ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
ÄÃtaÅ¥ ho môžete kliknutÃm na túto linku - Združenie slovanskej ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Komár<strong>na</strong>, Nových Zámkov, Ostri<strong>ho</strong>mu a stredoslovenských<br />
banských miest. Preslávil sa v bojoch s Turkami. Keď v roku 1598<br />
dobyl Ráb od Turkov, získal prímenie „rábsky hrdi<strong>na</strong>“. Bol<br />
<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší vojvodca v pätnásťročnej vojne s Osmanmi –<br />
zvíťazil v 26 bitkách. Vlastnil Červený Kameň, od 1599 aj<br />
Bratislavský hrad – dedičný hradný kapitán a župan Bratislavskej<br />
stolice. Je<strong>ho</strong> manželka M. Fuggerová bola <strong>na</strong>jbohatšia že<strong>na</strong> vtedajšej<br />
Európy. – 460. výročie <strong>na</strong>rodenia.<br />
- 17. septembra 1852 sa <strong>na</strong>rodil v Záskalí <strong>na</strong> Orave mno<strong>ho</strong>stranný<br />
kultúrny pracovník, „národný mravec“ ANDREJ HALAŠA,<br />
vzdelaním právnik. Zomrel 4. apríla 1913 v Martine. Zaslúžilý<br />
divadelný pracovník – organizátor, herec, režisér a zapisovateľ<br />
martinské<strong>ho</strong> Slovenské<strong>ho</strong> spevokolu. Pre oc<strong>ho</strong>tníkov prekladal<br />
cudzie divadelné hry. Spolu s Jozefom Škultétym redigoval edíciu<br />
Divadelná knižnica a Slovenský divadelný oc<strong>ho</strong>tník. Bol redaktor<br />
Kníhtlačiarske<strong>ho</strong> účastinárske<strong>ho</strong> spolku v Martine. Do etnografie<br />
prispel zbierkou slovenských ľudových piesní. Má mimoriadne<br />
zásluhy o vybudovanie Národné<strong>ho</strong> domu i prvej budovy<br />
Slovenské<strong>ho</strong> národné<strong>ho</strong> múzea v Martine. – 160. výročie <strong>na</strong>rodenia.<br />
- 20. septembra 1902 sa <strong>na</strong>rodil v Tisovci politik a novinár<br />
VLADIMÍR CLEMENTIS, advokát a spoluzakladateľ časopisu<br />
i hnutia DAV. Umrel – popravili <strong>ho</strong> 3. decembra 1952 v Prahe.<br />
Angažovaný politik – poslanec Národné<strong>ho</strong> zhromaždenia, počas 2.<br />
svetovej vojny komentátor československé<strong>ho</strong> vysielania v Londýne,<br />
po vojne štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí i minister<br />
zahraničných vecí. Roku 1951 bol bezdôvodne obvinený<br />
z buržoázne<strong>ho</strong> <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu, uväznený a roku 1952 popravený.<br />
Roku 1963 <strong>ho</strong> občiansky i politicky rehabilitovali. Je<strong>ho</strong><br />
Nedokončená kronika sa pokladá za <strong>na</strong>jdlhší a <strong>na</strong>jkrajší list žene<br />
v slovenskej literatúre. – 110. výročie <strong>na</strong>rodenia, 60. výročie smrti.<br />
- 20. septembra 1912 sa <strong>na</strong>rodil v Smižanoch slovenský učiteľ JÁN<br />
NÁLEPKA. Zomrel – padol v boji 16. novembra 1943 v Ovruči v<br />
bývalom Sovietskom zväze. V druhej svetovej vojne bol dôstojník<br />
Slovenskej armády <strong>na</strong> výc<strong>ho</strong>dnom fronte. Po prebehnutí <strong>na</strong> sovietsku<br />
stranu stal sa výz<strong>na</strong>mným partizánskym veliteľom slovenských<br />
partizánov známym pod menom kapitán Repkin. Po vojne dostal<br />
vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie hrdi<strong>na</strong> Sovietske<strong>ho</strong> zväzu in memoriam. – 100.<br />
výročie <strong>na</strong>rodenia.<br />
80
Change language