O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

prebýva takou plnosťou milosti, že nemožno si od nej väčšej predstaviť. Jemu bola
daná všetka moc nad všetkým telom.
Prehojné, sú v ňom „všetky poklady múdrosti' a vedomosti" Aj poznanie, vlastné vízie
(t. j. stav videnia Boha z tváre do tváre) je v ňom také, že aj svojím rozsahom aj svojou
jasnosťou naskrz prevyšuje blaživé poznanie, ktoré majú všetci svätí v nebi. A konečne natoľko
je plný milosti a pravdy, že z jeho nevyčerpateľnej plnosti všetci prijímame.
f) Pre vplyv na údy.
No tieto slová učeníka, ktorého Ježiš zvlášť miloval, pobádajú nás rozobrať i posledný
dôvod, ktorý nás zvlášť núti uznať, že Kristus je hlava svojho tajomného tela. Ako nervy sa
rozbiehajú z hlavy do všetkých údov nášho tela a dávajú im schopnosť cítiť a hýbať sa, tak i
náš Spasiteľ vlieva do svojej Cirkvi svoju silu a schopnosť. Tým sa stáva, že veriaci jasnejšie
poznávajú veci božie a dychtivejšie po nich túžia. Z Krista sa rozlieva do tela Cirkvi všetko
svetlo, ktorým Boh osvecuje veriacich, a všetka milosť, ktorou sa stávajú svätými, ako je
svätým on sám.
Kristus osvecuje svoju Cirkev.
Kristus osvecuje celú svoju Cirkev. Dokazujú to nespočetné miesta Písma svätého a
svätých Otcov. „Boha nikto nikdy nevidel, jednorodený Syn, ktorý je v lone Otcovom, ten
nám to rozprával." Príduc od Boha ako učiteľ, aby vydal svedectvo o pravde, tak osvietil
svojím svetlom prvotnú Cirkev apoštolskú, že knieža apoštolov zvolalo: „Pane, ku komu
by sme mali ísť? Ty máš slová večného života." Z neba pomáhal evanjelistom, takže — ako
údy Kristove — písali len to, čo hlava diktovala. On však je pôvodcom našej viery aj dnes,
v tomto pozemskom vyhnanstve, ako bude jej zavŕšiteľom v nebeskej vlasti. On vlieva do
veriacich svetlo viery. On božsky obohacuje nadprirodzenými darmi vedy, rozumu a múdrosti
pastierov a učiteľov a najmä svojho zástupcu na zemi, aby verne strážili poklad viery,
aby ho neohrožene bránili, nábožne vysvetľovali a bedlivo oživovali. On konečne, hoci
neviditeľné, predsedá cirkevným snemom a vedie ich.
Kristus, pôvodca svätosti.
Kristus je pôvodca i tvorca svätosti. Nejestvuje totiž nijaký spasiteľný skutok,
ktorý by nepochádzal od neho ako od najvyššieho prameňa. „Bezo mňa — povedal
— nič nemôžete urobiť." Či naša duša cíti bolesť nad spáchanými hriechmi a robí
pokánie, či v detinskej bázni a dôvere sa obracia k Bohu, vždy nás vedie jeho sila. Milosť a
láska pochádzajú z jeho nevyčerpateľnej plnosti. Náš Spasiteľ ustavične obohacuje všetky
údy svojho tajomného tela, najmä údy vynikajúcejšie, darmi rady, sily, bázne a nábožnosti,
aby celé telo ustavične viac a viac rástlo vo svätom a neporušenom živote. A keď Cirkev
vonkajšími obradmi vysluhuje sviatosti, on dáva vnútorný účinok, Podobne on živí
vykúpených vlastným telom a krvou a tým utišuje rozbúrené a odbojné duševné hnutia. Ním v
nás rozmnožuje milosť a pripravuje dušiam i telám budúcu slávu.
Tieto poklady božej dobroty udeľuje údom svojho tajomného tela nielen tým, že im ich
vyprosuje modlitbami a ukazovaním svojich rán od večného Otca ako eucharistický obetný
baránok na zemi a ako oslávený obetný v nebi, ale tiež tým, že on sám vyberá, určuje a
18