You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
O S O B N O S Ť<br />
metnej veci podľa svojho svedomia<br />
obšírne a pravdivo; tým pokladal<br />
svoju účasť na procese za ukončenú.<br />
Súdneho pojednávania sa teda nezúčastnil.<br />
Prispela k tomu zrejme aj<br />
časová tieseň spisovateľa, ktorý bol<br />
viazaný termínmi odovzdania prác<br />
a verejnými prednáškami. Jeho neúčasť<br />
využili jeho spoluobvinení, aby<br />
celú vinu za krach firmy zvalili na<br />
neprítomného Oskara Bernhardta –<br />
a žiadny obhajca, ktorý by sa ho mohol<br />
zastať, tam nebol. V neprítomnosti<br />
bol teda 4. decembra 1909 Oskar<br />
Ernst Bernhardt odsúdený na<br />
štyri roky odňatia slobody. Stalo sa<br />
však niečo skutočne neobvyklé: celá<br />
záležitosť akoby procesne uviazla,<br />
a z dodnes neznámych dôvodov<br />
nikdy nemala pre spisovateľa žiadnu<br />
ďalšiu dohru. Od doručenia rozsudku<br />
sa bernská justícia na neho už<br />
nikdy viac neobracala a vykonanie<br />
trestu sa vôbec neuskutočnilo. Môžeme<br />
sa len pýtať, či tu zasiahla vyššia,<br />
nadpozemská spravodlivosť… Na<br />
rozdiel od pozemských súdov mnohí<br />
neskorší názoroví protivníci na tieto<br />
udalosti nezabudli. Ešte aj dnes sú<br />
vtedajšie procesy niektorými skupinami<br />
zneužívané na verejné očierňovanie<br />
osoby O. E. Bernhardta. On<br />
sám k týmto obvineniam poznamenal,<br />
že by zrejme bol urobil lepšie,<br />
keby bol súdnym pojednávaniam<br />
pripisoval väčšiu váhu. Predpokladať<br />
zlomyseľné konanie u bývalých spoločníkov<br />
mu však bolo bytostne cudzie<br />
a tak, ako im plne dôveroval pri<br />
zakladaní Neptúna AG, tak im teraz<br />
dôveroval aj pri procese. K rehabilitácii<br />
došlo až po spisovateľovej smrti,<br />
keď v roku 1960 profesor práva Bernskej<br />
univerzity Dr. Max Waiblinger<br />
odovzdal odborný posudok o vtedajšom<br />
súdnom procese (bol jedným<br />
z mála znalcov starého bernského<br />
práva, pozn. red.) „Po starostlivom<br />
zvážení samotných, v záznamoch<br />
uložených skutočností a dôkazových<br />
materiálov (…), dospel posudzujúci<br />
k záveru, že Abd-ru-shin (pseudonym,<br />
pod ktorým Oskar Ernst Bernhardt<br />
napísal Posolstvo Grálu), bol<br />
vo všetkých bodoch obžaloby nevinný.<br />
3 “, ktorým ho oprosťuje od obvinení.<br />
Treba poznamenať, že tak,<br />
ako každú inú životnú skúsenosť, aj<br />
trpké osobné zážitky s takzvanou<br />
pozemskou spravodlivosťou neskôr<br />
autor Posolstva Grálu využil vo svojich<br />
prednáškach (pozn. red.).<br />
ÚSPECHY AJ NA<br />
DIVADELNÝCH SCÉNACH<br />
KKeď definitívne skončil s povolaním<br />
obchodníka, mohol Oskar Bernhardt<br />
konečne venovať veľký priestor svojej<br />
spisovateľskej tvorbe. Po cestopisoch<br />
nasledovali ďalšie novely a romány<br />
a najmä divadelné hry. Zdá<br />
sa, že práve divadlo sa mu najviac<br />
pozdávalo ako umelecké zrkadlo<br />
ľudského života a konania. Tvorba<br />
mu priniesla isté finančné, no najmä<br />
literárne úspechy, prejavujúce sa<br />
