Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

KULTÚRA V TOKU ČASU
_______________________________________________________
Maxim Bahdanovič ako pevec slovanstva a
„neopakovateľnej krásy“ Bieloruska
Ivan A. Čarota
Nedávno sme oslavovali 120. výročie narodenia a čoskoro príde aj
95. výročie úmrtia bieloruského spisovateľa, s ktorým sa jednoducho
nikto nedá porovnať.
Nie náhodou sa stal zaužívaným (zdá sa, stále prítomný a o to ešte
viac zdôraznený M. Streľcovom) výraz „Bahdanovičova záhada“.
Sémantické pole tohto výrazu je veľmi široké. Na jednej
straneobsahuje hrdosť na to, že náš krajan mal v sebe také veľké
a mnohokrát potvrdené prepojenie tvorivého talentu a intelektu. Na
druhej strane, súčasne je v tomto výraze prítomná trpkosť
a pohoršenie sa nad tým, že takejto výnimočnej osobnosti bol daný
taký krátky pozemský život, pričom život siroty, odtrhnutej od rodnej
hrudy a rodnej reči. Toto odtrhnutie musel zvládať s veľkými
obeťami, v stálych zhlukoch náhod, ktoré boli akoby stvorené za
trest. My, ktorí rozpačito stojíme pred večnosťou a nie sme schopní
vnímať najvyšší zmysel Božej Prozreteľnosti, len ťažko môžeme
prísť na zákonitosti tohto osudu. Ale pocit záhady vždy nabáda
hľadať jej rozlúštenie.
Vo významovej šírke tohto výrazu je tiež prítomný záblesk
podvedomého, niekedy aj zreteľne sformulovaného uvedomenia si
skutočnosti, že ak sa naozaj zahĺbime do prehodnotenia života a diela
Maxima Stracima (tu sa M. Bahdanovič porovnáva s jedným z jeho
najvýznamnejších básnických hrdinov, protagonistom rovnomennej
poémy Stracim labuť, napísanej na základe biblického príbehu –
symbolom hrdosti, neskroteného ducha a odhodlanosti - pozn.
prekl.), odhalíme možnosť pochopiť nielen jeho, ale aj seba samých,
aj iných, aj rýchlo plynúci čas, aj premenlivý svet… Ináč by to ani
nemalo byť, lebo siahnuť po dedičstve skutočne významnom,
skutočne duchovnom znamená pripojiť sa k prejavom Najvyššieho,
ktorého význam sa neobmedzuje ideologickými požiadavkami ani
54