22.08.2015 Views

िव दे ह िवदेह Videha িবেদহ िवदेह

१. संपादकीय संदेश २. ग

१. संपादकीय संदेश २. ग

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्'<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ४६ म अंक १५ नवर २००९ (वष र् २ मास २३ अंक ४६)<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> Vi deha <strong>িবেদহ</strong> ht t p:// wwwvi . deha. co. i n <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थममैिथली पािक्षक ई पिका Vi deha I st Mai t hi l i For t ni ght l y eMagazi ne <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका नव अंक <strong>दे</strong>खबाक लेल प ृसभकेँ िरश कए <strong>दे</strong>खू। Al ways r ef r esh t he pages f or vi ewi ngnew i ssue of VI DEHA. Read i n your ownscr i pt Roman( Eng)Guj ar at i Bangl a Or i y a Gur mukhi Tel ugu Tamil Kannada Mal ayal am Hi ndiएि<strong>ह</strong> अंकमे अिछ:-१. संपादकीय सं<strong>दे</strong>श२. ग२.१. ोफेसर राधाकृ चौधरी-िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास२.२.उपास-जगदीश साद म ंडल-मौलाइल गाछक फूल1


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.३. सुजीत कुमार झा-कथा-धधकैत आिग ◌ः फुटैत कजरि◌२.४. िबिपन झा-ातोरयुगीन संृत साि<strong>ह</strong>क संवर्न मे िमिथलाक भूिमका।२.५.१. कुसुम ठाकुर- ावतर्न आ २. <strong>ह</strong>ेमच झा-साढ़◌े ती लाख२.६.१.अमन कुमार झा , २. मज झा मुि आ ३.३. गोपाल साद-ि<strong>ह</strong>ंदी ,मैिथली , िमिथला , िब<strong>ह</strong>ार ओ मैिथल लोकिन सं अपेक्षा२.७.१. कािमनी कामायनी- कथा समय कालआ २. अनमोल झा-लघ ुकथा- अिधकार२.८. रामभरोस कापिड ‘मर’-साझा काशनमे <strong>िव</strong>ापित३. प2


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३.१. गुंजन जीक राधा-प<strong>ह</strong>म खेप३.२.१. राज<strong>दे</strong>व म ंडल-सीमा परक झ ूला आ चीडीक जाित २. <strong>िव</strong>नीत उल-मनपरैत अिछ३.३.उमेश म ंडल (लोकगीत-संकलन)- आगा ँ३.४.कना शरण-इरट य ंवर३.५.१. सतीश च झा-भाषा आ राजनीित आ २. सुबोध कुमारठाकुर-ज ुग बदिल गेल३.६.१. ामल सुमन-मैिथली दो<strong>ह</strong>ा २. अिजत कुमार िम-अन मािट3


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३.७.१. िबनीत ठाकुर-गीत आ २. दयाका िम-<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागु३.८. शेफािलका वमा र्-बाजी४. िमिथला कला-संगीत-कनाक िचकला५. ग-प भारती -पाखलो (धारावाि<strong>ह</strong>क)-भाग-७- म ूलउपास-को ंकणी-लेखक-तुकाराम रामा शेट, ि<strong>ह</strong>ी अवाद-डा. श ंभु कुमार िसं<strong>ह</strong>, ीमैिथली अवाद-डा. श ंभु कुमार िसं<strong>ह</strong>सेबी फनां डीस, र्६. बालाना ं कृते- <strong>दे</strong>वा ंशु वक मैिथली िच-ृ ंखला(कािम)२.कना शरण:<strong>दे</strong>वीजी.4


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्७. भाषापाक रचना-लेखन -[मानक मैिथली], [<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मैिथली-अंजी आ अंजी मैिथली कोष(इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल बेर सच र्-िडनरी) एम.एस. एस.ू.एल. सव र्र आधािरत -Based on ms-sql ser verMai t hi l i -Engl i sh and Engl i sh-Mai t hi l iDi ct i onar y.]8VIDEHA . FOR NON RESIDENTS8. 1. Or i gi nal Mai t hi l i Poem by Smt . Shef al i ka Var ma,Translatedinto English by Lalan8. 2. Or i gi nal poem i n Maithili by Gaj endr a Thakur Tr ansl at edi nt o Engl i sh by Lucy Gr acy f r om New Yor k9. VI DEHA MAI THI LI SAMSKRI T EDUCATI ON ( cont d.)<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिकाक सभटा पुरान अंक ( ल, ितर<strong>ह</strong> ुता आ <strong>दे</strong>वनागरी मे ) पी.डी.एफ. डाउनलोडक लेलनीचा ँक िलंकपर उपल अिछ। Al l t he ol d i ssues of Vi deha e j our nal ( i nBraille, Tirhuta and Devanagar i ver si ons ) ar e avai l abl e f or pdfdownl oad at t he f ol l owi ng l i nk.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिकाक सभटा पुरान अंक ल, ितर<strong>ह</strong>ुता आ <strong>दे</strong>वनागरी पमेVi deha e j our nal ' s al lDevanagar i ver si onsol d i ssues i n Br ai l l e Ti r hut a and<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर.एस.एस.फीड।"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ई-पिका ई-पसँ ा क।अपन िमकेँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>षयमे स ू िचत क।↑ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर.एस.एस.फीड एनीमेटरकेँ अपन साइट/ ब्लॉगपर लगाऊ।5


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ब्लॉग "लेआउट" पर "एड गाडजेट" मे "फीड" सेले कए "फीड य.आर.एल."ूमेht t p:// wwwvi . deha. co. i n/ i ndex. xml टाइप केलासँ से<strong>ह</strong>ो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> फीड ा कए सकैत छी।मैिथली <strong>दे</strong>वनागरी वा िमिथलाक्षरमे नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख/ िलिख पािब र<strong>ह</strong>ल छी, ( cannot see/wr i t e Mai t hi l i i nDevanagar i / Mi t hi l akshar a f ol l ow l i nks bel ow or cont act at ggaj endr a@ vi deha. com)तँ एि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतु नीचा ँक िलंक सभ पर जाऊ। संगि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क ंभ मैिथली भाषापाक/ रचना लेखनक नव-पुरान अंकपढ़◌ू।ht t p:// devanaagar i i . net /ht t p:// kaul onl i ne. comuni / nagar i / (एतए बॉमे ऑनलाइन <strong>दे</strong>वनागरी टाइप क, बॉसँ कापी क आ वडर्डाुमेटमे पे कए वडर् फाइलकेँ सेव क। <strong>िव</strong>शेष जानकारीक लेल ggaj endr a@ vi deha. com पर सकर्क।)(Use Fi r ef ox 3. 0 ( f r om WWWMOZI . LLA. COM )/ Oper a/ Saf ar i / I nt er net Expl or er 8. 0/Fl ock 2. 0/ Googl e Chr ome f or best vi ew of ' Vi deha' Maithili e-j our nalat http:// wwwvidehacoin. . . / .)Go t o t he l i nk bel ow f or downl oad of ol d i ssues of VI DEHA Mai t hi l i emagazi ne i n . pdf f or mat and Mai t hi l i Audi o/ Vi deo/ Book/ pai nt i ngs/phot o f i l es. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क पुरान अंक आ ऑिडयो/ वीिडयो/ पोथी/ िचकला/ फोटो सभक फाइलसभ (उारण, बडसुख सार आ द ूवा र्क्षत म ं सि<strong>ह</strong>त) डाउनलोड करबाक <strong>ह</strong>ेतु नीचा ँक िलंक पर जाऊ।VI DEHA ARCHI VE <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आका र्इवभारतीय डाक <strong>िव</strong>भाग ारा जारी क<strong>िव</strong>, नाटककार आ धम र्शास्ी <strong>िव</strong>ापितक ा। भारतआ पालक मािटमे पसरल िमिथलाक धरती ाचीन कालि<strong>ह</strong>सँ म<strong>ह</strong>ान पुष ओ मि<strong>ह</strong>ला लोकिनक कम र्भूिमर<strong>ह</strong>ल अिछ। िमिथलाक म<strong>ह</strong>ान पुष ओ मि<strong>ह</strong>ला लोकिनक िच 'िमिथला र' मे <strong>दे</strong>ख ू।गौरी-श ंकरक पालव ंश कालक म ू िर्, एि<strong>ह</strong>मे िमिथलाक्षरमे (१२०० वष र् प ूव र्क) अिभलेख अंिकत6


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अिछ। िमिथलाक भारत आ पालक मािटमे पसरल एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क अा ाचीन आ नव ाप, िच,अिभलेख आ मिर्कलाक़ ू <strong>ह</strong>ेतु <strong>दे</strong>ख ू 'िमिथलाक खोज'िमिथला, मैिथल आ मैिथलीसँ सित स ूचना, सकर्, अेषण संगि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सच र्-इ ंजन आ ूज स<strong>िव</strong> र्स आिमिथला, मैिथल आ मैिथलीसँ सित वेबसाइट सभक सम संकलनक लेल <strong>दे</strong>ख ू "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> स ूचना संपकर्अेषण"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> जालव ृक िडसकसन फोरमपर जाऊ।"मैिथल आर िमिथला" (मैिथलीक सभसँ लोकिय जालव ृ) पर जाऊ।१. संपादकीयअपन सफलताक आकलन अनका ित कएल सेवासँ नाप ू निञ की ओि<strong>ह</strong>वुसँ जे अ<strong>ह</strong>ा ँ अनका <strong>ह</strong>ािन प<strong>ह</strong>ु ँचा कऽ ा के छी। धोखा <strong>दे</strong>नाइखराप गप िछयै् धोखा खेनाइ नि<strong>ह</strong>। साक्षाार केना लेबाक चा<strong>ह</strong>ीओि<strong>ह</strong>मे की की आवक िबु छै से अव सीख ू। अफवा<strong>ह</strong> सुन ू मुदाअपना िदससँ ओि<strong>ह</strong>मे को वि ृ वा योगदान नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल क। अपनबाक िचा वा भएपर ान <strong>दे</strong>ल क। अपन माएक संग ब<strong>ह</strong>स नि<strong>ह</strong>क। सभटा सुनला<strong>ह</strong>ा चीजपर <strong>िव</strong>ास नि<strong>ह</strong> क। अ<strong>ह</strong>ा ँ लग जतेक पाइअिछ ओि<strong>ह</strong>मेसँ िकछु बचा कए खच र् क। ब ूढ-पुरानक संग भ व<strong>ह</strong>ारक। ब ुराइ आ अायकेँ कख बदा र् नि<strong>ह</strong> क। श ंसाक पकेँसािरकेँ राख ू। को सेमीनारमे भाषण <strong>दे</strong>लाक बा<strong>दे</strong> छपल भाषण<strong>िव</strong>तिरत क। िबया<strong>ह</strong>क बा<strong>दे</strong>सँ अपन बाक िशक्षा लेल पाइ बचेनाइशु कऽ िदअ। माता-िपता अपन बाकेँ आिनभर्र र<strong>ह</strong>नाइ सव र्दािसखाबथ ु। अ<strong>ह</strong>ा ँ तख मानिसक पसँ तं भऽ सकब जखन अपनसमाक समाधान लेल दोसराक मुँ<strong>ह</strong>ती नि<strong>ह</strong> करब। <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> वा बाकपोषण ओतेक भिरगर चीज नि<strong>ह</strong> छैक। जखन अ<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>ँसब तँ तः अ<strong>ह</strong>ा ँसुर <strong>दे</strong>खा पड़ब, ख ूब <strong>ह</strong>ँस ू।जाधिर अ<strong>ह</strong>ा ँ नव-नव काज नि<strong>ह</strong> करब ताधिरनव-नव चीज कोना सीखब? जे अ<strong>ह</strong>ा ँ को काज िबना ुिटक करएचा<strong>ह</strong>ब तँ ओ काज कि<strong>ह</strong>यो नि<strong>ह</strong> भऽ सकत। को खराप भेल सकेँ7


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुधारबा लेल कतबो <strong>दे</strong>री भेलाक बादो यास करबाक चा<strong>ह</strong>ी। मानवीयभावना को काज करबामे आ कतबो किठन पिरिितकेँ पार पएबामेसफल <strong>ह</strong>ोएत। को माक,को <strong>िव</strong>चारक आ को काय र्क जानकारीओि<strong>ह</strong>पर आगा ँ बढलासँ पता चलत, ओि<strong>ह</strong>पर ब<strong>ह</strong>स कएलासँ नि<strong>ह</strong>। एकटा दोसवै<strong>ह</strong> अिछ जे अ<strong>ह</strong>ा ँक सभ गुण-द ुगु र्णसँ अवगत र<strong>ह</strong>लाक बादो अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ पिसकरैत अिछ।संगि<strong>ह</strong> "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" केँ एखन धिर (१ जनवरी २००८ सँ १४ नवर २००९) ८८<strong>दे</strong>शक ९७३ ठामसँ ३३,१८८ गोटे ारा <strong>िव</strong>िभ आइ.एस.पी.सँ २,०८,४५७ बेर<strong>दे</strong>खल गेल अिछ (ग ूगल एलेिट डाटा)- धवाद पाठकगण।२. ग२.१. ोफेसर राधाकृ चौधरी-िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास२.२.उपास-जगदीश साद म ंडल-मौलाइल गाछक फूल२.३. सुजीत कुमार झा-कथा-धधकैत आिग ◌ः फुटैत कजरि◌२.४. िबिपन झा-ातोरयुगीन संृत साि<strong>ह</strong>क संवर्न मे िमिथलाक भूिमका।8


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.५.१. कुसुम ठाकुर- ावतर्न आ २. <strong>ह</strong>ेमच झा-साढ़◌े ती लाख२.६.१.अमन कुमार झा , २. मज झा मुि आ ३.३. गोपाल साद-ि<strong>ह</strong>ंदी ,मैिथली , िमिथला , िब<strong>ह</strong>ार ओ मैिथल लोकिन सं अपेक्षा२.७.१. कािमनी कामायनी- कथा समय कालआ २. अनमोल झा-लघ ुकथा- अिधकार२.८. रामभरोस कापिड ‘मर’-साझा काशनमे <strong>िव</strong>ापितोफेसर राधाकृ चौधरी (१५ फरबरी १९२१- १५ माच र् १९८५) अपन सूण र् जीवनिब<strong>ह</strong>ारक इित<strong>ह</strong>ासक सामा पमे आ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>िव</strong>िश पमे अयनमे िबतेलि। ोफेसरचौधरी गश द कालेज, बेगुसरायमे अापन केलि आ ओ भारतीय इित<strong>ह</strong>ास का ंसक ाचीनभारतीय इित<strong>ह</strong>ास शाखाक अक्ष र<strong>ह</strong>ल छिथ। <strong>ह</strong>ुनकर लेखनीमे जे वा<strong>ह</strong> छै से चंड <strong>िव</strong>ताककारणसँ। <strong>ह</strong>ुनकर लेखनीमे िमिथलाक आ मैिथलक (मैिथल ाण वा कण/ र् मैिथल कायसँ जे एकरतादा <strong>ह</strong>ोअए) अनल मि<strong>ह</strong>माम ंडन नि<strong>ह</strong> भेटत। <strong>ह</strong>ुनकर <strong>िव</strong>वेचन मौिलक आ टटका अिछ आ <strong>ह</strong>ुनकरश ैली आ क कौशलसँ प ूण र्। एतुा भाषाक कोमल आरो<strong>ह</strong>-अवरो<strong>ह</strong>, एतुा सव र्<strong>ह</strong>ारा वकसव र्गुणसंपता, संगि<strong>ह</strong> एतुा र<strong>ह</strong>न-स<strong>ह</strong>न आ संृितक करता ई सभटा िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अंग अिछ।एि<strong>ह</strong>मे सििलत अिछ राजनीित, िदनचया, र् सामािजक माता, आिथ र्क िित, ितकता, धम, र् दश र्न आसाि<strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो। ई इित<strong>ह</strong>ास साि<strong>ह</strong> आ पुरातक माणक आधारपर रिचत भेल अिछ, दंतकथापर नि<strong>ह</strong>आ आ<strong>ह</strong> िमिथला! बा<strong>ह</strong> िमिथला! बला इित<strong>ह</strong>ाससँ फराक अिछ। ओ चच र् करैत छिथ जे एतए <strong>िव</strong>ापितसन लोक भेला<strong>ह</strong> जे समाजक <strong>िव</strong>िभ वकेँ समेिट कऽ राखलि तँ संगि<strong>ह</strong> एतए कर तत् से<strong>ह</strong>ोर<strong>ह</strong>ल। <strong>ह</strong>ुनकर लेखनमे मानवता आ धमिनरपेक्षता र्भेटत जे आइ कािक साि<strong>ह</strong>क लेल से<strong>ह</strong>ो एकटान ूतन वु िथक ! सव र्<strong>ह</strong>ारा मैिथल संृितक एि<strong>ह</strong> इित<strong>ह</strong>ासक ुितकरण, संगि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनकर सभटा9


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अकािशत साि<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ारा अंकन (<strong>ह</strong>ुनकर <strong>ह</strong>ाथक २५-३० साल प ूव र्क पाुिलिपक आधारपर) आ ई-काशन करवादी संा सभ जेना िचगु सिमित (कण र्/ मैिथल काय) आ मैिथल (ाण) सभा ाराायोिजत इित<strong>ह</strong>ास आ साि<strong>ह</strong>ेित<strong>ह</strong>ास पर आ ओि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क मानिसकतापर अंितम मारक <strong>ह</strong>ार िस <strong>ह</strong>एत,ताि<strong>ह</strong> आशाक संग।-सादकिमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासअा य – २िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अयनक साधनभारतीय इित<strong>ह</strong>ासक अयनक <strong>ह</strong>ेतु जतवा जे ोत उपल अिछ तकर शता ंशोिमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक ि<strong>ह</strong>तु नि<strong>ह</strong>ं अिछ। िमिथलाक द ुभा र् इ<strong>ह</strong>ो जे पुरात वेतालोकिनक ान आय र् सताक प ूवीर् सीमाक ाचीनतम केँ िदिस अाविध नि<strong>ह</strong>ं गेलछि। पता नि<strong>ह</strong>ं जेतै अथवा नि<strong>ह</strong>ं। िमिथलाक ाचीन भौगोिलक सीमा, जाि<strong>ह</strong> मेजनकपुर आर िसमरॉवगढ से<strong>ह</strong>ो सििलत अिछ, <strong>िव</strong>शेष भाग सम्ित पाल तराई मेपडैत अिछ आर ओतए सरकारक िदिस सँ अि<strong>ह</strong> क ाचीन ऐित<strong>ह</strong>ािसक तक पतालगेवाक <strong>ह</strong>ेतु अखन धिर को सश यास नि<strong>ह</strong>ं भेल अिछ। मोित<strong>ह</strong>ारी, वैशाली,गोर<strong>ह</strong>ोघाट, पुिण र्या, ँ आिद क यदा – कदा पुरातक खोज भेला उए अि<strong>ह</strong> िदिसान नि<strong>ह</strong>ं गेल अिछ। आ तै ं िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अयनक जे एकटा म<strong>ह</strong>प ूण र् ोत<strong>ह</strong>ोयबाक चा<strong>ह</strong>ी से सम्ित अप ू र् अिछ।आन – आन क <strong>ह</strong>ेतु जतबो साधन उपल भेल छैक ततवो िमिथलाक <strong>ह</strong>ेतु नि<strong>ह</strong>ंभसकल अिछ कारण अि<strong>ह</strong> िदिस मैिथल - अमैिथल इित<strong>ह</strong>ासकारक ान नीक जका ँआकृ नि<strong>ह</strong>ं कैल गेल अिछ। िमिथलाक ाचीन गौरव आर सा ँृितक <strong>दे</strong>नक अयनक<strong>ह</strong>ेतु <strong>ह</strong>मरा लोकिन अ<strong>ह</strong>ुखन मा साि<strong>ह</strong>िक साध पर िनभर्र करए पडैत अिछ जकरनतीजा ई <strong>ह</strong>ोईयै जे को ाचीन पर <strong>ह</strong>मरा लोकिन एकटा िनण र्याक मत नि<strong>ह</strong>ंद सकैत छी। ेक <strong>िव</strong>वादाद अिछ आर िन<strong>िव</strong> र्वाद पे ं <strong>ह</strong>म अख ई क<strong>ह</strong>बाकिित मे नि<strong>ह</strong>ं छी जे अम ूक बातक िनंदा, घटना, अम ूक समय मे घिटत भेले <strong>ह</strong>ैत।ई अिनितताक िित अखन िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास मे ब<strong>ह</strong>ुत िदन धिर बनले र<strong>ह</strong>त।युनान जका <strong>ह</strong>मरा ओतएअ ऽ को ि<strong>ह</strong>रोडोटस आर ध ुसीडाइड्स भेल छिथ आर ऽमुसलमान शासकक इित<strong>ह</strong>ासकार जका ँ को इित<strong>ह</strong>ास कारे। वे<strong>दे</strong>शी याियो लोकिनजे <strong>िव</strong>वरण अि<strong>ह</strong> क <strong>दे</strong> छिथ से मा सामाे क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै आर ओि<strong>ह</strong> सँिित मे को पिरवतर्न नि<strong>ह</strong>ं अवइयै। ए<strong>ह</strong>ना िित मे अि<strong>ह</strong> ाचीन कइित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण करब एकटा जिटल समा बनल अिछ आर ओि<strong>ह</strong> समा म <strong>ह</strong>मरालोकिन केँ ऐित<strong>ह</strong>ािसक साधन खोिज केँ संकिलत करबाक अिछ।िमिथला मे पैघ सँ पैघ दाशिनक र् एव ं तािक <strong>िव</strong>षय पर ंथक रचना भेल अिछ जि<strong>ह</strong>सँ ई मािणत <strong>ह</strong>ोइछ जे अि<strong>ह</strong>ठामक लोग <strong>िव</strong>ज्ञ एव ं <strong>िव</strong>ान छला<strong>ह</strong> पर अपना सब ंधमे िकछु िलखबाक म मे वो लोकिन राजिष र् जनकक <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> नीित मे अप लिअिछ अि<strong>ह</strong> मे को से<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>ं। ‘मैिथल’ श “वैिदक” युग सँ वत <strong>ह</strong>ोइतआएल अिछ आर अि<strong>ह</strong> सँ ई <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे ताि<strong>ह</strong> िदन सँ िमिथलाक भौगोिलक10


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इकाई ीकृत अिछ आर अि<strong>ह</strong> भौगोिलक मे र<strong>ह</strong>िन<strong>ह</strong>ार मैिथल क<strong>ह</strong>बैत छला<strong>ह</strong> –िब<strong>ह</strong>ार मे एतेक ाचीन गौरव आर को केँ ा नि<strong>ह</strong>ं छैक तथािप एकरइित<strong>ह</strong>ास अख एतैक संिद आर अिनण र्याक िित मे अिछ से एकटा <strong>िव</strong>चारणीय<strong>िव</strong>षय।ाचीन िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अयनक <strong>ह</strong>ेतु मु साधन अिछ वेद, उपिनषद, ासाि<strong>ह</strong>, अरक, म<strong>ह</strong>ाभारत, रामायण, पुराण, ृित, पािणिन, पतिल, आिदक रचना एव ंतालीन बौ आर जैन साि<strong>ह</strong>। िमिथलाक संबध मे स ूचना <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ यज ुवे र्दएव ं अथव र्वेद सँ भेटए लगैत अिछ यथािप अक्ष पे ं िमिथलाक ऐित<strong>ह</strong>ािसक घटनाक<strong>िव</strong>वरण ऋेद मे से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खल जा सकइयै। शतपथ ाण, ऐतरेउअ ाण,पंच<strong>िव</strong> ंश ाण, ब ृ<strong>ह</strong>दारकोपिनषद, एव ं छोोपिनषद मे िमिथलाक तालीनराजितक, सामािजक, आिथ र्क, एव ं धािम र्क अवाक <strong>िव</strong>ृत <strong>िव</strong>वरण भेटैत अिछ।आि<strong>ह</strong> मे सब सँ म<strong>ह</strong>प ूण र् <strong>िव</strong>वरण शतपथ ाणक अिछ जाि<strong>ह</strong> मे जनक केँ साटक<strong>ह</strong>ल गेल अिछ आर संगि<strong>ह</strong> याज्ञवम्क संरक्षक से<strong>ह</strong>ो। सा ँृितक िितक अयनक<strong>ह</strong>ेतु तँ उपरो साधन अितीय अिछ आर अि<strong>ह</strong> बात केँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>शी <strong>िव</strong>ान से<strong>ह</strong>ो मातछिथ। अि<strong>ह</strong> मे सं<strong>दे</strong><strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>ं जे अि<strong>ह</strong> युग मे ाण व धानता छल तथािपपिरिक्षतक बाद सँ जनक व ंशक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>ह</strong>ेतु उपरो साधनक अयन अावकमानल जाइत अिछ। एतरेय ाण सँ तालीन अवाक <strong>िव</strong>वरण भेटैत अिछ आरउपिनषद तँ स<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> दाशिनक र् <strong>िव</strong>चार-<strong>िव</strong>मश र्क खान अिछये। ओि<strong>ह</strong> मे जाि<strong>ह</strong> ढंगे वाद– <strong>िव</strong>वाद अिछ से सव र्था अितीय क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै। पािणिन, पतिल एव ं अथ र्शास्(कौिटक ) से <strong>ह</strong>ो ाचीन िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>िव</strong>िभ अंश पर काश पड़इतअिछ।बौ आर जैन साि<strong>ह</strong>क सब ंध मे ई सोिच क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे जखन को आनसाधन िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>ह</strong>ेतु नि<strong>ह</strong>ं ा <strong>ह</strong>ोइत अिछ तखन बौ आर जैन साधन<strong>ह</strong>मरा लोकिनक साि<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ेतु ुत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। दीपव ंश, म<strong>ह</strong>ाव ंश, अशोक<strong>िव</strong>ानअघोषक युचिरत, ब ुघोषक रचना सभ, धभ्मय कथा, असंग, ववु, िदगनाथा,धम र्कीितर्, आिदक रचना सँ िमिथलाक सा ंृितक एव ं दाशिनक र् इित<strong>ह</strong>ासक िनमाण र् मे ब<strong>ह</strong>ुसाि<strong>ह</strong> भेटैत अिछ। बौ दाशिनक र् लोकिन केँ क<strong>ह</strong>बाक म मे िमिथला मे नव –ायक ज भेल छल आर तै ७–८ शताी सँ १५–१६म शताी धिर जे बौ एव ंमैिथल दाशिनकक र् म वाद – <strong>िव</strong>वाद भेल अिछ से िमिथलाक सा ँृितक इित<strong>ह</strong>ासकअयनक <strong>ह</strong>ेतु परमायक मानल जाइत अिछ। वाचित िम (व ृ) सँ ल केर श ंकरिम धिरक सम ंथ आर नालंदा <strong>िव</strong>मिशलाक म<strong>ह</strong>ान पंिडत लोकिनक रिचत ंथकअयन अि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतु सव र्था अपेिक्षत।ओना बौकालीन िमिथला सवांगीन र् इित<strong>ह</strong>ासक <strong>ह</strong>ेतु सम जातकक अयन आवक ब ुझलजाइछ। म<strong>ह</strong>ापदानक जातक, गा ँधार जातक, सुिच जातक, म<strong>ह</strong>ाजनक जातक, िनिमजातक, म<strong>ह</strong>ानारदका जातक इािद तालीन िमिथलाक राजितक समाजक एव ंसा ँृितक इित<strong>ह</strong>ास पर व ृ<strong>ह</strong>त काश पड़इयै– जाि<strong>ह</strong> सँ सामा लोकक दैनिनीक ज्ञानसे<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जातक मे जे राजितक ृ ंखला बताओल गेल अिछ ताि<strong>ह</strong> सँ11


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पुराण विण र्त अवा मे काफी मतभेद अिछ तै ं राजितक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मेजातकक अयन मे सतकर्ताक आवकता अिछ। सामािजक–सा ँृितक–आिथ र्क अवाकअयनक <strong>ह</strong>ेतु जातक मुख साधन मानल गेल अिछ। जैन ोत मे से<strong>ह</strong>ो िमिथलाक<strong>िव</strong>िभ िितक <strong>िव</strong>शेष <strong>िव</strong>ेषण भेटैत अिछ आर औि<strong>ह</strong> दृ िकोण सँ उतरा ायन स ू,उवासगदसाओ, कस ू, <strong>िव</strong>रावली चिर (पिरिश पव र्त) एव ं िशि शेलाकार पुषआिद ंथक अयन अपेिक्षत अिछ। कख कख जैन एव ं बौ अपाान मेसमता से <strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खिबन मे अवइयै। जैन–बौ साि<strong>ह</strong> आर अा साधन िमिथलाकसामािजक–आिथ र्क इित<strong>ह</strong>ासक अयनक <strong>ह</strong>ेतु ब<strong>ह</strong>ु लाभदायक मानल गेल अिछ कारण ओि<strong>ह</strong>सब <strong>िव</strong>वरण मे सामा लोकक जीवन पर से<strong>ह</strong>ो काश पडैत अिछ। जातक आिद सँइ<strong>ह</strong>ो ज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे कोना ताि<strong>ह</strong> िदनक मैिथल अपन घर द ुआर छोिड़ केँ ापार–वसायक <strong>ह</strong>ेतु <strong>दे</strong>श–<strong>िव</strong><strong>दे</strong>श जाइत छला<strong>ह</strong> आर ओि<strong>ह</strong> मे ब<strong>ह</strong>ुत गोटए ओि<strong>ह</strong>ठाम बैिसओजाइत छला<strong>ह</strong>। वो लोकिन वेस उमी आर पिरमी <strong>ह</strong>ोइत छला<strong>ह</strong> आर समु यााक<strong>ह</strong>ेतु को संकीण र्ता <strong>ह</strong>ुनका लोकिन मे नि<strong>ह</strong>ं छलै। म<strong>ह</strong>ाभारत, रामायण, आर पुराणमे िमिथलाक सब ंध मे चुर सामी अिछ पर अि<strong>ह</strong> तीन ू मे वैज्ञािनकताक ि<strong>ह</strong>साबे ंकत<strong>ह</strong>ु को सा नि<strong>ह</strong>ं छैक। पुराणक <strong>िव</strong>िभ ख मे जलवा जे नामावली अथवाराजाक स ूची भेटइत अिछ ताि<strong>ह</strong> मे एकपता नि<strong>ह</strong>ं <strong>दे</strong>खबा सँ अवइयै आर अि<strong>ह</strong><strong>िव</strong>रोधाभास सँ इित<strong>ह</strong>ासक सामा <strong>िव</strong>ाथीर् अगुता केँ घबरा जाइत अिछ। ििश<strong>िव</strong>ान पारजीटर म<strong>ह</strong>ोदय आर ब ंगाली <strong>िव</strong>ान धान म<strong>ह</strong>ोदय ब पिरम कए पुराणपी जंगल सँ िमिथलाक राजव ंशक इित<strong>ह</strong>ासक एकटा परेखा ुत करबा मे समथ र्भेल छिथ तथािप ओकरा सव र् सत अख नि<strong>ह</strong>ं मानल जाइत छैक। ाचीन – कालमे इित<strong>ह</strong>ास – पुराण एकटा अयनक म<strong>ह</strong>प ूण र् <strong>िव</strong>षय छल आर अयनक दृ िकोण सँएकरा पंचमवेद से <strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ल गेल छैक तथािप एकरा अयन मे जे एकटावुिनताक अपेक्षा छल से ाचीन <strong>िव</strong>ान लोकिन नि<strong>ह</strong>ं रािख सकला<strong>ह</strong> आर पुराण मेततेक रास एर – ओरक बात घिसया ु गेल जे एकर एित<strong>ह</strong>ािसकता मे लोग केँसं<strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोमए लगलैक। अि<strong>ह</strong>ठाम एतवा रणीय जे एतवा भेल उरो पुराण, रामायणआर म<strong>ह</strong>ाभारतक एित<strong>ह</strong>ािसक म<strong>ह</strong> केँ काटल नि<strong>ह</strong>ं जा सकइयै। पर ंपरागत इित<strong>ह</strong>ासकजे अपन म<strong>ह</strong> छैक ताि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबे उपरो सब ंधक अयन ककए <strong>ह</strong>मरा लोकिनिमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे अि<strong>ह</strong> सँ स<strong>ह</strong>ायक लसकैत छी।िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अयनक <strong>ह</strong>ेतु िलिगट मे ृ से <strong>ह</strong>ो आवक ब ुझना जाइतअिछ। अि<strong>ह</strong> सँ िमिथला आर वैशाली द ुक इित<strong>ह</strong>ास पर काश पडैत अिछ। अि<strong>ह</strong> मेक<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे जखन वैशाली मे गणरा छल तखन िमिथला मे राजतं आरिमिथला मे ताि<strong>ह</strong> िदन मे एकटा धानम ंी छला<strong>ह</strong> िजनक नाम ख छलै आर <strong>ह</strong>ुनकाअधीन मे ५०० अमा र<strong>ह</strong>िथ। संृत साि<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>िभ अंश सँ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासकअयन मे स<strong>ह</strong>ायता भेटैत अिछ। कािलदास, भव भूित, दािन, राजशेखर, आिदकरचना सँ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>िव</strong>िभ पक्ष पर काश पडइयै। लीधरक कृकना सँ, ीिनवासक भीकाटीका, जयिसं<strong>ह</strong>क िलंगवािर्क, ीधर ठुरक काकाश<strong>िव</strong>वेक, नारायणक छा ंवोपिरिश एव ं िमिथला आर भारतक अ भाग सँ ा12


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िमिथलाक्षरक पाुिलिप अि<strong>ह</strong> सँ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे स<strong>ह</strong>ायता भेटैत अिछ।<strong>िव</strong>णक <strong>िव</strong>मा ँइ<strong>दे</strong>वचिरत, <strong>िव</strong>ापितक सम रचना, वध र्मानक द<strong>िव</strong>वेक, अिभनववाचित िमक सम रचना, गरक सुगित सोपान, चेरक आठो राकर,ोितरीर ठाकुरक वण र्न रौकर आिद ंथ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे उपा<strong>दे</strong>यिस भेल अिछ। िब<strong>ह</strong>ार िरसच र् सोसायटी ारा कािशत “कैटलोग आफ िमिथला मेृ” (४ भाग), <strong>ह</strong>िरसाद शास्ीय ारा संपािदत “कैटलोग आफ पाल दरबार मेृ ” इािद सँ से<strong>ह</strong>ो िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक सब पक्ष पर <strong>िव</strong>शेष काश पडइयै।िमिथला मे सुरिक्षत तालप पर ाण आर कायक पािज ँ से <strong>ह</strong>ो िमिथलाकसामािजक इित<strong>ह</strong>ासक एकटा मिल ू ोत मानल गेल अिछ। ओना पुरातािक साधनकअभाव तँ िमिथला मे अिछ तथािप मोित<strong>ह</strong>ारी सँ ब ंगालक सीमा धिर जे <strong>िव</strong>िभपुरातािक म<strong>ह</strong>क ान अिछ तकर सवे र्क्षण सँ िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे स<strong>ह</strong>ायताभेटत। िमिथलाक मुख क उनन अख नि<strong>ह</strong>ं भेल अिछ तँ ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ पया र्माा मे िशलालेख, िसा, आिद नि<strong>ह</strong>ं भेटल अिछ। एर मोित<strong>ह</strong>ारी सँ कैकटातालेख कािशत भेल अिछ, मुजफ्फरपुरक क<strong>ह</strong>रा थाना सँ जीवगुक एकटा अिभलेखभेटल अिछ जाि<strong>ह</strong> सँ पता लगैत अिछ जे तीरभुि मे चामुा नामक एकटा <strong>िव</strong>षयछल। इमादपुर सँ पाल कालीन अिभलेख भेटल अिछ जाि<strong>ह</strong> सँ ई िस <strong>ह</strong>ोइछ जेपाल लोकिनक शासन िमिथला पर छल। लागढ (बेगुसराय) सँ द ूटा पालकालीनअिभलेख भेटल अिछ – जाि<strong>ह</strong> मे एकटा िशिमला <strong>िव</strong>षयक आर दोसर मे एकटा िब<strong>ह</strong>ारकउेख अिछ। अि<strong>ह</strong>ठाम इ<strong>ह</strong>ो रणीय जे अि<strong>ह</strong> सँ गुकालीन मो<strong>ह</strong>र एव ं रक्षायु<strong>िव</strong>षयक एकटा गुकालीन मो<strong>ह</strong>र से<strong>ह</strong>ो भेटल अिछ जाि<strong>ह</strong> सँ ई <strong>ह</strong>ोइछ जेिमिथलाक ई शासनक धान के छल। बनगा ँव स<strong>ह</strong>रसाक गोर<strong>ह</strong>ोघाट, पटुआ<strong>ह</strong>ा,आिद ान सँ पंचमाडर् िसा तँ ब<strong>ह</strong>ुत प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् भेटल छल आर एर <strong>िव</strong>टपाल तीयकएकटा मुख ताप ब<strong>ह</strong>रायल अिछ जाि<strong>ह</strong> मे ई क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ तीरभुिक अंतत<strong>ह</strong>ौेय नामक एकटा <strong>िव</strong>षय छल। इयै<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ौेय आधिनक ु <strong>ह</strong>रधिथक। र् अि<strong>ह</strong> सँ प ूव र्<strong>ह</strong>मरा लोकिनकेँ तीरभुि मे मा एेय <strong>िव</strong>षयक ज्ञान छल आर वो छल ‘कक्ष’ <strong>िव</strong>षयजकर उेख नारायण पालक भागलपुर तालेख मे भेल अिछ। ई कक्ष <strong>िव</strong>षयक सब ंधमे अख धिर इित<strong>ह</strong>ासकार एकमत नि<strong>ह</strong>ं भेल छिथ मुदा <strong>ह</strong>मर अपन <strong>िव</strong>चार ई अिछजे ई ‘कक्ष’ <strong>िव</strong>षय ाचीन अंगुतराय मे छल आर म<strong>ह</strong>ाभारत मे विण र्त ‘कौिशकी कक्ष’क तीक छल। नारायण पालक तालेख मे अि<strong>ह</strong> कक्ष <strong>िव</strong>षयक <strong>िव</strong>वरण भेटैतअिछ। चामुा <strong>िव</strong>षय पिम मे, <strong>ह</strong>ौेय के मे आर कक्ष <strong>िव</strong>षय तीरभुिक प ूवीर्सीमाक संकेत छल। एकर अितिर पंचोभ सँ ा ताप से<strong>ह</strong>ो िमिथलाकइित<strong>ह</strong>ासक अ़यनक <strong>ह</strong>ेतु अावक अराठाढी़ सँ ा ीधरक अिभलेख, का<strong>ह</strong>ा सँनरिसं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व ओइनवारक अिभलेख, भगीरथपुर सँ ा ओइनवार कालीन अिभलेख,मु<strong>ह</strong>द तुगलकक अिभलेख, वेदीवनक तुगलक कालीन अिभलेख, इाि<strong>ह</strong>म शा<strong>ह</strong> शरीर्कअिभलेख, िशविसं<strong>ह</strong>क िसा ओइनवार शाखा भैरव िसं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वक चा ँदी िसा आिद सँिमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>िव</strong>िभ पक्ष पर काश पडैत अिछ। पाल व ंशावली आ पालसँ ा अिभलेख जाि<strong>ह</strong> मे िसमरा ँव गढ ित ना <strong>दे</strong>वक तथाकिथत अिभलेख एव ं13


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ताप मक िशलालेख म<strong>ह</strong>प ूण र् अिछ। एर आ<strong>िव</strong> के वैशाली, बिलराजगढ, किरऔनआिद ानक उनन सँ जे सामी ा भेल अिछ से<strong>ह</strong>ो िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्णमे स<strong>ह</strong>ायक िस भेल अिछ। म<strong>ह</strong>ेशवारा (बेगुसराय) सँ ा किन कैकशकअिभलेख तँ अा दृ िकोण सँ म<strong>ह</strong>प ूण र् अिछ। िमिथलाक <strong>िव</strong>िभ भाग सँ मुसलमानीिसा पया र् माा मे भेटल अिछ जाि<strong>ह</strong> सँ राजितक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे स<strong>ह</strong>ायताभेटैत अिछ। मिट<strong>ह</strong>ानी (बेगुसराय) सँ ब ंगालक सुल्तान नसरत शा<strong>ह</strong>क अिभलेख से<strong>ह</strong>ोभेटल छल आर क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ जे बेगुसरायक सभी चन ूरपुर गॉव मे मीरजापुरकपुक एकटा अिभलेख अिछ। वे<strong>दे</strong>शी याी लोकिन से<strong>ह</strong>ो िमिथला मे आएल छला<strong>ह</strong> आरअि<strong>ह</strong> मे चीन सँ आयल याी लोकिनक <strong>िव</strong>शेष म<strong>ह</strong> अिछ कारण वो लोकिन एतएबौधम र् अयनाथ र् अवैत छला<strong>ह</strong>। फाि<strong>ह</strong>यान ि<strong>ह</strong>युएन – संग, संग ू – युन, इिंग आिदयाीक नाम उेखनीय अिछ। ई लोकिन िमिथलाक <strong>िव</strong>िभ क मण कए छला<strong>ह</strong>आर वो लोकिन जे अपन <strong>िव</strong>वरण िलख छिथ ताि<strong>ह</strong> सँ अि<strong>ह</strong> पर <strong>िव</strong>शेष काशपडइयै। व ृी, िलवी एव ं तीरभुि’क संग ि<strong>ह</strong>नका लोकिनक लेख उपा<strong>दे</strong>य अिछ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong>शी धरती मे सव र् मुख ि, जे िमिथलाक <strong>ह</strong>ेतु सव र्तोभावेन म<strong>ह</strong>प ूण र् क<strong>ह</strong>ल जासकैत छिथ, भेला<strong>ह</strong>, ितती याी धम र्ामी जे १३ शताीक प ूवा र् मे िमिथला <strong>ह</strong>ोइतनालंदा गेल छला<strong>ह</strong>। तखन िमिथला राजगी पर कणिरव ंशीय रामिसं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व <strong>िव</strong>राजमानछला<strong>ह</strong>। धम र्ामी िमिथलाक सब ंध मे ब<strong>ह</strong>ुत रास बात िलख छिथ। ब<strong>ह</strong>ुत िदनधिर वोरामिसं<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनका अपन पुरोि<strong>ह</strong>त बनबाक <strong>ह</strong>ेतु आ<strong>ह</strong>ो के छलिथ पर ओकरा वोीकार नि<strong>ह</strong> केलि। ताि<strong>ह</strong> िदन मे िमिथला पर मुसलमानी आमण ार ंभ भचुकल छलतकर <strong>िव</strong>वरण वो दैत छिथ कारण जखन वैशा जी बाटे जाइत छला<strong>ह</strong> तखन वोअपना आिखये ँ ई सब घटना <strong>दे</strong>खलि। धम र्ामी िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक <strong>ह</strong>ेतु एकटाआवक ोत भेला।एकटा दोसर म<strong>ह</strong>प ूण र् साधन भेल वसाितलुनउं स नकर लेखक छला<strong>ह</strong> मु<strong>ह</strong>द स उलाअ<strong>ह</strong>मद <strong>ह</strong>सन दािबर इद ुसी (उफ र् ताज) आर वो इखितसान उद <strong>दे</strong><strong>ह</strong>लवीक नामे से<strong>ह</strong>ो<strong>िव</strong>ात छला<strong>ह</strong>। वो गयासुीन तुगलकक संगे ब ंगाल आमण मे गेल छला<strong>ह</strong> आरध ुरती िमिथला गयासुीन तुगलक आमणक समय मे <strong>ह</strong>ुनके संग छला<strong>ह</strong>। तै इ<strong>ह</strong>ोएकटा आिख ँ <strong>दे</strong>खल साधन भेल आर ओि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबे म<strong>ह</strong>प ूण र् से<strong>ह</strong>ो। फोिलयो १२ (एकरसूण र् पटनाक काशी साद जायसवाल शोध संान मे सुरिक्षत अिछ आर ४ टाफोिलयो जकर सब ंध िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास सँ छैक <strong>ह</strong>मर ि<strong>ह</strong>स्ी आफ मुिम लैनितर<strong>ह</strong>ुत मे छपल अिछ।) पर िलखल अिछ जे <strong>ह</strong>िरिसं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व ककरो कोना सला<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>ंसुनलि आर परा के प<strong>ह</strong>ाड िदिस चिल गेला<strong>ह</strong>। गयासुीन तुगलकक ितर<strong>ह</strong>ुत ताि<strong>ह</strong>िदन <strong>िव</strong>ृत आर सुखी संप रा छल आर अखन धिर ककरो अधीन नि<strong>ह</strong>ं छल तै ंगयासुीन ब ंगाल सँ घ ुरबा काल अपना अधीन करबाक यास केलक। इसामी अपनफुतु<strong>ह</strong>–सालातीन मे िलख छिथ जे गयासुीन ितर<strong>ह</strong>ुत कणाटव र् ंशक अंितम राजा परआमण केलि आर वो िबना को कारक <strong>िव</strong>रोध के प<strong>ह</strong>ाड – जंगल िदिस भािगगेला<strong>ह</strong>। सुल्तान तीन िदन धिर ओतए ठ<strong>ह</strong>रला<strong>ह</strong> आर जंगल के कािट के सूण र् के साफ करौलि। तेसरिदन वो िमिथला राक <strong>िव</strong>शाल िकला जकर िदवाल गगनचुी14


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छल आर जे सात टा गि<strong>ह</strong>र खािध स चा कात सँ घेरल छल, पर आमण केलिआर ओि<strong>ह</strong> पर <strong>िव</strong>जय ा केला उर ओि<strong>ह</strong> िकला मे द ू या तीन सा<strong>ह</strong> कला आरचा िदसक <strong>िव</strong>रोध केँ दबैलि आर एव ं कारें िमिथला पर अपन भु ािपतकेलि। जेबा सँ प ूव र् तो तविलघाक पु धमा र्ा अ<strong>ह</strong>मद के ितर<strong>ह</strong>ुतक धानबलि। एव ं कारे एक–द ू मासक बाद गयासुीन अपन राजधानी िदिस चिलगेला<strong>ह</strong>। फिरा आर मुातिरया जे राजाक िगरफ्तारीक ग िलखैत छिथ सेगलती बिझ ु पडइयै। वसाितलउं सक असार ितर<strong>ह</strong>ुतक राजा सृशाली छला<strong>ह</strong>, आर<strong>ह</strong>ुनका सैिनकक को अभाव नि<strong>ह</strong>ं छलि, <strong>िव</strong>राट राजभवन छलै आर सब तर<strong>ह</strong>ें वोसुखी आर स छला<strong>ह</strong>। अपन अजेय द ू – िकलाब ंदी आर सेना पर अटूट <strong>िव</strong>ासछलै आर आई धिर कत<strong>ह</strong>ु <strong>ह</strong>ुनक माथ झ ुकल नि<strong>ह</strong> छलै। गयासुीनक प<strong>ह</strong>ँचबाकुसमाचार सुिनति<strong>ह</strong>ं वो एतेक भयभीत भ गेला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>ुनक सब घम ध ूल – ध ुसिरतभगेल। अपन िता बचेबाक <strong>ह</strong>ेतु वो अपन तेज घोडा पर चिढ के भािगगेला<strong>ह</strong>। वसाितलउं सक लेखकक <strong>िव</strong>चार अिछ जे जँ राजा मेल सँ चा<strong>ह</strong>तैथ तँगयासुीन <strong>ह</strong>ुनका संग बिढया व<strong>ह</strong>ार किरतिथन मुदा वो िब को कारक वाता र्कए भािग गेल। अपन तंताक रक्षाक <strong>ह</strong>ेतु वो प<strong>ह</strong>ाडक कोरा मे कार<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। गयासुीन ओि<strong>ह</strong>ठाम थोडेक िदन ठ<strong>ह</strong>िर सम राक शासनक वा अपिन<strong>दे</strong>र्शन मे केलि। ाम मुिखया (मिकम) लोकिनक संग नीक व<strong>ह</strong>ार दशौलिर्आर तकर बाद सब ब ंध केला उर ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ अपन राजधानी िदिस बढला<strong>ह</strong>।एकर अितिर एकटा आर म<strong>ह</strong>प ूण र् साधन अिछ मुा तिकयाक वयाज । मुातिकयाक वयाज पटनाक मािसक (पटना – १९४६) मे छपल अिछ आर ‘िमिथला’ सााि<strong>ह</strong>कमे से<strong>ह</strong>ो एकर मु सारा ँश मैिथली मे छपल छल ब<strong>ह</strong> ुत िदन प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् जे आव उपलनि<strong>ह</strong>ं अिछ। मुा तिकया मुगल कालीन रइस छला<strong>ह</strong> आसाम जवाक म मे िमिथला<strong>ह</strong>ोइत गेल छला<strong>ह</strong> आर ताि<strong>ह</strong> िदन मे अि<strong>ह</strong>ठाम जेक गप िकछु छल तकर <strong>िव</strong>ृत<strong>िव</strong>वरण संकिलत कए वो िमिथलाक एकटा ोरेवार इित<strong>ह</strong>ास ब छला<strong>ह</strong>। एकरअितिर फिरता, अलवदाओनी, अब ुल फजल, अुल सिलम आर गुलाम <strong>ह</strong>ोसेन <strong>ह</strong>ुसेनकपोथी सब सँ से<strong>ह</strong>ो िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास पर पया र् काश पडैत अिछ।मुसलमानी साधनक अितिर ई इिया कनीक रेकाडर्स, कलरेटक कागज प,अंज कम र्चारी लोकिनक म भेल पाचार, जमीारीक कागज आर दरभंगा राजकसिचवालय एव ं रेकाडर्स म मे सुरिक्षत पुरान कागज सब से<strong>ह</strong>ो िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासकिनमा र्णक <strong>ह</strong>ेतु स<strong>ह</strong>ायक िस <strong>ह</strong>ोएत। िमिथला मे जे ब<strong>ह</strong>ुत रास जमीारी छल।ओि<strong>ह</strong> सब जमीारक ओतए <strong>िव</strong>िभ कार सरकारी गैर सरकारी कागज उपल अिछआर ओि<strong>ह</strong> सब सँ िमिथलाक आधिनक ु इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण मे काफी स<strong>ह</strong>ायता भेटल अिछ।अि<strong>ह</strong> सब केर संकलन एव ं काशन आवक अिछ – दरभंगा राक इित<strong>ह</strong>ासक िनमाणर्अि<strong>ह</strong> सँ ब स<strong>ह</strong>ायता भेटल अिछ। दरभंगा, बली, नर<strong>ह</strong>न, वेितया, सुरसंड,गंधविरया, चकवार आिद राजव ंशक व ृ<strong>ह</strong>द एव ं वैज्ञािनक इित<strong>ह</strong>ास नि<strong>ह</strong> िलखल जा सकलअिछ। दरभंगा राक अितिर बोंसी रा सब <strong>ह</strong>क सब ंध <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ प ूण र्जानकािरयों नि<strong>ह</strong>ं अिछ कारण साधनक अभाव अिछ। अि<strong>ह</strong> सब साधनक वैज्ञािनक अयन15


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्केला सँ िमिथलाक मािणक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण भ सकइयै। सब साधनक समीचीन ााकेला उरे <strong>ह</strong>मरा लोकिन िमिथलाक समीक्षाक सवे र्क्षण क सकैत छी। ओना आना ंतक तुलना अि<strong>ह</strong>ठाम साधनक सव र्था अभावे क<strong>ह</strong>ल जाएत तथािप जतवा जे उपलअिछ ताि<strong>ह</strong> पर वैज्ञािनक पे ं अयन करब आवक िमिथलाक <strong>ह</strong>ेतु मैिथली साधन पर<strong>िव</strong>शेष िनभर्र करए पडत। अि<strong>ह</strong> संग मे एकटा उदा<strong>ह</strong>रण <strong>दे</strong>व अ ा ँसिगक नि<strong>ह</strong>ं<strong>ह</strong>ोइत। <strong>िव</strong>ापित क<strong>िव</strong> <strong>ह</strong>ोइत<strong>ह</strong>ु ँ इित<strong>ह</strong>ासक नीक ज्ञाता छला<strong>ह</strong> जकरा माण <strong>ह</strong>मरा<strong>ह</strong>ुनक ंथ सब सँ भेटैत अिछ। पुष परीक्षा जाि<strong>ह</strong> िसल – िसलेवार ढंग सँ वोएित<strong>ह</strong>ािसक िक <strong>िव</strong>वेचन कए छिथ ताि<strong>ह</strong> सँ <strong>ह</strong>ुनक एित<strong>ह</strong>ािसक वोध एव ं वुिनताकपता लगइयै। (अि<strong>ह</strong> सब ंध मे – <strong>ह</strong>मर लेख – <strong>िव</strong>ापितज पुष परीक्षा –जे <strong>ह</strong>मर ‘ि<strong>ह</strong>स्ी आफ मुिम ल इन ितर<strong>ह</strong>ुत’ क पिरिश मे छपल अिछ।) ज्ञातजे पुष परीक्षाक अयन केला उपरा ंत गीर्य चा झा िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक अयनिदिस आकृ भेल छला<strong>ह</strong> आर ओि<strong>ह</strong> सब ंध मे ब<strong>ह</strong>ुत रास सामी से <strong>ह</strong>ो जमा केछला<strong>ह</strong>। कीितर्लता, कीितर् पतारा, िलखनावली आिद ंथ से <strong>ह</strong>ो ओतवे म<strong>ह</strong>प ूण र् अिछ।िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक लेल मैिथली साधनक <strong>ह</strong>ेतु खोज करए पडत कारण एकर एकटाअ<strong>िव</strong>ि वा<strong>ह</strong> वैिदक काल सँ अाविध बनल अिछ। यशिचू मे ितर<strong>ह</strong>ुतरेिजमेटक <strong>िव</strong>वरण िमिथलाक तं ि केँ करइत अिछ। जकर ोि<strong>िव</strong>ापित मे भेल अिछ। िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्णक <strong>ह</strong>ेतु उपरो सब साधनकवैज्ञािनक अयन ओकर समीक्षाक <strong>िव</strong>ेषण उपेिक्षत अिछ।अाषय – ३जनकव ंशक इित<strong>ह</strong>ासकु – पा ँचाल मे कुव ंशक अंत भेला उर भारत’क जे सव र् िस राव ंश छलतकरे <strong>ह</strong>मरा लोकिन जनक व ंशक नाम सँ जत छे। अि<strong>ह</strong> व ंशक सव र् एव ं सव र्िस राजा छला<strong>ह</strong> जनक जिनक दरबार दश र्नक िस के छल आर ओि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतुिमिथला मे जनकव ंशक एतेक िसियो अिछ। कु लोकिनक अवसानक काल मे प ूवीर्भारत मे जनकव ंश उानक पथ पर छल। एकर सब सँ पैघ माण ई अिछ जेाण साि<strong>ह</strong> मे ताि<strong>ह</strong> िदन मे कु राजकुमार लोकिन केँ ‘राजन’ क संज्ञा सँसोिधत कैल जाइत छ्लि आर जनक राजव ंशक लोक केँ ‘साट’ क संज्ञा सँ।शतपथ ाण मे साट केँ राजन ् सँ पैघ मानल गेल अिछ। पौरािणक चाकरायनआर िनचलक समय मे कु लोकिनक पतन भेल छलै। राजा पिरिक्षतक अवसानभचुकल छल पर <strong>ह</strong>ुनक ृित अख लोकक म <strong>िव</strong>राजमान छल आर िमिथलाकराजदरबार मे वो अ<strong>ह</strong>ुखन ाक संग चिच र्त छला<strong>ह</strong>। जनकक सभा मे जे दाशिनकर्<strong>िव</strong>चार – <strong>िव</strong>मश र् एव ं एव ं िचंतन’क म चलैत छल ता<strong>ह</strong>ुठाम राजा पिरिक्षत एकटा<strong>िव</strong>चारणीय <strong>िव</strong>षय बनल छला<strong>ह</strong> जेना िक भुु लाायिन एव ं याज्ञवल्क <strong>िव</strong>वाद सँ <strong>ह</strong>ोइछ। सम्ित <strong>ह</strong>मरा लोकिनक समक्ष जे साधन िमलल अिछ ताि<strong>ह</strong> आधार ई क<strong>ह</strong>बकिठन अिछ जे जनमेजेय आर जनक व ंशक म को कारक सकर् छल अथवा16


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नि<strong>ह</strong>ं। पुराण एव ं म<strong>ह</strong>ाका मे जनक आर पिरिक्षत व ंश केँ सम – सामियक क<strong>ह</strong>ल गेलछैक। जनक केँ उालक आिण आर याज्ञवल्क सम – सामियक क<strong>ह</strong>ल गेल छैक।म<strong>ह</strong>ाभारत मे विण र्त अिछ जे जनमेजेयक सप र्स मे उालक आिण एव ं <strong>ह</strong>ुनक पुेतकेतु उपित छला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong>ुपुराण मे तँ एतवा धिर क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जेंजनमेजेयक पु एव ं अिधकारी शतानीक याज्ञवल् सँ वेदक िशक्षा <strong>ह</strong>ण केलि।उपरो कथन केँ ामािणक मानव असंभव कारण वैिदक साि<strong>ह</strong>, पुराण आर म<strong>ह</strong>ाकाकम ितिथ िनधारण र् एव ं राजव ंशक साक संबध मे एकटा <strong>िव</strong>रोधाभास अिछ आर तेंअाविध अि<strong>ह</strong> सब शासक लोकिनक काल िनधारण र् एकटा समे बनल अिछ। <strong>दे</strong>श –<strong>िव</strong><strong>दे</strong>श मे अि<strong>ह</strong> पर वेस <strong>िव</strong>वाद भेल अिछ पर तइयो ामािणकताक लेशमाकत<strong>ह</strong>ु <strong>दे</strong>खबा मे नि<strong>ह</strong>ं अवइयै। शतपथ ाणक असार दैवापशौनक जनमेजेयकसम – सामियक छला<strong>ह</strong>। जैिमनी उपिनषद एव ं व ंशाणक असार दैवाप शौनककिश छला<strong>ह</strong> दिन ू एोत आर एोतक िश छला<strong>ह</strong> पुलुप ाचीन यो। पुलुप ाचीनयो। पुलुपक िश छला<strong>ह</strong> पौलुषी सयज्ञ।छाो उपिनषदक असार सयज्ञउालक आिण एव ं बिडल ु आतराीक समकालीन छला<strong>ह</strong> आर अि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबे तँ वोजनकक समकालीन से<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ेति<strong>ह</strong>। अि<strong>ह</strong> सँ <strong>ह</strong>ोइछ जे इोत जनमजेयकसमकालीन र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong> आर सातयिज्ञ जनकक। जनक जनमजेय सँ पा ँच – छ<strong>ह</strong> पीढीबाद मे भेल <strong>ह</strong>ोिथ से संभव। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राजक सव र्थम उेख <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँयज ुवे र्दक संि<strong>ह</strong>ता मे भेटैत अिछ। वाीिक रामायणक असार एि<strong>ह</strong> राजव ंशक म ूलसंापक छला<strong>ह</strong> राजा िनिम। <strong>ह</strong>ुनके पु छला<strong>ह</strong> िमिथ आर िमिथक पु जनक थम।ओि<strong>ह</strong> व ंशक जे सीताक िपता छला<strong>ह</strong> उवै<strong>ह</strong> भेला<strong>ह</strong> जनक ितीय आर <strong>ह</strong>ुनक ाताकुशज सा ँकाक शासक छला<strong>ह</strong>। वायु एव ं <strong>िव</strong>ुपुराण मे िनिम केँ इाकुक पु क<strong>ह</strong>लगेल अिछ आर ओि<strong>ह</strong> िनिम के <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क संज्ञा से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>ल गेल अिछ। ओि<strong>ह</strong> ‘<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’ सँओि<strong>ह</strong> क नाम <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो पडल। वायुपुराण मे विशक जाि<strong>ह</strong> ापक उेख अिछतकर वण र्न <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ ब ृ<strong>ह</strong>वता मे से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ। उपरो द ुपुराणक असार िनिम’क पु ‘िमिथ’ केँ जनक थम से<strong>ह</strong>ो मानल जाइत अिछ आरओि<strong>ह</strong> म मे सीताक िपताक नाम सीरज जनक से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ। इवै<strong>ह</strong> सीरजसंभवतः रामायणक ितीय जनक भसकैत छिथ। पुराणक असार अि<strong>ह</strong>व ंशक अंितमराजा कृित छला<strong>ह</strong>। रामायण, म<strong>ह</strong>ाभारत आर पुराणक अयन सँ ई <strong>ह</strong>ोइछ जेजनक, ि <strong>िव</strong>शेषक नामक अितिर, व ंशक नाम से<strong>ह</strong>ो छल। अि<strong>ह</strong>संग मे ई रणराखब आवक जे अि<strong>ह</strong> व ंशक म मे जनकानाम, जनकै आिद शक जे योगभेल अिछ ता<strong>ह</strong>ु सँ उपरो कथन मािणत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। वैिदक साि<strong>ह</strong> मे निमसानामक एकटा <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क राजाक उेख से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ। मुदा अि<strong>ह</strong>ठाम ई रणीयजे निमसा कत<strong>ह</strong>ु कोठाम िमिथलाक राजव ंशक संापकक प नि<strong>ह</strong>ं उपित कैलगेल अिछ। शतपथ ाणक कथा सँ एतवाधिर अिछ जें <strong>िव</strong><strong>दे</strong>घ माथव िमिथलाकराजव ंशक ऐित<strong>ह</strong>ािसक संापक छला<strong>ह</strong>। वो सरती नदीक तट सँ सदानीरा (गकी) केँत<strong>ह</strong> धिर आएल छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका संग <strong>ह</strong>ुनक पुरोि<strong>ह</strong>त गौतम रा<strong>ह</strong>ुगता। सरतीक तटसँ जंगल के जरबैत वो लोकिन िमिथला धिर प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। आि<strong>ह</strong> सँ प ूव र् को ाण17


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्एर एतए द ूर धिर नि<strong>ह</strong>ं आएल छला<strong>ह</strong> कारण ताधिर अि<strong>ह</strong> के अ<strong>िव</strong>ैानर ाराजराओल नि<strong>ह</strong> गेल छल। एुरका जमीन दल – दल छल आर िकछु उपजा वारी नि<strong>ह</strong>ं<strong>ह</strong>ोइत छल। अि<strong>दे</strong>व जखन अि<strong>ह</strong> भूिम केँ जरा केँ प<strong>िव</strong> केलि तखन माथव<strong>ह</strong>ुनका सँ प ूछलिथ जें <strong>ह</strong>म आव कोर जाईव ताि<strong>ह</strong> पर अि<strong>दे</strong>व क<strong>ह</strong>लिथ जे अ<strong>ह</strong>ा ंप ूव र् िदस जाउ आर ओति<strong>ह</strong> अपन वास ािपत क तद ुपरा ंत माथव <strong>िव</strong><strong>दे</strong>घ अथवा िमिथ<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ओि<strong>ह</strong>ना काज केलि आर उरप ूवीर् भारत मे एकमा आय र् राक ापनासंभव भेल। जँ <strong>ह</strong>मरा लोकिन शतपथ ाणक अि<strong>ह</strong>कथाक ऐित<strong>ह</strong>ािसकता केँ ीकारकरैत छी तखन तँ ई भ जाइछ जें ‘िनिम सा’ िमिथलाक संापक नि<strong>ह</strong>ं छला<strong>ह</strong>आर <strong>ह</strong>ुनका ई िते <strong>दे</strong>ल जा सकैत छि। मिम िनकाय आर िनिम जातक मेमखा <strong>दे</strong>व केँ िमिथलाक राजव ंशक संापक क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। जनक व ंशक संबध मेएव ं कारे ततेक रास ऽ मतभेद अिछ जे ओि<strong>ह</strong> संग मे को िनण र्याक उर<strong>दे</strong>व असंभव। ब ृ<strong>ह</strong>ेवता मे उेख अिछ जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिन सरती तट सँ िमिथलाप<strong>ह</strong>ु ँचला उपरा ंतो अपन व ंश सँ सरती नदी सब ंध ब<strong>ह</strong>ुत िदन धिर ब र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> आरअि<strong>ह</strong> बातक पुि तखन आर <strong>ह</strong>ोइछ जखन <strong>ह</strong>मरा लोकिन पंचाव ंश ाणक िनिम साकरण पर दृ िपात करैत छी। बौ साि<strong>ह</strong> मे िमिथला मे िनिम केँ थम शासकनि<strong>ह</strong> मािनओ बाद’क शासक मानल गेल अिछ। िमिथलाक राजव ंश के सामातः जनकव ंश क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ तै ं कोन जनक म<strong>ह</strong>ान जनक छला<strong>ह</strong> जिनक पुी सीता छलिथअथवा जिनक दरबार मे <strong>िव</strong>ानक गोी भेलछल से क<strong>ह</strong>ब असंभव। ओकरामािणकता िस करब से<strong>ह</strong>ो असंभव।<strong>िव</strong>िभ ोत सँ उपल सामीक अयन केला संता <strong>ह</strong>मरा लोकिन अि<strong>ह</strong> िनष र् परप<strong>ह</strong>ु ँचैत छी जे सीताक िपताक नाम छल सीरज जनक। पुराण मे जनक राजव ंशकजे स ूची अिछ ताि<strong>ह</strong> आधार पर <strong>ह</strong>मरा लोकिन उपरो िनण र्य पर प<strong>ह</strong>ु ँचैत ची।अयोाक भरतक माम छलिथ केकेयीक राजा अपिन आर सीरज जनक <strong>ह</strong>ुनकेसमकालीन छला<strong>ह</strong>। उालक आिण आर बिडल ु अि<strong>ह</strong> द ु राजाक दरबार मे बरोबिरजाइत छला<strong>ह</strong>। भयभूित से<strong>ह</strong>ो अि<strong>ह</strong>मतक समथ र्क छिथ जे सीरज जनक सीताकिपता छला<strong>ह</strong>। जातक नं ५३९ मे जाि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ाजनकक चच र् अिछ सै<strong>ह</strong> संभवतः सीरजजनक छला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनके दरबार <strong>िव</strong>ानक <strong>ह</strong>ेतु <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ात छल। अि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ाजनककसंबध मे क<strong>ह</strong>बी अिछ –“ िमिथलायाम ् िदायाम ्नमे द<strong>ह</strong>यिन िकन। अिपच भवित मैिथलेन गीतम ्नगरम ् आि<strong>ह</strong>तम ् अिनऽिभ<strong>िव</strong>,न खलु मम ि<strong>ह</strong> द्ते िकत्यिमदमा<strong>ह</strong> िकल भूिमपालः”अि<strong>ह</strong> सं तँ पे जनक <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क बोध <strong>ह</strong>ोइछ।म<strong>ह</strong>ाभारत, शतपथ ाण एव ं व ृ<strong>ह</strong>दारकोपिनषद मे जनक केँ साटक संज्ञा <strong>दे</strong>लगेल छैक। साट जनकक म<strong>ह</strong>ानताक ोतक क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै कारण िब वाजपेययज्ञ के केओ साट नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ा सकैत छल। आलायन ोत स ू मे जनक केँ18


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्म<strong>ह</strong>ान यज्ञकता र्क प मे वण र्न कैल गेल छै। साटक ि<strong>ह</strong>साबे ं कम आर िचंतक एव ंदाशिनक र् ि<strong>ह</strong>साबे ं वेसी ई म<strong>ह</strong>ान जनक इित<strong>ह</strong>ास मे <strong>िव</strong>शेष िस छिथ आर िमिथलाकअ<strong>ह</strong>ुना जतवा जे सा ंृितक िता अिछ ओकर जिड मे छिथ इयै<strong>ह</strong> राजा जनक आर<strong>ह</strong>ुनक राजदरबारक।ताि<strong>ह</strong> िदन मे िमिथलाक राजदरबार संृित आर दश र्नक धानके छल आर अि<strong>ह</strong>ठाम <strong>िव</strong>जय ा करबाक अथ र् <strong>ह</strong>ोइत छल सम भारत मे यशा करब। कु पा ँचिल, म, कौशल आिद ानक <strong>िव</strong>ान लोकिन जनकक दरबार केसुशोिभत करैत छला<strong>ह</strong>। िकछु िस <strong>िव</strong>ानक नाम एव ं कार छि–अल,जारतकारव, आतर्भाग, भुु ला<strong>ह</strong>यायिन, उव चाकरायण, क<strong>ह</strong>ोड (क<strong>ह</strong>ोल) कौषीतकेय,गागीर् वाचवी, उालक आिण, आर <strong>िव</strong>द शाक इािद। कु पा ँचिलक ाण संगजनकक संबध <strong>िव</strong>लक्षण छलै आर ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ तर<strong>ह</strong> – तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>ान केँ वो अपनाओतए बजबैत छला<strong>ह</strong>। राजा जनकक सब ंध मे ऐित<strong>ह</strong>ािसकताक जतवा जे अभाव <strong>ह</strong>ोमुदा ओकर सा ँृितक म<strong>ह</strong>क संबध मे ककरो को कारक से<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> छि।जेना िक उपर क<strong>ह</strong>ल जा चुकल अिछ जनक व ंशक ामािणक इित<strong>ह</strong>ास ुत करबएकटा किठन समा अ<strong>ह</strong>ुखन बनले अिछ आर सम्ित एकर को िनदा <strong>दे</strong>खवा मेनि<strong>ह</strong> अवइयै।जाि<strong>ह</strong> ‘कृत’ केँ कुलक्षण सँ तुलना कैल गेल अिछ से संभवतः करालजनक र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ेताए कारण ऐित<strong>ह</strong>ािसक दृ िकोण सँ <strong>ह</strong>मरा लोकिन जत छी जे करालजनक अजातशुक समकालीन छला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनके शासन काल मे जनक व ंशक अंतभेल। इ<strong>ह</strong>ो संभव जे ‘कृित’ आर ‘कएल’ द ु द ु जनक व ंशक अंितम शासक <strong>ह</strong>ोिथ।वैिदक साि<strong>ह</strong> मे माथव आर जनकक अितिर द ू आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> व ंशक उेख भेटैतअिछ – िनिम सा आर पर आ<strong>ह</strong>लारक। िकछु <strong>िव</strong>ान पर कोशलक शासक पर आतणारसँ िमलवैत छिथ। पंच<strong>िव</strong> ंश ाण मे िनिम सा केँ एक म<strong>ह</strong>ान यज्ञकता र् क<strong>ह</strong>ल गेलअिछ आर तै िकछु गोटए <strong>ह</strong>ुनका जनक सँ िमलवैत छिथ। वैिदक िनिम साक तुलनाउतराायन स ूक राजा िनिम सँ। <strong>िव</strong>ुपुराणक मी सँ, मिम िनकायक मखा<strong>दे</strong>वसुक िनिम सँ तथा कुकार एव ं िनिमजातक मे विण र्त ओि<strong>ह</strong> नामक राजा सँ करैतछिथ। एकर क्षीकरण अख एकटा ऐित<strong>ह</strong>ािसक समा बनल अिछ। िनिमजातककअसार वो मैिथल राजव ंशक अंितम शासक छला<strong>ह</strong> आर संगि<strong>ह</strong> पा ँचालक राजा िमुख,गा ँधारक नित आर किलंगक करुक समकालीन से<strong>ह</strong>ो। मिम िनकायक उपरोसु मे कराल(कलार) जनक केँ िनिमक पु क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। कौिटक अथ र् शास्मे अि<strong>ह</strong> कराल जनक केँ ‘वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>’ क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। अि<strong>ह</strong> राजक संग ‘वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>’ व ंशकअंत भेल। वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong> व ंशक अंत <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong>ं अि<strong>ह</strong>ठाम कुलीनतंी गणतंक ापना भेलआर ई वैशाली कुलीनतं अथवा विसंघक ृ एकटा मुख अंग बिन गेल। ाचीनपर ंपरा सँ अि<strong>ह</strong>बातक सब ूत भेटैत अिछ जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे बरोबिर संघष र् <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ैतछलैक। म<strong>ह</strong>ाभारतक असार काशीक तरदन आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क जनकक म संघष र् भेलछल। परमथ्थजोितक नामक बौ ंथ मे क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे जनक व ंशक अंतभेला पर उर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ार अथवा िमिथला मे िलचछवी लोकिनक शिशाली शासन ार ंभभेल। िलवीक संबध से<strong>ह</strong>ो काशी सँ बताओल जाइत अिछ। िकछु ोत सब अि<strong>ह</strong>बातक िदिस संकेत कैल गेल अिछ जे वैशाली <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर क्ष वा क्ष पे ं19


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्काशीक भाव छल।यज ुवे र्द संि<strong>ह</strong>ताक अयन सँ ज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे ाण युग मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क राजितक आरसा ँृितक म<strong>ह</strong> एे र ंग छल। ताि<strong>ह</strong> िदन मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क गाय सम उरी भारत मेिस छल। पिम मे जे ान कु – पा ँचाल लोकिनक छलै से प ूव र् मे कोशल– <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिनक। कोशल आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क िनवासी <strong>िव</strong><strong>दे</strong>घ माथव केँ अपन प ूव र्ज शाखासंापक मत छिथ। अि<strong>ह</strong>ठाम ई रण रखबाक अिछ जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong>घ माथव (<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> माधव)अपनामुँ<strong>ह</strong> मे अ<strong>िव</strong>ैानर केँ लकऽ चलल छला<strong>ह</strong>। अि<strong>ह</strong> सँ ई अिछ जे प ूवीर्भारतक ई सम ि<strong>ह</strong>ा जंगल आर दलदल छल आर अ<strong>िव</strong>ैानरक तापे ं ओि<strong>ह</strong> जंगलकेँ जरा केँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>घ माथव एकरा र<strong>ह</strong>बा यो भूिम बलि। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आय र्क सारकप ूवीर् सीमारेखा बनल। एकटा ाचीन पर ंपरा मे तँ इ<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कआयिकरण र् भेलाक पछाित शतपथ ाणक रचना <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>े मे भेल। अि<strong>ह</strong> संबध मे<strong>िव</strong>ानक म काफी मतभेद अिछ। एतवाधिर िनित एव ं िन<strong>िव</strong> र्वाद पे ं क<strong>ह</strong>ल जासकइयै जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सा ँृितक माय्ता सम उर भारत मे छल। उपिनषदक युग<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क ाणक िता कु – पा ँचालक ाण सँ <strong>िव</strong>शेष छल। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क म<strong>ह</strong> एतेकछल जे वादो मे एकर च्गच र् <strong>िव</strong>िभ साि<strong>ह</strong> इािद मे <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ल। जातक, बौसाि<strong>ह</strong>, अा रामायण, रामायण आिद ंथ सब मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क वैिशष्क <strong>िव</strong>ेषण भेटैतअिछ।अपन िदिजयक म मे भीम <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क राजा केँ परािजत कए छला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कराजधानी िमिथला पर कण र् अपन िदिजयक म मे अपन आिधप ािपत कएछला<strong>ह</strong>। शाित ं पव र् मे एक ल पर जनक – याज्ञवल्क वाता र्लापक संग आएलअिछ। एकर अितिर म<strong>ह</strong>ाभारत मे वे<strong>दे</strong><strong>ह</strong> राज जनकक संग मे िनिलिखत बातकउेख भेटइयै –______ i ) जनकक आािमकताक <strong>िव</strong>वरण______ ii) पंचिशख आर शाक संग जनकक वाता र्लाप______ iii) शक केँ जनक ारा िशक्षा <strong>दे</strong>वाक संगभीम आर अजर्नक ु संग जखन कृ इ सँ राजगीर जाइत छला<strong>ह</strong> तखन वोिमिथला से<strong>ह</strong>ो आएल छला<strong>ह</strong> आर ए<strong>ह</strong>ेन बिझ ु पडइयै जे ताि<strong>ह</strong> िदन मे राजगीरजेवाक बाट िमिथले दकए छ्ल। भी पव र् मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिनक <strong>िव</strong>ेषण अिछ। भीपव र्क एक ान पर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिनक संग आर दोसर वेर तािलक लोकिनक संगभेल अिछ। ‘<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’ शक उिक <strong>िव</strong>वरण <strong>िव</strong>शु पेण <strong>िव</strong>ु पुराण मे भेटइतअिछ। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> िनिम सँ उ िमिथ जे नगर बसौलि सै<strong>ह</strong> िमिथला क<strong>ह</strong>ा ओल।दीघिनकायक म<strong>ह</strong>ागो<strong>िव</strong> सुा ंत मे क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे गो<strong>िव</strong> नामक एक ििमिथलाक संापक छला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong>िभ ोत सँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>िभ राजा लोकिनक नामभेटइत अिछ – सागर <strong>दे</strong>व, भरत, अंगीरस, िच, सुिच, पताप, म<strong>ह</strong>ामुचल, कानय, सनध, मखा<strong>दे</strong>व, साधीन इािद। वादम ् (अंक ६) मे से<strong>ह</strong>ो उन केँवै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी पुत क<strong>ह</strong>ल गेल छि। िबिसारक पी वासवी (अजातशु माय) से<strong>ह</strong>ो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>पुी छली<strong>ह</strong>े। वध र्मान म<strong>ह</strong>ावीर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पुी <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> दाक पु छला<strong>ह</strong> आर वो यं20


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ब<strong>ह</strong>ुत िदनधिर िमिथला – <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे र<strong>ह</strong>ल छला<strong>ह</strong>। छ<strong>ह</strong> टा वषावास र् ो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे<strong>िव</strong>तौ छला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>ावीर आर ब ुक समय मे जे वि ृ संघ छल तकर द ूटा मुखसद छला<strong>ह</strong> िलवी आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिन। अि<strong>ह</strong> वि ृ संघ के कौिट राज शोपजीवीसंघ क<strong>ह</strong> छिथ। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क वन सित म<strong>ह</strong>प ूण र् छल आर अि<strong>ह</strong>ठामक ाकृितक साधनसे<strong>ह</strong>ो सम ृ छल। धन, जन, पशुक कत<strong>ह</strong>ु को अभाव नि<strong>ह</strong> छल। जातकक असार<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे १६००० गा ँव छल आर १६००० नाचै वाली छौडी। रथ, घोडा, <strong>ह</strong>ाथी, बरद,गाय, माल आिदक तें कथेऽ न ञ। चीनी याी लोकिन से<strong>ह</strong>ो िमिथला – <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आरव ृजीक <strong>िव</strong>वरण उपित कए छिथ आर ओि<strong>ह</strong> आधार पर िकछु <strong>िव</strong>ान िमिथलाक राजधानीजनकपुर केँ मात छिथ। जातक मे एव ं जैन ंथ सब मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> संबधी असंकथा सब सुरिक्षत अिछ। एक कथा मे क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क राजा केँगाार राज वोिधसक संग िमताक संबध छलै। द ु अपन राज केँ छोिड तपाकरबाक <strong>ह</strong>ेतु ि<strong>ह</strong>मालय गेल छला<strong>ह</strong>। मखा<strong>दे</strong>व, साधीन, सुिच आिदक संबध मे से<strong>ह</strong>ोकैक कारक कथा जातक मे सुरिक्षत अिछ। साधीन एक प<strong>िव</strong> आा छला<strong>ह</strong> जिनकाय ियता सँ ईर लोकिन से<strong>ह</strong>ो भा<strong>िव</strong>त छला<strong>ह</strong>। सुिचक पीक नाम सुमेधाछलि आर उ<strong>ह</strong>ो द ु गोटए परम धमा र्ा छला<strong>ह</strong>। वैिदक युग मे काशी, कोशल आर<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> धान आय र् के छल। मगध आर अंगक िनवासी केँ ा ब ुल जाइत छलैकआर वाक अथ र् <strong>ह</strong>ोइत छल ‘पितत’। ाक सबटा आय र् के सब मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> सव र्धान छल। गौतम, याज्ञवल्, गु, वाम<strong>दे</strong>व, क<strong>िव</strong>, अग, भाव, भाराज, इािदऋिषगण <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे एक भेल छला<strong>ह</strong> आर सत्यास सँ वो िनिम के जी<strong>िव</strong>त केलि।िमिथला – <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क शासक लोकिन जनक आर “वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>” पदवी सँ <strong>िव</strong>भूिषत <strong>ह</strong>ोइतछला<strong>ह</strong>। राजा जनक ‘ज्ञानक अंवेषणाथ र् कु पा ँचाल सँ ब<strong>ह</strong>ुत रास ाण केबजौलि आर ओि<strong>ह</strong>म वो याज्ञवल् सँ <strong>िव</strong>ाक उप<strong>दे</strong>श पऔलिन। याज्ञवल्जनकक राजगु बनला<strong>ह</strong> आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे <strong>िव</strong>ाक के ािपत भेल। म<strong>ह</strong>ाभारतयु मे िमिथलाक राजा मधिर् ू द ुयो र्धनक पक्ष मे छला<strong>ह</strong> िकयैक तँ पाुव ंश एकवेर िमिथला पर आमण कए छला<strong>ह</strong>। द ुयो र्धन िमिथले मे बलभक ओतए गदािसख छला<strong>ह</strong> आर तखनि<strong>ह</strong>ं सँ िमिथलेश आर द ुयो र्धन मे वेस िमता भ गेल छलि।म<strong>ह</strong>ाभारत युक समय मे िमिथला मे <strong>िव</strong>राट नामक एकटा शासक छला<strong>ह</strong>।दरभंगािजलाक बरा ँटपुर आर स<strong>ह</strong>रसा िजलाक बरा ँटपुर द ु अि<strong>ह</strong> राजाक राजधानी क<strong>ह</strong>लजाइयै। स<strong>ह</strong>रसाक वरा ँटपुर सँ सािबकक वु से<strong>ह</strong>ो ा भेल अिछओ जाि<strong>ह</strong> मे मयुगक एकटा िशलालेख से<strong>ह</strong>ो अिछ। पाल मे से<strong>ह</strong>ो एकटा <strong>िव</strong>राटनगर छैक।िमिथला ित <strong>िव</strong>राटनगर मे युिधिर राजा <strong>िव</strong>राटक ओतए ब<strong>ह</strong>ुत िदन धिर अज्ञातवासमे र<strong>ह</strong>ल छला<strong>ह</strong>। क<strong>ह</strong>ल जाइछ जे वराटपुर आर कीचकगढ ा ंत स<strong>ह</strong>रसा िजलाकधम र्पुर परगना मे छल आर पच पडिरया ाम मे पाव लोकिन अपन अज्ञातवासकसमय <strong>िव</strong>तौ छला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क संबध मे सामी उपल अिछ ताि<strong>ह</strong> आधार परिनण र्याक इित<strong>ह</strong>ासक िनमा र्ण करब असंभव अिछ। ा मे र<strong>ह</strong>िन<strong>ह</strong>ार काशी, कोशल,मगध, आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क लोग मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> वासी के <strong>िव</strong>िश ान <strong>दे</strong>ल गेल छैक। मृितमे वै िपता आर ाण माता सँ उ ि केँ “वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>” क<strong>ह</strong>ल गेल छैक।21


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मृित िष र् <strong>दे</strong>श केँ <strong>िव</strong>शेष म<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल गेल छैक जतए भरत लोकिन र<strong>ह</strong>ैतछला<strong>ह</strong>। एकर अथ र् ई भेल जे म प ूवीर् केँ ब<strong>ह</strong>ुत प<strong>िव</strong> नि<strong>ह</strong>ं मात छला<strong>ह</strong>।िल<strong>िव</strong>क संग वो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लोकिन केँ से<strong>ह</strong>ो ाक कोिट मे रख छिथ। म चा<strong>ह</strong>ेअि<strong>ह</strong> केँ जाि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबे ं <strong>दे</strong>ख <strong>ह</strong>ोिथ, म<strong>ह</strong>ाभारत मे िमिथला केँ <strong>िव</strong>शेष िता<strong>दे</strong>ल गेल अिछ। शख<strong>दे</strong>व तँ जनक सँ <strong>िव</strong>ा िसखबाक <strong>ह</strong>ेतु िमिथला आएल छला<strong>ह</strong>।‘जनक’ पदवीक ार ंभ राजा िमिथलाक समय सँ भेल छल। I . जनक व ंशक राजाकनामावली____ िनिम (<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>) ____ िमिथ –____ अिरिम –____ सीरज – (जनक ितीय), सीताक िपता (छोट ाता कुशज) (ि<strong>ह</strong>नकासँका जीतला पर सीरज ओतुका राजा बना <strong>दे</strong>लक)____ भाम ंत –____ सतध ु – (ु) ____ शुिच (मुिन) ____ उजर्व<strong>ह</strong>____ सुतज (सज, सनज) ____ शकुनी (कुणी) - (अि<strong>ह</strong>ठाम सँ जनक व ंशद ू भाग मे बिट ँ गेल) –II. (पुराणक असार बनाओल स ूची)____ िनिम____ िमिथ____ उदावसु ____ न<strong>िव</strong>ध र्न ____ सुकेतु ____ <strong>दे</strong>वराट ____ ब ृ<strong>ह</strong>थ(ब ृ<strong>ह</strong>द ु) ____ म<strong>ह</strong>ावीर ____ सुधित ृ ____ ध ृकेतु____ <strong>ह</strong>रया ____ म____ ितक____ कीितर्____ <strong>दे</strong>विमढ____ <strong>िव</strong>ब ु____ मि<strong>ह</strong>ध____ कीितर्राट____ म<strong>ह</strong>ारोमा____ ण र्रोमा____ <strong>ह</strong>रोमा____ सीरज जनक (जनक ितीय)III. (सीर ज व ंशज) ____ कृितजनक (अपना समयक म<strong>ह</strong>ानशासक आर िचंतक) –(ब<strong>ह</strong>ुलाक पु)उायुध –IV. सा ँका मे ____ कुशज – (भरत आर शुक सस ूर) धम र्जकृतज आर िमतज खाि – (ि<strong>ह</strong>नका केँ शीज सँ यु भेल छलै)22


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्____ पुराण मे सा ँकाक जनक व ंशक अंत अि<strong>ह</strong>ठाम भजइतअिछ। पािजर्टर म<strong>ह</strong>ोदय अपन डायनीज आफ द किल एज मेिलख छिथ –किलंगाैव ािश ंद अकाः पंच<strong>िव</strong>शितः ं कुरवािप षट् – िशद अाव ंशितमैिथलाः॥ म<strong>ह</strong>ापन मैिथल रा के परािजत कए छला<strong>ह</strong> – ताि<strong>ह</strong> िदन पुराणकअसार २४ टा इाकु, २७ टा पा ँचाल, २४ टा काशी, ३६ टा कु आर २८ टा मैिथलशासक क्षिय व ंश मे शासन क चुकल छला<strong>ह</strong>।V. जातक स ूची : -सुिच सुिच कुमारम<strong>ह</strong>ापणादसंिद : - <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ाजनकअि जनक पोल जनकम<strong>ह</strong>ाजनक ितीय िदघाव ु कुमार VI . अा राजाक नाम – (जातक सँ) _ कलारअथवा कराल जनक _ अंगित_ साधीन_ पर अ<strong>ह</strong>लारVI I . <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राजतंक अवसानअथ र्शास् मे –दाो नाम भोजः कामाद ाण काामिम ममानःसुबुराष्ो <strong>िव</strong>नाशकएल वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ः। अि<strong>ह</strong> सँ अिछ जे कराल जनकक समय मेिमिथलाक राजतंक अंत भेल राजा कराल िभचारी छला<strong>ह</strong> आर अपन चिरक चलते<strong>ह</strong>ुनका राजगी सँ <strong>ह</strong>ाथ धोमए पडलि। अघोष अपन ब ुचिरत मे से<strong>ह</strong>ो अि<strong>ह</strong>संग मे िलख छिथ –“कराल जनकैव ा ाणककाम अवाप ंशमेव ं न तु से जे न मधम ्”क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ जे कराल जनकक जा राजाक द ुर्<strong>ह</strong>ार सँ तंग आ<strong>िव</strong> <strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong>केलि आर राजा के मािरओ <strong>दे</strong>लि आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राजतंक ओि<strong>ह</strong> िदन सँ भीतरे –भीतर काशीक <strong>ह</strong>ाथ से<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ोएत ए<strong>ह</strong>न अाज लगाओल जा सकइयै। सुिचजातकक असार काशीक राजा द अपन पुी सुमेधाक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क राजकुमारसँ करेबा लेल तैयार नि<strong>ह</strong> भेला आर तकरा चलते <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राज काशी पर िखिसयागेला<strong>ह</strong>। आरो ब<strong>ह</strong>ुत रास बात लकए काशी िमिथलाक उित नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खए चा<strong>ह</strong>ैत छलआर तरे – तर िमिथला केँ न करबाक कुच करैत र<strong>ह</strong>ैत छल। काशीक अितिरकु – पा ँचाल सँ से <strong>ह</strong>ो िमिथला केँ मतभेद र<strong>ह</strong>ैत छलैक। कु – पा ँचालक म<strong>ह</strong>घटलाक बाद िमिथलाक गित सँ कु – पा ँचाल केँ ईा र् <strong>ह</strong>ोइत छलैक। कु –पा ँचाल सँ पैघ <strong>िव</strong>ा ं के अि<strong>ह</strong>ठाम बजाओत जाइत छलैक। म<strong>ह</strong>ाउम जातक सँज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे उर पा ँचालक राजा द सँ िमिथलाक राजा के लडाई भेलछलैक आर अि<strong>ह</strong> सब सँ िदनािदन िमिथला पर परेशानी बढले जाइत छलैक।िमिथलाक रा मे से<strong>ह</strong>ो आपसी संघष र् <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>ैत छलैक जाि<strong>ह</strong> सँ ओि<strong>ह</strong>ठाम चाकात23


