O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

prevyšuje ich ako milosť prevyšuje prirodzenosť a ako veci nepominuteľné prevyšujú veci
pominuteľný. Isteže iné ľudské spoločností, najmä spoločnosť občianska, majú nemalý
význam a dôležitosť; ale v ich usporiadaní niet všetkých prvkov Cirkvi práve tak, ako
sa v hmotnej čiastke nášho smrteľného tela nenachádza celý človek. I keď právne vzťahy,
na ktorých Cirkev tiež spočíva a je vybudovaná, pochádzajú z ustanovenia božieho,
Kristovho, a prispievajú na dosiahnutie jej nadprirodzeného cieľa, predsa to, čo
kresťanskú spoločnosť vyvyšuje na ten stupeň, ktorý naskrz prevyšuje každý prirodzený
poriadok, je Duch nášho Vykupiteľa, ktorý ako prameň všetkých milostí, darov a
chariziem ustavične preniká hlboko do vnútra Cirkvi a v nej účinkuje. Veď ako zloženie nášho
smrteľného tela, hoci je to zázračné dielo Stvoriteľovo, ďaleko stojí za vznešenou
dôstojnosťou našej duše, tak i zloženie spoločnosti kresťanov, hoci hlása múdrosť svojho
božského Tvorcu, jednako je čímsi oveľa nižším ako duchovné dary, ktorými je obdarená a
skrze ktoré žije. A je aj nižšia ako ten božský prameň, z ktorého tieto dary pochádzajú.
Cirkev právna a Cirkev lásky.
Z toho, čo sme vám, ctihodní bratia, dosial vysvetlili, vidieť, v akom veľkom omyle sú
aj tí, ktorí si podľa svojej ľubovôle Cirkev predstavujú ako by skrytú a vôbec neviditeľnú,
aj tí, ktorí ju stavajú na úroveň iných ľudských ustanovizní, majúcich určité stanovy,
ktorými sa spravujú, a vonkajšie obrady, ale bez nadprirodzeného života. Naopak, ako
Kristus, hlava a vzor Cirkví, ,,nebol by celým Kristom, keby sme v ňom videli iba viditeľnú
ľudskú prirodzenosť,.. alebo len neviditeľnú prirodzenosť božskú..., lež je jeden vo dvoch
prirodzenostiach a s dvoma prirodzenosťami ..., tak i jeho tajomné telo". Veď Božie
Slovo vzalo na seba ľudskú prirodzenosť, podliehajúcu bolestiam, aby založením
spoločnosti viditeľnej a posvätenej božskou krvou „človek bol viditeľnou správou vedený k
veciam neviditeľným".
Preto tiež oplakávame a zatracujeme aj osudný omyl tých, ktorí snívajú o akejsi
ideálnej Cirkvi, o určitej spoločnosti, živenej a utváranej láskou, proti ktorej stavajú —
nie bez pohŕdania — takzvanú Cirkev právnu. Mylne však zavádzajú takýto rozdiel.
Nebadajú totižto, že božský Vykupiteľ chcel, aby spoločnosť ľudí, ním založená, bola tiež
dokonalá spoločnosť svojho druhu, vystrojená všetkými právnymi a sociálnymi prvkami,
aby mohla na zemi trvalo pokračovať v spasiteľnom diele vykúpenia. Preto chcel, aby
ju Duch svätý obohatil nebeskými darmi a milosťami. Večný Otec, pravda, chcel, aby bola
kráľovstvom jeho najmilšieho Syna"; ale kráľovstvom ozajstným, v ktorom totižto všetci
veriaci by mu prinášali v obeť úplnú poslušnosť rozumu a vôle a ponížením a poslušným
duchom pripodobnili sa jemu, ktorý sa „pre nás stal poslušným až na smrť'. Teda nestojí v
nijakej protive alebo rozpore neviditeľné poslanie Ducha svätého a právne poslanie, ktoré
pastieri a učitelia dostali od Krista. Ba tieto dve skutočnosti sa navzájom doplňujú — ako v
nás telo a duša. Pochádzajú od jediného a toho istého Spasiteľa, ktorý pri svojom vdýchnutí
na apoštolov nielen povedal: „Prijmite Ducha svätého" ale aj jasne rozkázal: „Ako mňa
poslal Otec, tak i ja posielam vás." Podobne inokedy povedal: „Kto vás počúva, mňa
počúva."
No keď sa v Cirkvi zbadá niečo, čo pripomína slabosť našej ľudskej prirodzenosti, nemá
sa to pripisovať jej právnemu zloženiu, lež poľutovania hodnej náklonnosti jednotlivých údov
k zlému. Túto náklonnosť božský Zakladateľ trpí aj o vznešenejších údoch svojho tajomného
tela, aby sa vyskúšala cnosť ako ovečiek, tak pastierov a aby si všetci nazhromaždili
množstvo zásluh kresťanskej viery. Veď Kristus, ako sme to vyššie povedali, nechcel, aby zo
22