ZÁSADY OCHRANY MESTSKEJ PAMIATKOVEJ ... - Mesto Nitra

Iný mobiliár (lavičky, koše, vývesné štíty, reklamy, markízy):Na území pamiatkovej rezervácie sa v súčasnosti nenachádzajú origináli historických lavičiek,košov, reklamných pútačov, stĺpov a reklám. Nezachoval sa ani jediný vývesný štít. Pravdepodobneuvedené druhy mobiliáru nemali ani dôvod existovať, nakoľko predmetné územie bolo súboromprivátnych kanónií, kláštora, palácov, biskupskej rezidencie a dvoch seminárov. Iný mobiliár by mal byťpochopený ako novotvar s neutrálnym výrazom zodpovedajúci kvalitám súčasnej dizajnérskej tvorby.Súčasný mobiliár z druhej polovice 20. storočia je vyhovujúci, nerušivý ale jeho výmena za výtvarnehodnotnejší by bola obohatením pamiatkového územia.Reklamné pútače a stĺpy:Reklamné pútače a stĺpy sa na území pamiatkovej rezervácie nenachádzajú a ani v minulostinenachádzali.ARCHEOLOGICKÉ NÁLEZISKÁÚzemie pamiatkovej rezervácie je tvorené hradným kopcom, na ktorom sa nachádza hrad spolus tzv. Horným mestom. Samotný hradný kopec je tvorený výbežkom treťohorného vápencového masívupohoria Tríbeč. Vápencové bralo vystupuje vysoko nad úroveň rieky a jej nivy. V minulosti tvorilosamostatný riečny ostrov obtekaný meandrom rieky Nitra a z juhu oddelený od ostatného územiavedľajším ramenom označovaným ako Nitrička. Výrazná strategická poloha, ľahká brániteľnosť, ako ajblízkosť vodného zdroja a dominantnosť v území predurčenom prírodnými podmienkami, na vzniksídliskových aglomerácií priťahovali pozornosť človeka už od najstarších čias. Súčasný terénny stav je voveľkej miere (80-90%) spôsobený dlhodobým osídlením a sním spojenou ľudskou činnosťou. Súčasťoupamiatkovej rezervácie je aj územie na pravobrežnej nive rieky Nitra pod východným svahom hradnéhovrchu – severná časť historického Podhradia – Suburbia (západná časť dnešnej Podzámskej ulice).Dejiny bádaniaPrvý archeologický výskum na území MPR – Nitra sa uskutočnil na začiatku 30-tych rokov 20.storočia. pod vedením Dr. Bőhma z archeologického ústavu v Prahe a v spolupráci s Ing. arch. V.Menclom bol vykonaný zisťovací výskum pri apside románskej časti katedrály za účelom jej datovania.(tzv. Pribinov kostol, resp. Emerámov kostol). V druhej polovici 50-tych rokov bol pod vedením Dr.A.Točíka (AÚ SAV) uskutočnený zisťovací archeologický výskum na voľnom priestranstve pod tzv.Morovým stĺpom. V roku 1960 sa uskutočnil výskum viacerých častí Horného mesta v súvislostis plynofikáciou (Dr. A. Habovštiak). Archeologický ústav SAV začal uskutočňovať v roku 1987systematický archeologický výskum areálu hradu, ktorý aj v súvislosti s postupnou obnovou hradupokračuje s prestávkami až dodnes (Prof. B. Chropovský, Dr. G.Fusek, Dr. P. Bednár, Dr. M.Samuel,Mgr. E.Fottová, Dr. M. Ruttkay, Mgr. Z. Poláková, Mgr. M. Bielich). Počas predchádzajúcich rokov bolopreskúmané východné nádvorie, sakristia katedrály, hradný palác, priestor pred palácom, hospodárskekrídlo hradu, kazemata JV bastiónu, interiér tzv. Dolného kostola, gotická priekopa a násyp JV bastiónu.Mimo areálu hradu bolo v súvislosti s týmto výskumom sondážne skúmané okolie tzv. Morového stĺpa,„Prepoštská“ záhrada a západný svah hradného kopca. V rámci rekonštrukcie vykurovania v Nitrianskejgalérii (tzv. Župný dom) boli na prelome 80-tych rokov a 90-tych rokov 20. storočia preskúmané niektoréčasti suterénov v západnom krídle. (Dr. P.Bednár, Dr. M.Samuel). Okrem spomenutých výskumov bolov druhej polovici 20. storočia a na začiatku 21. storočia uskutočnených niekoľko záchranných terénnychakcií súvisiacich so stavebnou činnosťou na Pribinovom námestí (Dr. Kujovský, Dr. Ožďáni).Situovanie a rozsah najdôležitejších archeologických výskumov na hradnom kopci,uskutočnených pred rokom 2006, je zachytený na prílohe č. 5.2.10Chronológia osídlenia územiaNajstaršie osídlenie na území MPR – Nitra predstavujú nepočetné nálezy štiepanej kamennejindustrie z obdobia mladšieho paleolitu (cca 20 000 p.Kr.) z priestoru tzv. Hradnej jaskyne nachádzajúcejsa na severnej strane hradného kopca. Malé množstvo nálezov naznačuje, že poloha bola osídľovaná lensezónne, a vzhľadom na jej polohu s najväčšou pravdepodobnosťou slúžila na pozorovanie sezónnychťahov poľnej zveri.Osídlenie pokračovalo v období mladšej doby kamennej – neolit, doložené je však len ojedinelýminálezmi keramiky pochádzajúcej z antropogénnych vrstiev. Podľa charakteru keramiky ju môžemedatovať do obdobia kultúry s mladšou lineárnou keramikou, resp. do obdobia želiezovskej skupiny.Podobne ojedinelé a nestratifikované nálezy keramiky pochádzajú aj z obdobia neskorej doby kamennej35