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्असंतोष पसरल छल। इयै<strong>ह</strong> कारण छल जे ख सन सुयो म<strong>ह</strong>ाम ंी <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> छोिडकेँ वैशाली चिल गेल छला<strong>ह</strong> आर ओि<strong>ह</strong>ठाम सािनत भेल छला<strong>ह</strong>।ब ुघोषक असारे जनक व ंशक शासनक अंत भेला उपरा ंत िलवी लोकिन ओकरउरािधकारी भेला<strong>ह</strong> पर अि<strong>ह</strong> के लकए <strong>िव</strong>ान कवीच अख मतभेद बनलअिछ। पौरािणक आधार पर क<strong>ह</strong>ल जाइये जे वैशाली मे इाकु व ंशक अंत भेलापर वैशाली िमिथला मे िमलगेल पर अ<strong>ह</strong>ु पर <strong>िव</strong>ान लोकिन एकमत नि<strong>ह</strong>ं छिथ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> व ृीगणराक (जाि<strong>ह</strong> मे आठ गणरा सििलत छल) संघक प मे पतंजिल<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क वण र्न के छिथ – “ संधााभूत पंचालानाम पम <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>ा नामपिमित”।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर वैशाली मे ई. प. ू ६ ठम शताी गणरा छल से मानल जाइत अिछ।कराल जनकक बाद संभवतः िमिथला मे गणराक ापना भेला उरो ओि<strong>ह</strong>ठाम शासककेँ राजा क<strong>ह</strong>ल जाइत <strong>ह</strong>ोि से संभव। उवासगद साओ (प ूम शताीक) मे िमिथलाकवण र्न अिछ। १२म शताीक अिभधानदीिपका मे २४ िस नगरक नाम मे िमिथलाआर वैशालीक नाम अिछ। जैन आर बौ साि<strong>ह</strong> मे िमिथला केँ गणराक प मेवण र्न कैल गेल छैक आर ओि<strong>ह</strong> सँ ओकर िसि छलैक से अिछ। वैशालीसमेत जे दशटा गणराक उेख पािल साि<strong>ह</strong> मे अिछ ताि<strong>ह</strong> मे िमिथलोक ान छलजाि<strong>ह</strong> सँ ब ुझना जाइत अिछ जे कराल जनकक पतनक बाद वैशाली समेत <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मेगणराक ापना भगेल। ब ुक समय मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क गणना गणराक प मे कैलगेल अिछ। अजातशुक आमण सँ वैशालीक अंत भेल आर म<strong>ह</strong>ापनक आमण सँिमिथलाक। वैशालीक पतनक बादो लगभग २५० वष र् धिर िमिथला अपना केँ मगधसाावादक चाङुर सँ मु रखबा मे सफल र<strong>ह</strong>ल छल। नंदव ंशक बाद भारत मेमौय र्क तावधान मे एकटा अिखल भारतीय सााक ापना भेल आर िमिथला ओकरेअंग भगेल।अाय – ४वैशालीक इित<strong>ह</strong>ासi .) भौगोिलक <strong>िव</strong>ेषण : - अित ाचीन काल मे भौगोिलक क ि<strong>ह</strong>साबे ं वैशाली<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राक अंतत छल, आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> जका ँ वैशाली मे से<strong>ह</strong>ो पि<strong>ह</strong> राजतं छलआर तात् गणतं भेल। वैशाली गक सँ प ूव र् अिछ आर एकर आयीर्करण<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क संग भेल छल। ाचीन उर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ारक वैशाली और <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> द ून ू म<strong>ह</strong>प ूण र् राछल आर द ुन ूक अपन अलग – अलग ऐित<strong>ह</strong>ािसक म<strong>ह</strong> छैक। अित ाचीन <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कअंग <strong>ह</strong>ोइत<strong>ह</strong>ँ, ु वैशालीक से<strong>ह</strong>ो अपन एकटा िनधािरत र् छैक। ाचीन वैशालीकअंतत चारण आर मुजफ्फरपुर िजलाक <strong>िव</strong>शेष भाग छल आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क अंततछल दरभंगा, किट<strong>ह</strong>ार, समीपुर, मध ुबनी, स<strong>ह</strong>रसा, पिण ू र्या, ँ अरिरया, बेगुसराय, म ँगेरक ूउरी भाग, भागलपुरक उरी भाग आर पालक तराई से<strong>ह</strong>ो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> वैशालीक अंशछल।24


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> शक अथ र् ताि<strong>ह</strong> िदन मे वेस ापक छल – <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> एकटा जाितक नामक संकेतसे<strong>ह</strong>ो दैत छल। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> एकटा भौगोिलक सीमाक तीक छल एव ं <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> एकटा राछल जकरा अंतत ताि<strong>ह</strong> िदन मे गकीक प ूव सँ म<strong>ह</strong>ानंदा धिरक सम सििलत छल। आधिनक ु उर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ारक ोतक छल <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>। इयै<strong>ह</strong> कारण िथक जेअि<strong>ह</strong> ायकताक कार म<strong>ह</strong>ावीरक जान कुाम केँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे मानल गेल अिछ,अजातशय केँ वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी पु क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क ापकताक भाव पाछा ँ धिरबनल र<strong>ह</strong>ल कारण <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खैत छी जें ‘लिलत <strong>िव</strong>ार’ मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क संगि<strong>ह</strong> प ूव र् <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कवण र्न से<strong>ह</strong>ो अिछ। शि संगम तं मे जें िमिथला क वण र्न भेल अिछ ताि<strong>ह</strong> मेक<strong>ह</strong>ल गेल अिछ गकीक तीर सँ चाक जंगल धिरक जे अिछ उयै<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> अथवा तैरभुि क<strong>ह</strong>बैत अिछ। चाक जंगल सँ अि<strong>ह</strong>ठाम ब<strong>ह</strong>ुत गोटएचारणक उरी जंगली भागक अथ र् लैत छिथ मुदा जखन <strong>ह</strong>म एकर सीमाक <strong>िव</strong>ेषणसमीचीन नि<strong>ह</strong>ं अिछ कारण <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सीमा एतबेटा नि<strong>ह</strong>ं भसकइयै। चाक जंगल धिरकअथ र् भेल वो जे चाक उरी भाग मे छल आर जकरा बौ साि<strong>ह</strong> मेअंगुतराय क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। चा आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सीमा को एक खास िबु परिमलैत छल अि<strong>ह</strong> मे सं<strong>दे</strong><strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>ं। पुषोम <strong>दे</strong>व अपन िकाशेष मे, वामन अपनिलंगाव ुशासन मे एव ं <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर तीरभुि केँ पया र्यवाची श मान छिथ। बार<strong>ह</strong>मशताीक एकटा िशलालेख मे वैशाली केँ तीरभुिक अंतत बताओल गेल अिछ।जीनभास ूरी अपन <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध तीथ र्क मे से<strong>ह</strong>ो िकछु अि<strong>ह</strong> कारक संकेत दैततीरभुिक <strong>िव</strong>वरण <strong>दे</strong> छिथ। शि संगम तं मे से<strong>ह</strong>ो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर तीरभुि केँपया र्यवाची श मानल गेल अिछ। बौ लोकिन <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर वैशाली केँ द ू अलग –अलग राक प मे वण र्न कए छिथ। बौ साि<strong>ह</strong> मे वैशाली आर वि ृ केँपया र्यवाची मानल गेल अिछ।म ँगेर ू आर भागलपुरक उरी भाग के बौ साि<strong>ह</strong> मे अंगुतराय क<strong>ह</strong>ल गेल अिछजकर सीमा को समय मे िलवीक रा सँ िमलैत छल। अंगुतरायक सीमा कमला –कोशीक बीच छल। ाचीन अंगक उरी सीमा छल कोशी आर पिम मे एकर बेगुसरायक गकी धिर पसरल छल। वैशालीक िलवी लोकिनक अिधकार कमला नदीधिर बिढ गेल छलि अर तकर बाद िमिथलाक रा शु <strong>ह</strong>ोइत छल जाि<strong>ह</strong> मे ताि<strong>ह</strong>िदनक अंगुतराय आर पुवध र्न मुिक िकछु अंश समाि<strong>ह</strong>त छल। तै ं <strong>ह</strong>मरा ब ुझ शिसंगम तं मे जे चाक जंगल धिरक ग अिछ तकरा सँ चारण नि<strong>ह</strong>ं बिझुअंगुतराय एव ं ओकर ओि<strong>ह</strong> क वोध <strong>ह</strong>ोइछ जाि<strong>ह</strong>ठाम ताि<strong>ह</strong>ठाम खाली जंगले – जंगलछल आर जमीन से<strong>ह</strong>ो दलदले छल। गकी सँ अंगक जंगलक सीमा धिर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>करा पसरल <strong>ह</strong>ोएत ई वेसी तकर्संगत बिझ ु पडइयै आर तै ं अख ई पिरभाषाएकटा <strong>िव</strong>चारणीय <strong>िव</strong>षय बनल अिछ। ii.) ऐित<strong>ह</strong>ािसक <strong>िव</strong>वरण (राजतं धिर) : -<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क ाचीन इित<strong>ह</strong>ास जका ँ वैशालीक ाचीन इित<strong>ह</strong>ास ओझरैले अिछ। यिपपौरािणक ोत सँ वैशालीक <strong>िव</strong>वरण भेटैत अिछ पर वैिदक साि<strong>ह</strong> मे वैशालीकको ृ ंखलाब <strong>िव</strong>वरण उपित नि<strong>ह</strong>ं अिछ। य – त ए<strong>ह</strong>न एकाधटा नाम वैिदकसाि<strong>ह</strong> अथवा वेद मे भेटैत अिछ जकर सकर् वैशाली सँ र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ो पर अि<strong>ह</strong>25


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आधार पर वैशालीक को इित<strong>ह</strong>ास िनमा र्ण करब असंभव। अथव र्वेद मे तक्षकवैशालेयक उेख अिछ आर <strong>ह</strong>ुनका <strong>िव</strong>शालाज <strong>िव</strong>राजक पु क<strong>ह</strong>ल गेल छि। पंच<strong>िव</strong>शाण मे <strong>ह</strong>ुनके (वैशालेय) केँ एकटा सव र्यज्ञक पुरोि<strong>ह</strong>तक प मे वण र्न कैल गेलअिछ। पुराण मे वैशालीक इित<strong>ह</strong>ासक संबध मे ब<strong>ह</strong>ुत रास सामी अिछ पर ंतु ओि<strong>ह</strong> मेततेक <strong>िव</strong>रोधाभास अिछ जे ओि<strong>ह</strong> मे सँ को ठोस सक िनमा र्ण करब एकटाकिठन काय र्। माकर्ेपुराण मे म आर <strong>ह</strong>ुनक पु ियत तथा उानपादक कथाअिछ। ियतक संतानक घिन संबध वैशाली एव ं ि<strong>ह</strong>मालय सँ छलि। व ृावामे अि (ियतक पु) गकी पर अवित शालाम (ि<strong>ह</strong>मालय) गेल छला<strong>ह</strong>।<strong>ह</strong>ुनक पु नािभ तपाक <strong>ह</strong>ेतु वैशाली आएल छला<strong>ह</strong>। ताि<strong>ह</strong> िदन मे वैशाली <strong>िव</strong>शालकनाम सँ िस छल। नािभक पु छला<strong>ह</strong> ऋषभ (संभवतः थम जैन तीथ र्कर ईयै<strong>ह</strong>छला<strong>ह</strong>) आर <strong>ह</strong>ुनक पु भेला भरत िजनका नाम पर अि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>शक नाम अिछ।भारतवष र्क पुव’क र् नाम छल ि<strong>ह</strong>मवष र्। भरत अपन रा सुमित के दए तपा मेचल गेला<strong>ह</strong>।माकर्े, भागवत, <strong>िव</strong>ु आिद पुराण मे वैशालीक इित<strong>ह</strong>ास जे <strong>िव</strong>वरणअवइयै ताि<strong>ह</strong> मे तेक ऽ संशयाक बात सब अिछ जे <strong>ह</strong>मरा लोकिन को एकटािनण र्याक स पर नि<strong>ह</strong>ं प<strong>ह</strong>ु ँिच सकैत छी तथािप ओि<strong>ह</strong> ोतक आधार पर एकटावैज्ञािनक इित<strong>ह</strong>ासक परेखा ठाढ करबाक यास केल गेल अिछ। गजे मोक्षकसंग से<strong>ह</strong>ो वैशालीक इित<strong>ह</strong>ासक संग मे अवइयै। गजे – ा<strong>ह</strong>क संघष र् वैशालीकगकी मे भेल छल आर क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे <strong>िव</strong>ु गज के ा<strong>ह</strong>कक चाुर सँवचाकेँ अि<strong>ह</strong> केँ एकटा तीथ र्क थान बना <strong>दे</strong>लि। ई घटना गंगा – गककसंगम पर भेल छ्ल आर तै ं एकटा गजे मोक्ष तीथ,<strong>ह</strong>िर<strong>ह</strong>र र् , <strong>ह</strong>िर क<strong>ह</strong>लगेल अिछ आर पुराण मे अि<strong>ह</strong> ान केँ <strong>िव</strong>शाल क अधीन राखल गेल अिछ।िदिक तपाक से<strong>ह</strong>ो वैशाली छल। िदिक पु मत लोकिन जेसमुम ंथनक काय र् कए छला<strong>ह</strong> ताि<strong>ह</strong> सँ ई <strong>ह</strong>ोइछ जे अित ाचीन कालि<strong>ह</strong> सँवैशालीक लोक समु सँ पिरिचत छला<strong>ह</strong>। ि<strong>ह</strong>ु, जैन आर बौ धम र्क दृ िये से<strong>ह</strong>ोवैशालीक इित<strong>ह</strong>ास म<strong>ह</strong>प ूण र् मानल जाइयै।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> – वैशालीक ाक – इित<strong>ह</strong>ासक संबध मे <strong>ह</strong>मरा लोकिनक ज्ञान एकदम ो सँकम अिछ तथािप जे िकछु <strong>ह</strong>म जानतो छी से रामायण, म<strong>ह</strong>ाभारत, पुराण आिद ंथकआधार पर। ओ<strong>ह</strong>ु सब साधन मे सब मे अलग –अलग <strong>िव</strong>वरण अिछ। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कआयीर्करण सँ वैशालीक इित<strong>ह</strong>ास ार ंभ <strong>ह</strong>ोइत अिछ आर ाचीन ंथक आधार ई ब ुझनाजाइत अिछ जे मवैवत केँ ९ टा पु छलिथ आर एकटा पुी िजनक नाम छलिइला। नवो पुक नाम अिछ – इलाकु, नाभाग (न ृग) , ध ृ, शरयाित, निरंत, ा ंशु,नाभा िद, काष आर प ृषधर। म भारत केँ १० भाग मे बटलि। अि<strong>ह</strong> ९ वोपु मे नाभािद वैशाली राक संापक भेला<strong>ह</strong>। ि<strong>ह</strong>नका व ंश मे ३४ टा शासकभेलिथ जाि<strong>ह</strong> मे सन सँ अंितम छला<strong>ह</strong> सुमित। सुमित अयोाक दशरथ आर<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सीरज जनकक समकालीन छला<strong>ह</strong>।नाभा िदक संबध मे से<strong>ह</strong>ो ाचीन साि<strong>ह</strong> मे एकमत नि<strong>ह</strong>ं छैक। रामायणम<strong>ह</strong>ाभारत अि<strong>ह</strong> नाम पर गु छिथ। ए<strong>ह</strong>न ब ु िझ पडइयै जे पाछा ँ चिल के लोग अि<strong>ह</strong>26


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नाम के िबसैर गेल छल। राजा <strong>िव</strong>शाल केँ वैशालीक संापक मानल गेल छि।रामायण मे वैशालीक राजा सुमितक शासन संबध मे क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे <strong>ह</strong>ुनकगक सँ पुव र् आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> सँ दिक्षण पिम िदिस छल। अि<strong>ह</strong> सँ अिछ जेनाभा िद जाि<strong>ह</strong> राक ापना वैशाली मे के छला<strong>ह</strong> तकर सीमा ताि<strong>ह</strong> िदन मेब छोट छल। <strong>ह</strong>ुनक पु भेला नाभाग, जे वै का सँ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> केलाक कार,गी सँ विचत ं र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। कृिष आर वसाय मे वो वेसी रत रटए लगला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनकाभाई सब सँ से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong>ं पटलाक कार बरोबिर १२ घंटा लगले र<strong>ह</strong>ैत छलि। नाभागअपनी पी मक चलते राजगी केँ ागलि आर क्षिय छोिड वै <strong>ह</strong>णकेलि। <strong>ह</strong>ुनका तीनटा पु छलिथ जाि<strong>ह</strong> मे एकटाक नाम भालनंद छलि आर द ूभाई ाण ा कए छला<strong>ह</strong>। नाभागक अथक पिरमक कार वैशाली मेकृिष आर वसाय केँ ोा<strong>ह</strong>न भेटलैक आर अित ाचीन कालि<strong>ह</strong> सँ वैशाली कृिष एव ंउोगक धान के बिन गेल। एक <strong>िव</strong>ानक तँ इ<strong>ह</strong>ो मत छि जे नाभागक वै<strong>ह</strong>ण करब वैशालीक नामक उि सँ संबध रखइयै। नगरक ि<strong>ह</strong>साबे ं नाभाग अपना केँ वै लोकिनक <strong>ह</strong>ेतु सब सँ मुख नगर बलि आर उयै<strong>ह</strong> नगर वाद मेवाु लोकिनक नगर अथवा वैशालीक नाम सँ िस भेल। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>िव</strong>ा आरआय र्संृितक के बनल आर वैशाली कृिष, उोग, वेद <strong>िव</strong>रोधी धम र् आर कुलीनतंशासन पितक के। ओि<strong>ह</strong> युग मे मा पीक <strong>ह</strong>ेतु राजगीक ाग करब एव ंाण वाक पिराग कए वै <strong>ह</strong>ण करब एक म<strong>ह</strong>ान – ाितकारी ं कदम छल।अि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क एकटा दोसरो असर पडल सामािजक वा पर जकरा चलते वैशाली मेबादक राजा सब केँ “आयोगम” क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। अि<strong>ह</strong> सँ एक ए<strong>ह</strong>ेन जाितक वोध<strong>ह</strong>ोइछ जकर माय वै आर िपता श ू र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ो। शतपथ ाण मे राजा मकेँ आयोगम क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। नाभागक वै पीक नाम सुभा छलै। सुभा सँउ पुक नाम छल भलंदन। वो राजिषिनप र् (कािल्त) सँ स<strong>ह</strong>ायता लय अपनपैिक रा केँ ा करबाक य केलि आर अि<strong>ह</strong> म वो सफल भेला<strong>ह</strong> आरअपन सर संबी केँ परािजत कए वो रा ा केलि आर राजमुकुट अपनािपताक <strong>दे</strong>लि मुदा िपता वो <strong>ह</strong>ण करबा सँ अीकार केलिथ। तखन भलंदन यंशासक भ गेला<strong>ह</strong>। ायप ूव र्क ढंग सँ वो शासन केलि आर अपन कतर्पथ परचलैत र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका वि नामक एकटा यो पु छलिथ। विक पीक नामछल मुदावती (सुनंदा)। अपना िपताक बाद वि शासक भेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनक दोसर नामअजवा<strong>ह</strong>न से<strong>ह</strong>ो छलै। वो मालवाक राजाक संग वैवाि<strong>ह</strong>क संबधक कार ं वो एकपुश्तधिर मालवा पर से<strong>ह</strong>ो शासन केलि। <strong>ह</strong>ुनक शासन काल शाितिय ं छल आर वोअपन उदारता एव ं म<strong>ह</strong>ानताक <strong>ह</strong>ेतु िस छला<strong>ह</strong>। सुना (मुदावती) सँ १२ टा पुछलिथ – ा ंशु, चीर, स ूर, सुच, <strong>िव</strong>म, म, बालीन, बलाक, च, च, सु<strong>िव</strong>म,प। पौरािणक ोत सँ इ<strong>ह</strong>ो ज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे वेदक तीनटा वै म ंका र् लोकिनवैिलयेक शासक छला<strong>ह</strong> जिनक नाम छलैन भलंदन, वि आर संकील। ा ंशु अपनिपताक पछित वैशालीक शासक भेला<strong>ह</strong>। वो एकटा सश शासक छला<strong>ह</strong>। ओकर बादजािन, (जापित, मित) <strong>ह</strong>ुनक पु, शासक भेला<strong>ह</strong>। अि<strong>ह</strong> समय मे वैशाली रामे िकछु आपसी संघष र् शु भेल। जािनक पा ँच पु मे खिन म<strong>ह</strong>प ूण र् भेला<strong>ह</strong> आर27


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अपन िपताक बाद शासक से<strong>ह</strong>ो। वो ब<strong>ह</strong>ुत वीर आर विधयार ु छला<strong>ह</strong>। अपना जाक<strong>ह</strong>ेतु वो सब िकछु करबा लेल ुत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>। अपना भाई सबि<strong>ह</strong>क ित वोदयावान आर <strong>िव</strong>चारवान छला<strong>ह</strong>। वो अपन सब भाई केँ अपना अधीन मे छोट – छोटराजा बना <strong>दे</strong> छला<strong>ह</strong>। अंत मे <strong>ह</strong>ुनके एकटा छोट भाई <strong>ह</strong>ुनका <strong>िव</strong>रोध मे <strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong>कए राक शाित ं केँ न कए <strong>दे</strong>ल। खिनक पछित <strong>ह</strong>ुनक पु क्षुप शासकभेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका चाक्षुश से<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ल जाइत छि। वो ाण लोकिनकेँ चुर दानदए यशक भागी बनला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका बाद <strong>ह</strong>ुनक पु <strong>िव</strong><strong>िव</strong> ंश राजा भेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका समयमे जनसंाक विक ृ कारण अाय बिढ गेल छल। िित’क सुधारक <strong>ह</strong>ेतु वो कैककारक यज्ञ से<strong>ह</strong>ो केलि।<strong>िव</strong><strong>िव</strong> ंश केँ १५टा पु छलिथ जाि<strong>ह</strong> मे सब सँ पैघकनाम छलै खनी । <strong>ह</strong>ुनका पुराण मे धािम र्क शासक क<strong>ह</strong>ल गेल छि। वो ाणकेँ उदारताप ूव र्क दान दैत छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका पु नि<strong>ह</strong> छलि तँ पु ािक <strong>ह</strong>ेतु वोपशुयज्ञक ाग केलि गोमतीक तट पर पाप<strong>ह</strong>ािरणी यज्ञक आयोजन केलि। एकरफलप <strong>ह</strong>ुनका एकटा पु भेलि जकरनाम बला छल। वैशालीक इाकु – मानव मे बलाक राारो<strong>ह</strong>ण सँ ऐित<strong>ह</strong>ािसक र पर आय र्क तक <strong>िव</strong>ार भेल।अि<strong>ह</strong> राजा के बला – करनधम से<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ। खनी आर करनधमकबीच मे एकटा <strong>िव</strong>भूित राजाक उेख से<strong>ह</strong>ो भेटइत अिछ।करनधम वैशालीक एकटा म<strong>ह</strong>प ूण र् शासक छला<strong>ह</strong>। वो ब<strong>ह</strong>ुत रास केँ जीतलिआर अपन राक अंतत केलि। नव – नव कार कर परािजत रा परलगैलि। वीरा नामक काा सँ यंवक मामे <strong>ह</strong>ुनक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> भेल छलै। आर ओि<strong>ह</strong>सँ उ पुक नाम छल अ<strong>िव</strong>िक्षत । अ<strong>िव</strong>िक्षत एतक िनपुण एव ं यो छला<strong>ह</strong> जेसात ठाम यंवर मे <strong>ह</strong>ुनके जयमाल पडलि। जयमाल पि<strong>ह</strong>रौिन<strong>ह</strong>ार काक नाम एव ंकार अिछ –____ i .) <strong>ह</strong>ेमधम र्क पुी वरा____ ii.) सु<strong>दे</strong>वक पुी गौरी (काशी) ____ iii.) बािलनक पुी सुभा (अंग– व ंग)____ iv.) वीरक पुी लीलावती (अ<strong>िव</strong>िक्षतक रायक बि<strong>ह</strong>न) ____ v.) वीरभकपुी अिनभा (ऐजन____ vi .) भीमक पुी मावती (<strong>िव</strong>दभर्)____ vi i .) दक पुी कुमुदवती (मालवा) उपरो स ूची अि<strong>ह</strong>बातक ोतक अिछजे वैशालीक सकर् ताि<strong>ह</strong> िदन मे सब िस रा सब सँ छल आर अि<strong>ह</strong> सँ वैशालीराक म<strong>ह</strong>क संकेत भेटैत अिछ। अंग, व ंग, <strong>िव</strong>दभर्, मालवा आिद राक संगसकर् तालीन अंतर रा सक तीक मानल जा सकइयै। नि<strong>ह</strong> िदन <strong>ह</strong>ै<strong>ह</strong>यराक शासक लोकिन <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> एव ं वैशाली पर आमणक स ूरसार मे लगेल र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>पर <strong>ह</strong>ुनका लोकिन केँ अि<strong>ह</strong> मे को सफलता नि<strong>ह</strong> भेटलि कारण करनधम,र्अ<strong>िव</strong>िक्षत, एव ं म सन ् शासक वैशालीक राजगी पर छला<strong>ह</strong>। करनधम र् अपना युगकएकटा ितभाशाली ि छला<strong>ह</strong> जे वैशाली एव ं सम उर भारतक इित<strong>ह</strong>ास परएकटा अिमट छाप छोड छिथ। म<strong>ह</strong>ाभारत मे जे पा ँचटा तीथ र्क वण र्न अिछ ताि<strong>ह</strong> मे28


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कारमतीथ र्क म<strong>ह</strong>प ूण र् ान अिछ। आन तीथ र्क नाम अिछ अगस्, सौभ, पौलोमएव ं भाराजीय। म<strong>ह</strong>ाभारत मे करम के एकटा ाचीन धमा र्ा राजाक प मेवण र्न कैल गेल छैक। पुराण मे करम केँ राजिष र् क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। करमएक म<strong>ह</strong>ान शासक छला<strong>ह</strong> आर अपना राक सब <strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong>ी त केँ दबा केँ एक सशराक ापना कए छला<strong>ह</strong> आर ब<strong>ह</strong>ुत िदन धिरत शासन कए छला<strong>ह</strong>। वैशालीकसाावादी पर ंपराक जदाता करम के मानल जाइत अिछ। <strong>ह</strong>ुनक पुरोि<strong>ह</strong>तछलिथ अंगीरस। <strong>ह</strong>ुनके शासन काल सँ वैशालीक राजदरबार मे अंगीरस पुरोि<strong>ह</strong>तलोकिनक भाव बढलि। करराक वाद <strong>ह</strong>ुनक पु अ<strong>िव</strong>िक्षत शासक भेला। वो<strong>ह</strong>ै<strong>ह</strong>ेय आमण के रोकबा मे समथ र् भेला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong>िदशाक संग से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ुनका िकछु खटपटभेल छलै। तकरबाद <strong>ह</strong>ुनक पु म शासक भेला। पुराण मे म केँचवीर्क संज्ञा <strong>दे</strong>ल गेल छैक। म<strong>ह</strong>ाभारत मे म केँ भारतक १६ राजा मे सँएक मुख राजा मानल गेल छैक। एक िकं वदंती छैक जे ायक तआिर मुचुफुसँ लकए म रैवत केँ <strong>दे</strong>लिथ आर अि<strong>ह</strong> सँ ई ज्ञात <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे वो एकाय–िय शासक छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनक अंिगरस पुरोि<strong>ह</strong>तक नाम छल सतर्। वो ब पैघ –पैघ यज्ञ कए छला<strong>ह</strong> आर धमिय र् शासक मे <strong>ह</strong>ुनक नाम अग छि। म अपनपुीक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> संवतर्क संग केलि।ि<strong>ह</strong>नका शासन काल मे ‘एेम<strong>ह</strong>ािभषेक’ कआयोजनक उेख भेटइयै आर अमैघ यज्ञक य <strong>ह</strong>ुनका <strong>दे</strong>ल जाइत छि।<strong>िव</strong>िभ ान पर पैघ – पैघ यज्ञ करबाक आर करेबाक य से<strong>ह</strong>ो ि<strong>ह</strong>नका <strong>दे</strong>लजाइत छि। पुराणक असार गकी उपमक राजा म यज्ञ करबाक <strong>ह</strong>ेतुएक बेर जय आर <strong>िव</strong>जय केँ आमित ं कए छला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनका लोकिन केँ चूरदिक्षणा <strong>दे</strong> छला<strong>ह</strong>। को अघिटत घटनाक चलते ि<strong>ह</strong>नका द ु गोटए केँ ापपडलि आर इयै<strong>ह</strong> द ु गोटए ज आर ा<strong>ह</strong> मे अि<strong>ह</strong> मे पिरवितर्त भगेला<strong>ह</strong> आर वाद मे इयै<strong>ह</strong> ान <strong>ह</strong>िर<strong>ह</strong>र क नाम सँ िस भेल। म नागआर <strong>ह</strong>ैटेय लोकिन केँ से<strong>ह</strong>ो परािजत केलि। म के सात टा पी छलिथ –____ .) <strong>िव</strong>दभर् राजक पुी भावती________________________iiiiiiivvvivi i.) सौवी राजक पुी – सुवीग.) मागधकेतुवीभर्क पुी – सुकुशी.) मराजािसुवीभर्क पुी – केकयी.) केकयी राजक पुी – सैरी.) िसुक आनवराजक पुी – वपुषमती.) चेी राक पुी – सुशोमना____ अि<strong>ह</strong> वैवाि<strong>ह</strong>क संबध सँ वैशालीक िित सुदृढ छल आर भारतक <strong>िव</strong>िभ राकसंग एकर संबध से<strong>ह</strong>ो नीक छल। मक अठार<strong>ह</strong> पु मे े पुक नाम छलनिरंत।निरंत एक मुख शासक छला<strong>ह</strong> आर उ<strong>ह</strong>ो वैवाि<strong>ह</strong>क सक मामे अपन ताकतबढौलि। ओकर बाद <strong>ह</strong>ुनक पु दम शासक भेला<strong>ह</strong>। दमक बाद रावर्न आर वोदिक्षणापथ सँ अपन वैवाि<strong>ह</strong>क संबध ािपत केलि। एकर बाद पुनः वैशालीक29


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इित<strong>ह</strong>ास अंधकारप ूण र् अिछ आर ण<strong>िव</strong>ूक रारो<strong>ह</strong>ण सँ पुनः <strong>ह</strong>मरा लोकिन एकटा लीखपर प<strong>ह</strong>ु ँचैत छी।णिबुक संबध मे को <strong>िव</strong>शेष जानकारी <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ नि<strong>ह</strong> अिछ। संभव जेवो को ानीय शासक र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ोिथ आर राजितक अाियक िित सँ लाभ उठाकएएकटा संश राक ापना मे समथ र् भेल <strong>ह</strong>ोिथ। पुराण सब मे ण <strong>िव</strong>ु मि<strong>ह</strong>पितआर राजिष र् द ु क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। ि<strong>ह</strong>नक पीक नाम छल अलभकुषा आर ि<strong>ह</strong>नकालोकिनक केँ तीनटा पु छलै – <strong>िव</strong>शाल, श ूब ंध ु आर ध ूकेतु। <strong>िव</strong>शाल वैशालीनगरक संापक मानल जाइत छिथ। ि<strong>ह</strong>नक पुी इल<strong>िव</strong>लाक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> पुलसय (दिक्षणकराक्षसव ंश) सँ भेल छल। एव ं कारे अि<strong>ह</strong> वेर क्षिय काक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> ाण सँभेल। बिझ ु पडइयै जे वैशालीक शासक लोकिन <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>’क मामला मे उदार छला<strong>ह</strong>।अि<strong>ह</strong> सँ उ पु <strong>िव</strong>वस मुिनक आम नम र्दा तट पर छल। दिक्षण पौल व ंशकउि वैशालीक राजव ंश सँ भेल छल।णिबुक पु <strong>िव</strong>शाल ाचीन भारतीय इित<strong>ह</strong>ासक िस मील ंभ मानल जाइतछिथ। वो अपना नाम पर अपन राजधानीक नाम <strong>िव</strong>शाला रखलि जे कालमेणवैशालीक नाम सँ िस भेल। माकर्ेपुराण मे से<strong>ह</strong>ो एकटा <strong>िव</strong>शालामक उेखभेटैत अिछ आर अथव र्वेद मे विण र्त तक्षक वैशालेयक उेख तँ <strong>ह</strong>म प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् क चुकलछी। राजा <strong>िव</strong>शाल केँ <strong>िव</strong>शालाक भु, आर <strong>िव</strong>शालापुरीक संापकक प से बताओलगेल अिछ। ओि<strong>ह</strong> समय मे गया आर वैशालीक बीच घिन सकर् छल। राजा <strong>िव</strong>शालिपप ूजा आर िपदानक समथ र्क छला<strong>ह</strong> आर ऐित<strong>ह</strong>ािसक दृ िकोण सँ <strong>ह</strong>ुनका िपदानकवतर्को क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै। ापुराण मे राजा <strong>िव</strong>शाल केँ धमा र्ा पुष क<strong>ह</strong>लगेल अिछ। माकर्ेपुराण मे <strong>िव</strong>शाल नामक एकटा ाण आर <strong>ह</strong>ुनक पु वैशालीक उेखभेटैत अिछ। वैशाली मे एकटा म<strong>ह</strong>ावत छल जे गौतमब ुक समय धिर <strong>िव</strong>राजमानछल। <strong>िव</strong>शाल ब<strong>ह</strong>ाद ुरीक ोतक से<strong>ह</strong>ो ब ुझल जाइत अिछ। आर संभवतः अ<strong>ह</strong>ु अथ र्मे ‘वैशाली’ शक उव भेल <strong>ह</strong>ो। सम्ित ‘राजा <strong>िव</strong>शालक गढ’ ाचीन वैशालीकख<strong>ह</strong>रक प मे <strong>िव</strong>राजमान अिछ जकर उनन सँ ताि<strong>ह</strong> िदनक ब<strong>ह</strong>ुत रास सामीउपल भेल अिछ। <strong>िव</strong>शालक बाद <strong>ह</strong>ेमच शासक भेला<strong>ह</strong>, तखन िमक पे ं सुच,ध ूा, ृ ंञय, स<strong>ह</strong><strong>दे</strong>व, व ृशा, सोमद, जनमेजेय, आर सुमित। वैशालीक इित<strong>ह</strong>ासमे सुमितक शासन ब म<strong>ह</strong>प ूण र् मानल गेल अिछ। अपनाव ंशक वो सब सँ अंितमराजा मानल गेल छिथ। <strong>िव</strong>ािम जखन राम लणक संग वैशाली प<strong>ह</strong>ु ँचल छला<strong>ह</strong> तखनअि<strong>ह</strong>ठाम सुमित शासन करैत छला<strong>ह</strong>। वैशाली केँ ‘उमपुरी’ क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। <strong>दे</strong>खबामे वो एतेक सुर एव ं गीर्य छल जे सामा लोग केँ बिझ ु पडैत <strong>ह</strong>ोइक जेजेना ई गे र् <strong>ह</strong>ो। सुमित आदरप ूव र्क <strong>िव</strong>ािम राम एव ं लणक ठ<strong>ह</strong>रबाक ब ंधकेलिथ आर यथायो ागत से<strong>ह</strong>ो। ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ िमिथला प<strong>ह</strong>ँचबाक ु बीच मे वोलोकिन गौतमाम से<strong>ह</strong>ो कल छला<strong>ह</strong>। सुमितक बाद वैशालीक इित<strong>ह</strong>ास पुनःअंधकारप ूण र् भगेल आर एकर िक िित र<strong>ह</strong>ल तकर को ज्ञान <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ नि<strong>ह</strong>अिछ। राजतंक अंत आर कुलीनतंक गित जे कोना अि<strong>ह</strong> मे भेल तकरासंब मे अख <strong>िव</strong>शेष बात संिद एव ं अिनिते अिछ।30


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्iii.) सुमितक पछित आर वीकुलीनतंक ापना धिरक इित<strong>ह</strong>ास : -सुमितक शासनक अंत भेला पर लगभग ६०० वष र्क पछित वैशाली मे कुलीनतंीयशासनक <strong>िव</strong>कास भेल आर कमेण व ृीसंघ से<strong>ह</strong>ो। अि<strong>ह</strong> ६०० वष र् केँ वैशालीकइित<strong>ह</strong>ास मे अकार युग क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ। साि<strong>ह</strong> एव ं पौरािणक पर ंपरा मे सुमितकबाद को राजाक नामक संकेत नि<strong>ह</strong> अिछ। म<strong>ह</strong>ाभारत युक समय मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>,कोशल एव ं मराष्क <strong>िव</strong>वरण तँ भेटैत अिछ पर वैशालीक संबध मे को स ूचनाउपल नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइछ। ए<strong>ह</strong>ेन बिझ ु पडइयै जे सुमितक अवसानक पछाित <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कपराम बिढ गेल छल आर वैशालीक <strong>िव</strong>शेष भाग पर संभवतः <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क अिधपभगेल छल। उर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ारक <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर मक उेख म<strong>ह</strong>ाभारत युक संग मेअवैत अिछ तँ संभव जे वैशालीक <strong>िव</strong>शेष भाग पर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क अिधप (वैशाली पर<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राक आिधप) भगेल <strong>ह</strong>ो आर िकछु अंश पर म लोकिनक। वैशालीकतं सा समा र<strong>ह</strong>लाक कार वैशालीक तं उेख नि<strong>ह</strong> भेटल ाभा<strong>िव</strong>के बिझुपडइत अिछ। िकछु <strong>िव</strong>ानक मत छै जे राजा सुमितक पछाित वैशाली पर िकछुिदनक <strong>ह</strong>ेतु कोशलक आिधप भगेल छल। कोशलक कमजोर भेला पर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राओि<strong>ह</strong> पिरिित सँ लाभ उठा केँ वैशाली केँ अपना अधीन कलेलै। ताि<strong>ह</strong> िदन मेरामक सार भाम ंत िमिथला मे शासक छला<strong>ह</strong>। वैशालीक भु घिट चुकल छल।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क आिधप भेला संता वैशालीक अपन जे तं संब यादव अथवा पावलोकिन सँ र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ेतै से<strong>ह</strong>ो गौण भ गेल <strong>ह</strong>ेतै आर ई लोकिन अपन अधीनिितक कार ं गुम – सुम भए अपन समय कटैत <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong>। भ सकइयै जे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>कराजतंक अंत भे द ु ठाम एे वेर कुलीनतंीय गणतंक ापना भेल <strong>ह</strong>ो।सुमितक पछाित िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ासक जे म उपल अिछ ताि<strong>ह</strong> आधार पर ई उिचतब ुझना जाइत अिछ जे िमिथला अपन साावादी सारक म मे वैशाली केँपरािजत कए अपना अधीन कले <strong>ह</strong>ोएत। साावादी वितक ृ ार ंभ सीरज जनकधिर जमवत छल आर वो सा ँका धिर अपन राक सीमाक <strong>िव</strong>ार कए छला<strong>ह</strong>।म<strong>ह</strong>ाभारत युक पात जे एकटा अिनितताक िित उ भेल ताि<strong>ह</strong> सँ लाभउठाके जनकव ंशक शासक गण, उसेन, जन<strong>दे</strong>व, धम र्ज, तथा आयुन, अपनसाावादी पर ंपरा केँ आगा ँ बढौलि आर करीब बार<strong>ह</strong> पु धिर एकरा जारीरखलि। अयोाक राक िछ – िभ भेल उरो िमिथलाक राक <strong>िव</strong>ार<strong>ह</strong>ोईते र<strong>ह</strong>ल। कोशल – काशी मे बरोबिर खटपट <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ल। वैशालीकवुिितक संबध मे को ठोस ज्ञान <strong>ह</strong>मरा लोकिन केँ अि<strong>ह</strong> समय मे नि<strong>ह</strong> अिछ।म<strong>ह</strong>ाभारत मे ाचीन भारतीय गणतं एव ं <strong>िव</strong>िभ जाितक <strong>िव</strong>वरण भेटइत अिछ परओ<strong>ह</strong>ु स ूची मे वैशाली अथवा ओि<strong>ह</strong>ठामक गणतंक को उेख नि<strong>ह</strong> अिछ। एकमा उेखजे वैशालीक संबध मे अिछ से <strong>िव</strong>शालाक पुी भा – वैशाली – जाि<strong>ह</strong> राजकुमारीक<strong>ह</strong>ेतु ारावतीक वासु<strong>दे</strong>व, वेिदक िशशुपाल, एव ं काषक शासक लालाियत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>।वैशाली मे नाग धानक उेख से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ आर क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ ई लोकिनअजर्नक ु सा<strong>ह</strong>ायता कए छलिथ। वैशाली मे नाग लोकिनक धानताक <strong>िव</strong>वरणदीघिनकाय र् आर म<strong>ह</strong>ाव ंश मे से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ। अथव र्वेद मे तक्षक वैशालेयक31


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्उेख तँ <strong>ह</strong>म प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् क चुकल छी। वैशाली सँ गुकालीन अवशेष मे ब<strong>ह</strong>ुत रास सप र्मितर् ू भेटल अिछ जाि<strong>ह</strong> सँ ई <strong>ह</strong>ोइछ जे अि<strong>ह</strong> नाग लोकिनक धानता र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ेतै। [ क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ जे भीमसेन अपन िदिजयक म मे गक लोकिनकेँ परािजत कए छला<strong>ह</strong>। अ<strong>ह</strong>ुठाम वैशाली नाम नि<strong>ह</strong> दए गक लोकिनक (गककसमीप र<strong>ह</strong>िन<strong>ह</strong>ार) नाम अिछ आर अ<strong>ह</strong>ु सँ बिझ ु पडइयै जे वैशालीक राजितक म<strong>ह</strong>तािदन धिर समा भ चुकल छल। ओि<strong>ह</strong> िदिजयक मक जे स ूची अिछ ताि<strong>ह</strong> मे<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् गक लोकिनक <strong>िव</strong>वरण अिछ। भीमसेन उरी कोशल, म, जलोव,जनक वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>, शक, वब र्र, एव ं सातटा िकराल धान केँ परािजत कए छला<strong>ह</strong> आर आरशरमक, वम र्क आर गोपालकक्ष लोकिन के से<strong>ह</strong>ो। िकछु गोटएक मत छि जे ईतीन ू व वैशलीक िनवासी छला<strong>ह</strong> आर ओति<strong>ह</strong>क ाण, क्षिय आर वैक ोतकसे<strong>ह</strong>ो। मुदा ठोस साधनक अभाव मे ई सब एकटा अंदाज मािथक आर तै अि<strong>ह</strong>पर प ूण र् <strong>िव</strong>ास करब असंभव। सुमितक वाद सँ िल<strong>िव</strong>क उान धिरक इित<strong>ह</strong>ासअंधकार प ूण र् अिछ आर ओि<strong>ह</strong> मे जे को एकटा मा त अिछयो तँ सए माइयै<strong>ह</strong> अि<strong>ह</strong> ६०० वष र्क अंतर मे वैशाली कैक टुकडा मे बि<strong>ह</strong> गेल छल आर मुप सँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> एव ं म लोकिन एकर <strong>िव</strong>शेष भाग पर अपन आिधप ािपत क लेछल।iv.) िमिथला मे गणराक ापनाक इित<strong>ह</strong>ास : - अकार युग सँ जखन वैशालीअवतीण र् <strong>ह</strong>ोइछ तखन <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खैत छी जे वैशालीक मे सम उर िब<strong>ह</strong>ार मेएकटा कुलीनतंीय गणराक पर ंपराक ापना <strong>ह</strong>ोइत अिछ। ई. प. ू छठी शताीसम <strong>िव</strong>क इित<strong>ह</strong>ास मे अपन एकटा म<strong>ह</strong>प ूण र् ान रखइयै आर भारत मे तँस<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> ई युग एकटा युगा ंतकारी युग छल राजितक आर सा ँृितक दृ िये।िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास दृ िये से<strong>ह</strong>ो ई युग युगा ंतकारी क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै। राजनीित मेराजतंक उरािधकारी गणतं भेल आर <strong>िव</strong>चारक मे वध र्मान म<strong>ह</strong>ावीर आरगौतमब ु एकटा नव कीितर्मान ािपत केलि। वैशाली मे कि<strong>ह</strong>या आर कोनागणराक ापना भेल एकर ठीक –ठीक पता <strong>ह</strong>मरा लोकिन के नि<strong>ह</strong> अिछ मुदा एतवा<strong>ह</strong>म सब जत छी जे म<strong>ह</strong>ावीर आर ब ुक समय मे वैशाली मे कुलीनतंीय गणराकभु छल। ब ु जाि<strong>ह</strong> श मे वैशालीक गणराक श ंसा कए छिथ ताि<strong>ह</strong> सँ ब ुझनाजाइत अिछ जे ब ु सँ १०० – २०० वष र् प ूव ि<strong>ह</strong>ं र् सँ ई गणरा र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ो। करालजनकक अाचारी शासन सँ तंग आ<strong>िव</strong> जखन जा <strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong> कए <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> रा मे ाितंमचौलक तखन ओि<strong>ह</strong>ठाम राजतंक अवसान भेल आर गणराक ापना। क<strong>ह</strong>ल जाइतअिछ जे िश घटनाक फलपे सम उर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ार मे गणराक पर ंपरा ार ंभ भेलआर चूँिक वैशाली <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क अंग छल तै वैशािलयो मे गणराक ापना भेल। करालजनक <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क जनक व ंश अंितम राजा छला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनक अवसानक पछाितये सँ िमिथलामे गणतंक ापना मानल जाइत अिछ। क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ म<strong>ह</strong>ाभारत युक २२पुक बाद बौ धम र्क उान भेल आर अि<strong>ह</strong> बीच मे िमिथला मे गणतंक ापनाभेल <strong>ह</strong>ोएत। पुराण मे अि<strong>ह</strong> बीच २८ मैिथल राजाक उेख भेटैत अिछ।बौ धम र्क उानक ब<strong>ह</strong>ुत प ूव ि<strong>ह</strong> र् िमिथला मे गणतंक ापना भेल <strong>ह</strong>ोएत तकरसंकेत <strong>ह</strong>म उपर दए चुकल छी। पुराण मे २८ मैिथल राजाक <strong>िव</strong>वरण अिछ आर32


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जातक मे मा १५ राजाक २८ मे सँ जे १५ घटा <strong>दे</strong>ल जाइक ते १३ राजा बिचजाइत छिथ आर म<strong>ह</strong>ाभारत यु आर गणराक ापनाक बीच संभवतः इयै<strong>ह</strong> १३राजा िमिथला मे रा कए <strong>ह</strong>ोयता<strong>ह</strong>। अि<strong>ह</strong> १३ मे अंितम राजा कराल जनक र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong>। जातक मे मरवा<strong>दे</strong>व केँ िमिथलाक राजतंक संापक मानल गेल अिछ।िमिथला मे जातक स ूचीक असार राजाक नाम एव ं कारे अिछ –____ सुिच थम, सुिच ितीय, सुिच तीय, म<strong>ह</strong>ापनाद(जातक नं - ४८९ + २६४)____ म<strong>ह</strong>ाजनक थम, आिरजनक, पोलजनक, म<strong>ह</strong>ाजनकितीय, िदघाव ु(जातक नं – ५३९ )____ साधीन, नारद (जातक नं - ४९४)____ िनिम, कलार (जातक नं – ९, ४०८, ५४१)____ मरवा<strong>दे</strong>व (जातक नं – ९० ५४१) ____ अंगात (जातक नं - ५४४)वर्मान म<strong>ह</strong>ावीर सँ २५० वष र् प ूव र् िमिथला मे िनिम नामक एकटा शासक भेल छला<strong>ह</strong> जेजैन धम र् <strong>ह</strong>ण कए छला<strong>ह</strong>। ई. प. ू ६५० क आसपास िमिथला मे जनक व ंश अंितमशासकक राक अवसान भेल आर तकरावा<strong>दे</strong> ओि<strong>ह</strong>ठाम गणतंक ापना भेल। आरतकरावा<strong>दे</strong> ओि<strong>ह</strong>ठाम गणतंक ापना भेल। िमिथला मे गणराक ापनाक संगि<strong>ह</strong>वीगण राजाक ापना से<strong>ह</strong>ो भेल। िमिथला मे राजम ंक पात गणतंक ापनाएकटा म<strong>ह</strong>्प ूण र् घटना मानल गेल अिछ। कौिटक असार वज्मी (व ृी) आर िलवीअलग अलग छल। म<strong>ह</strong>ापिरिनवासुत मे ब ु वी लोकिनक गुणगाथा कए छिथ आरपािणिन से<strong>ह</strong>ो वी लोकिनक <strong>िव</strong>वरण <strong>दे</strong> छिथ। वीगण राक संदभर् मेअकुलकक उेख सँ ज्ञात <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे अि<strong>ह</strong> मे आठकुलक लोग संगठन र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ोइत। तथािप अि<strong>ह</strong>ठाम िल<strong>िव</strong>येक धानता र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ोइत। िलवी लोकिन वैशालीकर<strong>ह</strong>िन<strong>ह</strong>ार छला<strong>ह</strong> आर अकुलकक सव र्शिमान सद से<strong>ह</strong>ो। ज्ञािक नामक जाितसे<strong>ह</strong>ो वी गणरा मे िस छल। अि<strong>ह</strong> कुल मे वध र्मान म<strong>ह</strong>ावीरक ज भेलछलै। स ूकृता ंग मे ज्ञािकक सकर् उ, भोज, इाकु, कौरवा, िलवी आिद सँबताओल गेल अिछ। अि<strong>ह</strong> सँ बिझ ु पडैत अिछ जे ई सब एक दोसराक समीपे र<strong>ह</strong>ैतछला<strong>ह</strong> आर उर िब<strong>ह</strong>ारक <strong>िव</strong>िभ पर ि<strong>ह</strong>नका लोकिनक अिधकार छलै। ई सबगणराक सद छला<strong>ह</strong> अथवा नि<strong>ह</strong> से क<strong>ह</strong>ब असंभव। िमिथला मे जे वी गणराछल तकर द ूटा मुख म<strong>ह</strong>ारथी र<strong>ह</strong>ैथ वैशाली आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>।v.) गणराक सद जाित : - िलवी वी गणराक सव र् अंग र<strong>ह</strong>ैथ। बौसाि<strong>ह</strong> मे िलवीक <strong>िव</strong>शद <strong>िव</strong>ेषण भेल अिछ। <strong>ह</strong>ुनका लोकिनक धान के छलवैशाली आर राजितक पे वो वैशाली आर पाल पर अपन अिधकार ािपत कएछला<strong>ह</strong>। चािरम शताी मे जे गु सााक ापना मगध मे भेल छल ता<strong>ह</strong>ु मेिलवी लोकिनक <strong>िव</strong>शेष <strong>ह</strong>ाथ छलै। लगभग ८०० वष र् धिर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ार आर पालइित<strong>ह</strong>ास केँ िलवी लोकिन भा<strong>िव</strong>त कए छला<strong>ह</strong>। िलवी जाितक उिक संबध मेअतन <strong>िव</strong>ान लोकिनक वीच मतभेद बनले अिछ। िल<strong>िव</strong>, िन<strong>िव</strong>, िलििक, लेवी,लेाई, लेकी, आिद श िल<strong>िव</strong>क ोतक मानल जाइत अिछ। पािल साि<strong>ह</strong>, िसनका,33


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अिभलेख, आर अा साधन सब मे िलवी शव्दक योग भेटैत अिछ जाि<strong>ह</strong> ईज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे इयै<strong>ह</strong> शव्द इित<strong>ह</strong>ास मे जनिय भए ीकृत भ गेल। कैिटमे धाितथी, गो<strong>िव</strong>राज आिद िलवी शक व<strong>ह</strong>ार कए छिथ।ब<strong>ह</strong>ुत रास <strong>िव</strong>ानक क<strong>ह</strong>ब छै जे िलवी लोकिन <strong>िव</strong><strong>दे</strong>शी छला<strong>ह</strong> – आर <strong>ह</strong>ुनक संबधितत, कोलािरयन लोकिन िसिथयन, तथा फारस सँ छलै। िकछु <strong>िव</strong>ानक मत छैजे िलवीक संबध जारे <strong>दे</strong>ल जाइत अिछ। िलवीक आचार – <strong>िव</strong>चार आर सामािजकिनयम आिदक आधार ई क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे <strong>ह</strong>ुनका लोकिनक उि ितती ोत सँभेल <strong>ह</strong>ोएत। अि<strong>ह</strong>मतक समथ र्कक <strong>िव</strong>चार छि जे ागैित<strong>ह</strong>ािसक काल मे िकछुम ंगोिलयन – ितती जाित अि<strong>ह</strong> मे आ<strong>िव</strong> के वसल <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong> आर ओि<strong>ह</strong> सँ िलवीलोकिनक उि भेल <strong>ह</strong>ोएतै। भारतीय <strong>िव</strong>ान लोकिन िलवी केँ भारतीय मतछिथ पर अपन<strong>ह</strong>ु सब मे िकछु ए<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>ान छिथ जिनक <strong>िव</strong>चार छि जे िलवीलोकिनक उि परिसया (फारस) सँ भेल <strong>ह</strong>ोएत। िन<strong>िव</strong> शक उि फारसक‘िनिस <strong>िव</strong>स’ नगर सँ भेल अिछ आर ओि<strong>ह</strong> सँ िलवी क उि से<strong>ह</strong>ो फारसक इित<strong>ह</strong>ास<strong>िव</strong>वरण मे कत<strong>ह</strong>ु ए<strong>ह</strong>ेन उेख नि<strong>ह</strong> भेटैत अिछ जाि<strong>ह</strong> आधार पर ई क<strong>ह</strong>ल जाए जेफारसक लोग प ूवीर् भारत मे आ<strong>िव</strong> के कि<strong>ह</strong>यो <strong>ह</strong>ुनका लोकिन केँ को कारकसकर् र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ोि। ाचीन भारतीय साि<strong>ह</strong> मे िलवी लोकिन केँ क्षियक प मेवण र्न भेल छैक। म<strong>ह</strong>ापिरिनाणसुत सँ ज्ञात <strong>ह</strong>ोइछ जे वो लोकिन क्षियक ि<strong>ह</strong>साबेव ुक शवक अवशेष ा करबा लेल इुक छला<strong>ह</strong>। िसगालजातक मे िलवी कााके क्षिय क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। म<strong>ह</strong>ालीनामक िलवी अपना ब ु जका ँ क्षिय घोिषतकरैत अिछ। जैनक स ू मे वैशालीक िलवीता चेतकक बि<strong>ह</strong>न। िशला केँक्षियाणी क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। िलवीक उिक संबध मे ब ुघोषक मत छि जे वोलोकिन क्षिय छला<strong>ह</strong>। पाल व ंशावली मे िलवी स ूय र्व ंशी क्षिय क<strong>ह</strong>ल गेल छैक ।म िलवी के ा क्षिय क<strong>ह</strong>ैत छिथ। वि आर िलवीक म कोन संबध छलअथवा द ुक वीच को सीमारेखा छल अथवा नि<strong>ह</strong> से क<strong>ह</strong>ब असंभव व ृी – वीगणराक सव र् सद िल<strong>िव</strong>येलोकिन छला<strong>ह</strong>। ब ु िलवीक तुलना ताव ितंश <strong>दे</strong>वसँ कए छिथ। विज ृ (विका) आर िलवी द ु द ू श छल पर िलवीक धानताककार वी सँ िलवीक बोध <strong>ह</strong>ोइत छलपाल अिभलेख मे िलवी कुलकेतु, िलवी कुला ंबरप ूण र् च, िलवी कुलानंदकारा,िलवी कुलितलको आिद शक व<strong>ह</strong>ार भेल अिछ। चीनी आर ितती ोत सँ ज्ञात<strong>ह</strong>ोइछ जे ई लोकिन िलवीक नाम सँ िस छला<strong>ह</strong>। एक पर ंपराक असार िततकराजव ंश िलवीक व ंशज छला<strong>ह</strong>। ाचीन काल मे संभव जे पालक बाटे ितत आरिमिथलाक संबध घिन र<strong>ह</strong>ल ये आर राजितक – सा ँृितक अदान – दान <strong>ह</strong>ोइत<strong>ह</strong>ो। ि<strong>ह</strong>मालयक तराई मे िकरात लोकिनक वास छल आर ई लोकिनक बरोबिरप<strong>ह</strong>ाडक आर पार जाइत आवैत छला<strong>ह</strong> आर द ु िदस सँ ि<strong>ह</strong>नका लोकिन केँ सकर्छलै। अि<strong>ह</strong> म ितत आर िमिथलाक संपकर् घिन भेल <strong>ह</strong>ो से संभव आर द ुकवीच सा ँृितक आदान – दान से<strong>ह</strong>ो। िलवी लोकिन <strong>िव</strong>चार सँ गितशील छला<strong>ह</strong> आरतै जँ ि<strong>ह</strong>नक <strong>िव</strong>चार ितती <strong>िव</strong>चारधारा केँ ताि<strong>ह</strong> िदन मे भा<strong>िव</strong>त के <strong>ह</strong>ो तँ को34


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आय र्क ग नि<strong>ह</strong>। अि<strong>ह</strong>ठामक संृित सँ भा<strong>िव</strong>त <strong>ह</strong>ोएब <strong>ह</strong>ुनका लोकिनक लेलाभा<strong>िव</strong>क छल कारण िमिथला ितती पाली ापारीक बाट पर पडैत छल।िलवी केँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>शी नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ल जा सकइयै। िलवी आर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> द ु क्षिय छला<strong>ह</strong> आर<strong>ह</strong>ुनका लोकिन केँ को जाितगत <strong>िव</strong>िभता <strong>दे</strong>खबा मे नि<strong>ह</strong> अवइयै। अयुग मेवैशाली केँ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क अंगे ब ुझल जाइत छल आर तै तँ िशला केँ वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी क<strong>ह</strong>ल गेलअिछ। िलवी लोकिन <strong>दे</strong>खबा सुनबा मे सुर <strong>ह</strong>ोइत छला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनकर पि<strong>ह</strong>रब ओढबअंत सुर <strong>ह</strong>ोइत छलै। अंगुर िनकाय मे आन क्षिय शासक जका ँ िलवीलोकिन केँ अिभिष मानल गेल छै। ि<strong>ह</strong>युएन संग िलवी के क्षिय क<strong>ह</strong> छिथ।िलवी लोकिन ा, <strong>िव</strong>ु, स ूय , र् काितर्केय, वासुकी, ली आर अ<strong>ह</strong>ु सँ ई अिछजे वो <strong>िव</strong><strong>दे</strong>शी नि<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>। वैशाली मे जैन, बो आर ाण धम र्क धानता छलआर पाल मे से<strong>ह</strong>ो ई लोकिन ओि<strong>ह</strong> सब धम र्क पालन करैत छला<strong>ह</strong>। िलवीकअितिर आर कैकटा जाित वैशाली मे र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> जकर <strong>िव</strong>वरण िनोिकं त अिछ।ज्ञािक जाित ओि<strong>ह</strong> मे सब सँ िस छल आर अि<strong>ह</strong> कुल मे जनधम र्क संापक वर्मानम<strong>ह</strong>ावीरक ज भेल छलै। ज्ञािक लोकिनक धान के छल कु ाम आरकोला। बौ साि<strong>ह</strong> मे म<strong>ह</strong>ावीर केँ नात (नाट) पु क<strong>ह</strong>ल गेल छि। ई लोकिनकाप गोक छला<strong>ह</strong>। वीगण राक <strong>िव</strong>कास मे ि<strong>ह</strong>नका लोकिनक <strong>िव</strong>शेष योगदानछलै। रा<strong>ह</strong>ुल सा ँकृायनक असार आजक जथािरया भूिम<strong>ह</strong>ार ाण अि<strong>ह</strong> ज्ञािकव ंशजक छिथ। रा<strong>ह</strong>ूल जीक अि<strong>ह</strong> मत केँ सब केओ नि<strong>ह</strong> मात छिथ। उ लोकिनसे<strong>ह</strong>ो एक िस जाित छला<strong>ह</strong>। वैशाली सँ ि<strong>ह</strong>नका लोकिन केँ घिन सकर् छलै।‘<strong>ह</strong>ीगाम’क समीप ई सब र<strong>ह</strong>ैथ <strong>ह</strong>ोिथ से संभव। ब ृ<strong>ह</strong>दारकोपिनषद एव ं धप ठीकामे उ लोकिनक <strong>िव</strong>वरण भेटइत अिछ मुदा वो लोकिन इयै<strong>ह</strong> उ छला<strong>ह</strong> अथवा नि<strong>ह</strong>से क<strong>ह</strong>ब असंभव। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आर काशी मे उ लोकिनक भुता आर सैवलक चच र्भेटैत अिछ। ब ु से<strong>ह</strong>ो उ लोकिनक श<strong>ह</strong>र मे गेल छला<strong>ह</strong>। स ूकृता ंग मे उकेँ ब पैघ ान <strong>दे</strong>ल गेल छै आर लिलत <strong>िव</strong>ार मे जे ६४ िलिपक <strong>िव</strong>वरण अिछताि<strong>ह</strong> मे एकटा उ िलिपक <strong>िव</strong>वरण से<strong>ह</strong>ो अिछ। ओि<strong>ह</strong> ६४ मे एकटा प ूव र् <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>किलिपक वण र्न से<strong>ह</strong>ो भेटैत अिछ। उ केँ िमित जाित से<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ।जैन साि<strong>ह</strong> मे उ जका ँ भोग केँ से<strong>ह</strong>ो क्षिय क<strong>ह</strong>ल गेल छैक। ई लोकिन थमजैन तीथ र्कं र ऋषभक व ंशज छला<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ापिर िनानसु सँ ज्ञात अिछ जे वैशाली सँपावा जेवाक राा मे भोगनगर, जुगाम, अगाम, <strong>ह</strong>िगाम, भगाम आिद भेटैतछल आर अि<strong>ह</strong> सब सँ भोग लोकिनक घिन सकर् छलै। स ूकृता ंग मे ऐाकुलोकिनक <strong>िव</strong>वरण अिछ आर इ<strong>ह</strong>ो लोकिन वी र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>। संभवतः ईलोकिन सुमितक व ंशज <strong>ह</strong>ोिथ। चूँिक <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> लओकिन इाकुक पु िनिमक व ंशज छला<strong>ह</strong>तै ं इ<strong>ह</strong>ो संभव अिछ जे इ<strong>ह</strong>ो लोकिन अपना के इाकु क<strong>ह</strong>ैत <strong>ह</strong>ोिथ। इ<strong>ह</strong>ो संभवजे अयोाक इाकु एर आ<strong>िव</strong> केँ बिस गेल <strong>ह</strong>ोिथ।वी संघ मे कौरव लोकिनक उपिित एकटा समाक बिन गेल अिछ। अि<strong>ह</strong>संबध मे िनिलिखत त केँ रण राखब आवक। म<strong>ह</strong>ाभारतक असार पाु िमिथलाजाकए <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> केँ परािजत कए छला<strong>ह</strong>। भीम गक लोकिन केँ परािजत केलाउर वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क जनक केँ परािजत केलि। वो <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर आिधप ािपत कए35


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छिल कारण <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> राज दरबार मे तर<strong>ह</strong> – तर<strong>ह</strong> षडय ं चिल र<strong>ह</strong>ल छल आन म ंीसब ि<strong>ह</strong>नका सँ इा र् करैत छला<strong>ह</strong>। सकल वैशाली मे आ<strong>िव</strong> केँ ात भेला<strong>ह</strong> आरअि<strong>ह</strong>ठाम नायकक पद पर िनवािचत र् भगेला<strong>ह</strong>। िगलिगंट मैुसािक मे से<strong>ह</strong>ो िमिथलाकको एक अनमा राजक धानम ंी खक उेख भेटैत अिछ। खक ५०० अमाकधान छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनक जनियता सँ आन – आन म ंी घबडा उठला<strong>ह</strong> आर <strong>ह</strong>ुनका समाकरबाक यास करे लगला<strong>ह</strong>। वो लोकिन राजा केँ ई कि<strong>ह</strong> केँ भरकावे लगला<strong>ह</strong> जे‘ख’ अपना केँ राजा बिझ ु र<strong>ह</strong>ल छिथ आर तदसार काज क र<strong>ह</strong>ल छिथ। ख अि<strong>ह</strong>सब सँ तंग आ<strong>िव</strong> वैशाली (जे िक गणरा छल) चल गेला<strong>ह</strong> जाि<strong>ह</strong>ठाम िलवी लोकिन<strong>ह</strong>ुनक ागत केलिथ।अि<strong>ह</strong> सब सँ <strong>ह</strong>ोइत जे वैशाली <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> सँ प ूव ि<strong>ह</strong> र् गणरा भ चुकल <strong>ह</strong>ोएत।vi i .) वी गणराक राजितक संबध : -ई. प ू . छठी शताीक १६ म<strong>ह</strong>ाजनपद मे वीक <strong>िव</strong>वरण केँ सििलत करब अि<strong>ह</strong> बातकधोतक िथक जे ताि<strong>ह</strong> काल तक एकर राजितक िता ािपत भए चुकल छल।अंगुर िनकाय मे से<strong>ह</strong>ो एकर <strong>िव</strong>वरण अिछ।वीसंघक ापना ताि<strong>ह</strong> िदन मे भेलछल जखन ऽ तँ काशी पर कोशलक अिधकार भेल छल आर अंग पर मगधक ।वीसंघ आर िबिसारक राक सीमा िमलैत – ज ुलैत छल। द ुक बीच यु भेलछल तकरो उेख यदा कदा भेटैत अिछ। द ुक बीच युक कारण िक छल से क<strong>ह</strong>बअसंभव अिछ। संभव अिछ जे मगध जखन अंग पर आमण केलक तखन मगधकनजिर अंगक उरी भाग अंगुतराय पर से<strong>ह</strong>ो छलैक। अंगुतरायक सीमा वीसंघकसीमा सँ िमलैत –ज ुलैत छलैक आर तै वीसंघ केँ सतकर् र<strong>ह</strong>ब आवक आवकछलैक अि<strong>ह</strong> अंगुतराय लकए द ुक वीच मतभेदक संभावना भ सकैत छैक।अंगुतराय एक म<strong>ह</strong>प ूण र् जनपद छल आर बौ धम र्क के से<strong>ह</strong>ो। अि<strong>ह</strong>ठाम ब ु कैकवेर गेल छला<strong>ह</strong> आर आपन ाम मे एकाधमास र<strong>ह</strong>लो छला<strong>ह</strong>। अंग जीतलाक बादिबिसार अंगुतराय अपन आिधप ािपत करए चा<strong>ह</strong>ैत <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong> जकर <strong>िव</strong>रोध करबवैशालीक <strong>ह</strong>ेतु ाभा<strong>िव</strong>क छल। अि<strong>ह</strong> म मे जे संघष र् भेल <strong>ह</strong>ोएत ताि<strong>ह</strong> मेसंभवतः िलवी लोकिन अंगुतराय पर अिधकार कले <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong> जे िबिसारमानबा लेल तैयार नि<strong>ह</strong> भेल <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong> आर अि<strong>ह</strong> कार द ु मे यु भेल <strong>ह</strong>ेतै।झगडा एकटा आओर कारण अपाली से<strong>ह</strong>ो छल। िबिसार चुपेचाप वैशाली मे आ<strong>िव</strong>केँ एकाध सा<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल छला<strong>ह</strong> आर अपाली सँ िबिसार केँ एकटा पुो छलि जकरनाम छल अभय। संघष र्क चा<strong>ह</strong>े जे कारण अथवा प र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ो पर अंत मेजाकए वैशालीक संग िबिसार वैवाि<strong>ह</strong>क संबध ािपत केलि आर एकर फलप द ुराक बीच युक अंत भेल। तखन सँ मगधक संग वैशालीक संबध अजातशुकआमणक समय धिर ठीके र<strong>ह</strong>ल।म आर िलवीक बीचक संबध से<strong>ह</strong>ो बिढया छल। द ुक ओतए गणराक वा छलआर द ु केँ जैन आर बौ धम र्क ित आा छलै। म द ुक वण र्न ा कि<strong>ह</strong> केँके छिथ। अजातशुक आमणक समय मे द ु सििलत पे ं काज कए छला<strong>ह</strong>।कोशल राजाक सेनापित बुल म र<strong>ह</strong>िथन। कोशल राक संग से<strong>ह</strong>ो िलवी37


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लोकिनक संबध बिढये छलै। िलवी म<strong>ह</strong>ाली आर राजकुमार सेनिजत तक्षिशलामेसंगे पढैत छला<strong>ह</strong>। द ु मे ख ूब दोी छलै। वक संग से<strong>ह</strong>ो वैशालीक वैवाि<strong>ह</strong>कसंबध छल। वराज सतािनकक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> चेतकक पुी म ृगावती सँ भेल छल। उनओि<strong>ह</strong> द ुआरे वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी पु क<strong>ह</strong>बैत छिथ।जगदीश म ंडलजगदीश साद म ंडल (1947- )गाम-बेरमा, तमुिरया, िजला-मध ुबनी। एम.ए.।कथाकार (गामक िजनगी-कथा सं<strong>ह</strong>),नाटककार(िमिथलाक बेटी-नाटक), उपासकार(उान-पतन- उपास)। मार्वादक ग<strong>ह</strong>नअयन। मुदा सीिलंगसँ बचबाक लेल कुिन आोलनमे गेिन<strong>ह</strong>ार लोक सभसँ भेँटभे मो<strong>ह</strong>भंग। ि<strong>ह</strong>नकर कथामे गामक लोकक िजजी<strong>िव</strong>षाक वण र्न आ नव दृ िकोणदृ िगोचर <strong>ह</strong>ोइत अिछ।मौलाइलगाछकफूलउपास38


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जगदीष साद मलबेरमा, मध ुबनी, िब<strong>ह</strong>ार।मौलाइल गाछक फुल:◌ः 1द ू साल रौदीक उपराक अखाढ। गरमी स जे<strong>ह</strong> िदन ओ<strong>ह</strong> राित। भिर-भिरराित बीअिन <strong>ह</strong>ौिक-<strong>ह</strong>ौ ं िक ं लोक िबतबैत। सुतली राित मे उिठ-उिठ पाइन पीबैपडैत। भोर <strong>ह</strong>ोइते पसीना अपन उ प पकिड लैत। जि<strong>ह</strong>ना िकयो ककरोमारै ले लग प<strong>ह</strong>ु ँच जाइत ति<strong>ह</strong>ना सुजो लग आिब गेला<strong>ह</strong>। राा-पेराक मािटिसमेंट जेँ का सत भ गेल अिछ। चलबा काल पाएर िपछरैत अिछ। इनार-पोखिरक पािन, अपन अिता ब ँचवैक लेल पातालक राा पकिड लेलक। द ू साल सँएो ब ु पािन धरती पर नि<strong>ह</strong> पड़ धरतीक सुरता धीरे-धीरे न <strong>ह</strong>ुअए लगल।िपयासे दिब ू सभ पाुरोगी जेँ का पीअर भ’-भ’ परान ितयािग र<strong>ह</strong>ल अिछ। गाछ-पात बेदर ंग भ’ गेल अिछ। लताम, दारीम, नािरकेल इािद अको तर<strong>ह</strong>क फलकगाछ सिख ू गेल। आम, जामुन, गम<strong>ह</strong>ाइर, शीषोक गाछक िना पातक पथार लिगगेल। दसे बजे सँ बाध मे ल ू चलै लगैत अिछ। नम<strong>ह</strong>र-नम<strong>ह</strong>र दरािर फािटधरतीक पे िबगािड <strong>दे</strong> अिछ। की खायब? कोना जीिब? अपना मे सभ एक-दोसरा सँ बितआइत अिछ। घास-पािनक द ुआरे मालो-जाल सिखकेँ ू संठी जेँ का भ’गेल अिछ। अनध ुन मरबो कयल। अकूल समय पािब रोगो-िबयािध ब ुतगर भगेल। माल-जाल स’ ल’ क’ लोको सभ<strong>ह</strong>क जान अब<strong>ह</strong> मे पिड गेल अिछ। खेती-बाडी चैप <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>िख, थारी-लोटा बकी लगा-लगा लोक मोर ंग, िदनाजपुर, ढाकाभगै लगल। जै<strong>ह</strong> दषा िकसानक ओइ<strong>ह</strong> दषा बोिन<strong>ह</strong>ारोक। कि<strong>ह</strong>या इ भगवानकदया <strong>ह</strong>ेतिन, एि<strong>ह</strong> आषा मे अनध ुन कब ूला-पाती लोक करै लगल।39


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तीिन िदन स अपक घर चुि नि<strong>ह</strong> पजड़ल। नल-दमयी जेँ का द ुन ू परानीअप द ुखक प<strong>ह</strong>ाड़क तर मे पड़ल-पड़ल एक-दोसराक मु<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत। ककरो िकछुबजैक सा<strong>ह</strong>से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत। बार<strong>ह</strong> बरखक बेटा वौएलाल, बोरा पर पड़ल माय केँक<strong>ह</strong>लक- ‘‘माए, भूखे परान िनकलल जाइ अए। पेट मे बग<strong>ह</strong>ा लगै अए। आब नइजीबौ!’’वौएलालक बात सुिन द ुन ू परानी अप केँ आिख स र आ<strong>िव</strong> गेलै। मु<strong>ह</strong>क बोलब ुताय लगलै। लग मे बैसल रिधया उिठ क’ डोल-लोटा ल’, इनार िदिष <strong>िव</strong>दाभेिल। इनारोक पािन िना ससिर गेल अिछ, जि<strong>ह</strong> स डोलक उग<strong>ह</strong>िनयो छोट भ’गेल। कतवो िन<strong>ह</strong>ु िड-िन<strong>ह</strong>ु िड रिधया पािन पबै चा<strong>ह</strong>ैत, तइयो डोल पािन स उपरेर<strong>ह</strong>ैत। रिधयाक मन मे एलै जखन अधला <strong>ह</strong>ोइवला <strong>ह</strong>ोइ छै तखन एि<strong>ह</strong>ना कुसंयोग<strong>ह</strong>ोइ छैक। वौएलाल नइ ब ँचत। एक त पा ँच टा संतान मे एकटा िप<strong>ह</strong>ुआ ब ँचलसे<strong>ह</strong>ो आइ जाइ अए। <strong>ह</strong>े भगवान कोन जनमक पापक बदला लइ छ<strong>ह</strong>। इनार सडोल िनकािल, ल<strong>ह</strong>रे पर डोल-लोटा छोिड रिधया उग<strong>ह</strong>िन जोडै ले डोरी अ आ ंगनआइिल। रिधयाक िनराष मन <strong>दे</strong>िख अप प ूछलक- ‘‘की भेल?’’टूटल म रिधया उर <strong>दे</strong>लक- ‘‘की <strong>ह</strong>ैत, जखन दैवेक(दइबैक) डा ँग लागल अिछतखन की <strong>ह</strong>ैत। उग<strong>ह</strong>िन छोट भ गेल तेँ जोडै वला डोरी ले एलौ।’’रिधयाक बात सुिन अप घरेक(ओसारेक) बन<strong>ह</strong>न खोिल रिधया केँ <strong>दे</strong>लक। खड़◌ौआजौर ल रिधया इनार पर जा उग<strong>ह</strong>िन जोरलक। उग<strong>ह</strong>िन जोिड पािन भरलक।पाइन भिर लोटा मे लए’ रिधया आ ंगन आिब बौएलाल केँ पीबै ले क<strong>ह</strong>लक। पड़लबौएलाल केँ उिठये <strong>ह</strong>ोय। ओसार पर लोटा रािख रिधया वौएलालक बाि<strong>ह</strong> ँ पकिडउठा केँ बैसौलक। अप <strong>ह</strong>ाथे रिधया लोटा स चुक मे पािन ल’ वौएलालक आिख-मु<strong>ह</strong> पोछलक। वौएलालक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> थर-थर कपैत। थरथरी <strong>दे</strong>िख रिधयोकेँ थरथरीपैिस गेलिन। लोटा उठा रिधया बौएलालक मु<strong>ह</strong> मे लगवै लागिल िक थरथराइत <strong>ह</strong>ाथस लोटा छुिट गेलैिन जि<strong>ह</strong> स पािन बोरा पर पसिर गेल। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे छाती पीटैतरिधया जोर स बजै लागिल- ‘‘आब बौएलाल जीित, जे घडी जे प<strong>ह</strong>र अिछ।’’रिधयाक बोल सुिन अप जोर स क लगल। अपक कानब सुिन टोलक िधयो-प ूतो आ जिनजाितयो एे-द ुइये अबै लगल। सभ<strong>ह</strong>क मु<strong>ह</strong> सुखाइले। के ककराबोल-भरोस <strong>दे</strong>त। सभ<strong>ह</strong>क एे गित। अपक कानब सुिन पनी अंग से कतअबैत। पनी अपक मिमओत बि<strong>ह</strong>न। अपक आ ंगन आिब पनी बौएलाल केँ <strong>दे</strong>िख40


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बाजिल- ‘‘भैया, बौआक परान छेबे कर<strong>ह</strong>। अखन मुइल<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेन नि<strong>ह</strong>। िकअए अरेद ुन ू परानी क छ<strong>ह</strong>। जाबे शरीर मे सा ँस र<strong>ह</strong>तै ताबे जीवैक आषा। चुप<strong>ह</strong>ुअअ।’’ कि<strong>ह</strong> पनी वौएलाल क’ समेिट कोरा मे बैसौलक। तर<strong>ह</strong>ी स चाइनरगडै लागिल। वौएलाल आिख खोिल बाजल- ‘‘दीदी, भूख से पेट मे बग<strong>ह</strong>ा लगैअए।’’वौएलालक बात सुिन पनी बाजिल- ‘‘रोटी खेमे।’’‘‘<strong>ह</strong>ँ।’’वौएलालक बात सुिन रिधया घर मे धयल फुलक लोटा, जे रिधया के द ुरागमन मेबाप <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथ, िनकािल अप केँ <strong>दे</strong>लिन। लोटा अप दोकान िदिष दौड़ल।लोटा बेिच ग<strong>ह</strong>ूम कीन आयल। अंगना अिबते रिधया <strong>ह</strong>बड़-<strong>ह</strong>बडकेँ चुि पजािरग<strong>ह</strong>ूम उलौलक। द ुन ू परानी रिधया जा ँत मे ग<strong>ह</strong>ूम पीसै लगल। एक रोटीक िचस<strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> रिधया समेिट क रोटी पकबै आ<strong>िव</strong> गेली<strong>ह</strong>। अप ग<strong>ह</strong>ूम पीसै लगल। रोटीपका रिधया वौएलाल लग ल गेल। अप सँ रोटी तोिड खेवाक सा<strong>ह</strong>से वौएलाल केँनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत। छाती, दािब- दािब रिधया वौएलाल केँ रोटी ख ुआवै लगली। सैा ँसे रोटीवौएलाल खा लेलक। रोटी खायत-खायत वौएलालो केँ <strong>ह</strong>ूबा एलैक। अप <strong>ह</strong>ाथेलोटा उठा पािन पीलक। पािन पी<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाफी <strong>ह</strong>ाअए लगलैक। भुइ ँये मे ओंघरागेल। जा ँत लगक िचस समेिट रिधया चुि लग आिन स ूप मे सा लगली<strong>ह</strong>। जा ँघपर पड़ल िचस अप तौनी स झािड, लोटा-डोल इनार िदिष बढल। <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय, लोटा मे पािन लए आ ंगन आिब खाइ ले बैसल। िछपली मे रोटी आन-मेिरचाइ ◌े रिधया अपक आग ू मे <strong>दे</strong>लक। भुखे अप केँ <strong>ह</strong>ोय जेसैा ँसे रोटी मोिड-सोिड क एे बेिर मु<strong>ह</strong> मे ल’ ली, मुदा से नि<strong>ह</strong> कए तोिड-तोिडखाय लगल। िछपिलक रोटी सिठति<strong>ह</strong> अप रिधया िदिष <strong>दे</strong>खै लगल, मुदा तीिनये टारोटी पका रिधया िचसक पिथया कोठी पर रिख <strong>दे</strong>। रिधया क’ <strong>दे</strong>िख अपचुपचाप द ू लोटा पािन पी<strong>िव</strong> उिठ गेल।िदन अछैते नथ ुआ, दौड़ल आिब, <strong>ह</strong>ँसैत अप केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘िगर<strong>ह</strong>त का बड़कीपोखिर उड़◌ा<strong>ह</strong>िथन। काि से <strong>ह</strong>ाथ लगतै। तो<strong>ह</strong>ूँ द ुन ू गोरे काज करै चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’नथ ुआक बात सुिनति<strong>ह</strong> रिधयाकेँ , जना अषफीर् भेिट गेल <strong>ह</strong>ोय, ति<strong>ह</strong>ना भेलै।अपोक मु<strong>ह</strong> सँ <strong>ह</strong>ँसी िनकलल। अपक ख ुषी <strong>दे</strong>िख नथ ुआ बाजल- ‘‘अप मुसना कामेटिगरी करत। ओइ<strong>ह</strong> जन सब<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ाजरी बत।’’41


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नथ ुआ, अप आ रिधयाक बीच गप-सप <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> छल िक मुस धड़फड़◌ाइलआयल। मुसना िदिष <strong>दे</strong>िख नथ ुआ बाजल- ‘‘मुस का त आिबये गेला। आब सभगप फिरछा केँ ब ुझब<strong>ह</strong>क।’’मेटिगरी भेटला सँ मुसनाक मन तरे-तर गदगद <strong>ह</strong>ोयत। ओना कि<strong>ह</strong>यो मुसनामेटिगरी के नि<strong>ह</strong>, मुदा गामक बा-सड़क मे मेट सब<strong>ह</strong>क आमदनी आ रोब <strong>दे</strong>ख,तेँ ख ुषी। म-मन सोचैत जे जकरा(जि<strong>ह</strong> जन) मन <strong>ह</strong>ैत तकरा जन मे राखब आजकरा मन <strong>ह</strong>ैत तकरा राखब। इ त <strong>ह</strong>मरे ज ुइितक काज र<strong>ह</strong>त की ।जकरा मन <strong>ह</strong>ैत ओकरा बेिसये क <strong>ह</strong>ािजरी बना <strong>दे</strong>बैक। पावर त पावर <strong>ह</strong>ोयत। जँपावर भेटै आ ओकर उपयोग फािजल क’ के नि<strong>ह</strong> करी त ओ<strong>ह</strong>न पावरे ल क’ की<strong>ह</strong>ेतइ। जँ से नि<strong>ह</strong> करब ते मुसना आ मेट मे अनतरे की <strong>ह</strong>ैत। लोक कीब ुझत। मुी दैत मुसना अप केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भैया, काि से बड़की पोखिर मेकाज चलतै, तो<strong>ह</strong>ू चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। द ू सेर धान आ एक सेर मड़◌ुआ, भिर िदनक बोइन<strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>। ते टा पोखिर अिछ जे क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना रौदी खेिपये जेब<strong>ह</strong>। सु छी जेआ गामक जन सभ अबै ले अिछ मुदा ओकरा सभकेँ मािट नि<strong>ह</strong> काटै <strong>दे</strong>बै।’’मुसना बात सुिन वौएलाल फुड़फुड़◌ा क’ उिठ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘का <strong>ह</strong>मरो िगनती क’िल<strong>ह</strong>’। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू मािट काटै जेब<strong>ह</strong>।’’-‘‘बेस वौआ, तीन ू गोरे चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>मरे <strong>ह</strong>ाथक काज र<strong>ह</strong>त। द ुप<strong>ह</strong>र मे भानसकरै ले भौजी क’ पि<strong>ह</strong> छुी द <strong>दे</strong>वैइ।’’कि<strong>ह</strong> मुस आ नथ ुओ चिल गेल।दोसर िदन भोरे, पोखिर मे <strong>ह</strong>ाथ लगै से पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> चैगामाक जन कोदािर-टाला वा पिथया-कोदािर ल’ पोखिरक मो<strong>ह</strong>ार पर प<strong>ह</strong>ु ँच थ<strong>ह</strong>ाथि<strong>ह</strong> करै लगल। मेलाजेँ का लोक। जते गामक जन ति<strong>ह</strong> स कैक गुना बेसी आन गामक। जनकभीड<strong>दे</strong>िख मुसनाक मन मे अ<strong>ह</strong>लिदी पैिस गेलइ। तामसो आ डरो से <strong>दे</strong><strong>ह</strong> थर-थर कपै लगलैक। मुसनाक मन मे एलै <strong>ह</strong>मर बात के सुनत। माथ पर द ुन ू <strong>ह</strong>ाथल’ मुसना बैिस गेल। िकछु फुरबे करैत। ठकम ूरी लिग गेलैक। सैा ँसे पोखिर,गैाँवा स अनगैाँआ धिर, जग<strong>ह</strong> छेिक-छेिक कोदािर लगा टा ठाढ के। सोचैत-सोचैत मुसनाक मन मे एलै जे रमाका बाव ू(िगर<strong>ह</strong>त का) केँ जा क सब बातकि<strong>ह</strong>अिन। सै<strong>ह</strong> केलक। उिठ क’ रमाका ऐठाम <strong>िव</strong>दा भेिल।42


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ति<strong>ह</strong> बीच गौ ँवा-अनगौ ँआ जन मे रा-टोकी श भेल। अनगौ ँवा सभजोर-जोर से बजैत जे को भीख म ंगै ले एल<strong>ह</strong>ु ँ। सुपत काज करब आ सुपतबोइन लेब। गौ ँवा जन सभ क<strong>ह</strong>ै जे <strong>ह</strong>मरा गामक काज छी तेँ <strong>ह</strong>म सभ अपकरब। सुखेतक भुटकुमरा आ गामक िसं<strong>ह</strong>ेसरा एे ठाम पोखिर(मािट) दफान।द ुन ूक बीच गािर-गरौबिल <strong>ह</strong>ुअए लगलै। सभ <strong>ह</strong>ा करैत तेँ ककरो बात िकयो सुनबेनि<strong>ह</strong> करैत। सभ अप बजै मे बे<strong>ह</strong>ाल। गािर-गरौबिल किरते-किरते भुटकुमरोिसं<strong>ह</strong>ेसर िदिष बढल आ िसं<strong>ह</strong>ेसरो भुटकुमरा िदिष। द ुन ूक बीच मु<strong>ह</strong> स गािरयो-गरौबिल<strong>ह</strong>ोइत आ <strong>ह</strong>ाथ स पकड़◌ो-पकड़◌ा भ’ गेल। एक-दोसर केँ पटिक छाती परबैइसै चा<strong>ह</strong>ैत। द ुन ू ब ुतगर। पि<strong>ह</strong> त भुटकुमरे िसं<strong>ह</strong>ेसराकेँ पटकलक िकऐक तिसं<strong>ह</strong>ेसराक पाएर घ ुी मे पिड गेलै, जि<strong>ह</strong> स ओ धड़फड़◌ा क खिस पड़ल। मुदािसं<strong>ह</strong>ेसरो <strong>ह</strong>ािर नि<strong>ह</strong> मानलक। ि<strong>ह</strong>त क उिठ भुटकुमरा केँ , िछड़की लगा खसौलक।दरबा पर बैिस रमाका बाव ू बखारीक धान, मड़◌ूआक ि<strong>ह</strong>साव िमलबैत।<strong>ह</strong>लचलाइत मुसनाकेँ <strong>दे</strong>िख रमाका पुछलिखन। मुसनाक बोली साफ-साफ िनकलबे नि<strong>ह</strong>करैत। मुदा तइयो मुसना क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘काका, ते अनगौ ँआ जन सब आिब गेलअिछ जे गौ ँवा केँ जग<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>ैत। कतबो मना<strong>ह</strong>ी केिलयै कोई मा ले तैयारे भेल। अप से चिल केँ <strong>दे</strong>िखयौक।’’कागज-कलम घर मे रिख रमाका <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। आग ू-आग ू रमाका आपाछू-पाछू मु◌ुसना। पोखिर सँ फिडे रमाका र<strong>ह</strong>िथ िक पोखिर मे <strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ोइतसुनलिखन। मन चैंिक गेलिन। मन मे <strong>ह</strong>ुअए लगलिन जे अनगौ ँवा सभ बात मानतकी नि<strong>ह</strong>! अगर काज ब क’ <strong>दे</strong>ब त गौ ँओ कामै(कामए) <strong>ह</strong>ैत। जँ काज ब नि<strong>ह</strong>करब ते अनगौ ँओ मानवे नि<strong>ह</strong> करत। <strong>िव</strong>िच िित मे रमाका। िनअरला<strong>ह</strong>ागड़बडभ’ जायत। पोखिरक म<strong>ह</strong>ार पर रमाका केँ अिबति<strong>ह</strong> चा भर सेँ जन सभघेिर लेलकिन। सभ <strong>ह</strong>ा करैत जे जँ काज चलत त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सब खटब। ततमत्मे पिड रमाका अनगौ ँआ सभ केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>दे</strong>खू रौिदया<strong>ह</strong> समय अिछ। सभ गाममे काजो अिछ अ करौिन<strong>ह</strong>ारो छिथ। चलै चल, ू अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ<strong>ह</strong>क संगे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू चलै छी आ<strong>ह</strong>ुनको सभकेँ क<strong>ह</strong>बिन जे अपना-अपना गामक बोिन<strong>ह</strong>ार केँ अपना-अपना गाम मेकाज िदऔ।’’आन सभ गामक लोक कोदािर, िछा, टा <strong>िव</strong>दा भेल। रमाकाो संगे <strong>िव</strong>दाभेला<strong>ह</strong>। िकछु द ूर गेला पर रमाका मुसनाकेँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिखन जे जखन आन गामकलोक िनकिल जायत तखन गौ ँआ जन केँ काज मे लगा िद<strong>ह</strong>क। ति<strong>ह</strong> बीच ो जा43


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्क’ िसं<strong>ह</strong>ेसरा घरवाली केँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लक जे पोखिर मे तोरा घरवला केँ ओंघरा-ओंघरामारलकौ। घरवलाक मािरक नाम सुिनति<strong>ह</strong> िसं<strong>ह</strong>ेसराक घरोवला◌ी आ िधयो-प ूतो गामेपर से गिरअबैत पोखिर लग आिब गेिल। मुदा तइसे पि<strong>ह</strong> अनगौ ँआ सभ चिलगेल छल।पोखिरक काज शु भेल। तीन ू गोटे अप एे ठाम खताक चे <strong>दे</strong>लक।कोदािर स मािट कािट-कािट अप पिथया भरैत, रिधया आ वौएलाल माथ पर ल’ ल’म<strong>ह</strong>ार पर फेकए लगल। बार<strong>ह</strong>क अमल भ’ गेल। रमाका घ ु िर केँ आिब पोखिरकपछबिरया म<strong>ह</strong>ार पर ठाढ भ’ <strong>दे</strong>खै लगलिथ। मुसनाक नजिर पिडति<strong>ह</strong> दौिड करमाका लग प<strong>ह</strong>ु ँचल। मुसनाकेँ प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> रमाका, आ ंगुरक इषारा स वौएलालकेँ<strong>दे</strong>खबैत, प ूछलिखन- ‘‘ओ(वौएलाल) के छी। ओकरा सा ँझ मे कि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>क भेिट करै ले।’’कि<strong>ह</strong> रमाका घर िदसक रा पकड़लिन। बार<strong>ह</strong> बख र्क वौएलालक मािट उघब <strong>दे</strong>िखसभकेँ छगुा लगैत। जाबे दोसरो िकयो एक बेिर मािट फेकैत ताबे वौएलालतीिन बेिर फेिक दइत। वौएलालक काज <strong>दे</strong>िख अप म-मन सोचै लगल जेबोिनआती स नीक िठा <strong>ह</strong>ोइत। मुदा <strong>ह</strong>मरे सोचला से की <strong>ह</strong>ेतैक। ताबे मुसरमाका केँ अिरआित घिर ु क’ अप लग आिब क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भैया, मािलक द ुन ू बाप ूत केँसा ँझ मे भेंट करै ले क<strong>ह</strong>लख ुन <strong>ह</strong>ेँ।’’मािलकक भेिट करैक सुिन अपक दय मे ख ुषीक ि<strong>ह</strong>लकोर उठै लगल। मुदाअपना क’ सािर अप मुसना केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘जखन मािलक भेंट करै ले क<strong>ह</strong>लिन तेजर जायब।’’सुज पिछम िदस एकोिषया भ’ गेला<strong>ह</strong>। घ ुमैत-िफरैत मुसना अप लग आिब रिधयाकेँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भौजी, अ<strong>ह</strong>ा ँ जाउ। भिर िदनक <strong>ह</strong>ाजरी बना <strong>दे</strong> छी। भानसोक बेरउनि<strong>ह</strong> जायत।’’रिधया आ ंगन <strong>िव</strong>दा भेिल। अप आ वौएलाल काज किरते र<strong>ह</strong>ल। चािर बजे सभकाज छोिड <strong>दे</strong>लक। गाम पर आिब अप द ुन ू बाप ूत न<strong>ह</strong>ा क’ खेलक। कौुकेग<strong>ह</strong>ूमक िचसक रोटी, आ अिरकं चन पातक पतौरा बना पकौ छिल, ओकर चटनीब छिल। खा क’ तीन ू गोटे(अप, वौएलाल आ रिधया) ओसार पर बैिस गप-सपकरै लगल। अप रिधया केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भगवान बडी गो छेिथन। सब पर <strong>ह</strong>ुनकरनजिर र<strong>ह</strong>ै छिन। <strong>दे</strong>िखयौ ऐ<strong>ह</strong>ेन क<strong>ह</strong>ात समय मे कोन चर लगा <strong>दे</strong>लिखन।’’44


