Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

Etymologický slovník latinčiny (V. Mejer-Ľubke), ktorá je jedným z
prajazykov dnešných románskych jazykov, obsahuje necelých 10-
tisíc slov (9 700 slov). Rekonštrukcia ugrofínskeho jazyka., o ktorú
sa pokúsil maďarský jazykovedec P. Chajda, dospela k 1 200 slovám.
V Moskve začal vychádzať Etymologický slovník slovanského
jazyka. Do smrti hlavného editora (O. N. Trubačeva) vyšli zväzky od
písmena „a“ po „p“ zoradené podľa latinskej abecedy. Predpokladá
sa, že slovník obsiahne asi 25-tisíc slov. V doteraz vydaných
zväzkoch analyzovali 12 500 pôvodných praslovanských
(koreňových) slov. Teda viac ako obsahuje celý latinský slovník.
Latinský a praslovanský jazyk (staroslovančina) pochádzajú z
približne porovnateľného obdobia. Počet základných koreňových
slov poukazuje na starobylosť slovanského jazyka, ktorý v tomto
smere dokonca značne predstihuje aj latinčinu. O tvorbe a vývine
slovanského jazyka z koreňových základov uvádza príklady Š.
Ondruš v publikácii Odtajnené trezory slov (I.-IV.). Iným príkladom,
ktorý na túto skutočnosť poukazuje je počet jednotiek (slov) slovnej
zásoby. Latinčina obsahuje 30-tisíc slov, nemčina (aj so
slovanizovanými výrazmi) 170-tisíc, angličtina, ktorá vyšla z
viacerých jazykov, 250-tisíc slov, kým zo slovanských jazykov len
čeština má 300-tisíc základných slovných jednotiek (koreňov), z
ktorých príponami, predponami a morfologicky je možné utvoriť až
deväť miliónov odlišných výrazov (slov).
Z hľadiska množstva najstarších a pôvodných koreňových slov v
slovnej zásobe sa slovanská etnovetva a jej jazyk javia ako najstaršie
a najbohatšie v Európe. O tom, že jazyk na konci ľadovej doby, keď
sa začala divergencia etnokultúrnych komplexov, ešte nebol
vytvorený, vypovedá skutočnosť, že ak by v tomto období existoval
jazyk aspoň v zárodočnej podobe, mal by spoločný základ (syntax,
gramatiku, morfológiu, fonetiku) s keltským, nemeckým a
slovanským jazykom, podobne ako má časť spoločnej slovnej
zásoby. Jazykovedci o spoločných prvkoch v systéme európskych
jazykov nehovoria.
Po odčlenení etnovetiev a formovaní samostatnej cesty
jazyka, zostala veľká populácia vo východnej a strednej Európe od
Rýna po rieku Don a Kaukaz a od Baltického mora po Balkán
odčlenená od západoeurópskej i severoeurópskej etnovetvy.
Archeologické poznatky potvrdzujú, že medzi skupinami strednej a
východnej Európy pokračoval intenzívny pohyb, prelínanie a
kontakty, ktoré neumožnili ďalšiu divergenciu s utvorením odlišného
15