Čítať ho môžete kliknutím na túto linku - Združenie slovanskej ...

aktualizovanými funkciami. Treba len, aby sme ho my sami
neobmedzovali, nepoužívali v našich každodenných záujmoch, aby
sme dopredu nevymýšľali „rozlúštenia“, ktoré sú pre nás výhodné,
a nepripisovali klasikovi to, čo mu nebolo vlastné. Aby sme
s veľkým rešpektom vnímali všetko, čo je v ňom osobité.
„Bahdanovičoveda“ ešte stále nie je v uspokojivom stave. Netreba
však v žiadnom prípade brať toto tvrdenie ako výčitku predchodcom.
A to aspoň preto, lebo svedomito plnili svoje úlohy a prispôsobovali
ich požiadavkám svojej doby. Okrem toho, v literárnej vede je úplne
normálna a navyše aj nevyhnutná evolučnosť. V každej evolučnej
etape treba tak či onak meniť alebo upresňovať prístupy, aby sa
mohli šíriť náležité skúsenosti. Veľmi výrazne to platí aj v našom
prípade, pretože Bahdanovičovo dielo podľa jeho vlastných slov
tvorí akoby „vyschnuté zrnká“. Uvedomujúc si určitú riskantnosť
tejto asociácie, podotkneme, že jeho potomkovia chvalabohu tieto
zrnká dávno „našli“ a nejaká ich „životodarná sila sa prebudila“...
Ale či ozaj aj „bujaro rozkvitla“?
Už je dávno načase patrične preskúmať, akým spôsobom sa
bieloruské vo vedomí a diele Bahdanoviča prelínalo s
celoslovanským. Keďže sa práve v tomto bode vždy zamotalo
všetko, čo sa len pokúsime sa to prebrať podrobnejšie.
Máme všetky dôvody tvrdiť, že Maxim Bahdanovič, ktorý sa stal
pýchou bieloruskej kultúry a klasikom novej bieloruskej literatúry,
vyrástol na pôde slovanských duchovných, kultúrnych, literárnych,
vedeckých, osvetových a výchovných tradícií. Práve vďaka nim
vznikol básnik a vlastenec takého rozmeru. Asi ťažko sa spochybnia
viaceré skutočnosti, ktoré svedčia, že práve folklór a literatúra
Slovanov predurčila tvorivý potenciál a svetonázor slávneho pevca,
zabezpečila tak presah do hĺbky, ako aj vzlet do výšok. Okrem toho,
počas celého života sa u Bahdanoviča konzekventne spájalo národné
sebavedomie s celoslovanským.
Je všeobecne známe, že nádejný vynikajúci tvorca - literát chcel
získať vysokoškolské vzdelanie v slavistickej oblasti a mal podporu
významného odborníka v tejto oblasti. Ale aj bez univerzitného
slavistického vzdelania Maxim Knihomoľ (tak Bahdanoviča
prezývali ešte na gymnáziu pre jeho vzťah k literatúre a čítaniu,
neskôr sa táto prezývka stala jedným z pseudonymov básnika - pozn.
prekl.) vždy pozorne sledoval literatúru, národnostný a kultúrny
rozvoj bratských národov. Diela ich predstaviteľov boli pre neho
55