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गप-सप किरति<strong>ह</strong> गोसाई डूिब गेल। झलफल <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> अप द ुन ू बाप ूत रमाकाऐठाम <strong>िव</strong>दा भेल। रा मे द ुन ू बापुत केँ ढेरो तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार मन मे उठैत आसमा <strong>ह</strong>ोयत। ओना द ुन ू बापुतक मन गदगद।दरबा पर बैिस रमाका मुसना से जनक ि<strong>ह</strong>साब करैत र<strong>ह</strong>िथ। मुसनाजनक िगनितयो के आ नामो िलख। मुदा अपन नाम छुटल तेँ ि<strong>ह</strong>साव िमलवे नि<strong>ह</strong>करैत। अ<strong>ह</strong>ी घो-घा ँ मे द ुन ू गोटे। ति<strong>ह</strong> बीच द ुन ू बाप ूत अप प<strong>ह</strong>ु ँचल। फिरेस अप द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड रमाका केँ गोडलािग िबछान पर बैसल। वौएलालोगोडलगलकिन। वौएलाल केँ <strong>दे</strong>िख रमाका िब<strong>ह</strong>ु ँसित अप केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अप तोँइ बेटा <strong>ह</strong>मरा द’ दाय?’’म-मन अप सोचै लगल जे ई की क<strong>ह</strong>लिन? क काल गु भ’ अप उर<strong>दे</strong>लकिन- ‘‘मािलक, वौएलाल की <strong>ह</strong>मरे टा बेटा छी, समाजक िछयै। जखन अप केँजरत <strong>ह</strong>ैत तखन ल’ लेब।’’अपक उर सुिन सभ छगुा मे पिड गेला<strong>ह</strong>। मार सा<strong>ह</strong>ेव अप केँिनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर <strong>दे</strong>खै लगलिथ। एकटा युवक, जे द ू िदन पि<strong>ह</strong> भाक मारलआयल छल, ओ<strong>ह</strong>ो आषा-िनराषा मे डूबल। ओि<strong>ह</strong> युवक केँ तीन बख र् कृिष <strong>िव</strong>ज्ञानकपढ़◌ाई प ूरा भेल छलैक, िसफ र् एक बख र् बाकी छलैक। अपन सभ खेत बेिच िपताकबीमारीक इलाज करौलक, मुदा ठीक नि<strong>ह</strong> भ’ मिर गेलिखन। कजा र् ल िपताक ा-कम र् केलकिन। खरचा द ुआरे पढ़◌ाइयो छुिट गेलिन आ जीवैक को उपायो र<strong>ह</strong>लिन। िजनगीक किठन मोडपर आिब युवक िनराष भ’ गेल छला<strong>ह</strong>। साल भिरपि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो भ’ गेल छलिन। एक िदस ब ू िढ माए आ स्ीक भार दोसर िदसजीवैक को राा नि<strong>ह</strong>। सोग स माइयोक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> िदन व िदन िने मु<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong><strong>ह</strong>ड़लजाइत। रमाका उदार <strong>िव</strong>चार सुिन ओ युवक आयल छल।सभ िदन रमाका चािर बजे िपसुआ भा ँग पीबैत छिथ। दोसिर-तेसिर सा ँझ<strong>ह</strong>ोयत-<strong>ह</strong>ोयत रमाका केँ भा ँगक नसा(नषा) चिढ जाइत छिन। भा ँगक आदतरमाका केँ िपता स लागल छलिन। रमाकाक िपता ाय शास्क <strong>िव</strong>ान ्। ओना गाममे के-काल र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>, बेसी काल बा<strong>ह</strong>रे-बा<strong>ह</strong>र। <strong>ह</strong>ुनके भाव रमाकाक उपर।तेँ रमाका जे<strong>ह</strong> इमानदार ते<strong>ह</strong>ेन उदार <strong>िव</strong>चारक। पोखिरक चचा र् करैत रमाकामुसना केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘काि से वौएलाल केँ दोबर बोइन िद<strong>ह</strong>क।’’45


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दोबर बोइन सुिन, क काल गु भ’ मुसना क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘मािलक, एक गोरे के बोइनबढ़◌ेबै ते दोसरो-तेसरो जन मा ंगत। एि<strong>ह</strong> से झंझट शु भ’ जायत। झंझटभे काजो ब भ जायत।’’काज ब <strong>ह</strong>ोइक सुिन रमाका उेिजत भ’ क<strong>ह</strong>लकिखन- ‘‘काज िकअए ब <strong>ह</strong>ैत।जे जतेक काज करत ओकरा ओते बोइन <strong>दे</strong>बैक।’’रमाकाक <strong>िव</strong>चार केँ सभ म ूडी डोला समथ र्न क <strong>दे</strong>लकिन। समथ र्न <strong>दे</strong>िख गद<strong>ह</strong>ोइत रमाका क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अखन वौएलाल केँ बोइन बढ़◌ेल<strong>ह</strong>ु ँ बाद मे द ू बीघाखेतो <strong>दे</strong>बैक। मार स<strong>ह</strong>ायव, अ<strong>ह</strong>ा ँ राित केँ वौएलाल केँ पढ़◌ा िदऔ। िसलेट-िकतावक खरच <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>वै।’’खेतक चचा र् सुिन मुसना रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘<strong>िव</strong>प(गरीब) त वौएलाले टा नि<strong>ह</strong>अिछ, गाम मे ब<strong>ह</strong>ुतो अिछ।’’मुसनाक ष्न सुिन रमाकाक दय मे सतयुगक <strong>ह</strong>िरष्च पैिस गेलिन।उदार <strong>िव</strong>चार, इमान मे गंभीरता, मक ित िस<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनक <strong>िव</strong>वेक केँ घेिरलेलकिन। अखन धिर सुिदखोर म<strong>ह</strong>ाजनक चािल, आ धन जमा करै वला जेँ काअमानवीय व<strong>ह</strong>ार वेष के छलिन। नीक समाज मे जि<strong>ह</strong>ना धन केँ िजनगी नि<strong>ह</strong>बिझ, ु िजनगीक साधन बिझ ु उपयोग <strong>ह</strong>ोइछ, ति<strong>ह</strong>ना रमाकाो पिरवार मे र<strong>ह</strong>लिन।जखन रमाकाक िपता गाम मे र<strong>ह</strong>ैत छेलिथन आ िकयो िकछु म ंगै अबैत त खाली<strong>ह</strong>ाथ घ ुरए नि<strong>ह</strong> दइत। जे रमाकाो <strong>दे</strong>खिथन। सिदखन िपता क<strong>ह</strong>िथन जे जँिकनको ऐठाम पा<strong>ह</strong>ुन-परक आविन आ ओ िकछु मा ंगै आविथ ते <strong>ह</strong>ुनका जर <strong>दे</strong>बिन।िकऐक त ओ गामक िता ब ँचाएव <strong>ह</strong>ोयत। गामक िता िगत नि<strong>ह</strong> सामुि<strong>ह</strong>क<strong>ह</strong>ोइछ। ति<strong>ह</strong>ठाम जँ ो सोचैत जे गाम सभ<strong>ह</strong>क िछयैक <strong>ह</strong>मरा ओि<strong>ह</strong> स कोनमतलब? गलती <strong>ह</strong>ेतैक। गाम मे अिधकतर लोक गरीब आ मुख र् अिछ, ओ एि<strong>ह</strong>िता केँ नि<strong>ह</strong> ब ुझैत अिछ। तेँ जे विझिन<strong>ह</strong>ार ु छिथ <strong>ह</strong>ुनकर इ खास दािय बिनजाइत छिन। एि<strong>ह</strong> धरती पर जतेक जीव-जु स ल क’ मख धिर अिछ सभकेँजीबैक अिधकार छैक। तेँ , जे मख ककरो <strong>ह</strong>क िछ चा<strong>ह</strong>ै छैक ओ एि<strong>ह</strong> भूिम परसबसँ पैघ पापी छी। जनकक राज िमिथला िथकैक तेँ िमिथलावासी केँ जनकक कयलराा केँ पकिड क’ चलक चा<strong>ह</strong>ी। जि<strong>ह</strong> स ओ िता सभिदन बरकरार र<strong>ह</strong>तैक।मौलाइल गाछक फुल:◌ः 246


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुिख स रमाका, जे<strong>ह</strong> उदार ते<strong>ह</strong> इमानदारक लेल समाज मे व ुझल जायतछिथ। मरौसी जमीन त अिधक नि<strong>ह</strong> मुदा िपताक अमलदारी मे ब<strong>ह</strong>ुत भेलि। िपतोकीन त नि<strong>ह</strong>ये र<strong>ह</strong>िथ मुदा पुरार प पैघ-पैघ दरवार सब स भेटल छलिन।मध ुका(रमाकाक िपता) अा, वैयाकरण आ ायषास्क <strong>िव</strong>ान छलिथ। बे समध ुकाक झ ुकाव अयन िदिष <strong>दे</strong>िख िपता बनारस पढै ले पठौलकिन। वनारस मेअयन क’ मध ुका तीिन बख र् काषीक एकटा ायषास्क पंिडत एि<strong>ह</strong>ठाम अयन केर<strong>ह</strong>िथ। अयनक उपरा ओ(मध ुका) प ूण र् पेण बदिल गेल र<strong>ह</strong>िथ। अयन-अापनक असु<strong>िव</strong>धा द ुआरे गाम मे मोन नि<strong>ह</strong> लगिन। अपन मकूल लोक भेटिनआ िया-कलाप मे साम ंज <strong>ह</strong>ोइन। तेँ िजनगीक अिधक समय अनतै <strong>िव</strong>तबैतर<strong>ह</strong>िथ। जे<strong>ह</strong> िता मध ुका केँ अपना राज मे ते<strong>ह</strong> आ-आ राज मेर<strong>ह</strong>िन। भारतीय िचन क’ बिनयादी ु ढंग स ाा करब मध ुकाक खास <strong>िव</strong>षेषतार<strong>ह</strong>िन। सामािजक वाक गुण-अवगुनक चच र् अको लेख मे िलख र<strong>ह</strong>िथ, जेअसु<strong>िव</strong>धाक चलैत अकािषते र<strong>ह</strong>लिन। तगमा, षि प टािग ं दरवाक शोभाबढ़◌ौ छला<strong>ह</strong>। जखन गाम मे र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> तखन सभ<strong>ह</strong>क एि<strong>ह</strong>ठाम जा-जा सामािजकवाक कुरीित ब ुझविथन। खास क’ कम र्काक। तेँ समाज मे सभ चा<strong>ह</strong>िन।अप िजनगीक बात दोसर केँ क<strong>ह</strong>िथन आ दोसरोक िजनगीक अयन करैत र<strong>ह</strong>ैतछला<strong>ह</strong>। छल-पंचक िमिसओ भिर गंध िजनगी केँ नि<strong>ह</strong> छुलकिन। समाज मे मकोना मक िजनगी मे बाधा बिन ठाढ अिछ आ ओि<strong>ह</strong> स कोना छुटकारा भेिटतै,नीक-न<strong>ह</strong>ाित ँ मध ुका ब ुझिथन। सिर जाडएि<strong>ह</strong> धरती पर कटलिन।सभ िदन चािर बजे रमाका भा ँग पी<strong>िव</strong> पान खा ट<strong>ह</strong>लै ले िनकिल दोसर सा ँझधिर घिर ु क’ घर पर अबैत छला<strong>ह</strong>। घर पर अिबते <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय दरबा परबैिस दिनयादारीक ु गप-सप करैत छला<strong>ह</strong>। टोल-पड़◌ोसक लोक एका-एकी आिब-आिबबैसय। र ंग-िबर ंगक गप-सपक संग चा<strong>ह</strong>ो-पान आ <strong>ह</strong>ँिसओ- मजाक चलैत र<strong>ह</strong>ैतछलैक। <strong>ह</strong>ीरान(मार स<strong>ह</strong>ाएव) आ शिषषेखर(युवक) से<strong>ह</strong>ो ट<strong>ह</strong>िल-बिल ू क’ अयला<strong>ह</strong>।चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong> रमाका शिषषेखर केँ प ूछलिखन- ‘‘बौआ, अ<strong>ह</strong>ा ँ की चा<strong>ह</strong>ै छी?’’मजव ूरीक र मे शिषषेखर क<strong>ह</strong>ए लगलिन- ‘‘ऐ<strong>ह</strong>न दल-दल मे <strong>ह</strong>म फँिस गेल छीजे एकटा पाएर िनकालै छी त दोसर धँिस जाइत अिछ। एि<strong>ह</strong> स कोना िनकलब?’’कृिष कओलेज मे वेषक ितयोिगता मे सफल <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> शिषषेखर केँ सुखदभ<strong>िव</strong>क ोित भेटल। बेटाक सफलता सुिन िपताक उा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>जार गुना बिढ गेलिन,जते िजनगी मे कि<strong>ह</strong>ओ नि<strong>ह</strong> भेल छलिन। जि<strong>ह</strong>ना का ँटक गाछ मे बेल(अमरफल)47


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्फडैत, का ँटक गाछ मे गुलाबक फुल फुलाइत अिछ ति<strong>ह</strong>ना पछुआइल पिरवार मेशिषषेखर भेला<strong>ह</strong>। शिषषेखरक िपता मन मे अरोिप लेलिन जे बीत-बीत क खेतिकअए बीिक(िबक) जाय मुदा बेटा केँ कृिष वैज्ञािनक बना केँ छोड़ब।शिषषेखरोक मन मे पैघ-पैघ अरमान अबै लगलिन। कृिष वैज्ञािनक <strong>ह</strong>ोएव, नीककरी भेटत, माए-वापक से<strong>ह</strong>ा कमा क’ प ूरा करब। िसफ र् पिरवारेक नि<strong>ह</strong> ज<strong>ह</strong>ा ँधिर समाजोक भ’ सकत सेवा करब। मुदा िबचि<strong>ह</strong> मे समय ऐ<strong>ह</strong>न मोडपर आिन<strong>दे</strong>लकिन जे सभ अरमान <strong>ह</strong>वा मे उिड गेलिन। जि<strong>ह</strong>ना बीच धार मे नाओ चलौिन<strong>ह</strong>ारक<strong>ह</strong>ाथ स कआिर छुिट गेला पर नाओ मे याा केिन<strong>ह</strong>ार आ चलौिन<strong>ह</strong>ार केँ <strong>ह</strong>ोयत,ति<strong>ह</strong>ना शिषषेखरो क’ भेलिन। चािर सालक कोस र् मे तीिन साल पुरलाक बाद िपतादिखत ु पड़लिखन। चािरम सालक पढ़◌ाई छोिड शिषषेखर िपताक सेवा मे जिटुगेला<strong>ह</strong>। एक िदिष िपताक इलाज दोसर िदिष पिरवारक बोझ पिड गेलिन।आमदनीक को ोत नि<strong>ह</strong>, िसफ र् खेते टा। खेतो ब<strong>ह</strong>ुत अिधक नि<strong>ह</strong>। त<strong>ह</strong>ू मेअध<strong>ह</strong>ा स बेसी िबिकये गेल छलिन। शिषक बचपनाक बि। ु िजनगी आ दिनआ ु सभेिट नि<strong>ह</strong>। छोट बि ु सँ पैघ समाक समाधा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत छलिन। अंत मे िनराषभ’ खेत बेिच-बेिच पिरवारो आ िपतोक इलाज करबै लगला<strong>ह</strong>। बीित-बीित केँखेत िबक गेलिन। ज<strong>ह</strong>न िक द ुन ू समा(पिरवार आ इलाज) बड़करारे र<strong>ह</strong>लिन।बेबष भेल छला<strong>ह</strong> शिष। िपतो मिर गेलिखन। कजर् क’ केँ िपताक ा-कम र्केलिन। दिनया ु ँ मे कतौ इजोत <strong>दे</strong>खवे नि<strong>ह</strong> करिथ। सैा ँसे दिनया ु अारे-अारलगै लगलिन।वेबस भेल शिष म-मन सोचे लगला<strong>ह</strong> जे जँ <strong>ह</strong>म ूष पढ़◌ा क’ अपपढव त<strong>ह</strong>न पिरवारक की दषा <strong>ह</strong>यत! ओतेक त ूष सँ नि<strong>ह</strong> कमा सकैत छी जि<strong>ह</strong>सँ अप काज चलायब आ पिरवारो चला लेब। अिधक कमाइक लेल अिधक समयोलगबै पड़त। जे संभव नि<strong>ह</strong> अिछ। अगर जँ सब समय ूष मे लगा <strong>दे</strong>ब तअप कखन पढब आ ाष को करब। जि<strong>ह</strong>या स िपता मुइला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>या समाइयोक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> सोग स <strong>ह</strong><strong>ह</strong>ड़ले जा र<strong>ह</strong>ल छिन। एक त बिढ ू छिथ दोसर सोग ससोगाइल। म मे ज लेला पर ो माय-बापक सेवा नि<strong>ह</strong> करै त ओ मेकी? मक मा नकल छी। <strong>ह</strong>म से नि<strong>ह</strong> करब। चा<strong>ह</strong>े दिनयाक ु लोक नीक क<strong>ह</strong>ै वाअधला, तेकर <strong>ह</strong>मरा गम नि<strong>ह</strong> अिछ। िडी ल’ क’ <strong>ह</strong>म नीक करी करब। नीकदरमा<strong>ह</strong>ा भेटत। जि<strong>ह</strong> स खाइ-पीवै, ओढै-पि<strong>ह</strong>रै आ र<strong>ह</strong>ैक सुिबधा भेटत, मुदा िजनगीत ओतवे टा नि<strong>ह</strong> अिछ। िजनगीक लेल ज्ञान, कम र् आ व<strong>ह</strong>ारक जरत से<strong>ह</strong>ो<strong>ह</strong>ोइत अिछ। िजनगी पािब जँ म ितित नि<strong>ह</strong> बिन सकल त ओ िजनिगये48


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्की। आइ जँ <strong>ह</strong>म माए केँ छोिड िदअिन आ <strong>ह</strong>ुनका क <strong>ह</strong>ोइन, ओि<strong>ह</strong> कक भागी केबनत। िदन-राित <strong>ह</strong>ुनका सेवाक जरत छिन, उठौनाई-बैसोनाई स ल’ क’ख ुऔनाई-िपऔनाई धिर। <strong>ह</strong>म सब ओि<strong>ह</strong> धरतीक सान छी जि<strong>ह</strong> ठाम वणकुमार सनबेटा ज लए चुकल छिथ। यै<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चार शिषषेखर केँ पढ़◌ाई छोड़◌ौलकिन। दिनयाुमे को स<strong>ह</strong>ारा नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख शिष रमाका ऐठाम अयला<strong>ह</strong>। अपन जीवनक सब बातशिष <strong>ह</strong>ीरान केँ क<strong>ह</strong>लिखन। शिषक बात स <strong>ह</strong>ीरानक दय पधिल गेल छलिन।ओ(<strong>ह</strong>ीरान) म-मन सोचित र<strong>ह</strong>िथ जे जे नवयुवक <strong>दे</strong>ष सेवा मे एकटा खँटाक ू काजकरत ओ अपनि<strong>ह</strong> न भ’ र<strong>ह</strong>ल अिछ, तेँ , ओ<strong>ह</strong>न युवक केँ सोंगर लगा ठाढ करैकजरत अिछ।सोझमितया रमाका दो<strong>ह</strong>रवैत शिष केँ प ूछलिखन- ‘‘नीक जेँ का अ<strong>ह</strong>ा ँक बात<strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> बिझ ु सकलौ?’’िबचि<strong>ह</strong> मे मार सा<strong>ह</strong>ेव रमाका केँ ब ुझवैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘षिष म<strong>ह</strong>ा संकट मे फँिसगेल छिथ। <strong>ह</strong>ुनका अ<strong>ह</strong>ी ं क मदितक जरत छिन। तख ओ उिठ क’ ठाढ <strong>ह</strong>ेता<strong>ह</strong>।’’मार सा<strong>ह</strong>ेबक बात सुिन धा ँय द’ रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अगर <strong>ह</strong>मरा मदित सँ शिषकेँ काण <strong>ह</strong>ेतिन त जर करबिन।’’रमाकाक आासन स शिषक दय मे भोरक स ूय र् <strong>दे</strong>िख िदनक आषा जगलिन।शिषक मु<strong>ह</strong> स <strong>ह</strong>ँसी िनकललिन। िजनगीक अमावा पिण ू र्मा मे बदलैए लगलिन। गंभीरभ’ <strong>ह</strong>ीरान शिष केँ क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘िचा छोड़◌ँ◌ू। नव िजनगीक िदषा मे डेगउठाउ। ई कम र्भूिम िथकैक। एि<strong>ह</strong>ठाम कमिने र् लोक मक िजनगी पािब सकैतअिछ।’’<strong>ह</strong>ीरानक <strong>िव</strong>चार सुिन शिष उिठ क’ ठाढ भ’ <strong>ह</strong>ुनक <strong>ह</strong>ाथ पकिड िजनगी भिरकिमताक त लइत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जि<strong>ह</strong>ना को रोगाइल गाछ केँ माली तािम-कोिड,पािन द’ पुनः नव िजनगी दैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुन ू गोटे <strong>ह</strong>मरा <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ। ति<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>म ऋृणी छी। ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भ’ सकत सेवा करैत र<strong>ह</strong>ब।’’शिषक <strong>िव</strong>चार सुिनति<strong>ह</strong> रमाकाक दय मे, कण र्क प सि<strong>ह</strong>ा गेलिन। ख ुषी सँगद ् <strong>ह</strong>ोइत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, <strong>ह</strong>म त पढल-िलखल नि<strong>ह</strong> छी। िपताजी गाम मे नि<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> तेँ पिरवार सारै पडैत छल। ओना को वुक अभाव िजनगी मे 49


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पि<strong>ह</strong> भेल आ अखन अिछ। जि<strong>ह</strong>या िपताजी गाम अवैत छला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>या ब ुझा-ब ुझाक’ क<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>। अख मन मे ओइ<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चार अिछ।’’रमाका केँ द ू गोट बेटा। द ुन ू डाॅरी पिढ मास मे करी करैत छि।कि<strong>ह</strong>यो काल द ू-एक िदनक लेल गाम अबैत छि। द ुन ू भाइ मासे मे <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो क’ छिथ। द ुन ू किन´◌ो डाॅरे छिथन। एक पिरवार मे चािर डाॅर, तेँ ,आममदिनयो नीक छिन। दस बख र्क करी मे कमा क’ ढेर लगा ले छिथ। अपनतीिन मिजला ं मकान मासे मे ब छिथ। चािर टा गाडी से<strong>ह</strong>ो रख छिथ।अपन ीिनक से<strong>ह</strong>ो ब छिथ। बेटा लग जेबाक <strong>िव</strong>चार रमाका ब<strong>ह</strong>ुत िदन सँकरैत छला<strong>ह</strong> मुदा द ुरक द ुआरे िनयािरये केँ रि<strong>ह</strong> जाइत छला<strong>ह</strong>।पुनः रमाका बजला<strong>ह</strong>- ‘‘पोखिरयोक काज सिढआइये ू गेल अिछ ओकरा सकेँ मास जायब। मास सँ अयलाक बाद सब जोगार अ<strong>ह</strong>ा ँक कए <strong>दे</strong>व। ताधिर अ<strong>ह</strong>ा ँपिओ आ माइयो केँ एि<strong>ह</strong>ठाम लए अिबअ। एतै र<strong>ह</strong>ू।’’वे प<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>ीरान आ शिषषेखर ट<strong>ह</strong>लै िनकलला<strong>ह</strong>। दरबाक सोझे पोखिरकम<strong>ह</strong>ारक िना मे, उर प ूव कोन मे एकटा भिरगर सर<strong>ह</strong>ी आमक गाछ। द ुन ू गोटेओि<strong>ह</strong> गाछक िना दिभ ु पर बैिस गप-सप करै लगला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ीरान अपन खेर<strong>ह</strong>ा क<strong>ह</strong>ैलगलिखन। मैिक पास केलाक उपरा मारीक लेल इटर-ू <strong>दे</strong>इ ले गेलौ।जखन ओि<strong>ह</strong> ठाम गेल<strong>ह</strong>ु ँ, आ <strong>दे</strong>खिलऐक त विझ ु पड़ल जे इटर-ू मा िदखावाअिछ। मोल-जोल तेजी सँ चलैत छल। मुदा सोझे घिमओ ु जायब उिचत नि<strong>ह</strong> बिझ,ुिक गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मन मे आइल जे मोल-जोलक <strong>िव</strong>रोध करी। संगी भिजअवैलगलौ। मुदा मोल-जोलक पाछू सभ लागल। एकोटा संग <strong>दे</strong>मएवला नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख मनकेँ असिथर केल<strong>ह</strong>ु ँ। फेिर भेल जे <strong>िव</strong>रोध कए <strong>ह</strong>ंगामा ठाढ कए िदयैक। मुदा द ुन ूपक्ष एक िदषा<strong>ह</strong>े, िसफ र् <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी टा कात मे। तामसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> थर-थर कपैत छल।लाभ-<strong>ह</strong>ािनक ि<strong>ह</strong>साब जोडी त <strong>ह</strong>ािनये बेसी बिझ ु पडैत छल। मुदा मन तइयो माले तैयार नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए। <strong>ह</strong>ुअए जे जे ब<strong>ह</strong>ालीक उपरका सीढी पर अिछ ओकरा चािरधौल लगा िदयै। दस िदन ज<strong>ह</strong>ले मे र<strong>ह</strong>ब। फेिर <strong>ह</strong>ुअए जे जखन िडी आयोता अिछ, तखन ऐ<strong>ह</strong>ेन-ऐ<strong>ह</strong>ेन करी कतेको औत आ जायत। फेिर <strong>ह</strong>ुअए जे<strong>ह</strong>जारो नवयुवक <strong>दे</strong>षक आजादीक लेल ख ून ब<strong>ह</strong>ौलक। <strong>ह</strong>मरा ब ुते एतबो <strong>ह</strong>ैत।समुक ल<strong>ह</strong>िड जेँ का मन मे संक-<strong>िव</strong>क उठैत आ शा <strong>ह</strong>ोयत र<strong>ह</strong>ल। सभकेयो चिल गेल। <strong>ह</strong>म असकरे रि<strong>ह</strong> गेल<strong>ह</strong>ु ँ। अचता पचता केँ <strong>िव</strong>दा भेलौ। डेगे उठैत छल मुदा तइयो घर पर एल<strong>ह</strong>ु ँ। घर पर अिबति<strong>ह</strong> पी व ु िझ गेली।50


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मुदा आषा जगबै द ुआरे लोटा मे पािन ◌े आग ू आिब क<strong>ह</strong>लिन- ‘‘थािक गेल<strong>ह</strong>ोएब। <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय िलअ, थाकिन किम जायत। जलखै अबै छी।’’ जाबे<strong>ह</strong>म पाएर-<strong>ह</strong>ाथ धोल<strong>ह</strong>ु ँ ताबे थारी ऐली<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> जलखैयक ओिरयान कए क’रख र<strong>ह</strong>िथ। जलखै खा, दरबेक चैकी पर कुरता खोिल क’ रिख <strong>दे</strong>िलयै आबाि<strong>ह</strong>क ँ िसरमा बना पइर र<strong>ह</strong>लौ। मुदा मन मे ढेरो र ंगक <strong>िव</strong>चार सभ उठै लगल।मुदा द ू तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार सोझ मे आ<strong>िव</strong> गेल। पि<strong>ह</strong>ल <strong>िव</strong>चार जे िक िषक्षकेक ब<strong>ह</strong>ालीटा मे घ ुसखोरी छैक आ िक सब <strong>िव</strong>भाग मे छैक? आिख उठा-उठा सभ िदिष <strong>दे</strong>खैलगल<strong>ह</strong>ु ँ त बिझ ु पड़ल जे अ<strong>ह</strong>ू(िषक्षा) स बेसी आन-आन मे अिछ। जखन सब <strong>िव</strong>भागमे घ ुसखोरी अिछ तखन <strong>दे</strong>ष आग ू मु<strong>ह</strong>े कोना ससरत? िना स उपर धिर एे रोगसगतिर पकड़ अिछ। मन औना गेल। मन औनाइते छल िक दोसर <strong>िव</strong>चार मन मेउपकल। मन केँ असिथर कए सोचए लगल<strong>ह</strong>ु ँ। अनायास मन मे आयल जे जि<strong>ह</strong>नाप ूरबा पछबा <strong>ह</strong>वा धरती से अकास धिर ब<strong>ह</strong>ैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना ई वाक <strong>ह</strong>वा िछयैक।तेँ एकरा बदलैक एे टा राा अिछ वा बदलब। मुदा वा बदलब छैा ँ ड़-छैा ँ डीक खेल नि<strong>ह</strong> छी। किठन काज छी। वा िसफ र् लोकक चािलये-ढािल धिरसीिमत नि<strong>ह</strong> अिछ। ओ अिछ मक चािल-ढािल स ल’ क’ ओकर बि-<strong>िव</strong>चार ु <strong>िव</strong>वेकधिर। म केँ जे<strong>ह</strong>ेन बि ु र<strong>ह</strong>ै छै ओ<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चार मन मे अबै छै। जे<strong>ह</strong>ेन <strong>िव</strong>चारमन मे अवैत छैक ते<strong>ह</strong> ओ काज करैत अिछ। तेँ जाधिर मक बि ु नि<strong>ह</strong>बदलत ताधिर ओकर िया-कलाप नि<strong>ह</strong> बदिल सकैत अिछ। जाधिर-िया-कलाप नि<strong>ह</strong>बदलत ताधिर वा बदलब मा बौिक ायाम <strong>ह</strong>ैत। तेँ जरत अिछ म मेनव बिक(ब ु ुइिधक) स ृजन कए नव िया-कलाप पैदा करब। नब िया-कलाप अएलापर नव राा बनत। नब राा बनला पर िकयो नव ान पर प<strong>ह</strong>ु ँचत। नव जग<strong>ह</strong>प<strong>ह</strong>ु ँचला पर म मक बराबरी मे आओत। आ छोट-पैघ, धनीक-गरीब, ऊँ च-नीचक खािध समतल <strong>ह</strong>एत। तखन भ ख ुजल। भ खिजति<strong>ह</strong> ु <strong>ह</strong>ाई ूलक िषक्षक<strong>दे</strong>वे बाब ू मन पड़लिथ। <strong>दे</strong>वे बाब, ू सिदखन छा सभ केँ क<strong>ह</strong>िथन- ‘‘मख केँकख िनराष नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेबाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। जख म मे िनराषा अवैत छैक तख म ृुलग चिल अबै छैक। तेँ सिदखन आषावान भए िजनगी िबतेबाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। किठन सकिठन समय िकएक आबे मुदा <strong>िव</strong>वेकक स<strong>ह</strong>ारा लए आग ू डेग उठेवाक चाि<strong>ह</strong>ऐक।’’<strong>दे</strong>वे बाब ूक <strong>िव</strong>चार मन पिडति<strong>ह</strong> ओ संक लेलिन ज<strong>ह</strong>न िषक्षक बक लेल डेगउठेल<strong>ह</strong>ु ँ त िषक्षक बिन केँ र<strong>ह</strong>ब। चा<strong>ह</strong>े जे <strong>िव</strong>-बाधा आग ू मे उपिित <strong>ह</strong>ोअए।’’जखन <strong>दे</strong>वे बाब ू कओलेज मे पढैत र<strong>ह</strong>िथ तखन आजादीक आोलन <strong>दे</strong>ष मेउ प धे छल। ओ<strong>ह</strong>ो(<strong>दे</strong>वेवाव ू) पा ँच-सात संगीक संग पो आॅिफस मे आिग51


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लगा <strong>दे</strong>लिखन। पो-आॅिफस जिर गेलै। तीिन िदनक बाद <strong>ह</strong>ुनका पुिलस पकिडलेलकिन। मारबो केलकिन आ ज<strong>ह</strong>लो लए गेलिन। ज<strong>ह</strong>ल जाइ से पि<strong>ह</strong> क डरो<strong>ह</strong>ोइत छलिन। लोकक मु<strong>ह</strong>े सुन र<strong>ह</strong>िथन जे ज<strong>ह</strong>ल मे खाइ ले नि<strong>ह</strong> दैत छैक।उपर स द ुन ू सा ँझ(सा ँझ-िभनसर) मारवो करै छै। मुदा ज<strong>ह</strong>लक भीतर गेला पर<strong>दे</strong>खलिखन जे <strong>ह</strong>जारो <strong>दे</strong>ष मी ािकारी ज<strong>ह</strong>ल मे छिथ। <strong>ह</strong>ुनका सभ<strong>ह</strong>क लेलजे<strong>ह</strong> घर ते<strong>ह</strong> ज<strong>ह</strong>ल। एक बख र् ओ<strong>ह</strong>ो ज<strong>ह</strong>ल मे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। ओि<strong>ह</strong> बख र् िदन मे ओब<strong>ह</strong>ुत िसखलिन। िजनगीये बदिल गेलिन। आब <strong>दे</strong>बे बाव ू िसफ र् अप आ अपनापिरवारे टा ले नि<strong>ह</strong> सोचिथ। बि ओ बिझ ु गेलिखन जे <strong>दे</strong>षक अंग समाज आसमाजक अंग ि वा पिरवार <strong>ह</strong>ोइत अिछ। तेँ , सभ केँ अपना से ल’ क’ <strong>दे</strong>षधिरक सेवा करैक चाि<strong>ह</strong>ऐक। ज<strong>ह</strong>ल से िनकिल बी.एक फाम र् भरलिन। बी.ए. पासकेलाक पर <strong>ह</strong>ाई ूलक िषक्षक बनला<strong>ह</strong>।<strong>ह</strong>ाई ूल मे ब<strong>ह</strong>ूतो िषक्षक छलिथ, मुदा <strong>ह</strong>ुनकर िजनगी िभ छलिन। खानगीपढ़◌ौनी(ूषन) केँ पाप बिझ ु ास मे तेना पढबैत छला<strong>ह</strong> जे <strong>िव</strong>ाथीर् केँ टय ूषनपढैक जरते र<strong>ह</strong>ैत छलैक। ूलक पजरे मे टटघर बना असकरे र<strong>ह</strong>ैतछला<strong>ह</strong>। मि<strong>ह</strong>ना मे एक िदन गाम जा बालो-बा केँ <strong>दे</strong>खिथन आ दरम<strong>ह</strong>ो पिरवार मेद’ अविथन।चैकी पर <strong>ह</strong>ीरान पड़ले र<strong>ह</strong>िथ िक एकटा अनिठया आदमी प<strong>ह</strong>ु ँचलिन। ओ नि<strong>ह</strong>िचलिखन। मुदा दरवाक लाज रखैक लेल आ ंगन स एक लोटा पािन आिन पाएरधोय बैइसे ले क<strong>ह</strong>लिखन। पुनः आ ंगन जा पी केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘एकटा अितिथअयला <strong>ह</strong>ेन तेँ झब <strong>दे</strong> चा<strong>ह</strong> बनाउ।’’कि<strong>ह</strong> दरवा पर आिब ओि<strong>ह</strong> आदमी केँ नाम-गाम प ूछै लगलिखन। नाम गाम पिछ ू काजक गप उठ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक आ ंगन स पी<strong>ह</strong>ाथक इषारा स’ चा<strong>ह</strong> लए जाइ ले क<strong>ह</strong>लिखन। इषारा <strong>दे</strong>िखते ग क’ <strong>िव</strong>राम दइतआ ंगन चा<strong>ह</strong> अ गेला<strong>ह</strong>। आ ंगन जा द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ मे द ुन ू चा<strong>ह</strong>क िगलास लए दरबा परआिब दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथक िगलास अितिथ केँ <strong>दे</strong>लिखन आ बामा <strong>ह</strong>ाथक िगलास दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथमेल’ अप पीबै लगला<strong>ह</strong>। गो चलैत आ चा<strong>ह</strong>ो पीवैत र<strong>ह</strong>िथ तेँ पीवै मे <strong>दे</strong>रीलगलिन। चा<strong>ह</strong> सठलो नि<strong>ह</strong> छलिन िक आ ंगन स पी जलखइक इषारा <strong>दे</strong>लिखन।पीक इषारा <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ाथेक इषारा स थोड़◌े काल िबलिम जाइ ले क<strong>ह</strong>लिखन। चा<strong>ह</strong>पी<strong>िव</strong> लगले जलखै करब नीक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। <strong>ह</strong>ँ, चा<strong>ह</strong> पीबै से पि<strong>ह</strong> जलखैनीक <strong>ह</strong>ोइत छैक। चा<strong>ह</strong> पीिब पान खा द ुन ू गोटे गप-सप करै लगला<strong>ह</strong>। अितिथकेँ प ूछलिखन- ‘‘िकम<strong>ह</strong>र-िकम<strong>ह</strong>र अ<strong>ह</strong>ा ँ एल<strong>ह</strong>ु ँ?’’52


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अितिथ- ‘‘एकटा ब ू िढ <strong>ह</strong>मरा गाम मे छिथ। सामािजक संब ंध मे दादी <strong>ह</strong>ेती<strong>ह</strong>।िबधवा छिथ। बेटो नि<strong>ह</strong> छिन। <strong>ह</strong>ुनका <strong>िव</strong>चार भेलिन जे बा सभ केँ पढै ले एकटाइूल बनाबी। चािर बीघा खेत छिन। समाजोक सभ आ<strong>ह</strong> केलकिन जे सि तराइ-िछी भइये जायत, ति<strong>ह</strong> स नीक ूल बना िदऔक। अखन ओ द ू बीघा खेतइूल मे <strong>दे</strong>िथन आ द ू बीघा अपना ले रखती<strong>ह</strong>। जखन ओ(दादी) मिर जेती<strong>ह</strong> तखनचा बीघा इूलेक <strong>ह</strong>ेतै।’’ान स अितिथक बात सुिन मुुराइत <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बडड् नीक <strong>िव</strong>चार छिन।’’‘‘ओि<strong>ह</strong> इूल केँ चलवै ले अ<strong>ह</strong>ा ँ से क<strong>ह</strong>ै एल<strong>ह</strong>ु ँ।’’‘जर जायब। राित एतै बीता िलअ। भोरे चलब।’‘‘कोसे भिर अिछ दोसर सा ँझ धिर प<strong>ह</strong>ु ँच जायब।’’‘एते अगुताइ िकऐक छी। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू थाकल छी। भोरे चा<strong>ह</strong> पीिब द ुन ू गोटे चलब।’’<strong>ह</strong>ीरानक आ<strong>ह</strong> अितिथ मािन गेला<strong>ह</strong>। अंगनाक टाट लग स पी द ुन ू गोटेकसब बात सुत र<strong>ह</strong>िथन। द ुन ू गोटे तमाकू खा लोटा ल मैदान िदस <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>।घ ुमैत-िफडै़त द ुन ू गोटे तेसिर सा ँझ मे घर पर अयला<strong>ह</strong>। घर पर आिब द ुन ूगोटे, दरबा पर बैसी, गप-सप करै लगला<strong>ह</strong>। भानस भेल द ुन ू गोटे खा क’सुित र<strong>ह</strong>लिथ।चािर बिजति<strong>ह</strong> द ुन ू गोटेक िन टूिट गेलिन। जाबे द ुन ू गोटे पैखाना स आ<strong>िव</strong>दतमिन केलिन ताबे आरती(पी) चा<strong>ह</strong> बलिन। चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक स ूय र्कउदय भेल।आज ुक सुज मे एक <strong>िव</strong>षेष र ंगक आकष र्ण बिझ ु पडैत छलिन। स ूय र्क रोषनीमे <strong>िव</strong>षेष आकष र्ण छल आिक सभ<strong>ह</strong>क दय मे छलिन। आरतीक मन मे <strong>ह</strong>ोइतछलिन जे पित करी करै जा र<strong>ह</strong>ल छिथ तेँ , <strong>िव</strong>षेष आकष र्ण। <strong>ह</strong>ीरान क दयमे िजनगीक एक सीढी बढैक आकष र्ण आ मटकनक(अितिथ) दय मे अपन बेटाक पढैकआकष र्ण छलिन।चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong> <strong>ह</strong>ीरान झोरा मे धोती, तौनी लए द ुन ू गोटे गप-सप करैत <strong>िव</strong>दाभेला<strong>ह</strong>। गप-सपक म मे ब ु िझ पड़लिन जे ूल बनवै मे रमाकाक <strong>िव</strong>षेष <strong>ह</strong>ाथ53


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छि। तेँ गाम प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> मटकन केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘पि<strong>ह</strong> रमाका सँ भेिट क’ लेबिनतखन <strong>ह</strong>ुनका(दादी) ऐठाम जायब।’’द ुन ू गोटे रमाका ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। सािठ वषीर्य रमाका गायक नािद मेकुी-सानी लगवैत र<strong>ह</strong>िथ। दलान पर द ुन ू गोटे केँ <strong>दे</strong>िख रमाका <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ <strong>ह</strong>ाथधोए लग आिब बैइसै ले क<strong>ह</strong>लिखन। <strong>ह</strong>ीरान चैकी पर बैसला<strong>ह</strong> मुदा मटकन ठाढ़◌ेर<strong>ह</strong>ल। मटकन केँ रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘तू ँ आग ू बिढ जा<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म द ुन ू गोटे पाछू सेअबैत छी। ज<strong>ह</strong>न मार स<strong>ह</strong>ायब द ुआर पर ऐला त िबना जलखए करौ कोना जाय<strong>दे</strong>बिन।’’मटकन आग ू बिढ दादी केँ सभ समाचार सुना <strong>दे</strong>लकिन। समाचार सुिन दादीकमन ख ुषी सँ नािच उठलिन। दादीक मन मे <strong>ह</strong>ुअए लगलिन जे आब गामक बा अारस इजोत मु<strong>ह</strong>े बढत।जलखै कए चा<strong>ह</strong> पीिब द ुन ू गोटे दादी ऐठाम चललिथ। दादीक घर थोड़बे<strong>ह</strong>टल। रा मे रमाका मन मे अबै लगलिन जे ूल त िगत संा नि<strong>ह</strong> छी।सामािजक छी। सामािजक संा मे सभ<strong>ह</strong>क स<strong>ह</strong>योग <strong>ह</strong>ेवाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। धवाद<strong>ह</strong>ुनका(भौजी) केँ दैत िछअिन जे अपन सब सि समाज केँ द’ र<strong>ह</strong>ल छिथ। मुदा<strong>ह</strong>मरो सभ<strong>ह</strong>क त िकछु दािय <strong>ह</strong>ोइत अिछ। तेँ एि<strong>ह</strong> लेल िकछु करब िजा भ’जाइत अिछ। मार सा<strong>ह</strong>ेबक भोजन आ र<strong>ह</strong>ैक जोगार <strong>ह</strong>म कए <strong>दे</strong>विन। दरमा<strong>ह</strong>ाप मे खेतक उपजा <strong>ह</strong>ेतिन आ समाज सभ िमिल केँ जँ ूलक घर बना दइ तसवो र्म <strong>ह</strong>ोयत। एतै बात मन मे निचति<strong>ह</strong> छलिन िक दादी ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँच गेला<strong>ह</strong>।दादी केँ रमाका भौजी क<strong>ह</strong>िथन। िकऐक त समािजक संब ंध मे दादीक पित सभैयारी र<strong>ह</strong>िन। दादीयो मार स<strong>ह</strong>ेवक राा <strong>दे</strong>खैत छली<strong>ह</strong>। भौजी ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँचितरमाका मटकन केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘मटकन, ूल गामक एकटा पैघ संा छी। तेँसमाजोक लोक केँ खबिर द<strong>ह</strong>ुन आ सब िमिल केँ <strong>िव</strong>चािर आग ूक डेग उठायब। ओनाभौजीक ितयागक(ाग) ष ंसा जते कयल जाय कम <strong>ह</strong>एत। जि<strong>ह</strong> सिक लेल लोकनीच स नीच काज करै ले उतिड जायत अिछ, ओि<strong>ह</strong> सितक ितयाग भौजी कए र<strong>ह</strong>लछिथ। जखन मार सा<strong>ह</strong>ेब आिबये गेल छिथ तखन <strong>ह</strong>ड़बडकरैक जरत नि<strong>ह</strong>।अखन सौ ंसे गाम मे सबकेँ कि<strong>ह</strong> द<strong>ह</strong>ुन आ बेर मे सभ एकठाम बैिस <strong>िव</strong>चािर लेब।’’बेर टिग गेल। समाजक सभ एका-एकी अबै लगला<strong>ह</strong>। सभ केँ मन मेिजज्ञासा र<strong>ह</strong>िन। तेँ <strong>िव</strong>षेष उुक सभ र<strong>ह</strong>िथ। सभ<strong>ह</strong>क बीच मे रमाका क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘समाजक सभ जिनते छी जे भौजी अपन सभ सि बा सभ<strong>ह</strong>क लेल दए र<strong>ह</strong>ल54


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छिथ। जाि<strong>ह</strong> स <strong>ह</strong>मरे अ<strong>ह</strong>ा ँ केँ काण <strong>ह</strong>ोयत। मुदा <strong>ह</strong>मरो अ<strong>ह</strong>ा ँक दािय <strong>ह</strong>ोयतअिछ जे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ िकछु भागीदार बनी। जाधिर <strong>ह</strong>म जीबैत र<strong>ह</strong>ब ताधिर िषक्षक केँर<strong>ह</strong>ैक आ भोजनक ब ंध करैत र<strong>ह</strong>बिन। अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ ूलक घर बना िदऔक।’’रमाकाक <strong>िव</strong>चार केँ सभ थोपडी बजा समथ र्न कए <strong>दे</strong>लकिन। मुुराइत<strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘घर ब मे िकछु समय लगत, ति<strong>ह</strong> बीच अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ अपन-अपनबा केँ पठाउ। <strong>ह</strong>म पढ़◌ाई शु कए <strong>दे</strong>व।’’मारो सा<strong>ह</strong>ेबक <strong>िव</strong>चार केँ सभ थोपडी बजा समथ र्न कए <strong>दे</strong>लकिन। थोपडी ब<strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> दिखया ु ठाढ भए अपन <strong>िव</strong>चार रखैत बजै लगल- ‘‘खेती करै ले कते स<strong>ह</strong>र-जन अनता<strong>ह</strong>। जते बोिन<strong>ह</strong>ार छी सभ िमिल खेती कए <strong>दे</strong>बिन। िकऐक तजि<strong>ह</strong>ना मार सा<strong>ह</strong>ेव <strong>ह</strong>मरा सभ<strong>ह</strong>क सेवा करता<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ िमिल केँ<strong>ह</strong>ुनकर सेवा करबिन।’’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 3छ<strong>ह</strong> मास से सोलालक स्ी सुिगया अक छिथ। परोपाक डाॅर, वैदय,<strong>ह</strong>कीम ओझा-गुनी थािक गेल मुदा सुिगयाक रोग एैसे <strong>ह</strong>ोइत गेलै जे उैस नि<strong>ह</strong>भेलैक। फेदरित-फेदरित मे सोलाल पड़ल। िदन-राित एो क्षण मन चैननि<strong>ह</strong>। कख डाॅर एि<strong>ह</strong>ठाम जायत त कख दवाइ आ बजार जायत छला<strong>ह</strong>।कख बा ले द ूध अ जाइत त कख माल-जाल केँ खाइ-पीबै ले दइतछला<strong>ह</strong>। अपना खाइयो-पीवैक सुिध नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छलिन। कख मनतिरया केँ बजाअत त कख सा ँढ-पारा केँ रोमए ले खेत जाइत छला<strong>ह</strong>। स्ी मरैक ओतेिचा नि<strong>ह</strong> जते तीिन बेटी पर से भेल चािरम बेटाक। कोरैलै बेटा जनमै कालसुिगया केँ द ुख पकिड लेलकिन। बा जनमै काल ते<strong>ह</strong>ेन समय भ गेल छलैक जेसोलाल डाॅर एि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong> जाय सकला<strong>ह</strong>। एक त जाड़क मास, दोसर अन<strong>ह</strong>िरयाराित। किनये-किनये पछबा िस<strong>ह</strong>की दइत आ बरखा ब ु जेँ का टप-टप गाछ सभपर स पालाक ब ु खसैत छलैक। समय <strong>दे</strong>िख सोलाल बेवस भ’ गेला<strong>ह</strong>। पल<strong>ह</strong>िनकघर लग मे रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ बजबै गेल नि<strong>ह</strong> भेलिन। डरो <strong>ह</strong>ोइन जे <strong>ह</strong>म ओम<strong>ह</strong>र जायबआ ऐर िकछु भ’ जाइन। गुप-गुप अार। <strong>ह</strong>ाथ-<strong>ह</strong>ाथ नि<strong>ह</strong> सुझैत छलैक।<strong>िव</strong>िच संकट मे सोलाल पिड गेला<strong>ह</strong>।55


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जि<strong>ह</strong>या से बाक ज भेलै आ स्ी बीमार पड़लिन ति<strong>ह</strong>या स सोलाल केँको दषा बाकी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>लिन। मुदा सोलालो ि<strong>ह</strong>त नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ारलिन। जे केयो जेदवाई वा ितकारक को वुक नाम क<strong>ह</strong>िन ओ आिन सोलाल स्ी केँ <strong>दे</strong>िथन।अंत मे पा ँच का खेत पा ँच <strong>ह</strong>जार मे भरना लगा सोलाल ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जाइक<strong>िव</strong>चार क’ लेलक। बो सभ छोट-छोट तेँ घरो आ बा<strong>ह</strong>रो(ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय) सारैकलेल आदमीक जरत भेलिन। घर सारै ले सािर आ ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जाइक लेलब<strong>ह</strong>ीिन केँ बजौलिन। स्ीक द ूध सुिख गेलिन। तेँ बा केँ बकरीक द ूध उठौना केर<strong>ह</strong>िथ। ब<strong>ह</strong>ीक छोटका बा नम<strong>ह</strong>र भ’ गेल छलैक। तेँ ओकरो द ूध सुिख गेलछलैक। मुदा बाक दषा <strong>दे</strong>िख ब<strong>ह</strong>ीिन मसुरी दािलक झोरो खाय लगली आ बो केँछाती चटबै लगली<strong>ह</strong> जि<strong>ह</strong> स कनी-कनी द ूध पोनगै लगलिन।ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जाइक तैयारी मे सोलाल लिग गेल। मालक घर मे टा ंगलखाट क’ उतािड झोल-झार झाडै लगला। खाटक झोलो साफ केलक आ कतौ-कतौजे जौर टूटल र<strong>ह</strong>ै ओकरो जोिड-जोिड बलिन। ब<strong>ह</strong>ीिन केँ सोलाल क<strong>ह</strong>लक-‘‘दाय, आ िबर आइये खीिच लाय, भोरके गाडी पकिड क’ चलैक छ<strong>ह</strong>। दस िदनजोकर चाउरो-दािल लइये लेब। चाउर त कोिठये मे छ<strong>ह</strong>, दािल दड़रै पड़त<strong>ह</strong>।सब ओिरयान आइये क क’ रािख लाय।’’ब<strong>ह</strong>ीिन- ‘‘भैया, तो<strong>ह</strong>र कोन-कोन कपड़◌ा साफ कए <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong>?’’‘दाय, एक जोडधोती, अंगा आ चिर <strong>ह</strong>र आ तू अप कपड़◌ा खीिच ली<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।अखन ते एकटा धोती पि<strong>ह</strong>रनि<strong>ह</strong> छी। अलगी पर धोती छ<strong>ह</strong>, ओकरा अख खीिचद<strong>ह</strong>क जि<strong>ह</strong> स न<strong>ह</strong>ाइ बेर तक मे सुिख जायत। न<strong>ह</strong>ा क’ ओकरा प<strong>ह</strong>ीर लेब आपि<strong>ह</strong>रला<strong>ह</strong>ा धोती क’ खीिच लेब।’’सोलालक साइिरये लगे मे ठाढ। सािर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुआर-दरबासे कतौ बा<strong>ह</strong>र जायब। अंग-द ुआर मे बो सभ केँ राखब आ मालो-जाल क’खाइ-पीबै ले <strong>दे</strong>वइ। समय साल खराब अिछ, तो<strong>ह</strong>ू मे अइ गाम मे <strong>दे</strong>खते िछयैजे नव कबिरया छैा ँ ड़◌ा सभ भा ँग-गा ँजा पीिब लेत आ अरो लोक केँ गिरअबैतर<strong>ह</strong>त। जँ िकयो उठे क’ िदअए।’’ब<strong>ह</strong>ीिन कोठी स’ मसुरी आ चाउर िनकािल, अंग मे <strong>िव</strong>छान पर सुखै <strong>दे</strong>लक।नवकुिये चाउर तेँ सुरा-फड़◌ा नि<strong>ह</strong>ये लागल छलैक। ब<strong>ह</strong>ीिन कपड़◌ा िखचै गेिल आसािर मसुिर दड़रै लगली। सोलाल खाट ठीक कए द ू टा बर<strong>ह</strong>ा द ुन ू भागक पाइस56


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मे बलिन। कपड़◌ा खीिच बि<strong>ह</strong>न सोलाल केँ प ूछलक- ‘‘भैया, के चाउर-दािल ल’जेब<strong>ह</strong>क?’’सोलाल- ‘‘दाय, द ुइये गोरे खेिन<strong>ह</strong>ार र<strong>ह</strong>ब , तइ ि<strong>ह</strong>साब से चाउरो आदािलयो ल लेब। तीमन-तरकारी ओतै कीनब।’’ब<strong>ह</strong>ीिन- ‘‘भैया, न ून ते ओतउ कीिन लेब मुदा िमरचाइ, <strong>ह</strong>रदी आ कड़◌ूतेलएतै(गामे) से जायब। एकटा थारी एकटा लोटा आ द ुन ू छोटकी डेकची से<strong>ह</strong>ोलइये लेब। डेकिचये मे सब समान ल लेब िकऐक त फुट-फुट के लेला सेअ नम<strong>ह</strong>र मोटरी भ’ जायत। खाइयोक चीज-बौस र<strong>ह</strong>त आ लतो-कपड़◌ार<strong>ह</strong>त, मुदा तइयो मोटरी नरे भ जायत।’’सोलाल- ‘‘मोटरी नरे <strong>ह</strong>ैत ते की करबै। जखैन गाड़◌ा मे ढोल पड़ल अिछतखन की करबै।’’ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जाइक ब<strong>ह</strong>ीिन तैयािरयो करै आ म-मन सोचबो करै जेभगवान भारी िबपि मे भैया केँ फँसा <strong>दे</strong>लिखन। जँ क<strong>ह</strong>ी ं भौजी मिर जेतइ तभैया फटो-फ मे पिड जायत। असकरे की करत? बो सभ लेधिरये ु छै।कना खेती सारत, िधया-प ूता के <strong>दे</strong>खत आ माल-जाल केँ <strong>दे</strong>खत। <strong>ह</strong>े भगवानऐ<strong>ह</strong>ेन <strong>िव</strong>पि सात घर मुइयो र<strong>ह</strong>ै ओकरो नइ िद<strong>ह</strong>क। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी की करबै? <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूते असकए छी। <strong>ह</strong>मरो चािर टा िधया-प ूता, माल-जाल अिछ। छी अइठीन आ मनटा ंगल अिछ गाम पर। मुदा ऐ<strong>ह</strong>ेन बेर मे जँ भैइयो केँ <strong>दे</strong>खबै ते लोक कीक<strong>ह</strong>त। लोके की क<strong>ह</strong>त? अप मन मे के<strong>ह</strong>ेन लागत।’’सा ँझ पिरति<strong>ह</strong> सोलाल टीषन जाइ ले द ू टा जन तकै गेल। ओना त अपिदयाद-वाद अिछ मुदा बेर पर ककर के <strong>ह</strong>ोइछै। अचताइत-पचताइत सोलालफुिदया ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँचल। फुिदयाक जे<strong>ह</strong> नाम ते<strong>ह</strong> काज। सोलाल केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong>फुिदया प ूछलक- ‘‘िकम<strong>ह</strong>र-िकम<strong>ह</strong>र ऐल<strong>ह</strong>, भाय?’’‘तोरे से काज अिछ।’‘की?’‘काि, भोरका गाडी पकड़ब। रेिखया माए केँ ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय लए जेबै। अपसे ते चलै-िफडै वाली नइ अिछ। खाट पर ल’ जाय पड़त। तेँ द ू गोटेक काजअिछ।’’57


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘‘तोरा जँ <strong>ह</strong>मर ख ूनक काज <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong>। तो<strong>ह</strong>र उपकार <strong>ह</strong>म िजनगीभिर नइ िबसरब। <strong>ह</strong>मरा ओि<strong>ह</strong>ना मन अिछ जे बेटी <strong>िव</strong>दागरी करै ले तीिन िदन सेजमाइ बैसल र<strong>ह</strong>िथ आ कपड़◌ा द ुआरे िबदागरी नइ किरयैक। मगर जि<strong>ह</strong>ना आिबके तोरा क<strong>ह</strong>िलय<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना तो<strong>ह</strong>ूँ पैआ िनकािल के <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। ऐ<strong>ह</strong>ेन उपकार <strong>ह</strong>मिबसिर जायब।’’‘‘समाज मे एि<strong>ह</strong>ना सब<strong>ह</strong>क काज सबकेँ <strong>ह</strong>ोइ छै आ <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>तै। जेँ इ तोरापर भरोस छल तेँ एलौ। भोरे मे गाडी छै। तेँ गाडी अबै से एक घंटापि<strong>ह</strong> घर पर से िबदा <strong>ह</strong>ैब।’’‘बड़बिढया!’ चािरये बजे मे <strong>ह</strong>मरा सब िदन िन टुिट जाइ अए। समय पर <strong>ह</strong>मद ुन ू भाइ चिलऐब<strong>ह</strong>। तो<strong>ह</strong>ूँ अपन तैयारी मे रि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। भ’ सकै अए जे क<strong>ह</strong>ी ं समयपर िन नि<strong>ह</strong> टूटए ते एक लपकन चिल अिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’फुदी एि<strong>ह</strong>ठाम स आिब सोलाल ब<strong>ह</strong>ीिन केँ प ूछलक- ‘‘दाय, सब चीज एक ठीनसिरया के रिख लाय, ते जाइ काल <strong>ह</strong>ड़बडमे छुिट जेत<strong>ह</strong>।’’सोलालक बात सुिन बि<strong>ह</strong>न म-मन सोचै लगल जे को चीज छुिट ते गेल।ब<strong>ह</strong>ीिन भाइ केँ प ूछलक- ‘‘भैया, एक बेिर फेिर से सब चीजक नाम कि<strong>ह</strong> दाय।अख िमला क’ सिरया लेब।’’द ुन ू भाइ-ब<strong>ह</strong>ीन एक-एक क’ क’ सब वुक नाम लेलक। सब वु <strong>दे</strong>िख सोलालब<strong>ह</strong>ीिन केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘दाय, चािर बजे उठैक अिछ, जँ भानस भ गेल<strong>ह</strong> ते अख खाइले द’ दाय।’’<strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय सोलाल खाइ ले बैसल। िचित मन तेँ खाइले <strong>ह</strong>ोयमुदा तइओ जी जाित ँ क’ क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना चािर कौर खेलक। खा क’ मालक घर गेल।माल-जाल केँ खाइ ले द’ आिब क’ सुित र<strong>ह</strong>ल। ब<strong>ह</strong>ीिन खा क’ बा केँ छाती लगासुित र<strong>ह</strong>ल। सुतले-सुतल ब<strong>ह</strong>ीिन भौजाई के प ूछलक- ‘‘भौजी, मन नीक अिछ की?’’‘<strong>ह</strong>ँ।’ओछाइन पर पड़ल सोलाल केँ िन <strong>ह</strong>ोय। <strong>िव</strong>िच मे पड़ल र<strong>ह</strong>ए।एक िदिष भोरे उठै द ुआरे सुतै चा<strong>ह</strong>ैत त दोसर िदस पीक िचा नीन आबै 58


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दइत। कछ-मछ करैत। किनये कालक उपरा <strong>ह</strong>ा ँफी भेलिन। िनन एलिन। िनआिबति<strong>ह</strong> च<strong>ह</strong>ा क’ उिठ ब<strong>ह</strong>ीिन केँ पुछलिखन- ‘‘दाय, भोर भ’ गेलै?’’ब<strong>ह</strong>ी जगले छिल, बाजिल- ‘‘भैया, अख त खा के कर <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ेन। लगले भोरकना भ’ जइतैक।’’फेिर द ुन ू गोटे सुित र<strong>ह</strong>ल। तीिन बजे द ुन ू भाई-फुिदया आिब, डेिढया परसे सोर पाड़लक- ‘‘सोलाल भाइ, अखैन तक सुतले छ<strong>ह</strong>। उठ<strong>ह</strong>-उठ<strong>ह</strong>, भुकुवाउिग गेलै।’’फुिदयाक आवाज सुिन द ुन ू भाइ-ब<strong>ह</strong>ीिन धड़फड़◌ा केँ उठल। आॅिख िमिरति<strong>ह</strong>सोलाल बा<strong>ह</strong>र िनकिल फुी केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘की कि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>, बडी राइत मे नीन भेल।भ तू आिब के जगा <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म चीज-बौस िनकालै छी आ तू खाट केँसुिढआव<strong>ह</strong>।’’अारक द ुआरे ब<strong>ह</strong>ीिन द ू टा िडिबया लेसलक(सलक)। एकटा िडिबया ओसारक ख ुटालग रखलक आ एकटा घर मे। खाट िनकािल फुी पािस मे बाल बर<strong>ह</strong>ा क’ अजमाकेँ <strong>दे</strong>खलक जे सत अिछ की नि<strong>ह</strong>। द ुन ू कात पािस मे बाल बर<strong>ह</strong>ा क’ <strong>दे</strong>िख फुीसोलाल केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भाइ, बर<strong>ह</strong>ा त ठीक अिछ। बा ँसक टोन क<strong>ह</strong>ा ँ छ<strong>ह</strong>?’’बा ँसक टोन घरक पँजरे मे राखल। टोन क’ ओंगरी स <strong>दे</strong>खबैत सोलाल क<strong>ह</strong>लक-‘‘<strong>ह</strong>ोइबै<strong>ह</strong> छ<strong>ह</strong>।’’टोन आिन फुी िड<strong>िव</strong>याक इजोत मे <strong>दे</strong>खै लगल जे िगर<strong>ह</strong> सब छीलल छै कीनि<strong>ह</strong>। छीलल छलै। खाट पर िबछवै ले सोलाल एक पा ँज पुआर आिन फुी केँक<strong>ह</strong>लक- ‘‘तोरा अिटअबैक लिर ू छ<strong>ह</strong> एकरा(पुआर) सिरया क चैरस क’ क’ िबछाद<strong>ह</strong>क।’’पुआर के फुदी सिरया क<strong>ह</strong>लक- ‘‘भाइ, अइपर िबछेब<strong>ह</strong>क की?’’सोलाल घर से शतर ंजी आ िसरमा आिन फुी केँ <strong>दे</strong>लक। िबछान सिरया फुदीबाजल- ‘‘भाइ, रा मे कान बदलै काल, क<strong>ह</strong>ी भौजी िगिर-ितिर नि<strong>ह</strong> परिथ। तेँपँजरो मे द ुन ू भाग से डोरी बाि <strong>दे</strong>ब<strong>ह</strong>।’’59


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्फुीक <strong>िव</strong>चार सोलाल केँ जँचल। क गु भ बाजल- ‘‘की कि<strong>ह</strong><strong>ह</strong> फुदी द ुखपड़ला पर म बौआ जाइ छै। तो<strong>ह</strong>ूँ की अनाडी छ<strong>ह</strong> जे नइ व ुझब<strong>ह</strong>क। जे नीकबिझ ु पड़<strong>ह</strong> से कर<strong>ह</strong>।’’खाट पर रोगी क’ चढ़◌ा, द ुन ू भाइ फुी कान पर उठौलक। कान परउठ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> सोलाल केँ मन पड़ल क<strong>ह</strong>लक- ‘‘फुदी, घर मे ते िधयो-पुते र<strong>ह</strong>त,िकयो चेतन नि<strong>ह</strong>ये अिछ। साइिरयो आइल अिछ ओ<strong>ह</strong>ो अनिठये अिछ। तेँ , तू ँराित केँ एतै खैइ<strong>ह</strong><strong>ह</strong> आ सुित<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’‘बड़-बिढया’ कि<strong>ह</strong> फुी आग ू बढल। चाउर-दािल आ बरतन-बासनक मोटरी माथपर ल’ सोलाल िनकलल। बा केँ छाती लगौ ब<strong>ह</strong>ी िनकलली<strong>ह</strong>। डेिढया परअिबति<strong>ह</strong> सुिगया खाटे पर स बाजिल- ‘‘कनी अँटिक जाउ।’’फुदी ठाढ भ’ पुछलक- ‘‘िकअए रोकल<strong>ह</strong>ु ँ?’’खाटे पर से सुिगया बजली<strong>ह</strong>- ‘‘<strong>ह</strong>े सौध-गु, अगर नीके ना घिर ु के आयब तेपचास मुरतेक भनडारा करब।’’फुदी खाट उठा <strong>िव</strong>दा भेल। राा मे केयो िकछु नि<strong>ह</strong> बजैित र<strong>ह</strong>िथ। म-मनसभ र ंगक बात सोचैत र<strong>ह</strong>िथ। फुी सोचैत जे भगवा के<strong>ह</strong>ेन बेइमान अिछ जेसोलाल भाइ सन सुधा(षु) आदमी केँ ऐ<strong>ह</strong>ेन <strong>िव</strong>पि <strong>दे</strong>लिखन। सोनालाल सोचैतजे तीिन बेटी पर बेटा भेल जँ घरवाली मिर जाइत ते बेटो मिर जायत। चुमौनकरब ति<strong>ह</strong> स बेटाक कोन गार ंटी <strong>ह</strong>एत। जँ क<strong>ह</strong>ी ं बेिटये भेल त खानदाक अंत<strong>ह</strong>ोयत आ िजनगी भिर अप <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>े दानक बनर-फा ँस मे सो<strong>ह</strong>ो पड़ल र<strong>ह</strong>ब।ब<strong>ह</strong>ीिन सोचैत जे जँ क<strong>ह</strong>ी ं भौजी मिर जेती<strong>ह</strong> ते िजनगी भिर भैया केँ द ुखे-द ुख<strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>तै।ेषन प<strong>ह</strong>ु ँच सोलाल मोटरी रिख गाडीक भा ँज लगवै गेल। िटकट कटैत<strong>दे</strong>िख व ुझलक जे गाडी अबै मे लिगचा गेल अिछ। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ िटकट कटाइये लइ छी।िटकट कटौलक। किनये कालक बाद गाडी आयल। तीन ू गोटे(द ु गोटे फुी आसोलाल) सुिगया केँ गाडी मे चढ़◌ौलिन। सोलाल उपरे मे(गाडी मे) र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।मोटरी उठा केँ फुी <strong>दे</strong>लकिन। मोटरी रिख सोलाल ब<strong>ह</strong>ीिनक कोरा स बा केँलेलिन। बि<strong>ह</strong> चढली<strong>ह</strong>। गाडी खिजति<strong>ह</strong> ु द ुन ू गोटे फुी खाट उठा घर िदिष <strong>िव</strong>दाभेल।60


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गाडी दरभंगा प<strong>ह</strong>ु ँचल। छोटी लाइन दरभंगे तक चलैत। तेँ गाडी द ू घंटाउपरा फेिर घ ु िर क’ िनरमिलये जायत। गाडी स याी सभ उतडै लगला<strong>ह</strong>। मगरसोलाल सबतुर बैसले र<strong>ह</strong>लिथ। मन मे को <strong>ह</strong>ड़वडी नि<strong>ह</strong>ये र<strong>ह</strong>िन जखन सभउतिड गेला<strong>ह</strong> तखन सोलाल सीट पर स उिठ ब<strong>ह</strong>ीिन केँ क<strong>ह</strong>लिन- ‘‘दाय, तू एतैर<strong>ह</strong><strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म को सबारी भिजऔ अबै छी।’’कि<strong>ह</strong> सोलाल गाडी स उतिड, ेटफाम र् से िनकिल वा<strong>ह</strong>र एकटा टेू लग प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>।ाइवर िना मे ठाढ भ’ पिसजर सभकेँ <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ित। िसरिसराइत सोलालाइवर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भाइ, <strong>ह</strong>मरा डाकडर ऐठाम जेवाक अिछ, चलब<strong>ह</strong>?’’सोलालक बोली स इवर ब ु िझ गेल जे <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ाती आदमी छी तेँ एना बजैतछिथ। मुदा सोलालक ित ाइवरक आकष र्ण बिढ गेलिन असिथर से ाइवरपुछलिखन रोगी क<strong>ह</strong>ा ँ छिथ।’’‘‘गािडये मे।’’‘‘बजौ अिबअ।’’‘‘अप पाएरे अबै वाली नइ छिथ। पकिड केँ आ पड़त।’’गाडी केँ सोझ क’ ाइवर सोलालक संग ेटफाम र् पर आयल। गाडी लग प<strong>ह</strong>ु ँचाइवर रोगी आ समान <strong>दे</strong>िख म-मन <strong>िव</strong>चारलिन जे एक आदमीक काज आरोपड़त। ेटफाम र् िदिष उठा क’ ि<strong>ह</strong>याबै लगल। गाडी साफ करै ले द ू गोटे केँ अवैत <strong>दे</strong>िख जोर से ाइवर बाजल- ‘भैया’भैया सुिन झाड़◌ूवला आिख उठौलक ते ाइवर केँ <strong>दे</strong>खलक। ाइवर केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong>लफिड कए इवर लग आयल। ाइवर क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘भाय एकटा द ु िखत मि<strong>ह</strong>ला अईकोठली मे छिथ, <strong>ह</strong>ुनका उतािड केँ टेू मे बैसाय िदअ।’’झाड़◌ू रािख द ुन ू झाड़◌ूओवला आ ाइवरो सुिगया केँ उतािड टेू िदिष बढला<strong>ह</strong>।सोलाल मोटरी लेलिन। आ ब<strong>ह</strong>ीन बा केँ का लगा चलली<strong>ह</strong>। सुिगया केँ चढ़◌ा कझा◌ूड़◌ूवला गाडी साफ करै ले घ ुरै लगल। द ुन ू झाड़◌ूवला केँ रोिक सोलाल दस टापैआ िनकािल िदयए लगलिखन। पैआ <strong>दे</strong>िख, अधवेयषु झाड़◌ूवला, बाजल- ‘‘भाइ<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सरकारी(रेलवे) करी करै छी। दरमा<strong>ह</strong>ा पबै छी। अ<strong>ह</strong>ा ँक मदित केल<strong>ह</strong>ु ँ।अखन जइ मुसीबत मे अ<strong>ह</strong>ा ँ छी ओि<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>मरा <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो आ पैयो से मदित करक61


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्चा<strong>ह</strong>ी। मुदा गरीब छी, क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना कमा क’ गुजर कए लइत छी। िकऐक त ओ<strong>ह</strong>ूँबिझते ु <strong>ह</strong>ेवइ जे सब द ुख गरीवे केँ <strong>ह</strong>ोइ छै। धनीक लोक सोनाक मिदर ं मुतके खोआ-मलाई चढ़◌ा घरम करैत अिछ। <strong>ह</strong>मर भगवान यै<strong>ह</strong> मरल-टूटल लोकछिथ। <strong>ह</strong>म सेवा केल<strong>ह</strong>ु ँ। भगवान करिथ जे <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी से अ<strong>ह</strong>ा ँ घर जाय।’’झाड़◌ूवलाक बात सुिन सोलाल अचंिभत भ’ गेला<strong>ह</strong> जे जकरा से लोक छुितमात अिछ ओकर आा कतेक प<strong>िव</strong> छै।टेू आग ू बढल। थोड़◌े द ुर गेला पर सोलाल ाइवर केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘डरेबर स<strong>ह</strong>ाएव, <strong>ह</strong>म अनभुआर छी। कि<strong>ह</strong>यो ऐठाम नइ आयल छी। अ<strong>ह</strong>ा ँ अइठीन र<strong>ह</strong>ैछी। सबटा ब ुझल-गमल अिछ। ते<strong>ह</strong>ेन डाकडर लग चल ू जे <strong>ह</strong>मरा रोगी केँ छुिटजाय।’’‘‘बड़विढया।’’- ाइवर बाजल।म-मन इवर सोचै लगल जे अताल मे भरती करौनाइ नीक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतिन।एक त अताल मे बेवो बिढया नि<strong>ह</strong> छैक दोसर जेकरे लािग-भािग छै तेकरेसभ केँ सभ सु<strong>िव</strong>धो भेटैत छैक। तेँ सबसे बिढया डाॅर बनजीर् लग लएचिलएिन। डाॅर बनजीर् िरटायर भए अपन घरो आ ीिनको ब।बार<strong>ह</strong> बिज गेल। डाॅ. बनजीर् क पि<strong>ह</strong>ल पाली आठ बजे िभनसर से बार<strong>ह</strong> बजे<strong>ह</strong>ोइत आ दोसर पाली चािर बजे से आठ बजे सा ँझ धिर <strong>ह</strong>ोइत छलिन। सब रोगीकेँ <strong>दे</strong>िख डाॅ. बनजीर् डेरा जेबाक तैयारी करैित र<strong>ह</strong>िथ टेू के ाइवर सोझेफाटक से भीतर ओसार लग लए गेल। टेू <strong>दे</strong>िख डाॅ. बनजीर् फेिर वैिस र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।टेू रोिक ाइवर उतिर क’ सोझे डाॅ. बनजीर् लग जा क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘डाॅर सा<strong>ह</strong>ेव,रोगी अप से चलै-िफडैवाली नइ छिथ तेँ पि<strong>ह</strong> एकटा डेरा िदअ।’’आिखक इषारा से डाॅ. बनजीर् काउर केँ क<strong>ह</strong>लिखन। बगले मे अप डेरा।काउर जा क’ एकटा कोठरी खोिल कुजी सोलाल केँ द’ <strong>दे</strong>लकिन। काउरघिर ु क’ आिब, कर केँ संग क, स्चर पर सुिगया केँ ल’ जा सीट(द ू जिनया चैकी)पर सुता <strong>दे</strong>लकिन। स्चर रािख काउर डाॅ. बनजीर् केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘सब वाकए <strong>दे</strong>िलएिन।’’62


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्डाॅ. बनजीर् आग ू-आग ू आ काउर, ाइबर आ सोलाल पाछू-पाछू। सुिगया केँ<strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> डाॅर केँ रोग िचा गेलिन। मुदा आरो मजब ूतीक लेल सुिगया केँ प ूछएलगलिखन। <strong>ह</strong>ताष मन सोलालक। मु<strong>ह</strong> सुखायल। आिख रायल। ब<strong>ह</strong>ीिनक आिखस रक ठोप खसैत। डाॅ. बनजीर् काउर स ूई लगबै ले क<strong>ह</strong>लिखन। काउरस ूइ अ गेल। सोलाल डाॅ. बनजीर् केँ प ूछलिखन- ‘‘डागडर स<strong>ह</strong>ाएव, रोगीक द ुखछुटतै की ?’’सोलालक ष्न सुिन डाॅ. बनजीर् क दय पधिल गेलिन। उा<strong>ह</strong> दैत सोलाल केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘चैबीस घंटाक भीतर रोगी ट<strong>ह</strong>लै-ब ुलै लगती<strong>ह</strong>। अखन एकटा स ूइया ँ दैतिछयिन। पा ँच बजे तक सुतल र<strong>ह</strong>ती। उठेबिन नि<strong>ह</strong>। अप िन टुटतिन। िनटुटला पर कुड़ड़◌ा-आचमन करा चा<strong>ह</strong> िबुट <strong>दे</strong>बिन।’’ताबे काउर आिब सुिगया केँ स ूई लगौलक। स ूइ पिडति<strong>ह</strong> सुिगया केँ िनआिब गेलिन। डाॅ. बनजीर् सोलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ खाउ-पीब ू।’’डाॅर चिल गेला<strong>ह</strong>। ाइवर सोलाल केँ व ुझबै लगलिखन- ‘‘पािनक कलबगले मे अिछ। भानस करै ले चुियो अिछये। अप भानस करब। बा<strong>ह</strong>र चल ूदोकान <strong>दे</strong>खा दइ छी। अइ से बा<strong>ह</strong>र नइ जायब। लुा लट बेसी अिछ। जेबीसे पाइ िनकािल लेत। तेँ जतबे काज <strong>ह</strong>ुअए ततबे पाइ मुी मे जायब आसामान कीिन लेब। आव <strong>ह</strong>म जाइ छी। ऐठाम को चीजक डर नइ करब। सभभार डाॅर सा<strong>ह</strong>ेब केँ छिन।’’पा ँच बिजति<strong>ह</strong> सुिगया आिख खोललक। सुिगयाक लगे मे सोलालो आ बोकेँ कोरा मे ब<strong>ह</strong>ी ं बैसिल। आिख खोिलति<strong>ह</strong> सुिगया सुतले सुतल बाजिल-‘‘िकछु खाइक मन <strong>ह</strong>ोइ अए।’’सुिगयाक बात सुिनति<strong>ह</strong> सोलाल केँ मन पड़ल जे डाॅरो स<strong>ह</strong>ाएव क<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>िथ। उिठ के चा<strong>ह</strong>-<strong>िव</strong>ुट आिन सुिगया लग रखलक। कल पर से लोटा मे पािनआिन केँ कुड़◌्ड़◌ा करै ले <strong>दे</strong>लिखन। वैसले-वैसल सुिगया कुड़◌्ड़◌ा कए चा<strong>ह</strong>े मेडुबा-डुबा <strong>िव</strong>ुट खेलिन। चा<strong>ह</strong>-<strong>िव</strong>ुट खा सुिगया मु<strong>ह</strong> पोछलक। सुिगया के मु<strong>ह</strong>पोिछति<strong>ह</strong> सोलाल प ूछलक- ‘‘मन के<strong>ह</strong>ेन लगै अए।’’- ‘‘कनी <strong>ह</strong>ुक लगै अए।’’63


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सोलालो आ बि<strong>ह</strong>क मन मे ख ुषी आयल। म-मन ब<strong>ह</strong>ीन भगवान केँ क<strong>ह</strong>ै लगलिनजे <strong>ह</strong>े भगवान क<strong>ह</strong>ुना भौजी केँ नीक कए िदअ।’’सुिगया केँ सुधार <strong>ह</strong>ुअए लगल। तेसरा िदन स सुिगया ब ुलै-ट<strong>ह</strong>लै लागली<strong>ह</strong>। द ूबेिर िदन मे डाॅरो सा<strong>ह</strong>ेव आ<strong>िव</strong>-आ<strong>िव</strong> <strong>दे</strong>खिथ। सभ तर<strong>ह</strong>क तरद ुत सोलाल करैले <strong>ह</strong>रदम तैयार।दसम िदन सुिगया केँ डाॅर सा<strong>ह</strong>ेव छुी दए <strong>दे</strong>लिखन। सोलाल काउरसे सभ ि<strong>ह</strong>साब केलिन। जते ि<strong>ह</strong>साब सोलाल केँ भेलिन तेि<strong>ह</strong> सँ पा ँच सय पैआअिधक ल’ सोलाल डाॅर सा<strong>ह</strong>ेव क आग ू मे रिख <strong>दे</strong>लकिन। पैया गिन डाॅरसा<strong>ह</strong>ेव पा ँच सय पैया घ ुमवैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जोडै मे पा ँच सौ बेसी आिब गेल। इपा ँचो सय रिख िलअ।’’डाॅर सा<strong>ह</strong>ेबक बात सुिन सोलाल क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘ग मे गलती नइ भेल। पा ँचसय अ<strong>ह</strong>ा ँ केँ ख ुषनामा दइ छी।’’ख ुषनामा सुिन डाॅ. बनजीर् गु भ गेला<strong>ह</strong>। मन मे एलिन जे वेचाराक बगए-बािन क<strong>ह</strong>ैत अिछ जे पैइच-उधार क-ए आयल <strong>ह</strong>ोयत तखन <strong>दे</strong>ख ू उार। <strong>ह</strong>मराकोन चीजक कमी अिछ जे एि<strong>ह</strong> वेचाराक फािजल पाइ <strong>ह</strong>म छूबै। मन पड़लिन,जमीनदारीक समयक पुना<strong>ह</strong>। जमीनदार सभ साल मे एक बेिर पुना<strong>ह</strong> करैत छला<strong>ह</strong>।जमीनदारक कच<strong>ह</strong>री मे पुना<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलैक। पुना<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइ स पनर<strong>ह</strong> िदन पि<strong>ह</strong>रैयत सभ केँ जानकारी दए <strong>दे</strong>ल जाइत छलैक। जमीनदार िदिष स मोतीचूरक लूबनाओल जायत छलैक। एक पैआ मे एक लू ि<strong>ह</strong>साव स <strong>दे</strong>ल जायत छलैक।रैयतो मे द ू <strong>िव</strong>चारक रैयत र<strong>ह</strong>ैत छल। एक तर<strong>ह</strong>क ओ छल जकरा िसफ र् अेकआमदनी छलैक। ओि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क रैयतक <strong>ह</strong>ालत कमजोर छलैक। मगर दोसर तर<strong>ह</strong>कजे रैयत <strong>ह</strong>ोइत छल ओकरा अक संग-संग नगदो आमदनी छलैक। जना कोना-को जाित केँ द ूध-द<strong>ह</strong>ीक, त को-को जाित केँ तीमन-तरकारीक। कोजाित केँ पानक त को-जाित केँ छोट-छोट कोु इािद। पुना<strong>ह</strong> धम र् स जोड़लश अिछ। धािम र्क भावना सभ<strong>ह</strong>क मन मे र<strong>ह</strong>ैत छलैक। तेँ , एक-दोसर केँ िना<strong>दे</strong>खबैक लेल म-मन ितयोिगता करैत छल। एकटा लूक दाम मुिल स द ूपाइ <strong>ह</strong>ोइत छल <strong>ह</strong>ोयतैक। िकऐक त आठ अ चीनी(िची) आ पैआ मे चािरसेर खेर<strong>ह</strong>ी वा आन को अ, जेकर लू बत छलैक। ितयोिगता द ू तर<strong>ह</strong>क<strong>ह</strong>ोइत छलैक। पि<strong>ह</strong>ल- ि <strong>िव</strong>षेष मे आ दोसर जाित-<strong>िव</strong>षेष मे। लोक ख ुबख ुषी र<strong>ह</strong>ैत छलै। गामे-गाम मलगुजारी से बेसी, पुना<strong>ह</strong> मे जमीनदार पैआ असुल64


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कए लइत छलाए<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong> समाज मे मलगुजारीक चलैत लोकक खेत िनलाम <strong>ह</strong>ोइतछलैक। ओि<strong>ह</strong> समाज मे पुना<strong>ह</strong>क नाम पर ल ूट से<strong>ह</strong>ो चलैत छलैक। वै<strong>ह</strong> बात डाॅ.बनजीर् केँ मन पड़लिन। <strong>ह</strong>ँसैत डाॅ. बनजीर् सोलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा, ँ ख ुषी भएऐि<strong>ह</strong>ठाम सँ जाय र<strong>ह</strong>ल छी, यै<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मर ख ुषनामा भेल। भगवान करिथ पिरवार फडै-फुलाय।’’तीन ू गोटे गामक राा धेलिन। बा केँ सुिगया कोरा मे आ ब<strong>ह</strong>ीिनबरतनक मोटरी माथ पर । खािलये <strong>दे</strong><strong>ह</strong>े सोलाल दरभंगा ेषन आिब गाडीपकड़लिन।अपना ेषन मे उतिड तीन ू <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी सँ गाम िदसक राा धेलक। रेलवेकाउ स िनकिल सुिगया सोलाल केँ क<strong>ह</strong>लिन- ‘‘जाइ काल पचास मुरते सौधकभनडारा कब ुला के र<strong>ह</strong>ी। कब ुला-पाती उधार नइ राखक चा<strong>ह</strong>ी। काि खन ओ<strong>ह</strong>ोकव ुला पुराइये लेब।’’सोलालोक मन ख ुषी र<strong>ह</strong>िन। चाउर-दाइल घरे मे र<strong>ह</strong>िन। पैयो िकछुउगड़ले र<strong>ह</strong>िन। मुुराइत सुिगया केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘काि त भनडारा नि<strong>ह</strong> सरत।द<strong>ह</strong>ी पौरैक अिछ, <strong>ह</strong>ाट से तीमन-तरकारी, न-तेल आ पड़त। चािर-पा ँच िदनमे भनडारा कए लेब। अखन दाइयो आयले अिछ।’’दाइक नाम सुिन ब<strong>ह</strong>ीिन बाजिल- ‘‘भैया, ते<strong>ह</strong> गड़◌ू मे पिड गेल छेल<strong>ह</strong> तेँ अपनसब कुछ छोिड केँ िछअ<strong>ह</strong>। तू ँ ब ुझै छ<strong>ह</strong>क जे <strong>ह</strong>मरो िकयो दोसर करताइत अिछ? काि <strong>ह</strong>म चिल जेव<strong>ह</strong>।’’सोलालक मन गदगद ्। जि<strong>ह</strong>ना चुि पर चढ़◌ाओल पािन <strong>दे</strong>ल बरतन मे िनास आिगक ताव लिगति<strong>ह</strong> िनचला पािन गम र् भ उपर मु<strong>ह</strong>े उठैत, ति<strong>ह</strong>ना सोलालक मनख ुषी स नचैत र<strong>ह</strong>िन। ेषन से थोड़◌े द ूर ऐला पर सोलाल क<strong>ह</strong>लक- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुन ूगोरे अइठाम बैस ू। लगले <strong>ह</strong>म चीज-बौस कीन अबै छी।’’सुिगयो आ बि<strong>ह</strong>, रे कात मे आमक गाछक िना मे बैसली<strong>ह</strong>। सोलालेषन िदिष <strong>िव</strong>दा भेल। ेष कात मे आठ-दस टा दोकान छलैक। एकटादोकान माछक, दोसर मुरगी आ अाक एकटा सुधा द ूधक एकटा चा<strong>ह</strong>क, एकटा पानकआ पान-छौ टा तरकारीक। सोलालक मन मे एलै जे पान-सात र ंगकतरकािरयो, द ूधो आ रा<strong>ह</strong>िडक दािलयो कीिनये लेब। िकऐक त छ<strong>ह</strong> मास से भिर65


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पेट अनन खेल<strong>ह</strong>ु ँ आ कि<strong>ह</strong>यो मन असिथर र<strong>ह</strong>ल। तेँ आइ राित अप सभपिरवार आ फुियो द ुन ू भा ँइ केँ ोत(त) दए ख ुआ <strong>दे</strong>विन। रेलवेक काउमे जे दोकान(तरकारी, द ूध, माछ इािदक) छलैक ओ ायी नि<strong>ह</strong>। साधारण छपडीटािग-टा ँ िग ँ दोकान चलवैत अिछ। ो दोकानदार रेलवे सँ दोकानक पो नि<strong>ह</strong>ब। ेषक ाफ, दोकानदार केँ दोकान लगबै <strong>दे</strong> अिछ। जि<strong>ह</strong> से बीकबदला सभकेँ पिरवार जोकर तरकारी सब िदन भए जायत छलैक। जि<strong>ह</strong>या कि<strong>ह</strong>योरेलवेक अफसरक आगमन <strong>ह</strong>ोयत छलैक ति<strong>ह</strong> से पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> ाफ दोकानदार सभकेँकि<strong>ह</strong> दैत छलैक। अपन-अपन छपडी सभ <strong>ह</strong>टा लइत छल।मोड़(दोकान आ रेलवेक बीच) पर ठाढ भए सोलाल सोचै लगल जे दोकानमे जे रा<strong>ह</strong>िडक दािल िबकायत ओ अरबा र<strong>ह</strong>ैत अिछ। तेँ दािल के उलवै पड़त।घर मे ते लोक पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> रा<strong>ह</strong>िड उला लैत अिछ। िब उलौल(उलाओल) रा<strong>ह</strong>िडक दािलत खेसािरये जेँ का <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मुदा उलौलाक बाद आमील <strong>दे</strong>ल रा<strong>ह</strong>िडक दािल तदािलये <strong>ह</strong>ोइत। सबसँ नीक। लटखेवा दोकान प<strong>ह</strong>ु ँच सोलाल एक िकलो रा<strong>ह</strong>िडकदािल, आधा िकलो िची कीनलक। द ुन ूक दाम दए तरकारीबला लग आिब सात-आठर ंगक तरकारी कीिनलक। तरै जोकर गोलका भा ँटा(भािटन) ँ गंगाकातक बड़का परोड़,<strong>ह</strong>ैदराबादी ओल टेिब केँ कीनलक। द ू िकलो सुधा द ूध से<strong>ह</strong>ो लेलक। सब समान केगमछा मे बाि, <strong>ह</strong>ाथ मे लटकौ घिर ु के सुिगया लग आयल। गमछा मे बालसमान <strong>दे</strong>िख ब<strong>ह</strong>ीिन प ूछलक- ‘‘भैया, की सब कीिन लेल<strong>ह</strong>क?’’ब<strong>ह</strong>ीिनक मन मे भेलिन जे िधया-प ूता ले भिरसक लाइ-मुर<strong>ह</strong>ी कीिन लेलिन। मुदामोटरी नम<strong>ह</strong>र, तेँ पुछलकिन। ब<strong>ह</strong>ीिनक बात सुिन सोलाल <strong>ह</strong>ँसैत बाजल- ‘‘दाय,खाय-पीबैक समान सब कीनल<strong>ह</strong>ु ँ। आइ सभ परानी िमिल नीक-िनकुत खायब। बेचाराफुिदयो, कर जेँ का राित के घरक ओगरबा<strong>ह</strong>ी करैत <strong>ह</strong>ैत। तेँ ओकरो द ुन ू भायकेँ त दए ख ुआ <strong>दे</strong>बइ। तेँ तीमन-तरकारी, द ूध आ दािल कीिन लेल<strong>ह</strong>ु ँ। भानसकरै ले तो<strong>ह</strong>ूँ तीिन गोटे(ब<strong>ह</strong>ीिन, स्ी आ सािर) छेबे कर<strong>ह</strong>। एोिदन ते तोरोसभक मेजमानी <strong>ह</strong>ोय। दाय, जते अनका भाइयो से सुख नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छै ति<strong>ह</strong> सेबेसी तोरा से भेल। तो<strong>ह</strong>र उपकार िजनगी मे नि<strong>ह</strong> िबसरब। भगवान तोरा सनब<strong>ह</strong>ीिन सभकेँ <strong>दे</strong>थ ुन।’’सोलालक बात सुिन गद ्-गद ् <strong>ह</strong>ोयत ब<strong>ह</strong>ीिन उर <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘भैया, <strong>ह</strong>म अपनकाज केल<strong>ह</strong>ु ँ। तो<strong>ह</strong>र उपकार की केिलय<strong>ह</strong>। ऐ<strong>ह</strong>ेन वेर पर जे तोरा <strong>दे</strong>िखितय<strong>ह</strong>ते <strong>ह</strong>मरा सन ब<strong>ह</strong>ीिन ककरो रि<strong>ह</strong>ये के की <strong>ह</strong>ेतइ।’’66


