Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

po štvrté - periféria periférie (vykorisťované skupiny v krajinách
tretieho sveta, ku ktorým sa radí poľnohospodárske a vidiecke
obyvateľstvo či Indiáni v Latinskej Amerike a pod.). Okrem prvej
kategórie však pozitívne efekty hospodárskeho rastu obchádzajú
väčšinu sveta.
Idea ekonomického rastu prináša teda ďalší paradox – drvivá
väčšina svetovej populácie na tomto raste nemôže participovať a vo
svete naďalej pretrváva rozdelenie na bohatý Sever a chudobný Juh.
Pripomeňme, že podľa správy OSN žije v podmienkach extrémnej
chudoby vo svete vyše miliardy ľudí a viac ako osemstoštyridsať
miliónov ľudí na následky hladovania umiera. A preto oveľa
podstatnejšie je zamerať pozornosť na spravodlivé rozdelenie
hojnosti západného sveta a to tak v rámci vyspelých štátov, ako aj
z globálneho hľadiska. Ekonomický rast nemôže stáť v ceste
hodnotám sociálnej spravodlivosti, životného prostredia,
demokracie či svetovej rovnováhy.“(2)
Hlavným výsledkom tejto priestorovej polarizácie bola
koncentrácia finančného kapitálu v štátoch „centra“ a vytváranie
svetového dlhu, umožňujúceho získavať dodatočný zisk z vloženého
kapitálu v rozvojových štátoch. Vývoz kapitálu k organizovaniu
výroby v týchto štátoch s omnoho lacnejšou pracovnou silou,
nielenže viedol k zvýšeniu miery zisku z tohto kapitálu, ale
v konečnom dôsledku viedol ešte k väčšej koncentrácii kapitálu vo
vyspelých štátoch.
Predstavy Adama Smitha o kapitalizme ako vzore najväčších
dosiahnuteľných hodnôt, ktorý prostredníctvom slobodného trhu
prináša jednotlivcom, organizáciám a štátom bohatstvo a rozkvet, sa
akosi stále nenapĺňajú. Súčasný systém globálneho kapitalizmu,
okrem iného, vedie k stieraniu rozdielov medzi legálnosťou a
nelegálnosťou zdrojov kapitálu a k prehlbovaniu ekonomickej
nerovnosti medzi štátmi. „Špinavé peniaze“ smrdia čím ďalej , tým
menej. Bohatstvo mafie rastie nielen z obchodu s narkotikami
a obchodu s ľuďmi, ale jeho zdrojom sú i rozličné „zákonné“
operácie, ako je vytváranie fiktívnych spoločností, neprehľadných
akciových štruktúr, zneužívanie transférových cien, využívanie
„daňových rajov“ a pod., ktorými sa dáva punc legálnosti podvodom,
daňovým a colným únikom. Ročný obrat týchto operácií sa odhaduje
na jeden bilión dolárov.
35