O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

1. Náuka o tajomnom tele Kristovom je pôvodné dedičstvo Cirkvi. Už božský Spasiteľ
v podobenstve o viniči a ratolestiach (Jn 15,1-8), v prisľúbení Eucharistie (Jn 6,22-60) a vo
veľkonočnej reči pri Poslednej večeri (Jn 14,1-17, 26) naznačil vedúce myšlienky tejto
dogmy. Svätý Pavol potom tieto základné prvky rozviedol a scelil v utešený obraz Cirkvi ako
Kristovho tela (najmä v listoch Rim 12; 1 Kor 12; Ef 4; Kol 2).
Svätým Otcom bola táto téma obzvlášť drahá. Znovu a znovu sa k nej vracajú, aby ňou
vyjasnili pravú, vnútornú tvárnosť Cirkvi. Robia to jednak vo svojich homíliách – kázňach,
určených pre široké kruhy poslucháčov, jednak vo výkladoch jednotlivých kníh Svätého
písma. Hodno spomenúť svätého Jána Zlatoústeho, svätého Ambróza a nadovšetko svätého
Augustína.
Scholastickí teológovia náuku o tajomnom tele Kristovom spracovali v širokom rámci
katolíckej dogmatickej sústavy, v stati o katolíckej Cirkvi. Vyniká medzi nimi svätý Tomáš
Akvinský. V jeho dielach nájdeme vari všetky zásady tohto učenia, hoci ani on ich
nespracoval v samotnej a sústavnej časti.
Dôkladné prečlenenie a zhodnotenie dogmy o tajomnom tele Kristovom ostalo vyhradené až
naším časom. Práve posledné desaťročia predmetu venuje sa zvláštna pozornosť tak
s hľadiska biblicko-exegetického ako aj dogmatického. Ako by Prozreteľnosť bola úmyselne
ponechala terajšiemu prelomu vekov životné pochopenie a precítenie sociálneho vzhľadu
nášho spojenia s Kristom.
Zo sústavných diel posledných rokov spomenieme aspoň nasledujúce: J. Anger: La doctrine
du corps mystique de Jésus Christ, Paris 1929; E. Mersch: Le corps mystique du Christ I-II,
Louvain 1933; E. Mura: Le corps mystique du Christ. Sa nature et sa vie divine d´apres S.
Paul et la Théologie I-II, 1934 (odporúčame našim čitateľom); Fr. Jürgensmeier: Die Lehre
vom mystischen Leibe Christi als Grundprinzip der Aszese, Paderborn 1932; A. Wikenhauser:
Die Kirche als der mystische Leib Christi, Münster 1937; L. Deimel: Leib Christi 1940.
2. Téma sama je však mimoriadne ťažká a chúlostivá. Treba teda vítať, že sa jej venovalo
toľko povolaných duchov, ktorí vyjasnili a prehĺbili mnohé jej vzhľady dosiaľ nepovšimnuté
alebo plne zhodnotené. Svätý Otec Pius XII. vysoko oceňuje toto úsilie katolíckych vedcov:
Zo správneho a vytrvalého skúmania tejto otázky, z výmeny rozličných mienok a teórií skrsne
a zrodí sa vzácne svetlo, ktorým dosiahneme ozajstný pokrok v posvätných náukach tohto
druhu.
Žiaľ, že nie všetci, čo sa predmetom zaoberali, boli biblicky a teologicky dostatočne
pripravení. A hlavne, neboli vedení pravým duchom Cirkvi. Tak sa tu v posledných časoch
viac než predtým vyskytli mnohé chyby, ba aj zrejmé bludy. Jedni chceli z tejto náuky
odstrániť všetko nadprirodzené (falošný racionalizmus – osvietenstvo), iní si tajomné spojenie
veriacich s Kristom chceli vysvetliť len a len na spôsob fyzického ľudského tela (ľudový
naturalizmus), iní zasa podľahli omylu, že veriaci ako údy tajomného tela Kristovho nemusia
a nesmú ničím spolupôsobiť, že všetko vykoná Kristus – Hlava (bludný mysticizmus –
kvietizmus). Sú to myšlienkové prúdy, ktoré strašili i na iných poliach cirkevnej vedy, teraz sa
však chceli nebadane uplatniť na novom pôsobisku.
Ozajstný pokrok teologickej vedy v chápaní tejto náuky na jednej a rovnobežné omyly na
druhej strane, vír a zmätok duchov, ktorý z toho vznikol, si nevyhnutne žiadali, aby sa o veci
vyslovila aj Matka Cirkev ako učiteľka pravdy a ochrankyňa božieho zjavenia. Dňa 29. júna
1943 svätý Otec Pius XII. ako najvyšší nástupca Krista Učiteľa vydal okružný list
o tajomnom tele Kristovom, v ktorom sme spojení s Kristom.
Z rôznych vonkajších okolností, ktoré hádam podmienili a urýchlili vydanie tejto encykliky,
treba zdôrazniť terajšie pomery. Svetom sa prevaľuje apokalyptická príšera vojny a súži zlých
a dobrých svojimi hrôzami. Lež práve v týchto skúškach sa má osvedčiť stálosť verných.
Svätý Otec im kladie na srdce, že Kristova Cirkev má „doplniť“ to, čo ešte chýba Kristovmu
2