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ब<strong>ह</strong>ीिनक बात सुिन सुिगया पित केँ क<strong>ह</strong>लिन- ‘‘दाई ते औगुताइ छिथ। क<strong>ह</strong>ै छिथ जेकाि भोरे चिल जायब। एकोटा धराउ घर मे सािडयो अिछ जे <strong>दे</strong>विन। िबनासाडी <strong>दे</strong> कोना जाय <strong>दे</strong>बिन। के<strong>ह</strong>ेन <strong>ह</strong>ैत?’’भौजाइक बात सुिन मुी दैत ननिद बाजिल- ‘‘भौजी, चा बेटा-बेटीक <strong>िव</strong>या<strong>ह</strong>मे ते <strong>ह</strong>मरा चािर जोडसाडी रखले अिछ। मुदा ऐ<strong>ह</strong>ेन बेिर मे साडीक कोन काजछै। अप ते भैया पै ंइच-उधार ल’ क’ काज चलौलक अिछ। तइ पर से <strong>ह</strong>मरोले करजा करत। <strong>ह</strong>मरा जँ िदऔ चा<strong>ह</strong>त ते <strong>ह</strong>म लेबै।’’घर पर अिबति<strong>ह</strong> पिरवार स गाम धिर ख ुषीक बखा र् बिरसय लगल। तीन ू बेटीसुिगयाक गरदिन मे लटपटा गेिल। बि<strong>ह</strong>न(सुिगयाक) बा केँ कोरा मे लए मु<strong>ह</strong> चुमैलगल। जि<strong>ह</strong>ना जाड़क मास मे गाछ-िबरीछ पालाक मािर स िठठ ुर जाइत, मुदा गरमीकेँ धिबति<strong>ह</strong> नव प धारण करैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना सबकेँ भेल। छ<strong>ह</strong> मासक तबा<strong>ह</strong>ी, सोग,िनराषा सोलाल केँ छोिड पड़◌ा गेल। पास-परोसक जिनजाित सभ आिब-आिबसुिगया केँ <strong>दे</strong>खवो करैत आ बीमारीक समयक िखो सुत छली<strong>ह</strong>। एे-द ुइये सैा ँसेअंगना िधयो प ूतोक आ जिनजाितयो स लोकक भीड<strong>ह</strong>टल। तीन ू गोटे भानसकजोगार मे लािग गेली<strong>ह</strong>। कते िदन से सोलाल भिर मन न<strong>ह</strong>ायल नि<strong>ह</strong> छल। साब ुनलए केँ न<strong>ह</strong>ाय ले गेल।भानस भेलैक। सभ िकयो भिर मन खेलिन। खाइते सभकँ ◌े ओंघी अबैलगलिन। सभ जा-जा केँ सुित र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।पीक संग सोलाल केँ ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जैति<strong>ह</strong> गाम मे चच र् चलै लगल। एकिदिष जिनजाित सभ सोलाल केँ बा<strong>ह</strong>वा<strong>ह</strong>ी करैत छली<strong>ह</strong> त दोसर िदिष मदा र्-मदीर्कबीच इलाजक खच र्क चच र् चलै लगल। सैा ँसे गाम द ुन ू परानी सोलालेक चच र् चलैतर<strong>ह</strong>ए। सबेरे ूल मे छुी दय खसल म <strong>ह</strong>ीरान चिल ऐला<strong>ह</strong>। सबेरे <strong>ह</strong>ीरान केँआयल <strong>दे</strong>िख रमाका पुछलिखन- ‘‘सबेरे ूल ब कए <strong>दे</strong>िलऐक?’’ओना रमाकाो केँ सोलालक संब ंध मे ब ुझल छलिन मुदा जि<strong>ह</strong> गंभीरता सँ <strong>ह</strong>ीरानसोचैत र<strong>ह</strong>ित ओि<strong>ह</strong> गंभीरता सँ ओ नि<strong>ह</strong> सोचैत छला<strong>ह</strong>। तेँ मन मे को ते<strong>ह</strong>ेन<strong>िव</strong>चार नि<strong>ह</strong> छलिन। <strong>ह</strong>ीरान उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘बा सभ केँ पढबै मे मोन नि<strong>ह</strong>लगैत छल, तेँ छुी दए <strong>दे</strong>िलयैक।’’‘िकअए नि<strong>ह</strong> पढवै मे मन लगैत छल।’’67


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िचित भए <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘एक त बािढक मारल बेचारा सोलाल ताि<strong>ह</strong> पर सँबीमारीक। ते<strong>ह</strong>ेन चपेट मे पिड गेला जे को कम र् बाकी नि<strong>ह</strong> छि। यै<strong>ह</strong> बातमन मे घ ु िरआय लगल। पढवै मे एो री नीके नि<strong>ह</strong> लगैत छलै।’’सोलालक बात सुिनति<strong>ह</strong> रमाकाक मन मौलाय लगलिन। मौलायत-मौलायतजि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ीरानक मन र<strong>ह</strong>िन ति<strong>ह</strong>ना भए गेलिन। पाएर मे ठे ंस लगलापर जि<strong>ह</strong>नाकेयो मु<strong>ह</strong> भरे खसैत आ छाती मे चोट लगैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना रमाकाक दय मेमनक चोट लगला सँ भेलिन। मुदा जोर सँ नि<strong>ह</strong> कु<strong>ह</strong>िर चुेचाप कु<strong>ह</strong>रै लगलिथ।मन मे एलिन जि<strong>ह</strong> गाम मे चािर-चािर टा डाॅर छिथ ओि<strong>ह</strong> गामक लोक रोग सँकु<strong>ह</strong>रै, कते द ुखक बात छी। ऐ<strong>ह</strong> डाॅर केँ लोक भगवान ब ु िझ पुजिन क<strong>ह</strong>ा ँ धिरउिचत छी। जाि<strong>ह</strong> पढल-िलखल लोक केँ अपना गाम सँ े<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>, अपन कुटु पिरवारसर-समाज सँ े<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> छि, अप सुख भोगक पाछू बे<strong>ह</strong>ाल छिथ। <strong>ह</strong>ुनका अरेदाय-माय िकअए छिठयार िदन छाती मे लगा जीवैक असीरवाद <strong>दे</strong>लकिन। फेिर मनमे एलिन जि<strong>ह</strong>ना माल-जाल केँ डक<strong>ह</strong>ा बीमारी <strong>ह</strong>ोइ छै ति<strong>ह</strong>ना त मो केँ चटपिटयाबीमारी <strong>ह</strong>ोइ छैक। जे छन मे छना ँक कए दैत छैक। चािर टा बेटा-पुतो<strong>ह</strong>ूडाॅर <strong>ह</strong>मरे छिथ जँ क<strong>ह</strong>ी ं अप आ िक म<strong>ह</strong>ेक मइये केँ ओइ<strong>ह</strong> चटपिटया बीमारीभए जाइन ते िक करता<strong>ह</strong> ओ सभ <strong>ह</strong>मरा।मन घोर-घोर, बाके ब भए गेलिन।तीन िदनक बाद सोलाल भनडाराक काय र्म बलिन। खाइ-पीवैक सबओिरयान िदल खोिल केँ केलिन। तुलसी फुलक अरबा चाउर, रा<strong>ह</strong>िडक दािल, एगार<strong>ह</strong> टातरकारी द<strong>ह</strong>ी-िचीक नीक वा केलिन।गाम मे द ू पंथक साध ू। पि<strong>ह</strong>ल पंथक म<strong>ह</strong>ंथ रमापित दास आ दोसर पंथक गंगादास। राम-जानकीक मिदर ं रमापित दास ब छिथ। द ुन ू सा ँझ प ूजा करैतछिथ। मुदा गंगादास केँ िकछु नि<strong>ह</strong>। सेवकान द ुन ू गोटे केँ छि। आन-आन गाममे से<strong>ह</strong>ो द ुन ू गोटे केँ सेवक छि।सोलालक मन मे, छल-पंचक िमिसओ भिर लिस नि<strong>ह</strong>, तेँ पीस मुरते साघ ुकदल रमापित दास केँ <strong>दे</strong>लकिन आ पीस मुरतेक दल गंगादास केँ । दल <strong>दे</strong>लाक बादसोलाल द ुआर-दरबा िचन-चुनमुन करै लगला। भानस करैक बरतन सब मािज-ँमिज ू तैयार केलिन। खाइक लेल केराक पात कािट, धो केँ से<strong>ह</strong>ो रखलिन।68


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्एक गाम मे रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ द ुन ू पंथक बीच अकास-पतालक अंतर छलिन। पि<strong>ह</strong>ल पंथ मेऊँ च जाितक बोलवाला जबिक दोसर पंथ मे ऊँ च जाित कम मुदा िन जाित बेसी।छूत-अछूतक को भेद नि<strong>ह</strong>। िदके भनडारा।दोसर पंथक साध ु सभ सबेरे आिब, चरण पखािर भजन शु केलिन। भजनशु <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> टोल-परोसक जिनजाितयो आ िधयो-प ूता आिब केँ सैा ँसे खिर<strong>ह</strong>ान भिर<strong>दे</strong>लकिन। खिर<strong>ह</strong>ा मे बैसारो के र<strong>ह</strong>िथ। तीन टा भजन समा भेलाक बादरमापित दास चेलाक संग प<strong>ह</strong>ु ँचलिथ। संग मे सभ साध ु र<strong>ह</strong>िथ। फिरे सँ दोसरपंथक साध ु <strong>दे</strong>िख रमापितदास म-मन जरै लगलिथ। मुदा ोध के दािब दरबापर प<strong>ह</strong>ु ँचलिथ। दरबा पर अिबति<strong>ह</strong> रमापितदास सोलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>मरासभ<strong>ह</strong>क बैसार फुट मे क।’’रमापितदास केँ णाम क’ सोलाल दलान िदिष इषारा दैत क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘अपसभ दरवे पर बैिसऔक।’’सोलालक <strong>िव</strong>चार सुिन रमापित दास म-मन सोचै लगलिथ जे जँ अखनदोसर ठाम बैसार बनवै ले क<strong>ह</strong>बैक त धड़फडमे संभव नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत। जँ झगड़◌ाकरै छी त ककरा सँ क। वेचारा घरबारी की करत? घरवारीक लेल त जि<strong>ह</strong>ना<strong>ह</strong>म दल <strong>दे</strong>लाक बाद एल<strong>ह</strong>ु ँ ति<strong>ह</strong>ना त ओ<strong>ह</strong>ो सभ छिथ। तेँ जे<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म सभ ते<strong>ह</strong>ओ<strong>ह</strong>ो सभ। अगर ओ<strong>ह</strong>ी साध ु सभ सँ क<strong>ह</strong>ा-क<strong>ह</strong>ी करैत छी त द ू धािम र्क पंथक बीच<strong>िव</strong>वाद <strong>ह</strong>ोयत। मुदा एि<strong>ह</strong>ठाम त भनडारा छी, पंथक नीक-अधलाक <strong>िव</strong>वेचनक म ंचनि<strong>ह</strong>! इ<strong>ह</strong>ो करब उिचत नि<strong>ह</strong>। जँ अपना केँ उैस मािन लइत छी त कायरता<strong>ह</strong>ोयत। <strong>िव</strong>िच िित मे रमापितदास पिड गेला<strong>ह</strong>। गु-सु, दरवा आखिर<strong>ह</strong>ानक बीच ठाढ। डेग आग ू बढैन आ पाछु <strong>ह</strong>ोइन। जे गोटे <strong>ह</strong>मरा संगआयल छिथ जँ <strong>ह</strong>ुनका सभ स <strong>िव</strong>चार पुछविन आ ओ लोकिन <strong>ह</strong>मरा मनक <strong>िव</strong>परीत <strong>िव</strong>चारदैिथ तखन की करब? आइ धिर त से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ। करब उिचतो नि<strong>ह</strong>। गु-चेलाक अर समा भ जायत। रमापितदासक मन औनाई लगलिन। चाइन परपसीनाक प चमकलिन। ताबे कान पर रखिन<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>ारमुिनयमवलाक का अंिगयागेलैक ओ आग ू बिढ ओसारक चैकी पर <strong>ह</strong>ारमुिनयम रिख <strong>दे</strong>लक। <strong>ह</strong>ारमुिनयम रखैत<strong>दे</strong>िख ढोलिकयो ढोलक रिख <strong>दे</strong>लक। एि<strong>ह</strong>ना एका-एकी सभ अपन-अपन लोटा-िगलासधिर रिख <strong>दे</strong>लक। मुदा वैसल िकयो नि<strong>ह</strong>। तकर कारण िबना चरण पखार बैसबकोना? आ जाबे गु म<strong>ह</strong>ाराज नि<strong>ह</strong> बैसता<strong>ह</strong> ताबे <strong>ह</strong>मसभ कोना वैसब। सभकेँअपन-अपन सामान(बाजा, लोटा-िगलास) रखैत <strong>दे</strong>िख अपन िगलास-कम ंडल के से<strong>ह</strong>ोराखल <strong>दे</strong>खिथ। रमापितदास केँ गर भेिटलिन। ओ(रमापितदास) <strong>िव</strong>िक्ष म69


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जखन सभ<strong>ह</strong>क मन अिछ तखन िकऐक दरबे पर बैसिल जाय।घरवािरयो ते आदर किरते छिथ।’’एकिदिष रमापितदास केँ मन जरैत दोसर इ<strong>ह</strong>ो ख ुषी जे ागत(सुआगतक) संगघरवारी <strong>ह</strong>मरे बेसी म<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिन। सभ िकयो चरण पखािर बैइसय लगला<strong>ह</strong>।िबढनी जेँ का सुिगया नचैत छली<strong>ह</strong>। कख घर जा द<strong>ह</strong>ी <strong>दे</strong>िख अबैत जे क<strong>ह</strong>ी ंिबलाई आिब के खा िलअए। त लगले ओसार पर राखल सामान(चाउर-दािल,तरकारी) केँ <strong>दे</strong>खैत जे कौआ आिब के छुता िदअए। फेिर लगले अंगना मेराखल टकुना, करा<strong>ह</strong>, बालटीन केँ <strong>दे</strong>खैत जे िधया-प ूता गंदा कए िदअए। तलगले आिब दलानक पाछू मे ठाढ भ’ टाटक भुरकी <strong>दे</strong> <strong>दे</strong>खैत, जे लोक सँ भरलदरबा-खिर<strong>ह</strong>ान अिछ, क<strong>ह</strong>ी ं मािरये शु<strong>ह</strong> भए जाय। सुिगयाक मनमे अ<strong>ह</strong>लिदीपैिस गेलिन। मगज पड़क पसीना सोलाल केँ केषक तर <strong>दे</strong> गरदिन पर <strong>ह</strong>ोयतगंजी तर <strong>दे</strong>, धोती िभजबैत र<strong>ह</strong>ैक।भजन सुिनिन<strong>ह</strong>ार मे िधया-प ूता स’ ल’ क’ स्ी-पुष धिर। मोितयाक माएपचास वख र्क बिढ। ू भजन ब भेिल <strong>दे</strong>िख ब ुचाईदास केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>े यौ ब ुचाईदास, िबना भजन गौ जे पंग<strong>ह</strong>ित करबै ते पाप िलखत?’’मोितया मायक कड़◌ूआइल बात सुिन ब ुचाई दास उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘बडी कालगाजा पीना भ’ गेल अिछ, तेँ क पीिब लइ छी। तखन नाचो <strong>दे</strong>खा <strong>दे</strong>ब आ कबीरस<strong>ह</strong>ाएव की क<strong>ह</strong>लिखन से<strong>ह</strong>ो सुना <strong>दे</strong>व। किनये काल छुी िदअ। <strong>ह</strong>ोअए <strong>ह</strong>ौ रघ ूदास,जलदी गुल द<strong>ह</strong>क।’’िबना साज बजनि<strong>ह</strong> घ ुन-घ ुना क’ क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘<strong>ह</strong>टल रि<strong>ह</strong>यौ सो िबलैइया मारेमटकी।’’ब ुचाई दासक पा ँती आ मु<strong>ह</strong>क चमकी <strong>दे</strong>िख िधयो-प ूतो आ जिनजाितयो, खापिरमे <strong>दे</strong>ल जरक लाबा जि<strong>ह</strong>ना भर-भरा केँ फुटैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना सभ <strong>ह</strong>ँसै लगला<strong>ह</strong>।दला मे आ खिरया मे भजन शु भैल। दोसर पंथक बैसार मे ढोलक,झािल, खज ुरीक संग थोपिडयो बजै लगल। मि<strong>ह</strong>ला पि<strong>ह</strong>ल पंथ िदिष पखाउज, झालर,<strong>ह</strong>ारमुिनयाक संग िसतार से<strong>ह</strong>ो बजै लागल। एक स ूर एक लय आ एक ताल मेभजन शु भेल- ‘‘केसव! क<strong>ह</strong>ी न जाय का कि<strong>ह</strong>ये!’’ मुदा दोसर पंथ िदिषभजन तते जोर सँ <strong>ह</strong>ोइत जे पि<strong>ह</strong>ल पंथक भजन सुनाइये पडैत छल। म<strong>ह</strong>ंथ70


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रमापितदास बा<strong>ह</strong>र िनकिल घ ुमबो करैत आ भज सुत र<strong>ह</strong>िथ। रमाओत भजनकअवाज दलान क घर स बा<strong>ह</strong>र िनकलबे नि<strong>ह</strong> करैत छल। रमापित दास तामसे मा<strong>ह</strong>ुर<strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>िथ। म-मन भनभबो करैत र<strong>ह</strong>िथ। सोलाल केँ सोर पािडक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ई कोन बखेरा ठाढ कए <strong>दे</strong>िलऐक?’’थरथराइत द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड सोलाल उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘सरकार, <strong>ह</strong>म अनाडी छी।नि<strong>ह</strong> व ुझिलऐक जे एना <strong>ह</strong>ोइ छै। जे भ’ गेलैक से त भइये गेलैक। अपतमसाइयौ नि<strong>ह</strong>। जँ कनी गलितये भ’ गेलै ते माफ क’ िदऔक। अप समुिछयैक। नीक-अधला पचबैक सामथ्र्य अिछ। अखन धिर भोजन बनवैक अ<strong>ह</strong>िरयोनि<strong>ह</strong> ख ुनल गेल अिछ, आ<strong>दे</strong>ष िदयौक।’’तरिग ं केँ रमापितदास क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>मर जते साध ु छिथ ओ फुटे मे अ<strong>ह</strong>िरयो ख ुनताआ भोज बता<strong>ह</strong>। तेँ सभ िकछु(बरतन स ल क’ चाउर-दािल, तरकारी धिर)<strong>ह</strong>मरा फुटा िदअ।’’‘बड़बिढया’ कि<strong>ह</strong> सोलाल सभ िकछु द ू भाग क’ <strong>दे</strong>लकिन। चािर-चािर गोटेभानसक जोगार मे लिग गेला<strong>ह</strong>। द ूटा अ<strong>ह</strong>री, <strong>ह</strong>िट-<strong>ह</strong>िट क, ख ुनल गेल। सोलालसभ वरत आ चाउरो-दािल आिन द ुन ू अ<strong>ह</strong>री लग रिख <strong>दे</strong>लकिन।दलानक भजन ब भ’ गेल। मुदा खिर<strong>ह</strong>ानक भजन चिलते र<strong>ह</strong>ल। ब ुचाईदास अगुआ मुरते। भजिनया सभ गोल-मोल भेल बैसल, तेँ बीच मे जग<strong>ह</strong> खालीर<strong>ह</strong>ए। ओि<strong>ह</strong> खाली जग<strong>ह</strong> मे ब ुचाई दास ठाढ भ’ आग ू-आग ू भजनक पाितओ ँ गवैत आनचबो करैत। बीच-बीच मे पा ँतीक अरथो क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>िथ।रमापित दास सोलाल केँ , <strong>ह</strong>ाथक इषारा सँ सोर पािड, क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बअनधोल <strong>ह</strong>ोइत अिछ। भजन ब करबा िदऔ।’’ब ुचाई दास लग आिब सोलाल बाजल- ‘‘गोसाई स<strong>ह</strong>ाएब, भजन ब क’ िदऔ।म<strong>ह</strong>ंथ जी केँ तकलीफ <strong>ह</strong>ोइ छिन।’’सोलालक आ<strong>ह</strong> सुिनति<strong>ह</strong>, के छोट के पैघ, सभ एे बात क<strong>ह</strong>ै लगलिन जे<strong>ह</strong>मसभ िबना भजन गौ पंग<strong>ह</strong>ित नि<strong>ह</strong> करब।’’सोलाल अबाक भ’ गेला<strong>ह</strong>। सैा ँसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> सोलालक कपैत। मुदा की करैत? ोत िबन दले नि<strong>ह</strong> आयल छला<strong>ह</strong>। तेँ , सभ साध ुक म<strong>ह</strong> बराबिर ब ुझिथ।71


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अंगनाक टाट लग ठाढ सुिगया म-मन सोचैत जे जँ क<strong>ह</strong>ी ं सौध सभ अपनामे झगड़◌ा कए िबना भोजन केनि<strong>ह</strong> चिल जेता<strong>ह</strong>, तखन ते <strong>ह</strong>मर कब ूला प ूरा नइ<strong>ह</strong>ैत। कब ूला नइ भे द ुखो(रोगो) घिर ु क’ आिब सकैत अिछ। आब ज दिखतुपड़ब ते जी<strong>िव</strong> की मरब, तेकर कोन ठेकान। <strong>ह</strong>े भगवान सौध सभकेँ मित बदिलिदऔन जे असिथर भए जेता<strong>ह</strong>। म-मन सौध-सौध जपै लगली<strong>ह</strong>।द ू बजैत-बजैत िनगु र्ण पंथ िदिष भोजन बिनकेँ तैयार भए गेल। भोजनतैयार <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> गंगादास सोलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भोजन बिन गेल तेँ आबभोजनक जग<strong>ह</strong> तैयार क।’’गंगादासक आदित सुिन सोलालक करेज आरो थरथर कपै लगल। ई के<strong>ह</strong>ेन<strong>ह</strong>ैत। एक िदिष साध ु सभ भोजन करता<strong>ह</strong> आ दोसर िदिष बिनति<strong>ह</strong> अिछ। एक तअख से सौध सभ दरवा पर ऐला तख से झंझट <strong>ह</strong>ोइ अए। क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुनाअखैन धिर पार लगल, मगर आब आखरी बेर मे क<strong>ह</strong>ी झगड़◌ा फँिस जाइन।बाढिन आ लाथे सोलाल आ ंगन गेल। आ ंगन मे जा बाढिन ताकै लाथे बैिसर<strong>ह</strong>ल। बैइसैक कारण र<strong>ह</strong>ैक समय लगायव। किनये कालक बाद सुनलक जे ि<strong>ह</strong>नकोसभ<strong>ह</strong>क भोजन तैयार भ’ गेलिन। बाढिन नि<strong>ह</strong> सोलाल अंगना स िनकिल खिर<strong>ह</strong>ानआ<strong>िव</strong> बा<strong>ह</strong>रै लगल। खिर<strong>ह</strong>ान ब<strong>ह</strong>ािर सोलाल पािनक िछा <strong>दे</strong>लक। िछा द’ खर<strong>ह</strong>ीिबछौलक। खर<strong>ह</strong>ी िबछिबति<strong>ह</strong> साध ु सभ <strong>ह</strong>रे-<strong>ह</strong>रे केँ उिठ खर<strong>ह</strong>ी पर बैसला<strong>ह</strong>। खर<strong>ह</strong>ीपर बैिसति<strong>ह</strong> पात उठल। पाक ब ँटवारा शु <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> रमापित दास अपन सिरमे घिम-घ ु िम ु जय-जयकार करै लगला<strong>ह</strong>। दोसिर िदिष म ंगल(भजन) शु भेल।सभ साध ु भोजन केलिन। भोजन कए सभ उठला<strong>ह</strong>। दोसर पंथ िदसक सिरमे एो टा अ वा को वु पात पर छुतल नि<strong>ह</strong>। जबिक दोसर सिर मे,बिरआतीक भोजन जेँ का, छुतल। सभकेँ उिठति<strong>ह</strong> चाभर से कौआ-कुकुडआ<strong>िव</strong>-आिबखाय लगल।भोजन कए दोसर पंथवला सब ढोलक-झािल लए <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ुअए लगल। मुदारमौत िदिष से दिछनाक तगेदा भेल। अनाडी सोलाल िसीक चंगेरी मे पान-सुपारी लए बीच मे ठाढ र<strong>ह</strong>िथ। <strong>ह</strong>ाथक इषारा स’ रमापित दास सोलाल केँ सोरपािड, क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब <strong>ह</strong>म सभ चलब, तेँ झव <strong>दे</strong> दिछना लाउ।’’सोलाल- ‘‘कोना की दिछना.....।’’72


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रमापितदास- ‘‘एक सय एकावन ानक चढ़◌ौआ, एक सय एक <strong>ह</strong>मर, साध ु सभकेँएकावन-एकावन आ भोजन बिन<strong>ह</strong>ार केँ एकासी-एकासी द िदऔन।’’भोजन बिन<strong>ह</strong>ारक आ म<strong>ह</strong>ंथजीक दिछना त सोलाल केँ जँचल, मुदा.....।’’गंगादास आ ब ुचाइ दास से<strong>ह</strong>ो सभ <strong>दे</strong>खैत आ सुत। आिखक ँ इषारा स’ गंगादासकेँ ब ुचाई दास क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अिधकार अिधकार छी। जे दिछना रमापित दास केँ<strong>ह</strong>ेतिन ति<strong>ह</strong> सँ एो पाइ कम <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ नि<strong>ह</strong> लेब।’’ि<strong>ह</strong>साब जोिड सोलाल आ ंगना स पैआ आिन आिन रमापित दासक <strong>ह</strong>ाथमे द’<strong>दे</strong>लकिन। पैआ ठीक स गिन रमापित दास सो◌ेलाल केँ अिसरबाद दैत उिठ के<strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। रमापित दासक पाछू-पाछू सोलालो अिरआत िकछु द ूर धिर गेल।फेर घिर ु के आिब गंगादास लग ठाढ भ’ प ूछलकिन- ‘‘गोसाई स<strong>ह</strong>ाएब, अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ दिछनाके <strong>ह</strong>यत?’’सोलालक तड़पैत मनकेँ गंगादास आिक ँ लेलिखन। दया स दय बरफ स पािनब लगलिन। मु<strong>ह</strong> सँ बोली नि<strong>ह</strong> फुटिन। सोलाल केँ की क<strong>ह</strong>िथन से फुरबे नि<strong>ह</strong>करिन। ब ुचाई दास िदिष <strong>दे</strong>िख प ूछलिखन- ‘‘की यौ(अओ) ब ुचाई दास, अ<strong>ह</strong>ूँ त अगुआमुरते छी, िबना अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार ले <strong>ह</strong>म कोना जबाब <strong>दे</strong>बिन। िकऐक त ऐठामतीन टा ष्न अिछ। पि<strong>ह</strong>ल- द ू पंथक अिधकारक सवाल अिछ, दोसर- पंथ के िनामु<strong>ह</strong>े जाएब <strong>ह</strong>ैत। आ तेसर, सोलाल कब ुला पुरबैक लेल भनडारा केलिन। एक तबीमारीक फेिर मे पिड प भेिल छिथ, तइ पर सँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ भार िदअिन, इ <strong>ह</strong>मरानीक नि<strong>ह</strong> व ु िझ पडैत अिछ।’’गंगादासक ष्न सुिन दोसर पंथक सभ साध ु गु भ’ म-मन सोचै लगला<strong>ह</strong> जेकी कएल जाय? मुदा सोचवोक राा अलग-अलग <strong>ह</strong>ोइत अिछ। एे ष्नक उरपेवाक लेल वैरागीक राा अलग <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जबिक रागीक <strong>िव</strong>चार अलग। भले<strong>ह</strong>ी द ुन ू गोटे एे र ंग <strong>िव</strong>ान िकऐक <strong>ह</strong>ोिथ। ततबे नि<strong>ह</strong>, आािक िचक आभौितकवादी िचकक बीच से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जबिक िनक्ष िचकक अलग <strong>ह</strong>ोइतअिछ। पंथक बीच ब ँटल समाज मे िनक्ष िचक <strong>ह</strong>ोएव किठन अिछ। िकऐक त पंथिसफ र् वैचािरकते टा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत, व<strong>ह</strong>ािरक से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जे पिरवार आसमाज से से<strong>ह</strong>ो जोड़ल र<strong>ह</strong>ैत अिछ। जि<strong>ह</strong> स िजनगीक गाडी चलैत अिछ।को <strong>िव</strong>षय पर गंभीर िचन करैक लेल एकटा आरो भारी उलझन अिछ। ओअिछ- भुखल आ पेटभरल शरीरक मन। मनकेँ ब<strong>ह</strong>ुत अिधक भािबत करैत अिछ73


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्शरीरक इिय। इिय केँ संचािलत करैत अिछ शरीरक उजा(षि)। र् उजा र्किनमा र्ण करैत अिछ उजा र् पैदा करैक वु। ओ वु अबैत भोजन स। मुदा िसफ र्भोज टा से उजा र् पैदा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत? उजा र् पैदा करैक दोसरो वु अिछ,जेकर भोजन शरीरक भोजन स अलगो <strong>ह</strong>ोइत अिछ।बीच-बचाव करैत ब ुचाई दास गंगादास केँ <strong>िव</strong>चार <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘गोसाई स<strong>ह</strong>ाएव,<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सभ अपना धरमक िसपा<strong>ह</strong>ी छी, तेँ मरैत दम तक पाछु <strong>ह</strong>टब धोखावाजी <strong>ह</strong>ैत,मुदा प<strong>िव</strong> धरमक रक्षा करब से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>मरे सभ पर अिछ। तेँ , सोलाल जतेपैआ रमापित दास केँ <strong>दे</strong>लिखन, तते <strong>ह</strong>मरो सभकेँ द’ दोथ ु। छ मासक द ुख-तकलीफ <strong>ह</strong>म सभ सोलालक सुनबे केल<strong>ह</strong>ु ँ तेँ <strong>ह</strong>ुनकर द ुख मे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सभ शािमल भ’पैआ घ ुमा िदअिन।’’ सै<strong>ह</strong> भेल। सभ िकयो <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी स भनडारा स कएजय-जयकार करैत <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>।मौलाइल गाछक फुल:◌ः 4मास ेषन गाडी प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> रमाका नम<strong>ह</strong>र सा ँस छोड़िन। द ू राित तीिन िदन सँगाडी मे बैसल-बैसल तीन ू गोटे(रमाका, पी ामा आ कर ज ुगेसर) केँ <strong>दे</strong><strong>ह</strong>अकिड गेल छलिन। गाडी केँ िकति<strong>ह</strong> रमाका <strong>ह</strong>ुलकी मािर ेटफाम र् िदस तकलिन तेदोसिर-तेसिर लाइन पर गािडये सभ केँ ठाढ भेल <strong>दे</strong>खलिखन। अपना सभ<strong>ह</strong>केषन जेँ का नि<strong>ह</strong> जे कख काल क’ गािडओ अबैत आ भीड़-भाडनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong> पुलोकजरत नि<strong>ह</strong> पडैत। सगतिर रे। जेम<strong>ह</strong>र मन <strong>ह</strong>ुअए तेम<strong>ह</strong>र <strong>िव</strong>दा भ’ जाउ।गाडीयो छोट आ लाइ ति<strong>ह</strong>ना। गाडी मे रमाकाकेँ अनभुआर जेँ का नि<strong>ह</strong>बिझपड़लिन ु िकऐक त िब<strong>ह</strong>ारेक गाडी आ िब<strong>ह</strong>ारेक पिसजरो र<strong>ह</strong>ए।गाडी सँ याी सभ उतडै लगला<strong>ह</strong>। तीन ू गोटे रमाकाो अपन झोरा-मोटरीकसंग उतिड, थोड़◌े आग ू पुल पर चढै लगला<strong>ह</strong>। पुल पर लोकक करमान लागल मुदाअपना सभ ेषन जेँ का ऐँडी-दौडी नि<strong>ह</strong> लगैत। जकरा ि<strong>ह</strong>यािस केँ रमाका अपचेत गेला आ ामो-ज ुगेसर केँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिखन। अखन धिर ेषन मे द ुन ू कातगािडये <strong>दे</strong>खिथन मुदा पुल पर जना-जना उपर चढैत जायत छला<strong>ह</strong> तेना-तेनाआ-आ चीज सभ <strong>दे</strong>खै लगलिखन। पुलक सीढी पर चलैत-चलैत ामो आरमाकाोक जा ँध चिढ गेलिन। पुलक उपर प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> रमाका ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन-74


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘‘ज ुगे, मोटरी कतबाि<strong>ह</strong> मे रािख द<strong>ह</strong>क आ क तमाकू लगब<strong>ह</strong>। ताबे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू कनीबैिस लइ छी। चलैत-चलैत जा ँघ चिढ गेल।’’ज ुगेसर मोटरी भुइये मे रिख तमाकुल चुनवै लगल। गाडीक जते िचारपिसजर र<strong>ह</strong>िन, सभ <strong>ह</strong>रा गेलिन। नव-नव लोक पुलो पर आ िनो मे <strong>दे</strong>खएलगलिखन। िसफ र् लोके टा नव नि<strong>ह</strong>, ओकर पि<strong>ह</strong>रेबो आ बोिलयो। तमाकुल खाझोरा-मोटरी उठा तीन ू गोटे पुल पर स उतिड, ि<strong>ह</strong>याबै लगलिथ जे ककरो सँ पिछूिलयिन। मुदा ककरो बाजव ब ुझवे नि<strong>ह</strong> करिथ। रमाकाो लोक सभ केँ <strong>दे</strong>खैत आलोको सभ रमाकाकेँ <strong>दे</strong>खिन। तमाषा द ुन ू बनल र<strong>ह</strong>िथ। रमाका आ ज ुगेजसर केँधोती पि<strong>ह</strong>रब <strong>दे</strong>िख ओि<strong>ह</strong>ठामक लोक िनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>िथ आ रमाकाो तीन ूगोटे ओि<strong>ह</strong>ठामक मरदो आ मौिगयोक कपड़◌ा पि<strong>ह</strong>रब <strong>दे</strong>िख म-मन <strong>ह</strong>ँसवो करिथ।अभवी लोक सभ त बिझ ु जाइत छला<strong>ह</strong> जे िब<strong>ह</strong>ारी छिथ। मुदा जकरा नि<strong>ह</strong> व ुझलछलैक ओ सभ ठाढ भ’ भ’ तजबीज करिन। एक जेर मौगी रा धे गप-पसकरैत जाइत छली<strong>ह</strong> ओ सभ अप सभ(मद) र् जेँ का ढेका खोंस। मौगी सभकेँढेका <strong>दे</strong>िख ामा मुी दैत रमाका केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>दे</strong>िखयौ एि<strong>ह</strong>ठामक मौगी सभकेँढेका खोस।’’ामाक बात सुिन रमाका <strong>ह</strong>ँसलिन मुदा िकछु बजलिथ नि<strong>ह</strong>। रमाका आिख ँ उठा-उठा चा िदिष तािक म-मन सोचित जे वा<strong>ह</strong> रे एि<strong>ह</strong>ठामक सरकार। कते सुरआ िचन-चुनमुन ब अिछ। कतौ बैिस जाउ। कतौ सुित र<strong>ह</strong>ू। सरकारब अिछ अपना सभ िदस, जे को ेषन ऐ<strong>ह</strong>ेन नि<strong>ह</strong> अिछ जाि<strong>ह</strong> ठाम भिर ठ<strong>ह</strong>ुनकेँ गंदगी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत <strong>ह</strong>ोअए। ेटफारमे पर केराक खोंइचा, पानक पीत, िचिनयाबदामक खोंइचा, कागजक टुकडी िछिडयाइल नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत अिछ। ततबे नि<strong>ह</strong>! जेरक-जेर िभखम ंगा, पौकेटमार, उचा रेलवे ेषन सँ ल’ क’ बस े धिर पसड़ल र<strong>ह</strong>ैतअिछ। मुदा एि<strong>ह</strong>ठाम त एोटा नजिरये नि<strong>ह</strong> पडैत अिछ।गाडीक झमार से तीन ू गोटेक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> भिसआइत छलिन। मुदा की किरतिथ।ज ुगेसर तमाकुल चुनबै लगल। म-मन रमाका सोचैत जे बड़का फेरा मे पिडगेल छी। की करब? मुदा िकछु फुरबे नि<strong>ह</strong> करैत छलिन। बडी काल धिर उगैत-डूबैत र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong> गाडी स गेल र<strong>ह</strong>िथ ओि<strong>ह</strong> गाडीक भीडछ ँटल। लोकपतड़◌ाइल। ति<strong>ह</strong> बीच एक गोटे मोटर साइिकल स आिब रमाकाेक आग ू मे गाडीलगौलक। रमाका ओि<strong>ह</strong> आदमी िदिष तकै लगलिथ आ ओ<strong>ह</strong>ो आदमी रमाका िदसतकै लगलिन। जना नजिरये स द ुन ू गोटेक बीच िचा-पिरचय भ’ गेल<strong>ह</strong>ोिन।75


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रमाका उिठ क ओि<strong>ह</strong> आदमी लग जा, जेबी सँ पुरजी िनकािल, <strong>दे</strong>खै <strong>दे</strong>लिखन।पुरजी मे पता िलखल छलिन। पुरजी <strong>दे</strong>िख ओ आदमी एकटा टेूवला केँ <strong>ह</strong>ाथकइषारा स सोर पाड़लिन। टेूवला केँ अिबते पता बता, लए जाय ले क<strong>ह</strong>लिखन।तीन ू गोटे टेू मे वैिस <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। मुदा ाइवर ि<strong>ह</strong>ी जत आ मैिथली। तेँ ाइवर संग को गप-सप राा मे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलिन। ेषनक<strong>ह</strong>ाता(काउ) सँ िनकिलति<strong>ह</strong> रमाका आिख उठा-उठा बजारो िदिष <strong>दे</strong>खैत आ लोकोसभ केँ <strong>दे</strong>खैत छला<strong>ह</strong>। बाजार मे ओते अर नि<strong>ह</strong> बिझ ु पड़िन जते लोक आबोली मे। म-मन रमाका अन इलाका आ ओि<strong>ह</strong> इलाका केँ िमलबै लगला<strong>ह</strong>।अपना ऐठाम िपामा आ गौर वण र् एकर ंगा<strong>ह</strong> अिछ मुदा एि<strong>ह</strong>ठाम िपाम वण र्क लोकअिधक अिछ।लोकक बाजबो दोसरे र ंगक। जना मध ुमाछी भनभनाइत अिछ, ति<strong>ह</strong>ना। मुदा अपनाऐठामक लोक जेँ का ठक, ओि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong>। बजारक राा स जाइत र<strong>ह</strong>ित त’ गरीबी-अमीरी मे अर बिझये ु नि<strong>ह</strong> पड़िन। मुदा अपना इलाकाक बजार स ओि<strong>ह</strong>ठामक बजारबेसी िचन चुनमुन आ सुर। गंदगीक कतौ दरस नि<strong>ह</strong> ब ु िझ पड़िन।मु मा स िनकिल प ूब मु<strong>ह</strong>े एकटा राा गेल छलैक। ओि<strong>ह</strong> राा मेडाॅर म<strong>ह</strong>ेक घरो आ ीिनको। मुदा जि<strong>ह</strong> अताल मे म<strong>ह</strong>े करी करैतर<strong>ह</strong>िथ ओ मु मा मे छलैक। ओि<strong>ह</strong> गलीक मोडपर टेू ाइवर तीन ू गोटे केँउतािड भाड़◌ा ल’ आग ू बिढ गेल। सड़कक द ुन ू भाग बड़का-बड़का मकान सभ अिछ।ओि<strong>ह</strong> मोडपर तीन ू गोटे मोटरी रिख वैिस र<strong>ह</strong>लिथ। गाडीक झमार स तीन ूक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ बथैत छलिन। ठाढ र<strong>ह</strong>ले नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलिन। जि<strong>ह</strong>ना अमावाक राित मेबादल पसिर आरो अार कए दइत अिछ ति<strong>ह</strong>ना रमाकाो केँ <strong>ह</strong>ोइत छलिन। एकत अनभुआर जग<strong>ह</strong> दोसर बोिलक िभता। बोली(भाषा) म मक बीच के द ूरीबनवैत अिछ इ बात रमाका आइये ब ुझलिन। ामा म-मन सोचैत जे <strong>ह</strong>ेभगवान के<strong>ह</strong>ेन जग<strong>ह</strong> अिछ जे अछैते मे <strong>ह</strong>म सभ <strong>ह</strong>राइल छी। तीन ू गोटेिनराषक समु मे डूबल। म-मन रमाका सोचैत जे आब की करब? आइ धिरिजनगी मे ऐ<strong>ह</strong>ेन फेड़◌ा नि<strong>ह</strong> पड़ल छल। अपन सभ बि-अकील ु <strong>ह</strong>रा गेल अिछ।रमाका ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगेसर, मन घोर-घोर भ’ गेल अिछ। कनीतमाकू लगाव<strong>ह</strong>?’’ज ुगेसर तमाकुल चुनवै लगल। सभ सभ<strong>ह</strong>क मु<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख पुनः नजिर िना क’लइत छला<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच डाॅर म<strong>ह</strong>े(रमाकाक जेठ बेटा) िफयेट गाडी सँ76


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अताल से घर अबैत र<strong>ह</strong>िथ िक सड़कक कात मे तीन ू गोटे केँ बैसल <strong>दे</strong>खलिन।पि<strong>ह</strong> त थोड़◌े धखयला<strong>ह</strong>, मुदा िचल चे<strong>ह</strong>रा, तेँ मेन रोड से गाडी बढ़◌ा अपनराा पर लगौलिथ। गाडी ठाढ कए म<strong>ह</strong>े उतिड रमाका केँ गोडलगलिन।रमाका केँ गोडलािग म<strong>ह</strong>े माए केँ गोडलगलिन। गोडलािग म<strong>ह</strong>े िपताक झोरालए गाडी मे रखलिन। तीन ू गोटे उिठ गाडी िदस बढला<strong>ह</strong>। ज ुगेसर, मोटरी गाडी मेरखलक। चा गोटे गाडी मे बैिस आग ू बढला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े अप ाइवरी करैतर<strong>ह</strong>िथ। म<strong>ह</strong>े केँ गाडी चलबैत <strong>दे</strong>िख माए प ूछलकिन- ‘‘बा, मोटर अप <strong>ह</strong>ँकैछ<strong>ह</strong>?’’‘<strong>ह</strong>ँ’‘डरेबर नइ छ<strong>ह</strong>?’माएक ष्न सुिन म<strong>ह</strong>े मुुराइत क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘जखन गाडी मे र<strong>ह</strong>ैत छी तखनदोसर काजे कोन र<strong>ह</strong>ैत अिछ जे डरेबर राखब। अरे खरचा बढत।’’घरक आग ू गाडी केँ प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>ान र् <strong>दे</strong>लिन। गाडीक आवाज सुिन भीतरस कर आिब गेटक ताला खोिल <strong>दे</strong>लकिन। म<strong>ह</strong>े गाडी भीतर लए गेला<strong>ह</strong>। गाडीठाढ क’ म<strong>ह</strong>े उतिड गाडीक तीन ू फाटक खोिल तीन ू गोटे केँ उताड़लिन। गाडी सेउतिडति<strong>ह</strong> रमाका मकान िदिष तकलिन। तीिन ता बड़का मकान। आग ूक फुलवाडी<strong>दे</strong>िख रमाका म-मन सोचै लगलिथ जे सित त गामो मे ब<strong>ह</strong>ुत अिछ मुदाऐ<strong>ह</strong>ेन घर....। अन कोन जे परोपा मे ऐ<strong>ह</strong>ेन मकान ककरो नि<strong>ह</strong> छैक। मन मेउठलिन जे अपन कमाइ स म<strong>ह</strong>े ऐ<strong>ह</strong>न घर बलक आ िक बै ंक-तै ंक स करजा ल’के बलक आ िक भाड़◌ा मे अिछ। ओना क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ जे जमीन कीिन केँमकान बल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा ऐ<strong>ह</strong>ेन घर बनबै मे बीसो लाख सँ उपरे खच र् भेल <strong>ह</strong>ेतैक।एतबे िदन मे के कमा लेलक।आग ू-आग ू म<strong>ह</strong>े आ ति<strong>ह</strong> पाछू तीन ू गोटे मकान मे वेष केलिन। मकानकिसमेंट ऐ<strong>ह</strong>न जमाओल जे पाएर िपछडैत। सभसँ उपरका ता मे लए जाए एकटाकोठरी रमाका आ ज ुगेसर केँ दोसर माए केँ । सुमझा <strong>दे</strong>लिन। ताबे करजलखए आ पािन प<strong>ह</strong>ु ँच गेलिन। <strong>ह</strong>ाथो-पाएर नि<strong>ह</strong> धोय रमाका पलंग पर पिडर<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। पंखा चलैत र<strong>ह</strong>ए। द ूटा पलंग कोठरी मे लगाओल र<strong>ह</strong>ए। द ूटा टेब ूल,एकटा नम<strong>ह</strong>र अएना, र ंग-िबर ंगक <strong>दे</strong>वी-<strong>दे</strong>वताक फोटो <strong>दे</strong>वाल मे से<strong>ह</strong>ो छलैक। नील77


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्र ंग स कोठरी र ंगल। द ूटा अलंगा से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>वाल िदस राखल। ख ूब मोटगर गीदारओछाइन पलंग पर <strong>िव</strong>छौल। मसलन से<strong>ह</strong>ो द ुन ू पलंग पर। पािनक ट ंकी से<strong>ह</strong>ोकोठरीक मु<strong>ह</strong>े पर, केबारक बगल मे छलैक।पलंग स उिठ रमाका कुड़◌्ड़◌ा क’ जलखै करै लगला<strong>ह</strong>। द ू कौर खा पािनपीिब रमाका चा<strong>ह</strong> पीवै लगलिथ। ज ुगेसरो जलखै खा चा<strong>ह</strong> पीबै लगल। म<strong>ह</strong>ेठाढ़◌े-ठाढ चा<strong>ह</strong> पीवै लगला<strong>ह</strong>। चा<strong>ह</strong>क चुी लइत रमाका म<strong>ह</strong>े केँ प ूछलिखन-‘‘बौआ, मकान अप छी?’’‘<strong>ह</strong>ँ।’‘बनवै मे कते खच र् भेल?’’खच र्क नाम सुिन मुी दैत म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बाब, ू खच र् त डायरी मे िलखल अिछतेँ िबना <strong>दे</strong>ख नीक-ना<strong>ह</strong>ाित ँ नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong> सकै छी मुदा तीन लाख मे जमीन कीनल<strong>ह</strong>ु ँ सेमन अिछ। जखन जमीन भ’ गेल तखन चा गोटे कमेबो करी आ घरो बनबी।तेँ ठीक सँ, िबना डायरी <strong>दे</strong>ख, नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong> सकैत छी।’’चा<strong>ह</strong> पीिब, टेव ुल पर कप रिख रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘चािर िदन न<strong>ह</strong>ेला भ’गेल। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे एो री लित नि<strong>ह</strong> बिझ ु पडै अए तेँ पि<strong>ह</strong> न<strong>ह</strong>ाएव, खाएब आभिर मन सुतब।’’‘बड़विढया’ कि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े कोठरी स िनकिल कर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘तीन ू गोटे,(भाइ,स्ी आ भावो) केँ फोन से कि<strong>ह</strong> द<strong>ह</strong>क जे ब ुढ<strong>ह</strong>ा-ब ुर<strong>ह</strong>ी अएला<strong>ह</strong> अिछ।’’कर केँ कि<strong>ह</strong> रमाका लग आिब म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘चल ू। न<strong>ह</strong>ाइक घर <strong>दे</strong>खा दइछी।’’आग ू-आग ू म<strong>ह</strong>े आ पाछू-पाछू रमाका ज ुगेसर चलला<strong>ह</strong>। ान घरक केवाडखोिलम<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘द ूटा जोड़ले कोठरी अिछ, द ुन ू गोटे न<strong>ह</strong>ाउ।’’ कि<strong>ह</strong> द ुन ू कोठरीकबौल जरा <strong>दे</strong>लिखन।कोठरी केँ िनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर द ुन ू गोटे <strong>दे</strong>खै लगलिथ। पािनक झरना, ट ंकी, साब ुनरखैक ताक कपड़◌ा रखैक अलगनी इािद। रमाका ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगे,चा<strong>ह</strong> पीलौ आ तमाकू खेबे केल<strong>ह</strong>ु ँ। मन लुलुआइल अिछ। जा<strong>ह</strong> पि<strong>ह</strong> तमाकुल आब<strong>ह</strong>।’’78


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ज ुगेसर ान घर सँ िनकिल कोठरी आिब तमाकुल-चून लए आिब तमाकुल चुनबैलगल। तमाकुल चुना ज ुगेसर रमाकाो केँ <strong>दे</strong>लकिन आ अप ठोर मे लेलक।थ ूक फेकैत रमाका बजला<strong>ह</strong>- ‘‘ज ुगे गाम मे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सितवला लोक छी मुदा आइधिर ऐ<strong>ह</strong>ेन पैखाना कोठरी आ न<strong>ह</strong>ाइक घर <strong>दे</strong>ख छेिलऐक। सभ िदन ख ुामैदान मे पैखाना जाइ छी आ पोखिर मे न<strong>ह</strong>ाइ छी।’’‘का, अपना सब गाम मे र<strong>ह</strong>ै छी । इ सब श<strong>ह</strong>र-बजारक िछयैक। जँ श<strong>ह</strong>र-बजारक लोक गाम जेँ का चा<strong>ह</strong>बो करत से थोड़◌े <strong>ह</strong>ेतइ। ऐठाम लोक बेसी अिछआ जग<strong>ह</strong> कम छै, तेँ लोक केँ एना बनबै पडै छै। मुदा पोखिर मे लोक पािनमे पैिस केँ न<strong>ह</strong>ाइत अिछ आ ऐठाम पािन ढािर केँ न<strong>ह</strong>ाइत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना अपना सबकि<strong>ह</strong>यो काल लोटा स’ पाइन ढािर केँ न<strong>ह</strong>ाइत छी। मुदा पािन मे पैिस केँ न<strong>ह</strong>ेलास संतोख <strong>ह</strong>ोइ छै, जे अइ मे नइ <strong>ह</strong>ेतइ।’’‘‘ऐ<strong>ह</strong>ेन िजनगी जीिन<strong>ह</strong>ार केँ गाम मे र<strong>ह</strong>ब पार लगतै?’’‘से कोना लगतै।’‘‘बाब ू <strong>ह</strong>मरा बेसी काल क<strong>ह</strong>ै छला<strong>ह</strong> जे मखक शरीर <strong>दे</strong>खै मे एक र ंग लगन<strong>ह</strong>ु ँ,जीवैक जे ढंग छैक ओ द ू र ंग बना दइ छैक।’’‘अ<strong>ह</strong>ा ँक गप <strong>ह</strong>म नइ ब ुझलौ, काका।’’‘‘<strong>दे</strong>ख<strong>ह</strong>क, जे आदमी भिरगर काज(षारीिरक) सभ िदन करै अए ओकरा जि<strong>ह</strong> िदनभिरगर काज नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतइ ते <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो-<strong>ह</strong>ाथ द ुखैतै आ अो िचगर नि<strong>ह</strong> लगतैक।ति<strong>ह</strong>ना जे आदमी <strong>ह</strong>ुक काज करै अए आ जँ ओकरा को िदन भिरगर काज करैपड़तै ते ओकरो <strong>दे</strong><strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ ओते द ुखेतै जे अो खा <strong>ह</strong>ेतइ।’’‘<strong>ह</strong>ँ, से त <strong>ह</strong>ोइ छै। <strong>ह</strong>मरो कए िदन भेल अिछ।’‘‘ति<strong>ह</strong>ना गामक लोक जे श<strong>ह</strong>र-बजार मे आिब िजनगी बदिल लइत अिछ ओ फेिरगाम अ<strong>ह</strong>ी द ुआरे नि<strong>ह</strong> जा◌ाय चा<strong>ह</strong>ैत अिछ।’’‘गामक लोक गरीब अिछ काका! खाय-पीबै से ल क’ ओढ़◌े-पीन<strong>ह</strong>ै, र<strong>ह</strong>ै, दवाइ-दा, पढै-िलखैक सब चीजक अभाव छैक, तेँ लोक नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ै चा<strong>ह</strong>ैत अिछ।’म<strong>ह</strong>े िपता केँ ानघर प<strong>ह</strong>ु ँचा घ ु िम के अपना कोठरी आिब भाय डाॅरर<strong>िव</strong>, पी डाॅ. जमुना भाबो डाॅर सुजाता केँ फोन स कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिखन जे गाम79


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्से माए-बाव ू आ ज ुगेसर अएला<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेँ। तीन ू गोटे केँ जानकारी द’ अप भंसा घरजाय म-मन सोचै लगलिथ जे एि<strong>ह</strong>ठामक जे खान-पान अिछ ओ <strong>ह</strong>ुनका सभकेँ पिस<strong>ह</strong>ेतिन की नि<strong>ह</strong>? तेँ गामक जे खान-पान अिछ सै<strong>ह</strong> बनाएब नीक <strong>ह</strong>ैत। मुदाभनिसया त ऐठामक छी तेँ बना सकत की नि<strong>ह</strong>? तेँ अप स बनाएब नीक र<strong>ह</strong>त।ओना भात-दािल आ रसगर तरकारी त भनिसयो बना सकैत अिछ। िसफ र् तेतेिरकपर<strong>ह</strong>ेज करैक अिछ। तेतेिर के अलग स खटिमी बना लेब। जँ तआ तरकारीनि<strong>ह</strong> बनाएव त ओ(िपता) अपमान ब ुझता<strong>ह</strong>। ओना द ूधो-द<strong>ह</strong>ी जरी अिछ। मुदाएोटा चीज स काज चिल सकैत अिछ। दि<strong>ह</strong>यो त घर मे नि<strong>ह</strong>ये अिछ। लगकदोकान सभ<strong>ह</strong>क द<strong>ह</strong>ी दब र<strong>ह</strong>ै छै तेँ र<strong>िव</strong> केँ कि<strong>ह</strong> िदअिन जे दरभंगावला <strong>ह</strong>ोटल सँद<strong>ह</strong>ी कीन आबिथ। ई बात मनमे अिबति<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े मोबाइल स रिब केँक<strong>ह</strong>लिखन। र<strong>िव</strong> अताल से सोझे दरभंगावला <strong>ह</strong>ोटल <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े,अप स ितलकोरक पात, परोड़, िझंगुनी, भा ँटा आ आल ू तडै लगला<strong>ह</strong>। गैस चुि, तेँलगले सब कुछ बिन गेलिन।पैखाना जाइ स पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> रमाका <strong>ह</strong>ाथ मिटअबै ले मािट तकै लगला<strong>ह</strong>। मुदामािटक कतौ पता नि<strong>ह</strong>। न<strong>ह</strong>ाइ स ल’ क’ <strong>ह</strong>ाथ धोय धिर साब ु। रमाका ज ुगेसरकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगेसर, िबना मािटये <strong>ह</strong>ाथ कोना मिटआएब?’’रमाकाक बात सुिन मुुराइत ज ुगेसर क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘का, जे<strong>ह</strong>न <strong>दे</strong>ष ओ<strong>ह</strong>न भेसबनबै पडैत छैक। गाममे त भिर िदन मािटये पर र<strong>ह</strong>ै छी मुदा ऐठाम त मािट सभेटो मिल अिछ। िकऐक ते <strong>दे</strong>खते िछअए जे मािट तरमे पिड गेल अिछ। मािटक घर अिछ आ रा पेरा। साब ु ते गमकौए छी। की <strong>ह</strong>ेतइ साब ु से<strong>ह</strong>ाथ धो लेब।’’क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong> ते ठीके ज ुगेसर मुदा <strong>ह</strong>ाथ धोअब आ मन केँ मानब द ुन ू द ू बात अिछ।<strong>ह</strong>ाथ धोइये लेब मुदा मन नि<strong>ह</strong> मानत ते ओ <strong>ह</strong>ाथ धोअब का भेल?’’‘<strong>ह</strong>ँ का, इ बात ते <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू मा छी मुदा गंदगी साफ करैक सवाल छै की सेत <strong>ह</strong>ैत। मन के बि ु चलबै छै तेँ मन के बि ु मना लेत।’’‘‘तो<strong>ह</strong>ूँ त आब बा नइ छ<strong>ह</strong> जे नि<strong>ह</strong> ब ुझब<strong>ह</strong>क। एकटा बात क<strong>ह</strong><strong>ह</strong> जे लोक पेटमे खाइ अए। पेट भरै छैक, तखन लोक िकअए क<strong>ह</strong>ै छै जे भिर मन खेल<strong>ह</strong>ु ँ वापेट भरलाक बादो क<strong>ह</strong>ै छै जे मन नि<strong>ह</strong> भरल।’’80


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘अपना सब का िमिथला मे र<strong>ह</strong>ै िछयै । िमिथलाक मािटयो प<strong>िव</strong> छैक। मुदाइ त मास छी तेँ ऐठामक लोक जे करैत <strong>ह</strong>ुअए, सै<strong>ह</strong> करब उिचत।’’‘‘बड़बिढया।’’ कि<strong>ह</strong> द ुन ू गोटे अपन िया-कलाप मे लिग गेला<strong>ह</strong>।रमाका आ ज ुगेसर ा घर मे र<strong>ह</strong>ित, ति<strong>ह</strong> बीच तीन ू गोटे (र<strong>िव</strong>, जमुनाआ सुजाता) अपन-अपन गाडी स आिब गेलिथ। सभकेँ मनमे अपन-अपन ढंगकिजज्ञासा र<strong>ह</strong>िन। तेँ गाडी सँ उतिडति<strong>ह</strong> सभ िपता रमाका, ससुर रमाका केँ<strong>दे</strong>खैक लेल उता<strong>ह</strong> ुल। मुदा कोठरी अिबति<strong>ह</strong> पता चललिन जे ओ न<strong>ह</strong>ाय छिथ।न<strong>ह</strong>ाएब सुिन सभ अपन-अपन कपड़◌ा बदलै अपन-अपन कोठरी गेलिथ। पेट-षट र्खोिल र<strong>िव</strong> ल ू ँगी पि<strong>ह</strong>रति<strong>ह</strong> मायक कोठरी िदस बढला<strong>ह</strong>। कोठरी मे प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> र<strong>िव</strong>माए केँ गोडलािग आग ू मे ठाढ भ गेला। रिब केँ माए िचलकिन नि<strong>ह</strong> मुदागोड़क जवाव िबना िचनि<strong>ह</strong> द’ <strong>दे</strong>लिखन। र<strong>िव</strong> मुुराइत र<strong>ह</strong>िथ। मुदा अनिचारजेँ का माए बेटाक मु<strong>ह</strong> िदिष बकर-बकर <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ित। ति<strong>ह</strong> बीच जमुना आसुजाता आिब माय केँ गोडलगलिन। द ुन ू पुतो<strong>ह</strong>ूओ केँ माय अिसरवाद <strong>दे</strong>लिखन।र<strong>िव</strong> बिझ ु गेलिखन जे माए नि<strong>ह</strong> िचलिन। मुुराइत र<strong>िव</strong> माए केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘माय, <strong>ह</strong>म र<strong>िव</strong> छी।’’र<strong>िव</strong> नाम सुिनति<strong>ह</strong> माए <strong>ह</strong>ा-बा भ’ गेली<strong>ह</strong>। अनायास मु<strong>ह</strong> से िनकललिन-‘‘र<strong>िव</strong>।’’चािर साल सँ र<strong>िव</strong> गाम नि<strong>ह</strong> आयल छला<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong> र<strong>िव</strong>क <strong>दे</strong><strong>ह</strong> एक<strong>ह</strong>ाराछलिन। िखरिकी जेँ का। जे अखन म-मौला भ’ गेला<strong>ह</strong>। पु <strong>दे</strong><strong>ह</strong> भेर<strong>िव</strong>क पे बदिल गेलिन। कोरैला बेटा <strong>ह</strong>ोइक नाते माएक ममता बाइिढक पािनजेँ का उमिड गेलिन। मु<strong>ह</strong>क बोली पड़◌ा गेलिन। िसफ र् आिखये टा ियाषीलर<strong>ह</strong>लिन। जे अुधारा स िसमिस गेलिन। आ ँचर स र पोिछति<strong>ह</strong> ओ िदन मनमेनचै लगलिन जि<strong>ह</strong> िदन र<strong>िव</strong> एि<strong>ह</strong> आ ंचर मे काइल र<strong>ह</strong>ैत छल। सौझ ुका तरेगणजेँ का ामाक दय सुखद िजनगीक मरथ सभ चमकै लगलिन। <strong>ह</strong>ाथक इषारा सँमाय द ुन ू पुतो<strong>ह</strong>ू केँ बैइसै क<strong>ह</strong>लिखन। द ुन ू पुतो<strong>ह</strong>ू माइक द ुन ू भाग बैिसली<strong>ह</strong>। द ुन ूका पर द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ द सासु ओि<strong>ह</strong> दिनया ु ँ मे बौआइ लगली जाि<strong>ह</strong> दिनया ु ँ मे द ुखकको जग<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छैक। मुदा सुखोक त द ू टा दिनया ु अिछ। एक दिनयाुामाक आ दोसर र<strong>िव</strong>क। जे दिनया ु ँ ामा द ुन ू परानीक भेल जाइत छलिन ओितयाग, कणा दयाक सवारी स वैरागक मिजल ं िदिष बढैत जायत छलिन। जबिक द ुन ू81


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भाय र<strong>िव</strong>क िजनगी अिधक स अिधक धन उपा र्जन क’ दैि<strong>ह</strong>क सुख िदिष बढल जायतछलिन।रमाका आ ज ुगेसर न<strong>ह</strong>ा क’ कोठरी अएला<strong>ह</strong>। न<strong>ह</strong>ेलाक उपरा द ुन ू गोटेक<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क थकान मेटा गेलिन। नव-नव सफूितर् आ ताजगी आिब गेलिन। नव ताजगीअिबति<strong>ह</strong> भूखो जगलिन। र<strong>िव</strong> कोठरी स िनकिल िपताक कोठरी िदिष बढला<strong>ह</strong>।ताबे म<strong>ह</strong>े से<strong>ह</strong>ो िपता लग आिब भोजन करैक आ<strong>ह</strong> केलकिन।ऐर सासु लग द ुन ू पुतो<strong>ह</strong>ू बैिस एक-दोसराक खानदान, पिरवार आ मानवीय संब ंधबनवैक लेल वु-जात एकित करै लगली<strong>ह</strong>। गामक िजनगी(<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ाती) िबतौिन<strong>ह</strong>ािरपचपन बख र्क माय आ बजा िजनगी जीिन<strong>ह</strong>ािर द ुन ू िदयादनी पुतो<strong>ह</strong>ू तीन ूक मन अपन-अपन िजनगीक राा स मण करैत र<strong>ह</strong>िन। मुदा सासु-पुतो<strong>ह</strong>ूक राा मे कतौसंब ंध नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>न<strong>ह</strong>ु ँ मानवीय संवेदना आ िजनगीक व<strong>ह</strong>ािरक िया तीन ू केँ लग आिनसटबैत र<strong>ह</strong>िन। बीतल िजनगी त ृित आ इित<strong>ह</strong>ास बिन जायत अिछ मुदा अबैबलािजनगीक प-रेखा त अख(बतर्मा) िनरधािरत <strong>ह</strong>ोएत। एक(सासु) िजनगीक पचपनबख र्क अभव त दोसिर-तेसिर आधिनक ु िषक्षा सँ लैस। सोच मे द ूरी र<strong>ह</strong>न<strong>ह</strong>ु ँ, सभएे पिरवारक छी, इ <strong>िव</strong>चार सभकेँ बलजोरी खींिच क’ एकठाम सटबैत र<strong>ह</strong>िन। सासुकमन मे ष्न उठैत छलिन जे <strong>ह</strong>म <strong>ह</strong>जारो कोस <strong>ह</strong>िट क’ बेटा-पुतो<strong>ह</strong>ू स द ूर र<strong>ह</strong>ैतछी, <strong>ह</strong>मरा पुतो<strong>ह</strong>ूक सुख के <strong>ह</strong>ैत? समाज मे <strong>दे</strong>खै छी जे अी बख र्क ब ूढ-पुरानस ल’ क’ पेटक बा धिर एक-ठाम रि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी स िजनगी िबतबैत अिछ। खायब-पीिब को वु नि<strong>ह</strong> िथक। िकऐक त जकरा <strong>ह</strong>म नीक वु ब ुझै िछयै ओ<strong>ह</strong>ोभो-पदाथ र् छी आ जेकरा दब वु ब ुझै िछयै ओ<strong>ह</strong>ो भोे-पदाथ र् छी। <strong>ह</strong>ँ, इ<strong>िव</strong>षमता समाज मे जर छैक जे केयो नीक वु थारी मे छुता क’ उठैत अिछ।जे कुकूडखायत, आ िकयो भुखल सुतैत अिछ। मुदा <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खै छी <strong>ह</strong>जारो िककभो-वु घरती पर पसरल अिछ जेकरा सभ िचैत अिछ आ उम क’आ चा<strong>ह</strong>ैत अिछ। जबिक जमुना आ सुजाता सोचैत जे पिरवार केँ आग ू बढवैकलेल सान जरी अिछ। कर-दाइक स<strong>ह</strong>ारा स छोट बाक पालन <strong>ह</strong>ैत(सेवा नि<strong>ह</strong>)िकऐक त माय अपन बा केँ द ूधो नि<strong>ह</strong> पीआबै चा<strong>ह</strong>ैत। बा जखन ूल जायजोकर <strong>ह</strong>ैत तखन आवासीय <strong>िव</strong>ालय मे भरती करा िषक्षा-दीक्षा <strong>ह</strong>ोइत। िषक्षाा केलाक बाद कमायक िजनगी मे वेष करत। िजनगीक एक च इ<strong>ह</strong>ो िथक।जे जमुना आ सुजाताक मन मे चकभौर लइत छलिन। ामाक मन अपनपािरवािरक(खानदानीक) फुलवाडी मे औनायत छलिन। आग ूक राा <strong>दे</strong>खैत छली<strong>ह</strong> आ पाछूक।82


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आग ूक राा किठन अिछ आ िक सघन आ िक संवेदन रि<strong>ह</strong>त वा सि<strong>ह</strong>त अिछ।एक-दोसर मक संब ंध <strong>ह</strong>ेवाक चाि<strong>ह</strong>ये, ओ जिरये नि<strong>ह</strong> अिनवाय र् आ आवक से<strong>ह</strong>ोअिछ। जे म एि<strong>ह</strong> धरती पर ज लेलक ओकरे ओतेक जीबैक अिधकार छैकजते दोसर केँ छैक। जँ से नि<strong>ह</strong> अिछ ते लड़◌ाई-दंगा केँ कोन शि रोिकसकैत अिछ? मुदा ष्न जिटल अिछ, आइ धिरक जे दिनयाक ु मक िजनगी बिनगेल अिछ ओ एतेक <strong>िव</strong>षम बिन गेल अिछ जे सामि<strong>ह</strong>क ू मक कोन बात जे द ूस<strong>ह</strong>ोदरा भायक बीच समता र<strong>ह</strong>ब किठन भ’ गेल अिछ। तेँ की?भोजनालय। नमगर-चैड़गर कोठरी। <strong>दे</strong>बाल पर ब<strong>ह</strong>ुर ंगी फलक िच बनाओलअिछ। सुर <strong>ह</strong>ा गुलाबी र ंग स कोठरी ढओरल एयरकं डीषन। गोलमा नमगर-चैड़गर खायक टेब ुल। जकरा चा कात खेिन<strong>ह</strong>ारक लेल कुरसी लागल। पनर<strong>ह</strong>ोसे◌े बेिसये। <strong>दे</strong>वालक खोिलया मे साउ ब। जि<strong>ह</strong> स मध ुर र मे गीित<strong>ह</strong>ोइत अिछ।भोजन करैक बाजा वा केँ म<strong>ह</strong>े अप। मुदा माता-िपता केँअयला स आइ म<strong>ह</strong>े धम र्संकट मे पिड गेला<strong>ह</strong>। म-मन सोचै लगला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>मचा गोटे(द ुन ू भाय आ द ुन ू िदयादनी) त एे टेब ुल पर खाइ छी मुदा माए त बाब ूकसोझ मे नि<strong>ह</strong> खेती<strong>ह</strong>। ततबे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरा द ुन ू भायक संगे त ओ खेता<strong>ह</strong> मुदा द ुन ूपुतो<strong>ह</strong>ूक संग त नि<strong>ह</strong> खेता<strong>ह</strong>। अगर ज जोर करबिन त क<strong>ह</strong>ी ं िबगिड नि<strong>ह</strong> जािथ।जँ िबगिड जेता<strong>ह</strong> तेँ आरो <strong>िव</strong>िच भ’ जायत। तखन की करब नीक <strong>ह</strong>ोयत?गुनध ुन मे म<strong>ह</strong>े। अनायास मन मे एलिन(आइल) जे माय सँ <strong>िव</strong>चार पिछ ू िलअिन।माय लग जा प ूछलिखन- माय, <strong>ह</strong>मसब त एे टेब ुल पर खाय छी मुदा....?’’म<strong>ह</strong>े बात सुिन माय ब ुझबित क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, <strong>ह</strong>मरो उमेर पचास-सािठ बख र्कभेल <strong>ह</strong>यत। आइ धिर जि<strong>ह</strong> काज केँ अधला<strong>ह</strong> ब ुझिलऐक, आब कोना करब? कतेिदन आब जीबे करब! तइ ले िकअए अपन बाप-दादाक बताओल राा तोड़ब।ऐ<strong>ह</strong>न व<strong>ह</strong>ार िसफ र् अप टा पिरवार मे त नि<strong>ह</strong> अिछ समाजो मे छैक। जाधिरऐठाम छी ताधिर मुदा गाम गेला पर त फेर ओइ<strong>ह</strong> व<strong>ह</strong>ार र<strong>ह</strong>त। तइ ले ऐ<strong>ह</strong>ेनकाज करब उिचत नि<strong>ह</strong>। गामक िजनगीक अकूल चलिन अिछ। को चलिन समाजआ िजनगीक अकूल <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जे िजनगीक लेल नीक <strong>ह</strong>ोइत अिछ। भले <strong>ह</strong>ीदोसर तर<strong>ह</strong>क िजनगी जीिन<strong>ह</strong>ार केँ ओ अधला<strong>ह</strong> लगइ।’’माइक <strong>िव</strong>चार सुिन म<strong>ह</strong>े द ू तोर(बैच) बना क खायब नीक ब ुझलक। पि<strong>ह</strong>ल तोरमे अप, ज ुगेसर आ िपता तथा दोसर तोर मे बाकी सभ िकयो।83


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भोजन किरति<strong>ह</strong> रमाका <strong>ह</strong>फुआय लगला<strong>ह</strong>। ज ुगेसर से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>फुआय लगल।<strong>ह</strong>ाथ-मु<strong>ह</strong> धोय द ुन ू गोटे सुित र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।तीन राितक जगड़ना। ताि<strong>ह</strong> पर अक िनसा ं से<strong>ह</strong>ो लागल र<strong>ह</strong>िन। एे बेरचािर बजे रमाका केँ िन टूटलिन। नीन टुिटति<strong>ह</strong>, सुतले-सुतल रमाका <strong>दे</strong>वालकघडी पर आिख <strong>दे</strong>लिन। चािर बजैत। भा ँग पीवैक बेर भ’ गेल र<strong>ह</strong>िन। भा ँगकआदत रमाका केँ पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> स लागल र<strong>ह</strong>िन। तेँ मास अबैये काल झोरा मेभा ँगक पी ल’ ले र<strong>ह</strong>िथ। ामा से<strong>ह</strong>ो बिझ ु गेली<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>ुनका भा ँग पीबैक बेरभ’ गेलिन। भा ँगक सब समान- मरीच, सोंफ अननि<strong>ह</strong> छी। िसफ र् पीसेक जरतअिछ। पलंग पर स उिठ झोरा खोिल भा ँगक सब समान िनकालै लगली<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीचसुजाता ाीक िकलोवला बोतल आ िगलास सासु लग आिब ठाढ भ’ गेली<strong>ह</strong>।खाइये बेर मे सासु पुातो<strong>ह</strong>ू केँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथन जे ब ुढ<strong>ह</strong>ा सब िदन चािर बजेपीसुआ भा ँग पीबैत छिथ। भा ँगक संब ंध मे सुजाता अनाडी र<strong>ह</strong>िथ। िकछु नि<strong>ह</strong> ब ुझलर<strong>ह</strong>िन। मुदा ाीक संब ंध मे मे त ब ुझल र<strong>ह</strong>िन। तेँ सभ(सुजाता, ामा आरमाका) अपन-अपन ढंग स साका ंछ र<strong>ह</strong>िथ।पलंग पर स उिठ रमाका ज ुगेसर केँ जगा, ट ंकी पर मु<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ धोय लेगेला<strong>ह</strong>। खट-ख ुट अवाज सुिन ामा बिझ ु गेली<strong>ह</strong>। बोतल ल’ सुजाता तैयारेर<strong>ह</strong>िथ। मुदा सुजाताक मन केँ िमिथलाक संृित झकझोड़ित र<strong>ह</strong>िन। िकऐक तिमिथलाक संृितक व<strong>ह</strong>ािरक पक्ष जत नि<strong>ह</strong> छली<strong>ह</strong> तेँ जि<strong>ह</strong>ना अनभुआर जंगल मेको जानवर औनाइत र<strong>ह</strong>ैत ति<strong>ह</strong>ना सुजातो। म-मन सोचित जे एि<strong>ह</strong>ठाम जि<strong>ह</strong>नापुतो<strong>ह</strong>ू ससुरक बीच व<strong>ह</strong>ाक <strong>ह</strong>ोइत अिछ, ति<strong>ह</strong>ना िमिथलो मे <strong>ह</strong>ोइत आ िक नि<strong>ह</strong>।दोसर ष्न उठैन जे पढल-िलखल समाज मे त पुरान व<strong>ह</strong>ारो बदिल नव प ल’लइत अिछ। तेँ सुजाता <strong>ह</strong>ाथ मे ाीक बोतल आ िगलास रख <strong>िव</strong>चारक दिनयाुमे बौआइत छली<strong>ह</strong>। रमाका केँ भा ँग पीवैक समय भ’ गेल छलिन तेँ <strong>िव</strong>चार मेमध ुरता आिब गेल छलिन। ामा आिब रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘अखन भा ँग नइपीिसल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ेन। पुतो<strong>ह</strong>ू जनी एकटा बोतल रख छिथ, से की क<strong>ह</strong>ै िछयिन?’’भा ँग नि<strong>ह</strong> पीसब सुिन रमाका मन मे क ोध अबै लगलिन मुदा बोतलक नामसुिन द<strong>िव</strong> गेलिन। मुुराइत रमाका पी केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटी आ पुतो<strong>ह</strong>ू मे कीअर छैक। जि<strong>ह</strong>ना बेटी ति<strong>ह</strong>ना पुतो<strong>ह</strong>ू। ता<strong>ह</strong>ू मे छोटकी पुतो<strong>ह</strong>ू ओ त कोरैलाबेटीक सदृ <strong>ह</strong>ोइत। एक त दिनया ु मे को संब ंध अधला<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> छैक मुदा जखनओ सीमा मे र<strong>ह</strong>ैत अिछ तखन। जखन सीमाक उंधन लोक करै लगैत तखन लाज आ84


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्परदाक जरी भ’ जायत अिछ। जे पररा बिन आग ू मे ठाढ भ गेल अिछ।मुदा ओ<strong>ह</strong>(पैछला व<strong>ह</strong>ार) िनपुआ ंग मिर नि<strong>ह</strong>ये गेल अिछ। तेँ नीक व<strong>ह</strong>ार िजनगीमे धारण करब अधला<strong>ह</strong> त नि<strong>ह</strong>।’’रमाकाक बात सुजातो सुत छलिथ। म-मन खिषयो ु <strong>ह</strong>ोइत छली<strong>ह</strong> जेज्ञानवान ससुर छिथ। मुदा िबना सासुक क<strong>ह</strong>न<strong>ह</strong>ँ ु त आग ू बढब उिचत नि<strong>ह</strong>। तेँबोतल-िगलास अढ मे ठाढ छली<strong>ह</strong>। रमाकाक <strong>िव</strong>चार सुिन ामा सुजाता केँ क<strong>ह</strong>ैआग ू बढली<strong>ह</strong>। पदा र्क अढ मे ओ ठाढ। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जाउ! भगवान अ<strong>ह</strong>ा ँ केँभोलेनाथ ससुर <strong>दे</strong> छिथ। मुदा ससुर जेँ का नि<strong>ह</strong> िपता जेँ का व<strong>ह</strong>ार करविन।’’बामा <strong>ह</strong>ाथमे बोतल आ दि<strong>ह</strong>ना दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथ मे िगलास सुजाता ससुर लगआिब मुा खोललिन िक सैा ँसे कोठरी म<strong>ह</strong>िक पसिर गेल। गमक स <strong>ह</strong>वो मे मीआ<strong>िव</strong> गेल। एक िगलास पीिब रमाका ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगेसर, तो<strong>ह</strong>ू एकिगलास पीब<strong>ह</strong>।’’ज ुगेसर- ‘‘का, अ<strong>ह</strong>ा ँ लग बैिस कोना पीिब?’’‘अखन तू छोट छ<strong>ह</strong> आ <strong>ह</strong>म पैघ छी। सभ म छी। म त मेलग मे रि<strong>ह</strong> िजनगी िबतौत।’ति<strong>ह</strong> बीच सुजाता िगलास ज ुगेसरो िदिष बढ़◌ौलिन। ज ुगेसर एे सिढ ू मे सौ ंसेिगलास पीिब गेल। पेट मे ाी प<strong>ह</strong>ु ँचि<strong>ह</strong> गुदगुदबै लगलै। दोसर िगलास पीिबति<strong>ह</strong>रमाका सुजाता केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटी, िकछु िनमकी खाइ ले लाउ?’’रमाकाक आढित सुिन सुजाता िगलास-बोतल केँ टेब ुल पर रिख कीचेन स मासीभुिजया द ूटा ेट मे अएली<strong>ह</strong>। एकटा पलेट रमाकाक आग ू मे आ दोसरज ुगेसरक आग ू मे <strong>दे</strong>लिन। द ू-चािर फा भुा फाॅिक रमाका फेिर द ू िगलासाी चढ़◌ा लेलिन। ओना भा ँगक िनसा ं रमाका केँ ब ुझल जे पीलाक उपरा घंटा-द ूघंटाक बाद िनसा ं अबैत अिछ, मुदा ाीक िनसा ं त पीिबति<strong>ह</strong> आिब गेलिन। ओनाज ुगेसर द ुइये िगलास पीलक मुदा ते<strong>ह</strong>ी मे मन उनिट गेलै। सैा ँसे बोतल पीिबरमाका ढकार केलिन। सुजाता केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटी, इलाइची <strong>दे</strong>ल पान ख ुआउ?’’सुजाता केँ ब ुझल। सासु पितक खान-पानक संब ंध मे सब बात कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong><strong>ह</strong>छलिखन। द ू िखी पान, सुअदगर तेज जरदा िडा, इलाइची, सेकल सुपारीक कतरापलेट मे सुजाता आिब रमाकाक आग ू मे रिख <strong>दे</strong>लिन। शराबक र ंग मे85


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जि<strong>ह</strong>ना रमाका ति<strong>ह</strong>ना ज ुगेसर रिग ं गेला<strong>ह</strong>। बजैक लेल द ुन ूक मन लुसफुसायत।पान मु<strong>ह</strong> मे लइति<strong>ह</strong> रमाका सुजाता केँ प ूछलिखन- ‘‘बेटी, अ<strong>ह</strong>ा ँ डारी कोनापढल<strong>ह</strong>ु ँ?’’ससुरक सबाल सुिन सुजाता बगलक कुरसी पर बैिस, संकुिचत भ’ क<strong>ह</strong>ै लगलिन-‘‘बाब ू जी, <strong>ह</strong>मर िपता आ माय अपन म<strong>ह</strong>ाक कपड़◌ा साफ करैत छलिथ। सभ िदनाकाज छलिन। एि<strong>ह</strong> स जेना-तेना गुजर चलैत छलिन। एेटा घर छलिन। अनकेकल पर न<strong>ह</strong>ेबो करै छलौ आ पािनयो पीबै छल<strong>ह</strong>ु ँ। िपता ताडी पीबिथ। एक िदनसाझ ू प<strong>ह</strong>र केँ ताडी पीिब अबैत र<strong>ह</strong>िथ। ब<strong>ह</strong>ुत बेसी िनसा ं लािग गेल र<strong>ह</strong>िन।रा(सड़क) पर एकटा खािध(गढ़◌ा) र<strong>ह</strong>ए। ओि<strong>ह</strong> मे खािध मे ओ खिस पड़ला<strong>ह</strong>। ओि<strong>ह</strong>समय एकटा क, िबना इजोतेक, पास करैत र<strong>ह</strong>ए। क <strong>ह</strong>ुनका उपरे <strong>दे</strong> टिपगेलै कुड़कुट-कुड़कुट सैा ँसे शरीरक <strong>ह</strong>ी भ’ गेलिन। <strong>ह</strong>म सभ ब ुझवो केिलऐक।दोसर िदन िभनसर मे <strong>ह</strong>ा भेलै। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू तीन ू गोटे(माय,भाय) <strong>दे</strong>खै गेल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क-दषा <strong>दे</strong>िख िचबो केिलएिन। मुदा कपड़◌ा आ चल <strong>दे</strong>िख मन ख ुट-ख ुटकरै लगल। तीन ू गोटे द ुन ू वु केँ िचि गेिलऐक। तखन <strong>ह</strong>ुनका उठा क’ आिनजरौिलएिन।<strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong> मे ज ुगेसर बािज उठल- ‘‘अरे बाप रे।’’ज ुगेसरक ‘अरे बाप’ सुिन सुजातक आिख मे आ ँस ू आिब गेलैि।सुजाताक बात रमाका आिख म ू िन केँ सुत र<strong>ह</strong>िथ। ज ुगेसरक बात सुिनति<strong>ह</strong> आिखखोललिन। दय पसीज गेल र<strong>ह</strong>िन। ताडी पीआकक बात सुिन रमाका म-मन<strong>िव</strong>चारित र<strong>ह</strong>िथ जे नषापान त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ करै छी मुदा ऐठामक िजनगी आ गामक िजनगीमे ब<strong>ह</strong>ुत अर छैक। ततबे नि<strong>ह</strong> पेटबोिनया आदमीक सवाल से<strong>ह</strong>ो अिछ। <strong>ह</strong>मरासभ<strong>ह</strong>क िजनगी(ामीण िजनगी) शािप ूण र् अिछ। अभाव(धनक) त जि<strong>ह</strong>ना एतौ छैकति<strong>ह</strong>ना गामो मे छैक। एि<strong>ह</strong>ठाम िकछु गनल-ग ूथल कारोवारी(उोग आ ापार) अिछजे समिषाली ृ अिछ। मुदा पेटबोिनयो ओकरे <strong>दे</strong>खाओेस(<strong>दे</strong>खौस) करै चा<strong>ह</strong>ैत अिछजि<strong>ह</strong> स ओकर िजनगी अषा भ’ जाइत छैक। ओि<strong>ह</strong> अषाि केँ शाि करै द ुआरेलोक सड़ल-गलल िनसा ं पान करैत अिछ। जि<strong>ह</strong> स िजनगी बाटे मे टूिट जाइतछैक। एे बात मन मे अिबति<strong>ह</strong> रमाका पलंग स उिठ पीक फेकै िनकलला<strong>ह</strong>।बा<strong>ह</strong>रक नाली मे पान थ ूकिड क’ फेिक, ट ंकी मे कुड़◌्ड़◌ा क’ कोठरी आिब सुजात केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटा, चा<strong>ह</strong> िपआउ?’’86


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आ ँचर स आिख पोछैत सुजाता चा<strong>ह</strong> आ िनकली<strong>ह</strong>। रमाकाक दय मेसुजाताक ित <strong>िव</strong>षेष आकष र्ण बिढ गेलिन। जना <strong>ह</strong>मानक दय मे राम-लणबैसल ति<strong>ह</strong>ना सुजातो रमाकाक दय मे एकटा छोट-छीन घर बना लेलिन।रमाकाक ित सुजातोक दय मे तीर ब लगलिन। आइ धिर जे बात सुजातास ो प ूछ छलिन से बात सुिन ससुरक दय पघिल गेलिन। जर रमाकाकदय मे सुजाता अपन जग<strong>ह</strong> बना लेलिन। चा<strong>ह</strong> आिन सुजाता रमाकाो केँ आज ुगेसरो केँ <strong>दे</strong>लिन। <strong>ह</strong>ाथ मे चा<strong>ह</strong> लैति<strong>ह</strong> रमाका अपन अि िबसिर गेला<strong>ह</strong>।सुजाताक आिख मे अपन आिख दए एक-टक सँ <strong>दे</strong>खै लगला<strong>ह</strong>। आ भ रमाकासुजाता केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ओि<strong>ह</strong> समयक िजनगी ओि<strong>ह</strong>ना मन अिछ िक िबसरवो केल<strong>ह</strong>ु ँ<strong>ह</strong>ेन?’’‘िबसरब कोना! ओ समय आ घटना त <strong>ह</strong>मर िजनगीक इित<strong>ह</strong>ासक एक म<strong>ह</strong>प ूण र्कालखंड छी।’’‘‘तकर बाद की भेल?’’‘<strong>ह</strong>म, द ू भाय-ब<strong>ह</strong>ीन छी। एगार<strong>ह</strong> बरखक <strong>ह</strong>म र<strong>ह</strong>ी आ आठ बख र्क भाय। द ुन ू गोरेइूल जाइत र<strong>ह</strong>ी। म<strong>ह</strong>े मे ूल। भाइ त छोट र<strong>ह</strong>ै तेँ को काज नइ ं करैमुदा <strong>ह</strong>म माइक संग कपड़◌ो खींची, परती पर सुखेबो करी, लो<strong>ह</strong>ो िदअए आ माइयेकसंग म<strong>ह</strong>ा से कपड़◌ा आनबो करी आ दाइयो अिबयै। ओि<strong>ह</strong> से जे कमाई <strong>ह</strong>ुअएति<strong>ह</strong> से गुजरो करी। पढल-िलखल पिरवार स ल क’ बिनया-बेकाल धिरक पिरवार मेआवा-जा<strong>ह</strong>ी र<strong>ह</strong>ए। पढल-िलखल पिरवार मे जखन जाइ ते फाटल-पुरान िकताबमािग ं ली। ओि<strong>ह</strong> स पढै ले िकताब भ’ जाय। खायक जोगार कमाइये सँ भ’ जाय।एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>े मैिक फ िडबीजन से पास केल<strong>ह</strong>ु ँ। जखन मैिकक िरजल्ट िनकललर<strong>ह</strong>ै तखन म<strong>ह</strong>ा भिरक लोक बा<strong>ह</strong>बा<strong>ह</strong>ी केलक। <strong>ह</strong>मरो उा<strong>ह</strong> बढल। मन मे अरोिपलेलौ जे बी.एस.सी. करब। ओि<strong>ह</strong> समय <strong>ह</strong>मरा मन मे डाॅर <strong>िव</strong>चार र<strong>ह</strong>बे करए।कोना उठैत? जतवे टा बि ु ततबे सोिचत<strong>ह</strong>ु ँ।कओलेज मे एडमीषन शु भेल। भैयाक(म<strong>ह</strong>े) कपड़◌ा दइ ले <strong>ह</strong>म तीन ूगोरे(माए-भाइ आ <strong>ह</strong>म) िभनसुरके प<strong>ह</strong>र केँ एल<strong>ह</strong>ु ँ। भैया ताबे अतालेक ाटरमे र<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>िथ। ओसार पर बैिस दाढी बनबैत र<strong>ह</strong>िथ। माए कपड़◌ाक मोटरी रिखदीदी(जमुना) केँ सोर पािड क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘मिलकाइन, कपड़◌ा िलअ।’’87


