Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

uvedomuje veľmi hlboko a prenikavo. V jeho pozícii vidieť nie
politickú angažovanosť, nie romantické nadšenie pre prázdnu ideu
bratstva, ale uvážený, rozhľadený a predvídavý prístup k skutočnosti
a perspektívam. Potvrdzujú to samotné dejiny – v dôsledku 1.
svetovej vojny vzniklo Česko-Slovensko, Poľsko, Kráľovstvo Srbov,
Chorvátov a Slovincov (Juhoslávia). Okrem toho, čo je tiež dôležité,
pocit slovanskej príbuznosti zohral veľkú úlohu v tom, ako sa
budovali vzťahy novovytvorených slovanských krajín s ruskými
emigrantmi po Októbrovej revolúcii a občianskej vojne.
Bieloruskú otázku Maxim Bahdanovič vždy vnímal neoddeliteľne od
celoslovanského kontextu. Ako hĺbavý mysliteľ dôsledne premýšľal
a analyzoval konkrétno-historický vývin slovanstva, venoval
mimoriadnu pozornosť procesom sebaidentifikácie a národnej
uvedomelosti tých národov, ktoré boli podľa statusu blízke
Bielorusom – tých, ktorých nazývajú malými a považujú za objekty,
nie subjekty svetovej politiky.
Máme všetky dôvody tvrdiť, že Bahdanovičove názory ako systém
obsahujú myšlienku slovanskej jednoty. Ako ukazuje komplexný
prehľad celého jeho diela, ktorým v tejto chvíli disponujeme (to, čím
bieloruská literatúra disponuje v súčasnosti, nie je kompletné
Bahdanovičovo dielo. Po predčasnej smrti básnika na tuberkulózu vo
veku 25 rokov archív jeho rukopisov uschovával básnikov otec
Adam Bahdanovič, ale počas dobytia Jaroslavľa v r. 1918 veľká jeho
časť bola zničená, respektíve poškodená požiarom - pozn. prekl.), pre
básnika nebola bieloruskosť „vecou samou osebe“. Približujúc
genézu kultúry Bielorusov, ktorá je blízka aj Ukrajincom,
konzekventne používa takéto výrazy: „štyri ruské národy“, „ruské
národy sú tri“, „ruské plemeno“, „ruské kmene“, „ruská zem“, „ruské
územia“, „ruské náboženstvo“, „spoločný ruský život“, „jednou
ruskou kultúrou by svet získal viac“, „všetky tri ruské literatúry“,
„ruskí Ukrajinci“, „ruská kultúra, a konkrétne ukrajinská kultúra“,
„na bieloruskej a teda aj na ruskej pôde“...
Pozornosť zvestovateľa idey bieloruskej obrody nepochybne
upútavalo aj to, čo svedčí „o kultúrnom rozdrobení ruských
Slovanov“, vzniku „dvoch nezávislých centier – Litvy a Moskvy“ [1:
d. 2, s. 200]. Ale od začiatku do konca dodržiava pojmovú
konzekventnosť, hodnotí historický obsah etnického a subetnického,
etnického a nadetnického. Preto musíme Bahdanovičove názory na
slovanstvo hodnotiť tiež komplexne a s takou istou
57