ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
ozličných hľadísk, ako <strong>na</strong> to poukázal N. Davies. K takým<br />
hľadiskám patrí náboženstvo, iným kritériom je výc<strong>ho</strong>d – západ,<br />
sever – juh, alebo ekonomická vyspelosť a rozvinutosť, či etnické<br />
kritériá: Germáni, Slovania, Kelti, Gréci, Rimania (Latini), Baltovia,<br />
atď. Pri formovaní týchto celkov zohrávali svoju úlohu prírodné<br />
geografické faktory. Koniec poľadovej doby je súčasne začiatkom<br />
divergencie európskej kultúrnej jednoty formovaním veľkých<br />
etnokultúrych alebo protokultúrnych komplexov, <strong>na</strong> základe odlišne<br />
sa formujúcich jazykov v relatívne uzatvorených, alebo samostatných<br />
geografických oblastiach. Migrácie menších izolovaných skupín sa<br />
zvyčajne rozplynuli medzi pôvodným obyvateľstvom a vývoj<br />
výz<strong>na</strong>mnejšie neovplyvnili.<br />
S oteplením po roku 9600 pred n.l. sa začí<strong>na</strong>lo opätovné<br />
osídľovanie severných oblastí s formovaním a šírením nových kultúr,<br />
ktorých základom bola magdalénska kultúra. Desiate tisícročie pred<br />
n.l. je začiatkom formovania európskych etnokultúrnych komplexov,<br />
neskorších protoetník – vetiev, z dovtedy relatívne jednotnej<br />
severokaukazskej europidnej čeľade.<br />
Na Výc<strong>ho</strong>doeurópskej nížine a Ukrajine do začiatku poslednej fázy<br />
neskoré<strong>ho</strong> paleolitu sa sformovalo šesť oblastí. Vývoj osídlenia v<br />
poľadovej dobe v týchto oblastiach pokračoval <strong>na</strong> tých istých<br />
lokalitách, rozširoval územie osídlenia, počet sídlisk a obyvateľstva s<br />
tým, ako sa zlepšovali klimatické podmienky. Po oteplení okolo roku<br />
9600 sa postupne vytvárali veľké sídliskové aglomerácie. Teploty<br />
dosa<strong>ho</strong>vali v priemere o 1,5 – 2o C vyššie <strong>ho</strong>dnoty ako v súčasnosti a<br />
<strong>na</strong> Výc<strong>ho</strong>doeurópskej nížine o 2 – 2,5o C. Zvýšenie počtu<br />
obyvateľstva vyvolalo krízu. Nastala núdza o lovecké revíry, čo bol<br />
jeden z podnetov k migrácií. Všeobecným javom vo výc<strong>ho</strong>dnej<br />
Európe <strong>na</strong> konci ľadovej doby a <strong>na</strong> začiatku mezolitu je pohyb<br />
menších skupín s osídľovaním pustých území po ústupe ľadovcov <strong>na</strong><br />
severe a <strong>na</strong> západe (Poľsko a pobrežie Baltické<strong>ho</strong> mora). Zmenil sa<br />
spôsob lovu. Lov <strong>na</strong> veľké zvieratá, akým bol mamut, nosorožec či<br />
sob, vystriedal lov <strong>na</strong> menšiu zver. Menili sa lovecké zbrane.<br />
Doterajší spôsob života vo veľkých zoskupeniach potrebných <strong>na</strong> lov<br />
veľkých zvierat sa rozpadol a vznikali menšie pohyblivé skupiny. To<br />
bol nový moment vo vývoji <strong>na</strong> konci poľadovej doby a v mezolite.<br />
Kým prvých päť oblastí osídlenia <strong>na</strong> Výc<strong>ho</strong>doeurópskej nížine a<br />
Ukrajine sa sformovalo v ranej a strednej fáze neskoré<strong>ho</strong> paleolitu,<br />
posledná severozápadná oblasť <strong>na</strong> území dnešné<strong>ho</strong> Bieloruska a<br />
Lotyšska s presa<strong>ho</strong>m do Poľska s mazovským cyklom sa formovala<br />
11