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>म-द ुन ू भाइ-ब<strong>ह</strong>ीिन ठाढ़◌े र<strong>ह</strong>ी। कोठरी से िनकिलति<strong>ह</strong> दीदीक नजिर <strong>ह</strong>मरा परपड़लिन। ओ(जमुना) माए केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटी पास केलक, िमठाई ख ुआउ।’’दीदीक(जमुना) बात सुिन भैया(म<strong>ह</strong>े) दाढी बनाएव छोिड <strong>ह</strong>मरा िदिष म ू िड उठा क’तकलिन। िबना िकछु बजनि<strong>ह</strong> थोड़◌े काल <strong>दे</strong>िख, फेिर <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ दाढी कटै लगला<strong>ह</strong>।दाढी कािट, सब समान(दाढी कटैक) सैंित केँ रािख, <strong>ह</strong>मरा सोर पाड़लिन। <strong>ह</strong>मरा मनमेको तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार उठबे कएल। िकऐक त तेसरा-चािरम िदन पर बरोबिरअवैित छल<strong>ह</strong>ु ँ। दीदी केँ भैया क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘क चा<strong>ह</strong> बनाउ।’’ भैयाक बोली <strong>ह</strong>म नइब ुझिलऐिन मुदा दीदी बिझ ु गेलिखन। ओ पा ँच कप चा<strong>ह</strong> बलिन। द ू कप अप द ुन ूपरानी आ तीन कप <strong>ह</strong>मरा तीन ू गोरे केँ <strong>दे</strong>लिन। पि<strong>ह</strong>ल िदन <strong>ह</strong>म भैयाक डेरा मेचा<strong>ह</strong> पी र<strong>ह</strong>ी। भैया, <strong>ह</strong>मरा नाम पुछलिन। <strong>ह</strong>म क<strong>ह</strong>िलएिन। मैिक िरजल्ट संब ंधमे पुछलिन। से<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>िलएिन। ओ(भैया) नाम िलखवै स’ ल’ क’ िकताब-कापी धिरकभार उठबैत माए केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ूल-काओलेज त लगे(म<strong>ह</strong>े) मे अिछ तेँ बा<strong>ह</strong>रजा पढैक समे नि<strong>ह</strong> अिछ। घरे पर रि<strong>ह</strong> पिढ सकैत अिछ। तखन ूल-कओलेजकखच र् स’ ल’ क’ पढै़क सामी धिरक खच र् द ुन ू भाय-ब<strong>ह</strong>ीिनक <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>ब।’’भैयाक बात सुिन ख ुषी सँ <strong>ह</strong>मर मन नािच उठल। <strong>ह</strong>म बकर-बकर भैयाक मु<strong>ह</strong>, बडीकाल धिर, <strong>दे</strong>िखते रि<strong>ह</strong> गेल<strong>ह</strong>ु ँ। जाधिर डाॅर बनल<strong>ह</strong>ु ँ ताधिर भैया सब खच र् दइतेर<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।’’सुजाताक बात सुिन रमाका केँ मन मे एलिन जे जँ किनयो मदित गरीब केँकएल जाय त िजनगीक उार भ’ सकैत अिछ। िपतो ब<strong>ह</strong>ुत केलि। बेटोकेलक। बीच मे <strong>ह</strong>म त िकछु नि<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ। ओना दोसराक लेल रमाकाो ब<strong>ह</strong>ुत-िकछुकेन<strong>ह</strong>ु ँ र<strong>ह</strong>िथ आ करबो करिथ। मुदा, सब केल<strong>ह</strong>ा िबसिर गेला<strong>ह</strong>।राितक आठ बिज गेल। एका-एकी तीिन टा गाडी आयल। म<strong>ह</strong>ेक अपनगाडी कोठरी मे रिख, कपड़◌ा बदिल, सोझे िपता लग अयला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong>रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, <strong>ह</strong>म बेसी िदन नि<strong>ह</strong> अँटकब। <strong>ह</strong>म त दस गोटे मे समयिबतवैवला छी। एि<strong>ह</strong>ठाम असकर मे नीक नि<strong>ह</strong> लागत।’’म<strong>ह</strong>े- ‘‘गाडीक झमारल छी तेँ पि<strong>ह</strong> चािर िदन अराम क। तकर बाद <strong>दे</strong>िख-सुिन केँ जाइक <strong>िव</strong>चार करब।’’88


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मौलाइल गाछक फुल:◌ः 5मास अयला रमाका केँ दस िदन भ’ गेलिन। दस िदन कोना बीितलिन सेब ुझवे नि<strong>ह</strong> केलिन। एि<strong>ह</strong> दस िदनक बीच म<strong>ह</strong>े, अप गाडी सँ तीन ू गोटे केँउदकम ंडलम, ् कोडाइकं नाल आ एकिड ि<strong>ह</strong>लेषन सि<strong>ह</strong>त शुचीम, रामेरम, ् ितचेंद ूर,मद ुराई, पलनी, ितिचरापी, ीर ंगम, तंजोर, कुकोणम, नागोर, वेला ंकि, वैीरनकोइल, िचदरम, ् ितवामलै, का ंचीपुरम, ितिण आओर काकुमारी घ ुमा <strong>दे</strong>लकिन।मुदा अपना सभ सँ िभ रीित रेवाज, वेव<strong>ह</strong>ार आ जीवैक ढंग ओि<strong>ह</strong>ठामक लोकक बिझुपड़लिन। एकटा बात जर <strong>दे</strong>खल जे अपना सभ सँ ओ सभ अिधक मे<strong>ह</strong>नितयो आइमानदारो अिछ।भारतक आजादीक उपरा, रा पुनठन अिधिनयमक अत चैद<strong>ह</strong> जनवरीउैस सौ उन<strong>ह</strong>िर मे मास राक नाम तिमलनाडू राखल गेलैक। पुरना केरलकिकछु ि<strong>ह</strong>ा आ आ ं<strong>दे</strong>षक िकछु ि<strong>ह</strong>ा जोिड केँ एि<strong>ह</strong> राक िनमा र्ण भेलैक।तिमलनाडु <strong>िव</strong>डसताक के अदौ सँ र<strong>ह</strong>ल अिछ। ई. प ू . चािरम शताी मेचोल, पा आ चेर राजव ंषक समय मे <strong>िव</strong>डसता अपन चरम सीमा पर फुलायल-फड़ल।तेर<strong>ह</strong>मी शताीक आर ंभ मे एि<strong>ह</strong>ठाम काकतीयेक शासन र<strong>ह</strong>ल। तेर<strong>ह</strong> सौतेइस ईी मे िदीक तुगलक सुल्तान काकतीय शासक केँ भगौलक। गोलकुंडाककुतुबषा<strong>ह</strong>ी सुल्तान अखका <strong>ह</strong>ैदराबादक ो लेलक। साट और ंगजेब सुल्तान केँ <strong>ह</strong>राआसफ जा के गवन र्र बना <strong>दे</strong>लक। मुगल शासनक आिखरी समय मे आसफ जा,अपनाकेँ िनजामक उपािध धारण कए, तं शासक घोिषत कए लेलक।सोल<strong>ह</strong> सौ उनचालीस ईी मे, ई इिडया ं कनीक पएर मास मे जिम गेलताधिर <strong>दे</strong>षक अिधका ंष भाग मे अंजक अिधकार भए गेल छलैक। तिमलनाडुक प ूबमे ब ंगालक खाडी, दिछन मे ि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ासागर, पिछम मे केरल आ उर मे कनाटक र् आआ<strong>दे</strong>ष अिछ।पैछला राित गप-सप करैत सभकेँ डेढ बिज गेलिन। गक <strong>िव</strong>षयो नम<strong>ह</strong>र,सात िदनक <strong>दे</strong>खल मास छलिन।89


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ढाई बजे भोर मे, एकठाम गाडी द ुध र्टना भए गेलैक। चा गोटे(चा डाॅर)केँ फोन एलिन जे जलदी द ुरघटनाक जग<strong>ह</strong> पर अिबयौक। फोन सुिन म<strong>ह</strong>े तीन ूगोटे र<strong>िव</strong>, जमुना आ सुजाता केँ जानकारी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जी तैयार भएचलै चल ू।’’एकि<strong>ह</strong> गाडी सँ चा गोटे <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। द ुघ र्टनाक जग<strong>ह</strong> प<strong>ह</strong>ु ँच म<strong>ह</strong>ेन <strong>दे</strong>खलिखनजे गाडी, एकटा पर राखल रौलर सँ टकरा गेल अिछ। जि<strong>ह</strong> स थौआ-थाकर भेलअिछ। गाडी मे एे पिरवारक आठ गोटे सवार र<strong>ह</strong>िथ। उोगपित पिरवार। एकटाजवान आ एकटा बाक म ृु भए गेल छलैक। एकटा ब ूढ केँ माथ फिट गेल र<strong>ह</strong>िन,जि<strong>ह</strong> सँ अड़-दर ्ड़ बजैत र<strong>ह</strong>िथ। दोसर मि<strong>ह</strong>ला केँ छाती टुिट गेल र<strong>ह</strong>िन। मुदावायु पर ओ<strong>ह</strong>ो बजैत छली<strong>ह</strong>। एकटा ज ुआन पि<strong>ह</strong>ला केँ द ुन ू जा ँघ टूिट गेल र<strong>ह</strong>िन।द ूटा ढेरबा बिया केँ एक-एक आिख फुिट गेल र<strong>ह</strong>िन आ एक-एक डेन टूिट गेलर<strong>ह</strong>िन। अबोध बा केँ िकछु नि<strong>ह</strong> भेल छलैक। म<strong>ह</strong>े केँ प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> धा ँइ-धा ँइअतालक आ-आ डाॅर, नस र् आ ाफो सभ आयल छला<strong>ह</strong>। थाना पुिलस सँ ल’क’ िजला पुिलस धिर प<strong>ह</strong>ु ँच गेलैक। डाॅर आयल छला<strong>ह</strong> सभ रोगी सभकेँ <strong>दे</strong>िख<strong>िव</strong>चार केलिन जे अताले लए जायब नीक <strong>ह</strong>ोएत। डाॅर सभक संग मे िसफ र्अे टा। को दवाई आ को औजार र<strong>ह</strong>िन।आठो गोटे केँ , थाक पुिलस आ अतालोक कम र्चारी, उठा-पुठा के असपतालअनलकिन। असपताल मे जा ँच-पड़ताल <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> समय द ू गोटेक म ृु भ’ गेलैक।वाकीक उपचार चलै लगलैक।सा ँढ़◌े पा ँच बजे, चा गोटे म<strong>ह</strong>े डेरा प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। गाडीक <strong>ह</strong>ड़<strong>ह</strong>रेनाइ सुिनरमाकाोक िन टुिट गेलिन।सुतैक समय नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख चा गोटे गाडी सँ उतिड अपन-अपन िन-कम र् मे लिगगेला<strong>ह</strong>। ओछाइ पर पड़ल-पड़ल रमाका सोचै लगलिथ जे आइ एगार<strong>ह</strong>म िदन छीमुदा एो-टा पोता-पोती केँ मुँ<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख सकल<strong>ह</strong>ु ँ। जाि<strong>ह</strong> पिरवार मे पँच-पँचटा पोता-पोती र<strong>ह</strong>त, ओि<strong>ह</strong> पिरवारक बा सँ भेिट नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोअए, कते द ुखक बातछी? माए-बाप, दादा-दादीक े<strong>ह</strong> बाक ित की <strong>ह</strong>ोइत छैक, तेकर को नामो-िनषान नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खित। जि<strong>ह</strong> बाकेँ माए-बापक िस<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> भेिटतैक ओि<strong>ह</strong> बाकेँमाता-िपताक ित के◌े<strong>ह</strong>ेन धारणा बनतैक?90


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ँ, ई बात जर जे दिनया ु ँक सभ म-म छी, तेँ सभ<strong>ह</strong>क ित सभकेँ े<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ेबाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। मुदा जाि<strong>ह</strong> पिरवेष मे <strong>ह</strong>म सभ जीिब र<strong>ह</strong>ल छी, जाि<strong>ह</strong> ठामिगत सि आ जबाब<strong>दे</strong>ि<strong>ह</strong>क बीच मक चिल र<strong>ह</strong>ल अिछ। ताि<strong>ह</strong> ठाम े<strong>ह</strong>ो तखंिडत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मक िजनगी ायी नि<strong>ह</strong> अा <strong>ह</strong>ोइक अिछ। उक ि<strong>ह</strong>साब सशरीर ियाषील र<strong>ह</strong>ैत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना बाक उरदािय माए-बाप पर र<strong>ह</strong>ैत छैकति<strong>ह</strong>ना रोग स िसत वा अिधक बयस भेला पर, जखन शरीरक अंग िषिथल <strong>ह</strong>ोमएलगैत छैक तखन त दोसरेक स<strong>ह</strong>ाराक जरत <strong>ह</strong>ोइत छैक। जँ से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोय तिजनगी कमय <strong>ह</strong>ेबे करत। लोक, एक रा स दोसर रा, एक <strong>दे</strong>ष स दोसर<strong>दे</strong>ष, कमाइ ले जाइत अिछ। िकऐक? एि<strong>ह</strong> लेल जे अप आ पिरवारोकिजनगी चैन सँ चलत।म<strong>ह</strong>े केँ तीन आ र<strong>िव</strong> केँ द ू सान। द ुन ू िमला क’ पा ँच भाय-ब<strong>ह</strong>ीिन।म<strong>ह</strong>ेक जेठ बेटा <strong>ह</strong>ाई ूल मे पढैत बाकी चा नस र्री मे र<strong>ह</strong>ित। रमेष(म<strong>ह</strong>ेजेठ बेटा) <strong>ह</strong>ाई ूलक <strong>ह</strong>ोसटल मे र<strong>ह</strong>ैत अिछ आ बाकी चा आवाषीय ूलमे र<strong>ह</strong>ैतअिछ। म<strong>ह</strong>ीना द ू मि<strong>ह</strong>ना पर म<strong>ह</strong>े जाय केँ खरचा प<strong>ह</strong>ु ँचवैत छिथ।बाबा-दादीक जोर कयला पर, बा सभ केँ भेिट करैक काय र्म म<strong>ह</strong>ेबलिन। र<strong>िव</strong> िदन ूलो ब र<strong>ह</strong>तैक, तेँ भेिट-घाॅट करै मे सु<strong>िव</strong>धा से<strong>ह</strong>ो<strong>ह</strong>ोयतिन। सात बजे डेरा सँ चलबाक काय र्म बनलिन। रमाका, ामा आ ज ुगेसरसमय सँ पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> तैयार भ गेल छला<strong>ह</strong> मुदा भिर राितक जगरना द ुआरे म<strong>ह</strong>ेपछुआइल र<strong>ह</strong>िथ। ओंघी स <strong>दे</strong><strong>ह</strong> भिसआइत र<strong>ह</strong>िन। मुदा िन तोडैक दवाइ खायरमाका लग आिब क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बाब, ू <strong>ह</strong>म त भिर राित जगले रि<strong>ह</strong> गेल<strong>ह</strong>ु ँ। जखनओछाइन पर गेल<strong>ह</strong>ु ँ, िन पड़लो नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ी िक फोन आ<strong>िव</strong> गेल जे एकटा गाडीकद ुरघटना भ’ गेलैक। जि<strong>ह</strong> मे सबार एे पिरवारक आठ गोटे छला<strong>ह</strong> ओ पैघउोगपितक पिरवारक छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनके सभकेँ <strong>दे</strong>खैत-सुत भोर मे एल<strong>ह</strong>ु ँ।’’िबचि<strong>ह</strong> मे ज ुगेसर बाजल- ‘‘मरबो केलई?’’‘<strong>ह</strong>ँ। जे द ुन ू मु कारोबारी छला<strong>ह</strong> ओ मिर गेला<strong>ह</strong>। एक गोटे के न <strong>ह</strong>ेजभए गेलिन। ओ सभ िदन पगलायले र<strong>ह</strong>ती। एक गोटे कें छातीक <strong>ह</strong>ी थकुचा-थकुचा भए गेल छिन, ओ द ू-चािर मासक मे<strong>ह</strong>मान छिथ। तीिनटा अधम भए केँजी<strong>िव</strong>ता<strong>ह</strong>। एकटा, चािर सालक बा टा सुरिक्षत अिछ।’’रमाका म<strong>ह</strong>ेक बातो सुनित आ म-मन सोचवो करित जे अइ<strong>ह</strong> िथकिजनगी। अ<strong>ह</strong>ीक लेल लोक एते नीच स नीच काज पर उतिड मख केँ मख नि<strong>ह</strong>91


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ब ुझैत अिछ। अनका ब ुझवै ले धरमक नाटक रिच प ूजा-पाठ, कीरतन-भजन करैतअिछ। <strong>ह</strong>जारो-लाखो पैआ खच र् कए पाथरक मितर् ू ािपत करैत अिछ। नीक-नीकसाद चढबैत अिछ। मुदा जाि<strong>ह</strong> म केँ पेट मे अ नि<strong>ह</strong>, <strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर वस् नि<strong>ह</strong>,र<strong>ह</strong>ैक घर नि<strong>ह</strong> आ जीवैक को ठेकान नि<strong>ह</strong>, ओकरा तँ <strong>दे</strong>िखिन<strong>ह</strong>ारो ो नि<strong>ह</strong>। यै<strong>ह</strong>िथक कम र्काक आडर आ चू<strong>ह</strong>।रमाकाकेँ गंभीर <strong>दे</strong>िख मुी दइत म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाव, ू करीकिजनिगये ऐ<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>ोइत छैक। एक राितक कोन बात जे एकलखाइत पा ँचो राितजागल र<strong>ह</strong>ब तइयो िकछु नि<strong>ह</strong> व ुझबैक। ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न दवाइ सब अिछ जे खाइत<strong>दे</strong>री िन िनपा भ’ जायत अिछ। जाबत अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ चा<strong>ह</strong>-पान करब ताबत <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूतैयार भए जायत छी।’’कि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े उिठ क’ तैयार <strong>ह</strong>ोइ गेला<strong>ह</strong>।चा गोटे कार मे बैिस <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े, अप ाइवरी करैत र<strong>ह</strong>ित।द ुन ू ूल एेठाम। एक दोसर सँ थोड़बे <strong>ह</strong>टल र<strong>ह</strong>ै। चा गोटे पि<strong>ह</strong> रमेषक<strong>ह</strong>ोल प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। छ<strong>ह</strong>र <strong>दे</strong>वालीक बीच मे <strong>ह</strong>ोल अिछ। अबै-जाइक एे टादरवा। जि<strong>ह</strong> दरवामे लो<strong>ह</strong>ाक फाटक लागल। एकटा चैकीदार बैसल। दरमानम<strong>ह</strong>े केँ िचैत र<strong>ह</strong>िन। िकऐक त मासे-मास ओ अबैत छिथ। चा गोटे भीतरगेला<strong>ह</strong>। भीतर मे, गारजन सभक लेल एकटा ख ुला घर बनल अिछ। जाि<strong>ह</strong> मे चाकात कुरसी सजल। चा गोटे ओि<strong>ह</strong> घर मे बैिसला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े रमेष केँ समाद<strong>दे</strong>लिखन। रमेष आिब िपता केँ गोडलगलकिन। िपता केँ गोडलािग रमेष ठकुआ क’आग ू मे ठाढ भ’ गेल। रमेष बाबा दादी केँ िचैत आ बाबा-दादी रमेषकेँिचैत र<strong>ह</strong>िन। ठकुआ केँ ठाढ <strong>दे</strong>िख रमेषकेँ म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, बाबा-दादीकेँ गोडलिगअ। म<strong>ह</strong>ेक क<strong>ह</strong>ला पर रमेष तीन ू गोटे केँ गोडलगलकिन।िषाचार िनमा<strong>ह</strong>ैत त तीन ू गोटे अिसरवाद दए <strong>दे</strong>लिखन। मुदा रमाकाक मनमेतूफान उिठ गेलिन। सोचै लगला<strong>ह</strong> जे जे पोता िचबो करै अए ओ सेवा कीकरत? पढनाइ-िलखनाइ, सभ मक लेल जरी अिछ। एि<strong>ह</strong> स ज्ञान <strong>ह</strong>ोइत छैक,जे िजनगी जीवैक ढंग िसखबैत छैक। मुदा जँ बाकेँ पिरवार सँ अलग िजनगीबना पढ़◌ाओल-िलखाओल जाय त ओ पिरवार केँ कोना िचत आ पिरवारक दाियकेँकोना ब ुझत? पिरवारोक त सीमा छैक। एक पिरवार पैछला पीढी केँ जोिड बतजे संयु पिरवार क<strong>ह</strong>बैत। जे िमिथलाक धरो<strong>ह</strong>र छी। आ दोसर अप लग सँआग ू बिढ बत अिछ। जे एकल पिरवार क<strong>ह</strong>बैत अिछ। जि<strong>ह</strong> मे लोक बापो-माए92


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्केँ बीरान बिझ ु कुभेला करैत अिछ। जँ एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क पिरवारक संरचना <strong>ह</strong>ोअए लगततेँ बापो-माए केँ िधया-प ूता सँ कोन मतलब र<strong>ह</strong>तैक। तखन समाजक की द ुद र्षा<strong>ह</strong>ोयतैक? जँ से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयतैइ तेँ म आ जानवर मे अरे की र<strong>ह</strong>तैक?अख <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छी जे अपन ख ून रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ, बिझ ु पडैत अिछ जे जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाट-बजारवा मेला-ठेला मे <strong>ह</strong>जारो म केँ <strong>दे</strong>खलो पर अनिचारे-अनिचार ब ु िझ पडैत,ति<strong>ह</strong>ना त अख भए र<strong>ह</strong>ल अिछ। एि<strong>ह</strong> स नीक जे जि<strong>ह</strong>ना मक सम ू<strong>ह</strong> सँ पिरवारबत आ पिरवारक सम ू<strong>ह</strong> स समाज बत त समाजेक सदकेँ िकऐक अंगीकारकयल जाय, जि<strong>ह</strong> स िजनगी <strong>ह</strong>ँसैत-खेलैत बीतैत र<strong>ह</strong>त। िपता केँ गु <strong>दे</strong>िखम<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाब, ू एि<strong>ह</strong>ठाम से चल ू। एि<strong>ह</strong>ठाम सभ बाक िट ंग बनल छैक।अगर अपना सभ बेसी समय अँटकबै त बाक िट ंग गड़बड़◌ा जयतैक।ममता भरल मनकेँ मािर रमाका उिठ केँ ठाढ <strong>ह</strong>ोइत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, <strong>ह</strong>ँ, चल ू।ओ<strong>ह</strong>ू बा सभकेँ <strong>दे</strong>खैक अिछ।’’रमेषो चिल गेल आ इ<strong>ह</strong>ो चा गोटे गाडी मे बैिस बढला<strong>ह</strong> नस र्री <strong>िव</strong>ालयलगे मे र<strong>ह</strong>ै। म<strong>ह</strong>े केँ दरमान िचिते र<strong>ह</strong>िन तेँ , को रोक-राक नि<strong>ह</strong>येभेलिन। चा बाकेँ दरमान बाजा अनलक। चा बा आिब म<strong>ह</strong>ेकेँगोडलगलकिन। गोडलािग चा बा ठमिक गेल। <strong>ह</strong>ाथक इषारा से रमाका आ ामाकेँ <strong>दे</strong>खवैत बा सभकेँ म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, बाबा-दादी छथ ुन। गोडलग<strong>ह</strong>ुन।’’म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>ला पर चा बा तीन ू गोटे केँ गोडलगलकिन। रमाकाो आामोक मन तरे-तर टूटै लगलिन। मुदा की किरतिथ? सोचै लगलिथ जे कीसोिच एि<strong>ह</strong>ठाम एल<strong>ह</strong>ु ँ आ की <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छी। आब एो िदन एि<strong>ह</strong>ठाम र<strong>ह</strong>ब उिचत नि<strong>ह</strong>,मुदा जखन आिब गेल<strong>ह</strong>ु ँ तखन ते बेटे-पुतो<strong>ह</strong>ूक <strong>िव</strong>चार से गाम जायब। िकछु<strong>दे</strong>खैक लेल से<strong>ह</strong>ो बाकी अिछ। टूटल म रमाका म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बासभकेँ <strong>दे</strong>िखये लेल<strong>ह</strong>ु ँ आब ऐठाम से चल ू। गामक सुरता खीिच र<strong>ह</strong>ल अिछ। जीयेचिल जायब।’’िपताक बात म<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> ब ु िझ सकला<strong>ह</strong>। जाधिर म<strong>ह</strong>े गाममे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong><strong>िव</strong>ािथ र्ये छला<strong>ह</strong>। डाॅर बनला बाद मासे चिल अयला<strong>ह</strong>। जाि<strong>ह</strong> स मासेकपिरवेष मे ढिल गेला<strong>ह</strong>।बेर टिगति<strong>ह</strong> चा गोटे चारी आम <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। बचारी आम मेमिदर ं नि<strong>ह</strong>। िसफ र् द ू टा घर। एकटा घर धम र्षाला जेँ का साव र्जिनक आ दोसर घर93


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मे चारी जी अप र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>। ओि<strong>ह</strong> मे एक भाग सुतबो आ भानसो करैतछिथ। बरतन-वासन सब एक भागमे से<strong>ह</strong>ो ओि<strong>ह</strong> घर मे रख छिथ। चारी जीिमिथलेक। अैत दष र्नक का पंिडत छिथ। नस-नस मे अैत दष र्न समाइलछिन। चारी आम लग मे रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ँ ु म<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> जत छला<strong>ह</strong>। मुदा जखनरामेरम ् गेल र<strong>ह</strong>िथ ते ओतै एकटा पुजेगरी क<strong>ह</strong>लकिन।मु मा स चारी आम दस ली पिछम। एकपेिडया राा तेँ म<strong>ह</strong>ेमु माक कतबाि<strong>ह</strong> से गाडी लगा। चा गोटे आम िदिष बढला<strong>ह</strong>। आमक सीमापर प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> रमाकाो आ म<strong>ह</strong>ेो आिख उठा-उठा तजबीज करै लगलिथ। कोतर<strong>ह</strong>क तड़क-भरक आ लोकक भीडआममे <strong>दे</strong>खिथ। घर त ई ंटाक बनल छैकमुदा धम र्ान जेँ का नि<strong>ह</strong> ब ु िझ पडैत छैक। साधारण गृ<strong>ह</strong>क घर जेँ का आम। मुदानव चीज द ुन ू गोटे केँ बिझ ु पड़लिन। जे <strong>ह</strong>म सभ मासक जमीन छोिड िमिथला चलएल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>ह</strong>्चारी जी करजान मे किया <strong>ह</strong>ा ँस ू सँ केरा गाछक सुखल डपौर सब कटैतर<strong>ह</strong>िथ। केरा गाछक अढ मे र<strong>ह</strong>िथ। तेँ चारी जी रमाका सभ केँ<strong>दे</strong>खलिखन आ रमाका सभ चारी जीकेँ । मुदा गाडीक आवाज चारी जीसुन र<strong>ह</strong>िथ। ओना गाडी त सिदखन चिलते र<strong>ह</strong>ैत अिछ तेँ गाडीक आवाज परचारी जी िधया नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिन। अपन काज मे म र<strong>ह</strong>िथ।एक बीघा जमीन आम मे। ओि<strong>ह</strong> मे सभ िकछु बनल र<strong>ह</strong>ैक। द ू का मे द ुन ूघर, आ ंगन आ गाइयक थैर र<strong>ह</strong>िन। चािर काक एकटा छोटबे टा पोखिर। पा ँचका मे गाछी-कलम। द ू कामे गाइयक लेल घासक खेती आ सात का मे अउपजैत अिछ।सबसँ पि<strong>ह</strong> चा गोटे पोखिरक घाट पर प<strong>ह</strong>ु ँचलिथ। पोखिरक घाट पजेबा-िसमटीक बनल। घाट पर ठाढ भए चा गोटे पोखिर केँ ि<strong>ह</strong>यािस-ि<strong>ह</strong>यािस <strong>दे</strong>खैलगलिथ। पोखिरक िकनछिर मे पान-सात टा िमिथलेक बगुला चरौर करैत र<strong>ह</strong>ए।एक टक सँ रमाका बगुला केँ <strong>दे</strong>िख सोचै लगलिथ जे जि<strong>ह</strong>या से ऐठाम एल<strong>ह</strong>ु ँ आइयेअपन इलाकाक बगुला <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। ओना बगुला त एत<strong>ह</strong>ु ँ अिछ मुदा िमिथलाक बगुला तदोसरे चािल-ढािलक <strong>ह</strong>ोइत अिछ। बगुला पर स नजिर <strong>ह</strong>टा पोखिर िदिष <strong>दे</strong>लिन।पोखिर मे दस-बार<strong>ह</strong> टा कुम<strong>ह</strong>ीक छोट-छोट सम ू<strong>ह</strong> फूल जेँ का िछिडयाइल र<strong>ह</strong>ए। जे<strong>ह</strong>वाक िस<strong>ह</strong>की मे नचैत र<strong>ह</strong>ए। ति<strong>ह</strong>बीच द ू टा पिनडूबी भुक <strong>दे</strong> जागल। जकराअपना सभ िप<strong>ह</strong>ुओ क<strong>ह</strong>ै िछयैक। िप<strong>ह</strong>ुआ केँ तजबीज किरति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक एक जेर94


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िसी उडैत आिब पोखिर मे बैसल। ति<strong>ह</strong> बीच ज ुगेसर रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन-‘‘का, इ त अप इलाकाक पुरैिनक गाछ छी। फूलो ओ<strong>ह</strong> ब ु िझ पडै अए।’’ज ुगेसरक बात सुिन रमाका म ूडी उठा पुरिन क’ <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, <strong>ह</strong>ौज ुगेसर। छी ते कमले।’’<strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय चा गोटे घाटक उपरका सीढी पर आिब चारी जी केँि<strong>ह</strong>याबै लगलिथ। चारी जी केँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख रमाका सोचै लगलिथ जे भिरसकचारी जी कतौ गेल छिथ। ति<strong>ह</strong> बीच ज ुगेसरक नजिर करजान िदिष गेल।करजान मे चारी जी केँ <strong>दे</strong>िख ज ुगेसर रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘काका, एक गोटेकरजान मे काज कए र<strong>ह</strong>ल अिछ। <strong>ह</strong>म जा क’ पिछ ू लइ िछअिन।’’ज ुगेसरक बात सुिन रमाकाो आ म<strong>ह</strong>ेो आिख उठा क’ <strong>दे</strong>खलिन। मुदा चारीजीक छुछुन चे<strong>ह</strong>रा <strong>दे</strong>िख रमाका केँ भेलिन जे िकयो जौन मजद ूर काज करैतअिछ। ति<strong>ह</strong> बीच चािरये जीक कानमे रमाकाक आवाज प<strong>ह</strong>ु ँचलिन कानमे आवाजप<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> चारी जी <strong>ह</strong>ाथक <strong>ह</strong>ँसुआ नि<strong>ह</strong>, प<strong>ह</strong>ु ँचलिथ।चारी जी अको भाषा आ बोलीक जानकार छिथ। चा गोटे केँ <strong>दे</strong>िखचारी जी बिझ ु गेलिथ। ई लोकिन िमिथलेक छिथ िकऐक त ज ुगेसर आरमाकाकेँ िमिथलेक ढंग स धोती पि<strong>ह</strong>र <strong>दे</strong>खलिन। मुदा म<strong>ह</strong>े केँ <strong>दे</strong>िख तत्-मत् मे पड़ल र<strong>ह</strong>िथ। ामाक साडी पि<strong>ह</strong>रब <strong>दे</strong>िख चारी जीक मन मािन गेलिन जेई सभ िमिथलेक छिथ। मुदा रमाका चारी जी केँ नि<strong>ह</strong> चीि, प ूछलिखन-‘‘चारी जी कते छिथ?’’चारी जी साधारण धोती पि<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ित। से<strong>ह</strong>ो फा ँडब। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर गमछार<strong>ह</strong>िन। बाबरी छटौ आ दाढी रख र<strong>ह</strong>ित। गरदिन मे कं ठी-माला आ <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे जउ। मुुराइत चारी जी उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ िमिथला सँएल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ। ऐना-ठाढ िकऐक छी। चल ू बैिस क’ गप-सप करब। चारी जीअप आिब जयता<strong>ह</strong>।’’कि<strong>ह</strong> चारी जी पोखिरक घाट पर <strong>ह</strong>ा ँस ू रिख <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय, अंग मे मोथीकिबछान िबछौलिन। चा गोटे केँ बैसाय, चारी जी घर स एक घौडकेरा िनकािलअनलिन। केराक र ंग-प <strong>दे</strong>िख रमाका बिझ ु गेलिखन जे इ त िमिथलेक गौिडया-मालभोग छी। अँिठया<strong>ह</strong>ा नि<strong>ह</strong> छी। घौउरो नम<strong>ह</strong>र। गछपू, आ ँठी-आ ँठी ज ुआइलछलैक। सुआदो नीक <strong>ह</strong>ेतइ, अप सँ प ूण र् ज ुआ केँ पाकल अिछ। ध ुकला<strong>ह</strong>ा नि<strong>ह</strong>95


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छी। केराक घौडबीच मे राखल आ सभ िकओ <strong>ह</strong>ाथ बग। ज ुगेसर सोचैत जेखे छी, पेट मे जग<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> अिछ नइ ते सैा ँसे घौडखा जइितयिन। रमाकाचारी जी केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘अख, एक घंटा पि<strong>ह</strong>, भोजन केल<strong>ह</strong>ु ँ तेँ खाइक क्षुधानि<strong>ह</strong> अिछ। मुदा <strong>ह</strong>्चारी आमक परसाद छी तेँ द ू छीमी जर खाएब।’’कि<strong>ह</strong> द ू छीमी उपरका <strong>ह</strong>ा स तोिड खेलिन।रमाका केँ <strong>दे</strong>िख म<strong>ह</strong>ेो आ ज ुगेसरो द ू-द ू छीमी तोिड खेलिन। ामा <strong>ह</strong>ाथ बगर<strong>ह</strong>ित। चुपचाप बैसल छली<strong>ह</strong>। ामा केँ <strong>ह</strong>ाथ बागब <strong>दे</strong>िख चारी जी क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘ब<strong>ह</strong>ीिन, अ<strong>ह</strong>ा ँ जाि<strong>ह</strong> द ुआरे <strong>ह</strong>ाथ बग छी ओ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू ब ुझै छी। मुदा अपन िमिथला मेद ुन ू चलैन अिछ। पितक आग ू मे पी केँ नि<strong>ह</strong> खायब आ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क करण मेसमाजक माय-ब<strong>ह</strong>ीिन िमिल मौ<strong>ह</strong>क करैत छिथ। जाि<strong>ह</strong> मे पित-पीकेँ संगे ख ुआओलजाइत अिछ। तेँ अ<strong>ह</strong>ूँ के लजेबाक नि<strong>ह</strong> चा<strong>ह</strong>ी। इ त स<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> आम छी। दोसरधम र्ा छी।’’चारी जीक <strong>िव</strong>चार सुिन ामाक मन डोललिन मगर व<strong>ह</strong>ार मनकेँ रोकैतछलिन। असम ंजस मे ामा केँ <strong>दे</strong>िख ज ुगेसर फनिक केँ बाजल- ‘‘काकी, जब <strong>ह</strong>मरघरनीक <strong>ह</strong>ाथ ढेकी मे किट गेल र<strong>ह</strong>िन तखन <strong>ह</strong>म अप <strong>ह</strong>ाथे ख ुआ<strong>िव</strong>अिन। अ<strong>ह</strong>ा ँ तस<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> बि ृ भेल<strong>ह</strong>ु ँ।’’ज ुगेसरक बात सुिन रमाका म ूडी झ ुका लेलिन। द ू छीमी केरा ामो खेलिन।चा गोटे केरा खा, पािन पीिब मु<strong>ह</strong> पोछलिन।चारी जी रमाका केँ प ूछलिखन- ‘‘एि<strong>ह</strong>ठाम अप कोना-कोना ऐिलऐक?’’म<strong>ह</strong>े केँ <strong>दे</strong>खबैत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ई जेठ बेटा छिथ। डाॅरी पिढ, करीकरै एि<strong>ह</strong>ठाम चिल अएला<strong>ह</strong>। साल मे एक बेर अप गाम जायत छिथ। बाल-बाआ स्ी आइ धिर गाम नि<strong>ह</strong> गेलिखन अिछ। तेँ द ुन ू परानीक मन मे आयल जे<strong>दे</strong>षो-कोस आ बो सभ केँ <strong>दे</strong>िख आवी। तेँ एल<strong>ह</strong>ु ँ?’’म<strong>ह</strong>े िदिष <strong>दे</strong>िख चारी जी प ूछलिखन- ‘‘कते िदन सँ एि<strong>ह</strong>ठाम छी?’’कक गु भए समय मन पािड म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘ई बाइसम बख र् छी।’’‘एते िदन से ऐि<strong>ह</strong>ठाम र<strong>ह</strong>ै छी, मुदा कि<strong>ह</strong>यो भेिट-घा ँट नि<strong>ह</strong> भेल<strong>ह</strong>ु ँ।’96


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अपन <strong>िव</strong>बसता <strong>दे</strong>खबैत म<strong>ह</strong>े उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘एक त करी करै छी ति<strong>ह</strong> परडाॅरी ऐ<strong>ह</strong>न पेषा छी जे भिर मन कि<strong>ह</strong>यो अरामो नि<strong>ह</strong> क’ पबैत छी। घ ुमनाइ-फीिरनाइक कोन बात। मुदा तइयो क<strong>ह</strong>ुना नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ुना समय िनकािल ऐबो किरत<strong>ह</strong>ु ँ सेब ुझले नि<strong>ह</strong> छल।’’‘आइ कोना भा ँज लागल?’‘‘चािरम िदन रामेरम ् गेल र<strong>ह</strong>ी, ओि<strong>ह</strong>ठाम एकटा पुजेगरी अपक संब ंध मेक<strong>ह</strong>लिन।’’म<strong>ह</strong>ेक बात सुिन चारी जी मुुराइत क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- ‘‘मास मे एक बेिर<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ु ँ रामेरम ् जाइ छी। समुक कात(समाजपी समु) मे ािपत रामेर लगजाय समु मे उठैत ल<strong>ह</strong>िड केँ िधयान सँ <strong>दे</strong>खबो करैत छी आ िबचारबो करैत छी।द ुन ू तर<strong>ह</strong>क ल<strong>ह</strong>िड समु मे उठैत अिछ- नीको आ अधलो। नीक ल<strong>ह</strong>िड <strong>दे</strong>िख मनस <strong>ह</strong>ोयत अिछ आ अधला <strong>दे</strong>िख मन जरै लगैत अिछ। मुदा तइओ सोचैत र<strong>ह</strong>ैछी जे अधला ल<strong>ह</strong>िड बेसी उ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए। आ नीक ल<strong>ह</strong>िड सिदखन उठैत र<strong>ह</strong>ए।’’चारी जीक <strong>िव</strong>चार जना म<strong>ह</strong>ेक सुतल बि ु केँ जगा <strong>दे</strong>लकिन। अनायासम<strong>ह</strong>े केँ बिझ ु पडै लगलिन जे अार सँ इजोत मे आिब गेल<strong>ह</strong>ु ँ, आ िक इजोतेसे अार मे चिल गेल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>िव</strong>िच िित मे म<strong>ह</strong>े पिड गेला<strong>ह</strong>। जाि<strong>ह</strong> प मेमाय-बाप आ ज ुगेसर केँ अखन धिर <strong>दे</strong>खैत छला<strong>ह</strong> ओ अनायास बदलै लगलिन। बीचस उिठ म<strong>ह</strong>े गाछी िदिष ट<strong>ह</strong>लै <strong>िव</strong>दा भ’ गेला<strong>ह</strong>। चारी जी बिझ ु गेलिखन।रमाका <strong>ह</strong>्चारी जी केँ प ूछलिखन- ‘‘अप िमिथला छोिड एि<strong>ह</strong>ठाम िकऐक आिबगेल<strong>ह</strong>ु ँ? जबिक ई इलाका दोसर धम, र् संृित आ जाितक छी?’’मुुराइत <strong>ह</strong>्चारी जी क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘को जाित पंथ आ संृित क आधार<strong>ह</strong>ोइत िजनगी। िजनगीक आधार <strong>ह</strong>ोइत मुक बि, ु <strong>िव</strong>चार आ कम र्। जखम अपन सुपत कम र् स िजनगी ठाढ करैत अिछ तख सभ िकछु(धम, र् संृित,<strong>िव</strong>चार आ आचार) बदिल, स<strong>ह</strong>ी मक िनमा र्ण करैत अिछ। जकरा <strong>ह</strong>म म<strong>ह</strong>ामानवधमा र्ा आ उ कोिटक म ब ुझैत छी। जे िमिथला ंचल मे क्षीण भ’ र<strong>ह</strong>ल अिछ।सोल<strong>ह</strong>ी मरल नि<strong>ह</strong> अिछ मुदा दबाइत-2 द ुर भ’ गेल अिछ। ओि<strong>ह</strong>ठामक(िमिथलाक)जे म ूल बासी छिथ <strong>ह</strong>ुनका अिभजात वण र् वा क<strong>ह</strong>ी त परजीवी वण र् वा बा<strong>ह</strong>री लोक आिबसभ िकछ केँ बदिल, ऐ<strong>ह</strong>ेन सामािजक ढा ँचा मे ढािल <strong>दे</strong>लकिन। जि<strong>ह</strong> स अदौ स97


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अबैत संृित केँ दािब अिभजात संृित केँ बढ़◌ा <strong>दे</strong> अिछ। िजनगीक साई केँदािब बआ िजनगी मे बदिल <strong>दे</strong> अिछ। जाि<strong>ह</strong> स लोकक िजनगी वा<strong>िव</strong>कता स<strong>ह</strong>िट बौआ गेल अिछ। ओना िनम ूर्ल न नि<strong>ह</strong> भेल अिछ मुदा एतक क्षीण जर भएगेल अिछ जे नीक-अधला<strong>ह</strong> केँ बेरायब किठन भए गेल अिछ। <strong>ह</strong>म त सभ म केँम ब ुझैत छी। िकयो कारी अिछ आ िकयो गोर। मुदा िजनगीक ढा ँचाऐ<strong>ह</strong>न बिन गेल अिछ जे प मे एक-दोसर स पैघ आ छोट बिन गेल अिछ।ओना <strong>दे</strong>खबै त बिझ ु पड़त जे सभ, एक दोसर स पैघ आ एक-दोसर स छोटअिछ। मगर मकड़◌ा जेँ का अप पेट स सुत िनकािल, जाल बिन, ु ओि<strong>ह</strong>मे सभ ओझरागेल अिछ।’’<strong>ह</strong>्चारी जी आिख ब कए बिजति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक िबचि<strong>ह</strong> मे रमाका प ू िछ<strong>दे</strong>लिखन- ‘‘अप त का पंिडत छी तखन िमिथला क’ िकऐक छोिड एि<strong>ह</strong>ठाम चिलएल<strong>ह</strong>ु ँ?’’रमाकाक ष्न सुिन ाचारी जी गंभीर <strong>ह</strong>ोइत क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँक बात <strong>ह</strong>ममात छी मुदा पढल-िलखल सँ मुख धिरक <strong>िव</strong>चार ऐ<strong>ह</strong>ेन बिन गेल अिछ जि<strong>ह</strong> मेनीक <strong>िव</strong>चार केँ सिआइये नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल जायत अिछ। क<strong>ह</strong>लो गेल छैक जे ‘असकरव ृ<strong>ह</strong>ितओ फूिस।’ ततबे नि<strong>ह</strong> जेकरा काणक जरत अिछ ओ<strong>ह</strong>ो नीक राा धरैकलेल तैयारे नि<strong>ह</strong> अिछ! जकरा लेल चोिर करी<strong>ह</strong>ु ँ सइ<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ै चोरा। की करबैक?जँ िसफ र् वैचािरके र पर संघष र् <strong>ह</strong>ोय त संघष र् कयल जा सकैत अिछ मुदा ततबेनि<strong>ह</strong> अिछ? िजनगीक िया मे उपव जे करैत अिछ से त करबे करैत अिछ जेजा सँ खेलबाडकरै मे नि<strong>ह</strong> चुकैत अिछ! अिभजात व एते सष बिन गेलअिछ जे जि<strong>ह</strong>ना को सा ँढ-पारा पा ँक मे चलैत काल फँिस जाइत अिछ आपरोपाक निढया, कुकुड़क गीध, कौआ आिब-आिब जी<strong>िव</strong>ते मे आिख फोिर-फोिर खायलगैत अिछ, ति<strong>ह</strong>ना इमानदार मखोक संग <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मुदा <strong>ह</strong>ािर मा ले <strong>ह</strong>मतैयार छी आ मानब? जि<strong>ह</strong>ना नव सुरजक संग नव िदन शु <strong>ह</strong>ोइत ति<strong>ह</strong>ना नवम नव िजनगी बनबैक िदषा मे बढैत अिछ, तेँ संतोष अिछ।’’रमाका- ‘‘अपक पिरवार मे के सभ छिथ?’’चारी- ‘‘िपता िगर<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>। पनर<strong>ह</strong> बीघा खेत छलिन। ओि<strong>ह</strong> खेत केँ द ुन ूपरानी(माता-िपता) उपजबै छला<strong>ह</strong>, जाि<strong>ह</strong> सँ पिरवार नीक जेँ का चलैत छलिन। ओनारौदी-दा<strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>ोइते छलैक मुदा तइयो सि<strong>ह</strong>-मिर क’ ओि<strong>ह</strong> सँ गुजर करैत छला<strong>ह</strong>।<strong>ह</strong>म द ू भाइ छी। घरे लग नवानी <strong>िव</strong>ालय मे <strong>ह</strong>म पढल<strong>ह</strong>ु ँ िकछु िदन लो<strong>ह</strong>ना पाठषाला98


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मे से<strong>ह</strong>ो पढल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>ह</strong>मर छोट भाइ बे स िपताजी क’ संग खेती करैत छला<strong>ह</strong>।नि<strong>ह</strong> पढलिन। माइयो आ बाव ूओ मिर गेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ। भाइ केँ<strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> करा सब िकछु छोिड अप घर स िनकिल गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मनमे छल जेएि<strong>ह</strong>ठाम(िमिथला) जे कुरीित, कुवा आ कुचािल मे समाज फँसल अिछ ओकरा सुधािरसुरीित, सुवा आ सुचािल िदिष लए चली। ताि<strong>ह</strong> पाछू लिग गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा वेबस भ’छोिड चिल एल<strong>ह</strong>ु ँ। कारण एि<strong>ह</strong>ठामक िनयामक आ िनयामकक पाछु पढल-िलखल(जे अपनाकेँ पंिडत ब ुझै छिथ) लोक स’ ल’ क’ अिभजात लोकिन सब मक सा ँच के ओ<strong>ह</strong>नबना <strong>दे</strong> छिथ, जि<strong>ह</strong> स कुपा छोिड सुपाक िनमा र् <strong>ह</strong>ोइत। जकरा चलैतछीना-झपटी, बलाार चोिर, िछनरपन, जातीय उाद, धािम र्क अाद वा ई कि<strong>ह</strong>यौ जेम बक जते राा अिछ सब न भ’ गेल अिछ। सभ<strong>ह</strong>क जिड मे सिधिरक ु काज कए र<strong>ह</strong>ल अिछ। जि<strong>ह</strong> पाछू पिड सभ बता<strong>ह</strong> भ’ गेल अिछ। सबसँ द ुखदबात त इ अिछ जे नीक स नीक, पैघ स पैघ आ <strong>िव</strong>ान स <strong>िव</strong>ान धिर, बजता<strong>ह</strong>िकछु आ करता<strong>ह</strong> िकछु। जि<strong>ह</strong> स समाजक बीच स बजनाई(बाजब) मेटा गेल अिछ।ऐ<strong>ह</strong>ेन समाज मे नीक लोकक र<strong>ह</strong>ब कोना संभव <strong>ह</strong>यत। तेँ छोिड केँ पड़◌ा गेल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सुखक पाछू सभ आर भ’ गेल अिछ।’’चारी जीक सुिन रमाका केँ धनक ित मो<strong>ह</strong> भंग <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। सोचैलगला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>मरो द ुइ सय बीघा जमीन अिछ, ओते जमीनक कोन योजन अिछ। जँओि<strong>ह</strong> जमीन के गरीबक(िनभूर्िमक) बीच बािट ँ िदयैक त कते पिरवार आ के लोकसुख-चैन सँ िजनगी जीवै लगत। जकरा लेल जमीन रख छी ओ त अप ततेकमाई छिथ जे ढेिरऔ छिथ। अदौ स िमिथला ितयागी म<strong>ह</strong>ापुषक राज र<strong>ह</strong>ल,िकऐक <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ ओि<strong>ह</strong> पररा क’ अपना, पररा केँ पुनिजर्<strong>िव</strong>त कए िदयैक। एतेबात रमाका केँ मन मे अिबति<strong>ह</strong> चारी जी केँ प ूछलिखन- ‘‘अप एि<strong>ह</strong> िजनगी सँसंतु छी?’’रमाकाक ष्न सुिन <strong>ह</strong>ँसैत चारी जी उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, िबुल संतु छी।एि<strong>ह</strong> स नीक िजनगी की भए सकैत छैक। दिनयाक ु जते भाषा अिछ ओि<strong>ह</strong> भाषाकउव, <strong>िव</strong>कास आ साि<strong>ह</strong>क सब पोथी पुकालय मे रख छी। ततबे नि<strong>ह</strong>, दिनया ु मेजते धािम र्क सम्दाय अिछ ओकरो पुक प मे रख छी आ अयन करैत छी।वेद, उपिनषद, ाण, संि<strong>ह</strong>ता, ोितष, पुराण, रमायणक संग वाइिबल, कुरान, गु से<strong>ह</strong>ो रख छी। सभ दष र्नक पोथी से<strong>ह</strong>ो अिछ। शरीर िनरोग रखैक द ुआरे िकछुसमय शारीिरक म करैत छी बाकी समय अयन, िचन-मनन मे रमल र<strong>ह</strong>ै छी। मासमे एक िदन, सब धािम र्क सम्दाियक पंिडत सभकेँ बजा, अपन-अपन सम्दाय पर99


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ाान करबैत छी। एक िदन राजनीितक ाान, एक िदन साि<strong>ह</strong>िक ाान मासमे करवैत छी। एि<strong>ह</strong> सब<strong>ह</strong>क अितिर एक िदन िकसान गोी, एक िदन िचिकागोी, एक िदन <strong>िव</strong>ज्ञान गोीक संग आइक वैीकरणक दिनया ु मे <strong>िव</strong>ज्ञान स नीक-अधला पर <strong>िव</strong>चार-<strong>िव</strong>मष र् करवैत छी। समय कोना बीित जाइत अिछ से ब ुझवे करै छी।’’चारी जी बिजति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ िक म<strong>ह</strong>े से<strong>ह</strong>ो आ<strong>िव</strong> गेला। उ पागले जेँ काम<strong>ह</strong>ेक चे<strong>ह</strong>रा बिझ ु पड़◌ेत छलिन। रमाकाो बा<strong>ह</strong>री दिनया ु स िनकिल भीतरीदिनया ु ँक बाट पकिड लेलिन।चा गोटे चारी जी केँ पाएर छुिब गोडलािग चलैक <strong>िव</strong>चार केलिन। चागोटे केँ अिरआित चारी जी गाडी मे बैसाइ अप घिर ु गेला<strong>ह</strong>। गाडी मेिकयो ककरो सँ गप-सप नि<strong>ह</strong> करै चा<strong>ह</strong>ित। सभ अप-आप मे डूिब गेला<strong>ह</strong>।डेरा अ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> रमाका म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, आब <strong>ह</strong>म एो िदन नि<strong>ह</strong>अँटकब। गामक सुरता खीिच लेलक <strong>ह</strong>ेँ तेँ जते जी भए सकै <strong>िव</strong>दा कए िदअ?’’‘बड़बिढया।’ आइये िटकट बनबा लइ छी। एि<strong>ह</strong>ठाम से दरभंगाक गाडी सााि<strong>ह</strong>क अिछतेँ अपना धड़फड़◌े त नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत। अगर िटकटो बिन जाइत तइओ पा ँच िदनर<strong>ह</strong>ए पड़त।’’आठ बजे राित मे सभ िकयो एकठाम बैिस अपन गामक संब ंध मे गप-सपकरै लगला<strong>ह</strong>। गाम मे अन बीतल िदनक चचा र् करैत म<strong>ह</strong>े बजला<strong>ह</strong>- ‘‘की िजनगीछल आ अखन की अिछ, एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षय पर अखन धिर <strong>िव</strong>चारैक अवसरे नि<strong>ह</strong> भेटल।जि<strong>ह</strong>ना आकास मे िचडै-चुनमुनी उु भए उडैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना बा मे छल। को िचा आ फीिकर। जि<strong>ह</strong>ना मम गित स गाडी-सवारी चलैत अिछ, ति<strong>ह</strong>नाछल। को ितयोिगता परीक्षाक लेल िचा आ करीक िजज्ञासा छल।साधारण गित स आई.एस.सी. पास केल<strong>ह</strong>ु ँ आ मेिडल कओलेज मे नाम िलखा डाॅरबनलौ। डाॅर बनलाक बाद करी आ पाइक भूख जगै लगल। जाि<strong>ह</strong> स अपनगाम, अपन इलाका छोिड <strong>ह</strong>जारो कोस द ूर आिब गेल छी। एि<strong>ह</strong>ठाम आिब बजासमाज आ संृित मे फँिस अपन पिरवार, समाज सब छुिट गेल। जते पाइ कमासुख-भोगक कना करै छी ओते काजक बोझ बढल जाइत अिछ। फेिर सुख-भोगक लेल समय क<strong>ह</strong>ा ँ समयक एे अभाव र<strong>ह</strong>ैत अिछ जे कताक िदन अखबारो नि<strong>ह</strong>पिढ पबैत छी। अखन धिरक जे <strong>िव</strong>चार िजनगी संब ंध मे छल आइ ब ुझै छी जे100


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मक छल। एते िदन अप सुख टा केँ सुख ब ुझैत छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा आव बिझ ु पडैतअिछ जे अप सुख टा सुख नि<strong>ह</strong> छी। <strong>ह</strong>र म केँ िजनगी चलैक जे आवकवु अिछ ओ पितर् ू <strong>ह</strong>ेवाक चाि<strong>ह</strong>ऐक तख ओ चैन स िजनगी बीता सकैत अिछ।म सँ पिरवार बत छैक आ पिरवार स समाज। मो क कतर् बत छैकजे सबसँ पि<strong>ह</strong> ओ अपना पाएर पर ठाढ भए पिरवार केँ ठाढ करए। पिरवार ठाढभए जायत त समाज केँ तः ठाढ भए आग ू बढै लगत। ओना सुख की िथक?सबसँ पि<strong>ह</strong> एि<strong>ह</strong> बातक <strong>िव</strong>चार क लेवाक चा<strong>ह</strong>ी। पंचभौितक शरीर आ आाक संयोगस म बत अिछ। सुख-द ुख, नीक-अधला आाक अभूित िथक नि<strong>ह</strong> िकशरीरक। ओना दिनया ु ँक जते म अिछ सभकेँ एक र सँ चलैक चाि<strong>ह</strong>एक मुदा सेत नि<strong>ह</strong> अिछ! दिनया ु <strong>दे</strong>ष मे ब ँटल अिछ आ <strong>दे</strong>षक शासन वा आ समाज ख-पख भए िभ-िभ भाषा, िभ-िभ संृित आ िभ-िभ जाित मे ब ँटल अिछजाि<strong>ह</strong> स खान-पान, रीित-रेबाज, चािल-ढािल मे िभता छैक। क<strong>ह</strong>ै ले त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँमेक सेवा करैत छी मुदा पाइक द ुआरे <strong>ह</strong>म पाइवलाक सेवा करैत छी। िबपाइवलाक सेवा क<strong>ह</strong>ा ँ भए पवैत अिछ। जकरा सबसँ बेसी जरत छैक। अभावमे ओ खेनाई-पीनाई स ल क’ घर-द ुआर, कपड़◌ा-ला, दवाई-दा, सब स बिचतंरि<strong>ह</strong> जाइत अिछ। जेकर चलैत गरीब लोकक िजनगी जानवरो स बदतर बिन गेलछैक। ओ सभ मक श मे जानवर बिन जीवैत अिछ। जि<strong>ह</strong> मक जरतओकरा सभकेँ छैक ओ अप पाछु तबा<strong>ह</strong> अिछ।’’डाॅर म<strong>ह</strong>ेक बात, सभ केयो िधयान सँ, सुनलिन। रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ,जइ गाम मे तो<strong>ह</strong>र ज भेल<strong>ह</strong> आ जि<strong>ह</strong> मािट-पािन मे रि<strong>ह</strong> डाॅर बनल<strong>ह</strong>, ओि<strong>ह</strong>गामक लोक उिचत इलाजक द ुआरे मिर जाय, कते द ुखक बात िथक?’’रमाकाक ष्न सुिन सभ केयो गु भए गेला<strong>ह</strong>। केयो िकछु नि<strong>ह</strong> बािजपवैत र<strong>ह</strong>ित। सभक मु<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>जारो कोस पर गाम अिछ। कोनाएि<strong>ह</strong>ठाम से ओि<strong>ह</strong>ठाम इलाज भए सकैत छैक? सभक मनमे सवाल नचैत छलिन।बडी कालक बाद म<strong>ह</strong>े मु<strong>ह</strong> खोललिन- ‘‘बाव, ू सवाल त ऐ<strong>ह</strong>न भारी अिछ जे जबावेनि<strong>ह</strong> फुरैत अिछ। मुदा एकटा उपाय मन मे अबैत अिछ।’’‘की?’‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ गाम जायब त द ू गोटे एकटा लड़का, एकटा लड़की जे को पढल िलखल<strong>ह</strong>ुअए, केँ एि<strong>ह</strong>ठाम पठा िदअ। ओि<strong>ह</strong> द ुन ू गोटे केँ ऐठाम रािख छ<strong>ह</strong> मास पढ़◌ा पठा<strong>दे</strong>ब। जे ताल इलाज करब शु कए <strong>दे</strong>त। संगि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म सभ चािर गोटे साल मे101


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्एक-एक मासक लेल जायत र<strong>ह</strong>ब आ ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भए सकत त<strong>ह</strong>ा ँ धिर इलाज करैतर<strong>ह</strong>ब। ति<strong>ह</strong> बीच जँ को जरी रोग उपिक जाय त फोन से कि<strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो बजालेब। नि<strong>ह</strong> त ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय अिछये।‘म<strong>ह</strong>ेक <strong>िव</strong>चार रमाका केँ जँचलिन। मुुराइत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, गामकलोक त गरीब अिछ, ओ कोना इलाज करा सकत?’’गरीबक नाम सुिन धा ँय द रिब उर <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘बाब, ू <strong>ह</strong>म सभ ब<strong>ह</strong>ुत कमाईछी। जते इलाज मे खच र् से <strong>दे</strong>वई। ततबे नि<strong>ह</strong>! अखन अ<strong>ह</strong>ा ँ जाउ, पि<strong>ह</strong> द ूगोरे केँ पठा िदअ। अिगला मास मे आयब एकटा ा के बनायब। जि<strong>ह</strong> मेसभ<strong>ह</strong>क इलाज <strong>ह</strong>ेतैक।’’रिबक <strong>िव</strong>चार सँ सभक ठोर पर <strong>ह</strong>ँसी अएलिन। रमाकाक मन मे उठलिन-‘‘<strong>ह</strong>मरे द ू सय बीघा जमीन अिछ मुदा छी कैक गोटे? जँ इमनदारी सँ <strong>दे</strong>खल जायत की <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं चोर नि<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>ाभारतो मे क<strong>ह</strong>ल गेल छैक जे जरत सँ बेसी सिरख अिछ ओ चोर अिछ। जे िपता जी बरोविर क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong>। ओना अनकाजेँ का <strong>ह</strong>म बेइमानी कएकेँ खेत नि<strong>ह</strong> अरज छी मुदा ढेिरया के त रखनि<strong>ह</strong> छी।गप-सप करैत साढ़◌े दस बिज गेल। भानसो भए गेलैक। सभ केयो गप-सप छोिड खाइ ले गेला<strong>ह</strong>।दोसर िदन स चा गोटे <strong>िव</strong>दाइक जोगार मे लिग गेलिथ। कतेक गोटे सदोी चा गोटे केँ । जकरा सब केँ काज उम मे इ<strong>ह</strong>ो सभ त पुर, तेँसबकेँ जानकारी <strong>दे</strong>व उिचत बिझ ु चा गोटे अपन-अपन अपेिक्षत केँ जानकारी<strong>दे</strong>मए लगलिखन। अप सब फुट-फुट माता-िपता क <strong>िव</strong>दाई मे जिट ु गेल।एि<strong>ह</strong> चािर िदनक बीच रमाका ट<strong>ह</strong>लब-ब ुलब छोिड, िदन-राित आिन भए,सोच मे डूबल र<strong>ह</strong>ै लगला<strong>ह</strong>। चा<strong>ह</strong> पीबै बेिर चा<strong>ह</strong> पीिब पान खा, भोजन बेिरभोजन कए, भिर िदन पलंग पर पड़ल-पड़ल िजनगीक संब ंध मे सोचै लगलिथ।अखन धिर एे टा दिनया ु ब ुझै छेिलये जे आब दोसरो दिनया ु <strong>दे</strong>खै िछयैक। एकदिनया ु बा<strong>ह</strong>री, जकरा उपरका आिख स <strong>दे</strong>खैत छी दोसर दिनया ु शरीरक भीतर अिछ।जि<strong>ह</strong> दिनया ु केँ अखन धिर नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत छल<strong>ह</strong>ु ँ। बा<strong>ह</strong>री दिनया ु स भीतरी दिनयाुफुलवाडी जेँ का सुर अिछ। जि<strong>ह</strong> मे आषाक जंगल पसरल अिछ।102


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पा ँच बजे सा ँझ मे मास ेषन स दरभंगाक गाडी ख ुजैत अिछ। आरिक्षतिटकट, मन मे बेसी <strong>ह</strong>लचलो नि<strong>ह</strong>ये छलिन। गाडी पकडैक <strong>ह</strong>लचल त ओि<strong>ह</strong> याी केँ<strong>ह</strong>ोयत जे साधारण बोगी मे टटका िटकट कटा सफर करैत अिछ। मुदा आरिक्षतबोगी मे त गनल सीट आ गनल िटकट <strong>ह</strong>ोयत अिछ। बाइली याी केँ त चढै नि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>ल जायत अिछ। द ुइये बजे स सभ समान एटैची, काटून र् मे सैंित तैयारकेलिन। राक लेल, फुट सँ, एकटा झोरा मे खाइक सभ सामान से<strong>ह</strong>ो दए<strong>दे</strong>लकिन। दस िलटरा गैलन मे पािन। थम र्स मे चा<strong>ह</strong>। पनबी मे पान। एककाटून र् <strong>िव</strong><strong>दे</strong>षी शराब जे डाॅर सुजाता रमाका केँ आिखक इषारा स कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>र<strong>ह</strong>िन।चािर बजे, परोठा-भुिजया खाय तीन ू गोटे(रमाका, ामा आ ज ुगेसर) नववस् प<strong>ह</strong>ीिर तैयार भए गेला<strong>ह</strong>। ेष लगे तेँ <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ेबाक <strong>ह</strong>ड़बिडयो नि<strong>ह</strong>ये।मुदा सामान बेसी तेँ गाडी ख ुजै सँ पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> ेषन प<strong>ह</strong>ु ँचब जरी छिन। ओना गाडीमासे सँ बिन केँ चलैत तेँ सामा रखै मे परेषािनयो नि<strong>ह</strong>ये र<strong>ह</strong>िन। सबा चािरबजे सभ डेरा स <strong>िव</strong>दा भए गाडी पकडै चलला<strong>ह</strong>।मौलाइल गाछक फुल:◌ः 6छुी िदन रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ीरान गाम नि<strong>ह</strong> गेला<strong>ह</strong>। ओना लग मे गाम र<strong>ह</strong> शिन केगाम सोम के ूल स पि<strong>ह</strong> चिल अवैत छला<strong>ह</strong>। मुदा रमाका केँ नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>पिरवारक सब भार <strong>दे</strong> गेल र<strong>ह</strong>िथन। गोसाइक धा<strong>ह</strong>ी दइते ओ न<strong>ह</strong>ा, चा<strong>ह</strong> पीिबवौएलाल ऐठाम चलला<strong>ह</strong>। म-मन यै<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइन जे रमाका क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ जे मासजाइ छी, िधया-प ूता केँ <strong>दे</strong>िख-सुिन लगले घिम ु जायब। मुदा आइ पनर<strong>ह</strong>म िदन भ’र<strong>ह</strong>ल छिन अखन धिर िकऐक अएला<strong>ह</strong>। ओना द ुरसो छैक आ पिरवारोक सभ तओतइ छिन ते जँ िबलंबो भेलिन त भा<strong>िव</strong>के छैक। राा मे जे िधया-प ूता<strong>दे</strong>खिन <strong>ह</strong>ाथ जोिड-जोिड णाम करिन। <strong>ह</strong>ीरोन सभकेँ अिसरवाद दइत आग ू बढै़तजाइत र<strong>ह</strong>ित। वौएलालक घर स थोड़◌े पाछुए र<strong>ह</strong>िथ िक वौएलाल <strong>दे</strong>खलकिन।<strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> आग ू बिढ, णाम क’, संगे-संग अपना ऐठाम ल’ गेलिन। <strong>ह</strong>ीरान केँ पािबवौएलाल ब<strong>ह</strong>ुत िकछु िसखवो केलक आ सुधरबो कएल। अपन एकचारी बैसार मेबैसवैत पािन अ आ ंगन गेल। आ ंगन स लोटा मे पािन आिब पाएर धोय लेक<strong>ह</strong>लकिन। लोटा मे पािन <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ीरानक मन मे िमिथलाक वेब<strong>ह</strong>ार नािच उठलिन।सोचै लगलिथ जे प ूव र्ज कते <strong>िव</strong>चारवान छला<strong>ह</strong> जे एते चलौलिन। पाएर धोय103


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ीरान चैकी पर बैिसला<strong>ह</strong>। वौएलाल चा<strong>ह</strong> बनबै आ ंगन गेल। माए केँ चा<strong>ह</strong> बनवैनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलैक। ति<strong>ह</strong> बीच अपो बािडये मे ख ुरपी छोिड, मिटआयले <strong>ह</strong>ाथे आिबमार सा<strong>ह</strong>ब केँ णाम कए चैकीक िना मे एकचारीक खँटा ु लगा बैसल। मिटआयल<strong>ह</strong>ाथ <strong>दे</strong>िख मार सा<strong>ह</strong>ेव प ूछलिखन- ‘‘कोन काज करै छलौ?’’मिटआयल <strong>ह</strong>ाथ रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ अप केँ संकोच नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलैक। िनःसंकोच भ’ उर<strong>दे</strong>लकिन- ‘‘बाडी मे गेन<strong>ह</strong>ारी साग बौग के छी, ओइ मे तते मोथा जनिम गेलअिछ जे साग क’ झािप ँ <strong>दे</strong> अिछ, ओकरे कमठौन करै छलौ।’’सागक कमठौन सुिन <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘चल, ू जाबे वौएलाल अबै अए ताबे कनी<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ <strong>दे</strong>िख िलअए।’’कि<strong>ह</strong> उिठ <strong>िव</strong>दा भेला। मार स<strong>ह</strong>ेव क’ ठाढ <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>िख अपो ठाढ भ आग ू-आग ू <strong>िव</strong>दा भेल। ध ुर द ुइऐक मे साग बाओग छलैक। साग <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘िजनगी मे आइये <strong>ह</strong>म ऐ<strong>ह</strong>न गेन<strong>ह</strong>ारी <strong>दे</strong>खलौ। ई त अुत अिछ। िकऐक त एकर ंग पा वला गेन<strong>ह</strong>ारी त अप उपजबै छी मुदा ई त फूल जेँ का लगै अए।अधा पात लाल आ अधा पात <strong>ह</strong>िरयर छैक। के स इ बीआ अनलौ?’’मार सा<strong>ह</strong>ेवक िजज्ञासा <strong>दे</strong>िख अप क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘<strong>ह</strong>म सढ़◌ूआड़य त पुरै गेलर<strong>ह</strong>ी। ओतए <strong>दे</strong>खिलयै। <strong>दे</strong>िख क’ मन <strong>ह</strong>लिस गेल। ओतै से अनलौ। करीब दसबख र् सँ सब साल करै छी। खाइत-खाइत जखन डा ँट ज ुआ जाइ छै तखन छोिडदैत िछयै। ओि<strong>ह</strong> मे ते बीआ भ’ जाइ अए जे अप बौग करै छी आ जेम ंगलक तेकरो दइ िछयै।’’‘अइवेर <strong>ह</strong>मरो थोड़◌े <strong>दे</strong>ब।’’‘बड़विढया।’द ुन ू गोटे घिर ु क’ आिब पुनः एकचारी मे बैसला<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच वौएलालो चा<strong>ह</strong>ब आयल। द ुन ू गोटे केँ चा<strong>ह</strong> दए आ ंगन जा अप लेलक आ माइयो केँ<strong>दे</strong>लक। चा<strong>ह</strong> पीिब, माय(रिधया) घोघ तन द ुआर पर आिब मार स<strong>ह</strong>ेव केँगोडलगलकिन। स ूखल शरीर, केष पाकल आिख धसल रिधयाक। रिधयाक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िखमार स<strong>ह</strong>ेबक मन तरे तर बािज उठलिन- ‘‘<strong>ह</strong>ाय, <strong>ह</strong>ाय रे गरीबी आिगयो स तेजधधड़◌ा गरीिबक <strong>ह</strong>ोइत छैक। पे ंइितस-चािलस बख र्क शरीरक इ दषा बना दैतछैक।104


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मुी दैत एकटा आिख ँ उघािर रिधया बाजिल- ‘‘आइ <strong>ह</strong>मर भाग जिग गेल जेमार-स<strong>ह</strong>ाएव ऐला<strong>ह</strong>। िब खे-पी नइ जाय <strong>दे</strong>बिन। जे कन-सागक उपायआिछ से िब ख ुऔ नइ जाय <strong>दे</strong>विन।’’रिधयाक े<strong>ह</strong> भरल श सुिन <strong>ह</strong>ीरानक आिख िसमिस गेलिन। द ुन ू तर<strong>ह</strong>थी स द ुन ूआिख पोछैत बजला<strong>ह</strong>- ‘‘ओना त घ ुमैक <strong>िव</strong>चार स आयल छल<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँ सभक े<strong>ह</strong>िबना खे जाइ नि<strong>ह</strong> िदअए चा<strong>ह</strong>ैत अिछ। जर खायब।’’घर मे सुपारी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong> वौएलाल सुपारी आ दोकान गेल। ति<strong>ह</strong> बीच मारसा<strong>ह</strong>ेव अप के प ूछलिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँक प ूव र्ज(पुखा) कते िदन स एि<strong>ह</strong> गाम मे र<strong>ह</strong>ैतआयल छिथ?’’<strong>ह</strong>ीरानक ष्न सुिन अप छगुा मे पिड गेल। म-मन सोचै लगल जे ऐ<strong>ह</strong>नबात त आइ घिर ो प ूछ छला<strong>ह</strong>। मार सा<strong>ह</strong>ेव िकऐक पुछलिन। मुदामार-सा<strong>ह</strong>ेबक उपकार अपक दय मे एि<strong>ह</strong> पे बैसल छलिन जे आाक दोसरप ब ुझैत छला। <strong>ह</strong>ुनके पािब बेटा द ू आखर पढबो केलक आ मोक रा िसखैअए। <strong>ह</strong>ँसैत अप क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘मार स<strong>ह</strong>ाएब, <strong>ह</strong>मरा बौ के अपना घरािरयो र<strong>ह</strong>ै। अनके जमीन मे घरो ब र<strong>ह</strong>ै आ अनके <strong>ह</strong>रो-फाडजोतए। अनके खेतमे रोपैन-कमठौन से<strong>ह</strong>ो करै। <strong>ह</strong>म धाक सीस आ री मास मे खेसािरयो-मौसरीलोढी। अनके गाइयो पोिसया र<strong>ह</strong>ै। साल मे जते पाविन-ित<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>ोय आअनिद जे करजा बरजा िलअए ओ ओ<strong>ह</strong>ी गाइयक द ूधो बेिच क’ आ ले जे <strong>ह</strong>ोय,ओ<strong>ह</strong>ो बेिच के करजा सठाबै। एक िदन वाउक मन खराप र<strong>ह</strong>ै। िगर<strong>ह</strong>त आिब केभार बेटी ऐठाम दए अबै ले क<strong>ह</strong>लकै। बाउक मन वेसी खराब र<strong>ह</strong>ै तेँ जाइ सेनासकार गेल। तइ पर ओ बेटाकेँ सोर पड़लकै। बेटा एलै। द ुन ू बाप ूत। <strong>ह</strong>मराबाउ के गिरऐबो केलकै आ अंगनाक टाट-फड़क उजािड के क<strong>ह</strong>लकै जे <strong>ह</strong>मर घरारीछोिड <strong>दे</strong>। <strong>ह</strong>मर बौ कतेक गोरे के क<strong>ह</strong>बो केलकै मुदा सब ओकरे िदस भ’गेलै। तखन <strong>ह</strong>मर बाउ की करैत ते मािटक तौला-करा<strong>ह</strong>ी छोिड, थारी-लोटा, आ-िबर, <strong>ह</strong>ा ँसु-ख ुरपीक मोटरी बाि तीन ू गोरे(बाउ, माए आ <strong>ह</strong>म) ओइ गाम से भािगगोलौ। गाम से िनकिल, बाघ मे एकटा आमक गाछ, रे पर र<strong>ह</strong>ै, ओइिठन आिब केबैसलौ। बाउ के ब ुकौर लगै। द ुन ू आिख से द<strong>ह</strong>ो-ब<strong>ह</strong>ो लोर खसै। माइयोकानए। थोड़◌े खान ओइिठन बैसलौ। तखन फेिर <strong>िव</strong>दा भेलौ।’’105


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बजैत-बजैत अपक द ुन ू आिख मे र आ<strong>िव</strong> गेलइ। अपक र <strong>दे</strong>िख<strong>ह</strong>ीरोनक आिख मे र आिब गेलिन। माल से र पोिछ पुनः प ूछलिखन- ‘‘तबकी भेल?’’अपक <strong>ह</strong>ाथ मिटआयल र<strong>ह</strong>ै तेँ <strong>ह</strong>ाथ से र नि<strong>ह</strong> पोिछ गा स र पोिछ पुनःबाजै लगल- ‘‘ई मािक छी। नाना जीिबते र<strong>ह</strong>ए। <strong>ह</strong>ुनका एे टा बेटी र<strong>ह</strong>िन।<strong>ह</strong>मरे माए टा। जखन तीन ू गोरे ऐठाम एलो ते न आ नािनयो अंग मे र<strong>ह</strong>ए।नानी आ माए, द ुन ू बाि<strong>ह</strong> ँ से द ुन ू गरदिन मे जोिड का लगल। बाउओ क लगल।नाना <strong>ह</strong>मरा कोरा मे उठा र पोछैत अंगना से िनकिल, डेिढया पर ब ुलबै लगल।थोड़◌े खान नानी कािन, मोटरी के घर मे रािख <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ चुि पजारै लागिल।मुदा माए किनते र<strong>ह</strong>ल।’’िबचि<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>ीरान प ूछलिखन- ‘‘नाना गुजर कोना करैत छला<strong>ह</strong>?’’‘अ<strong>ह</strong>ा ँ से लाथ कोन मासटर सैब। मि<strong>ह</strong>ना मे आठ-दष सा ँझ भानसो <strong>ह</strong>ोय।<strong>ह</strong>म बा र<strong>ह</strong>ी तेँ नानी बाटी मे बिसया भात-रोटी रािख िदअए। सै<strong>ह</strong> खाय छलौ।’’अपक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरानक दय पिघलय लगलिन। अप केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘जाऊ, काजो <strong>दे</strong>िखऔ। वौएलाल त आिबये गेल।’’मार सा<strong>ह</strong>ेबक आ<strong>दे</strong>ष स अप फेरो साग कमाई ले चिल गेल। वौएलाल आ<strong>ह</strong>ीरान, रमाकाक चचा र् करै लगला<strong>ह</strong>। वोएलाल बाजल- ‘‘करीब पनर<strong>ह</strong> िदनक धकलिग गेल <strong>ह</strong>एत, अखन धिर बाबा िकऐक नि<strong>ह</strong> अएला<strong>ह</strong>। बािज क’ गेल र<strong>ह</strong>िथ जे आठिदनक भीतरे चिल आयब। िकछु भ’ ते गेलिन।’’<strong>ह</strong>ीरान- ‘‘अखन धिर को खबिडयो नि<strong>ह</strong> पठौलिन जे ब ु िझितअए।’’द ुन ू गोटे उिठ क’ बाडी िदिष ट<strong>ह</strong>लै <strong>िव</strong>दा भेला। अनरवाक गाछ <strong>दे</strong>िख<strong>ह</strong>ीरान ि<strong>ह</strong>या-ि<strong>ह</strong>या क’ <strong>दे</strong>खै लगला<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong>लखेपक फड़, तेँ नम<strong>ह</strong>र-नम<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ैक।गोर-दसेक फडनम<strong>ह</strong>र आ जेना-जेना फडउपर <strong>ह</strong>ोइत जायत तेना-तेना छोटोिखो। पान-सात टा फडिछटकल। जि<strong>ह</strong> मे एकटा क’ लाली पकिड र<strong>ह</strong>ए।<strong>ह</strong>ीरान बौएलाल केँ ओंगरी से <strong>दे</strong>खवैत- ‘‘वौएलाल, ओ फडतोिड लाय। ख ूब तपाकल नि<strong>ह</strong> अिछ मुदा खाइ जोकर भ’ गेल आिछ। <strong>ह</strong>म सभ त दँतगर छी की।’’106


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गाछ बेसी नम<strong>ह</strong>र नि<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ाथे से बौएलाल ओि<strong>ह</strong> फडक’ तोिड, डं टी स’ ब<strong>ह</strong>ैत द ूध क’मािट पर रगिड <strong>दे</strong>लक। द ुन ू गोटे घिर ु क’ आ<strong>िव</strong> गेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ीरान चैकी परवैसलिथ आ वौएलाल अनरबा रिख आ ंगन गेल। आ ंगन स’ का आ एकटा िछपली आयल। का से अनरबा क’ सोि<strong>ह</strong> टुकडी-टुकडी कटलक। िछपली भिरगेल। भरलो िछपली बौएलाल <strong>ह</strong>ीरानक आग ू मे <strong>दे</strong>लकिन। भरल िछपली <strong>दे</strong>िख<strong>ह</strong>ीरान बजला<strong>ह</strong>- ‘‘एे, <strong>ह</strong>मरे ब ुते खायल <strong>ह</strong>एत। पान-सात टा खंडी खायब। बाकीआ ंगन ल’ जा<strong>ह</strong>।’’वौएलाल सै<strong>ह</strong> केलक। अनरवा खा पािन पीिब <strong>ह</strong>ीराननद वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘चल ू , थोड़◌े ट<strong>ह</strong>िल आबी?’’द ुन ू गोटे रे-रे ट<strong>ह</strong>लै लगलिथ।जाधिर द ुन ू गोटे ट<strong>ह</strong>िल-बिल ू केँ अयला<strong>ह</strong> ताधिर रिधया अरबा चाउरक भात माछकतीमन आ माछक तआ बलिन। भानस कए रिधया िचिन मािट स ओसार नीिप, <strong>ह</strong>ाथधोए कल चैपेत क’ िबछौलक। थारी-बाटी, लोटा आ िगलास क’ छाउर स मािजँधोलक। लोटा-िगलास मे पिन भिर कलक आग ू मे रिख वौएलालकेँ बजौ आबैले क<strong>ह</strong>लक। आ ंगन आिब <strong>ह</strong>ीरान कल पर बैिस म-मन सौचे लगला<strong>ह</strong>। भोजनसे त पेट भरैत अिछ मुदा मन त िस<strong>ह</strong>े स भरैत अिछ, जे भेिट र<strong>ह</strong>ल अिछ।ति<strong>ह</strong> बीच वौएलाल घर स थारी िनकािल आग ू मे <strong>दे</strong>लकिन। गम-गम करैत भात ति<strong>ह</strong>पर माछक नम<strong>ह</strong>र-नम<strong>ह</strong>र तड़ल कुिटया। जीरी बोक खंड। बाटी मे तीमन।भोजन <strong>दे</strong>िख, मुी दइत <strong>ह</strong>ीरान रिधया केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अलब ढंग स भोजनकवा के छी। <strong>दे</strong>िखये क’ पेट भिर गेल।’’मार सा<strong>ह</strong>ेबक बात सुिन ख ुषी स रिधया क’ नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल गेलै, बाजिल- ‘‘मा<strong>ह</strong>टर बाब ू ,अ<strong>ह</strong>ा ँ पैघ छी। <strong>दे</strong>बता छी। <strong>ह</strong>मर भाग जे <strong>ह</strong>मरा सन गरीब लोकक ऐठाम भातखाई छी।’’रिधयाक बात सुिन बिझ ु गेलिखन जे भात क’ अषु बिझ ु क<strong>ह</strong>लिन। मुदा ओि<strong>ह</strong><strong>िव</strong>चार क’ झपैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘वौएलाक केँ छोट भाइ ब ुझै िछयै, आ पिरवार केँअपन पिरवार ब ुझैत छी। तखन भात रोटी खाइ मे कोन संकोच।’’<strong>ह</strong>ीरानक <strong>िव</strong>चार सुिन रिधयाक दय साओनक मेघ जेँ का उमिड पड़लिन। मन मे<strong>ह</strong>ुअए लगलिन जे अपन िजनगीक सभ बात कि<strong>ह</strong> सुनिबअिन। उाि<strong>ह</strong>त भ’ बजैलगली<strong>ह</strong>- ‘‘मा<strong>ह</strong>टर बाब ू , ए<strong>ह</strong> द ुख कट छी जे एक िदन मिमओत भाय आयल र<strong>ह</strong>ै।107


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्घर मे एो ता चाउर नइ र<strong>ह</strong>ै। िचा भ’ गेल जे भाइ केँ खाइ ले की<strong>दे</strong>बैक। तीिन-चािर अंगना चाउर पैइच ले गेबो केलो मुदा सब<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ालित खराबेर<strong>ह</strong>ै। अप र<strong>ह</strong>ैक ते <strong>ह</strong>मरा की दइत। <strong>ह</strong>ािर के मड़◌ुआ रोटी आ सीम-भा ँटाकतीमन राि क’ भाइयो केँ खाइ ले <strong>दे</strong>िलऐ आ अप सब खेलौ। मुदा अखन ते,रमाका का परसा<strong>दे</strong>, सब कुछ अिछ।’’थारी मे बाटी स झोर ढारैत <strong>ह</strong>ीरान प ूछल- ‘‘पि<strong>ह</strong>लुका आ अख ुनका मे कते फकर्बिझ ु पडै अए?’’‘मा<strong>ह</strong>टर बाब, ू अ<strong>ह</strong>ा ँ स’ लाथ कोन! ओइ ि<strong>ह</strong>साबे अखन राजा भ’ गेलौ। पि<strong>ह</strong>कर छलौ। <strong>ह</strong>रदम पेटेक िचा धे र<strong>ह</strong>ै छलै।’’मु<strong>ह</strong>क भात आ माछ िचबबैत र<strong>ह</strong>ित िक दा ँतक ग<strong>ह</strong> मे एकटा, का ँट गिड गेलिन।भात घोिट आ ंगुर स का ँट िनकािल, थारीक बगल मे रिख <strong>ह</strong>ीरान प ूछलिखन- ‘‘पि<strong>ह</strong>जे खटै छलौ तइ स अखन बेसी खटै छी आ िक कम?’’‘पि<strong>ह</strong> बेसी खटै छलौ। बोइन क क’ आबी तखन अंगनाक काज मे लिग जाय।अंगनाक ◌ाकज सािर भानस करी। भानस करैत-करैत बेर झिक ु जाय। तखनखाइ।’’ओसार पर बैसल अप रिधया केँ चो<strong>ह</strong>टैत बाजल- ‘‘मार स<strong>ह</strong>ाएव केँ भोजनकरै <strong>दे</strong>ब<strong>ह</strong>ुन आ िक नि<strong>ह</strong>?’’अपक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरान बजला<strong>ह</strong>- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ तमसाई िकऐक िछअिन। भोज करैछी आ गो सु छी। जे बात काकी क<strong>ह</strong>ै छिथ ओ बड़◌्ड़ नीक लगै अए।’’मार सा<strong>ह</strong>ेवक समथ र्न पािब रिधयाक मन मे आरो उा<strong>ह</strong> जिग गेलैक। <strong>ह</strong>ोइजे जते बात पेट मे अिछ, सब बात मार सा<strong>ह</strong>ेब के◌े सुना िदअिन। बाजिल-‘‘मा<strong>ह</strong>टर बाब ू बरख मे अधा से बेसी िदन सागेक तीमन खाइ छलौ। माघ-फागुन मे,जखन खेसारी, मसुरी उखाडै आ बोइन जे <strong>ह</strong>ुअए, दस-पा ँच िदन दािल खाय। नइ तेबाडी-झाडी मे जे तीमन-तरकारी <strong>ह</strong>ुअए, से खाय। बेसी काल सागे खाइ। खेसारीमास मे म<strong>ह</strong>ीना िदन द ुन ू सा ँझ चा<strong>ह</strong>े खेसारी साग खाय नइ ते बथ ुआ।’’खेसारी सागक नाम सुिन <strong>ह</strong>ीरान प ूछल- ‘‘खेसारी साग कोना बनवैत छी?’’108


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मार सा<strong>ह</strong>ेबक ष्न सुिन अपो केँ पैछला बात मन पिडति<strong>ह</strong> ख ुषी एलैक। मुीदैत बाजल- ‘‘रािडन ब ुते कतौ खेसारी साग राल <strong>ह</strong>ुअए।’’अपक बात केँ धोपैत <strong>ह</strong>ीरान बजला<strong>ह</strong>- ‘‘खेसारी साग मे कँ चका िमरचाई आलसुनक फोरन द’ <strong>ह</strong>मरो किनया ँ बनवैत छिथ। <strong>ह</strong>मरा बडसुर खाय मे लगै अए।’’ंक टोन मे अप बाजल- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ सब<strong>ह</strong>क किनया ँक पड़तर रािडन केँ <strong>ह</strong>ेतइ।<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी छी जे ऐ<strong>ह</strong>ेन लोकक गुजर चलै छै। नइ त......?’’ंक भाव बिझ ु <strong>ह</strong>ीरान चुे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। मुदा फनिक क’ रिधया एक लाड़िनचलबैत बाजिल- ‘‘ ते, सासुर मे वास नइ <strong>ह</strong>ोइते?’’अप- ‘‘मन पाड़◌ू जे जइ िदन अइिठम आयल र<strong>ह</strong>ी तइ िदन कोन-कोन लुिरर<strong>ह</strong>ै। जँ सासु नि<strong>ह</strong> िसखवैत ते को लुिरयो <strong>ह</strong>ोइत?’’पासा बदलैत रिधया बाजिल- ‘‘माए आ सासु मे की अर <strong>ह</strong>ोइ छै। जि<strong>ह</strong>नाअपन माए ति<strong>ह</strong>ना घरवलाक माए। िसखलौ त।’’रिधया अप िदिष तकैत अप रिधया िदस। मुदा द ुन ूक मन मे ोध नि<strong>ह</strong> े<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>ैक। तेँ वातावरण मध ुर र<strong>ह</strong>ैक। <strong>ह</strong>ीरान सागक संब ंध मे क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अपनासभ<strong>ह</strong>क प ूव र्ज ब<strong>ह</strong>ुत गरीब छला<strong>ह</strong>। अख ुनका जेँ का समयो नि<strong>ह</strong> छल। बेसी काल ओसभ सागे खायत छला<strong>ह</strong>।’’जे<strong>ह</strong> भोजन बनल ते<strong>ह</strong> प<strong>िव</strong> बरतन छलिन। आ ता<strong>ह</strong>ू सँ नीक बैइसैकजग<strong>ह</strong>क संग ऐित<strong>ह</strong>ािसक गप-सप। जते वु <strong>ह</strong>ीरानक आग ू मे आयल छलिन रसे-रसे सभ खा लेलिन। पािन नि<strong>ह</strong> पीलिन, िकऐक त गारा लगलिन आ बेसी कड़◌ूर<strong>ह</strong>ैक। भोजन कए बािटये मे <strong>ह</strong>ाथ धोय, उठला<strong>ह</strong>। उिठ क’ वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘एते किस क’ आइ धिर भोजन नि<strong>ह</strong> के छल<strong>ह</strong>ु ँ।’’आ ंगन स िनकिल एकचारी मे आिब सोझे पिड र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। पड़ले-पड़ल अपो आवौएलालो केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब अ<strong>ह</strong>ूँ सभ भोजन करै जाउ। <strong>ह</strong>मरा सुतैक मन <strong>ह</strong>ोइअए।’’अस-िबस करैत <strong>ह</strong>ीरान र<strong>ह</strong>ित। लगले-लगले करौट बदलैत र<strong>ह</strong>ित। म-मनसोचै लगलिथ जे एतबे िदन मे अप कते उित कए गेल। उितक कारण भेलैस<strong>ह</strong>ी ढंग से पिरवार केँ बढ़◌ाएव। जे पिरवार जते स<strong>ह</strong>ी िदषा मे चलत ओ पिरवार109


