Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
H I S T Ó R I A<br />
pod viditeľným povrchom diania, platí<br />
pre všetky doby. A tak aj v cirkvi popri<br />
tých, ktorí sa usilovali o zväčšovanie<br />
svetského vplyvu, pôsobili vždy aj tí,<br />
ktorí pokorne, ticho slúžili svojmu ideálu<br />
bez toho, aby čakali na svetskú odmenu.<br />
V rýdzosti svojej čistej duše slúžili<br />
Pravde a udržiavali tak neutíchajúci<br />
prúd pútnikov do krajiny úsvitu živý,<br />
pretože cesta za pravdou ich duše im<br />
bola cennejšia než všetky pocty sveta.<br />
Doba, keď sa kresťanstvo vynorilo<br />
z podzemia do plného svetla histórie,<br />
bola dobou upadajúceho rímskeho cisárstva<br />
a dravého nástupu tzv. „barbarov“.<br />
Bola to doba veľkých politických<br />
nepokojov, neistoty a chaosu, čo bol dôsledok<br />
sťahovania národov. Pod týmto<br />
pojmom sa skrývajú najväčšie premeny<br />
etnickej mapy Európy v celej jej histórii.<br />
Všetky germánske kmene a za nimi<br />
aj slovanské sa dali do pohybu smerom<br />
z východu na západ a juh Európy. Tieto<br />
oblasti však patrili rímskemu impériu,<br />
a tak nutne dochádzalo k mocenským<br />
stretom, k neustálym vojnám. Tomuto<br />
trvalému tlaku nakoniec rímska ríša<br />
neodolala a jej moc sa zrútila.<br />
Prúd pútnikov do krajiny úsvitu tým<br />
však neustal. Okrem pokorných, tichých<br />
služobníkov Pravdy, pracujúcich skryte,<br />
a teda neznámych svetu, sa čas od času<br />
vynorila na povrch silná osobnosť, ktorá<br />
znamenala vytrysknutie prameňa čírej,<br />
živej vody na povrch tohto neviditeľného<br />
podzemného prúdu.<br />
Pri troch takých silných duchoch sa<br />
zastavme trochu bližšie, pretože oni<br />
dokázali silou svojej rýdzosti a ušľachtilosti<br />
ovplyvniť celú svoju dobu a dať<br />
nový smer putovaniu duše do jej domova.<br />
Ich mená sú Augustín, Benedikt<br />
z Nursie a František z Assisi.<br />
AUGUSTÍN<br />
arodil sa v r. 354 v severnej Afrike,<br />
vychovávaný svojou matkou<br />
N<br />
v kresťanstve, prechádzal do určitého<br />
Ľudské srdce je nepokojné,<br />
dokiaľ nenájde pokoj v Bohu<br />
veku dráhou bežnou pre syna vysokého<br />
štátneho úradníka vrátane úplne<br />
zmyselnej neviazanosti v osobnom živote.<br />
V devätnástich rokoch sa mu dostala<br />
do rúk kniha rímskeho filozofa<br />
Cicera, ktorá, ako píše vo svojich „Vyznaniach“,<br />
„zmenila zmýšľanie môjho<br />
srdca… a s neuveriteľným zápalom<br />
som túžil po nesmrteľnej múdrosti…“<br />
Jeho „Vyznania“, snáď najvýznamnejšie<br />
autobiografické dielo svetovej<br />
literatúry, nám poskytujú prehľad<br />
o behu jeho života, líčia až s bezohľadnou<br />
otvorenosťou jeho vnútorné boje<br />
od čias jeho mladosti až k jeho obráteniu<br />
a dňom, keď ich spísal. Keď dielo<br />
dokončil, mal 46 rokov. Jeho nepokojné<br />
srdce neustále hľadalo múdrosť,<br />
Cicero bol len duchovným iniciátorom<br />
zmeny smeru, nie však cieľom. Napriek<br />
dobrému hmotnému postaveniu bol<br />
vnútorne nespokojný až rozorvaný.<br />
Jeho veľký nepokojný duch neustále<br />
hľadal, neuspokojila ho antická filozofia<br />
ani učenie manicheizmu, zmesi<br />
predoázijských budhistických, židovských<br />
a kresťanských náuk. Stretnutie<br />
s novoplatonizmom bolo predohrou<br />
k jeho stretnutiu s Ježišovým posolstvom,<br />
pretože v ňom kresťanská výchova<br />
počas jeho detstva hlboko nezakotvila.<br />
Bol to práve duch Ježišovho<br />
posolstva v novom<br />
náboženstve (to sa v r. 383<br />
stalo nariadením cisára<br />
štátnym náboženstvom),<br />
ktorý Augustína uchvátil.<br />
Toto náboženstvo od 2. stor. samo<br />
seba označovalo za katolícke, teda<br />
všeobecné, a chcelo sa stať svetovým<br />
náboženstvom, chcelo zapáliť svetlo<br />
v srdciach všetkých ľudí.<br />
Aj v Augustínovi vzišlo svetlo, našiel<br />
Pravdu, ktorá pochádza z Boha, Stvoriteľa<br />
sveta. Toto sa stalo v Miláne, kam<br />
bol povolaný kvôli svojmu rečníckemu<br />
talentu.<br />
A Augustín zápasí o pojem Boha,<br />
o pojem zla v spojení s Bohom ako jediným<br />
dobrom. Náuka Majstra z Nazareta<br />
ho napĺňa oveľa väčším teplom<br />
než hlboké filozofické myšlienky novoplatonizmu<br />
a platonizmu, ktoré tvoria<br />
jeho myšlienkovú základňu. Je dojemné<br />
čítať, ako hrdý, sebavedomý, úspešný<br />
rímsky advokát krok za krokom speje<br />
k pokore, až je duševne celkom skrúšený,<br />
jeho „ja“ umiera a on prichádza<br />
k osvieteniu. Keď<br />
všetko vonkajšie<br />
okolo neho mlčalo,<br />
keď sa stíšil<br />
a hľadel do seba,<br />
keď sám v sebe<br />
zomrel, precitol<br />
k novému životu.<br />
Aj keď je Augustín<br />
jedným<br />
zo stĺpov cirkevného<br />
učenia neskoršieho kresťanstva,<br />
zostávajú „Vyznania“ jeho najvýznamnejším<br />
dielom, pretože tu zápasí o posolstvo<br />
Božie odovzdané ľudstvu skrze<br />
Ježiša Krista. Toto dielo sa stalo priamo<br />
príručkou pre pútnikov do krajiny<br />
úsvitu, nastavuje im zrkadlo, aby poznali<br />
sami seba, aby sami seba prísne<br />
a poctivo súdili. „Ó, kiež by vo svojom<br />
vnútri mohli vznietiť svetlo!“ volá, pretože<br />
si túžobne praje, aby všetci dospeli<br />
k tejto istote, k tomuto mieru.<br />
Muž, ktorému nič ľudské nebolo cudzie,<br />
dospel na vrchole svojho pohnutého<br />
života k najvyššiemu poznaniu,<br />
že ľudské srdce je nepokojné, dokiaľ<br />
nenájde pokoj vo Svetle, v Bohu.<br />
„Nechoď von, vráť sa sám do seba,<br />
vo vnútri človeka sídli pravda.“ Tak<br />
volá svoj odkaz, svoje napomínanie cez<br />
všetky časy muž, ktorého sa dovolávajú<br />
nespočetní pútnici do krajiny úsvitu,<br />
ktorí prišli po ňom.<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
11 | 2007
Change language