Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

k podstate tohto ustavičného zlyhávania. K onomu
najzákladnejšiemu: prečo?
Odpoveď na takto položenú otázku nie je, ani nemôže byť
jednoduchá. Naša otázka „prečo“ vinie sa celými dejinami
filozofického myslenia a prinajmenej od Sokratových čias je
zárodkom akéhokoľvek seriózneho myslenia, lebo hneď v zárodku
práve toto čerstvo zrodené poznanie spochybňuje. Keby išlo o čisto
teoretickú reflexiu, mohli by sme sa ako-tak upokojiť
s predchádzajúcim konštatovaním. Problém je však v tom, že dejiny
európskych kultúr (a hodnoty týchto kultúr) odohrávali sa, a aj sa
odohrávajú, teda realizujú v rozličnom čase a priestore. Tento
priestor nebol a ani dnes nie je celkom jednotný. A už vôbec nie
kompaktný. Naopak, je kultúrne dosť zložito vystavaný, teda celkom
logicky, vnútorne ani nemusí byť kompatibilný. Čo v rovine politík
jednotlivých aktérov EU môže vyvolávať vážne pnutia. Tie sa dnes
prejavujú napr. ekonomicky, ale aj rozličnými postojmi
k prebiehajúcim vojnovým konfliktom, účasťou v nich (Irak,
Afganistan, Juhoslávia) ako aj vo vzťahoch k novovytvoreným
spoločenstvám (Kosovo). Tento odpor k jestvujúcim riešeniam čisto
silového a politického charakteru, môže sa stať pre politikov
jednotlivých štátov EU v istom zmysle smrteľným. A to tým skôr,
čím viac budú politici ignorovať základnú kultúrnu hodnotu akou je
každý ľudský život a afinita občanov daného štátu k tejto hodnote.
Európska politika ako som spomenul vyššie, túto hodnotu neraz
pošliapala a zatiaľ aj vždy na vlastnú ignoranciu, hrubosť
a nepochybne aj ziskuchtivosť doplatila. Horšie je už iba
konštatovanie, že na nekultúrnosť európskych politikov vykrvácalo
mnoho statočných a podvedených mužov, žien a detí. Aj v našej
vznešenej súčasnosti, ktorú prikrývame dekou demokracie, hynie vo
svete na podvýživu, ale aj na vnucovanú demokraciu od čias ostatnej
veľkej vojny azda rovnaký počet ľudí ako počas nej. Možno aj
v dôsledku katastrofických ekonomických teórií, za ktoré ich
tvorcom boli udelené Nobelove ceny. Napokon, tie sa dosť hojne
dostali aj do rúk neprehliadnuteľných vojnových štváčov. To,
samozrejme tiež dosť vypovedá o vzťahu k hodnotám európskej
kultúry. Ale najmä o tom, ako sa jej politická reprezentácia chce,
alebo vie s týmito hodnotami identifikovať. Hovorí to však veľa
predovšetkým o tom, ako sa identifikuje politika so svojimi občanmi,
teda voličmi, ktorí už v dosť masovom meradle odmietajú chodiť
k volebným urnám (lebo tam tušia vlastnú občiansku smrť!). Ale tí
27