rastúcim renomé autora kníh a hier.<br />
Počas rokov, ktoré s rodinou prežil<br />
v Mainzi, zúčastnil sa i niekoľkých<br />
premiér svojich vlastných diel v tamojšom<br />
mestskom divadle, ale aj<br />
v ďalších mestách. Okrem toho rozvíjal<br />
aj prednáškovú činnosť. Pochopiteľne,<br />
nie je možné, aby sme rozsiahle<br />
dielo Oskara Ernsta Bernhardta priblížili<br />
v našej sérii článkov podrobne.<br />
O počiatočnom období jeho tvorby<br />
možno súhrnne povedať, že už prvé<br />
literárne práce sa popri napínavom<br />
deji (čím niekedy pripomínajú pasáže<br />
z diel Karla Maya) vyznačujú<br />
hlbokou zainteresovanosťou autora<br />
na ľudských osudoch a zdôrazňovaním<br />
základných čŕt človečenstva:<br />
lásky, viery, vedomia osobnej zodpovednosti.<br />
Svoju veľkú obrazotvornosť<br />
využíva predovšetkým v divadelných<br />
hrách. V neskorších dielach, z ktorých<br />
niektoré sa datujú do obdobia<br />
vzniku prvých prednášok “Posolstva<br />
Grálu”, sa čoraz zreteľnejšie ich<br />
témy, postavy a scény ďalej prehlbujú,<br />
zvnútorňujú. Riešenie dramatickej<br />
zápletky neznamená vždy „happy<br />
end“. Treba poznamenať, že svoju<br />
veľkú náklonnosť k divadelnej hre si<br />
Oskar Bernhardt zachoval po celý život<br />
a uplatňoval v nej i svoje scénické<br />
predstavy, ktoré vtedy vyznievali ako<br />
„hudba budúcnosti“, zato dnes už patria<br />
k bežnej umeleckej réžii a technickej<br />
realizácii v divadle. Ako O. E.<br />
Bernhardt raz poznamenal: „V budúcnosti<br />
má hudba slúžiť v divadelnej<br />
hre len na podfarbenie textu a diania.<br />
Film musí dospieť k silnému spolupôsobeniu,<br />
napríklad k zviditeľneniu<br />
duševných procesov a podobne, ale<br />
aj k tomu, aby zobrazil dramatické<br />
procesy. Len si predstavme u Wagnera<br />
jazdu z Walkíry, ktorá sa ženie<br />
oblakmi, vo filmovom prevedení.(…)<br />
Samozrejme, že účelom divadla budúcnosti<br />
by nemala byť len samotná<br />
zábava, ale popud na skutočné vnútorné<br />
pozdvihnutie, teda na podporovanie<br />
duchovného v človeku.“ 4<br />
Dielom Oskara Ernsta Bernhardta,<br />
ktoré sa zvlášť priblížilo týmto ideám,<br />
je aj veselohra “Erdenbann” (voľne<br />
preložené: V putách zeme). Ako rok<br />
jej vzniku sa udáva rok 1917 5 (premiéra<br />
Innsbruck, 22. máj 1925). To<br />
znamená, že hru napísal autor počas<br />
1. svetovej vojny, v rokoch strávených<br />
v zajatí na britskom ostrove<br />
“Isle of Man”. No skôr, než priblížime<br />
toto jeho životné obdobie strávené<br />
“v púšti”, vrátime sa ešte k životu spisovateľa<br />
pred vojnou.<br />
Roky v Mainzi (1907–1909) boli<br />
zrejme pokojné a dobré boli aj vzťahy<br />
autora s tamojším divadlom. Rodina<br />
sa v roku 1907 rozrástla o dcéru<br />
Edith. Oskar Bernhardt často cestoval<br />
po Nemecku, ale aj do Viedne<br />
a Budapešti, zrejme kvôli rokovaniam<br />
s nakladateľstvami. V novembri<br />
1909 sa s rodinou presťahoval<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
16 | 2008
Change language