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ओते तेजी स आग ू बढत। मुदा िजनगीक राा त बा ँस जेँ का सोझ नि<strong>ह</strong> अिछ।टेढ-टूढ अिछ। जि<strong>ह</strong> स बौआ जायत अिछ। िजनगीक राा मे डेग-डेग परितनवी-चैबी अिछ। जि<strong>ह</strong> सँ लोक भटिक जायत अिछ। त<strong>ह</strong>ूँ मे जकरा रााकआिद-अंतक ठेकान नि<strong>ह</strong> छैक ओ त आरो ओझरा जायत अिछ। ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न ओझरीसभ िजनगीक राा मे अिछ जि<strong>ह</strong> मे ओझरेला पर िकयो बता<strong>ह</strong> भए जाइत अिछ तिकयो घर-द ुआिर छोिड चिल जायत अिछ। क्षिणक सुखक खाितर ायी सुखक रााछुिट जायत छैक। क्षु सुख पैघ सुखक राा स धकेिल ऐ<strong>ह</strong>न प<strong>ह</strong>ाडजेँ का ठाढ भएजायत छैक जे पार करब मुिल भए जायत छैक। िजनगीक राा एक नि<strong>ह</strong>अक अिछ मुदा प<strong>ह</strong>ु ँचैक ान एक अिछ। जते मख तते राा अिछ। एकमक िजनगी दोसर स िभ <strong>ह</strong>ोयत अिछ। अनभुआरो आ बिझिन<strong>ह</strong>ारो(अज्ञािनयोुआ ज्ञािनयो) लगले(िजनगीक शु<strong>ह</strong>े मे) नि<strong>ह</strong> बिझ ु पबैत छिथ। जे कोन राापकड़ला स स<strong>ह</strong>ी जग<strong>ह</strong> पर प<strong>ह</strong>ु ँचब आ नि<strong>ह</strong> पकड़ छुिट जायब। मक उारकबात त सब सम्दाय, िका-िप<strong>ह</strong>ानी सब क<strong>ह</strong>ैत अिछ, मुदा राा मे घ ुी कते छैकजि<strong>ह</strong>ठाम जा लोक खसैत अिछ, से बिझये ु अबैत छैक! मुदा इ<strong>ह</strong>ो त स छैकजे िनकलंक िजनगी बना ढेरो लोक ओि<strong>ह</strong> ान पर प<strong>ह</strong>ु ँच चुकल छिथ आ ढेरो जार<strong>ह</strong>ल छिथ। जे जर प<strong>ह</strong>ु ँचता<strong>ह</strong>। भले <strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>ुनका भिर पेट अ आ भिर <strong>दे</strong><strong>ह</strong>वस् नि<strong>ह</strong> भेटैत <strong>ह</strong>ोिन। सुखल गाछ पी समाज केँ जाधिर गंगाजल सन प<strong>िव</strong>पािन स नि<strong>ह</strong> पटाओल जायत ताधिर ओि<strong>ह</strong> मे कोना कलष आ फूल फुलायत। अगर जँसमय पािब कलषवो करत त िकछुऐ िदन मे मोला जायत। द ुखो थोडिदनक नि<strong>ह</strong>,जिडआयल र<strong>ह</strong>ैत अिछ। अको म<strong>ह</strong>ान ् ि, एि<strong>ह</strong> दिषा केँ <strong>दे</strong>खबैक राा अदसा<strong>ह</strong>स आ शि लगा केलिन मुदा जिड सँ द ुख क<strong>ह</strong>ा ँ मेटाएल? <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ -अ<strong>ह</strong>ा ँ एि<strong>ह</strong>माभूिमक सान छी, तेँ <strong>ह</strong>मरो अ<strong>ह</strong>ा ँक दािय बत अिछ जे मायक सेबा करी।छिठआरे राित समाजक माय-ब<strong>ह</strong>ीिन कोरा मे लए छाती लगौलिन, मुदा ओकरा िबसिरकोना जाइ छी? की सभ िबरा छिथ। अपन ो नि<strong>ह</strong>?’’बेर खसैत <strong>ह</strong>ीरान चलैक <strong>िव</strong>चार करै लगला<strong>ह</strong>। बौएलाल चा<strong>ह</strong> पीबैक आ<strong>ह</strong>केलकिन। मुदा भिरआयल पेट बिझ ु <strong>ह</strong>ीरान चा<strong>ह</strong>क इनकार करैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘खाइबेिर मे पािन नि<strong>ह</strong> पी छल<strong>ह</strong>ु ँ, एक लोटा पािन िपआब<strong>ह</strong>।’’आ ंगन से लोटा मे पािन आिन वौएलाल <strong>दे</strong>लकिन। लोटो भिर पािन पीिब <strong>ह</strong>ीरानबाजला<strong>ह</strong>- ‘‘बिझ ु पडै अए जे अख खा क’ उठलौ <strong>ह</strong>ेँ। चा<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> पीव<strong>ह</strong>, िसफ र् एकजूम तमाकू ख ुआ दाय।’’110


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अप तमाकुल चुनबै लगल। ति<strong>ह</strong> बीच <strong>ह</strong>ीरान बौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘तू तेआब ध ुरझार िकताब पढै लगल<strong>ह</strong>। आब तो<strong>ह</strong>ूँ पड़◌ोिसक बा सभकेँ , जखन समय खालीभेट<strong>ह</strong>, पढ़◌ाव<strong>ह</strong>। एि<strong>ह</strong> सँ इ <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong> जे कख बेकारी से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> ब ु िझ पड़त<strong>ह</strong> आथोड़-थाडबो सभ पढै िदस झ ुकत।’’पढबैक नाम सुिन अप बाजल- ‘‘मासटर स<strong>ह</strong>ाएव, ककरा बाकेँ वौएलालपढ़◌ाओत! <strong>दे</strong>खै िछयै (ओंगरी स <strong>दे</strong>खबैत) ओ तीन घर कुरमी छी। ओकरा सेखनदानी द ुनी अिछ। खेनाई-पीनाई अिछ आ <strong>ह</strong>कार-ित<strong>ह</strong>ार। ति<strong>ह</strong>ना (फेरओंगरी से <strong>दे</strong>खबैत) ओ घर मा<strong>ह</strong>क छी भिर िदन जाल ल’ क’ चर-चाचर से ल’ क’पोखिर-झाखिड मे मछबािर करै अए। जकरा बेिच क’ गुजरो करै अए आ ताडी-दा पीिब केँ औत आ झगड़◌ा-झाटी शु कए <strong>दे</strong>त। ति<strong>ह</strong>ना ओ (ओंगरी स <strong>दे</strong>खवैत)कुजरटोली छी। अिछ त सबटा गरीबे, मुदा वषायी अिछ। स्ीगण सभ तरकारीबेचै छै आ पुख सभ पुरना लो<strong>ह</strong>ा-लरक कारोबार करै अए। जाितक नाम परसिदखन अरािडये करैत र<strong>ह</strong>ै अए। ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म दस घर धाक छी। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी टा गरीबरि<strong>ह</strong>तौ बोिन करै छलौ। आब त अप द ू बीधा खेत भ’ गेल (रमाका <strong>दे</strong>ल) तेँखेती करै लगल<strong>ह</strong>ँ ु नि<strong>ह</strong> त सभ खबासी करै अए। ज ुआन-ज<strong>ह</strong>ान बेटी सभ केँ माथपर चंगेरा दए आन-आन गाम पठबै अए। तेँ ओकरा सभ<strong>ह</strong>क एकटा पाटी छै आ <strong>ह</strong>मअसकरे छी। खेनाइ-पीनाइ अिछ आ को लेन-<strong>दे</strong>न। आब अ<strong>ह</strong>ी ं क<strong>ह</strong>ू जेककरा बा केँ वौएलाल पढ़◌ाओत?’’अपक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरान गु भ’ गेला<strong>ह</strong>। म-मन सोचै लगलिथ जेसमाजक <strong>िव</strong>िच िित छैक। ऐ<strong>ह</strong>ेन समाज मे घ ुसब म<strong>ह</strong>ा-मोसिकल अिछ। क कालगु रि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ त’ ठीके, मुदा ई सभ बीमारी पि<strong>ह</strong>लुका समाजमे बेसी छलैक। ओना अख थोड़-थाडछइ<strong>ह</strong>े मुदा बदिल र<strong>ह</strong>ल छैक। आब लोकगाम छोिड श<strong>ह</strong>र-बजार जा-जा कल-कारखाना मे काज करै लगल अिछ। संगे गामोमे चा<strong>ह</strong>-पानक दोकान खोिल-खोिल िजनगी बदिल र<strong>ह</strong>ल अिछ। खेती-बाडी त मरलेअिछ तेँ एि<strong>ह</strong> मे काज छेक आ लोक करै चा<strong>ह</strong>ैत अिछ। करबो कोनाकरत? गोटे साल रौदी त गोटे साल बािढ आिब, सबटा न कए दैत अिछ।जि<strong>ह</strong>ना गरीब लोक मर-मर करैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना खेतोवला सभ। खेतोवला सभ केँ<strong>दे</strong>खते िछऐक बेटीक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>, बीमारी आ पढ़◌ौनाइ-िलखौनाइ िबना खेत बेच नि<strong>ह</strong>कए पबैत अिछ। ओना सभ<strong>ह</strong>क जिड मे मुखपना छैक जे िबना पढ-िलख नि<strong>ह</strong>मेटाएत। िधया-प ूता केँ पढवैक इा सभकेँ छैक मुदा ओ म भिर छैक।111


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बेव<strong>ह</strong>ार मे एकोपाइ नि<strong>ह</strong> छैक। इ<strong>ह</strong>ो बात छैक जे जकरा पेट मे अ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong><strong>ह</strong>पर वस् नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>तै ओ कोना पढत?’’<strong>ह</strong>ीरान आ अपक सभ गप, बाडी मे टाटक पुरना कड़ची उजाडैत, सुिमा सुतछिल। बार<strong>ह</strong>-तेर<strong>ह</strong> बरखक सुिमा। अपक घरक बगले मे ओकरो घर। तमाकुलखा <strong>ह</strong>ीरान <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ीरान केँ अिरआत पाछू-पाछू वौएलालो बढैत छल।थोड़◌े द ूर आग ू बढला पर <strong>ह</strong>ीरान केँ छोिड वौएलाल घ ु िम गेल।जाबे वौएलाल घ ु िम क’ घर पर आयल ताबे सुिमो जरनाक कड़ची आ ंगन मेरिख वौएलाल लग आइिल। ओना पिरवारक झगड़◌ा स िधया-प ूता केँ कोन मतलब।िधया-प ूताक द ु िनया ँ अलग-<strong>ह</strong>ोइत अिछ। सुिमा वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘<strong>ह</strong>मरा पढ़◌ा<strong>दे</strong>।’’वौएलाल िकछु क<strong>ह</strong>ै सँ पि<strong>ह</strong> मन-मन सोचै लगल जे <strong>ह</strong>मर बाव ू आ सुिमाकबाब ूक(राम परसाद) बीच कते िदन स झगड़◌ा अिछ, द ुन ूक बीच कताक िदन गिर-गरौबिल <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>खै छी, तखन कोना पढ़◌ा <strong>दे</strong>वई। मुदा <strong>ह</strong>ीरानक <strong>िव</strong>चार मनर<strong>ह</strong>ए तेँ गुनध ुन कर लगल। कनी काल गुनध ुन करैत सुिमा केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘पि<strong>ह</strong> ईमाए स पिछ ू आ।’’सुिमा दौिड क’ आ ंगन जा माए केँ प ूछलक- ‘‘माए, <strong>ह</strong>म पढव।’’माए- ‘‘कते पढमे?’’‘‘बोएलाल लग।’’वौएलालक नाम सुिन माए म-मन िबचारै लगली जे <strong>ह</strong>मरा से ते को-स, मुदाओकरा(पित) से त वौएलालक बाप केँ झगड़◌ा छै। क काल गुनध ु◌ुन कए माएक<strong>ह</strong>लकै- ‘‘जँ वौएलाल पढ़◌ा <strong>दे</strong>तौ(<strong>दे</strong>त<strong>ह</strong>ु) त पढ।’’खानदानी घरक बेटी सुिमाक माए। आन-आन घरक बेिटयो आ पुतो<strong>ह</strong>ूओ चंगेराउघैत अिछ मुदा सुिमाक माए कतौ नि<strong>ह</strong> जाइत। अप राम परसाद भार उघैतअिछ। मुदा स्ी नि<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना कि<strong>ह</strong>यो अप आ रामपरसादक बीच एि<strong>ह</strong> सवाल(भारउघैक) पर झगड़◌ा <strong>ह</strong>ोयत त सुिमा मायक <strong>िव</strong>चार अप दिस र<strong>ह</strong>ैत छल। मुदामरदक झगड़◌ा मे कोना <strong>िव</strong>रोध करैत। तेँ चुपचाप आ ंगन मे बैिस म-मन अपपित केँ गिरअवैत छिल जे कोन कुल-खनदान मे चिल एलौ।112


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्घिम ु क’ सुिमा आिब वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘माइयो क<strong>ह</strong>लक।’’‘ठीक छै। मुदा पढमे कखन के। भिर िदन <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू काजे उम मे लगल र<strong>ह</strong>ै छीआ साझ ू प<strong>ह</strong>र के अप पढै ले जाइ छी।’’पढब।द ुन ू गोटे गर लगबैत तय केलक जे भोर मे(काजक बेर स पि<strong>ह</strong>)मौलाइल गाछक फुल:◌ः 7तीन बजे भोर मे <strong>ह</strong>ीरानक िन टुिटलिन। िन टुिटति<strong>ह</strong> बा<strong>ह</strong>र िनकललिथ तेझल-अार <strong>दे</strong>िख पुनः ओछाइन पर आ<strong>िव</strong> गेला<strong>ह</strong>। अपक बात <strong>ह</strong>ीरानक मन केँझकझोडैत छलिन। जे समाज मे एि<strong>ह</strong> पे कटुता, <strong>िव</strong>षमता पसिर गेल अिछ जेघर-घर, जाित-जाित, टोल-टोल मे भै ंसा-भै ंसीक कनािर पकिड अिछ। ए<strong>ह</strong>नािित मे, कोना समाज आग ू बढत? समाज केँ आग ू बढैक लेल एक-दोसरक बीचआीय म <strong>ह</strong>ेबाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। से कोना <strong>ह</strong>ोयत? एि<strong>ह</strong> ष्न केँ जते सोझरबै चा<strong>ह</strong>ैछला<strong>ह</strong> तते ओझराइत छल। <strong>िव</strong>िच िित मे पड़ल <strong>ह</strong>ीरान। अप मन मे ष्नउठा, तकर्-<strong>िव</strong>तकर् करित आ अंत <strong>ह</strong>ोइत-<strong>ह</strong>ोइत ष्न पुनः ओझरा क’ रि<strong>ह</strong> जायत।<strong>िव</strong>बेक काजे नि<strong>ह</strong> करैत छलिन। ति<strong>ह</strong> बीच भाग िचडैक च<strong>ह</strong>च<strong>ह</strong>ेनाइ सुनलिन। िचडैकच<strong>ह</strong>च<strong>ह</strong>ेनाइ सुिन फेिर कोठरी स िनकिल प ूब िदस तकलिन। मेघ लिलआयल बिझुपड़लिन। घडी पर नजिर <strong>दे</strong>लिन त पा ँच बजैत छलैक। पुनः कोठरी आ<strong>िव</strong> लोटालए मैदान िदिष <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। मुदा मनकेँ ऐ<strong>ह</strong>ेन गछािड केँ सवाल पकड़ र<strong>ह</strong>िन जेचलैक सुिधये नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>लिन। जायत-जायत ब<strong>ह</strong>ुत द ूर चिल गेला<strong>ह</strong>। ख ुला मैदान<strong>दे</strong>िख, लोटा रािख ट<strong>ह</strong>लवो करैत आ ष् सोझरबैक कोिषष करैत र<strong>ह</strong>ित। मुदातइयो िनष र् पर नि<strong>ह</strong> प<strong>ह</strong>ु ँच सकला<strong>ह</strong>। पुनः घिर ु कए घर पर आिब, दतमिन कएमु<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाथ धोय, चा<strong>ह</strong> बनवै लगला<strong>ह</strong>। ओना चा<strong>ह</strong>क सब समान चुिऐक उपर चा परराखल र<strong>ह</strong>ैत अिछ। िसफ र् केतली पखारब, िगलास धोअब आ ठ<strong>ह</strong>ुरी जारन डेिढया परस आ पड़लिन। सब कुछ सिरया <strong>ह</strong>ीरान चा<strong>ह</strong> बनवै वैिस<strong>ह</strong>ाल मुदा मन बौआइतछलिन। असिथरे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत छलिन। असकरे चा<strong>ह</strong> पीिन<strong>ह</strong>ार मुदा भिर केतली पािनदए चुि पर चढ़◌ा <strong>दे</strong>लिन। जखन चा<strong>ह</strong> खोलए लगलिन तखन मन मे एलिन जेअ◌ेरे एते। चा<strong>ह</strong> िकअए बनवै छी। फेिर केतली चुि पर स उतािड द ू िगलास113


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्द ूध िमलाओल पािन कात(बगल) मे राखल िगलास मे रिख, बाकी द ूध िमलाओल पािन द ूिगलास केतली मे दए <strong>दे</strong>लिन।मन बौआइते छलिन। आ ँच लगबैत गेला मुदा चा<strong>ह</strong> पी केतली मे <strong>दे</strong>वे नि<strong>ह</strong>केलिन। आिगक ताव पर द ुन ू िगलास पािन जिर गेला पर मन पड़लिन जे चा<strong>ह</strong> पीकेतली मे <strong>दे</strong>बे केिलऐक। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ क’ िडा मे से <strong>ह</strong>ाथ पर चा<strong>ह</strong> पी लयकेतलीक झा उठौलिन िक नजिर केतली क भीतर गेलिन त पािनये नि<strong>ह</strong> छलैक।सबटा पािन जिर गेल छलैक। तर<strong>ह</strong>ी परक चा<strong>ह</strong> पी िडा मे रिख पुनः केतलीमे पािन <strong>दे</strong>लिन। चा<strong>ह</strong> बनल। िभनसुरका समय द ू िगलास पीलिन। एक त ओि<strong>ह</strong>नामन समाजक समा मे ओझड़◌ालय छलिन ति<strong>ह</strong> पर सँ चा<strong>ह</strong> आरो ओझरी लगा<strong>दे</strong>लकिन।चा<strong>ह</strong> पीिब दरबा पर बैिस िबचारै लगला<strong>ह</strong>। मुदा चा<strong>ह</strong>क गमीर् पा<strong>िव</strong> मन आरोबेसी बौआइ लगलिन। जि<strong>ह</strong>ना ककरो को वु <strong>ह</strong>रा जायत छैक आ ओ खोजएलगैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ीरान समाजक ओि<strong>ह</strong> समाक समाघान खोजै लगला<strong>ह</strong> जे समासमाज केँ टुकडा़-टुकड़◌ा कए <strong>दे</strong> अिछ। दोसर िकयो नि<strong>ह</strong> छलिन। जिनका सँतकर्-<strong>िव</strong>तकर् किरतिथ। असकरे ओझराएल र<strong>ह</strong>िथ। अप मन मे सवालो उठिनजबाबो खोजिथ। अय ब<strong>ह</strong>ुत अिधक नि<strong>ह</strong>ये। छलिन। िसफ र् मैिके पासछला<strong>ह</strong>। मुदा तइओ समाक समाधान तिकति<strong>ह</strong>(खोिजति<strong>ह</strong>) र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>, छोड़लिन नि<strong>ह</strong>।जि<strong>ह</strong>ना पिथक केँ , िब <strong>दे</strong>खलो पथ, <strong>ह</strong>राइत-भोिथआइत भेिटये जायत छैक ति<strong>ह</strong>ना<strong>ह</strong>ीरानो केँ भेटलिन। अनायास मन मे िमिथलाक िचनधारा आ िमिथला समाजकब ुनाबिटक ढा ँचा पर गेलिन। द ुन ू(िचधारा आ सामािजक ढँचो) पर नजिर पिडति<strong>ह</strong>मन मे एकटा नव ोितक उदय भेलिन। िबजलोका इजोत जेँ का मन मेचमकलिन। <strong>िव</strong>छान सँ उिठ ओसारे पर ट<strong>ह</strong>लै लगलिथ। अनायास मु<strong>ह</strong> स’ िनकललिन-‘‘वा<strong>ह</strong> रे िमिथलाक िचक! दिनया ु ँक गु। जे ज्ञान, <strong>ह</strong>जारो बख र् पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> िमिथलाकधरती पर आिब गेल छल। ओइ<strong>ह</strong> ज्ञान उैसम शताी मे माक्र्स किठन संधष र् कएकेँ अनलिन। जि<strong>ह</strong> स दिनया ु ँक िचनधारा बदलल। मुदा िमिथलाक द ुभा र् भेलैइ जेसमाजक िनयामक ध ूतर्इ केलक। जे िचक, म केँ एक प (सभ म मछी) मे <strong>दे</strong>खलिन, ओि<strong>ह</strong> प केँ , िनयामक(षासन कता) र् टुकडी-टुकडी कए कािट <strong>दे</strong>लिन।आइ जरत अिछ ओि<strong>ह</strong> सभ टुकडी केँ जोिड कए एक प बनवैक। जे नाि टासमा नि<strong>ह</strong> अिछ। ततबे नि<strong>ह</strong>! अख टुकडी बिन<strong>ह</strong>ारक कमी नि<strong>ह</strong> अिछ। ज<strong>ह</strong>निक भेिल टुकडी केँ यं ओ चेतना नि<strong>ह</strong> छैक। जे टुकडी भेल कात मे पड़ल छी आकौआ-कुकुडखायत अिछ।114


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ई ऐ<strong>ह</strong>न <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>ीरानकेँ उपिकति<strong>ह</strong> मन असिथर भेलिन। मन मे नव ूितर्, नवचेतना आ नव उा<strong>ह</strong> जगलिन। नव ढंग(नजिर) सँ सभ वु केँ <strong>दे</strong>खै लगलिथ।ति<strong>ह</strong> बीच शिषषेखर से<strong>ह</strong>ो ट<strong>ह</strong>िल-बिल ू क’ अयला<strong>ह</strong>।<strong>ह</strong>ीरान पर नजिर पिडति<strong>ह</strong> शिषषेखर केँ ब ु िझ पड़लिन जे जना ो न<strong>ह</strong>ा क’पोखिर स उपर भेल <strong>ह</strong>ोअए, ति<strong>ह</strong>ना। मुदा <strong>ह</strong>ीरानक मन <strong>िव</strong>चार मे डूबलेर<strong>ह</strong>लिन। म-मन सोचैत जे जि<strong>ह</strong>ना पटुआ सोन वा सनईक सोन वा इक रेषाम<strong>ह</strong>ीन <strong>ह</strong>ोइत, मुदा कारीगर ओि<strong>ह</strong> रेषा केँ टेआ वा टौकरीक स<strong>ह</strong>ारा स समेिट कस ूत वा सुतरी बना, कपड़◌ा वा बोरा वा मोटगर रा बनवैत अिछ। ति<strong>ह</strong>नासमाजोक टुटल(खंिडत) म केँ जोिड समाज बनवै पड़त। तख नव समाजकिनमा र्ण <strong>ह</strong>ोयत। जे अी-गुी काज नि<strong>ह</strong> किठन काज छी। किठन काजक लेल किठनमे<strong>ह</strong>नतक जरत पडैत अिछ। िसफ र् किठन मे<strong>ह</strong>नते कयला टा स सभ किठन काजनि<strong>ह</strong> भए सकैत अिछ। किठन मे<strong>ह</strong>नतक संग, स<strong>ह</strong>ी समझ आ स<strong>ह</strong>ी रााक बोध से<strong>ह</strong>ोजरी अिछ। तेँ किठन मे<strong>ह</strong>नत, गंभीर िचन आ आग ू बढैक(काज करैक) अदसा<strong>ह</strong>स से<strong>ह</strong>ो सभमे <strong>ह</strong>ेबाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। एि<strong>ह</strong>क संग मजब ूत संक से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोयब जरीअिछ। <strong>िव</strong>चारक संग-संग <strong>ह</strong>ीरानक मन मे किठन काय र्क संक से<strong>ह</strong>ो अपन जग<strong>ह</strong>बनबै लगलिन। िभनसुरका समय तेँ लाल स ूय र् मे ठंढ़◌ापन से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खए लगलिथ।एक टक स स ूय र् िदिष <strong>दे</strong>खैत अपन <strong>िव</strong>चार केँ संक लग ल’ जाय द ुन ू केँ <strong>ह</strong>ाथ पकिडदोी करौलिन। द ुन ूक बीच दोी <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> मनक नव उा<strong>ह</strong> शरीर मे तेजी अलगलिन।दरबाक आगुऐ <strong>दे</strong> उरे-दिछ राा। <strong>ह</strong>ीरान शिषषेखर केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘चल, ू क बिलये-ट<strong>ह</strong>िल ुलेब आ एकटा गो कए लेब।’’द ुन ू गोटे दरवा पर स उिठ आग ू बढला<strong>ह</strong> िक, उर से दिछन मु<strong>ह</strong>े, तीन टाढेरबा बा केँ जायत <strong>दे</strong>खलिन। तीन ूक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> कारी खटखट। केष उिडआयत।डोरीवला फाटल-कारी झामर पेट तीन ू पि<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ए। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे ककरो को दोसरवस् नि<strong>ह</strong>। तीन ूक <strong>ह</strong>ाथ मे पुरना साडीक टुकड़◌ा क’ चा कोण बाल झोरा। तीन ूगप-सप करैत उर से दिछन मु<strong>ह</strong>े जायत र<strong>ह</strong>ए। तीन ू केँ एक टक स <strong>ह</strong>ीरान<strong>दे</strong>िख, तीन ूक गप-सप सुक लेल कान पािथ <strong>दे</strong>लिन। मुी दैत बेङबा बाजल-‘‘रौतुका बिसया रोटी आ डोका तीमन तते खेिलयौ जे चललो <strong>ह</strong>ोइ अए।पेट ढब-ढब करै अए। (दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथ दबैत) <strong>ह</strong>े सुंग<strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>मर <strong>ह</strong>ाथ के<strong>ह</strong>ेन गमकै115


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छै। जना बिझ ु पड़तौ जे कटुक-मसा लागल छै। (<strong>ह</strong>ाथ समेिट) तू की खेलैगइ(गै) रोग<strong>ह</strong>ी?’’िसरिसरायल रोग<strong>ह</strong>ी बाजिल- ‘‘<strong>ह</strong>मरा माए क<strong>ह</strong>लक जे जो डोका बीिछ के ला गे।ताबे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू मड़◌ूआ उला, पीिस के रोटी पका क’ रखबौ। डोका चटनी(साना) आ रोटीखइ<strong>ह</strong>ें।’’रोग<strong>ह</strong>ीक बात सुिन बेङबा कब ूतरीकेँ प ूछलक- ‘‘तू गै कब ूतरी?’’‘काइल(काि) जे माए डोका बेचै गेल र<strong>ह</strong>ै, ओरे से मुर<strong>ह</strong>ी कीन आयल। सै<strong>ह</strong>खेलौ।’’कब ूतरी बात सुिन बेङबा पनचैती केलक जे तो<strong>ह</strong>र जतरा सबसे नीक छौ।आइ तोरा सबसे बेसी डोका <strong>ह</strong>ेतौ। सबसे बेसी तोरा तइ से कम <strong>ह</strong>मरा आसबसे कम रोग<strong>ह</strong>ी के <strong>ह</strong>ेतइ।’’बेङबाक पनचैतीक <strong>िव</strong>रोध करैत रोग<strong>ह</strong>ी बाजिल- ‘‘बडतू पंिडत ब छै। तोरेक<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरा कम <strong>ह</strong>ैत आ तोरा सब के बेसी। <strong>ह</strong>मरा जेँ का तोरा द ुन ू गोरे केडोका िबछैक लिर ू छौ। घौिदआयल ं डोका कते र<strong>ह</strong>ै छै से ब ुझै छी<strong>ह</strong>ी?’’मु<strong>ह</strong> सकुचबैत बेङबा पुछलक- ‘‘कते र<strong>ह</strong>ै छै, से तू<strong>ह</strong>ी क<strong>ह</strong>?’’‘िकअए क<strong>ह</strong>बौ। तू खेलै से <strong>ह</strong>मरा बािट ँ <strong>दे</strong>लै।’’बेङबा- ‘‘बािट िदितओ, से <strong>ह</strong>म अगरजानी जनिन<strong>ह</strong>ार भगवान छी। तू क<strong>ह</strong>ले <strong>ह</strong>ेनअखनी आ बािट ँ दैितयौ अंग मे।’’बेङबाक बात सुिन रोग<strong>ह</strong>ी िनर भ’ गेिल। <strong>ह</strong>ीरान आ शिषषेखर तीन ूक बात,चुपचाप ठाढ भ’ सुनलिन। ताधिर तीन ू गोटे <strong>ह</strong>ीरानक लग प<strong>ह</strong>ु ँिच गेल। <strong>ह</strong>ाथकइषारा स तीन ू गोटे केँ <strong>ह</strong>ीरान सोर पािड प ूछलिखन- ‘‘बौआ, तू सभ कते जाइछ<strong>ह</strong>?’’<strong>ह</strong>ीरानक ष्न सुिन बेङबा धा ँय दए उर <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘डोका िबछै ले।’’‘डोका बीिछ क’ की करै छ<strong>ह</strong>क?’’116


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘अप सब तुर खाइ छी आ माय बेचबो करै अए। बाउ क<strong>ह</strong> अिछ जे डोकाबेिच क’ पाइ <strong>ह</strong>ेतौ, तइ स अंगा-पेट कीिन <strong>दे</strong>बौ। घ ुरना <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> मे पी<strong>ह</strong>ीन केबिरआती जइ<strong>ह</strong>ें।’’बेङबाक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरान रोग<strong>ह</strong>ी केँ प ूछलिखन- ‘‘बा तू?’’रोग<strong>ह</strong>ी उर दैत क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू डोके बीछै ले जाइ छी। माए क<strong>ह</strong>लक जेडोका से जे पाइ <strong>ह</strong>ेतौ, तइ स िषवराितक मेला मे म<strong>ह</strong>कौआ तेल, म<strong>ह</strong>कौआ साब ुन,केष बै ले फीता आ िकलीप कीिन <strong>दे</strong>बौ।’’मुुराइत <strong>ह</strong>ीरान, बातक समथ र्न मे मिडओ ू डोलबैत आ म-मन <strong>िव</strong>चारबो करितजे कते आषा स गरीबोक बा जीवैत अिछ। शिषषेखर िदिष <strong>दे</strong>िख, आिखक इषारास क<strong>ह</strong>लिखन, जे एकरा सभ<strong>ह</strong>क बगए <strong>दे</strong>िखऔ आ आषा <strong>दे</strong>िखयौक। तेसर बिया-कब ूतरी केँ प ूछलिखन- ‘‘बौआ, तू?’’<strong>ह</strong>ीरानक आिख मे आिख गड़◌ा कब ूतरी क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘<strong>ह</strong>मरा माए क<strong>ह</strong> अिछ जेडोका पाइ से सार-फराक कीिन <strong>दे</strong>बौ।’’काजक समय न <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ीरान तीन ू केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जाइ जा<strong>ह</strong>।’’<strong>ह</strong>ीरान आ शिषषेखर घिर ु क’ दरबा पर अएला<strong>ह</strong>। ओ तीन ू बा गप-सपकरैत आग ू बढल। थोड़◌े आग ू बढला पर कब ूतरी बेङबा केँ प ूछलक- ‘‘बेङबा, तू<strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>या करमे?’’<strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> सुिन बेङबाक मन मे ख ुषी भेलैक। ओ <strong>ह</strong>ॅसैत उर <strong>दे</strong>लक- ‘‘अखनी <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>नइ करबै। मामा गाम गेल रि<strong>ह</strong>यै ते भैया क<strong>ह</strong>लक- ‘‘जे कनी आउर बढमे तेतोरा भेबडी(िभबडी) जेबउ। ओतै करी करबै। जखैन ब<strong>ह</strong>ुत पैआ<strong>ह</strong>ेतै तब ई ंटाक घरो बबइ आ िबआ<strong>ह</strong>ो करबै।’’<strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong> मे रोग<strong>ह</strong>ी क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘तोरा सनक ढ<strong>ह</strong>लेल ब ुते बो<strong>ह</strong>ू सारल <strong>ह</strong>ेतउ?’’बो<strong>ह</strong>ूक नाम सुिन बेङवाक दय ख ुषी स गदगद भए गेलैक। <strong>ह</strong>ँसैत क<strong>ह</strong>लक-‘‘आ ँई गै रोग<strong>ह</strong>ी, तू <strong>ह</strong>मरा पुख नइ ब ुझै छेँ । <strong>ह</strong>म ते ओ<strong>ह</strong>न पुख छी जे एगोके, क<strong>ह</strong>ै जे तीन गो ब<strong>ह</strong>ू केँ सािर लेब।’’कब ुतरी- ‘‘खाइ ले ब<strong>ह</strong>ू के की <strong>दे</strong>ब<strong>ह</strong>ी?’’117


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बेङबा- ‘‘भेबडी मे जब करी करबै तब ब ुझै छी<strong>ह</strong>ी जे कते कमेबै। द ू<strong>ह</strong>जार पैआ एे म<strong>ह</strong>ीना मे <strong>ह</strong>ेतइ।’’<strong>ह</strong>ँसैत रोग<strong>ह</strong>ी िबचि<strong>ह</strong> मे िटपकल- ‘‘द ू <strong>ह</strong>जार पैआ गनलो <strong>ह</strong>ेतउ?’’बेङबा- ‘‘बीस-बीस के गनवै। पैआ <strong>ह</strong>ेतइ ते फुलपेट िसयेबै, ख ूब िचनअंगा कीनवै, घडी कीनवै, रेडी कीनवै, मोबाइल कीनवै, डोरी वला ज ुा कीनबै। तब<strong>दे</strong>िखऐ<strong>ह</strong>ै जे बेङबा के<strong>ह</strong>ेन लगै छै।’’कब ूतरी- ‘‘तोरा करी के रखतौ?’’बेङबा- ‘‘ गामवला भैया करी रखा <strong>दे</strong>तइ। उ क<strong>ह</strong>लक जे जे<strong>ह</strong>ी मािलकअइठीन <strong>ह</strong>म र<strong>ह</strong>ै िछयै ते<strong>ह</strong>ी मािलक अइठीन तोरो रखा <strong>दे</strong>वउ। बडधनीक मािलकछै। मािरते कर छै। <strong>ह</strong>म जे मामा गाम गेल रि<strong>ह</strong>यै ते भइयो गाम आइलर<strong>ह</strong>ै। ओ क<strong>ह</strong>ै जे <strong>ह</strong>म मािलकक कोठी मे र<strong>ह</strong>ै िछयै। दरमा<strong>ह</strong>ा छोिड के बाइिलयोख ूब कमाइ छै। मािलक के एकटा बेटी छै। उ बड़का इूल(कालैज) मे पढै छै।अप स <strong>ह</strong>वागाडी चलबै छै। सब िदन, <strong>ह</strong>मर भैया ओकरा इूल संगे जाइ छै।उ पढै छै आ <strong>ह</strong>मर भैया गाडी ओगरै छै। जखनी छुी भ’ जाइ छै तखनी द ुन ूगोरे संगे अवैछै। उ मिलकाइन <strong>ह</strong>मरा भैया केँ मानबो ख ूम करै छै। संगे-संगिसलेमा <strong>दे</strong>खै ले जाइ छै। बजार घ ुमै ले जाइ छै। बड़का दोकान(<strong>ह</strong>ोटल) मेद ुन ू गोरे ख ूम लड़◌ू खाइ अए। अा ते बड़का मािलक सब कर केदीयाबी(िदवाली) मे िचनका आ <strong>दे</strong>इ छै, <strong>ह</strong>मरो भैया के दै छै। छोटकीमिलकाइन अप िदसन से नीक<strong>ह</strong>ा-नीक<strong>ह</strong>ा फुलपेट, नीक<strong>ह</strong>ा-नीक<strong>ह</strong>ा अंगा कीिन-कीिन<strong>दे</strong>इ छै। पैयो ख ूम <strong>दे</strong>इ छै।’’तीन ू गोटे बाध प<strong>ह</strong>ु ँच गेल। बाध प<strong>ह</strong>ु ँचि<strong>ह</strong> तीन ू गोटे तीन िदिष भए गेल। तीनिदस भए तीन ू गोटे डोका बीछै लगल। उपरे सब मे डोका चराओर करै लेिनकलल र<strong>ह</strong>ए। डोका बीिछ तीन ू गोटे घिर ु गेल।दरबा पर आिब <strong>ह</strong>ीरा शिषषेखर केँ प ूछल- ‘‘षिष, की सभ ओि<strong>ह</strong> बा सभ मे<strong>दे</strong>खिलऐक?’’मु<strong>ह</strong> िबजकबैत शिष उर <strong>दे</strong>लिन- ‘‘भाय, ओि<strong>ह</strong> बा सभकेँ <strong>दे</strong>िख छु छल<strong>ह</strong>ु ँ।ओकरा सभ<strong>ह</strong>क बगए <strong>दे</strong>खए छिलऐक आ मनक ख ुषी <strong>दे</strong>खै छिलऐक। जना दिनयादारी ु सको मतलब नि<strong>ह</strong>। िन<strong>िव</strong> र्कार। अप-आप मे म छल।’’118


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ीरान- ‘‘क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ त ठीके, मुदा एकटा बात तकर्क छल। अपना सभ<strong>ह</strong>क समाजतते नम<strong>ह</strong>र अिछ जाि<strong>ह</strong> मे िभखम ंगा सँ राजा धिर बसैत अिछ। एक िदस बड़का-बड़का कोठा अिछ त दोसर िदस खोपडी। एक िदस आज ुक <strong>िव</strong>किसत म अिछ तदोसर िदस आिदम युगक म◌ु से<strong>ह</strong>ो अिछ। एते पैघ इित<strong>ह</strong>ास समाज अपना पेटमे रख अिछ ओि<strong>ह</strong> इित<strong>ह</strong>ास केँ िकयो पढिन<strong>ह</strong>ार अिछ आ ब ुझिन<strong>ह</strong>ार।’’‘ठीके क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong> ु ँ भाय।’’‘‘आइ धिर, <strong>ह</strong>म सभ समाजक जाि<strong>ह</strong> प केँ <strong>दे</strong>खैत छी ओ उपरे-झापरे <strong>दे</strong>खैछी। मुदा <strong>दे</strong>खैक जरत अिछ ओकर भीतरी ढा ँचा केँ । जि<strong>ह</strong>ना समुक उपरकापािन आ ल<strong>ह</strong>िर त सभ <strong>दे</strong>खैत अिछ, मुदा ओि<strong>ह</strong>क भीतर की सभ अिछ से <strong>दे</strong>खिन<strong>ह</strong>ारकैक गोटे अिछ।’’भोर केँ वौएलाल अप पढैत आ सुिमो केँ पढ़◌ा दइत। जाधिर टोल-पड़◌ोसक लोक सुित क’ उठै ताधिर वौएलाल आ सुिमा एक-डेढ घंटा पिढ िलअए।एक त चफलगर दोसर पढैक िजज्ञासा सुिमा मे तेँ एे िदन मे अ, आ सेय,र,ल,व तक सीिख गेल। कीरका सीिख सुिमा बाल-पोथी आ खा ँत िसखब शुकेलक।सुिमा केँ पढैत <strong>दे</strong>िख माय-बाप केँ ख ुषी <strong>ह</strong>ोइ। ओना माइयो केँ आ बापोकमनमे शु<strong>ह</strong>े सँ र<strong>ह</strong>ए जे बा सभ केँ पढ़◌ाएब, मुदा समयक फेिर आ पिरवारक<strong>िव</strong>पताक चलैत, मनक सभ मरथ म मे गिल क’ <strong>िव</strong>लीन भए गेलैक। मुदाजि<strong>ह</strong>या सँ सुिमा पढै लागिल ति<strong>ह</strong>या स पुनः ओ मरथ अंकुिरत <strong>ह</strong>ोअए लगलैक।मक िजनगीक गित मक <strong>िव</strong>चार आ व<strong>ह</strong>ार केँ से<strong>ह</strong>ो बदलैत अिछ। अपकित जे कटुता आ द<strong>िव</strong> ु र्चार रामसादक मन केँ गि<strong>ह</strong>या क’ धे छलैक ओ न<strong>ह</strong>ु ँए-न<strong>ह</strong>ु ँएपिघलए लगलैक। रामसादक स्ी(सुिमाक माय) अपक आ ंगन अबैत जायतछली<strong>ह</strong>। तीमन-तरकारीक लेन-<strong>दे</strong>न पित सँ चोरा क’ से<strong>ह</strong>ो करैत छली<strong>ह</strong>। मुदातइयो रामसादक मन मे पैछला द ुनी नीक-न<strong>ह</strong>ाित ँ नि<strong>ह</strong> मेटाएल छलैक। जि<strong>ह</strong>नासुखायल धार मे(बरसात मे) पािन अिबति<strong>ह</strong> जी<strong>िव</strong>त धारक प-रेखा पकिड लइतति<strong>ह</strong>ना <strong>िव</strong>ाक वेष स रामसादोक पिरवारक प-रेषा बदलै लगलैक। भै ंसा-भैसीक द ुनी भाय-भैयारी मे बदलै◌ै लगलैक।िमरचाई, तरकारी आ चून की ले अप <strong>ह</strong>ाट गेल र<strong>ह</strong>ए। कोसे भिर परकछुआ <strong>ह</strong>ाट अिछ। ति<strong>ह</strong> बीच रामसाद कताक बेिर अपक डेिढया पर आिब-आिब119


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अपक खोज केलक। रामसादक अधला <strong>िव</strong>चार केँ िधािर क’ भगा नीक-<strong>िव</strong>चारअपन जग<strong>ह</strong> बना लेलक। दोसिर सा ँझ मे अप <strong>ह</strong>ाट स घिर ु क’ रे मे अबैत छलिक रामसाद फेिर तकै ले प<strong>ह</strong>ु ँचल। अप पर नजिर पिडति<strong>ह</strong> रामसाद कठ<strong>ह</strong>ँसी<strong>ह</strong>ँिस क<strong>ह</strong>लक- ‘‘ब<strong>ह</strong>ुत िदन जीव<strong>ह</strong> भैया। बेए प<strong>ह</strong>र से के <strong>ह</strong>रा गेल छेल<strong>ह</strong>?’’रामसादक बदलल चे<strong>ह</strong>रा आ <strong>िव</strong>चार सुिन अप म-मन तारत करै लगल। जेआइ सुजर् िकम<strong>ह</strong>र उगला<strong>ह</strong>। िजनगी भिरक द ुनी एकाएक ऐना बदिल कोना गेलैक?पैछला गप अप केँ मन पड़लै। अखन धिर रमपसदबा संग <strong>ह</strong>मरा द ुनी ओकर अधले(खवासी) काजक द ुआरे छल। मुदा ताराका केँ धवाद िदयै(िदअए) जे बेचारामािरओ खा, ज<strong>ह</strong>लो जा गाम मे खबासी था मेटौलक। जाबे रमपरसदबा अधला<strong>ह</strong>काज करै छल ताबे जँ द ुनी छल ते ओ<strong>ह</strong>ो नीके छल। िकऐक त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ अपनाडािर पर छलौ। आब जँ ओ ओि<strong>ह</strong> काज केँ छोिड <strong>दे</strong>लक ते <strong>ह</strong>मरो िमलान करै मे<strong>ह</strong>रज की? कालोक गित त बल <strong>ह</strong>ोइत छैक। समयो बदिल र<strong>ह</strong>ल अिछ। एक तपि<strong>ह</strong>लुका जेँ का भारो-दौर लोक नि<strong>ह</strong> दइत अिछ, दोसर पि<strong>ह</strong> लोक का पर भारउघैत छल आब गाडी-सवारी मे लए जायत अिछ। ततबे नि<strong>ह</strong>, आब सभ<strong>ह</strong>क समा ंगपर<strong>दे</strong>ष से<strong>ह</strong>ो खटै लगल अिछ। गामक मािलको-मिलकाना केँ पि<strong>ह</strong>लुका तबा कमलेजायत छैक।रामसादक बात सुिन अप क<strong>ह</strong>लक- ‘‘<strong>ह</strong>ाट जायब जरी छल। घर मे िमरचाई छल आ चून। जे चूनवाली चून बेचए अबै छिल ओकर सासु मिर गेलै।अईसाल एो िदन कट<strong>ह</strong>रक आ ँठी <strong>दे</strong>ल खेर<strong>ह</strong>ी दािल से<strong>ह</strong>ो खे छलौ, तेँ मन लगलछले।’’कि<strong>ह</strong> अप सोझे आ ंगन जाय ओसार पर आ ँठी आ मेिरचाइक मोटरी रिख, को<strong>ह</strong>ीमे चून रखलक। एकचारी मे बैिस रामसाद तमाकुल चुनबैत। खोिलया पर रिखचूनक को<strong>ह</strong>ी अप बा<strong>ह</strong>र आिब रामसाद केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘ताबे तमाकुल लगब<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय लइ छी। एक त का◌ी रा त<strong>ह</strong>ू मे तते टेर सब चलै छैजे भिर ठ<strong>ह</strong>ुन के गरदा रा मे भ’ गेल अिछ। जि<strong>ह</strong>ना लोकक पएर थाल-पािनमे धँसै छै ति<strong>ह</strong>ना गरदो मे धसै अए।’’कि<strong>ह</strong> अप इनार पर जा <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय क’ आिब, रामसाद लग बैसल।अपकेँ तमाकुल दइत रामसाद क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘भैया, द ुप<strong>ह</strong>रे से मन मे आयल जेतोरो बड़दक भजैती आन टोल मे छ<strong>ह</strong> आ <strong>ह</strong>मरो अिछ। द ुन ू गोरे ओकरा छोड़◌ाके अप मे लगा लाय। जइ से द ुन ू गोरे के सु<strong>िव</strong>धा <strong>ह</strong>ैत’।’’120


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्थ ूक फेिक अप उर <strong>दे</strong>लकै- ‘‘ई बात त के िदन से वौएलाल क<strong>ह</strong>ै छलै जेजते काल बड़द अ मे लगै छ<strong>ह</strong> ओते काल मे एकटा काज भ’ जेत<strong>ह</strong>।’’म ूडी डोलबैत रामसाद बाजल- ‘‘काि जा क’ तो<strong>ह</strong>ूँ अपन भजैत केँ कि<strong>ह</strong> द<strong>ह</strong>कआ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वइ। परस ू से द ुन ू गोरे एे ठीन जोतब।’’आ ंगन ब<strong>ह</strong>रनाई छोिड रिधया से<strong>ह</strong>ो आिब क’ टाटक कात मे, ठाढ भ’ गेिल।िकऐक त ब<strong>ह</strong>ुतो िदनक उपरा द ुन ू गोटेक मु<strong>ह</strong>ा-मु<strong>ह</strong>ी गप करैत <strong>दे</strong>खलिन। बड़दकभजैतीक गप कए अप रामसाद केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘अबेर भ’ गेल। अखन तो<strong>ह</strong>ूँ जा<strong>ह</strong><strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ पर-पाखाना िदस जायब।’’जि<strong>ह</strong>ना सड़ल सँ सड़ल पािन मे कमल फुलेला सँ भगवान माथ पर चढैक अिधकारीभए जायत अिछ ति<strong>ह</strong>ना वौएलाक सेवा सभ<strong>ह</strong>क लेल <strong>ह</strong>ोअए लगल। जि<strong>ह</strong> स गाम मेबौएलाल चच र्क <strong>िव</strong>षय बिन गेल। <strong>ह</strong>ीरानक आसरा पािब वौएलाल रामायण, म<strong>ह</strong>ाभारत,क<strong>ह</strong>ानी क<strong>िव</strong>ता पढब सीिख लेलक। जि<strong>ह</strong> गाममे लोक भिर-भिर िदन ताष खेलैत,ज ुआ खेलैत ति<strong>ह</strong> गाम मे वौएलालक िदनचाया र् सबसँ अलग बीतए लगलैक। जि<strong>ह</strong> सवौएलालक िजनगीक राा बदिल गेल। अिधककाल <strong>ह</strong>ीरान वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>िथन-‘‘बौएलाल, गरीबक सबसँ पैघ दो मे<strong>ह</strong>नत छी। जे िकयो मे<strong>ह</strong>नत केँ दो बनाचलत ओइ<strong>ह</strong> गरीबी पी द ु केँ पछािड सकैत अिछ। तेँ सिदखन समय केँ पकिड,स<strong>ह</strong>ी राा सँ मे<strong>ह</strong>नत केिन<strong>ह</strong>ार जे अिछ ओइ<strong>ह</strong> एि<strong>ह</strong> धरती आ दिनया ु ँक सुख भोिगसकैत छिथ।’’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 8रौतुके गाडी सँ रमाका, तीन ू गोटे, अपना टीषन मे उतड़ला<strong>ह</strong>। अार राित।भकोभन ेषन। िसफ र् द ुइये गोटे, ेषन मार आ पैटमेन, ेषनक घर मेकेबाडब कए जगल र<strong>ह</strong>ए। ले जरैत। एो टा इजोत ेटफाम र् पर आ मुसािफर खना मे। अारे मे तीन ू गोटे अपन सब समान मुसािफर खाना मे रिख,जाजीम <strong>िव</strong>छा वैिस र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। गाडी झमारक संग द ू राितक जगरना सँ तीन ू गोटेक<strong>दे</strong><strong>ह</strong>, ओंघी स भिसआइत र<strong>ह</strong>िन। ेटफाम र्क बगल मे एोटा चा<strong>ह</strong>क दोकान ख ुजलआ एो टा दो◌ाकनदार जगल र<strong>ह</strong>ए। को दोकान मे इजोत <strong>ह</strong>ोयत121


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छलैक आ गाडी से एोटा दोसर पिसंजर(याी) उतड़ल। िन तोडै द ुआरेरमाका चा<strong>ह</strong> पीबै चा<strong>ह</strong>ित मुदा को जोगार नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख कख समान लग बैसिथ तकख उिठ केँ ट<strong>ह</strong>लै लगित। ज ुगेसर आ ामा सुित र<strong>ह</strong>ल। मुदा रमाका मन मे<strong>ह</strong>ोइन जे जँ क<strong>ह</strong>ी ं सुित र<strong>ह</strong>ब आ सब समान चोिर भए जाय तखन त भारी ज ुलुम<strong>ह</strong>एत। िन तोडैक एकटा नीक उपाय छलिन जे ढाकीक-ढ़◌ाकी मर र<strong>ह</strong>ए।ज ुगेसरो आ ामो चिर ओिढ, मु<strong>ह</strong> झािप ँ सुतल र<strong>ह</strong>िथ।ेटफाम र् पर पनर<strong>ह</strong>-बीस टा अआ कुकुडऐर स ओम<strong>ह</strong>र करैत र<strong>ह</strong>ए।ेटफाम र्क पछबािर भाग माल-जालक <strong>ह</strong>ीक ढेरी स गंध अवैत सकरीक एकटा ापारी<strong>ह</strong>ीक कारोबार करैत अिछ। गाम-घर मे जे माल-जाल मरैत ओकर <strong>ह</strong>ी गामे-घरक छोटका ापारी, भार पर उिघ-उिघ अत अिछ ओि<strong>ह</strong> ापारी ऐठाम बेिच-बेिचगुजर करैत अिछ। जखन बेसी <strong>ह</strong>ी जमा भए जायत छैक तखन ओ मालगाडीकिडा मे लािद बा<strong>ह</strong>र पठबैत अिछ। जाधिर <strong>ह</strong>ी ेटफाम र्क बगल मे र<strong>ह</strong>ैत अिछताधिर अआ कुा सब ओि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ी केँ िचबबैक पाछू तबा<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत अिछ। िदन र<strong>ह</strong>ौिक राित, जते टीषनक कातक कुकुडअिछ सब ओि<strong>ह</strong>क इद र्-िगद र् मड़राइत र<strong>ह</strong>ैत अिछ।ओना आ-आ गामक कुकुडगाम छोिड ओतए र<strong>ह</strong>ैत अिछ। एकटा िपा एकटा िपीकसंग, ेटफाम र्क प ूबािर भाग से अिबते छल िक एकटा दोसर कुाक नजिर पड़लैक।िबना बोली <strong>दे</strong>नि<strong>ह</strong> ओ कुकुडदौिड क’ ओि<strong>ह</strong> जोिड(िपा-िपीक) लग प<strong>ह</strong>ु ँच गेल।आग ू-आग ू िपी आ पाछू-पाछू िपा नाङिर डोलबैत ओ दोसर कुकुडिपीक मु<strong>ह</strong>सँघलक। ू मु<strong>ह</strong> सुिघति<strong>ह</strong> िपी, मु<strong>ह</strong> िचयािर केँ , ओि<strong>ह</strong> कुा पर टूटिल। िपी केँटूिटति<strong>ह</strong> पैछला िपा जोर से भुकल। कुाक अवाज सुिनति<strong>ह</strong>, जते अआकुकुडेटफाम र् पर र<strong>ह</strong>ए, सभ भुकैत दौिड केँ , ओि<strong>ह</strong> िपी केँ घेिर लेलक। सभसभपर भूकै लगल। मुदा िपी डरायल नि<strong>ह</strong>। रानी बिन <strong>ह</strong>िनीक चािल मे पिछममु<strong>ह</strong>े चलिल। अबैत-अबैत िटकट घरक सोझे बैिस र<strong>ह</strong>िल। िपी केँ बैिसति<strong>ह</strong> सभिपा पटका-पटकी करै लगल।ेटफाम र्क पछवािर भाग, कदमक गाछक िना मे मघैया डोम सभ डेरा खसौर<strong>ह</strong>ए। ओि<strong>ह</strong> काल एकटा छैा ँ ड़◌ा एकटा छैा ँ डीक संग, डेरा स थोड़◌े पिछम जाय, ला-पी करैत र<strong>ह</strong>ए। कुाक अवाज सुिन एक गोटे केँ िन टूटलै। िन टुिटति<strong>ह</strong>आिख तकलक िक पछवािर भाग द ुन ू गोटे केँ ला-पी करैत <strong>दे</strong>खलक। ओ ककरोउठौलक नि<strong>ह</strong>! असकरे उिठ क’ ओि<strong>ह</strong> द ुन ू लग प<strong>ह</strong>ु ँचल। ओ<strong>ह</strong>ो द ुन ू <strong>दे</strong>खलकै। छैा ँ ड़◌ा122


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ससिर केँ झाड़◌ा फीडै ले कात मे वैिस गेल। मुदा छैा ँ डी चलाक। फिरे से ओि<strong>ह</strong>आदमी केँ छैा ँ डी क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘का।’’का सुिन ओ िकछु बाजल नि<strong>ह</strong> मुदा घ ुरबो नि<strong>ह</strong> कयल। आगुए मु<strong>ह</strong>े ससरैतबढल। छैा ँ िडयो ओकरे िदस ससरिल। लग मे प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> छैा ँ डी का पर दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथदइत फुसफुसा क’ क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘का....।’’का पर <strong>ह</strong>ाथ पिडति<strong>ह</strong> काक मन बदलै लगलिन। जि<strong>ह</strong>ना िषकारी केँ दोसराकिषकार <strong>ह</strong>ाथ लगला पर ख ुषी <strong>ह</strong>ोइत ति<strong>ह</strong>ना को केँ भेलिन। ओ<strong>ह</strong>ो अपन दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथक’ छैा ँ डीक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर <strong>दे</strong>लिखन। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर <strong>ह</strong>ाथ पिडति<strong>ह</strong> छैा ँ डी <strong>ह</strong>ा केलक। छैा ँ उड़◌ो<strong>दे</strong>खैत। उिठ क’ ओ<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ा करै लगल। <strong>ह</strong>ा सुिन सभ मघैया उिठ-उिठ दौड़ल।िटकटघर (ेषन) मे िटकट मार पैटमेन केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘रघ, ू ेटफाम र् पर बड<strong>ह</strong>ा<strong>ह</strong>ोइ छैक। जा केँ <strong>दे</strong>ख<strong>ह</strong>क ते।’’पैटमेन जवाब <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘टीषन िछयै। सभ र ंगक लोक ऐठाम अबै-जाय अए।जँ <strong>ह</strong>म ओम<strong>ह</strong>र <strong>दे</strong>खै ले जाय आ ऐर(ेषन घर मे) चोर चिल आबेए ते असकरेअ<strong>ह</strong>ा ँ ब ुते सारल <strong>ह</strong>एत। भ केबाडब छै। द ुन ू गोटे जागल टा र<strong>ह</strong>ूँ । नि<strong>ह</strong> तसरकारी समान चोिर भे द ुन ू गोरेक करी जायत। को िक सुरक्षा गाडर् अिछजे चोिरक दोख ओकरा लगतै।’’पैटमेनक बात ेषन मार केँ नीक ब ु िझ पड़लिन पैटमेन केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ठीकेक<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>।’’द ुन ू गोटे गप-सप करै लगला। ले जिरते र<strong>ह</strong>ै। केवाड़क दोग <strong>दे</strong>पैटमेन ेटफाम र् िदस तकलक ते <strong>दे</strong>खलक जे कुा सभ पटका-पटकी करै अए।अार द ुआरे मघैया सभ केँ <strong>दे</strong>खबे नि<strong>ह</strong> केलक।एक िदस कुा सब<strong>ह</strong>क झौ<strong>ह</strong>िड आ पटका-पटकी, दोसर िदस मघैया सभ<strong>ह</strong>क गािर-गरौबिल स ेटफाम र् गदिमषान <strong>ह</strong>ुअए। म-मन रमाका सोचित जे भ भए र<strong>ह</strong>लअिछ। लोकक <strong>ह</strong>ा सँ <strong>ह</strong>मर समान तँ सुरिक्षत अिछ। ज ुगेसर केँ उठवैतक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘क आग ू बिढ क’ जा के <strong>दे</strong>ख<strong>ह</strong>क ते कथीक <strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ोइ छै?’’123


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ज ुगेसर उिठ क’ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘का, कोन फेरा मे पडै छीबस े आ रेलवेेषन मे एि<strong>ह</strong>ना सिदखन, झिठ-फूिस ू लय <strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>ै छै। अपन जान बचाउ।अरे कते जायब।’’भोर <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> टमटमवला सभ अवै लगल। उरवािर भाग (थोड़◌े <strong>ह</strong>िट क’)ठकुरबाडी मे घडीघंट बजै लगल। घडीघंटक आबाज सुिन रमाका नम<strong>ह</strong>र सा ँसछोड़लिन। ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ओंघी से मन भकुआएल अिछ। चा<strong>ह</strong>ो दोकान परलोक सभ के गल-गुल करैत सु िछयै। क चा<strong>ह</strong> पी अबै छी। ताबे तूसमान सब <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’कि<strong>ह</strong> रमाका उिठ क’ कल पर जाय कुड़◌ुडकेलिन। पािन पीलिन। पािन पी<strong>िव</strong>चा<strong>ह</strong>क दोकान पर जाय चा<strong>ह</strong> पीलिन। चा<strong>ह</strong> पीिब पान खाय घिर ु क’ आिब ज ुगेसर केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब तो<strong>ह</strong>ू जा<strong>ह</strong>। चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong> द ू टा टमटम से<strong>ह</strong>ो के अ<strong>िव</strong><strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’ज ुगेसर उिठ के कल पर जाय कुड् ़ड़◌ा केलक। कुड़◌्ड़◌ा केलाक बाद सोचलकजे अखैन िभनसुरका प<strong>ह</strong>र छै। तो<strong>ह</strong>ू मे तीिनये-चािर टा टमटमवला आयल अिछ।जँ क<strong>ह</strong>ी ं चा<strong>ह</strong> पीबै ले चिल जाय आ इम<strong>ह</strong>र टमटमवला दोसर गोरे के गिछ लै,तखन त प<strong>ह</strong>पिट भ’ जायत। तइ से नीक जे पि<strong>ह</strong> टमटमे वला केँ कि<strong>ह</strong>िदअए। सै<strong>ह</strong> केलक। टमटमवला लग प<strong>ह</strong>ु ँच क’ प ूछलकै- ‘‘भाइ, टमटम खाली छ<strong>ह</strong>।’’‘<strong>ह</strong>ँ।’‘चलब<strong>ह</strong>।’‘<strong>ह</strong>ँ, चलब।’पि<strong>ह</strong>ल टमटमवला जे छल, ओकर घरबाली दिखत ु छलैक। दस बजे मे डाॅरऐठाम जेबाक छलैक। एो टा पाइ नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong> भोरे ेषन प<strong>ह</strong>ु ँच गेल जे एो-द ूटा भाड़◌ा कमा लेब ते औझ ुका जोगार भ’ जायत। िकएक त कम से कम पचासपैआ दवाई-दा, तकर बाद घरक ब ुतात, घोड़◌ाक खरचा आ दस पैआ बै ंकवलाकेँ से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>वाक अिछ।ज ुगेसर केँ पुिछति<strong>ह</strong> टमटमवला म-मन सोचै लगल जे िभनसुरका बो<strong>ह</strong>िन छी तेँएकरा छोडैक नि<strong>ह</strong> अिछ। साला टमटमवला सभ जे अिछ ओ उपरौज करैत र<strong>ह</strong>ैतअिछ। क<strong>ह</strong>ै ले अपना मे युिनयन ब अिछ मुदा बा को छइ<strong>ह</strong>ें नि<strong>ह</strong>। लगले124


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बैसार क क’ <strong>िव</strong>चािर लेत आ ज<strong>ह</strong>ा ँ दस पैआ जेबी मे एलै आ ताडी पीलक िकमनमाना करै लगैत अिछ। अपना मे सभ <strong>िव</strong>चार अिछ जे बर-बीमारी मे सभचंदा <strong>दे</strong>वइ मुदा <strong>ह</strong>मरे कए टा पैसा चंदा <strong>दे</strong>लक। पनर<strong>ह</strong> िदन से घरवाली दिखतुअिछ जि<strong>ह</strong> पाछु रेजािनस-रेजािनस भ’ गेल छी। एो मुी घोड़◌ा केँ बदाम दइिदयै आ अप भिर पेट खाइ छी। िधया-प ूता सभ अ बेतरेटउआइत(टौउआइत) र<strong>ह</strong>ै अए। तखन ते धवाद ओ<strong>ह</strong>ी बा सभ के िदअए जेभुखलो माए केँ सेवा-ट<strong>ह</strong>ल करै अए। अप घोड़◌ाक संग-संग टमटम िधचै छी।जँ से नइ करब आ सोल<strong>ह</strong>ो अा घोड़◌े भरोसे र<strong>ह</strong>ब ते ओ<strong>ह</strong>ो मिर जायत।ओइ<strong>ह</strong> त, <strong>ह</strong>मर लछमी छी। ओकरे परसा<strong>दे</strong> द ू पाइ <strong>दे</strong>खै छी। ओकरा का छोिड<strong>दे</strong>बइ। िजनगी भिर त ओकरे संग सुखो केलौ छोट-छोट बो केँ त ओइ<strong>ह</strong>थतमािर केँ रखलक। <strong>ह</strong>म त भिर िदन बोनाइले र<strong>ह</strong>ै छी। घर त ओि<strong>ह</strong> वेचारीकपरसा<strong>दे</strong> चलै अए।ति<strong>ह</strong> बीच ज ुगेसर प ूछलकै- ‘‘कते भाड़◌ा लेब<strong>ह</strong>क?’’भाड़◌ाक नाम सुिन टमटमवला सोचै लगल- एक त िभनसुरका बो<strong>ह</strong>िन छी, दोसरडाकडरो अइठीन जाइ के अिछ। जँ भाड़◌ा क<strong>ह</strong>बै आ ओते नइ िदअए तखन तेबक-झक <strong>ह</strong>ैत। जँ क<strong>ह</strong>ी ं दोसर टमटम पकिड िलअए तखन ते ओि<strong>ह</strong>ना मु<strong>ह</strong> तकैतरि<strong>ह</strong> जायब। तइ से नीक <strong>ह</strong>ैत जे पि<strong>ह</strong> समा आ पिसनजरो चढ़◌ा ली। एतेबात मन मे अिबति<strong>ह</strong> टमटमवला क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘जे उिचत भाड़◌ा <strong>ह</strong>ैत सै<strong>ह</strong> लेब। <strong>ह</strong>मतोरा एक <strong>ह</strong>जार कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong> तेँ िक तू दइये <strong>दे</strong>ब<strong>ह</strong>।’’टमटमवलाक बात सुिन ज ुगेसर क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘अा ठीक छै। पि<strong>ह</strong> चा<strong>ह</strong> पीिब लाए।’’द ुन ू टमटमोवला आ ज ुगेसरो चा<strong>ह</strong>क दोकान पर जाय चा<strong>ह</strong> पीलक। चा<strong>ह</strong> पीिब तीन ूगोटे तमाकुल खेलक। चा<strong>ह</strong>वला केँ ज ुगेसरे पाइ <strong>दे</strong>लकै। तीन ू गोटे रमाकालग आिब समान सब उठा-उठा टमटम पर लदलक। एकटा टमटम पर ामा, ज ुगेसरचढल आ दोसर पर असकरे रमाका समानक संग चढलिन। िकछु द ूर आग ू बढला पररमाका टमटमवला केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘घोड़◌ा एते लटल छ<strong>ह</strong>, खाइ ले नइ दइछ<strong>ह</strong>क?’’रमाकाक बात सुिन टमटमवला बेवषीक आिख उठा रमाका िदिष <strong>दे</strong>िख उर <strong>दे</strong>मएचा<strong>ह</strong>ैत मुदा कत दय मु<strong>ह</strong> से बकारे नि<strong>ह</strong> िनकलै दैत। टमटमवलाक आिख परआिख दए रमाका पढै लगलिथ। ति<strong>ह</strong> बीच टमटमवलाक आिख मे र ढवढबा125


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गेलै। का परक तौनी स आिख पोिछ टमटमवला क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘सरकार यै<strong>ह</strong>टमटम आ घोड़◌ा <strong>ह</strong>मर िजनगी छी। अ<strong>ह</strong>ी पर पिरवार चलै अए। जइ िदन सेभनिसया द ु िखत पड़ल तइ िदन से जे कमाइ छी से दबाइये-दा मे खरचा भ’जाइ अए। अप वाल-बाकेँ आ घोड़◌ो के खाइक तकलीफ भ’ गेलै अए। कीकरबै! क<strong>ह</strong>ुना परान बचै िछयै। परान ब ँचतै ते माउस <strong>ह</strong>ेबे करतै।’’टमटमवलाक धैय र् आ बेवषी <strong>दे</strong>िख रमाकाक दय पिघल क’ इन<strong>ह</strong>ोर पािन जेँ कापातर भ’ गेलिन। िबना िकछु बजनि<strong>ह</strong> म-मन सोचै लगलिथ जे एक तर<strong>ह</strong>कमजब ुर ओ अिछ जे िकछु करबे(कमेबे) नि<strong>ह</strong> करैत अिछ आ दोसर तर<strong>ह</strong>क ओ अिछजे िदन-राित खटैत अिछ मुदा ओकरा ाकृित स’ ल’ केँ म धिर एि<strong>ह</strong> पे संकटपैदा करैत अिछ जि<strong>ह</strong> स ओ मजव ूर <strong>ह</strong>ोइत अिछ। इ(टमटमवला) दोसर णीकमजव ूर अिछ तेँ ऐ<strong>ह</strong>ेन लोक केँ मदित करब धरमक णी मे अबैत अिछ। जरऐ<strong>ह</strong>ेन लोकक मदित करैक चाि<strong>ह</strong>ऐक। मुदा मे<strong>ह</strong>नतकष आदमीक मोन एे सत<strong>ह</strong>ोइत अिछ जे दोसर सँ <strong>ह</strong>थउठाइ नि<strong>ह</strong> लेमए चा<strong>ह</strong>ैत अिछ। जँ <strong>ह</strong>म िकछु मदितकरै चाि<strong>ह</strong>ऐक आ ओ लइ स नासकार जाय तखन त मन मे कचोट <strong>ह</strong>ैत। एि<strong>ह</strong>असम ंजस मे रमाका पिड गेला। फेिर सोचै लगलिथ जे कोन पे एकरा मदितकयल जाय? सोचैत-सोचैत सोचलिन जे <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> िकछु कि<strong>ह</strong> एकरे सँ पिछऐक ू जेअखन तू जि<strong>ह</strong> संकट मे पड़ल छ<strong>ह</strong> ओि<strong>ह</strong> मे कते स<strong>ह</strong>योग भए गेला स तोरा पाडलिगजेत<strong>ह</strong>। इ <strong>िव</strong>चार मन मे अिबति<strong>ह</strong> प ूछलिखन- ‘‘अखन तोरा कते मदित भए गेलासँ पार लिग जेत<strong>ह</strong>।’’रमाकाक बात सुिन टमटमवलाक मन मे संतोषक छोट-छीन लकीर िखंचा गेल।म-मन सब ि<strong>ह</strong>साब बैसवैत बाजल- ‘‘सरकार, अगर अखन पा ँच िदनक ब ुतात(पिरवारोक आ घोड़◌ोक) आ एक सय पैआ भए जाय त <strong>ह</strong>म अपन िजनगी केँपटरी पर आिन लेब। जख िजनगी पटरी पर आिब जायत तख िजनगीक सरपटचािल पकिड लेब। तीन ू काज(स्ीक इलाज, पिरवार आ कारोवार) ऐ<strong>ह</strong>ेन अिछ जेएो टा छोडैवला नि<strong>ह</strong> अिछ।’’टमटमवलाक बोली मे रमाका केँ मदितक आषा बिझ ु पड़लिन। आषा <strong>दे</strong>िख ख ुषीभेलिन। ख ुषी अिबति<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चारलिथ जे अगर पा ँच िदनक बदला दस िदनक ब ुतात आसय पैआक बदला द ू साय पैया जँ मदित कए <strong>दे</strong>वइ त <strong>िव</strong>रोध नि<strong>ह</strong> करत।संगे, जख समा सँ िनकलैक आषा जिग जेतइ ते काजो करैक सा<strong>ह</strong>स बिढ126


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जेतइ। मुदा असकरे त नि<strong>ह</strong> अिछ द ू गोटे(द ू टा टमटमवला) अिछ। िक द ुन ूगोटे केँ मदित करवैक आ िक एकरे टा?’’पुनः एि<strong>ह</strong> सवाल पर सोचै लगलिथ। मन मे एलिन जे मुसीबत त एि<strong>ह</strong> वेचारे टाकेँ छैक। ओकरा(दोसर टमटमवाला) से त गप नि<strong>ह</strong> भेल जे बिझितयैक। ुमुदाएकर त ब ुझिलऐक। तेँ एकरे टा मदित करबैक। ओकरा(दोसर टमटमवला) से पुिछलेवइ जे तो<strong>ह</strong>र भाड़◌ा कते भेल<strong>ह</strong>? जेते क<strong>ह</strong>त तते दए <strong>दे</strong>वइ। मुदा एकठाम (सोझामे) कम-बेसी <strong>दे</strong>वो उिचत नि<strong>ह</strong>। तेँ पि<strong>ह</strong> ओकरा भाड़◌ा दए <strong>िव</strong>दा कए<strong>दे</strong>वइ आ एकरा रोिक, पाछू केँ सभ िकछु दए <strong>िव</strong>दा कए <strong>दे</strong>वइ। गरीबक दय केँज ुराइब, बडपैघ काज <strong>ह</strong>ोयत। एते सोचैत-सोचैत रमाका घर पर प<strong>ह</strong>ु ँचगेला<strong>ह</strong>।घर मे ताला लगा <strong>ह</strong>ीरान पैखाना गेल र<strong>ह</strong>िथ। द ुन ू टमटम प<strong>ह</strong> ु ँच दलानक आग ूमे ठाढ भेल। टमटम ठाढ <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> सभ िकयो उतड़ला<strong>ह</strong>। टमटमोवला आज ुगेसरो, सब सामान केँ उतािड दावाक ओसार पर रखलक। ताबे <strong>ह</strong>ीरानो बाधिदिष स आिब पोखिरक प ूबिरया म<strong>ह</strong>ार लग प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>ार लग अिबति<strong>ह</strong> दरवापर टमटम लगल <strong>दे</strong>खलिन। टमटम <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ीरान बिझ ु गेल जे रमाका आिबगेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ क’ दतमिन, कुड़◌ुडकए लफरल दरवा पर आिब घरक तालाखोिल <strong>दे</strong>लिखन। <strong>ह</strong>ाथे-पाथे तीन ू गोटे सभ सामान केँ कोठरी मे रिख <strong>दे</strong>लकिन।दोसर टमटमवला केँ भाड़◌ा पिछ ू रमाका दए <strong>दे</strong>लिखन। पि<strong>ह</strong>ल टमटमवला केँ आिखकँइषारा सँ कै ले क<strong>ह</strong>लिखन। दोसर टमटमबला चिल गेल। पि<strong>ह</strong>ल टमटमवला केँ द ूसय पैया आ दस िदनक ब ुतात(द ू पसेरी बदाम आ तीन पसेरी चाउर) दए <strong>िव</strong>दाकेलिन। टमटम पर चिढ, म-मन गद-गद <strong>ह</strong>ोइत टमटमवला गीित सभक सुिध अ<strong>ह</strong>ा ँलइ छी यौ बावा <strong>ह</strong>मरा िकअए <strong>िव</strong>सरल छी यौ। गुनगुनाइत <strong>िव</strong>दा भेल।पसीना स गंध करैत कुरता-गंजी िनकािल रमाका चैकी पर रखलिन।भकुआइल मन र<strong>ह</strong>िन। मुदा नीके-ना घर प<strong>ह</strong>ु ँचला स मन ख ुषी <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>िन।<strong>ह</strong>ीरानकेँ प ूछै स पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> रमाका प ूछलिखन-की ?’’‘<strong>ह</strong>ँ’ कि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ीरान प ूछलिखन- ‘‘याा बिढया ँ र<strong>ह</strong>ल की ?’‘‘गाम-घरक <strong>ह</strong>ाल-चाल बिढया अिछ127


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘‘ये<strong>ह</strong>, यााक संब ंध मे की क<strong>ह</strong>ू! अखन त म भकुआयल अिछ आ तीिन िदन सेन<strong>ह</strong>ेबो केल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ेन। तेँ पि<strong>ह</strong> न<strong>ह</strong>ा िलअए िदअ। तखन िनचेन से यााक संब ंधमे क<strong>ह</strong>ब।’’ज ुगेसर केँ जे िबदाइ मास मे भेटल र<strong>ह</strong>ै, ओ चािर टा काटून र् मे र<strong>ह</strong>ै । चाकाटून र् ज ुगेसर फुटा क’ ओसारे पर रख र<strong>ह</strong>ए। ज ुगेसरक घरवाली आ िधया-प ूतासे<strong>ह</strong>ो आिब गेलैक। चा काटून र् ज ुगेसर अपना घरवाली केँ <strong>दे</strong>खबैत क<strong>ह</strong>लक- ‘‘ईअन छी। अंगना चल ू।’’अन सुिन घरोवली आ िधयो-प ूतो चपचपा गेल। चा काटून र् लए आ ंगन <strong>िव</strong>दाभेल।रमाका अबैक समाचार गाम मे िब<strong>ह</strong>ािड जेँ का पसिर गेल। िधया-प ूता स ल’क’ चेतन धिर <strong>दे</strong>खै ले अबै लगलिन। दरबा पर लोकक भीडबढै़ लागल।रमाका न<strong>ह</strong>ाएब छोिड ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगे, ससवला काटून र् एतै आब<strong>ह</strong>।’’सस मे डाॅ. म<strong>ह</strong>े द ू काटून र् नािरयल(टुकडी बना◌ाओल) <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िन। ज ुगेसरकोठरी जा एकटा काटून र् उठौ आयल। जि<strong>ह</strong>या स रमाका चारी जीक आमगेलिथ ति<strong>ह</strong>या स <strong>िव</strong>चारे बदिल गेलिन। अपन सुख-द ुख केँ ओते म<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> िदअएलगलिथ जते दोसराक। दरबा पर लोक थ<strong>ह</strong>ा-थ<strong>ह</strong>ी करै लगल। जना लोककदय रमाका क दय मे िमझराय लगलिन आ रमाकाक दय लोक मे। अपनन<strong>ह</strong>ाएव, दतमिन करब आ आिख ँ पर लटकल ओघी सभ िबसिर ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘चेतन केँ द ू टा टुकडी आ बाल-बोध केँ एक-एक टा टुकडी बािट ँ द<strong>ह</strong>क। दरवापर आयल एो गोटे इ नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ए जे <strong>ह</strong>मरा नि<strong>ह</strong> भेल।’’काटून र् खोिल ज ुगेसर नािरयलक टुकडी िबल<strong>ह</strong>ै लगल। <strong>ह</strong>ाथ मे पिडति<strong>ह</strong>, की चेतनकी िधया-प ूता, नािरयल खाय लगैत। एक काटून र् सिठ गेल मुदा <strong>दे</strong>िखिन<strong>ह</strong>ार, िजज्ञासाकेिन<strong>ह</strong>ार नि<strong>ह</strong> सठल। दोसरो काटून र् ज ुगेसर अनलक। दोसर काटून र् सठैत-सठैतलोको पतरा गेल। लोकक भीड<strong>ह</strong>टल <strong>दे</strong>िख रमाका नम<strong>ह</strong>र सा ँस छोडैत ज ुगेसर केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब तो<strong>ह</strong>ूँ जा के खा-पीअ<strong>ह</strong> गे। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ जाइ छी।’’आ ंगन आिब ज ुगेसर अपन चा काटून र् खोललक। मास मे काटूनक र् भीतरकासमान नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ख छल तेँ <strong>दे</strong>खैक उुकता र<strong>ह</strong>ै। एक-एक टा काटून र् चा गोटे-म<strong>ह</strong>े, र<strong>िव</strong>, जमुना आ सुजाता- <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ै। पि<strong>ह</strong>ल काटून, र् म<strong>ह</strong>ेवला, मे एक128


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जोडधोती, एक जोडसाडी, एकटा कुरता कपड़◌ाक पीस(टुकड़◌ा) एकटा आङीक पीस,एकटा चिर, एकटा गमछा, एक जोडज ुा(ज ुगेसर ले) आ एक जोडचल, (घरवलीले) द ुन ू बा ले पेट-षट र्क संग तीिन सय पैआ र<strong>ह</strong>ैक। एि<strong>ह</strong>ना तीन ू काटून र् मेसे<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>ैक। चा काटूनक र् समान <strong>दे</strong>िख ज ुगेसरक पिरवार केँ ख ुसीक िब<strong>ह</strong>ािड मन मेउिठ गेलैक। द ुन ू बा अपन कपड़◌ा <strong>दे</strong>िख ख ुषी स एक-एक टा प<strong>ह</strong>ीिर आ ंगन मेनचै लगल। िकऐक त कपड़◌ाक ऐ<strong>ह</strong>न सुख िजनगी मे पि<strong>ह</strong>ल िदन भेटल छलैक।द ुन ू परानी ज ुगेसर केँ से<strong>ह</strong>ो ख ुषी स मन गद-गद भए गेलैक। ज ुगेसर ि<strong>ह</strong>साबजोडै लगल जे जँ ओिरया केँ पि<strong>ह</strong>रब ते द ुन ू गोरेक िजनगी पाडलिग जायत ऐ<strong>ह</strong>निचन कपड़◌ा आइ धिर नसीब नि<strong>ह</strong> भेल छल। एक आिख ज ुगेसर समान पर <strong>दे</strong>आ दोसर आिख घरवालीक आिख पर <strong>दे</strong>लक।द ुन ू गोटेक आिख मे िजनगीक बस अवै लगलैक। अपन <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> मन पड़लै।ज ुगेसर केँ <strong>ह</strong>ोय जे घरवालीकेँ द ुन ू बाि<strong>ह</strong> ँ स पिजया क’ छाती मे लगा ली आ घरवालीकेँ <strong>ह</strong>ोय जे घरवला केँ कोरा मे बैिस एकाकार भए जाय। मुदा तीन िदनक गाडीकझमार सँ ज ुगेसरक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो भिसआइ आ ओंिघयो आिखक पीपनी केँ झलफलबैत र<strong>ह</strong>ए।ज ुगेसर घरवाली केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘पि<strong>ह</strong>रै ले एक-एक जोडकपड़◌ो आ ज ुो ब<strong>ह</strong>ार रख ूआ बाकी केँ ख ूब सिरया क’ रिख िलअ जे दिर ु नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए।’’बेर टिग गेल। ज ुगेसर नवका धोती, गंजी प<strong>ह</strong>ीिर का पर गमछा रमाका ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँचल। रमाका सुतले र<strong>ह</strong>िथ। आ ंगन जाय ामा केँ <strong>दे</strong>खलक तेओ<strong>ह</strong>ो सुित उिठ के मु<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ धोइत छली<strong>ह</strong>। ज ुगेसर केँ <strong>दे</strong>िख, ामा एक टक सिनङ<strong>ह</strong>ािर, मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आइ त अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुरगमिनया बर जेँ का लगै छी,ज ुगेसर।’’<strong>ह</strong>ँसैत ज ुगेसर उर <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘काकी, मि<strong>ह</strong>र भाय <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ा छी।’’मि<strong>ह</strong>रक नाम सुिन ामा क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भगवान भोग <strong>दे</strong>िथ। की सब बा<strong>दे</strong>लिन?’’ज ुगेसर- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ से लाथ कोन काकी, तते कपड़◌ा-ला आ ज ुा-चल चागोरे केँ <strong>दे</strong>लिन जे िजनगी भिर कतबो धािग ँ क’ प<strong>ह</strong>ीरब तइयो सठत।’’बेटा-प ूतो<strong>ह</strong>ूक बड़◌ाई सुिन ामाक दय उमिड पड़लिन। आािदत भएप ूछलिखन- ‘‘पाइयो-कौडी <strong>दे</strong>लिन िक कपड़◌े-ला टा?’’129


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘पैआ त गनिलऐ नि<strong>ह</strong>, मुदा ब ु िझ पड़ल जे दस-पनर<strong>ह</strong> टा नमरी अिछ।’‘बा<strong>ह</strong>। मािलक <strong>दे</strong>खलिन की नि<strong>ह</strong>?’‘ओ त सुतले छिथ। <strong>ह</strong>ुनके <strong>दे</strong>खबै ले प<strong>ह</strong>ीर के एलौ।’‘<strong>ह</strong>म ताबे चा<strong>ह</strong> बनबै छी। दरवा पर जाय क’ <strong>ह</strong>ुनको उठा िदऔन।’‘बड़बिढया’ कि<strong>ह</strong> ज ुगेसर दरबा पर आिब रमाका केँ उठवै लगलिन। आिखखोिल रमाका <strong>दे</strong>वालक घडी पर नजिर <strong>दे</strong>लिन। चािर बजैत। पड़ले-पड़ल सुतैकि<strong>ह</strong>साब जोड़लिन। ि<strong>ह</strong>साब जोिड घ ुनघ ुना क’ बजला<strong>ह</strong>- ‘‘ऐ<strong>ह</strong>ेन िन त ज ुआिनयो मेनि<strong>ह</strong> अबैत छल।’ ओछाइन पर स उिठ ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘क चा<strong>ह</strong> बआब<strong>ह</strong>। अख बिझ ु पडै अए जे िन आिखये ँ पर लटकल अिछ। ताबे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँकुड़◌ुडकए लइत छी।’’कि<strong>ह</strong> रमाका पि<strong>ह</strong> लघी करै गेला<strong>ह</strong>। लघी करै काल बिझ ु पड़िन जे चा<strong>ह</strong>ो सेधीपल लघी <strong>ह</strong>ोइ अए। ततवे नि<strong>ह</strong> जते लघी चािर बेिर मे करैत छी। तो<strong>ह</strong>ू सबेसी भए र<strong>ह</strong>ल अिछ। लघी कए कल पर आिब आिख-कान पोिछ, कुड़◌ुडकए दमसा क’भिर पेट पािन पीलिन। पािन पीिबति<strong>ह</strong> बिझ ु पड़लिन जे अधा िन पड़◌ा गेल।ज ुगेसर चा<strong>ह</strong> अनलक। रमाका चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ िक <strong>ह</strong>ीरानो ूल से आिबगेला। शिषषेखर आिब गेल। <strong>ह</strong>ीरान ज ुगेसर केँ प ूछलिखन- ‘‘जाा(याा) बिढयार<strong>ह</strong>ल की ?’’<strong>ह</strong>ँसैत ज ुगेसर बाजल- ‘‘जाइ काल टेन मे बडभीडभेल। जाबे गाडी मे र<strong>ह</strong>ीताबे एो बेर झाड़◌ा भेल आ सुतलौ। िकऐक ते िरजफ सीट र<strong>ह</strong>बे करै। जइ िडा मे बैसल र<strong>ह</strong>ी ओि<strong>ह</strong> मे लोकक करमान लागल र<strong>ह</strong>ै। तइ पर सेसब टीषन(जइ ेषन मे गाडी कै) मे एगो-द ूगो लोक उतडै आ दस-बीस गोरेचिढ जाय। मुदा भगवानक दया से क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना प<strong>ह</strong>ु ँच गेलौ। जखन मास टीषनपर उतड़लौ ते दोसरे र ंगक लोक दिखयै। अपना सब िदस अिछ िक जे सब र ंगलोक िमलल-ज ुलल अिछ। से नइ <strong>दे</strong>िखयै। बेसी लोक कािरये र<strong>ह</strong>ै। गोटे-गोटेलोक उर बिझ ु पडै। जखन डेरा पर प<strong>ह</strong>ु ँचलौ ते मकान <strong>दे</strong>िख िबसबासे <strong>ह</strong>ुअएजे अपन िछअिन। बड़का भारी मकान। तइ मे कोठलीक कमी नि<strong>ह</strong>।’’‘भिर मोन <strong>दे</strong>खलौ की ?’130


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘‘ऐ<strong>ह</strong>, की क<strong>ह</strong>ू मासटर सैब, मि<strong>ह</strong>र भाय अप मोटर से भिर-भिर िदन ब ुलबैतर<strong>ह</strong>िथ। मोटरो ते<strong>ह</strong>ेन जे ज<strong>ह</strong>ा ँ बैइसी आ ख ुगै िक ओंघी लिग जाय। कतए की<strong>दे</strong>खलौ से म अिछ।’’रमाका केँ मास सँ अयवाक समाचार सुिन म<strong>ह</strong>ेक ूलक संगी, सुब ुध से<strong>ह</strong>ोअएला<strong>ह</strong>। ओ <strong>ह</strong>ाई ूल मे िषक्षक छिथ। म<strong>ह</strong>े आ सुब ुध, <strong>ह</strong>ाई ूल धिर, संगे-संगपढ र<strong>ह</strong>िथ। म<strong>ह</strong>े साइ ंसक <strong>िव</strong>ाथीर् आ सुब ुध आट र्क। बी.ए. पास केला पर सुव ुधिषक्षक भेला<strong>ह</strong> आ म<strong>ह</strong>े डाॅरी पिढ, डाॅर बनला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>ेक कुषल-म पिछूसुव ुध रमाका केँ प ूछलिखन- ‘‘अपना एि<strong>ह</strong>ठामक लोक आ मासक लोक मे की अंतर<strong>दे</strong>खिलऐक?’’द ुन ू ठामक लोकक तुलना करैत रमाका क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘ओुका आ अपना ऐठामकलोक मे अकास-पतालक अर अिछ। ओि<strong>ह</strong>ठामक लोक अपना एि<strong>ह</strong>ठामक लोक सँअिधक मे<strong>ह</strong>नती आ इमानदार अिछ।’’िबचि<strong>ह</strong> मे शिषषेखर ष्न केलकिन- ‘की मे<strong>ह</strong>नती?’‘मक तुलना करै सँ पि<strong>ह</strong> अपन इलाका आ मासक मािट-पािनक तुलना सुिनिलअ। जे<strong>ह</strong>ेन सुर मािट अपना सभक अिछ <strong>दे</strong>खते िछयै जे कते मुलायम आउपजाऊ मािट अिछ। पािनयो कते बिढया ँ अिछ, ऐ<strong>ह</strong>न मास मे नि<strong>ह</strong> अिछ। अपनासभ सँ बेसी गरिमयो पडैत छैक। ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर लोकक सवाल अिछ, अपना ऐठामकलोक अिधक आलसी अिछ। समय केँ को म<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> दइत अिछ। वा इ कि<strong>ह</strong>यौकजे एि<strong>ह</strong>ठामक लोक समयक म<strong>ह</strong> ब ुझवे नि<strong>ह</strong> करैत अिछ। िकयो ब ुझबो करैत अिछत ओ परजीवी बिन िजनगी <strong>िव</strong>तबै चा<strong>ह</strong>ैत अिछ। <strong>ह</strong>ँ, िकछु गोटे ऐ<strong>ह</strong>ेन जर छिथजे मयािदत र् म बिन िजनगी जी<strong>िव</strong> र<strong>ह</strong>ल छिथ। जे प ूजनीय छिथ, मुदा सामािजकवा सिदखन <strong>ह</strong>ुनको झकझोिडति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छि। ओि<strong>ह</strong>ठामक लोक समयक संग चलैतछिथ। जि<strong>ह</strong> सँ कमजोर इलाका रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ नीक-न<strong>ह</strong>ाित ँ िजनगी िबतवैत अिछ।ओि<strong>ह</strong>ठामक लोक भीख केँ अधला बिझ ु नि<strong>ह</strong> म ंगैत अिछ, मुदा अपना ऐठाम लोकउपाजर्नक ोत ब ुझैत अिछ।’’िबचि<strong>ह</strong> मे सुब ुध प ूछलकिन- ‘पढ़◌ाई-िलखाई के<strong>ह</strong>ेन छैक?’‘ूल, कओलेज, युिनविस र्टी सभ <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। लड़का-लड़कीक ूल शु<strong>ह</strong>े से अलग-अलग अिछ। मुदा तइयो द ुन ू केँ संगे-संग पढैत से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। अपना ऐठाम सँबेसी लड़की ओि<strong>ह</strong>ठाम पढैत अिछ। अपना ऐठाम लड़के पछुआयल अिछ त लड़कीक कोन131


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ि<strong>ह</strong>साब। गाडी(न) बस मे से<strong>ह</strong>ो अलग-अलग वा छैक। ज<strong>ह</strong>न िक अपना ऐठामसभ संगे-संग चलैत अिछ।’’सुब ुध- ‘‘खाई-पीबैक के<strong>ह</strong>ेन वा छैक?’’‘गरीब लोकक खान-पान दब <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> छेक। मुदा एक ि<strong>ह</strong>साव सँ <strong>दे</strong>खल जाय तअपना सभक नीक अिछ। कपड़◌ो-ला पि<strong>ह</strong>रब अपना ऐठाम नीक अिछ।’’रमाका केँ छोटकी पुतो<strong>ह</strong>ू सुजाता, एक पेटी(काटून) र् फलक बनल शराब से<strong>ह</strong>ो<strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िन। आिखक ँ इषारा सँ रमाका ज ुगेसर केँ एक बोतल ाी अ लेक<strong>ह</strong>लिखन। ज ुगेसर उिठ क’ भीतर गेल आ एकटा बोतल ाी आयल।दरवा पर आिब चा<strong>ह</strong>ेक िगलास केँ धोय, सभमे शराब दए सभ<strong>ह</strong>क आग ू मे<strong>दे</strong>लकिन। आग ू मे पिडति<strong>ह</strong> रमाका घट दए पीिब गेला<strong>ह</strong>। मुदा <strong>ह</strong>ीरानो,शिषषेखरो आ सुब ुधो केँ डर <strong>ह</strong>ोइत छलिन। कि<strong>ह</strong>यो पी नि<strong>ह</strong>। दो<strong>ह</strong>री िगलासपीबैत रमाका सभकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘पीबै जाइ जाउ, फलक रस िछयैक। कोअपकार नि<strong>ह</strong> करत।’’मुदा तइयो सभ-सभ<strong>ह</strong>क मु<strong>ह</strong> तकैत र<strong>ह</strong>ित। दो<strong>ह</strong>रा केँ फेिर रमाका सभकेँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘म-मन सुब ुध सोचलिन जे को ज<strong>ह</strong>र-मा<strong>ह</strong>ूर थोड़◌े िछयैक जे मिरजायब। अगर मरबो करब ते पि<strong>ह</strong> के मरता<strong>ह</strong>। ब ुझल जयतैक। आग ू मेराखल िगलास उठा आे स द ू घोट पी<strong>िव</strong>, िगलास रिख, <strong>ह</strong>ीरानक केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘पीव,ूपीब ू मार स<strong>ह</strong>ाएब। सुआद त को अधला नि<strong>ह</strong>ये ब ु िझ पडैत अिछ।’’सुब ुधक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरानो आ शिषषेखरो िगलास उठा केँ पीलिन। तेसरो िगलासरमाका चढ़◌ा <strong>दे</strong>लिखन। तेसर िगलास पी<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> आिख मे लाली अबै लगलिन। मन<strong>ह</strong>ुक से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। बजैक ताब से<strong>ह</strong>ो अबै लगलिन। जि<strong>ह</strong>ना आिग पर चढलपाइिनक वरतन मे, ताव लगला पर िना ँक पािन गम र् भए उपर आबै चा<strong>ह</strong>ैत अिछ,ति<strong>ह</strong>ना रमाकाो केँ <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। धीरे-धीरे र ंग चढैत नीक जेँ का चिढ गेलिन।अ<strong>ह</strong>ू तीन ू गोटे- <strong>ह</strong>ीरान, सुव ुध आ शिषषेखर- केँ आिख ँ तेज <strong>ह</strong>ुअए लगलिन।तेज <strong>ह</strong>ोइत नजिर सँ सुब ुध प ूछलिखन- ‘‘का, म<strong>ह</strong>े भाय मी मे र<strong>ह</strong>ै छिथ की?’’बजैक वेग रमाका केँ र<strong>ह</strong>बे करिन, ति<strong>ह</strong> पर सँ म<strong>ह</strong>ेक मी सुिन क<strong>ह</strong>ैलगलिखन- ‘‘म<strong>ह</strong>ेनक मे<strong>ह</strong>नत आ कमाई <strong>दे</strong>िख क्षु भ गेल<strong>ह</strong>ु ँ। अन बड़का मकान,132


