Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

Proti maďarským vojskám, ktoré obsadili značnú časť územia,
vrátane Užhorodu a Mukačeva, spolu so svojimi druhmi sa postavil
so zbraňou v ruke, aby bránil rodnú zem. V nerovnom boji s presilou
maďarskej armády bol zajatý a odvlečený do zajateckého tábora
v Maďarsku. Hrdinstvo Zakarpatcov v ozbrojenom boji proti
horthyovským vojskám na Krásnom poli pri Chuste vošlo do dejín
druhej svetovej vojny ako prvé ozbrojené vystúpenie proti fašizmu.
Po nejakom čase sa podarilo Vasiľovi Grendžovi – Donskému utiecť
z maďarského koncentráku a dostať sa na Slovensko, do krajiny,
ktorá nebola pre neho neznáma, cudzia, práve naopak. Tu sa stretol
s úprimným slovanským pochopením, pomocou a solidaritou.
A nebolo to náhodou. Má to svoje historické korene, pretože
predkovia Slovákov a Rusínov – Ukrajincov žili vedľa seba ako
priami susedia, medzi ktorými nikdy neboli antagonistické rozpory,
ale spoločný osud zápasov o historické prežitie, o svoju národnú
identitu a potrebu vzájomnej podpory.
Takto sa Vasiľ Grendža-Donský ocitol v krajine, ktorá mu bola
blízka, kde mal aj priateľov a známych, ktorí ho poznali ako básnika,
poloninského slavíka. O vzťahu slovenských priateľov k nemu veľmi
výstižne svedčí epizóda, keď sa do éteru v Belehrade a Moskve
dostala správa, našťastie nepravdivá, že v maďarskom
koncentračnom tábore básnika umučili. Významný slovenský básnik
Fraňo Kráľ pohotovo napísal veršovaný nekrológ. Keď však Vasiľ
Grendža-Donský prišiel na Slovensko a navštívil v Bratislave autora
nekrológu, ich spoločná radosť bola bezhraničná. Po predčasnej
smrti národného umelca Fraňa Kráľa v r. 1955 Vasiľ Grendža –
Donský úctu k svojmu slovenskému priateľovi tiež vyjadril
básnickým slovom.
Na Slovensku sa naďalej venoval literárnej, publicistickej
a prekladateľskej činnosti. Spolupracoval s rozhlasom a filmom.
Prekladal zo slovenskej, českej a maďarskej literatúry. Publikovaním
v ukrajinskej tlači Veselka, Družno vpered, Nove žiťťa a Dukla
napomáhal kultúrnemu rozvoju ukrajinského obyvateľstva na
východnom Slovensku. Za jeho literárnu, kultúrno-výchovnú a
spoločenskú činnosť mu bol udelený titul Zaslúžilý umelec a štátne
vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu. Od roku 1939 žil a pracoval
v Bratislave. Zomrel 25. novembra 1974. Pochovanie Vasiľa
Grendžu-Donského na cintoríne v Slávičom údolí má v sebe hlbokú
symboliku. Slovenská zem ho prijala ako jedinečného človeka,
61