O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

konečne prijmeme s odovzdanosťou do vôle božej, ako by z rúk božích námahy a ťažkostí
prítomného života. Takto podľa apoštola „doplňujeme na svojom tele to, čo chýba z utrpení
Kristových za jeho telo, ktorým je Cirkev"
Kým toto píšeme, žiaľ, pred očami sa nám vynára nekonečný zástup utrápených, nad
ktorými bolestne plačeme: zástup chorých, chudobných, okyptených na údoch, vdov, sirôt a
mnohých, ktorí pre nešťastie, čo postihlo ich samých alebo ich drahých, neraz trpia ozajstné
smrteľné múky. Preto všetkých, ktorí z akejkoľvek príčiny smútia a sa sužujú, otcovsky napomíname,
aby v dôvere pozdvihli oči k nebu a obetovali svoje utrpenie tomu, ktorý im má
raz dať hojnú odmenu. A nech pamätajú všetci, že ich bolesť nie je daromná, lež veľmi osoží
im a Cirkvi, ak ju budú s týmto úmyslom trpezlivo znášať. A aby toto lepšie mohli dosiahnuť,
k tomu veľmi mnoho prispieva denné nábožné obetovanie seba samého Bohu, ako to robia
členovia Apoštolátu modlitby, ktoré pri tejto príležitosti vrelé odporúčame, ako združenie
Bohu veľmi milé. Ak niekedy bolo treba pre spásu duší, aby sme svoje bolesti spojili s
utrpením Spasiteľovým, tak je to povinnosťou všetkých najmä dnes, keď hrozná vojna zachvátila
hroznými plameňmi skoro celý svet a prináša toľkorakú smrť, biedu a utrpenie.
Zvlášť dneska je povinnosťou všetkých zdržovať sa nerestí, svetských radovánok a
nezriadených telesných rozkoší, ako i všetkých tých pozemských vecí a márností, ktoré
nijako nepovznášajú kresťanského ducha ani nepomáhajú dosiahnuť nebo. Skôr treba veľmi
vážne prízvukovať slová nášho predchodcu nehynúcej pamäti L e v a V e ľ k é h o , ktorý
tvrdí, že krstom sme sa stali telom Ukrižovaného, 209 a prekrásnu modlitbu svätého Ambróza:
„Nes ma, o Kriste, na kríži, ktorý je spása blúdiacich, ktorý jediný je odpočinok ustatých a v
ktorom budú žiť tí, čo zomierajú.
Prv však, než zakončíme tieto riadky, musíme znova prízvukovať všetkým, aby svoju
nábožnú Matku Cirkev milovali horúcou a činorodou láskou. Denne načim nám za jej
neporušenosť a väčší a požehnanej ši vzrast večnému Otcovi obetovať modlitby, námahy a
úzkosti, ak nám naozaj leží na srdci spása celej ľudskej rodiny, vykúpenej božou krvou, A
kým sa nebo zaťahuje zlovestnými mrakmi a veľké skúšky sa valia na celú ľudskú spoločnosť
a na samu Cirkev, zverme svoje osoby a všetko, čo nám patrí, Otcovi milosrdenstva, prosiac
ho: „Zhliadni, prosíme ta, Pane, na táto svoju čeľaď, pre ktorá Pán nás Ježiš Kristus neváhal
vydať sa do rúk záškodníkov a podstúpiť múky kríža."
34