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्चािर टा गाडी, बजार मे अइल-फइिलक बास ति<strong>ह</strong> पर सँ बै ंको मे ढेरी पैआजमा के अिछ। अइठामक सिक ओकरा को जरी नि<strong>ह</strong> छैक। िकऐकर<strong>ह</strong>तैक? जेकरा अप कमाई अो<strong>ह</strong> छै।’’िबचि<strong>ह</strong> मे सुव ु◌ुध टोिक <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘तखन ऐठामक खेत-पथार गरीब-गुरबा केँ दएिदऔक?’’िबना िकछु आग ू-पाछू सोचनि<strong>ह</strong> रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बडसुर बात अ<strong>ह</strong>ा ँ क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ँ।ुअ◌ेरे <strong>ह</strong>म एे खेत-पथार रख छी। अइ<strong>ह</strong>(यै<strong>ह</strong>) खेत जे गरीबक <strong>ह</strong>ाथ मेजेतइ ते उपजबो बेसी करतै आ ओकर िजनगीयो सुधिर जेतई।’’जि<strong>ह</strong>ना धधकल आिग मे <strong>ह</strong>वा स<strong>ह</strong>ायक <strong>ह</strong>ोइत, ति<strong>ह</strong>ना रमाकाो केँ भेलिन। एक ताीक नषा, दोसर पिरवार मे चािर-चािर टा डाॅरक कमाई, ति<strong>ह</strong> पर सँ अपारसि <strong>दे</strong>िख मन उिधआयत छलिन। समाजक े<strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो बिढ गेल छलिन। ततबेनि<strong>ह</strong>, अेत दष र्न दय केँ पैघ(<strong>िव</strong>षाल) बना <strong>दे</strong>लकिन।<strong>ह</strong>ँसैत रमाका, सभ<strong>ह</strong>क बीच, क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अखन धिर <strong>ह</strong>म गुलरीक कीड़◌ा बनल छल<strong>ह</strong>ु ँ,मुदा आब द ु िनया ँ केँ <strong>दे</strong>खिलऐक। द ू सय बीधा जमीन अिछ। िकऐक <strong>ह</strong>म एे रखछी। एकटा जमीनदारक खेत स सैकड़◌ो गरीब पिरवार <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी सँ गुजर कए सकैतअिछ। जबिक ओतेक सिक सुख एकटा पिरवार करैत अिछ। इ कते भारीअिचत िथक। सभ म मख छी। सभकेँ सुख-द ुखक अभव <strong>ह</strong>ोइत छैक।केयो अ बेतरे काि<strong>ह</strong> कटैत अिछ त ककरो अ सडैत छैक। घोर अायम-मक संग करैत अिछ।’’कि<strong>ह</strong> ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ज ुगे, चा<strong>ह</strong> ब आब<strong>ह</strong>?’’ज ुगेसर चा<strong>ह</strong> बनबै गेल। ति<strong>ह</strong> बीच वौएलाल से<strong>ह</strong>ो आयल। रमाका केँगोडलािग कात मे बैसल। वौएलाल केँ बैिसति<strong>ह</strong> रमाका <strong>ह</strong>ीरान केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘मार स<strong>ह</strong>ाएव, म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong> छल जे द ू गोरे(एकटा लड़का एकटा लड़की) केँएि<strong>ह</strong>ठाम(मास) पठा िदअ। ओि<strong>ह</strong> द ुन ू गोटे केँ अपना संग रिख छोट-छोट बीमारीकइलाज केनाइ िसखा <strong>दे</strong>बैक। गाम मे इलाजक बडअसु<strong>िव</strong>धा अिछ। ततबे नि<strong>ह</strong>,गरीबीक चलैत लोक रोग-ािध स मिर जाइत अिछ मुदा इलाज नि<strong>ह</strong> करा पबैतअिछ। तेँ एकटा छोट-छीन अताल से<strong>ह</strong>ो बना <strong>दे</strong>व। जि<strong>ह</strong> मे मुफ्त इलाजलोकक <strong>ह</strong>ेतैक। ति<strong>ह</strong> लेल जते दवाई-दा मे खच र् <strong>ह</strong>ैत से <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>ब। <strong>ह</strong>म सभचािर गोटे छी। बेरा-बेरी चा गोटे, साल मे एक-एक मास गाम मे र<strong>ह</strong>ब आ133


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लोकक इलाज करब। ति<strong>ह</strong> बीच छोट-छोट बीमारीक लेल से<strong>ह</strong>ो द ू आदमी केँ तैयारक’ <strong>दे</strong>वाक अिछ। जँ क<strong>ह</strong>ी ं बीच मे नम<strong>ह</strong>र बीमारी ककरो <strong>ह</strong>ेतैक ते ओकर इलाजकखच र् से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>वइ। तेँ द ू आदमी केँ पास पठा िदऔ ओकर जेवाक खच र् <strong>दे</strong>वई।’’रमाकाक बात सुिन, सभ िकयो बौएलाल आ सुिमा केँ मास पठबैक <strong>िव</strong>चारकेलिन। वौएलाल केँ <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘वौएलाल सभ<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार त तू सुिनयेलेल<strong>ह</strong>। काि द ुन ू गोरे मास चिल जा<strong>ह</strong>।’’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 9कछ-मछ करैत <strong>ह</strong>ीरान भिर राित जगले रि<strong>ह</strong> गेला<strong>ह</strong>। मन मे कख <strong>ह</strong>ोइनजे रमाका <strong>दे</strong>ल जमीन समाजक बीच कोना बा ँटल जाय त कख <strong>ह</strong>ुनक उदार <strong>िव</strong>चारनचैत र<strong>ह</strong>िन। कख <strong>ह</strong>ोइन जे िनसा ंक(नषाक) झोक मे बजला<strong>ह</strong> मुदा िनसा ं टुटलापर, जँ क<strong>ह</strong>ी ं निठ जािथ। <strong>िव</strong>िच िित मे <strong>ह</strong>ीरान र<strong>ह</strong>िथ। बात बदलब धनीकलोकक जजात आदत छी। मुदा <strong>ह</strong>म त िषक्षक छी िषक्षकक ित आदर आ िना,सभ िदन सँ, समाज मे र<strong>ह</strong>लैक आ र<strong>ह</strong>तैक। एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चारक बीच जते गोटे छल<strong>ह</strong>ु ँओि<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>म आ सुव ुध िषक्षक छी। तेँ आन ो त को मुदा <strong>ह</strong>म द ुन ू गोटे तँबेसी िघनाएब। कोन मु<strong>ह</strong> लए केँ समाजक बीच र<strong>ह</strong>ब। फेिर अप पर श ंका भेलिनजे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ ते शराबेक िनषा ं मे ते बौआइ छी। इ बात मन मे उिठति<strong>ह</strong> उिठकए बा<strong>ह</strong>र िनकिल चा भर तकलिन। अार गुप-गुप र<strong>ह</strong>ए। सन-सन करैत राितछलैक। <strong>ह</strong>ाथ-<strong>ह</strong>ाथ नि<strong>ह</strong> सुझैत छलैक। मुदा मेघ साफ। िसंग<strong>ह</strong>ारक फूल जेँ कातरेगण चकचक करैत र<strong>ह</strong>ए। <strong>ह</strong>वा त को नि<strong>ह</strong>ये ब<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>ै मुदा राित ठंढ़◌ाइलर<strong>ह</strong>ए। पुनः बा<strong>ह</strong>र स कोठरी आिब <strong>िव</strong>छान पर पइर र<strong>ह</strong>ला। मुदा िनक कतौ पतानि<strong>ह</strong>! मन सँ जमीन <strong>ह</strong>टबे नि<strong>ह</strong> करैत र<strong>ह</strong>िन। पुनः उिठ केँ कोठरी स िनकिललघी(लघ ुष ंका) करै कात मे बैसला<strong>ह</strong>। भिरपोख पेषाव भेलिन। पेषाव <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong>मन <strong>ह</strong>ुक भेलिन। मन <strong>ह</strong>ुक <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> ओछाइन पर आिब पिड र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। ओछाइन परपिडति<strong>ह</strong> िन आिब गेलिन।सुब ुध से<strong>ह</strong>ो भिर राित जगले िबतौलिन। मुदा <strong>ह</strong>ीरान जेँ का ओ ओझरी मेनि<strong>ह</strong> ओझराइल र<strong>ह</strong>िथ। समाज शास्क िषक्षक <strong>ह</strong>ोइक नाते सोच आ समाजचलैक िदषा छलिन, तेँ मन दृढ संक आ सत <strong>िव</strong>चार स भरल छलिन। सबसँपि<strong>ह</strong> मन मे उठलिन जे जि<strong>ह</strong>ना आिथ र्क दृ ि स टूटल समाज केँ रमाका काक134


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्स<strong>ह</strong>योग स मजब ूत बल भेिटतैक ति<strong>ह</strong>ना त ओि<strong>ह</strong> बल केँ चलबैक(उपयोग) से<strong>ह</strong>ोमजब ूत राा भेटैक चा<strong>ह</strong>ी! जे रमाका का ब ुते नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतिन। इमानदारी आउदार भावक चलैत त ओ सिक ाग केलिन। मुदा ओ सि आग ू मु<strong>ह</strong>े कोनाबढतैक? जि<strong>ह</strong>ना मक पिरवार दोबर, तेबर, चािरबरक रफ्तार स आग ू मु<strong>ह</strong>ेबढैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना त सियोब गित <strong>ह</strong>ेवाक चाि<strong>ह</strong>ऐक। मुदा सि मे ओ गिततख आओत जखन िक ओि<strong>ह</strong> मे मक इिजन ं लगाओल जायत। ओना मक इ ंजनलगौिन<strong>ह</strong>ार(िमक) से<strong>ह</strong>ो पया र् अिछ मुदा ओकरा म केँ कोन प मे बढ़◌ाओलजाय। एक पक इ <strong>ह</strong>ोइत जे सोझे-सोझी ओकरा नव काय र्क ढा ँचा मे ढाललजाय। (नव काज <strong>दे</strong>ल जाय) जे संभव नि<strong>ह</strong> अिछ! िकऐक त नव औजार, नवतरीका िबना नव ज्ञान संभव नि<strong>ह</strong> अिछ। जे नि<strong>ह</strong> अिछ। दोसर जे तरीका(लिर) ू आऔजार अिछ, ओकरे धारदार बना आग ू बढ़◌ाओल जाय। जे संभवो अिछ आ उपयुो<strong>ह</strong>ोयत। मुदा ओ<strong>ह</strong>ू लेल पथ-दष र्कक जर <strong>ह</strong>ोएत। जेकर अभाव अिछ। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँत करीये करै छी। सात दिन मे एक िदन(र<strong>िव</strong>) गाम मे र<strong>ह</strong>ै छी, बाकी छ<strong>ह</strong> िदनअनतै र<strong>ह</strong>ैछी। ति<strong>ह</strong> स काज कोना चिल सकै अए? िकऐक त समाजो नम<strong>ह</strong>र अिछआ समो ढेर अिछ। <strong>ह</strong>र समाक समाधानक रो फराक-फराक <strong>ह</strong>ोयत। जनाब ु<strong>दे</strong>व क<strong>ह</strong> छिथ जे द ुन केँ स ूइयाक क भिर जँ सुराक भेिट जायत त ओि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ोइत <strong>ह</strong>ाथी सन <strong>िव</strong>कराल जानवर वेष कए जायत। समाजक समो त ओ<strong>ह</strong>अिछ। अनायास मन मे उपकलिन जे जि<strong>ह</strong>ना रमाका का अपन सभ सि समाजकेँ दइ ले तैयार छिथ ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ करी छोिड अपन ज्ञान समाज केँ दए<strong>दे</strong>बैक। सभ िकछु ब ु िझत<strong>ह</strong>ु ँ सड़ल-गलल राा, अपन अरामक द ुआरे, धे चिल र<strong>ह</strong>लछी। सात बीघा जमीन, एकटा पोखिर, दस का गाछी-कलम आ खढ<strong>ह</strong>ोिर अिछ। जाि<strong>ह</strong>सँ िपताजी नीक-ना<strong>ह</strong>ाित ँ गुजरो करैत छला<strong>ह</strong> आ <strong>ह</strong>मरो पढ़◌ौलिन। मुदा <strong>ह</strong>मकरीयो करैत छी, खेतो-पथार ओि<strong>ह</strong>ना अिछ मुदा कते आग ू मु<strong>ह</strong>े बढल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>ह</strong>ँ,एते जर भेल अिछ जे घरोवाली केँ आ बेदरो-ब ुदरी कें , धिनकक मिदरक ं मुरतीजेँ का, नीक-नीक परसाद, नीक-नीक सजावट सँ सजा काि<strong>ह</strong>ल ब छी। की <strong>ह</strong>म इनि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत छी जे झक-झक करैत छातीक <strong>ह</strong>ाड़वला िरक्षा िखंचैत अिछ, सािठ बरखकमि<strong>ह</strong>ला िचमनी मे पजेबा उघैत अिछ, मरैबला पुख बड़दक संग <strong>ह</strong>र िखंचैत अिछ।अक बोझ उघैत अिछ। की ओकर <strong>दे</strong><strong>ह</strong> लो<strong>ह</strong>ाक बनल छैक आ <strong>ह</strong>मरा सभ<strong>ह</strong>ककोिढलाक बनल अिछ। इ सभ धन आ बिक ु करामात छी। आइ धिरक समाज आसमाजक िनयामक एकरे पोषक र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> जे सुधारक अिछ। नि<strong>ह</strong> त म आ जानवरमे की अर र<strong>ह</strong>तैक? जि<strong>ह</strong> समाज मे म जानवरक िजनगी जीबए ओि<strong>ह</strong> समाजकब ु लोक केँ चुक भिर पािन मे डूिब केँ नि<strong>ह</strong> मिर जेवाक चाि<strong>ह</strong>एिन। एते बात135


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मन मे अिबति<strong>ह</strong> सुब ुध तय केलिन जे सभसँ पि<strong>ह</strong> काि ूल मे ागप दए<strong>दे</strong>ब। आइ धिर जे िजनगी जी<strong>िव</strong>ल<strong>ह</strong>ँ, ु जी<strong>िव</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा काि सँ नव िजनगीक स ूपातकरब। एि<strong>ह</strong> संक-<strong>िव</strong>कक बीच मन घिरआयत।ुभोर <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> सुब ुध ओछाइन पर सँ उिठ मैदान िदिष <strong>िव</strong>दा भेला। <strong>ह</strong>ाथ मेलोटा, मुदा मन ओि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चार मे डूवल छलिन। थोड़◌े द ूर गेला पर गाम मे ग-गुल<strong>ह</strong>ोइत सुनलिन। रे पर ठाढ भए अका लगला<strong>ह</strong>। जे कथीक ग-गुल भए र<strong>ह</strong>लअिछ। सोझा मे ककरो नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत जे पिछयो ू लइतिथ म-मन अमान करैलगला<strong>ह</strong> जे भिरसक राित मे कतौ को घटना घिट गेलैक। या त ककरो साप-ताप कािट लेलकै वा कतौ चोिर भए गेलैक। मुदा से सभ नि<strong>ह</strong> छलैक। सा ँझ मेजे <strong>िव</strong>चार रमाका के र<strong>ह</strong>िथ ओ राता-राती िब<strong>ह</strong>ािड जेँ का सगरे गाम पसिरगेलैक। रे सँ घिर ू सुब ुध कड़चीक दतमिन तोिड, तदमिन करैत घर पर आयला।घर पर अिबति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खलिन जे सुकना बैसल अिछ। मुदा सुकनाक नजिर सुव ुध परनि<strong>ह</strong> पड़लैक, िकऐक त ओ अंगनाक द ु◌ुआिर िदिष तकैत र<strong>ह</strong>ए। सुब ुध सुकना केँपुछलिखन- ‘‘भोरे-भोर िकम<strong>ह</strong>र सुकन।’’सुब ुधक बात सुिन अकचकाइत सुकन चैकी पर सँ उिठ, द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड बाजल-‘‘मािलक, अ<strong>ह</strong>ा ँ त जिनते छी जे को काज-उम मे सब तूर िमिल सािर दइछी। गरीबो पर नजिर रखवै।सुकनक बात केँ , को अथे र् सुब ुध केँ लगलिन। प ूछलिखन- ‘‘सुकनभाय, तो<strong>ह</strong>रबात <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> ब ुझिलअ<strong>ह</strong>।’’‘लोक सब क<strong>ह</strong>लक <strong>ह</strong>ेँ जे रमाका का अपन सब खेत गरीब-गुरबा केँ दए<strong>दे</strong>िथन, जे अ<strong>ह</strong>ी ं ब ँटबै।’’सुकनक बात सुिन सुब ुध म-मन सोचै लगलिथ जे जमीन-जयदादक सवाल अिछ।धड़फड़◌ा क’ कोना <strong>ह</strong>ेतैक। जँ आम लोकक <strong>िव</strong>च <strong>िव</strong>चार कएल जायत त <strong>ह</strong>ो-<strong>ह</strong>ा<strong>ह</strong>ेतइ। <strong>ह</strong>ो-<strong>ह</strong>ा भे काजो िबगिड जयतैक। तेँ असिथर सँ <strong>िव</strong>चार करैकजरत अिछ। मुदा अखन जँ सुकन केँ इ बात क<strong>ह</strong>बै ते द ुख <strong>ह</strong>ेतैक। तेँआषक बात क<strong>ह</strong>ब अिछ। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुकन भाय, जखन गरीबक बीच खेतक ब ँटवारा<strong>ह</strong>ैत ते तो<strong>ह</strong>ूँ गरीबे छ<strong>ह</strong>। तखन तोरा िकऐक <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>। अखन जा<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’सुकन <strong>िव</strong>दा भेल। कलक आग ू मे ठाढ भए सुब ुध सोचै लगला<strong>ह</strong>। अजीविित भए गेल। एक िदिष गरीबक सबाल अिछ। जँ िकनयो चूक <strong>ह</strong>ैत त िजनगी136


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भिर बदनामीक मोटरी माथ पर चिढ जायत। तेँ इमानदारीक जरत अिछ। मुदाइमानदारी िदिष तकै छी ते अप मे बेइमानी घ ुसल अिछ। पिरवारो मे ति<strong>ह</strong>ना<strong>दे</strong>खै छी आ समाजो मे ते अिछये। गरीबो मे <strong>दे</strong>खै छी जे जे मे<strong>ह</strong>नती अिछ ओब<strong>ह</strong>ुत िकछु कमा क’ बनाइयो अिछ। जना र<strong>ह</strong>ैक घर, पािन पीवैक कल, जीबैकलेल बटाई खेतीक संग पोिसया मालो-जाल खँटा ू पर रख अिछ। ज<strong>ह</strong>न िक जेआलसी अिछ ओकरा सब कथ ूक अभावे छैक। ततबे नि<strong>ह</strong>, जँ <strong>ह</strong>म इमनदािरयो से<strong>िव</strong>चार रखै चा<strong>ह</strong>ब तइयो उलझन <strong>ह</strong>ोयत <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी टा त नि<strong>ह</strong> छी। आरो गोटेर<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong>। सभक त सभक ित एे र ंग <strong>ह</strong>ेतिन, से<strong>ह</strong>ो बात नि<strong>ह</strong> अिछ। जँ िकयोमु<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख म ं◌ूगबा ब ँटता<strong>ह</strong>, से<strong>ह</strong>ो भए सकै अिछ। ओि<strong>ह</strong> ठाम जँ <strong>ह</strong>ुनका क<strong>ह</strong>बिन त<strong>ह</strong>मरे बात मािन लेता, से<strong>ह</strong>ो संभव नि<strong>ह</strong> अिछ। जँ रमाका का ककरो बेसी िदअएचा<strong>ह</strong>िथन ते िक क<strong>ह</strong>बिन, सि त <strong>ह</strong>ुनके िछअिन। एि<strong>ह</strong> सभ <strong>िव</strong>चारक जंगल मे सुब ुधबौआय लगलिथ। दतमिनक घ ुा कख चलैत आ कख ब भए जाइत छलिन।एक त भिर राितक जगरना ति<strong>ह</strong> पर सँ अमरली जेँ का ओझरी क’ सोझरायब असाननि<strong>ह</strong> विझ ु पड़िन किनयो िकरो जोर पड़त त टन <strong>दे</strong> टुिट जायत। तेँ समाजकम ूल रोग केँ जिड सँ नि<strong>ह</strong> पकड़ल जायत त सभ ग ूडगोबर भए जायत। ति<strong>ह</strong> बीचमुनमा डाबा मे द ूध आ ंगन (सुब ुधक) जाय डाबा रिख, सुब ुध लग आिब द ुन ू <strong>ह</strong>ाथजोिड क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘भाय, अबलो पर दया करबै?’’एक त सुब ुधक मन अप घोर-घोर भेल, ति<strong>ह</strong> पर स लोकक पैरबी। मनमसोिस केँ सुब ुध क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अखन जा<strong>ह</strong>। जखन जमीनक ब ँटवारा <strong>ह</strong>ुअए लगतै ततोरो बजा लेब<strong>ह</strong>।’’दतमिन कय सुब ुध आ ंगन जाय पीकेँ प ूछलिखन- ‘‘डावा मे मुनमा की आयलछल?’’‘द ूध’‘दाम <strong>दे</strong>िलयै।’‘नि<strong>ह</strong>।’‘िकऐक?’‘<strong>ह</strong>मरा भेल जे अ<strong>ह</strong>ी ं पठेलौ, तेँ ।137


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पीक जबाव सुिन सुव ुधक मन मे आिग लिग गेलिन। िखिसया क’ पी केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘झब <strong>दे</strong> चा<strong>ह</strong> बनाउ। ूल जायब।’पी- ‘‘अख िकअए जायब? आन िदन खा केँ जाइ छलौ आ आइ भोरे िकअएजायब?’‘रौतुका खेल<strong>ह</strong>ा ओि<strong>ह</strong>ना कं ठ लग अिछ। तेँ नि<strong>ह</strong> खायब।’कि<strong>ह</strong> सुब ुध लँगी ू बदिल धोित पि<strong>ह</strong>रए लगला िक पी चा<strong>ह</strong> एलिखन। कुरता प<strong>ह</strong>ीिरचा<strong>ह</strong> पीिब सुव ुध <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>।िजनगी भिर मे रमाका केँ ऐ<strong>ह</strong>न िन कि<strong>ह</strong>यो नि<strong>ह</strong> भेल छलिन जे<strong>ह</strong>न राितभेलिन। समयक अाज सँ ज ुगेसर आिब िखड़की <strong>दे</strong> <strong>ह</strong>ुलकी <strong>दे</strong>लक ते <strong>दे</strong>खलक जेरमाका ठर र् पाडैत छिथ। रमाका केँ सुतल <strong>दे</strong>िख ज ुगेसर जोर सँकेबाडढकढकौलक। केवाड़क अवाज सुिन रमाका आिख मलैत उठला<strong>ह</strong>। ज ुगेसररमाका केँ उठा चा<strong>ह</strong> अ आ ंगन गेल। रमाकाो उिठ क’ कल पर जाकुड़◌ुडकेलिन। ताबे ज ुगेसरो चा<strong>ह</strong> आिब गेलिन। रमाका चा<strong>ह</strong> पीिबति<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>ित िक मन मे एलिन जे बाबा चाण ठीके क<strong>ह</strong> छिथ जे धन ककरा री <strong>ह</strong>मरोत िपतेजीक अरजल िछअिन। जाधिर ओ जीबैत छला<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>मरा को मतलब नि<strong>ह</strong>छल। मुदा <strong>ह</strong>ुनका मुइ त सबटा <strong>ह</strong>मरे भेल। द ुन ू बेटा तते कमाइत अिछ जेअई धनक ओकरा जरते नि<strong>ह</strong> छैक। <strong>ह</strong>म कते िदन जीवे करब। त<strong>ह</strong>न ते सभधन ओि<strong>ह</strong>ना न भए जायत। कौआ-कुक़◌ुडलिझ-ल ू िझ ू खायत। ति<strong>ह</strong> स नीक जेसमाजक गरीब-गुरबा केँ दए िदअए। िततक राजकुमार चेन पो (8बीं 9वीं शदी)अपन सभ सित जि<strong>ह</strong>ना लोकक बीच बािट ँ <strong>दे</strong>लिखन ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ बािट ँ <strong>दे</strong>बई। ति<strong>ह</strong>स समाज मे भाइ-भैयािरक संब ंध से<strong>ह</strong>ो मजब ुत बनतैक। आइ जँ ास बाबाजीबैत रि<strong>ह</strong>तिथ त ओ जर िबना क<strong>ह</strong>न<strong>ह</strong>ँ ु आिब केँ अिसरवाद दइतिथ। अगर जेबाक रा ितयागो <strong>ह</strong>ोय त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ िकएक जायब। धवाद सुब ुध आ मारस<strong>ह</strong>ाएव केँ िदअिन जे <strong>ह</strong>मर अज्ञानताक केबाडखोललिन। सभ जखन सुनत ते म-मन ख ुब ख ुषी <strong>ह</strong>ैत। की <strong>ह</strong>मर कयल धरम ओकरा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतैक?चा<strong>ह</strong> पीिब, पान खा लोटा लए रमाका गाछी िदिष चलला<strong>ह</strong>।कृभोग(िकसुनभोग) आमक गाछ तर लोटा रिख, ट<strong>ह</strong>िल-ट<strong>ह</strong>िल गाछ सभकेँ िनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर <strong>दे</strong>खै लगला<strong>ह</strong>। गाछक जे प आइ रमाका <strong>दे</strong>खिथ ओ आइ धिर कि<strong>ह</strong>योनि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>िथ। गाछ <strong>दे</strong>िख ब ु िझ पड़िन जे सभ <strong>ह</strong>ँिस र<strong>ह</strong>ल अिछ। धरतीक िश्138


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पािब ऐय र्वान बनल अिछ। दोसराक सेवा लेल उाि<strong>ह</strong>त अिछ। एक टक स गाछकप <strong>दे</strong>िख रमाकाक दय से<strong>ह</strong>ो गद-गद भ’ गेलिन। सभकेँ <strong>दे</strong>िख लोटा उठापाखाना िदिष बढला<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच जय-जय कारक आवाज सुनलिखन। आवाज द ूर मेर<strong>ह</strong>ै तेँ नि<strong>ह</strong> ब ुझित, मुदा सुनिति<strong>ह</strong>न। रसे-रसे आवाज लग अबैत गेलिन।पैखाना स उिठ ओ आवाज केँ अकानए लगलिथ। जय-जय कारक संग अप नामसुनिति<strong>ह</strong>न। अपन नाम सुिन आरो चैका भए कानक पाछू मे <strong>ह</strong>ाथक तर<strong>ह</strong>ी रिखअवाज अका लगलिथ। लोकक सम ू<strong>ह</strong> जते लग अबैत जायत, तते अवाज <strong>ह</strong>ोइत जाइत छलैक। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ क’, लोटा पोखिरक घाट पर आिब,कुड़◌ुडकए घर िदिष <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। अपन नामक संग जय-जयकार सुिन सोचै लगला<strong>ह</strong>जे िक बात िछयैक? िकऐक लोक जय-जयकार कए र<strong>ह</strong>ल अिछ। िदलक धड़कनसे<strong>ह</strong>ो तेज <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। मन मे गुदगुदी से<strong>ह</strong>ो लगिन। उा<strong>ह</strong> सँ छाती से<strong>ह</strong>ोफुलैत जाइिन। जाबे लोकक ज ुल ूस घर लग प<strong>ह</strong>ु ँचल, ति<strong>ह</strong> स पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> दरवा परआिब, <strong>दे</strong>खै लगलिथ। <strong>ह</strong>ीरान आ शिषषेखर से<strong>ह</strong>ो दलानक आग ू मे ठाढ भए <strong>दे</strong>खैतछला<strong>ह</strong>। की ब ूढ, की ज ुआन, की बा सभ एे सुर मे। सभ म। सभउाि<strong>ह</strong>त। सभ नचैत। सभ<strong>ह</strong>क मु<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>ँसी िछटकैत छलैक।दरवाक आग ू मे ज ुल ूस आिब केँ कल। आग ू-आग ू घोड़◌ाक नाच। पा ँचगोरे, वा ँसक बी क’ ललका कपड़◌ा स सजा, घोड़◌ा ब<strong>ह</strong>। पा ँचो घोड़◌े जेँ कादौडैत। कख <strong>ह</strong>ी ं -<strong>ह</strong>ी ं करैत त कख पाछू सँ चैतार फेकैत। ति<strong>ह</strong> पाछूडफरा-वा ँसुरीक ध ुन। वसक व<strong>ह</strong>ार िछिडअवैत र<strong>ह</strong>ए। ति<strong>ह</strong> पाछू लोक नचबो करैतआ जय-जयकारा करैत र<strong>ह</strong>ए। रमाका अपन उा<strong>ह</strong> क’ रोिक नि<strong>ह</strong> सकला<strong>ह</strong>।दलानक ओसार सँ उतिड सोझे ज ुल ूस मे सिया नचै लगला<strong>ह</strong>। के छोट, के पैघ,के ब ूढ, के जवान, सभ बाइिढक पािन जेँ का उिधआइत र<strong>ह</strong>ए। घर-घर सँ स्ीगणसे<strong>ह</strong>ो आिब चा कात पसिर गेली<strong>ह</strong>।आ ंगन सँ ामा आिब दरबाक आग ू मे ठाढ भए नाचो <strong>दे</strong>खैत आ रमाकाोपर आिख गरौ छली<strong>ह</strong>। रमाकाोकेँ नचैत <strong>दे</strong>िख ओ म-मन सोचै लगली<strong>ह</strong> जेऐना िकऐक भए र<strong>ह</strong>ल अिछ। लोक सभ केँ को चीजक ख ुषी <strong>ह</strong>ेतइ तेँ नचैतअिछ। मुदा <strong>ह</strong>ुनका की भेटलिन जे ऐना ब ुढ़◌ाढी मे कुदैत छिथ। छोट बिुामाक, तेँ ब ुझवे नि<strong>ह</strong> करित जे नदी(धार) जखन समु मे िमलै लगैत अिछ तखनद ुन ूक पाइन एि<strong>ह</strong>ना नचैत अिछ। एक िदिष नदीक पािन गितषील <strong>ह</strong>ोइत, त दोसरिदिष समुक असिथर <strong>ह</strong>ोयत अिछ। ओि<strong>ह</strong> मे िसफ र् ल<strong>ह</strong>िर उठैत अिछ।139


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अखन धिरक ज ुल ूस आ नाच गामक उरवािर टोल सँ आयल छलैक। दिछनबािर टोलसँ दोसर ज ुल ूस, मोर-मोरनीक नाचक संग से<strong>ह</strong>ो प<strong>ह</strong>ु ँचल। द ुन ू नाचक बीच सौ ंसेगामक लोक दय खोिल केँ नचैत। कात मे ठाढ भेल <strong>ह</strong>ीरान, शिषषेखर केँक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अखन जे आन अिछ ओ समाज मे सब िदन कोना बनल र<strong>ह</strong>त?’’<strong>ह</strong>ीरानक ष्नक उर शिषषेखर क’ नि<strong>ह</strong> फुरलिन। मुदा ष्नक पाछू मन जरदौड़लिन। गंभीर ष्न। तेँ धा ँय द’ उरो <strong>दे</strong>ब शिषषेखर उिचत नि<strong>ह</strong> बिझ ु चुेर<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। मुदा एते बात जर मन मे अवैत र<strong>ह</strong>िन जे जँ सुकम र्क राा सँ मउाि<strong>ह</strong>त भए चलैत र<strong>ह</strong>त त जर ऐ<strong>ह</strong> आन िजनगी भिर चलैत र<strong>ह</strong>तैक।ज ुल ूसक बीच रमाका नचैत-नचैत घामे-पसी तर-बर भए गेल र<strong>ह</strong>ित।मुदा तइयो मन नचै ले उधकैत र<strong>ह</strong>िन। एकटा छौ ंड़◌ा, जे अखर<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>ख,नचैत-नचैत रमाका लग आ<strong>िव</strong> द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे पिजया केँ रमाका के उठा का पर लएनचै लगल। सभ िकयो द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे थोपडी बजवैत जय-जयकार करै लगल। कातमे ठाढ भेल <strong>ह</strong>ीरान केँ भेलिन जे क<strong>ह</strong>ी ं ओ खिस-तिस नि<strong>ह</strong> पड़ित तेँ लफिड केँबीच मे जाय रमाका क डा ँडपकिड िना केलकिन। िना उतिडति<strong>ह</strong> रमाका द ुन ू<strong>ह</strong>ाथे थोपडी बजबैत फेिर नचै लगलिथ। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ उठा क’ <strong>ह</strong>ीरान सभकेँ शा<strong>ह</strong>ोइ लेल क<strong>ह</strong>लिखन। <strong>ह</strong>ाथक इषारा <strong>दे</strong>िख सभ शा भए गेल। धोतीक खँट ू सरमाका पसीना पोिछ क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ सभक बीच क<strong>ह</strong>ै छी जे जे खेत-पथारआइ धिर <strong>ह</strong>र छल, अखन से ओ अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ<strong>ह</strong>क भए गेल।’’रमाकाक बात सुिन सभ<strong>ह</strong>क मु<strong>ह</strong> स धानक लावा जेँ का <strong>ह</strong>ँसी भरभरा गेल। जेसमाज आिथ र्क <strong>िव</strong>पताक चलैत अखन धिर मौलाइल छल ओि<strong>ह</strong> मे ख ुषीक नव फुलफुलाय लगल। सभ केयो <strong>ह</strong>ँसी-चैल करैत अपन-अपन घर िदस <strong>िव</strong>दा भेल।घर स िनकिल सुव ुध सोझे अपन डेरा गेला<strong>ह</strong>। डेरा मे प<strong>ह</strong>ु ँच ाग-पिलखलिन। मेसवला केँ सब ि<strong>ह</strong>साब फिडछा ूल जाय ानाापक केँ ाग प दैतक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘मार सा<strong>ह</strong>ेव, आइ सँ सेवा मे स<strong>ह</strong>योग नि<strong>ह</strong> कए सकब।’’कि<strong>ह</strong> आॅिफस स िनकलै लगला<strong>ह</strong>। आॅिफस सँ िनकलैत <strong>दे</strong>िख कुरसी सँ उिठानाापक क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुब ुध बाव, ू क सुिन िलय।’’<strong>ह</strong>ेडमारक आ<strong>ह</strong> सिन सुब ुध िक गेला<strong>ह</strong>। मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘की क<strong>ह</strong>लौमाा<strong>ह</strong>ेब?’’140


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ेडमारक छातीक धड़कन तेज <strong>ह</strong>ोइत जाइत छलिन। तेँ बोलीक गित तेज<strong>ह</strong>ुअए लगलिन। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुब ुधबाव, ू अ<strong>ह</strong>ा ँ जीवाजी मे िनण र्य कए लेल<strong>ह</strong>ु ँ। अखक<strong>ह</strong>ब जे अपन कागज वावस लए िलअ।’’िनष ंक आ गंभीर र मे सुब ुध क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘माैब, आइ धिर अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ<strong>ह</strong>क संगर<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा आब <strong>ह</strong>म बैरागीक संग जाय र<strong>ह</strong>ल छी। तेँ एो झण एतए अटकैकइा नि<strong>ह</strong> अिछ। एो पाइ <strong>ह</strong>मरा द ुख नि<strong>ह</strong> भए र<strong>ह</strong>ल अिछ। िगत िजनगी बनाअखन धिर जी<strong>िव</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा आब सामािजक िजनगी जीवैक लेल जाय र<strong>ह</strong>ल छी। तेँअप सँ आ<strong>ह</strong> करब जे अिसरवाद िदअ।’’एक िदिष सुब ुधक मुखम ंडल नवोित सँ खर <strong>ह</strong>ोइत जायत त दोसर िदस<strong>ह</strong>ेडमारक मुखम ंडल मिलन <strong>ह</strong>ोइत जाइत छलिन। सुव ुधक ागपक समाचारिषक्षकक बीच से<strong>ह</strong>ो प<strong>ह</strong>ु ँचल। सभ िषक्षक अपना कोठरी सँ उिठ <strong>ह</strong>ेडमारक चेरमे प<strong>ह</strong>ु ँच गेला<strong>ह</strong>। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड सुब ुध सभकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भाय लोकिन, आइ धिरकिजनगी, संगे-संग िबतेल<strong>ह</strong>ु ँ, ति<strong>ह</strong> बीच जँ िकछु अधला भेल <strong>ह</strong>ुअए, ओ िबसिर जायब।आइ धिर िकताबी ज्ञानक बीच ओझरायल छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा आब ओि<strong>ह</strong> ज्ञान केँ व<strong>ह</strong>ािरकधरती पर उताडै जाय र<strong>ह</strong>ल छी।’’जि<strong>ह</strong>ना स ूयो र्दय सँ प ूव र् थलकमल उर र<strong>ह</strong>ैत मुदा स ूय र्क रोषनी पािब धीरे-धीरेलाल <strong>ह</strong>ुअए लगैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना सुव ुधक दय मे समाजक खर रोषनीक वेष सदय बदिल गेलिन।कि<strong>ह</strong> सुब ुध तेज गित सँ ूलक ओसार सँ िना उतिड गेला<strong>ह</strong>। सुव ुधक तेज चािल<strong>दे</strong>िख <strong>िव</strong>वेक बाब ू से<strong>ह</strong>ो नम<strong>ह</strong>र-नम<strong>ह</strong>र डेग बढवैत सुब ुध लग आिब क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुब ुधभाय, अ<strong>ह</strong>ा ँ जे िकछु केल<strong>ह</strong>ु ँ, अपन <strong>िव</strong>चारक अकूल केल<strong>ह</strong>ु ँ। तेँ ओि<strong>ह</strong> संब ंध मे <strong>ह</strong>मरािकछु क<strong>ह</strong>ैक नि<strong>ह</strong> अिछ। िकऐक त जि<strong>ह</strong>या ूल मे करी शु<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ आ जते व ुझैछेिलऐक ओि<strong>ह</strong> सँ बेसी आइ जर ब ुझै िछयैक। तेँ , ओि<strong>ह</strong> िदनक <strong>िव</strong>चारक अपकेल<strong>ह</strong>ु ँ आ आइ औझ ुका <strong>िव</strong>चारक अकूल कय र<strong>ह</strong>ल छी। मुदा <strong>ह</strong>मर अ<strong>ह</strong>ा ँक संब ंध िसफ र्िषक्षकेक नि<strong>ह</strong> अिछ बि <strong>िव</strong>ािथ र्योक अिछ।’’सुब ुध आ <strong>िव</strong>वेक <strong>ह</strong>ाइये ूल सँ संगी। <strong>ह</strong>ाई ूल से कओलेज धिर द ुन ू गोटेसंगे-संग पढ र<strong>ह</strong>िथ। मुदा <strong>िव</strong>वेक सँ सुब ुध तीिन िदन जेठ र<strong>ह</strong>िथ। जे बातसुब ुधो केँ आ <strong>िव</strong>वेको केँ व ुझल छलिन। ूलो मे आ कओलेजो मे सुब ुध <strong>िव</strong>वेक सनीक <strong>िव</strong>ाथीर् र<strong>ह</strong>िथ। तेँ , <strong>िव</strong>वेक स अिधक नर परीक्षा मे सुब ुध केँ अबैत र<strong>ह</strong>िन।ओना द ुन ू एे िडवीजन सँ पास करैत छला<strong>ह</strong> मुदा अंक मे िकछु तरपट र<strong>ह</strong>ैत छलिन।141


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>वेक सुब ुध केँ सीिनयर ब ुझैत छिथ। जेकर उदा<strong>ह</strong>रण अिछ जे जि<strong>ह</strong> िदन द ुन ूगोटेक ब<strong>ह</strong>ाली ूल मे भेल छलिन ओि<strong>ह</strong> िदन सभ कागजात <strong>िव</strong>वेकक अगुआयलरि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ ेा सँ <strong>िव</strong>वेक सुव ुध केँ तीन नर िषक्षक आ अपना केँ चािर नर िषक्षककलेल <strong>ह</strong>ेडमार केँ क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथन। जकरा चलैत सुव ुधक ब<strong>ह</strong>ाली क िचीक समय बदिल<strong>ह</strong>ेडमार रिजर मेनटेन के र<strong>ह</strong>िथ। <strong>िव</strong>वेकक ित सुव ुध दय मे ओइ<strong>ह</strong> े<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>िन।द ुन ू गोटे <strong>िव</strong>वेकक डेरा अयला<strong>ह</strong>। डेरा मे अ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>वेकक पी चा<strong>ह</strong> बना,द ुन ू गोटेक आग ू मे दए बैठक खाना सँ िनकिल िखड़की लग ठाढ भए गेली<strong>ह</strong>। एकिजनगीक टूटैत संब ंध सँ कपैत दय <strong>िव</strong>वेक बाव ूक। थरथराइत र मे प ूछलिखन-‘‘एो िदन पि<strong>ह</strong> त इ बात नि<strong>ह</strong> बाजल छल<strong>ह</strong>ु ँ! अनायास ऐ<strong>ह</strong>ेन िनण र्य कोना कएलेिलऐक?’’मुुराइत सुव ुध उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘पि<strong>ह</strong> सँ िनयार नि<strong>ह</strong> छल। एि<strong>ह</strong> बेिर जे गामगेल छल<strong>ह</strong>ु ँ तखन भेल। जि<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>व-असुर िमिल समु मथन के र<strong>ह</strong>िथ ति<strong>ह</strong>नासमाजक मथनक पिरिित बिन गेल अिछ। जि<strong>ह</strong> लेल <strong>ह</strong>मरो जरत समाज केँछैक। समाजक पढल-िलखल लोक त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ु ँ छी तेँ अपन दािय प ूरा करैक लेलकरी छोड़ल<strong>ह</strong>ु ँ। म<strong>ह</strong>ान ् िजनगीक लेल सेवा जरी <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जँ करी केँसेवा क<strong>ह</strong>ल जाय त खेत मे काज करैवला बोिन<strong>ह</strong>ार केँ की क<strong>ह</strong>बैक? िकऐक तमजूरी(बोिन) ले ओ<strong>ह</strong>ो काज करैत अिछ आ करीयो केिन<strong>ह</strong>ार। मुदापेटक(िजनगीक) लेल त कमेबो जरी अिछ। जँ से नि<strong>ह</strong> करब त खायब की आदोसर केँ ख ुऐबै कोना? भूखल केँ भोजन चा<strong>ह</strong>ी। चा<strong>ह</strong>े ओ अक भूखल <strong>ह</strong>ुअए वाज्ञानक। तेँ चा<strong>ह</strong>े करी <strong>ह</strong>ोय वा आन उपारजनक काज, ओि<strong>ह</strong> केँ इमानदारी सँिनमा<strong>ह</strong>ैत, आग ू बिढ िकछु करब चा<strong>ह</strong>े ज्ञानक <strong>ह</strong>ोय वा जीवनक(भोजन, वस्,आवास, िचिका,िषक्षा) ओ सेवा <strong>ह</strong>ोइत। ज्ञानक सेवा ताधिर अपन म<strong>ह</strong>क ान नि<strong>ह</strong>पबैत जाधिर ओ जीवन सँ जिड ु कम र्क प नि<strong>ह</strong> लइत अिछ। िसफ र् वैचािरके धरातलसँ <strong>ह</strong>ोइत त िमिथला मे म<strong>ह</strong>ान ्-म<strong>ह</strong>ान ्(पैघ-पैघ) <strong>िव</strong>चारक, मक उारक लेल रााबतौलिन। मुदा अख समाज मे ओ<strong>ह</strong>न म अिछये जे <strong>ह</strong>जारो बख र् प ूव र् मेछलैक। <strong>ह</strong>ँ, िकछु आगुओ बढलिन, इ<strong>ह</strong>ो बात स अिछ। मुदा जे िकयो बौिक,आिथ र्क- मे आग ू बढलिथ ओ पछुआयलक क डेन पकिड आग ू मु<strong>ह</strong>े िखंचलिन वापाछू मु<strong>ह</strong>े धकेललिन। जँ बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड आग ू मु<strong>ह</strong>े िखंचै चाि<strong>ह</strong>तिथ त एतेक जाित,साय, काम र्का ंड पैदा करैक की योजन? राजसा आ समाजसा- द ुन ू पछुआयललोक केँ आरो पाछुऐ मु<strong>ह</strong>े धकेललक।’’142


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्एते कि<strong>ह</strong> सुब ुध उिठ क’ ठाढ <strong>ह</strong>ोइत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब एो क्षण एि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong>कब। <strong>ह</strong>मर बाट रमाका का तकैत <strong>ह</strong>ोयता<strong>ह</strong>। सुब ुध केँ द ुन ू बाि<strong>ह</strong> ँ पकिडबैसबैत <strong>िव</strong>वेक पी केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘झब<strong>दे</strong> थारी साठू। साब ुध भाय जेवा लेलधड़फड़◌ाय छिथ।’’भोजन कए सुब ुध <strong>िव</strong>वेकक डेरा सँ <strong>िव</strong>दा भए गेला<strong>ह</strong>। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड <strong>िव</strong>वेकक<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘<strong>ह</strong>मरो पर ान राखब।’’गामक सीमा मे वेष किरति<strong>ह</strong> सुब ुध घरक सुिध िबसिर गेला<strong>ह</strong>। सा ं◌ैसे गामपिरवारे जेँ का बिझ ु पडै लगलिन। एक टक सँ खेत, पोखिर, गाछी-कलम, खढ<strong>ह</strong>ोिर<strong>दे</strong>िख म-मन सोचै लगलिथ जँ एि<strong>ह</strong> सि केँ ढंग सँ आग ू बढ़◌ाओल (<strong>िव</strong>किसत ढंगस कएल जाय) जाय त िनसिचत गामक लोक मे ख ुष<strong>ह</strong>ाली ऐबे करत। अखन धिरजि<strong>ह</strong>ना खेत मरनास भए गेल अिछ ति<strong>ह</strong>ना पोखिर-झाखिड से<strong>ह</strong>ो अिछ। सबसँ पैघबात त इ अिछ जे लोको दबैत-दबैत एते दिब गेल अिछ जे िसफ र् मक ढा ँचामा रि<strong>ह</strong> गेल अिछ। तेँ सभ मे नव चेतना, नव ढंग (करैक िया) नव तकनीकक(नव औजार) उपयोग आवक अिछ। तख िषिषरक िसकुड़ल प बसक <strong>िव</strong>किसतप मे बदिल सकैत अिछ। सोचैत सुब ुध रािजनदरक घर लग प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>।रािजनदरक घर <strong>दे</strong>िख सुब ुध राा छोिड ओकरा ओि<strong>ह</strong>ठाम गेला<strong>ह</strong>। रािजनदर केँ तीिनटा घर। अंगनाक एकभाग मे टाट लगौ र<strong>ह</strong>ए। दिछनबिरया घर मे मालो बैतछल ओ अप बैसार ब। बैसार मे द ू टा चैकी <strong>दे</strong>, र<strong>ह</strong>ए। एकटा परअप सुतैत आ दोसर के पा<strong>ह</strong>ुन-परकक लेल रख र<strong>ह</strong>ए। सुब ुध केँ <strong>दे</strong>िखरािजनदर चैकी पर स उिठ, द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड चैकी पर वैसौलकिन। सुव ुधकेँ चैकी पर बैसाय घरवाली केँ दरवे पर से क<strong>ह</strong>लक- ‘‘मार स<strong>ह</strong>ाएव ऐला <strong>ह</strong>ेन,झव <strong>दे</strong> एक लोटा पािन ◌े आउ?’’रािजनदरक बात सुिन गुलिबया लोटा मे पािन आिब ओलती लग ठाढ भएगेिल। मु<strong>ह</strong> झँप। स्ी केँ ठाढ <strong>दे</strong>िख रािजनदर क<strong>ह</strong>लक- ‘‘ि<strong>ह</strong>नका नइ िचैिछअिन, सुब ुध भाइ छिथ। मु<strong>ह</strong> िकअए झँप छी।’’रािजनदरक बात सुिन सुब ुध मुी दैत बजला<strong>ह</strong>- ‘‘<strong>ह</strong>म त गाम मे रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँअनगौ ँवा भए गेल छी। जि<strong>ह</strong>या से करी शु केल<strong>ह</strong>ु ँ, गाम छुिट गेल। सा<strong>ह</strong> मेएक िदन अबै छी जि<strong>ह</strong> से गाम मे घिरयो-फीिर ुनि<strong>ह</strong> पबैत छी। तेँ , नि<strong>ह</strong> िचैछिथ। मुदा आब गाम मे र<strong>ह</strong>ै द ुआरे करी छोिड <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ। आब िचिती<strong>ह</strong>।’’143


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुव ुधक बात सुिन रािजनदर स्ी केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘सुव ुध भाय पैघ लोक छिथ।जखन द ुआर पर पाएर रखलिन तखन िबना िकछु ख ुऔ-पीऔ कना जाए <strong>दे</strong>बिन।जाउ बाडी से ओर<strong>ह</strong>ावला चािर टा मकैक बािल तोिड, ओड़◌ाि<strong>ह</strong> के आउ।’’रािजनदरक बात सुिन गुलिबया मुी दैत <strong>िव</strong>दा भेिल। रािजनदर सुब ुध केँप ूछल- ‘‘भाय करी िकअए छोिड <strong>दे</strong>िलये?’’रािजनदरक ष्नक स<strong>ह</strong>ी उर <strong>दे</strong>ब सुब ुध उिचत नि<strong>ह</strong> बिझ ु क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘नइ मनलागल। अप खेत-पथार अिछ आब खेितये करब।’’चा ओड़◌ा<strong>ह</strong>ल बािल न-मेिरचाइ थारी मे गुलिबया आिब सुव ुधक आग ू मेरिख, अप िना मे वैिस गेली<strong>ह</strong>। मकैक ओड़<strong>ह</strong>ा <strong>दे</strong>िख सुव ुधितरिपत भए एकटा बािल<strong>ह</strong>ाथ मे लए गौर स दाना <strong>दे</strong>खै लगलिथ। सुभ्भर बािल। एो टा दाना भौरनि<strong>ह</strong>। बािल केँ <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बडसुर मकई अिछ। अपना ऐठामक िगर<strong>ह</strong>त तेउपजिबति<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> अिछ जँ उपजौल जायत ख ूब <strong>ह</strong>ेतइ। बेग ूसराय, स<strong>ह</strong>रसा आमुजफ्फरपुर इलाका मे <strong>दे</strong>खै िछयै जे मकैयेक उपजा स िगर<strong>ह</strong> धिनक भए गेलअिछ। सालो भिर मकैक खेती <strong>ह</strong>ोइत छैक। जि<strong>ह</strong>ना खेती ति<strong>ह</strong>ना उपजा। पा ँचमन छ<strong>ह</strong> मन का मकई उपजैत अिछ। खाइयो मे नीक। रोटी, सतुआ, भुा,ओर<strong>ह</strong>ा सब कुछ मकैक बत अिछ। बदाम आ मकेक सतुआ त ब ुझ ू जे ब ूढक(<strong>िव</strong>दा ँतवलाक) अम ृते छी।’’वामा <strong>ह</strong>ाथ मे बािल दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथक ओंगरी स दाना छोड़◌ा मु<strong>ह</strong> मे लइतप ूछलिखन- ‘‘रािजनदर भैया, बाल-बा कैक टा अिछ?’’सुव ुधक ष्न सुिन रािजनदर चुे र<strong>ह</strong>ल मुदा गुलिबया बाजिल- ‘‘तीिन भाय-ब<strong>ह</strong>ीिनअिछ। जेठकी सासुर बसै अए। बड़बिढया जेँ का गुजर चलै छै। दोसरो के <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>केल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा जमाय बौर गेल। िदी मे करी करैत र<strong>ह</strong>ै, ओतइ से बौर गेल एो टा िची-पुरजी पठवै आ पैया। छ<strong>ह</strong> मास बेटी केँ सासुर मे र<strong>ह</strong>ै<strong>दे</strong>िलऐ तकर बाद अप ऐठाम लए अनिलयै। दिी से जे कोय आबै आ पुिछयैते कोय क<strong>ह</strong>े दोसर <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> कए लेलक। ते कोय क<strong>ह</strong>ै अरब चिल गेल। कोय क<strong>ह</strong>ैमलेटरी मे भरती भए गेल ते कोय क<strong>ह</strong>ै उवादी भए गेल। को भा ँजे लागल। आिखर मे चािर बिरस अपना अइिठन बेटी केँ रखल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा गामो मेते<strong>ह</strong>ेन लुा-लट सब अिछ जे अनका इत के को इत ब ुझै छै। (<strong>ह</strong>ाथकइषारा स <strong>दे</strong>खवैत) उ घर <strong>दे</strong>खै िछयै, ओि<strong>ह</strong> अंगनाक एकटा छैा ँ डकि<strong>ह</strong>यो माछ कीिन के144


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम् आवे ते कि<strong>ह</strong>यो फोटो िखंचवै ले संगे ल जाय। <strong>ह</strong>म द ुन ू परानी वाध-बोन मेभिर-भिर िदन र<strong>ह</strong>ै छलौ। गाम पड़क खेल-बेल व ुझवे करै छेिलये। जखनगामक लोक कुी-चैल करै लगल तखन व ुझिलयै। जेठकी बेटी आयल र<strong>ह</strong>ए। ओकराक<strong>ह</strong>िलयै। ओ अप संगे गेलै। दोसर <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> अइ द ुआरे किरयै जे जँक<strong>ह</strong>ी ं जमाय जी<strong>िव</strong>ते <strong>ह</strong>ुअए। जेठके जमाय से <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> कए लेलक। द ुन ू ब<strong>ह</strong>ीन एेघर मे र<strong>ह</strong>ै अए। द ुन ू केँ सखा-पात छैक। छोट बेटा अिछ। ओकरो <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>-द ुरागमन कए <strong>दे</strong>िलयै।’’मुुराइत सुव ुध प ूछलिखन- ‘‘दान-द<strong>ह</strong>ेज मे की सब <strong>दे</strong>लक?’’दान-द<strong>ह</strong>ेजक नाम सुिन गुल<strong>िव</strong>या <strong>ह</strong>ँसैत क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘समैध अप ऐला। संग मेसार (लड़कीक माम) र<strong>ह</strong>िन। द ुआर पर आिबते भोला बापक(घरबला) पुछािड केलिन।<strong>ह</strong>म िचपडी पथैत र<strong>ह</strong>ी। आक फा ँडब र<strong>ह</strong>ी। माथ परक साडी पसिर क’ गरदिनपर र<strong>ह</strong>ए। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ मे गोबर लागल र<strong>ह</strong>ै। कना गोवरायल <strong>ह</strong>ाथे साडी सािरतौ।तेँ ओि<strong>ह</strong>ना िचपडी पथैत रि<strong>ह</strong> गेल<strong>ह</strong>ँ। ु को िक िचैत रि<strong>ह</strong>यै। ओ<strong>ह</strong>ो ते <strong>ह</strong>मरानि<strong>ह</strong>ये िचैत र<strong>ह</strong>िथ। आनिठया ओ<strong>ह</strong>ो आ अनिठया <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ र<strong>ह</strong>ी। ओ<strong>ह</strong>ो मे छिथ आ<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ मे छी तखन बीच मे कथीक लाज?’’गुलिबयाक बात सुिन दा ँत िपसैत रािजनदर क<strong>ह</strong>लक- ‘‘आबो एक उमेरक भेिल,तइओ समरथाइक ताव क भेलै अए। जे◌े मन मे अबै छै, बक जाइअए।’’रािजनदरक बात केँ दबैत बाजिल- ‘‘को िक झ ूठ बात बजै छी जे लाज<strong>ह</strong>ैत। मार बौआ िक को अनगैाँवा छिथ। जे रे-रे ढोल पीटता<strong>ह</strong>।’’िबच-बचाव करैत सु◌ुब ुध क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘तकर बाद की भेल?’’- ‘‘ताबे इ<strong>ह</strong>ो (पित) आयल। द ुन ू गोरे केँ चैकी पर बैसाय गप-सप करैलगलिथ। <strong>ह</strong>मरो गोबर सिठ गेल। चिल गेल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोय पछबिरया टाटलग ठाढ भए गप-सप सु लगलौ। लड़कीक माम उचा जेँ का बिझ ु पडै। मुदाबाप असिथर बिझ ु पड़ल। वेचारा बडसुर ग बाजलिथ। ओ क<strong>ह</strong>लकिन जे <strong>दे</strong>खूअ<strong>ह</strong>ा ँक बेटा छी आ <strong>ह</strong>र बेटी। दिनया ु मे जते लोक अिछ ओ अप बेटा-बेटी लेसबकुछ करै अए। जि<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ छी ति<strong>ह</strong>ना त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू छी। जि<strong>ह</strong>ना अपन न ून-रोटी मेअ<strong>ह</strong>ूँ गुजर करै छी ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ करै छी कौआ से खैर लुटाएब मुख पा छी।<strong>ह</strong>मरे एकटा िपितऔत सार अपन बेटाक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> केलक। एक लाख पैआ नगद 145


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्र<strong>ह</strong>ए। तते लाम-झाम से काज केलक जे अप जे बै ंक मे सािठ <strong>ह</strong>जार पैआर<strong>ह</strong>ै, से<strong>ह</strong>ो सिठ गेलइ। <strong>ह</strong>म ओ<strong>ह</strong>न काज नइ करब। बेटी-जमाइ केँ एकटा चापाकलगड़◌ा <strong>दे</strong>वइ। द ू कोठरीक मकान बना <strong>दे</strong>बई। एक जोड़◌ा गाय ली वा म<strong>ह</strong>ीिस, से<strong>दे</strong>ब। ला-कपड़◌ा (द ुन ू गोटे के) बरतन-वासन, लकडीक सब आवक सामानक संगिबआ<strong>ह</strong>क खच र् करब। अ<strong>ह</strong>ा ँ क’ एि<strong>ह</strong> (अइ) द ुआरे नि<strong>ह</strong> खच र् कराएब जे जे खच र् भएजेतइ ओ त ओ<strong>ह</strong>ी द ुन ूक जेतइ की । <strong>ह</strong>मरा पिस भए गेल। मन कछ-मछकरै लगल जे स ू<strong>ह</strong>कािर ली। मुदा पुखक बीच गप चलैत र<strong>ह</strong>ै। मनमे इ<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ुअएजे जँ क<strong>ह</strong>ी ं को बाते द ुन ू गोरे मे रा-टोकी भ’ गेल तखन ते कुटुमैितयोनइ <strong>ह</strong>ैत। मन कछ-मछ करै लगल। एक बेिर खोंखी केल<strong>ह</strong>ु जे ओ(पित) आवए,मुदा से नइ भेल। तखन द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे थोपडी बजेल<strong>ह</strong>ु ँ। तइयो सै<strong>ह</strong>। आब िककिरत<strong>ह</strong>ु ँ। काज पिस गर अिछ, मुदा जँ क<strong>ह</strong>ी को बाधा उपित भए गेल तखनत सब नाष भ’ जायत मु<strong>ह</strong> उधारनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म द ुआर पर गेल<strong>ह</strong>ु ँ। आग ू मे ठाढ भएि<strong>ह</strong>नका (पित) क<strong>ह</strong>िलएिन- ‘‘भैया, बडसुर बात समैध क<strong>ह</strong>ै छथ ुन भोलाक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> कएलाय।’’ कि<strong>ह</strong> चोे घिम ु के आ ंगन आिब शरबत बल<strong>ह</strong>ँ। ु अप से जा क’ तीन ूगोटे केँ िपऐल<strong>ह</strong>ँ। ु कुटुमैती पा भए गेल। <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> भए गेलइ।’’ति<strong>ह</strong> बीच चा बाइलो सुव ुध खा लेलिन। पािन पीिब घर िदसक राा पकड़लिन।थोड़◌े द ूर आग ू बढला पर मनमे अवै लगलिन घर पर जाय िक रमाका काकाऐठाम। द ुबी लग ठाढ भए गुनध ुन करै लगलिथ। एक मन <strong>ह</strong>ोइन जे भिर िदनकथाकल छी, क आराम करब जरी अिछ। तेँ , घर पर जाएब जरी अिछ। दोसरमन <strong>ह</strong>ोइन जे एि<strong>ह</strong> ज ुआनी मे जँ आराम करब त िजनगी छुटत। फेिर मन मेभेलिन जे करी छोडैक समाचार घर प<strong>ह</strong>ु ँचाएव जरी अिछ। तत्-मत् करैतरमाका घर िदसक राा छोिड मल<strong>ह</strong>टोलीवला एकपेिडया पकिड घर िदस बढला<strong>ह</strong>। घरलग अिबति<strong>ह</strong> सभिकछ बदलल-बदलल व ु िझ पड़लिन। जना सभ िकछु ख ुषी सँ म<strong>ह</strong>ुअए। दरवाक चु<strong>ह</strong>चु<strong>ह</strong>ी से<strong>ह</strong>ो नीक व ु िझ पडै लगलिन। द ुआर पर आिब कुरताखोिल चैकी पर रिख पी केँ सोर पािड क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘क एक लोटा पािन आउ। बडिपयास लगल अिछ।’’पितक आवाज सुिन लोटा मे पािन अयली<strong>ह</strong> िकषोरी <strong>ह</strong>ाथ सँ लोटा लए लोटोभिर पािन पीिब, पी केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आइ सँ करी छोिड <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>िव</strong>ालय मेागप दए <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ।’’146


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पितक बात सुिन िकषोरी चैंिक गेलीए। मुदा पित-पीक बीच मजाको <strong>ह</strong>ोइतछलिन। िकषोरी केँ सोल<strong>ह</strong>ी िबसबास नि<strong>ह</strong> भेलिन मुी दइत बजली<strong>ह</strong>- ‘‘नीककेल<strong>ह</strong>ु ँ। आठ िदन पर जे भेिट <strong>ह</strong>ोय छलौ से िदन-राित भेिट <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>ब।<strong>ह</strong>मरो नीके।’’िकषोरीक बात सुिन सुव ुध केँ मन मे भेलिन जे भिरसक समाचार केँ मजाकब ुझलिन। दो<strong>ह</strong>रबैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अ<strong>ह</strong>ा ँ मजाक ब ुझै छी। स वात क<strong>ह</strong>लौ। (जेबीसे ागपक नकल िनकािल) <strong>ह</strong>े <strong>दे</strong>िखयौ कागज।’’ति<strong>ह</strong> बीच म ंगल से<strong>ह</strong>ो आयल। म ंगल केँ <strong>दे</strong>िख िकषोरी ससिर गेली<strong>ह</strong>। मुुराइतसुब ुध म ंगल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘काका, करी छोिड <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ। आब गामे रि<strong>ह</strong> खेितयो-पथारी करब आ ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भए सकत समाजक सेवा करब।’’सुब ुधक बात सुिन म ंगल क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बौआ, <strong>ह</strong>म त उमेरे मे अ<strong>ह</strong>ा ँ से जेठ छीमुदा अ<strong>ह</strong>ा ँ पढलो-िलखल छी, मािरयो करै छी तेँ नीके जािन के करी छोड़<strong>ह</strong>ैब।’’म ंगलक बात सुिन सुव ुधक मन सव ुर भेलिन। मुी दैत बजला<strong>ह</strong>- ‘‘का जाधिरपढल-िलखल लोक समाज मे रि<strong>ह</strong> समाजक िया-कलाप के आग ू मु<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> धकेलतताधिर समाज आग ू कोना बढत।’’सुव ुध आ म ंगल गप-सप करति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक िकषोरी आ ंगन मे अड़र ्◌ा<strong>ह</strong>ट मािरका लगली<strong>ह</strong>। सुव ुध बिझ ु गेला<strong>ह</strong> तेँ असिथर स वैसले र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। मुदा अकबेराककानब सुिन टोलक जिनजाित दौिड-दौिड आवए लगली<strong>ह</strong>। सैा ँसे आ ंगन जिन-जाित सँभिर गेलिन। नवानी वाली िकषोरी केँ प ूछलिखन- ‘‘किनया, ँ की भेल <strong>ह</strong>ेन जे ऐनाअकलबेरा मे क छी?’’मुदा िकछु उर नि<strong>ह</strong> दय िकषोरी आरो जोर-जोर सँ क छली<strong>ह</strong>। टोलक जतेब<strong>ह</strong>ीना, फुल, पान, गुलाब, चान, पाटनर र् िकषोरीक छलन ् ि◌सभ केयो एे टा ष्नप ूछैत छलिन जे- ‘की भेल?’जते संगी-साथी सभ िकषोरी स प ूछैकत छलिन तते िकषोरी जोर-जोर सँकत छली<strong>ह</strong>। ककरो को अथे र् नि<strong>ह</strong> लगैक। मुदा अमानक बजार तेज <strong>ह</strong>ोइतजायत छल। िकयो िकछु व ुझैत त िकयो िकछु।147


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दरवा पर बैसल-बैसल सुब ुध म-मन ख ुषी <strong>ह</strong>ोयत र<strong>ह</strong>ित। सोचैत र<strong>ह</strong>िथजे जाधिर पुरना चािल-ढािलक लोकक (चा<strong>ह</strong>े मरद <strong>ह</strong>ुअए वा स्ीगण) चािल नि<strong>ह</strong> बदलतताधिर नव समाज कोना बिन सकैत अिछ? इ ष्न त िसफ र् समाजेक लेल नि<strong>ह</strong>पिरवारोक लेल छैक। आ पिरवारे िकअए मोक लेल छैक। तँ सुव ुध िकछुबजबे नि<strong>ह</strong> करिथ।अकलबेराक समय र<strong>ह</strong>बे करए। बाध िदिष स गाय, म<strong>ह</strong>ीस, वकरी चिर-चिरअवैत र<strong>ह</strong>य। धसबि<strong>ह</strong>नी घासक पिथया अवैत छिल। गोबर बीिछिन<strong>ह</strong>ािर गोवरकिछतनी माथ पर अबैत छिल। ब ुधनी आ सोमनी, घासक िछा माथ पर अबैत छली<strong>ह</strong> िक सुव ुधक अंगना मे कानव सुनलिन। द ुन ू गोटे अकािन केँ व ुझलिन जेसुव ुधक किनया ँ क छिथन। सोमनी व ुधनी केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ब<strong>ह</strong>ीिन, िछा रिख केँ चल<strong>दे</strong>खै ले।’’ब ुधनी क<strong>ह</strong>लक- ‘‘गै ब<strong>ह</strong>ीिन अइ चमिचकनी सब<strong>ह</strong>क भभटपन सुिन के की करबी<strong>ह</strong>ी।भिर िदन चा<strong>ह</strong>-पान घोटैत र<strong>ह</strong>ै अए, व ुझै अए जे ऐ<strong>ह</strong> दिनया ु छै। मरद केँ िकछु<strong>ह</strong>ुअए मौगी सब रानी छी। जाबे एतए बर<strong>दे</strong>मे ताबे गामे पर चिल जेमे। घास-भूसा झाड़ब, जरना-काठी ओिरआइब। थैर खर ्ड़ब। वासन-कुसन ध ुअब िक अइभभटपनवालीक भभटपन सुनब।’’सोमनी- ‘‘बेस क<strong>ह</strong>ले ब<strong>ह</strong>ीिन। जकरा जते सुख <strong>ह</strong>ोइ छै ओ ओते क अए।अप सब नीक छी जे कमाई छी खाइ छी। चैन से र<strong>ह</strong>ै छी। ‘अइ ललमु<strong>ह</strong>ी सब<strong>ह</strong>किकरदानी सुनबी<strong>ह</strong>ी ते <strong>ह</strong>ेतउ जे मु<strong>ह</strong>े पर थ ुक दए दीअए।’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 10भिर िदन सुव ुधक मन मे अइ<strong>ह</strong> ख ुट-ख ुटी धे र<strong>ह</strong>लिन जे जाि<strong>ह</strong> गामक लोक मेएते उा<strong>ह</strong> बढल अिछ, ओि<strong>ह</strong> गाम मे जँ िब<strong>ह</strong>ािडक प ूव र् <strong>ह</strong>वा खसै त लोकक मन मेअन<strong>दे</strong>षो बिढ सकैत अिछ। समाज िछयै, के की बाजत की नि<strong>ह</strong> बाजत, तकर कोनठेकान। िकयो कि<strong>ह</strong> सकैत अिछ जे, जते <strong>िव</strong>चारक सभ अिछ ओ पाइ-कौडीक भा ँजमे क<strong>ह</strong>ी ं टौ<strong>ह</strong>की लगबैत <strong>ह</strong>ुअए। मुदा लोकक धारा के रोकला स खतरो उपितभए सकैत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना अिधक रफ्तार चलैत गाडी मे एकाएक क लगौला सँद ुघ र्ट भए सकैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना काज मे ढील-ढाल भयला पर भए सकैत अिछ।148


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ओना भिर िदन त अप चर मे फँसल र<strong>ह</strong>लौ, से के ब ुझत। गामक लोक तगामक काजे भेला सँ ब ुझता<strong>ह</strong> अचताइत-पचातइत सुव ुध रमाका ऐठाम <strong>िव</strong>दाभेला। मुािर सा ँझ भए गेल छलैक। थोड़◌े द ूर आग ू बढला पर, राक पछबािरभाग रितया घरक आग ू मे, पान-सात गोटे बैिस गप-सप करैत र<strong>ह</strong>िथ। एकगोटे अभवी जेँ का बाजल- ‘‘जे खेतक ब ँटवाराक ढोल त रमाका का पीिट<strong>दे</strong>लिखन, मुदा ब ँटै क<strong>ह</strong>ा ँ छिथन। घनक लोभ ककरा नइ छै। ओ थोड़◌े खेतब ँटित। इ सब सबटा धिनक लोकक चालबाजी िछयै। लोक थोड़◌े नीक-अधलाक<strong>िव</strong>चार करै अए, जे सुनलक ओ कौआ जेँ का का ँय-का ँय कए, सगरे गाम िबलि<strong>ह</strong> दैतअिछ। मुदा तइ से की, अगर जँ ओ खेत नि<strong>ह</strong>ये ब ँटित तेँ िक लोक मिरजायत।’’राा पर ठाढ भए सुव ुध सुनलिन। दोसर बाजल ‘जे अप ठिक-फुिसया केँ एतेधन जमा केलक ओ सु<strong>ह</strong>र<strong>दे</strong> मु<strong>ह</strong>े थोड़◌े लोक के जमीन दए <strong>दे</strong>तइ। तखन तेगरीबक कपारे मे द ुख िलखल छै, से त भोगै पड़तै। के<strong>ह</strong>ेन िनरल जेँ कारमाका नािच-नािच लोक केँ क<strong>ह</strong>लकै।’ एते सुत सुब ुधक मन मे आिग लािगगेलिन। सोचै लगला<strong>ह</strong> जे भिर िदन त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू अनतै छल<strong>ह</strong>ु ँ, गाम मे ते िकछुभए गेलैक। मुदा िबना िकछु बजनि<strong>ह</strong> सुब ुध आग ू बिढ गेला<strong>ह</strong>।रमाका एि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ँचति<strong>ह</strong> ु <strong>ह</strong>ीरान बािज उठला<strong>ह</strong>- ‘‘िजनके चरचा करै छलौ सेआ<strong>िव</strong>ये गेला<strong>ह</strong>।’’रमाका सुब ुध केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘कैक बेिर तोरा स गप करैक मन भेल मुदा तोँते भिर िदन िनपे र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>। कतौ गेल छेल<strong>ह</strong> की?’’रमाकाक बात सुिन सुब ुध क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भिर िदन एते र<strong>ह</strong>लौ जे अखनफुरसित भेल। घर स ब<strong>ह</strong>ार धिर परेषान-परेषान िदन भिर <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>लौ।’’रमाका- ‘‘की परेषान?’’- ‘‘काि राित मे जखन ओछाइन पर गेल<strong>ह</strong>ु ँ त अ<strong>ह</strong>ा ँक क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>ा बात मन पड़ल।मन पिडति<strong>ह</strong> पेट मे घिरआय ु लगल। बडी काल धिर सोचैत-<strong>िव</strong>चारैत र<strong>ह</strong>लौ। नी <strong>ह</strong>ुअए। अंत मे यै<strong>ह</strong> मन आयल जे जि<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ अन सब सि समाज केँदए <strong>दे</strong>िलयै ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ करी छोिड, <strong>दे</strong><strong>ह</strong> स समाजक सेवा करब। जि<strong>ह</strong>ना गाडी149


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इ ं िजनक बले चलैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना त समाजो मे इ ं िजनक जरत छैक। ति<strong>ह</strong> बीचएकटा इित<strong>ह</strong>ासक घटना मन पड़ल।’’पड़ल?’’इित<strong>ह</strong>ासक घटना सुिनति<strong>ह</strong> उुकता स <strong>ह</strong>ीरान प ू िछ <strong>दे</strong>ल- ‘‘की बात मनसुब ुध- ‘‘ितत मे एकटा राजकुमार चेन पो नामक भेला<strong>ह</strong>। ओ अपना राज मेधनी-गरीबक बीच खािध <strong>दे</strong>खलिन। ओि<strong>ह</strong> खािध केँ पाटैक लेल अपन सब सि जाकबीच बािट ँ <strong>दे</strong>लिखन। मुदा िकछुए िदनक उपरा फेिर ओि<strong>ह</strong>ना केँ ओि<strong>ह</strong>ना भए गेलइ।धिनक धिनक बिन गेल आ गरीब गरीब बिन गेल। राजकुमार क्षु भए गेला<strong>ह</strong> जेऐना िकएक भए गेलैक?’’िका सुिन िबचि<strong>ह</strong> मे शिषषेखर प ू िछ <strong>दे</strong>लकिन- ‘‘ऐना िकऐक भेलई?’’- ‘‘<strong>ह</strong>म समाजषास्क <strong>िव</strong>ाथीर् छी तेँ एि<strong>ह</strong> बात केँ जत छी। वा नि<strong>ह</strong> बदलतताधिर मक िजनगी नि<strong>ह</strong> सुधरत। तेँ <strong>ह</strong>म अपन दािय बिझ ु करी छोड़ल<strong>ह</strong>ु ँ।गामक गरीब स ल’ क’ अमीरधिर आ बा स ल क’ ब ूढ धिर, गाम सभक<strong>ह</strong> िछयैक। तेँ<strong>ह</strong>म ओ<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>ूसल (ितत जेँ का) काज नि<strong>ह</strong> करब।’’रमाकाक मन पि<strong>ह</strong>लुके ष ंसा सुिन कान उिड गेलिन, राजकुमारक िखासुनबे नि<strong>ह</strong> केलिन। मुदा <strong>ह</strong>ीरानोक आ शिषषेखरोक नजिर(धयान) ओि<strong>ह</strong> िखा मेघ ुमै लगलिन। ति<strong>ह</strong> बीच ज ुगेसर चा<strong>ह</strong> अनलक। सभ िकयो चा<strong>ह</strong> पीवै लगला<strong>ह</strong>।चा<strong>ह</strong> पीिब रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>दे</strong>खू, <strong>ह</strong>म अन सब खेत समाज केँ दए <strong>दे</strong>िलऐक।आब <strong>ह</strong>मरा को मतलब ओि<strong>ह</strong> खेत स नि<strong>ह</strong> अिछ। मुदा एकटा बात जर क<strong>ह</strong>ब जेको तर<strong>ह</strong>क गड़बडी समाज मे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए। सभकेँ खेत <strong>ह</strong>ोय।’’रमाकाक बात सुिन शिषषेखर अन <strong>िव</strong>चार रखलक- ‘‘गामक पिरवार (गरीब-लोकक) जते अिछ ओकरा जोिड िलअ आ खेत के जोिड, एक र ंग क’ बािट ँ िदऔ।’’शिषक <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>ह</strong>ीरान नाक मारैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ऊँ - <strong>ह</strong>ूँ ।’’मु<strong>ह</strong> पर <strong>ह</strong>ाथ सुव ुध म मन सोचैत जे िकयो ए<strong>ह</strong> अिछ जकरा घरािरयो छैक। आ िकयो ऐ<strong>ह</strong> अिछ जकरा घरारीक संग द ू का धनखेितयो छैक।ककरो पा ँचो का छैक। जँ जमा सि मे एक र ंग केँ <strong>दे</strong>ल जाय त सभकेँ एकर ंग कोना <strong>ह</strong>ेतइ। एि<strong>ह</strong> ओझरी मे सुब ुध पड़ल र<strong>ह</strong>िल। <strong>ह</strong>ीरान सोचैत जे गरीबो150


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्त सभ एक र ंग नि<strong>ह</strong> अिछ। िकयो मे<strong>ह</strong>नती अिछ त िकयो नमरी कोइढ। िकयोनषाखोर अिछ त िकयो साित्बक। गरीबोक िित त <strong>िव</strong>िच अिछ। लेिकन म ूलष्न अिछ समाज केँ उपर उठबैक। सभकेँ गु <strong>दे</strong>िख रमाका मु<strong>ह</strong> मे पान लएजरदा फँकैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ऐना सभ गु िकअए छी? <strong>ह</strong>म समाजक दा ँव-पे ंच त नि<strong>ह</strong>ब ुझै िछयै मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ त पढल-िलखल <strong>ह</strong>ोषगर छी। तखन िकयो िकछु िकअए बजै छी।’’अपन बिक ु कमजोरी करैत <strong>ह</strong>ीरान सुव ुध केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भाय, जे सोचैछी ओ ओझरा जायत अिछ। तेँ अ<strong>ह</strong>ी ं सोझरबैत कि<strong>ह</strong>यौ।’’गंभीर भए सुब ुध क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अन समाज ब<strong>ह</strong>ुत पछुआइल अिछ। पछुआइलसमाज मे घरो (ढेरो) समा, समाढ जेँ का, पकड़ र<strong>ह</strong>ैत अिछ। जे िबना समाधानके आग ू नि<strong>ह</strong> ससरै दइत। मुदा समाधा त कागज पर नक्षा ब नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ोएत। समा लोकक िजनगी केँ चुडीन जेँ का पकड़ अिछ। जि<strong>ह</strong>ना चुडीन लोकेक<strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे घोिसया अपन करामात करैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना समो अिछ। तेँ अखन मा द ूटा सवाल केँ पकड़◌ू। पि<strong>ह</strong>ल, सभकेँ एक र ंग खेत <strong>ह</strong>ोय। आ दोसर खेतक संग-संग आरो जे पँजी ू अिछ ओकरो उपयोग ढंग सँ कयल जाय।’’सुब ुध बिजति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ िक <strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong> मे ज ुगेसर टभिक गेल- ‘‘माैव, कनी िबकछा केँकि<strong>ह</strong>यौ। ऐना जे पौती मे राखल वु जेँ का झािप ँ केँ क<strong>ह</strong>बै, त <strong>ह</strong>म सभ कनाब ुझवै।’’ज ुगेसरक बात सँ सुब ुध केँ तकलीफ नि<strong>ह</strong> भेलिन। मुुरा केँ क<strong>ह</strong>ै लगलिखन-‘‘ठीके अ<strong>ह</strong>ा ँ नि<strong>ह</strong> ब ुझ <strong>ह</strong>ोएव, ज ुगे। नीक जेँ का िबकछा क’ क<strong>ह</strong>ै छी। <strong>दे</strong>िखयौ,िसफ र् खेते र<strong>ह</strong> उपजा नि<strong>ह</strong> भए जाय छैक। ओकरा उपजबै पडैत छैक। तािम-कोिड कए तैयार करै पडैत छैक। बरखा <strong>ह</strong>ोय वा पटा केँ बीआ पाडै पडैत छैक।बीआ जखन रोपाउ <strong>ह</strong>ोयत छैक तखन उखािड क’ रोपल, कमठौन कयल जायतछैक। तखन उपजा <strong>ह</strong>ैत। खेतक संग-संग मे<strong>ह</strong>नत जे <strong>ह</strong>ोयत से पँजीूभेलैक। मे<strong>ह</strong>नत करै ले ओजारोक जरत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। ओजारोक नम<strong>ह</strong>रइित<strong>ह</strong>ास र<strong>ह</strong>ल अिछ। शु मे लोक साधारण औजार स काज करैत छल। जेना-जेना औजारो उित करैत गेल तेना-तेना लोकक <strong>ह</strong>ालत सुधरित गेल। मुदाअन गाम ब<strong>ह</strong>ुत पछुआयल अिछ। तेँ नव औजार सँ काज करव संभव नि<strong>ह</strong> अिछ।नव औजारक लेल अिधक पैसौक जरत <strong>ह</strong>ोइत, जे नि<strong>ह</strong> अिछ। अखन साधार151


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्औजार सँ काज चलवै पड़त। जेना-जेना <strong>ह</strong>ालत सुधरैत जायत तेना-तेना औजारोसुधरैत जायत।’’सुब ुधक बात सुिन ज ुगेसर भक द’ िनसा ंस छोिड बाजल- ‘<strong>ह</strong>ँ’ आब ब ुझलौ।सुआइत लोक क<strong>ह</strong>ै छै जे पिढ-िलख केँ जँ <strong>ह</strong>रो जोतब तँ िसराउर सोझ <strong>ह</strong>ैत।’’<strong>ह</strong>ीरान बजला<strong>ह</strong>- ‘‘बडसुर बात क<strong>ह</strong>िलऐक सुब ुध भाइ। आब खेतक ब ँटवाराकसंब ंध मे कि<strong>ह</strong>यौक।’’कनडेिरये आिखये <strong>ह</strong>ीरान केँ <strong>दे</strong>िख सुब ुध क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ीरा बाब, ू गाम मेजते गरीब लोक छिथ (एक बीघा खेत स िना वला) <strong>ह</strong>ुनका सभ केँ एक-एक बीघाखेत भए जेतिन। िसफ र् रमाकाे का वला जमीनटा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनका अप जमीन ओि<strong>ह</strong>मे जोड़◌ा जेतिन। जना <strong>दे</strong>िखयौ जे िकनको घरािरयो नि<strong>ह</strong> छि <strong>ह</strong>ुनका बीघा भिरखेत िदअए पड़त। मुदा िजनका पा ँच का छि <strong>ह</strong>ुनका त पनर<strong>ह</strong>े का िदअएपड़त। ततबे नि<strong>ह</strong> िजनका ओ<strong>ह</strong>ू स बेसी छि, <strong>ह</strong>ुनका आरो कम िदअए पड़त।’’सुब ुधक बात सुिन रमाका ठ<strong>ह</strong>ाका मािर बजला<strong>ह</strong>- ‘‘बडसुर, बडसुर। बडसुर<strong>िव</strong>चार सुव ुधक छिन। आब राितयो बेसी भए गेल। खाइओ-पीबैक बेिर उनि<strong>ह</strong>जायत। रोटी गरमे-गरम खाई मे नीक <strong>ह</strong>ोइ छै। तेँ आब गप-सप छोड़◌ू।काि भोरे ढोल<strong>ह</strong>ो दए सबकेँ बजा लेविन, आ सभ<strong>ह</strong>क बीच मे अपन िनण र्य सुना<strong>दे</strong>वि। खेत बटैक भार <strong>ह</strong>ुनके सभ पर छोिड <strong>दे</strong>विन। नि<strong>ह</strong> ते अरे <strong>ह</strong>ो-<strong>ह</strong>ाकरता<strong>ह</strong>।’’भोरे ढोल<strong>ह</strong>ो पड़ल। एक त’ ओि<strong>ह</strong>ना सभ<strong>ह</strong>क कान ठाढ र<strong>ह</strong>िन, ति<strong>ह</strong> पर स ढोल<strong>ह</strong>ोपड़ल घरा-घरी सभ प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना केस लड़िन<strong>ह</strong>ार फैसला सु ले उुक र<strong>ह</strong>ैतअिछ ति<strong>ह</strong>ना बैसार मे सभ र<strong>ह</strong>िथ। अी बरखक सो वाबा से<strong>ह</strong>ो आयल र<strong>ह</strong>ित।ओना सोला बाबा केँ अप अढ़◌ाई बीघा खेत छि मुदा गाम मे नब उवकउा<strong>ह</strong> स आयल छला<strong>ह</strong>। बैसले-वैसल ओ म ूडी उठा क’ <strong>दे</strong>िख बजला<strong>ह</strong>- ‘‘को टोलकिकयो छुटलो छिथ। सभ अपन-अपन टोलक लोक केँ गिन िलअ।’’सोबाबाक गप सुिन सभ अपन-अपन टोलक लोक िमलबै लगल। िसफ र् द ू आदमीबैसार मे नि<strong>ह</strong> आयल छला<strong>ह</strong>। द ुन ू टोलक द ू आदमी केँ पठा द ुन ू केँ बजौल गेलिन।द ुन ू आदमी केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> सोवाबा पिछ ू <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘तोरा द ुन ू गोटे केँ ढोलक अवाजकान मे नि<strong>ह</strong> प<strong>ह</strong>ु ँचल छलौ?’’152


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बौका बाजल- ‘‘ढोल<strong>ह</strong>ो ते ब ुझिलयै। मगर करी करै छी , माए-बापअिछ आ ब<strong>ह</strong>ू तखन खेत ल’ क’ की करब? <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइते अिछ। लोकढ<strong>ह</strong>लेल व ुझै अए। तखन अरे िकअए अिबतौ।’’बौकाक बात सुिन सोबाबा म ूडी डोला ीकार केलिन। दोसर, आब गोसैमाबाजल- ‘‘<strong>ह</strong>म द ुन ू परानी ते (अ<strong>ह</strong>ा ँ आग ू मे नि<strong>ह</strong>) ब ूढ़◌े भेलौ<strong>ह</strong>ु ँ की । बेटा अिछयेनि<strong>ह</strong>। ल’ द’ क’ एकटा ढेरबा बेटी अिछ। ओकरो <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> अइवेर कइये <strong>दे</strong>वइ।<strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतइ अपन घर जायत। भोिगिन<strong>ह</strong>ार के र<strong>ह</strong>त जे अरे <strong>ह</strong>म खेत लेब।’’गोसैमोक <strong>िव</strong>चार सुिन सोबाबा म ूडी डोला ीकार केलिन। द ुन ू गोटेक(बौका आगोसाईक) बात सुिन सोबाबा सोचै लगलिथ जे समाज मे द ू टा पिरवार किमजायत। तेँ द ुन ू पिरवार के त नि<strong>ह</strong> बचाओल जाय सकैत अिछ, मुदा द ुन ू केँ जोिडकए एकटा पिरवार त बनाओल जाय सकैत अिछ। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौका त िसफ र् नामकअिछ। के<strong>ह</strong>ेन बिढया ँ बजै अए। गोसाईओक बेटी आन गाम चिल जेतइ। जि<strong>ह</strong> सेद ुन ू गोटे (बाप-माए) केँ ब ुढ़◌ाढी मे द ुख <strong>ह</strong>ेतइ। तेँ बौकाक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> गोसाईक बेटीसँ करा <strong>दे</strong> एक पिरवार भए जायत।’’सोवबाक <strong>िव</strong>चार सुिन अधा सँ बेसी गोटे समथ र्न कए <strong>दे</strong>लक। मुदा िकछुगोटे <strong>िव</strong>रोध करैत बजला<strong>ह</strong>- ‘‘एक गाम मे (लड़का-लड़कीक) <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>क चलिन त नि<strong>ह</strong>अिछ। जँ <strong>ह</strong>ैत त अिचत <strong>ह</strong>ैत।’’धड़फड़◌ा के लखना उिठ जोर से बाजल- ‘‘कोन गाम आ कोन समाज ऐ<strong>ह</strong>ेन अिछजि<strong>ह</strong> मे छैा ँ ड़◌ा-छैा ँ डी छ<strong>ह</strong>-पा ँच नि<strong>ह</strong> करैत अिछ। चोरा क’ छ<strong>ह</strong>-पा ँच केलक सेबढबिढया मुदा <strong>दे</strong>खाकेँ करत से बडअधला <strong>ह</strong>ेतैक।’’लखनाक <strong>िव</strong>चार केँ सभ स<strong>ह</strong>मित दए <strong>दे</strong>लिन। द ुन ूक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>क बात पा भएगेल। सुब ुधक मन मे फेिर एकटा ष्न उिठ गेलिन जे द ुन ू पिरवार (वौका आगोसाईक) केँ एक मािन जमीन <strong>दे</strong>ल जाय वा द ू मािन। तकर्-<strong>िव</strong>तकर् करैत िमला केँएक पिरवार मािन ि<strong>ह</strong>ा दइक स<strong>ह</strong>मत बनल।फेिर ष्न उठल जे जमीनक नाप-जोख के करत? रमाका कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिखन जेअप मे अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ बािट ँ िलअ।’’सुव ुधोक मन मे भेलिन जे रमाका का ठीके क<strong>ह</strong>लिन। काज केँ बािट ँ कए नि<strong>ह</strong>करब त गल्ती <strong>ह</strong>एत। सभ काज जँ अपनि<strong>ह</strong> करै चा<strong>ह</strong>ब ते एते गोटे जे समाज153


