O TAJOMNOM TELE KRISTOVOM - teologia.iskra.sk

Za údy Cirkvi.
Podľa príkladu Kristovho máme sa í my denne modliť, aby Pán poslal robotníkov do
svojej žatvy. Denne má sa naša spoločná modlitba za všetky údy tajomného tela Ježiša
Krista povznášať do nebeských výšin. Predovšetkým treba sa modliť za biskupov,
ktorým je zverená starosť o vlastné biskupstvo. Tak isto načim sa modliť za kňazov,
rehoľníkov a rehoľnice, ktorí nasledujúc volanie Pánovo chránia, rozširujú a upevňujú
Kristovo kráľovstvo ako doma, tak i v cudzine medzi pohanmi. V spoločných modlitbách nemáme
zabúdať ani na jeden úd tohto vznešeného tela. Zvlášť máme myslieť na tých,
ktorí sa sužujú v bôľoch a úzkostiach tohto pozemského života, a na tých, ktorí po smrti sa
očisťujú v očistcovom ohni. Ani tých neslobodno vynechať, ktorí sa učia kresťanskú
náuku, aby mohli byť čím skorej obmytí vodou svätého krstu.
Vrúcne si želáme, aby do spoločných modlitieb boli pojatí aj tí, ktorých ešte neosvetlila
evanjeliová pravda, a preto ešte nie sú v bezpečnom košiari Cirkvi. Treba sa modliť aj za
tých, ktorých nešťastný rozkol vo viere oddelil od jednoty s nami, ktorí, pravda, nezaslúžene
zastupujeme Ježiša Krista. Modlime sa teda často modlitbu nášho božského Spasiteľa:
„Aby všetci jedno boli, ako ty Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni v nás jedno boli, aby svet
uveril, že ty si ma poslal."
Za tých, čo ešte nie sú údmi.
Ctihodní bratia, viete, že sme už od nastúpenia svojho úradu do božej ochrany zverili aj
tých, čo nepatria do viditeľného tela katolíckej Cirkvi. Slávnostne sme vyhlásili, že podľa
príkladu dobrého Pastiera želáme si len to, aby mali život a mali ho v hojnosti. Toto
slávnostné vyhlásenie opakujeme, keď sme už prosili o modlitby celú Cirkev v tejto
encyklike, ktorou oslavujeme „veľké a slávne Kristovo telo". Všetkých, ktorí nepatria do
Cirkvi, láskavé vyzývame, aby ochotne nasledovali vnútorné volanie božej milosti a urobili
všetko, žeby sa dostali z toho stavu, v ktorom nemôžu mať zaistené večné spasenie. Hoci
majú akúsi neuvedomelú túžbu po tajomnom tele Kristovom, jednako sú zbavení
toľkých nebeských darov a pomoci, z ktorých sa tešia len tí, čo sú v katolíckej Cirkvi. Preto
nech vstúpia do katolíckej jednoty a nech všetci zjednotení s nami v jednom tele Ježiša Krista
kráčajú v jednej hlave vo zväzku vznešenej lásky. Neprestávajúc prosiť Ducha lásky a pravdy
očakávame ich s otvoreným náručím, nie ako cudzincov, lež ako synov, ktorí vstupujú do
vlastného otcovského domu.
No keď si aj želáme, aby zo všetkých čiastok tajomného tela Kristovho ustavične
vystupovala k Bohu táto modlitba za skorý návrat všetkých poblúdených do jedného
Kristovho ovčinca, vyhlasujeme, že ten návrat musí byť celkom dobrovoľný, lebo
veriť môže len ten, kto veriť chce. Preto ak niektorí neveriaci naozaj sú nútení vstúpiť do
budovy Cirkvi, pristupovať k oltáru a k sviatostiam, celkom určite sa nestávajú
správnymi kresťanmi. Viera, bez ktorej sa nemožno páčiť Bohu, musí byť totižto „slobodná
služba rozumu a vôle". Ak by sa teda stalo, že niekto by bol proti opačnému stálemu učeniu
tejto Apoštolskej Stolice nútený aby proti svojej vôli prijal katolícku vieru, musíme to
zavrhnúť, ako nám to káže naša povinnosť a úrad. A pretože ľudia majú slobodnú vôľu a
32