O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

keď na kríži vylial svoju krv. Tohto Ducha Kristus dal — vdýchnuc na apoštolov — svojej
Cirkvi, aby odpúšťala hriechy. No kým Kristus dostal tohto Ducha bez miery, údom
tajomného tela je rozdávaný len podľa miery podarovania Kristovho z plnosti toho istého
Krista, Po svojom oslávení skrze kríž Kristus vo veľkej hojnosti vylieva svojho Ducha
na Cirkev, aby jednotlivé jej údy so dňa na deň boli podobnejšie Vykupiteľovi. Duch Kristov
učinil nás adoptívnymi dietkami božími, aby sme kedysi „všetci s odkrytou tvárou pozerali
na slávu Pánovu ako v zrkadle a premenili sa na ten samý obraz z jasnosti v jasnosť'.
c) A dušou tajomného tela.
Tomuto Duchu Kristovmu ako neviditeľnému životnému zdroju načim tiež pripísať
spojenie všetkých čiastok tela medzi sebou a s ich vznešenou Hlavou, lebo on je celý v Hlave,
celý v tele a celý v jednotlivých údoch. S týmito spoluúčinkuje rozmanitým spôsobom podľa
ich rozličných úloh a väčšieho alebo menšieho stupňa duchovnej dokonalosti. Tento nebeský
duch života je zdroj všetkej životnej a spasiteľnej účinnej činnosti v rozličných čiastkach
tajomného tela. No, hoci je osobne prítomný vo všetkých tajomných údoch a v nich božsky
účinkuje, jednako v nižších čiastkach účinkuje aj pomocou údov vyšších. On konečne, kým
dychom svojej milosti dáva stále nový vzrast Cirkvi, predsa nechce svojou posväcujúcou
milosťou prebývať v tých údoch, ktoré sú celkom oddelené od tohto tela. Túto prítomnosť a
účinkovanie Ducha Ježiša Krista s výraznou stručnosťou vyjadril nás predchodca nesmrteľnej
pamäti Lev XIII. v okružnom liste: Divinum illud, keď napísal: „Nech stačí povedať Keď
Kristus je hlava Cirkvi, Duch svätý je jej dušou."
Keď však porozumieme túto životodarnú silu a schopnosť, ktorou Zakladateľ
udržuje celú spoločnosť kresťanov, nie v nej samej, ale v účinkoch, ktoré z nej
pochádzajú, zbadáme, že spočíva v nebeských daroch, ktoré náš Spasiteľ spolu s Duchom
svätým, pôvodcom nadprirodzeného svetla a svätosti, dáva Cirkvi a spolu s ním tvorí. A
tak Cirkev rovnako ako všetky jej sväté údy môže si privlastňovať veľký výrok apoštola:
„Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus''
Kristus je zachovávateľ tajomného tela Cirkvi.
Tieto naše úvahy o „tajomnom Tele" boli by zaiste neúplné, keby sme sa aspoň krátko
nedotkli iného výroku toho istého apoštola: „Kristus je hlavou Cirkvi: On, Spasiteľ jej
tela." Tieto slová totižto označujú posledný dôvod, prečo telo Cirkvi nesie meno Kristovo.
Kristus je totižto Spasiteľ tohto tela. Teda plným právom ho Samaritáni volajú „Spasiteľ
sveta", ba bezpochyby načim ho menovať „Spasiteľom všetkých", i keď s Pavlom treba
pripomenúť, že je „Spasiteľom najmä veriacich", t. j. že si pred všetkými ostatnými svojou
krvou získal svoje údy, ktoré tvoria Cirkev. No keďže sme už vyššie dosť povedali o Cirkvi,
zrodenej na kríži, a o Kristovi, darcovi svetla, pôvodcovi svätosti a udržovateľovi svojho
tajomného tela, nemusíme túto vec obšírnejšie vykladať, lež máme skôr o týchto pravdách
ponížene a pozorne rozjímať, vzdávajúc neprestajne vďaky Bohu. Čo však náš Spasiteľ začal,
keď kedysi visel na kríži, to aj naveky v nebeskej blaženosti neprestáva plniť. „Naša Hlava",
hovorí Augustín, „prihovára sa za nás' niektoré údy prijíma, iné bičuje, iné očisťuje, iné teší,
iné tvorí, iné volá, iné napravuje, iné obnovuje" My však musíme s Kristom spoluúčinkovať
20