Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
oSOBNOSť<br />
GÁNDHí<br />
Experimenty a služba<br />
Keď chlapec Móhandás Karamčand Gándhí, ukrytý v blízkosti svojho rodného mesta<br />
Pórbandar, experimentoval s tým, aké je to jesť zakázaný pokrm, asi netušil, že experimentovanie<br />
ho neskôr bude sprevádzať celý život. Rovnako ako odvaha k experimentom<br />
vôbec pristúpiť. Okrem nezvyklej ťažoby v žalúdku pocítil vtedy tiež smutnú<br />
ťažobu na duši; zo spreneverenia sa posvätnému sľubu nejesť mäso. Myslel si totiž, že<br />
to práve z tohto pokrmu sú Angličania silnejší ako jeho krajania. Preto v konzumácii<br />
mäsa (na chvíľu) videl cestu, ako sa zbaviť anglickej nadvlády.<br />
Tento experiment sa teda skončil nezdarom, ale tak, ako pri tých neskorších, bolo<br />
podstatným to, že výsledok poznal sám na sebe; odnášal si ho vo svojom vnútri. Dobré<br />
skúsenosti si však osvojoval a používal ako samozrejmosť. A týmto spôsobom dozrieval<br />
ako človek, ktorý chcel žiť aj zomrieť s Božím menom na perách.<br />
V<br />
1869 – 1890<br />
roku 1869, v ktorom sa narodil,<br />
bola doba v celej Indii veľmi pohnutá.<br />
Jeho rodný poloostrov Káthijávár<br />
patril k najzaostalejším krajom<br />
spomedzi 300 kniežatstiev obrovskej<br />
krajiny, ktorú spravovala Veľká Británia.<br />
Dôvodom tohto spravovania,<br />
moci a jej upevňovania boli čaj, korenie<br />
a soľ – silné obchodné argumenty.<br />
Tradičné remeslá odsúdili britskí kolonizátori<br />
k zániku, výhodnejšia pre<br />
nich bola lacná a poddajná pracovná<br />
sila v nimi založených fabrikách.<br />
Národ sa tak nemohol ďalej vyvíjať.<br />
Hoci túžil po oslobodení, nevedel sa<br />
vzoprieť modernejším Britom, nenachádzal<br />
k tomu prostriedky, ani<br />
vodcovskú osobnosť. –<br />
Trinásťročný Móhandás Karamčand<br />
sa oženil s dievčaťom Kastúrbáí.<br />
Podľa zaužívaných zvyklostí sobáš už<br />
pred rokmi dohodli rodičia.<br />
Zmaturoval sedemnásťročný. Aby<br />
mohol pokračovať v štúdiu práva<br />
v Anglicku, musel za takýto „vlastizradný“<br />
skutok pretrpieť vylúčenie<br />
z kasty banijov (obchodníkov),<br />
o čom rozhodol tribunál hinduizmu.<br />
Silná túžba po vyššom vzdelaní mu<br />
však tento krok, ktorý v tak rodinne<br />
a vzťahovo založenej krajine nebol<br />
vôbec ľahký, pomohla vykonať.<br />
V Londýne sa síce začal obliekať<br />
„po európsky“, ale vnútri zostal verný<br />
hinduistickým zásadám, predovšetkým<br />
v oblasti stravy. Silnú dávku<br />
asketizmu zdedil po svojej matke. Po<br />
nejakom čase sa kvôli „zbytočnému<br />
utrácaniu“ presťahoval do veľmi jednoduchého,<br />
až chatrného bývania.<br />
Popri štúdiu sa stal členom výkonného<br />
výboru Londýnskej vegetariánskej<br />
spoločnosti. Aj takto získaval<br />
svoje prvé kontakty.<br />
Strávil tu 33 mesiacov, veľmi<br />
cenných pre jeho ďalšie pôsobenie.<br />
Skúšky zo všeobecného a rímskeho<br />
práva zložil v roku 1890.<br />
Odovzdanie<br />
rvú právnickú obhajobu po svojom<br />
návrate do Indie a otvorení<br />
P<br />
si vlastnej advokátskej praxe nezvládol.<br />
Keď mal pred súdom predniesť<br />
reč v prospech klienta, ktorého zastupoval,<br />
postavil sa, no neschopný<br />
vydať zo seba hláska sa zase posadil.<br />
Zostavenie petície, o ktoré bol o pár<br />
dní na to ako právnik požiadaný, dopadlo<br />
už lepšie.<br />
Potom však prišlo nečakané pozvanie<br />
do Južnej Afriky, do Natalu.<br />
Išlo o spor dvoch strán vo veci vymáhania<br />
určitej čiastky. Gándhí<br />
spor vyriešil – a to sa preňho neskôr<br />
stalo prvoradým úsilím – zmierením<br />
oboch strán. Už po príchode sa<br />
veľmi rýchlo zoznámil so situáciou<br />
prisťahovalcov z Indie, spoznal podmienky,<br />
politické pozadie, utláčanie<br />
Indov, ako aj neochotu a ťažkopádnosť<br />
úradov. Aj táto krajina bola v dŕžave<br />
Britov, ktorí nemali zlé svedomie<br />
kvôli vydávaniu likvidačných<br />
zákonov, zákazov a povinností pre<br />
indických prisťahovalcov (ale nielen<br />
pre nich). Okrem odňatia volebného<br />
práva to časom viedlo až k šikanujúcim<br />
absurdnostiam, ako napríklad<br />
k zákazu chodenia po chodníkoch.<br />
V Oranžskom štáte dokonca v roku<br />
1888 vyšiel osobitný zákon, ktorý Indov<br />
zbavoval všetkých práv. Život sa<br />
tu tak stal doslova neznesiteľným.<br />
Túžba pomôcť rozhodla, že sa<br />
Gándhí v roku 1894 v Natale usadil<br />
(neskôr za ním pricestovala aj manželka<br />
s deťmi) a začal sa hlbšie zaujímať<br />
o možnosti, ako byť svojím<br />
vzdelaním prospešný. Možnosti začali<br />
prichádzať jedna po druhej a neúnavný<br />
Gándhí mal plné ruky práce.<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
16 | 2008
Change language