda ľudí bez majetku a s negatívnym vzťa<strong>ho</strong>m<br />
k práci.“(1)<br />
Základnou črtou kapitalizmu je predovšetkým je<strong>ho</strong> masový<br />
vykorisťovateľský charakter a preto sa kapitalistickí vlastníci a im<br />
slúžiaca trieda za svoje oz<strong>na</strong>čenie už dávno akosi hanbia a s<strong>na</strong>žia sa<br />
vo verejnosti v záujme kamufláže presadzovať iné „v<strong>ho</strong>dnejšie“ a nie<br />
tak sfušované názvy akými sú <strong>na</strong>príklad tr<strong>ho</strong>vá ekonomika, liberál<strong>na</strong><br />
demokracia, občianska spoločnosť alebo dnes dokonca iba tzv.<br />
postmoder<strong>na</strong> a <strong>na</strong>miesto imperializmu sa radšej používa „v<strong>ho</strong>dnejší“<br />
termín globalizácia. Ale nech sa menuje tak, či o<strong>na</strong>k, stále je to<br />
svojou ekonomickou i spoločenskou podstatou onen tzv. dobrý<br />
prastarý kapitalizmus, či dnes i presnejšie povedané globálny<br />
ultrakapitalizmus.<br />
Ako sa zmenil súčasný kapitalizmus<br />
Od doby, keď vzniklo monopolné štádium kapitalizmu ( <strong>na</strong><br />
prelome 19. a 20. storočia), je<strong>ho</strong> vývoj sa nezastavil. Došlo k celému<br />
radu zmien. Čo sa však ani tentoraz nezmenilo, je podstata<br />
kapitalizmu. Nuž, ak predtým išlo o proces živelný, tak dnes je tento<br />
33