Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

Tieto organizácie sa začali formovať v období, keď sa rozpútal boj
o zahraničnopolitické smerovanie Slovenskej republiky. Nečudo, že
v tom čase čoraz väčšmi stúpal záujem zahraničných darcov
o profiláciu mimovládnych organizácií na Slovensku. Najväčšie
finančné zdroje k nám prúdili a prúdia zo štátneho rozpočtu
Spojených štátov amerických prostredníctvom rozličných agentúr
a nadácií. Daňoví poplatníci USA sú určite „radi“, že môžu prispieť
na činnosť „významných a demokratických“ inštitúcií v SR. V tejto
„radosti“ nie sú osamotení – k štedrým donorom patria aj americký
miliardár Sörös, Svetová banka, mnohé anglické a nemecké
inštitúcie. A v ére „správnej“ vlády to boli aj domáce finančné fígle –
napríklad IVO dostal od štátu niekoľko dotácií, roku 2002 získal
„Inštitút“ od Úradu vlády SR v rokovacom konaní bez zverejnenia
zákazku za 2,5 milióna korún na vypracovanie „Vízie vývoja
Slovenskej republiky do roku 2020“. Jej editormi boli Fedor Gál,
Grigorij Mesežnikov a Miroslav Kollár, autorský kolektív tvorili
členovia a spolupracovníci tzv. tretieho sektora. Neviem, ako a komu
táto „prognostická“ práca poslúžila, ale verejnosť by si zaslúžila
poznať pravdu.
Isté je, že mimovládky získali autoritu nie vďaka svojim výsledkom,
ale predovšetkým zásluhou neadekvátneho vplyvu v médiách. A ten
je výsledkom zväčša cieleným, ale zavše aj rezultátom ohlupovania
a nevedomosti novinárov.
Napokon, najvýstižnejšie o tom svedčí počet citácií členov tzv.
tretieho sektora vo vybraných médiách za rok 2006 a 2007 (pramene:
spw.blog.sme.sk a aktuálne.centrum.sk).
Inštitút pre verejné otázky (IVO) sa môže honosiť roku 2006 až 278
citáciami, najviac z nich mal Grigorij Mesežnikov (prezident
inštitútu) 140, na ďalšom mieste skončil Martin Bútora (čestný
prezident) 73 citácií. Roku 2007 mal prvý spomenutý dokonca 192
citácií a druhý trocha zvoľnil tempo, keď mal iba 46 citácií.
Začiatkom roka 2008 inštitút vynikajúco charakterizoval sám seba
publikáciou „Súhrnná správa o stave spoločnosti za rok 2007“.
Okrem iného sa v nej tvrdí, že zatiaľ sú na Slovensku iba tendencie
k mytologizácii dejín, z ktorej namiesto vlastenectva vytŕča
nacionalizmus, zatiaľ sú tu pokusy obmedziť slobodu združovania
a pôsobenia „mimovládok“, iba neurčité zásahy do slobody
vlastníctva a podnikania, iba sklony nasadiť náhubok slobodným
médiám. Reformy sa nezrušili, objavili sa len nekvalifikované zásahy
47