Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

prevažne predmetom výskumu a recenzovania. Používal ich tiež ako
mottá, tvorivé impulzy, citácie a alúzie vo vlastnej tvorbe, prekladal
ich a tvorivo využíval. Preto tvorivé hľadanie Bahdanoviča v rôznych
žánroch má kontaktologické a typologické presahy, predovšetkým do
tvorby iných slovanských spisovateľov.
Samotný fenomén Bahdanoviča odzrkadľuje určitý prierez spoločnej
východoslovanskej kultúry a príslušnej uvedomelosti – pevný pocit
vlastných koreňov, jasné videnie toho, čo z nich vyrástlo a rozvetvilo
sa, uvedomenie si vlastnej patričnosti k všetkých trom
(východoslovanským – pozn. prekl.) vetvám a želanie, aby prekvitali.
Bieloruský učenec prekladal z bieloruštiny a ukrajinčiny do ruštiny
a naopak a tak stimuloval rozvoj každej z príbuzných literatúr,
zakladal medziliterárne kontakty medzi nimi ako samostatnými
jazykmi, čím súčasne staval základy kvalitatívne novej spoločnosti.
Je podstatné aj to, že tak za života Maxima Bahdanoviča, ako aj
v nasledujúcich 95 rokoch práve slovanské národy vnímali jeho dielo
veľmi aktívne, s najvýraznejším záujmom a adekvátnosťou.
Keď sa dostaneme bezprostredne k vzťahu Bahdanoviča k myšlienke
slovanskej jednoty, záujme nás takýto jeho názor: „Jedno je isté:
slovanské územia, ktoré sa nachádzajú v zložení vymenovaných
nemeckých štátov, musia byť v každom prípade vyňaté z ich hraníc.
Je to vytúžená nádej celého radu slovanských národov. Je to
nevyhnutne potrebné aj pre Rusko samotné. To isté si od nás
vyžaduje aj pocit slovanskej príbuznosti s celým ostatným
slovanstvom a napokon aj pocit jednoduchej spravodlivosti“ [1: d. 3,
s. 66]. Samozrejme, takýto pohľad sa sformoval v neposlednom rade
pod vplyvom určitých historických okolností: rok 1914, začiatok 1.
svetovej vojny, predvídanie a očakávanie globálnych premien, ktoré
mali priniesť oslobodenie slovanským národom „v zložení ...
nemeckých štátov“. Bezprostredným objektom jeho pozornosti boli
„bratia Česi“ (takýto názov má aj brožúra, v ktorej sa nachádza
citovaný výrok). Ale celý kontext, takisto ako kontext Bahdanovičom
rozoberaných udalostí, zahŕňal aj ďalších – Slovákov, Chorvátov,
Slovincov, lužických Srbov, uhorských Rusov a okrem nich aj
Bulharov a Srbov (teraz sú to Srbi „bosniacki“ a „krajanskí“). Všetky
tieto bratské – čo je zdôraznené už v názve brožúry – národy boli
vtiahnuté do svetovej vojny ako nepriatelia Rusov, Bielorusov,
Ukrajincov, Srbov, Čiernohorcov a Poliakov. Drámu rozdelenia
a vojensko-politického znepriatelenia Slovanov si Bahdanovič
56