O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

... a v jednotlivých cirkvách pomocou biskupov.
Ale to, čo sme tu povedali o Cirkvi všeobecnej, treba tvrdiť aj o jednotlivých
kresťanských spoločnostiach ako východného obradu, tak i latinského, ktoré tvoria jedinú
katolícku Cirkev. Aj tie spravuje Ježiš Kristus slovom a autoritou príslušného biskupa.
Preto biskupov načim nielen pokladať za vynikajúcejšie údy všeobecnej Cirkvi, keďže sú
spojení s božskou Hlavou celého tela naozaj zvláštnym putom — preto sa právom volajú
„hlavnými čiastkami údov Pánových" — a vo svojom biskupstve sú ozajstnými pastiermi,
ktorí vedú a spravujú v mene Kristovom stádo, určené každému z nich. No keď to robia, nie
sú celkom nezávislí, lež sú podriadení náležitej autorite rímskeho biskupa, hoci majú
riadnu právomoc jurisdikčnú, ktorú dostali priamo od samého najvyššieho Veľkňaza. Preto si
ich má lúď ctiť ako nástupcov apoštolov, ustanovených Bohom.? Na biskupov, posvätených
krizmou Ducha svätého, viac ako na najvyšších vládcov tohto sveta vzťahuje sa výrok:
„Nedotýkajte sa mojich pomazaných. . Preto nás veľmi bolí, keď počúvame, že nemálo
našich bratov v biskupskom úrade, jedine preto, že naozaj zo srdca slúžia za príklad stádu a
strážia statočne a verne zverený „poklad viery a že horlivo bránia najsvätejšie zákony, vytesané
Bohom do ľudských duší, a podľa príkladu najvyššieho pastiera bránia zverené stádo od
hltavých vlkov, trpia prenasledovanie a sužovanie, namierené proti nim. ale — a to je pre
nich ukrutnejšie a ťažšie — aj proti ovečkám, zvereným ich starostlivosti, proti ich
spoločníkom v apoštoláte, ba aj proti pannám, zasväteným Bohu. Pokladajúc túto krivdu ^a
spáchanú na nás samých opakujeme vážne slová svojho predchodcu Gregora Veľkého,
nesmrteľnej pamätí: „Našou cťou je česť všeobecnej Cirkvi; našou cťou je pevná
odhodlanosť našich bratov; vtedy sa cítime naozaj uctenými, keď nikomu z nich nie je upretá
povinná česť.
c) Pre vzájomné potreby.
No hoci aj je to tak, nemáme si myslieť, že Kristus ako hlava, pretože stojí na takom
vznešenom mieste, nechce pomoc tela. O tomto tele platí totiž to, čo svätý Pavol tvrdí o
ľudskom tele: „Hlava nemôže povedať nohám: Nie ste mi potrebné. Pravda, je celkom
zjavné, že kresťania naskrz potrebujú pomoci božského Vykupiteľa, lebo on sám
povedal: „Bezo mňa nič nemôžete učiniť' a podľa učenia apoštolov každý vzrast tohto
tajomného tela závisí od hlavy, Krista, no, jednako, hoci sa to zdá celkom čudné, pevne sa
treba pridŕžať i toho, že aj Kristus potrebuje svoje údy. Predovšetkým ich potrebuje ten,
ktorý zastupuje osobu Ježiša Krista. Rímsky biskup musí si v mnohom zavolať na
pomoc aj iných, aby nebol celkom zavalený ťarchou pastierskeho úradu. Jemu musí
denne pomáhať celá Cirkev svojimi modlitbami. Mimo toho náš Spasiteľ, pretože sám
spravuje Cirkev neviditeľným spôsobom, chce, aby mu pomáhali údy jeho' tajomného
tela pri vykonávaní vykupiteľského diela. Nedeje sa to, pravda, preto, ako by to on
potreboval, ako by bol slabý, lež preto, že sám tak ustanovil na väčšiu česť svojej
neporušenej Nevesty; Keď totižto zomieral na kríži, odovzdal svojej Cirkvi bez
akéhokoľvek jej pričinenia nesmierny poklad vykúpenia. Naopak, pri rozdávaní tohto
pokladu on nielen že sa s ňou spája pri posväcovaní iných, ale chce, aby toto posvätenie akosi
vyvieralo aj z jej činnosti. Je to zaiste úžasné tajomstvo a nikdy nie dostatočne uvážené:
že totižto spása mnohých závisí od modlitieb a dobrovoľných sebazapieraní, ktoré preto na se­
16