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मे छिथ ओ की करता<strong>ह</strong>। जँ क<strong>ह</strong>ी ं को गलितयो <strong>ह</strong>ेतइ त सुधिर जेतइ।क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘खेत नपैक लिर ू कते गोटे केँ अिछ? िकऐक त जँ अमीन लए केँब ँटवारा करब ते ब<strong>ह</strong>ुत खच र् <strong>ह</strong>ोयत। जे खच र् ब ँटै मे करब ओि<strong>ह</strong> पैसा से दोसरेकाज िकअए ि<strong>ह</strong> कए लेब। पैसाक काज त ब<strong>ह</strong>ुत अिछ तेँ अट सट खच र् नि<strong>ह</strong> कएसुपत-सुपत खच र् करब नीक <strong>ह</strong>ोयत। <strong>दे</strong>खते िछयै जे जि<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>षक सं<strong>िव</strong>धान ओकीलकेँ सालो भिर <strong>ह</strong>िरयरी <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ैत अिछ, ति<strong>ह</strong>ना त सवे र्ओ अमीनकेँ अिछ। कौआ सँखैर लुटाएव नीक नि<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ केँ म ंगनी मे खेत भेिट र<strong>ह</strong>ल अिछ ति<strong>ह</strong>नास<strong>ह</strong>ी-सलामत <strong>ह</strong>ाथ मे खेत चिल जाय। जँ अमीन सभ<strong>ह</strong>क भा ँज मे पड़ब ते ओि<strong>ह</strong>ना<strong>ह</strong>ैत जि<strong>ह</strong>ना लोक क<strong>ह</strong>ै छै ‘जते मे ब<strong>ह</strong>ू नि<strong>ह</strong> तते मे ल<strong>ह</strong>ठी’ कीनव <strong>ह</strong>ैत।’’सुव ुधक बात सुिन, जोष मे िबलटा उिठ क’ ठाढ भए बाजल- ‘‘माघ मास स ल’ क’जेठ धिर <strong>ह</strong>म सभ खेत तिमया करै छी। को एे साल नि<strong>ह</strong>, सभ साल करै छी।से<strong>ह</strong>ो को आइये से नि<strong>ह</strong> जि<strong>ह</strong>या से ज्ञान परान भेल ति<strong>ह</strong>ये से। कोन अमीनआ किमष्नर नपै ले अवै अए। अपन गामक कोन बात जे चिरकोसी मे तमनी करैछी। ततबे नि<strong>ह</strong>, पालो जा-जा तमै छी। ततवे नि<strong>ह</strong> साले-साल नपैत-नपैतत सैा ँसे गामक खेत ज छी जे कोन खेत कते अिछ, तेँ नपैक जरतो अिछ। मु<strong>ह</strong>जवािनये कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ब जे कोन कोला कते अिछ। एक गोरे कागज परिलख िलअ जे ककरा कते खेत <strong>दे</strong>वइ। <strong>ह</strong>मरा क<strong>ह</strong>ैत जायब, <strong>ह</strong>म कोला फुटवैतजायब। एकटा पंडी जी, बड़बिढया नाम क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथन मुदा मन नइ अिछ, जे ओतीिनये डेग मे दिनया ु ँ के नािप ले र<strong>ह</strong>िथ। ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ तीिन डेगक ली बनाएक गामक कोन बात जे परोपाक जमीन नािप <strong>दे</strong>ब।’’िबलटाक बात सुिन रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बड़बिढया, ँ बड़बिढया ँ। सभ केयो उिठ-उिठ<strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>।बेर झ ुकति<strong>ह</strong> सैा ँसे गामक स्ीगण, ढेरबा बिया छोटका-छोटका ढेन-बकेनिचकनी मािटक खोभार िदिष <strong>िव</strong>दा भेल। सभ<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ाथ मे ख ुरपी-पिथया। सभकेँ<strong>ह</strong>ाथ मे ख ुरपी पिथया जाइत <strong>दे</strong>िख ीचन म-मन सोचे लगल जे ऐना िकअएलोक कए र<strong>ह</strong>ल अिछ। दसिमओ ते अखन नि<strong>ह</strong> एलै। को पाविनयो-ित<strong>ह</strong>ार नि<strong>ह</strong>येिछयैक। त<strong>ह</strong>न स्ीगण मे ऐना उजैि<strong>ह</strong>या िकअए उिठ गेलइ। कोन बिढया ु जाद ूतरे-तर गाम मे पसिर गेल जे मरद ब ुझबे केलक आ मौगी सभ बिझ ु गेल।अनकर कोन अप घरवाली रमकल जाइत अिछ। जते ीचन सोचै ओते ओझिरयेलगल जाय। तत्-मत करैत दल ऐठाम <strong>िव</strong>दा भेल। दलक घर लगे मे।ीच जेँ का दलो छगुा मे पड़ल र<strong>ह</strong>ए ीचन केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> दल प ू िछ <strong>दे</strong>लकै-154


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्‘‘आ ँइ <strong>ह</strong>ौ ीचन भाइ, मौगी सभ केँ कथीक रमकी चढलै जे एते रौद मे मािटआ ले जाइये।’’दलक बात सुिन ीचन आरो छगुा मे पिड गेल। मन मे एलै जे <strong>ह</strong>म गामपर नइ छलौ तेँ नइ, ब ुझिलऐक। मगर इ त गामे पर र<strong>ह</strong>ए। िकअए ब ुझिलकैक। फेिर सोचलक जे जखन घरवाली मािट ल’ क’ आओत ते पिछ ू लेवए।मन असिथर भेलै। मुदा दलक मु<strong>ह</strong>क र ंग स बिझ ु पडै जे के भारी काज स्ीिबना पुिछनि<strong>ह</strong> कए लेलकै। भीतर स ख ुष मुदा उपर स गंभीर <strong>ह</strong>ोइत ीचन दलकेँ प ूछलक- ‘‘आ ँइ <strong>ह</strong>ौ दल भाइ, तोरा भनिसया से िमलान नइ र<strong>ह</strong>ै छ<strong>ह</strong> जे िबनपुछनि<strong>ह</strong> चिल गेलख ुन।’’ीचनक मनक बात नि<strong>ह</strong> बिझ ु िखिसया केँ दल बाजल- ‘‘की कि<strong>ह</strong><strong>ह</strong> भाइ, मौगी पर<strong>िव</strong>सबास करी। जखैन अपन काज र<strong>ह</strong>तै ते <strong>ह</strong>ँिस-<strong>ह</strong>ँिस बजत<strong>ह</strong>, मुदा जखैनतोरा को काज <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong> ते क<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong> जे माथ द ुखाइ अए।’’मु<strong>ह</strong> दािब ीचन म-मन ख ूब <strong>ह</strong>ँसैत मुदा दल तामसे भेिर <strong>ह</strong>ोइत जाइत।<strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइत ीचन क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘जाइ िछअए भाय। मौगी सभ<strong>ह</strong>क िकरदानी <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>मरािकछु फुरबे करै अए।’’स<strong>ह</strong> पािब दल गरिज उठल- ‘‘बड़ब ु िधयार मौगी सभ भए गेल <strong>ह</strong>ोँ चलै चल<strong>ह</strong> ते<strong>ह</strong>मरा संगे कोदािर पाड़ए।’’थोड़◌े द ूर आग ू बिढ ीचन िक केँ क<strong>ह</strong>लकै- ‘‘भाय की करब<strong>ह</strong>क, आब मौिगयेसभ<strong>ह</strong>क राज भेलई।’’- ‘‘<strong>ह</strong>मरा कोन राज-पाट से मतलब अिछ <strong>ह</strong>र जोतै छी, कोदािर पाडै छी, तीनसेर कमा के अ छी, खाइ छी। एते िदन पुरखे चोर <strong>ह</strong>ोय छले आब मौिगयोचोरनी <strong>ह</strong>ैत। भ ज<strong>ह</strong>ल जायत आ पुिलसवा से यारी लगौत।ीचन बिढ गेल। दल, द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ माथ पर लए सोचै लगल।सभ केयो मािट आिन-आिन अपन-अपन अंगनाक मािटक ढेरी पर रखलिन।धामो-पसी सभ तर-बर र<strong>ह</strong>ित। क काल सुसतेलाक उपरा िदआरी बनबै लेलमुंगरी, लोढी स मािट फोरै लगली<strong>ह</strong>। मे<strong>ह</strong>ी स’ मािट फोिड, इनार कल से अछीनजलपािन भिर-भिर अनलिन। मािट मे पािन दए सा लगली<strong>ह</strong> सुखल मािट मे पािन155


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पिडति<strong>ह</strong> सोगर सुगंध सैा ँसे गाम मे पसिर गेल। गामक <strong>ह</strong>बे बदिल गेल। जि<strong>ह</strong>नासाझ ू प<strong>ह</strong>र के िसंग<strong>ह</strong>ार फूल, राित रानी सँ वातावरण म<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ा जायत ति<strong>ह</strong>ना मािट-पािनसँ जनमल सुगंध गामकेँ म<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ा <strong>दे</strong>लक। मािट सािन, छोट-छोट िदआरी सभ बनबैलागिल। िदआरी बना, पुरान साफ स ूती वस्के फािड-फा ँ िड ँ दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथक तर<strong>ह</strong>ी सँजा ँध पर रगिड-रगिड टेमी बलिन। टेमी बना िदआरी मे कड़◌ूतेल दए टेमीसजौलिन। िदआरी सजा सभ केयो फुलडाली मे त िकयो चंगेरी मे त िकयोिछपली मे त िकयो केराक पात पर रखलिन। िदआरी रिख सभ न<strong>ह</strong>ेली<strong>ह</strong> अजीबदृ। नव उव। नव िजज्ञासा। नव आषा सभ<strong>ह</strong>क मे छलिन। सुज डूबबोि<strong>ह</strong> कयल, मुदा िना जर उतिड गेल र<strong>ह</strong>ित, गाछो सब परक रौद िबला गेलछलैक सभ अपन-अपन गोसाउिनक घर जा िसरा आग ू मे िदयारी लेिसलिन िदयारीलेिस, एकट ंगा द आराधना करै लगली<strong>ह</strong> जे आइल लछमी पुनः पराइत नि<strong>ह</strong>।’ गोसाईकेँ गोिड लािग सभ गामक <strong>दे</strong>व ान सब िदिष चलली<strong>ह</strong>। अपन-अपन आ ंगन मे तसभ असकरे-असकर छली<strong>ह</strong> मुदा आ ंगन स िनकिलति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वान िदिष <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong>संगबे सभ भेटे ँ लगलिन। संगबे िमिलति<strong>ह</strong> सभ, जि<strong>ह</strong> ान िदिष जाइत र<strong>ह</strong>िथ ओि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>वताक, गीत गबै लगली<strong>ह</strong>। सैा ँसे गाम, सब राा मे, एक नि<strong>ह</strong> अक सम ू<strong>ह</strong> गीतगवैत मगन स <strong>दे</strong>वान प<strong>ह</strong>ु ँचै लगली<strong>ह</strong>। सभ<strong>ह</strong>क मन मे जमीनक ख ुषी तेँ सभ<strong>दे</strong>वतो केँ मुुराइत सभ <strong>दे</strong>खित। सभ<strong>ह</strong>क मन मे नचैत जे एक सँ एैस<strong>ह</strong>ुअए।िदयारीक इजोत जेँ का गामक सभ गरीब-गुरबाकेँ , आषाक दीप खेत पािबजरै लगलिन। <strong>ह</strong>जारो बख र् स पछुआबैत गरीबी केँ एकाएक आिड पिड गेल। सभिकयो, नव-नव योजना, मन मे बनबै लगला<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong> स िजनगी द ुखक बेडी केँ टिपसुखक सीमा मे पएर रखलिन। नव िजनगी जीवैक उंठा सभ<strong>ह</strong>क मन मे जगलिन।मौलाइल गाछक फुल:◌ः 11खेत भेिटला स भज ुआक सभ समा ंगक <strong>िव</strong>चारो बदललिन। नवो बाप ूत बैिस <strong>िव</strong>चारकरै लगल जे जि<strong>ह</strong>ना रमाका काका <strong>ह</strong>मरा सभकेँ रिख लेलिन ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभसमाजक एक अंग बिनकेँ र<strong>ह</strong>ब। सबसँ पि<strong>ह</strong> रमाका, सुब ुध शिषषेखर आ मारस<strong>ह</strong>ाएवकेँ अपना ऐठाम भोजन करैविन। मुदा अखन धिरक जे <strong>ह</strong>मरा सभ<strong>ह</strong>क चािल-ढािल र<strong>ह</strong>ल अिछ ओकरा त अपनि<strong>ह</strong> बदलै पड़त। अंगना-घर आ द ुआर-दरवाक जे156


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िछछा-िबछा अिछ ओ नीक लोकक बैइसै जोकर नि<strong>ह</strong> अिछ। सभ िदन अपना ऐ<strong>ह</strong> मेर<strong>ह</strong>लौ तेँ र<strong>ह</strong>ै छी, मुदा नीक लोक ऐ<strong>ह</strong>ेन जग<strong>ह</strong> मे कोना औता<strong>ह</strong>। <strong>दे</strong>िखये केँ मनभटिक जेतिन। तेँ , पि<strong>ह</strong> सभ सवा ंग भोरे से द ुआर-दरवा, अंगना-घर केँिचन-चुनमुन बनाब<strong>ह</strong>। मरदो आ मौिगयो जे भदौस जेँ का आ-बसतर ब र<strong>ह</strong>ैछी ओकरो बदल<strong>ह</strong>। जखन अपन काज करै छी तखन जे फटलो-पुरान आ मइलो-कुचैल कपड़◌ा पि<strong>ह</strong>रै छी ते बड़बिढया। मुदा जखन िकनाको त दए क’ खाय ले◌ेबजेबिन तखन ऐ<strong>ह</strong>ेन बगए-बािन से काज नइ चलत। भजज ुक जेठ बेटाक सासुरदरभंगा बेला मोडपर अिछ। जखन ओ सासुर जात आ ओि<strong>ह</strong>ठाम र<strong>ह</strong>ल-स<strong>ह</strong>न, बात-<strong>िव</strong>चार <strong>दे</strong>खैत त मन जर आग ू मु<strong>ह</strong>े बढैक कोिषष करैत अिछ। मुदा गामक जेगरीबीक अवा छैक ओ सब <strong>िव</strong>चार केँ दािब दइत छैक। मुदा तइओ दरभंगाक<strong>दे</strong>खल पिरवार नजिर मे त र<strong>ह</strong>बे करैक। झोिलया(भज ुआक जेठ बेटा) सातोभाइक भैयारी मे सबसे जेठ। तेँ सभ भाय झोिलयाक बात मात अिछ।झोिलया क<strong>ह</strong>लक- ‘‘सातो भायक बीच रमाका बाबा सात बीघा जमीन <strong>दे</strong>लख ुन। पाइते एोटा लेलख ुन। दिनया ु ँ मे ककरा के ऐना दइ छै। जेँ <strong>ह</strong>ुनका मन मे<strong>ह</strong>मरो सभ<strong>ह</strong>क ित दया एलिन, तेँ । ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सभ <strong>ह</strong>ुनका ओते पैघ बिझ,ुआदर करबिन। गामे मे भाड़◌ा पर कुरसी, समेना, शतर ंजी, जाजीम, िसरमा सबभेटै अए। जि<strong>ह</strong>ना बिरआतीक लेल लोक सब वा(भोजन स’ ल’ क’ र<strong>ह</strong>ै तक) करैअए ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सभ करब।’’झोिलयाक <strong>िव</strong>चार सुिन सभ िकयो (छवो भाइयो आ बापो-िपी) म ूडी डोलासमथ र्न क’ <strong>दे</strong>लक। झोिलया फेिर बाजल- ‘‘बाउ, तू रमाका बाबा ऐठाम चिलजै<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका चा गोटे केँ नतो दए िद<strong>ह</strong> आ संगे-संग बजेन<strong>ह</strong>ु अिब<strong>ह</strong>। द ूभाय र<strong>ह</strong>ैक जोगार (भाड़◌ा पर सब समान आिन) किर<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। द ू सवा ंग बजार सेखाइक सब समान कीिन आन<strong>ह</strong>। सभ सब काज मे भोरे से लिग जै<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।दलान पर बैिस रमाका आ <strong>ह</strong>ीरान चा<strong>ह</strong>ो पीबैत र<strong>ह</strong>ित आ गामेक गप-सपकरैत र<strong>ह</strong>िथ। गामक गप-सप करैत रमाकाक नजिर वौएलाल आ सुिमा परगेलिन। िगलास रिख रमाका <strong>ह</strong>ीरान केँ बौआ(म<strong>ह</strong>े) क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ जे छअ मासिसखा-पढ़◌ा द ुन ू गोटे केँ पठा <strong>दे</strong>ब मुदा अखन धिर िकऐक आयल?’’<strong>ह</strong>ीरान- ‘‘जे को कारण भेल <strong>ह</strong>ेतै तेँ अखन धिर नि<strong>ह</strong> आयल अिछ। ओनािचिका किठन <strong>िव</strong>ा िथक। सुिढआइ मे त िकछु समय लगवे करतैक।’’157


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्द ुन ू गोटे गप-सप किरते र<strong>ह</strong>िथ िक भज ुआ आिब रमाका केँ गोडलगलकिन।रमाका केँ गोडलािग <strong>ह</strong>ीरानो केँ लगलकिन। <strong>ह</strong>ीरान केँ गोडलिगति<strong>ह</strong>, ओ अिसरवाददैत प ूछलिखन- ‘‘भजू भाइ, नीके र<strong>ह</strong>ै छ<strong>ह</strong> की ?’’‘<strong>ह</strong>ँ मार बौआ। <strong>ह</strong>मरा ते गाम से भगैक वत आिब गेल छलए। मुदा(रमाका िदिष <strong>दे</strong>िख) का भागै <strong>दे</strong>लिन।’’- ‘‘से की, से की- <strong>ह</strong>लचल श मे रमाका प ूछलिखन।गाम मे बसैक िखा भज ुआ क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘एि<strong>ह</strong> गाम मे पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>र जाित(डोम) छल र<strong>ह</strong>ए। मुदा डोमक काज त सब गाम मे जनम स मरन धिर र<strong>ह</strong>ै छै।<strong>ह</strong>मरा पुरखाक घर गोनबा र<strong>ह</strong>ै। प ूभर से कोसी अबैत-अबैत <strong>ह</strong>मरो गाम लग चिलआयल। अखार चिढते कोसी फुलेलै। पि<strong>ह</strong>लुके उझ ूम मे ते<strong>ह</strong>ेन बािढ चिल आयल जेबाधक कोन गप जे घरो सब मे पािन ढूिक गेल। तीन िदन तक, माल-जालघर से ब<strong>ह</strong>रायल आ लोके। पी<strong>ह</strong>-पा<strong>ह</strong> करैत सभ समय िबतौलक। मगरपि<strong>ह</strong>लुका बािढ र<strong>ह</strong>ै तेसरे िदन सटिक गेल। <strong>ह</strong>र बावा द ुइये परानी। ताबे <strong>ह</strong>रबाउ जनमल र<strong>ह</strong>ै। बािढक पािन सटैिकते द ुन ू गोरे दसो टा सुगर आ घरकसमान लए गाम से <strong>िव</strong>दा भ’ गेल। जखैन गाम से <strong>िव</strong>दा भेल ते दादी बाबा केक<strong>ह</strong>लकै- ‘‘अनतै कत’ जायब। <strong>ह</strong>मरो माए-बाप जी<strong>िव</strong>ते अिछ तेँ ओतै चल ू। बबोमािन गेल। द ुन ू परानी अ<strong>ह</strong>ी गाम <strong>दे</strong> जाइत र<strong>ह</strong>ै। गाम मे अिबते सुगर के चरैले छोिड <strong>दे</strong>लकै आ अप द ुन ू परानी सुसताय लगल। अइ गाममे डोम नि<strong>ह</strong> तेँगामक बेदरा-ब ुदरी सब सुगर <strong>दे</strong>खै ले जमा भ’ गेल। गामो मे <strong>ह</strong>ा भए गेलै।गामक बाब ू-भैया सब आिब <strong>ह</strong>मरा बाबा के क<strong>ह</strong>लकै जे अ<strong>ह</strong>ी गाम मे रै<strong>ह</strong> जा। <strong>ह</strong>मरबाबा रि<strong>ह</strong> गेल। गामक कात मे एकटा परती र<strong>ह</strong>ै। ओ<strong>ह</strong>ी परती पर एकटा घर सब(बाब ू-भैया) बना <strong>दे</strong>लकै। ओइ िदन मे परती नम<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ै। मगर चा भाग जोताखेत र<strong>ह</strong>ै। चा भागक खेतवला सभ परती के छािट-छा ँ िट ँ खेत मे पीअवैतगेल। परती छोट <strong>ह</strong>ोइते गेलै। र<strong>ह</strong>ैत-र<strong>ह</strong>ैत घर-आ ंगना आ खोब<strong>ह</strong>ारे भिरर<strong>ह</strong>लै। मगर तइयो िदत <strong>ह</strong>ोय। <strong>ह</strong>मर बाउओ भैयारी मे असकरे। मुदा <strong>ह</strong>मद ू भाइ भेलौ। जखैन द ुन ू भाय िभ भेलौ ते घरािरयो ब ँटा गेल आिगर<strong>ह</strong>तो। मुदा तइयो गुजर मे िदत <strong>ह</strong>ुअए। अखैन द ुन ू भायक बीच सातटा बेटा अिछ। चािर टा <strong>ह</strong>मरा आ तीनटा भेए के। गुजर ते कमा के सब क’लइत अिछ मुदा घरक द ुख ते सबके <strong>ह</strong>ोइते छै।भज ुआक िखा सुिन रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब ते ब<strong>ह</strong>ुत खेत भेल<strong>ह</strong>?’’158


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्- ‘‘<strong>ह</strong>ँ का! कते पीढी आन से र<strong>ह</strong>ब। अखैन घर ते बलौ मुदा खेतीकेनाई शु क’ <strong>दे</strong>िलयै।’’िबचि<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>ीरान प ूछलिखन- ‘‘सबेरे-सबेरे केर चलल<strong>ह</strong>, भु भाय?’’भज ुआ- ‘‘राित मे सभ सवा ंग <strong>िव</strong>चारलक जे जि<strong>ह</strong>ना रमाका का सभकेँ समाजकअंग बना खेत <strong>दे</strong>लिन ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ू सभ <strong>ह</strong>ुनका त दए ख ुऐबो करबिन आ धोतीपि<strong>ह</strong>रा <strong>िव</strong>दाइयो करबिन। तेँ त दइ ले एलौ <strong>ह</strong>ेँ।’’ोतक नाम सुिनति<strong>ह</strong> रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘कि<strong>ह</strong>याक त दइ छ<strong>ह</strong>?’’ऐ<strong>ह</strong>ो तीन ू गोटे- सुब ुध, शिष आ <strong>ह</strong>ीरान- जेथ ुन। ि<strong>ह</strong>नको सभ केँ कि<strong>ह</strong>द<strong>ह</strong>ुन।’’- ‘‘<strong>ह</strong>ँ का, अ<strong>ह</strong>ी ं टा केँ थोड़◌े लए जायब। ि<strong>ह</strong>नको सभ केँ लए जेबिन। ऐठामते अ<strong>ह</strong>ी ं द ू गोरे छी। शिषभाइ आ सुब ुध भाइ नइ छिथ। ताबे अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुन ू गोरेन<strong>ह</strong>ाउ-सोनाउ, <strong>ह</strong>म ओ<strong>ह</strong>ू द ुन ू गोरे के बजौ अबै िछअिन।’’<strong>ह</strong>ीरान- ‘‘औझ ुके त दइ छ<strong>ह</strong>?’’- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, मासटर स<strong>ह</strong>ायब!’’रमाका- ‘‘बड़बिढया! शिष त पोखिर िदस गेलख ुन, अिबते <strong>ह</strong>ेथ ुन। ताबे सुब ुधकेँ कि<strong>ह</strong> अव<strong>ह</strong>ुन।’’भज ुआ सुब ुध ऐठाम <strong>िव</strong>दा भेल। चा<strong>ह</strong> पीिब सुब ुध द ुन ू बा केँ पढबैत र<strong>ह</strong>िथ।भज ुआ केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> सुब ुध पिछ ू दलिखन- ‘‘भु भाइ, केर-केर?’’णाम कए भज ुआ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘भाइ, अ<strong>ह</strong>ी ं ऐठाम ऐलौ <strong>ह</strong>ेँ। रमाकाो का केकि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िलयिन आ अ<strong>ह</strong>ूँ के क<strong>ह</strong>ै ले एलौ <strong>ह</strong>ेँ।’’‘की क<strong>ह</strong>ै ले ऐल<strong>ह</strong>?’‘‘त(नत) दइ ले एलौ।’’‘कोन काज िछअ<strong>ह</strong>?’‘‘काज-ताज को छी। वि<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ चा गोरे के ख ुअवैक <strong>िव</strong>चार भेल।’’159


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भज ुआक बात सुिन सुब ुधक मन मे उ भए गेलिन। मन मे ष्न उठलिनजे भज ुओ त अ<strong>ह</strong>ी समाजक अंग छी। जि<strong>ह</strong>ना शषीर मे नीक सँ नीक आ अधला<strong>ह</strong> स’अधला<strong>ह</strong> अंग अिछ, जि<strong>ह</strong> सँ शरीरक िया चलैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना त समाजो मे अिछ।मुदा शरीर आ समाज केँ तँ एक नि<strong>ह</strong> मानल जायत। समाज मे जाित आ सम्दायएि<strong>ह</strong> पे पकिड अिछ जे सभ सँ उपरो अिछ आ िनो अिछ। एक िदस धम र्कनाम पर सभ ि<strong>ह</strong>ू छी मुदा जाित र ंग-िबर ंगक भीतर मे अिछ। एक जाित दोसरजाितक छुवल खायत अिछ आ कथा-कुटमैती करैत अिछ। ततवे नि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>ूकजे <strong>दे</strong>वी-<strong>दे</strong>वता छिथ ओ<strong>ह</strong>ो बटायल छिथ। <strong>दे</strong>वी-<strong>दे</strong>वता केँ एक जाित मात अिछदोसर नि<strong>ह</strong> मात अिछ। जँ मािनतो अिछ ते <strong>ह</strong>ुनकर प ूजा करैत छिथ आ परसाद खाइत छिथ। भिरसक दय सँ णामो नि<strong>ह</strong> करैत छिथ। म-मन अछोप,श ू इािद <strong>दे</strong>वतो ब ुझैत छिथ। अगर जँ इ ष्न <strong>ह</strong>ुक-फुक र<strong>ह</strong>ैत त कोबात नि<strong>ह</strong>! मुदा ष्न त जिडआयल छैक। ऐ<strong>ह</strong>ेन <strong>ह</strong>ुअए जे नाि टा ष्नकचलैत समाज मे <strong>िव</strong>ोट भए जाय। समाजक लोक एि<strong>ह</strong> द ुन ू ष्नक बीच तेना बायल अिछ जे िजनगीक सबसँ पैघ वु एकरे ब ुझैत छिथ। ज<strong>ह</strong>न िक छी नि<strong>ह</strong>।मुुरायत सुव ुध भज ुआ केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ताबे तू ँ रमाका का ऐठाम बढ<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>मन<strong>ह</strong>े अवै छी।’’भज ुआ <strong>िव</strong>दा भेल। मुदा सुव ुध म-मन सोिचते र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> जे की कयल जाय।तकर्-<strong>िव</strong>तकर् करैत सुव ुधक मन धीरे-धीरे सत <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। अंत मे एि<strong>ह</strong> िनष र्पर प<strong>ह</strong>ु ँच गेला<strong>ह</strong> जे जाधिर एि<strong>ह</strong> सब छोट-छीन बात केँ कड़◌ाई सँ पालन नि<strong>ह</strong> कयलजायत ताधिर समाज आग ू मु<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> ससरत। समाज केँ पछुअबैक इ<strong>ह</strong>ो मु करणिथक। तेँ एकरा जते जी <strong>ह</strong>ुअए तोिड <strong>दे</strong>व उिचत <strong>ह</strong>ैत। इ बात मन मेअिबति<strong>ह</strong> सुव ुध न<strong>ह</strong>ाइ ले <strong>िव</strong>दा भेला। न<strong>ह</strong>ा क’ कपड़◌ा प<strong>ह</strong>ीिर रमाका ऐठाम <strong>िव</strong>दाभेला। जाबे सुब ुध रमाका एि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँचिथ तावे रमाका शिषषेखर आ <strong>ह</strong>ीरानन<strong>ह</strong>ा क’ कपड़◌ा प<strong>ह</strong>ीिर तैयार र<strong>ह</strong>िथ। सुब ुध केँ प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुब ुधोभाइ आिबये गेला<strong>ह</strong>। आब अ◌ेरे िबल करब उिचत नि<strong>ह</strong>।’’सुब ुध बैसबो नि<strong>ह</strong> कयला। सभ ो <strong>िव</strong>दा भए गेला<strong>ह</strong>। आग ू-आग ू रमाका पाछू-पाछू सभ। थोड़◌े द ूर आग ू बढला पर <strong>ह</strong>ीरान भु केँ प ूछलिखन- ‘‘कथी सब<strong>ह</strong>कखेती केल<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेँ भु?’’मजब ूरीक र मे भु क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘भाई, अपना बड़द अिछ। कोदािरयो छले मुदा छउरा सब जोर केलक आ दस गो कोदािर कीिन अनलक। सब बाप ूत160


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भोरे सुित क’ उठै छलौ आ खेत तामए चिल जाइ छलौ। पनर<strong>ह</strong> िदन मे सबखेत तािम लेल<strong>ह</strong>ु ँ। बड़बिढया जजात सब अिछ। अइबेर <strong>ह</strong>ैत ते बड़दो कीिनलेब।’’जखन खेत भेल<strong>ह</strong> ते बड़द िकअए कीिन लेल<strong>ह</strong>?’’‘एे टा िदत नइ अिछ। बड़द कीिनतौ ते बाितौ कते। खाइ ले कीदैितअइ। अगर सब काज-बड़द कीिननाइ, घर बनाइ, खाइक जोगार केनाइ-एे बेिर शु किरतौ ते ओते काज पार कना लगैत। तेँ एका-एकी सब काजकरब।’’‘‘बडसुर <strong>िव</strong>चार केल<strong>ह</strong>?’’गप-सप करैत सभ भज ुआ एि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ँचला<strong>ह</strong>। ु घरक आग ू मे द ू का जमीन।ओि<strong>ह</strong> मे सिमयाना ट ँग। एक भाग कुरसी लगौ। दोसर भाग शतर ंजी, जाजीम,तिकया लगौ। भज ुआक सभ सवा ंग-मरद स मौगी धिर न<strong>ह</strong>ा क’ नवका वस्प<strong>ह</strong>ीिर। जि<strong>ह</strong>ना कतौ बिरआतीक वसथा <strong>ह</strong>ोइत छैक। ति<strong>ह</strong>ना वा केअिछ। व्ा <strong>दे</strong>िख चा गोटे क्षु भए गेला<strong>ह</strong>। िकनको बिझये ु नि<strong>ह</strong> पडैत जेडोमक घर िछयै। चा गोटे चा कुरसी पर बैसला<strong>ह</strong> कुरसी पर वैिसति<strong>ह</strong>भज ुआक एकटा बेटा शरवत अनलक। सबसँ पि<strong>ह</strong> रमाका द ू िगलास सरबत पी<strong>िव</strong>,ढकार करैत क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘आब पान ख ुआब<strong>ह</strong>।’’जते काल सरबत पीविथ, ति<strong>ह</strong> बीच भज ुआक पोती चा<strong>ह</strong> आ<strong>िव</strong> गेली। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ केँ शिषषेखर सरबत पीलिन। ीलवला कप मे चा<strong>ह</strong>। शु द ूधक बनल। अिधक मीठ आ िफा। चा<strong>ह</strong>क र ंगो ते<strong>ह</strong>। तइ पर काॅफी चक-चक करैत।चा<strong>ह</strong> पीवैत-पीवैत रमाकाक पेट भिर गेल। भिरआइल पेट बिझ ु रमाकाक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ई तीन ू गोटे- कुरसी पर बैसता<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म ओछाइ पर पड़ब।’’ कि<strong>ह</strong> उिठक’ ओछाइन पर जाय पिड र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। पान आयल। सभ ो पान खेलािन। मु<strong>ह</strong> मेपान सठबो नि<strong>ह</strong> कायल छलिन िक जलखै करैक आ<strong>ह</strong> भज ुआक केलकिन। भज ुआकआ<strong>ह</strong> सुिन रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>म ओछाइ पर खायब। <strong>ह</strong>ुनका सभ केँ टेब ुल परद<strong>ह</strong>ुन।’’भज ुआक सभ सवा ंग दासो-दास र<strong>ह</strong>ए। जखन से चा गोटे अयला<strong>ह</strong> तखनसे भज ुआक पिरवार मे नव उा<strong>ह</strong>क ल<strong>ह</strong>िर उमिर पड़लैक। की मरद की स्ीगण।161


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जे स्ीगण सिदखन झगड़◌े मे ओझरायल र<strong>ह</strong>ैत छिल, सभक मु<strong>ह</strong> मे <strong>ह</strong>ँसी िछटकैत।मे एि<strong>ह</strong> दिनयाक ु सबसँ पैघ कता र्-धता र् छी इ <strong>िव</strong>चार सभक मन मे नचै लगलिन।भज ुआक पोती, जेकर मािक दरभंगा िछयै आ ओतै बेसी काल र<strong>ह</strong>बो करैत अिछ,<strong>ह</strong>ाइ ूल मे पढबो करैत अिछ, ओकर संार आ काज करैक ढंग <strong>दे</strong>िख सुब ुध आ<strong>ह</strong>ीरान आिखयेक इषारा मे गप करै लगलिथ। आिखऐक ँ इषारा मे सुव ुधक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘जँ मख केँ नीक वातावरण भेटइ त ओ िकछु सँ िकछु कए सकैतअिछ। चा<strong>ह</strong>े ओकर जनम के<strong>ह</strong> िगरल पिरवार मे िकएक भेिल <strong>ह</strong>ोय।’’सुव ुधक बात सुिन <strong>ह</strong>ीरान क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘इ सब ढोंग छी जे लोक क<strong>ह</strong>ैत अिछ जेप ूव र् जनमक कम र्क फल लोक एि<strong>ह</strong> जनम मे पबैत अिछ। <strong>ह</strong>ँ, जँ एकरा एि<strong>ह</strong> पेमानल जाय जे एि<strong>ह</strong> जनमक प ूव र् पक्ष पर पछाितक िजनगी िनभर्र करैत अिछ, त एकतर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>ोय। <strong>दे</strong>िखयौ जे यै<strong>ह</strong> बिया (भज ुआक पोती, कुषेसरी) अिछकते व<strong>ह</strong>ािरक अिछ। अ<strong>ह</strong>ी पिरवार मे त एकरो जनम भेल छैक मुदा अगुआयलइलाका आ अगुआयल पिरवार मे र<strong>ह</strong> कते अगुआइल अिछ। की पैघ घरक बेटी सँकम अिछ।’’चूड़◌ा, द<strong>ह</strong>ी, िची, केरा, अचार, डलना तरकारीक संग पा ँच टा िमठाई से<strong>ह</strong>ोजलखै मे छल। चा गोटे भिर मन खेलिन। खेलाक बाद अस-बीस करैलगलिथ। <strong>ह</strong>ाथ धोय रमाका िबछा पर ओंघरा गेला<strong>ह</strong>। मुदा गप-सप करै द ुआरेसुव ुधो आ <strong>ह</strong>ीरानो कुरिसये पर बैसल र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। सभ सवा ंग भु जलखै कएसिरआती जेँ का, बैसल र<strong>ह</strong>ए। सुब ुध प ूछलिखन- ‘‘जखन एते समा ंग छ<strong>ह</strong> तखन माल-जाल िकअए पोस छ<strong>ह</strong>?’’नवो समा ंग मे झोिलया सबसँ <strong>ह</strong>ोषगर। अप सभ समा ंग झोिलया केँ गारजनब ुझैत। सुव ुधक सवालक उर झोिलया <strong>दे</strong>मए लगलिन- ‘‘माैब, अखन धिर <strong>ह</strong>मरासभ<strong>ह</strong>क पिरवार मे सुगर पोसल जाइत र<strong>ह</strong>ल अिछ। मुदा सुर िसफ र् खाइकजानवर छी। आन काज त ओकरा से <strong>ह</strong>ोइ नि<strong>ह</strong> छैक। <strong>ह</strong>र जोतल जाइछैक। आ द ूध <strong>ह</strong>ोइ छै। छोट जानवरक द ुआरे गािडयो नि<strong>ह</strong>ये जोतलजेतैक। जकरा न ू-रोटी नि<strong>ह</strong> भेटै छै ओ माउस क’ स खायत। तइयो <strong>ह</strong>मसभ पोसै छी। अन पोसल र<strong>ह</strong>ै अए तेँ पाविन-ित<strong>ह</strong>ार मे कि<strong>ह</strong>यो-काल खाइयोलइ छी। खेिन<strong>ह</strong>ारक कमी द ुआरे पाल जा-जा बेचै छलौ। पाल मे अपनाऐठाम से बेसी लोक खायत अिछ। िकऐक त सुगरक माउस खी बकरी से बेसीगरम <strong>ह</strong>ोइ छै। अपना ऐठामक जलवायु से<strong>ह</strong>ो गरम आिछ। तेँ सुर मुतः ठंढ162


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इलाकाक खा िथक। मुदा तइयो सुरो पोसै छलौ, िकऐक त गाय-म<strong>ह</strong>ीिस जँपोसबो किरत<strong>ह</strong>ु ँ ते <strong>ह</strong>मरा सभ<strong>ह</strong>क द ूध के कीत?’’झोिलयाक बात सुिन सुब ुध प ूछलिखन- ‘‘से<strong>ह</strong>ो ते <strong>दे</strong>खै िछअ<strong>ह</strong>?’’झोिलया- ‘‘पि<strong>ह</strong> जेरक-जेर सुर र<strong>ह</strong>ै छलै। पोसैइयो मे असान <strong>ह</strong>ोयतछलए। एे गोटे केँ बर<strong>दे</strong>ला से सय-पचास सुर पला जाइत छल। भोरे िकछुखा केँ सुर केँ खोब<strong>ह</strong>ािर सेँ िनकािल चरवै ले चिल जाइत छल। घर पर ख ुअबै-िपअबैक को जरत नि<strong>ह</strong>। साल भिर पोसै छलौ आ एक बेिर (सालमे) पाललए जाय केँ बेिच लइ छलौ। पँका साल डेढ सय सुर लए क’ बाउओ आ कोपाल गेल। ओइिठन एकटा म ंगलक <strong>ह</strong>ाट लगै छै। जि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाट मे सबसे बेसी सुरिबकै छै। बड़का-बड़का पैकार सभ ओि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाट मे र<strong>ह</strong>ैत अिछ। <strong>ह</strong>ाटक एक भाग मे<strong>ह</strong>मरो सुर छल। एक भाग बौ वैसल आ दोसर भाग का। एकटा पैकार पान-सात गोरेक संग आयल। दाम-दीगर <strong>ह</strong>ुअए लगलै। दाम पिट गेलै। सब सुर केँिगनती कए, एकटा पैकार र<strong>ह</strong>ल आ वाकी गोरे सुर <strong>ह</strong>ािक ँ के <strong>िव</strong>दा भेल। ओपैकार <strong>ह</strong>मरा बाउओ आ को केँ क<strong>ह</strong>लक जे चल ू पि<strong>ह</strong> िकछु खा-पी िलअ। <strong>ह</strong>मरोबडभुख लागल अिछ। एकटा दोकान मे तीन ू गोटे गेल। जलखै करै लगल।जलखै मे िकछु िमला <strong>दे</strong> छेलै। खाइते-खाइते द ुन ू गोरे केँ िनसा ं लिग गेलै।लटुआ केँ द ुन ू गोरे दोका मे खिस पड़ल। ति<strong>ह</strong> बीच की भेलइ से ब ुझबे केलक। दोसर िदन िन टुटलै ते ओ पैकार आ दोकान। िकएक ते दोकान<strong>ह</strong>ाटे-<strong>ह</strong>ाटे लगैत र<strong>ह</strong>ए। द ुन ू भाय कत-िखजैत <strong>िव</strong>दा भेल। संग मे एकोटापाइ आ खाइक को वु। भूखे ल<strong>ह</strong>ालोट <strong>ह</strong>ोइत, क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना के डगमाराआयल। डगमारा अबैत-अबैत द ुन ू भाय वे<strong>ह</strong>ोष भए गेल। डगमारा मे <strong>ह</strong>रएकटा कुटुम अिछ। द ुन ू भायक दषा <strong>दे</strong>िख ओ कुटुम गु भए गेला<strong>ह</strong>। िकछु फुरवेनि<strong>ह</strong> करिन। बडी कालक बाद द ुन ू भाय केँ <strong>ह</strong>ोष भेलै। <strong>ह</strong>ोष अिबति<strong>ह</strong> द ुन ू भायपािन पीिब जखन क मन नीक भेलै ते न<strong>ह</strong>ायल। न<strong>ह</strong>ा क’ खेलक। खा केसुतल। सुित क’ उठला बाद आरो मन नीक भेलइ। द ू िदन औतै र<strong>ह</strong>ल। तेसरिदन गाम आयल। ओि<strong>ह</strong> िदन से सुगर उपिट गेल।’’सुव ुध- ‘‘अपना घर मे पैआ-पैसा नि<strong>ह</strong> अिछ?’’झोिलया- ‘‘थोड़बे पैआ अिछ जे बाबा वाउ के <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ै आ क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ै जे जब<strong>ह</strong>म मरब ते अइ पैआ से भोज किर<strong>ह</strong>ें। पैआ गनल अिछ। बा ँसक चोंगामे, सुगरक खोव<strong>ह</strong>ारी मे राखल अिछ।’’163


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>लचला क’ रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ आव<strong>ह</strong> ते। <strong>दे</strong>िखयैक कते पैआ छ<strong>ह</strong>?’’सातो चोंगा पैआ भज ुआ सुगरक खोब<strong>ह</strong>ारी सँ िनकािल रमाकाक आग ू मे रिख<strong>दे</strong>लकिन। फोंकगर<strong>ह</strong>ा बा ँसक पोरक चोंगा। एक भाग िगर<strong>ह</strong>े स ब आ दोसर भागमे किस क’ ला को ंच। सातो चोंगाक ला िनकािल रमाका आग ू मे पैआिनकािल-िनकािल रखलक। एकटा पैआ उठा रमाका िनङ<strong>ह</strong>ािर केँ <strong>दे</strong>खलिन ते चानीकपैआ र<strong>ह</strong>ै। पैआक ढेरी पर सब<strong>ह</strong>क आिख र<strong>ह</strong>िन। जे जे र<strong>ह</strong>ित से ते सँपैआ पर आिख गड़◌ौ र<strong>ह</strong>ित। रमाका <strong>ह</strong>ीरान केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘माैव, एि<strong>ह</strong>पैआ केँ गिनयौ ते।’’कुरसी पर सँ उिठ <strong>ह</strong>ीरान पैआ लग आिब ग लगला<strong>ह</strong>। सातो चोंगा मे सातसौ चानीक पैआ। सात सौ चानीक पैआ सुिन सुव ुध म-मन ि<strong>ह</strong>साब जोडैलगला<strong>ह</strong> जे एक पैआक कीमत पच<strong>ह</strong>िर पैआ <strong>ह</strong>ोयत अिछ। एक सौ सेपच<strong>ह</strong>िर सौ <strong>ह</strong>ोएत। सात सौ से बाबन <strong>ह</strong>जार पा ँच सौ <strong>ह</strong>ैत। अगर एकजोडबड़द कीनत ते पा ँच <strong>ह</strong>जार लगतै। एकटा बोिर ंग-दमकल लेत ते पनर<strong>ह</strong><strong>ह</strong>जार मे भए जेतइ। जँ तीन नर ई ंटा ल ओकरा िगलेबा पर जोिड, उपर मेऐसवेसट्स दए सात कोठरीक घर बनाओत ते पीस-तीस <strong>ह</strong>जार मे भए जेतइ।अप सभ सवा ंग कमाइते अिछ आ सात बीघा खेतोक उपजा <strong>ह</strong>ेतइ। साले भिरमे बिढया िकसान पिरवार बिन जायत। जे अछैते पँजीये ू ल अिछ। सब कथ ूकिदत छैक। <strong>िव</strong>िच िित सुब ुधक मन मे उिठ गेलिन। एक नजिर स <strong>दे</strong>खिथ तेख ुष<strong>ह</strong>ाल पिरवार बिझ ु आ दोसर िदस <strong>दे</strong>खिथ ते र<strong>ह</strong>ै ले घर खाइ-पीवैकसमुिचत उपाय। मुदा एकटा गुण भज ुआक पिरवार मे सुव ुध जर <strong>दे</strong>खलिन जे आनगामक डोम जेँ का ताडी-दाक चलिन पिरवार मे नि<strong>ह</strong> छैक। िसफ र् व ुझैक आव ुझबैक जरत पिरवार मे छैक। नम<strong>ह</strong>र सा ँस छोडैत सुव ुध भज ुओ आ भज ुआकसभ सवा ंगो केँ क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘भज ु भाइ, <strong>ह</strong>म सभ समाज केँ <strong>ह</strong>ँसैत <strong>दे</strong>खै चा<strong>ह</strong>ै छी,कत नि<strong>ह</strong>। तेँ ककरो अधला <strong>ह</strong>ोय से नि<strong>ह</strong> सोचै छी। सभकेँ नीक <strong>ह</strong>ोय, सभ<strong>ह</strong>कपिरवार <strong>ह</strong>ँसी-ख ुषी स चलैत र<strong>ह</strong>ए। सब<strong>ह</strong>क बेटा-बेटी पढै-िलखै, र<strong>ह</strong>ैक नीक घर <strong>ह</strong>ोय,दबाइ-दा द ुआरे िकयो मरै नि<strong>ह</strong>, तेँ <strong>ह</strong>म क<strong>ह</strong>ब जे एि<strong>ह</strong> पैआ के राा सँ खच र्क। ओना बाब ू ाक भोज ले क<strong>ह</strong> छिथ, से<strong>ह</strong>ो थोड़थार कए लेब जैँ एे िदननि<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ ते िकछु िदन आरो टा। पि<strong>ह</strong> घर, बड़द आ बोिर ंग गरा िलअ तखनजे उपजा बाडी <strong>ह</strong>ैत ते भोजो कए लेब।’’164


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुब ुधक <strong>िव</strong>चार केँ समथ र्न करैत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बडसुर िबचार सुव ुध <strong>दे</strong>लख ुनभु। िजनगी केँ व ुझ<strong>ह</strong> जे िजनगी ककरा क<strong>ह</strong>ै छै आ कोना बनतैक। से जाधिर नि<strong>ह</strong> िसखब<strong>ह</strong> ता धिर एि<strong>ह</strong>ना बौआयत रि<strong>ह</strong> जेब<strong>ह</strong>।’’भज ुआ त चुे र<strong>ह</strong>ल मुदा झोिलया टपाक <strong>दे</strong> बाजल- ‘‘बावा जे क<strong>ह</strong>लिन ओ िगर<strong>ह</strong>बाि लेलौ। अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ <strong>ह</strong>मरो छोट भाय ब ुझ ू। जाबे <strong>ह</strong>र पिरवार र<strong>ह</strong>त आ <strong>ह</strong>मसभ र<strong>ह</strong>ब ताबे अ<strong>ह</strong>ा ँ सब<strong>ह</strong>क संगे-संग चलैत र<strong>ह</strong>ब।’’झोिलयाक <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>ह</strong>ीरान ख ुषी सँ झ ू िम उठला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ँसैत क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘भुभाइ, अ<strong>ह</strong>ा ँ त आब ब ुढ भेल<strong>ह</strong>ु तेँ नवका काज िदस नजिर नि<strong>ह</strong> ढुकत मुदाबेटा-भातीज सभ ज ुआन अिछ, नव काज िदस बढै िदऔक। जाधिर लोक, समयकि<strong>ह</strong>साब सँ नब काज िदिष नि<strong>ह</strong> बढत ताधिर समयक संग नि<strong>ह</strong> चिल पाओत। बाइिढकपािन जेँ का समय आग ू बढैत जायत आ खढ-पात जेँ का म अरड़◌ा लगल र<strong>ह</strong>त।तेँ , समय क’ पकिड के चलैक कोिषष कर<strong>ह</strong>। आब अप सभ भाय िमला केँ , सातबीघा खेत भेल<strong>ह</strong>। सात बीघा खेतवला बिढया ँ िगर<strong>ह</strong> तख बिन सकैत अिछ जखनिक खेती करैक सब जोगार कए िलअए। पािनक िबना जजात नि<strong>ह</strong> उपिज सकैअए। ति<strong>ह</strong>ना बड़दोक जरी अिछ। खेतक म<strong>ह</strong> त तख <strong>ह</strong>एत जखन िक ओकराउपजबैक सभ जोगार कए लेब। ब<strong>ह</strong>ुत रास पैआ अिछ ओि<strong>ह</strong> पैआक उपयोगिजनगीक लेल क।’’गप-सप चिलते छल िक <strong>ह</strong><strong>ह</strong>ाइल-फु<strong>ह</strong>ाइल डाॅर म<strong>ह</strong>े आ वौएलाल प<strong>ह</strong>ु ँचगेला<strong>ह</strong>।म<strong>ह</strong>ंथ जेँ का रमाका ओछाइन पर पँजरा तर मे िसरमा <strong>दे</strong> पड़ल छला<strong>ह</strong>।म<strong>ह</strong>े केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> सभ अचंिभत भए गेला<strong>ह</strong>। म<strong>ह</strong>े आ बौएलाल सोझे रमाकालग प<strong>ह</strong>ु ँच गोडलगलकिन। म<strong>ह</strong>े केँ अिसरवाद दैत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘एि<strong>ह</strong>ठामिकऐक ऐल<strong>ह</strong>। किनये कालक बाद त <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ ऐबे किरत<strong>ह</strong>ु ँ। गाडीक झमारल छ<strong>ह</strong>,पि<strong>ह</strong> न<strong>ह</strong>ैत<strong>ह</strong>, खैइत<strong>ह</strong> अराम किरत<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म िक कतौ पड़◌ायल जाइ छलौ जे भेिटनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइित<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।’’म<strong>ह</strong>े डाॅरक नजिर सँ चुपचाप िपता केँ <strong>दे</strong>खैत छला<strong>ह</strong>। िपता केँ <strong>दे</strong>िखम-मन अपसोच करैत र<strong>ह</strong>ित जे गलती समाचार प<strong>ह</strong>ु ँचल। मुदा िकछु बजैत न<strong>ह</strong>छला<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच भज ुआ झोिलया केँ क<strong>ह</strong>लक- ‘‘बौआ, पि<strong>ह</strong> द ुन ू गोरे केख ुआव<strong>ह</strong>।’’165


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्म<strong>ह</strong>ेो आ वौएलालो केँ ख ुअबैक ओिरयान झोिलया करै लगल। ओिरआन त र<strong>ह</strong>बेकरै। लगले परिस <strong>दे</strong>न ू गोटे केँ ख ुऔलिन। द ुन ू गोटे खा केँ घर िदस <strong>िव</strong>दाभेला। पाछू से कुषेसरी म<strong>ह</strong>े केँ सोर पािड क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘चाचाजी, पान-सुपारी लएिलअ।’’कुषेसरीक आवाज सुिन द ुन ू गोटे रे पर ठाढ भए गेला। झटिक क’ कुषेसरी,तरी मे पान-सुपारी , लग मे प<strong>ह</strong>ु ँचिल। लग मे प<strong>ह</strong>ु ँच अप <strong>ह</strong>ाथे पानसुपारी नि<strong>ह</strong> दए तिरये म<strong>ह</strong>ेक आग ू मे बढ़◌ौलकिन। पान सुपारी <strong>दे</strong>िख म<strong>ह</strong>ेक<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ब ुी, <strong>ह</strong>म त पान नि<strong>ह</strong> खाइ छी। अगर घर मे इलायची आ िसगरेट <strong>ह</strong>ुअते आब<strong>ह</strong>।’’कुषेसरी चोे घिर ु क’ आ ंगन आइिल। आ ंगन आिब िसगरेटक पौकेट, सलाई आइलायची प<strong>ह</strong>ु ँचली। उरमु<strong>ह</strong>े घिर ु म<strong>ह</strong>े ओिरया केँ िसगरेट लगौलिन जे क<strong>ह</strong>ीिपताजी <strong>दे</strong>िख लिथ। द ुन ू गोटे गप-सप करैत <strong>िव</strong>दा भेला। कुषेसरी केँ <strong>दे</strong>िखम<strong>ह</strong>े अचंिभत नि<strong>ह</strong> भेला<strong>ह</strong> िकएक त िमिथलाक गामक लेल कुषेसरी अचंिभत लड़कीभए सकैत छली<strong>ह</strong>। मुदा मासक लेल नि<strong>ह</strong>। कुषेसरी सन-सन ढेरो (पछुआइलजाित मे) लड़की अिछ।म<strong>ह</strong>े केँ गाम सेँ एकटा गुमनाम प गेल र<strong>ह</strong>िन। ओि<strong>ह</strong> मे िलखल छलैक जेिपताजी बता<strong>ह</strong> भ गेल छिथ। अट-सट काज गाम मे कए र<strong>ह</strong>ल छिथ। तेँ समयर<strong>ह</strong>ैत <strong>ह</strong>ुनका इलाज नि<strong>ह</strong> करेबिन ते िनछ पागल भए जेता<strong>ह</strong>। प <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>े घर अबैक <strong>िव</strong>चार केलिन। भाय रिब सँ <strong>िव</strong>चािर लेव जरी बिझ ु म<strong>ह</strong>ेएक िदन िक गेला<strong>ह</strong>। दोसर िदन सुजाता (म<strong>ह</strong>ेक भावो) म<strong>ह</strong>े, वौएलाल आसुिमा, चा गोटे गाडी पकिड गाम <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>।गाम अिबति<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े िपता केँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख म-मन आरो सषं िकत भए गेला<strong>ह</strong>।माए केँ िपताक संब ंध मे पुछलिन। माए केँ िसफ र् एतबे प ूछलिन जे ‘बाब ू कतेछिथ?’ माए क<strong>ह</strong>लिखन। एटैची रिख म<strong>ह</strong>े वौएलालक संग सोझे भज ुआ ऐठामचलला<strong>ह</strong>। डाॅ. सुजाता घरे पर रि<strong>ह</strong> गेली<strong>ह</strong>। सासु, ऐि<strong>ह</strong>ठामक पररा केँ व ुझबैतमना<strong>ह</strong>ी कए <strong>दे</strong>लिखन।चािर बिज गेल। खेबाक इा रमाका केँ आ आरो िकनको र<strong>ह</strong>िन।भानस भ गेलै। जते <strong>िव</strong>ल <strong>ह</strong>ोयत ओते वु सुआद<strong>ह</strong>ीन बनत। तेँ भज ुआ चा<strong>ह</strong>ैत166


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छल जे गरम-गरम भोजन सभिकयो करिथ। मुदा भूख नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong> चा गोटेटाल-मटोल करैत र<strong>ह</strong>िथ। असम ंजस करैत भज ुआ रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘का,भानस भए गेल अिछ। जै<strong>ह</strong> मन मा सइ<strong>ह</strong>......।’’ढकार करैत रमाका उर <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘जखन भोजन बना लेल<strong>ह</strong> ते नि<strong>ह</strong> खाएब तमु<strong>ह</strong>ो छुताइये लेब। मुदा सच प ूछ<strong>ह</strong> ते एो री खाइक मन नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ।’’‘‘सै<strong>ह</strong> करबै’’ -भज ुआ क<strong>ह</strong>लकिन।चा गोटे उिठ केँ आ ंगन गेला<strong>ह</strong>। सौ ंसे आ ंगन िचिन मािट स टटके नीपल, तेँमािटक सुगंध स अंगना म<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong> करैत। आ ंगन त छोटे, मुदा बेसी लोकक द ुआरे पैघबिझ ु पडैत र<strong>ह</strong>ए। कल चैपेत केँ िबछाओल। जना आइये कीिन के अन <strong>ह</strong>ुअएते<strong>ह</strong> थारी, लोटा, िगलास, बाटी चकचक करैत। भोजनक िबास <strong>दे</strong>िख रमाका क्षुभए गेला<strong>ह</strong>। की प<strong>िव</strong>ता, की सुआद। म-मन रमाका सोचित जे अगर ख ूबभूख लागल र<strong>ह</strong>ैत त ख ूब खइत<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा भूखे अिछ ते की खाएब।’’भोजन क’ चा गोटे <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ुअए लगला<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइ स पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> झोिलयार ंगल चंगेरा मे चािर जोडधोती आिन चा गोटेक आग ू मे रिख <strong>दे</strong>लकिन। धोती<strong>दे</strong>िख रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘झोली, तू सब गरीब छ<strong>ह</strong>। अप ले घोती रिख लाय।तू पि<strong>ह</strong>रौल<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म प<strong>ह</strong>ीिरल<strong>ह</strong>ँ। ु भए गेलैक।’’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 12मास मे म<strong>ह</strong>े चािर बजे उिठ अपन िजनगी लीला मे लिग जाइत छिथ। मुदागाम मे चािर बजे भोर मे म<strong>ह</strong>े केँ कड़गर िन पकड़ र<strong>ह</strong>िन। एना िकअएभेल? उठलाक उपरा म<strong>ह</strong>े सोचै लगलिथ। की एि<strong>ह</strong>ठामक (िमिथलाक) मािट, पािन,<strong>ह</strong>वाक गुण छैक वा काजक कम एबाव र<strong>ह</strong> ऐना भेल। रमाका सुित उिठ क’म<strong>ह</strong>ेक कोठरी मे जा <strong>दे</strong>खलिन ते <strong>दे</strong>खलिखन जे ओ ठर र् पाडैत घोर नीन मे सुतलअिछ। नि<strong>ह</strong> उठौलिखन। मन मे एलिन जे बापक राज मे बेटा एि<strong>ह</strong>ना िनिष्च भएर<strong>ह</strong>ैत अिछ। अप लोटा लए कलम िदिष <strong>िव</strong>दा भेला<strong>ह</strong>। ट<strong>ह</strong>िल-बिल, ू िदषा-मैदान सँ<strong>ह</strong>ोइत अपन घरक राा छोिड टोलक राा पकिड घ ुमला<strong>ह</strong>। टोल मे वेषकिरति<strong>ह</strong>, रा कातेक चापाकल पर मु<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ ध ुअए लगलिथ। कलक बगले मे म ंगलकघर। रमाका केँ म ंगल <strong>दे</strong>िख चुपचाप अंगना से बे ंतवला कुरसी आ टेब ुल, आिन167


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्डेिढया पर लगौलक। मु<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ धोय रमाका अपना घर िदस चलला<strong>ह</strong>। रााकटैत <strong>दे</strong>िख म ंगल क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘काका, क एक री अ<strong>ह</strong>ूठाम बैिसयौ।’’म ंगलक बात केँ कटलिन नि<strong>ह</strong>, मुुराइत आिब कुरसी पर बैिस गेला<strong>ह</strong>। कुरसीपर बैिस रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बडसुर कुरसी छ<strong>ह</strong>। कि<strong>ह</strong>या बल<strong>ह</strong>?’’- ‘‘आठम िदन छैा ँ ड़◌ा िदी से आयल। वै<strong>ह</strong> अनलक।’’म ंगलक बेटा र<strong>िव</strong>या, अंगना मे चा<strong>ह</strong> बनबैत र<strong>ह</strong>ए। चा<strong>ह</strong> बना, तरी मे िबुटनमकीन भुिजया आ चा<strong>ह</strong>क िगलास अिब रमाकाक आग ू मे टेब ुल पर रिख,गोडलािग, क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाबा, क चा<strong>ह</strong> पीिब िलऔ।’’र<strong>िव</strong>याक बात सुिन रमाका सोचै लगला<strong>ह</strong> जे यै<strong>ह</strong> म ंगला छी जे िब<strong>ह</strong>ािड मे जखनघर उिधया गेल र<strong>ह</strong>ै ते सात िदन अप सबतुर केँ आ मालो-जाल केँ अपना मालकघर मे र<strong>ह</strong>ै ले <strong>दे</strong> रि<strong>ह</strong>यै। आइ वै<strong>ह</strong> म ंगला छी जे के<strong>ह</strong>ेन सुर घरो बना लेलकआ कुरिसयो टेब ुल कीिन लेलक <strong>ह</strong>ेँ। मुी दैत प ूछलिखन- ‘‘बेटा कते करी करैछ<strong>ह</strong> म ंगल?’’‘‘िदी मे, का। बड़बिढया अए।’’रमाका भुिजया, <strong>िव</strong>ुट खाय पािन पीिब चा<strong>ह</strong> पीबित र<strong>ह</strong>िथ िक ति<strong>ह</strong> बीच र<strong>िव</strong>याआ ंगन जाय एकटा पौकेट रेिडयो (जम र्नीक बनल) आिब रमाकाक आग ू मेरखैत क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाबा, इ अ<strong>ह</strong>ी ं ले अनल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ेन।’’रेिडयो <strong>दे</strong>िख रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अइ सब<strong>ह</strong>क सख आब एि<strong>ह</strong> ब ुढ़◌ाढी मे कीकरब। रिख ले। तू सभ अखन ज ुआन-ज<strong>ह</strong>ान छैँ, छजतौ। <strong>ह</strong>म लए क’ कीकरब। दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथ से रेिडयो आ बामा <strong>ह</strong>ाथे रमाकाक गा पकिड <strong>ह</strong>ाथ मे दैतर<strong>िव</strong>या क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाबा, अ<strong>ह</strong>ी ं ले कीन आयल छी।’’चा<strong>ह</strong> पीिब, कुरसी पर सँ उिठ रमाका घर िदसक राा पकड़लिन। आग ू-आग ूरमाका पाछू-पाछू म ंगल <strong>ह</strong>ाथ मे रेिडयो । एक बा ँस सुज उपर उिठ गेल।म<strong>ह</strong>े, ओसार पर वैिस, दतमिन (स) करैत र<strong>ह</strong>ित। पान-सात टा बिया माथ परपिथया आ <strong>ह</strong>ाथ मे लोटा प<strong>ह</strong>ु ँचल।म<strong>ह</strong>े षो करैत र<strong>ह</strong>ित आ चुपचाप ओकरा सभकेँ <strong>दे</strong>खवो करैत र<strong>ह</strong>ित। लोटापिथया ओसार पर रिख, एकटा बिया म<strong>ह</strong>े केँ प ूछलकिन- ‘‘बाबा क<strong>ह</strong>ा ँ छिथन?’’168


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बियाक ष्नक उर म<strong>ह</strong>े नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिखन िकऐक त नि<strong>ह</strong> ब ुझल र<strong>ह</strong>िन। सभकपिथया आ लोटा के िनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर म<strong>ह</strong>े <strong>दे</strong>खै लगलिथ। को पिथया मे कोबीको मे टमाटर, को मे करैला त को मे भा र<strong>ह</strong>ैक। लोटा मे द ूध र<strong>ह</strong>ै।द ूध आ तरकारी <strong>दे</strong>िख म<strong>ह</strong>े सोचै लगला<strong>ह</strong> जे इ की <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छी। िकअए इसभ ऐठाम अनलक <strong>ह</strong>ेँ। गुन-ध ुन करै लगला<strong>ह</strong>। मुदा को अथे र् लगैत छलिन।मन घिरआइत ु छलिन। कनी कालक बाद प ूछलिखन- ‘‘बौआ, इ सब िकअए अनल<strong>ह</strong>?’’एकटा ढेरबा बिया, जे बजै मे चड़फड़, क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाबा अन सब खेत <strong>ह</strong>मरेसब केँ दए <strong>दे</strong>लिखन। अपना ले िकछु रखलिखन ते खेिथन की?’’बियाक बात सुिन म<strong>ह</strong>े गु भए गेला<strong>ह</strong>। सोचै लगलिथ जे <strong>ह</strong>म बेटािछअिन। <strong>ह</strong>ुनकर िचा <strong>ह</strong>मरा <strong>ह</strong>ेबाक चा<strong>ह</strong>ी। सुआइत क<strong>ह</strong>ल गेल अिछ जे ‘जे<strong>ह</strong>ेनकरब ते<strong>ह</strong>ेन पायब।’ मु<strong>ह</strong> पर <strong>ह</strong>ाथ म<strong>ह</strong>े सोचैत जे अरे लोक अन आदोसर ब ुझैत अिछ। जकरा ले करबै, ओ अ<strong>ह</strong>ूँ ले करत। चा<strong>ह</strong>े अपन <strong>ह</strong>ुअए वाआन। सोिचति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक िपताजी केँ अवैत <strong>दे</strong>खलिन। िपता केँ <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> उिठक’ कुड़◌ुडकरै गेला<strong>ह</strong>। रमाका पर नजिर पिडति<strong>ह</strong> सब बिया ओसार पर स उिठगोडलगै लगलिन। आग ू बिढ रमाका लोटा मे द ूध आ पिथया मे तरकारी<strong>दे</strong>खलिखन। तरकारी <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बा, एे िकअए अनल<strong>ह</strong>? अा जदी आिनयेलेल<strong>ह</strong>। ते आ ंगन मे रिख आब<strong>ह</strong>।’’सब बिया अपन-अपन पिथया, लोटा लए जाय केँ आ ंगन मे रिख आइिल।म<strong>ह</strong>े केँ अबैक जानकारी गाम मे सबकेँ भए गेलिन। एका-एकी लोकआिब-आिब अपन-अपन रोगक इलाज करबै चा<strong>ह</strong>लक। मुदा म<strong>ह</strong>े त िनयािर केँनि<strong>ह</strong> आयल छला<strong>ह</strong> जेँ जा ँच करैक को य ं अन र<strong>ह</strong>ित आ दवाई। मुदातइयो वौएलाल आ सुिमा केँ बजा अ ले ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन। ज ुगेसरवौएलाल केँ बजवै गेल। जते जा ँच-पड़ताल करैक य ं, औजार (चीड़-फाडकरैक)वौएलाल आ सुिमा केँ कीिन <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथन ओ सब सामान द ुन ू गोटे प<strong>ह</strong>ु ँचल।वौएलाल म<strong>ह</strong>े लग बैसल आ सुिमा सुजाताक संग दरबाक पाछूक ओसार परबैसिल। जिनजाित सुजाता लग जा ँच करवै जाय लगली<strong>ह</strong> आ पुख म<strong>ह</strong>ेन लग।चािरये-पा ँच गोटे केँ म<strong>ह</strong>े जा ँच केलिन िक चािर-पा ँच टा रोगी खाट पर टा ंगलअबैत <strong>दे</strong>खलिखन। ओ सभ दोसर गामक छलैक। खाट <strong>दे</strong>िख म<strong>ह</strong>े के भेलिन जेभिरसक <strong>ह</strong>ैजा-तैजा भए गेलैक। ओसार पर स उिठ म<strong>ह</strong>ेो आ वौएलालो िना मेठाढ भए गेला<strong>ह</strong>। खाटोवला आिब गेल। सभ कु<strong>ह</strong>रैत र<strong>ह</strong>ए। ककरो कपार फुटल169


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्त ककरो डेन टूटल। ककरो मािरक चोट से <strong>दे</strong><strong>ह</strong> फुलल। अपना लग को दवाईम<strong>ह</strong>े के नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िन। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ के वौएलाल केँ , बैनडेजक सब सब समान आदबाईक पुरजी बना, बजार से जी अ ले क<strong>ह</strong>लिखन। साइिकल से बौएलाल ख ूबरेस मे <strong>िव</strong>दा भेल।फुटलै?’’रमाका रोगी लग आिब, एकटा खाट उठौिन<strong>ह</strong>ार केँ प ूछलिखन- ‘‘कोना कपारडर स कपैत ओ क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘मािर स कपार फूटलै।’’सुिनति<strong>ह</strong> रमाका म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौआ, सभ<strong>ह</strong>क इलाज नीक जेँ का कएद<strong>ह</strong>ुन।’’ कि<strong>ह</strong> ओसार पर पर <strong>िव</strong>छाओल िबछान पर बैिस, खाट उठौिन<strong>ह</strong>ार सभकेँ सोरपाड़लिखन। सभ केयो लग मे आिब बैसल। प ूछलिखन- ‘‘मािर कखैन भेल<strong>ह</strong>?’’‘‘खाइ-पीबै राईत मे।’’‘‘तब ते खेन<strong>ह</strong>ु ँ-पीन<strong>ह</strong>ु ँ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेब<strong>ह</strong>?’’‘’ज ुगेसर केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘पि<strong>ह</strong> सभकेँ ख ुआब<strong>ह</strong>।’’पनर<strong>ह</strong>-बीस गोटेक जलखै त घर मे छलिन नि<strong>ह</strong>। ज ुगेसर सुिमा केँ सोरपािड क<strong>ह</strong>लक- ‘‘ब ुी, काकी त ब ूढ़◌े छिथ, डाॅ. सा<strong>ह</strong>ेव (सुजाता) अनभुआरे छिथ। झब<strong>दे</strong> बड़का बरतन चढ़◌ा के िखचडी बना। बेचारा सभ रौतुके भुखल अिछ। <strong>ह</strong>म सबसमान जोिडया दइ िछयौ। तोरो सब कुछ ब ुझल नइ छौ।’’जि<strong>ह</strong>ना ज ुगेसर सुिमा केँ क<strong>ह</strong>लक ति<strong>ह</strong>ना सुिमो भानस मे जिट ु गेिल। सुजातासे<strong>ह</strong>ो लिग गेली<strong>ह</strong>।जि<strong>ह</strong>ना वौएलाल िनछो<strong>ह</strong> साइिकल <strong>ह</strong>ािक ँ बजार गेल ति<strong>ह</strong>ना लगले सब समान कीिनआिबयो गेल। वौएलाल केँ अिबति<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ेो आ वौएलालो सभ रोगी केँ दरदकस ूइया ँ <strong>दे</strong>लिखन। स ूई पिडति<strong>ह</strong>, किनये कालक उपरा, सभ कु<strong>ह</strong>ड़ब ब केलक।िखचैड़, तरकारी बना सुजातो आ सुिमो रोगी लग अएली<strong>ह</strong>। मन शा <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong>सभ<strong>ह</strong>क ख ून लगला<strong>ह</strong>ा कपड़◌ा बदिल, िखचैडख ुआ, इलाज शु भेल। तीन गोटे केँकपार फुटल र<strong>ह</strong>ै आ द ू गोटे केँ डेन टूटल र<strong>ह</strong>ैक। सुजाता आ सुिमा द ुन ू गोटे170


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्केँ पलार करै लगली। म<strong>ह</strong>े कपार मे ीच करैत र<strong>ह</strong>ित। वौएलाल दौड़-बड़<strong>ह</strong>ा मे लागल र<strong>ह</strong>ै। कख िकछु अत त कख िकछु।द ू घंटाक बाद सभ चैन भेल।रमाका प ूछलिखन- ‘‘मािर िकअए भेल<strong>ह</strong>?’’र पोछैत जोखन क<strong>ह</strong>ै लगलिन- ‘‘मकष ूदनक बेटी िसितया भा ँटा बेचै <strong>ह</strong>ाट गेलर<strong>ह</strong>ै। सर<strong>ह</strong>-अठार<strong>ह</strong> बख र्क उमेर <strong>ह</strong>ेतइ। नमगर कद। दो<strong>ह</strong>रा <strong>दे</strong><strong>ह</strong>। चाकरमु<strong>ह</strong>। गोल आिख ओकर छैक। पँके साल द ुरागमन भेल छलै। ओना <strong>ह</strong>ाट ओकरमाय करै छै, मुदा पान-सात िदन से ओ दिखत ु अिछ। डेढ का खेत मे भा ँटाके अिछ। ख ूब स<strong>ह</strong>जोर फड़लो छै। भा ँटा के ज ुआइ द ुआरे िसितया छािट-छा ँ िट ँक’ नम<strong>ह</strong>रका भा ँटा तोिड लेलक। एक िछा भेलई। भो के बेिचनाइ आ दवाइयो(माए ले) कीिननाइ जरी छलै। दवाइक पुरजी साडीक खँट ू मे बाि लेलक जेघ ुमै काल मे दवाई कीन आयव। <strong>ह</strong>ाट मे भा बेिच, दोकान मे दवाई कीिन,असकरे <strong>िव</strong>दा भेिल। गोसाई डूिब गेलै। ख ूब अार ते मुदा झलफल भ’ गेलछलै। धीरे-धीरे रो चलिन<strong>ह</strong>ार पतरा लगल छलै। <strong>ह</strong>ाट गेिन<strong>ह</strong>ार ते साफे ब भएगेल छलै। मगर <strong>ह</strong>ाट से घ ुरिन<strong>ह</strong>ार गोटे-गोटे र<strong>ह</strong>बे करए। पा ँतर मे जखनिसितया आइिल त पाछू से ललबा आ गुलेितया से<strong>ह</strong>ो साइिकल से अबैत छल।गुलेितया ललबाक कर। ललबा बापक असकर बेटा। बीस-पीस बीघा खेत छै।बे स ललबा ब<strong>ह</strong>सल। द ुन ू गोरे दा पी र<strong>ह</strong>ै। अट-सट बजैत घर िदस अबैतर<strong>ह</strong>ै। िसितयाक लग मे, जखन द ुन ू गोटे, आयल त ललबा बाजल- ‘‘गुलेती, िषकारफँसलौ।’’ ललबाक बात सुिनयो के िसितया िकछु नि<strong>ह</strong> बालिल। मुदा मन मे आिगसुनगै लगलैक। आरो डेग नम<strong>ह</strong>र केलक। आग ू बिढ ललबा साइिकल स उतिर, राकेँ घेिर साइिकल ठाढ कए <strong>दे</strong>लकै। साइिकल ठाढ क’ जेबी से िसगरेट आ सलाईिनकािल, लगा, पीबै लगल। िसितयाक मन मे श ंका भेल, मुदा डरायल नि<strong>ह</strong>। साइिकललग आिब राक बगल <strong>दे</strong> आग ू टिप गेिल। आग ू मे ललबो आ गुलेितयो ठाढभए िसगरेटो पीबैत आ चढ़◌ा-उतरीक गो-सप करैत। मु<strong>ह</strong> मे िसगरेट रिखललबा सय पैआ ट उपरका जीबी मे िनकिल िसितया िदिष बढ़◌ौलक। पैआ<strong>दे</strong>िख िसितया <strong>दे</strong><strong>ह</strong> आिग स ल<strong>ह</strong>-ल<strong>ह</strong> करै लागिल। मुदा िकछु बाजिल आ कल। लफड़ल आग ू बढैत र<strong>ह</strong>िल। िसितया केँ आग ू बढैत <strong>दे</strong>िख ललबो पाछू से <strong>ह</strong>ाथमे पैआ बढल। द ुन ू गोटे केँ पछुआबैत <strong>दे</strong>िख िसितया ठाढ भए गेिल।माथ परक िछा केँ दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथे आरो किसया क’ पकिड सोचलक जे िछे से द ुन ू केँ171


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्चािन पर मारव। तामसे भीतरे-भीतरे जिरति<strong>ह</strong> छिल। ललबा दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथे टिसितया िदस बढ़◌ौलक। लग मे ललबा केँ <strong>दे</strong>िख, मौका पािब, िसितया तना क’ पैआपर थ ूक फेकलक जे पैआ पर के, मुदा ललबाक मु<strong>ह</strong> पर बेसी पड़लै। मु<strong>ह</strong> परथ ूक पिडति<strong>ह</strong> ललबा िसितयाक बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड िखंचै चा<strong>ह</strong>लक। पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> स िसितया िछा केपकिड अजमौनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ै। धाय-धाय द ू िछा ललबा केँ दए <strong>दे</strong>लक। द ुन ू गोटे द ुन ूबाि<strong>ह</strong> ँ पकिड िसितया केँ खींिचलक। िछा नि<strong>ह</strong> िसितया राक िना खेत मे खिसपड़िल। खेत मे खिसति<strong>ह</strong> जोष क’ केँ उिठ दि<strong>ह</strong>ना तर<strong>ह</strong>ीक मुा बाि, मुो आदि<strong>ह</strong>ना पाएरो अनध ुन चलबै लागिल। मािरक डर से गुलेितया कात भए गेल। मुदाललबा नि<strong>ह</strong> मानलक। ओ<strong>ह</strong>ो अनध ुन मुा चलवै लगल। गुलेितया केँ कात मे <strong>दे</strong>िखिसितयोक जोष बढलै। ललबा दा पीनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ै, ितलिमला क’ खसल। ज<strong>ह</strong>ा ँ ललबाखसल िक िसितया ऐँड़-ऐँडमारै लागिल। ति<strong>ह</strong>-बीच <strong>ह</strong>ाट से तरकारी बेिचिन<strong>ह</strong>ािरक जेरअबैत र<strong>ह</strong>ै। तरकारी बेिचिन<strong>ह</strong>ािरक चाल-चुल पािब िसितयाक जोष आरो बिढ गेलै।एक त समरथाइक शि िसितयाक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे, दोसर इत ब ँचवैक ष्न, बाघ जेँ कािसितया मािर क’ ललबा केँ वे<strong>ह</strong>ोष कए <strong>दे</strong>लक। तरकािरयो बेिचिन<strong>ह</strong>ािर लग मे आिबगेली<strong>ह</strong>। िसितयाक काली प <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>सीना प ूछलकै- ‘‘ब<strong>ह</strong>ीिन, की भेलौ?’’िसितया बाजिल- ‘‘अखैन िकछु प ूछ। अइ छुत<strong>ह</strong>र के ख ून पीिब लेबई।’’बजबो करैत आ अनध ुन ऐँड़◌ो <strong>दे</strong><strong>ह</strong> पर विरसवैत छिल। चािर गोरे िसितया केँपकिड कात करै चा<strong>ह</strong>लिन। मुदा चा केँ झमािर िसितया पुनः आिब क’ दस लातललबा केँ फेिर मारलक। फेिर चा गोरे <strong>ह</strong>सीना, जलेखा, रे<strong>ह</strong>ना आ खातून घेिरिसितया केँ पँिजया क’ पकिड िघच-ितर <strong>िव</strong>दा भेिल। अबैत-अबैत जखन गामककात आयल िक िसितया फेिर चा गोरे केँ झमािर, अपन डेन छोड़◌ा फेिर ललबाकेँ मारै दौड़िल। मुदा रे<strong>ह</strong>ना आ खातून दौिड िसितया केँ आग ू से घेिडलक। <strong>ह</strong>सीनाआ जलेखा से<strong>ह</strong>ो दौिड क’ आिब पकड़लक। िसितयाक मन ोध सँ बमकैत र<strong>ह</strong>ै। मनमे <strong>ह</strong>ोय जे ललबाक ख ून पी िबना नि<strong>ह</strong> छोड़बै। चा<strong>ह</strong>े फा ँसी पर िकअए चढपड़ए। चा गोटे िसितया केँ पकड़ घर पर प<strong>ह</strong>ु ँचलिन।सौ ँसे गाम घटनाक समाचार िब<strong>ह</strong>ािड जेँ का पसिर गेल। गाम डोल-माल करैलगल। तनावक वातावरण ब लगलैक। राित भारी <strong>ह</strong>ुअए लगलैक। गामक ब ुढबाचोा स लए केँ नवका चोा धिरक चलती बिढ गेल। ति<strong>ह</strong> बीच चािर गोटे ललवाकेँ खाट पर टािग ँ से<strong>ह</strong>ो अनलक। ललवाक बे<strong>ह</strong>ोषी त टूिट गेलै मुदा कु<strong>ह</strong>रनी धेनि<strong>ह</strong>172


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्र<strong>ह</strong>लैक। ललबाक िपितऔत भाय डाॅर बजा ललवाक इलाज करबै लगल। ाइनलगा डाॅर बगल मे बैिस पािनक गित <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ए। दोसर भाय (ललबाकिपितऔत) गाम मे लाठी संगोर करै लगल। जते गामक मु<strong>ह</strong>गर-कगर लोक सभछल ललबाक पक्ष लेलक। ललबाक बाप बाजल- ‘‘जखैन इत चिलये गेल तेसमपैते रिख के की करब।’’‘द ुगा र्-म<strong>ह</strong>रानी की जय’ कि<strong>ह</strong> पनर<strong>ह</strong>-बीस टा गामक <strong>ह</strong>ुड़दंग<strong>ह</strong>ा लाठी लए िसितयाऐठाम <strong>िव</strong>दा भेल। रो मे जय-जय कार सभ करैत र<strong>ह</strong>ए।मकष ूदनक टोल मा बार<strong>ह</strong> पिरवारक। गरीब घरक टोल तेँ समा ंगो सभमरद ुआरे। मुदा तइयो जते पुख र<strong>ह</strong>ै लाठी लए-लए गोिलया केँ वैिस <strong>िव</strong>चारलकजे इतक खाितर मिर जायब धरम छी। तेँ जे <strong>ह</strong>ेतई से <strong>ह</strong>ेतई मुदा पाछू <strong>ह</strong>टब। दोसर िदस टोलक सभ जिनजाित से<strong>ह</strong>ो तैयार <strong>ह</strong>ोइत िनण र्य केलिन जेजाधिर पुख ठाढ र<strong>ह</strong>त ताधिर अपना सभ कात मे र<strong>ह</strong>ब। मगर पुख केँ खिसतेअपना सभ लाठी उठायब। एक त िसितयाक <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे आिग लगले र<strong>ह</strong>ै आरो धधिकगेलै। बाजिल- ‘‘जे ज ुआन बेटी छेँ आ ज ुआन पुतो<strong>ह</strong>ू छेँ , सब अपन-अपन साडीक’ किस क’ बाि ले। माथ मे सािडऐक नम<strong>ह</strong>र मुरेठा किस केँ बाि ले, जि<strong>ह</strong> सकपार फुटौ। बिढया ु सभ केँ छोिड <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी। मड़◌ुआ बीआ पटबैवला जे पटै घरमे छौ, से िनकािल के एक ठाम कए क’ राख। आ <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ी जे की सब <strong>ह</strong>ोइछै। जि<strong>ह</strong>ना सभ ब<strong>ह</strong>ीिन िमिल मरब ति<strong>ह</strong>ना संगे संगे सभ ब<strong>ह</strong>ीिन जनमो लेब।’’टोलक जते छोट बा र<strong>ह</strong>ै, सबकेँ घरक बिढ-पुरान ू लए-लए टोल स <strong>ह</strong>िट गाछी मेचिल गेल। दोसर <strong>ह</strong>ँसेरी टोलक लग आिब जय-जय कार केलक। जय-जय कारसुिन िसितया केँ <strong>ह</strong>ोय जे असकरे सबसे आग ू जा <strong>ह</strong>ँसेरी केँ रोकी। मुदा लड़◌ाईमे अषासन आ िनण र्यक म<strong>ह</strong> बिढ जायत अिछ। तेँ िसितया आग ू नि<strong>ह</strong> बिढ ठाढ़◌ेर<strong>ह</strong>िल। टोलक लोक, ताकत भिर, <strong>ह</strong>ँसैरी केँ रोकलक। अनध ुन लाठी द ुन ू िदस सचललै। मुदा पछिड गेल। पा ँच गोटे घायल भेल। <strong>ह</strong>ँसेरी घ ुमल नि<strong>ह</strong> धन आइत लुटैक िखयाल से आग ू बढल। अपन समा ंग केँ खसल आ <strong>ह</strong>ँसेरी केँ आग ूबढैत <strong>दे</strong>िख मुरेठा ब आग ू-आग ू िसितया, ति<strong>ह</strong> पाछू-पाछू टोलक सभ स्ीगण, पटैलए <strong>ह</strong>ँसेरी केँ रोकलिन। की िबजलोका चमकै छैक ति<strong>ह</strong>ना गामक बेटी अपन चमकी<strong>दे</strong>खौलिन। वार रे िमिथलाक धी। िमिथला िसफ र् कम र्भूमे आ धम र्भूमे नि<strong>ह</strong>, वीरभूिमसे<strong>ह</strong>ो िथक। चािर आदमीक कपार असकरे िसितया ढा<strong>ह</strong>लक। चा खसलै। ख ूनक173


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रेत चललै। <strong>ह</strong>ँसेरी मे <strong>ह</strong>ुडभेलै। सभ पाछू मु<strong>ह</strong>े पड़◌ायल। इ<strong>ह</strong>ो सभ भागल<strong>ह</strong>ँसेरीके रबाड़लिन। मुदा िकछु द ूर रबािड घ ु िम गेली<strong>ह</strong>।अन सभ समा ंग केँ उठा-उठा सभ अनलक। मुदा दोसर िदसक लोक केँअन समा ंग अक सा<strong>ह</strong>से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत छलैक। <strong>ह</strong>ोय जे क<strong>ह</strong>ी ं <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ अ लेजाय आ <strong>ह</strong>मरो सभ केँ ओि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ुअए। तखन की <strong>ह</strong>ैत। बडी कालक बाद चोरा क’(िछप क’) अपना समा ंग सभ केँ ओ<strong>ह</strong>ो सभ लए गेल। गाम मे द ुइये टा डाॅर।से<strong>ह</strong>ो िडीधारी नि<strong>ह</strong>, गमैया िष्नर। द ुन ू ललबे ऐठाम र<strong>ह</strong>ए। राित मे केजायब, कोन डाॅर भेिटता<strong>ह</strong> आ नि<strong>ह</strong> भेिटता<strong>ह</strong> संगे संग दो<strong>ह</strong>रा कए आमणक डरसे<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>ै। सभ तत्-मत् मे पड़ल र<strong>ह</strong>ए। मुदा जे<strong>ह</strong>ो सभ घायल छल ओकरो मु<strong>ह</strong>मिलन नि<strong>ह</strong> छलैक। मन मे ख ुषी <strong>ह</strong>ोयत र<strong>ह</strong>ए। तेँ दद र् केँ अंगेज सभ र<strong>ह</strong>ए।इन<strong>ह</strong>ोर पािन कए केँ सभकेँ स्ीगण सभ ससारै लगली<strong>ह</strong>। कपारक फाटल जग<strong>ह</strong> मेिसुर दए-दए ख ून ब केलक। भिर राित िकयो सुतल नि<strong>ह</strong>।रमाकाक नाम इलाका मे पसरल छलिन। ज<strong>ह</strong>ा ँ-त<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>ुनके चरचा वेसीकालचलैत र<strong>ह</strong>ैत। डाॅ. म<strong>ह</strong>े केँ गाम अबैक जानकारी से<strong>ह</strong>ो सभ<strong>ह</strong>क जानकारी मेछलिन<strong>ह</strong>ेँ।जोखनक बात सुिन रमाका बमिक उठला<strong>ह</strong>। ठाढ भए जोर-जोर सँ क<strong>ह</strong>ैलगलिखन- ‘‘जिद िकयो अन इत-आब ब ँचावै ले <strong>ह</strong>मरा क<strong>ह</strong>त ते <strong>ह</strong>म अनसभ सि ओि<strong>ह</strong> पाछू फुिक <strong>दे</strong>ब। मुदा छोड़बैक नि<strong>ह</strong>। बौआ, जते तोरा <strong>ह</strong>ुरछ<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong> मे कोता<strong>ह</strong>ी नि<strong>ह</strong> किर<strong>ह</strong>क। खेनाई-पीनाई, दवाई-दा सब कथ ुक मदितकए द<strong>ह</strong>क। फेिर एि<strong>ह</strong> धरती पर जनम लेब। इ कम र्भूिम िछयैक। म िकछुकरैक लेल एि<strong>ह</strong>ठाम अबैत अिछ। िसफ र् अपनि<strong>ह</strong> टा नि<strong>ह</strong> आ जे कमिन र् अिछ,ओकरो ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भए सकत मदित करबैक। जे भए गेल से भए गेल जोखनमुदा सुिन लाय जे जि<strong>ह</strong>या-कि<strong>ह</strong>यो को भीडपड़अ, <strong>ह</strong>मरो एक बेिर खोज किर<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।जाधिर घट मे परान अिछ ताधिर जर मदित करब<strong>ह</strong>।’’बेर टगैत चािर टा बिया, खाइक लए केँ प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। एक कठौत भात बड़काडोल मे दािल आ छोटका डोल मे तरकारी आइिल छिल। खाइ ले केराकपात आ द ू टा लोटा से<strong>ह</strong>ो अन छिल। चा बिया केँ <strong>दे</strong>िख रमाका क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘ब ुी, खाइक िकअए अनल<strong>ह</strong>?’’174


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रमाकाक बात सुिन िसितया क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘बाबा, <strong>ह</strong>मरा सब के ब ुझल छलै, तेँअनलौ।’’‘‘अा, अनल<strong>ह</strong> ते सभकेँ प ू िछ ल<strong>ह</strong>ुन जे खाएब िक घ ुरौ जाएब।’’िसितयाक संग रमाका गप-सप किरति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक जोखन बाजल- ‘‘का, यै<strong>ह</strong>(अइ<strong>ह</strong>) सभ बिया मािर केँ ओि<strong>ह</strong> पाटी केँ भगौलक।’’अकचकायत रमाका बजला<strong>ह</strong>- ‘‘आ ँ-आ ँई; यै<strong>ह</strong> सभ छी। वा<strong>ह</strong>-वा<strong>ह</strong>। तोरे सभसन-सन बेटी एि<strong>ह</strong> धरतीक मान रिख सकैत अिछ।’’िब<strong>ह</strong>ािड जेँ का जोखनक बात, रमाकाक दरबा आ ंगन सँ लए केँ गाम धिर पसिरगेल। जे सभ मरदक <strong>ह</strong>ँसेरी केँ अनध ुन मारबो केलक, कपारो फोरलक आ गामकसीमा धिर खे<strong>ह</strong>ारबो केलक। ई समाचार सुिन गामक स्ीगण मद र् सभ उनिट केँ ओि<strong>ह</strong>बिया ँ सभ केँ <strong>दे</strong>खै ले अबै लगल। अजीब दृ बिन गेल। ामा आ ंगन सँसुिमा िदया समाद पठौलिन जे क ओि<strong>ह</strong> बिया सभ केँ अंगना पठा िदऔ जे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूसभ <strong>दे</strong>खब। दरवा पर आिब सुिमा रमाका केँ क<strong>ह</strong>लकिन। अंगनाक समाद सुिनरमाका चा बिया ँ केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बेटी, क आ ंगन जा<strong>ह</strong>।’’चा बिया केँ संग के सुिमा आ ंगन गेिल। ओसार पर ओछाइन ओछा ामो आसुजातो बैसिल छली<strong>ह</strong>। आग ू-आग ू सुिमा आ पाछू-पाछू चा बियो छिल। आ ंगनजाय चा बिया ँ द ुन ू गोटे (ामा आ डाॅ. सुजाता) केँ गोडलगलकिन। एकाएकीगामक स्ीगण, गामक बेटी अंग जाय-जाय िसितया सभ केँ <strong>दे</strong>खै लगली<strong>ह</strong>। अपलग मे चा बिया ँ केँ ामा बैसौ र<strong>ह</strong>ित। सुजाता िनङ<strong>ह</strong>ािर-िनङ<strong>ह</strong>ािर चा केँउपर (माथ) स लए केँ िना (पाएर) धिर <strong>दे</strong>खैत छली<strong>ह</strong> अजीब शि चाक चे<strong>ह</strong>रा मेबिझ ु पड़लिन। चा बियो आिख उठा-उठा कख ामा पर त कख गामकस्ीगण सभ पर दैत छली<strong>ह</strong>। सभ<strong>ह</strong>क मन मे ख ुषी रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>ँसी मु<strong>ह</strong> सँ नि<strong>ह</strong> िनकलैतछलिन। जना ख ुषीक पाछू अद उा<strong>ह</strong> अद सा<strong>ह</strong>स आ जोष सभ<strong>ह</strong>क चे<strong>ह</strong>रा परनचैत र<strong>ह</strong>िन। चाक <strong>िव</strong>षेष आकष र्ण, सभकेँ अपना िदिष िखंचैत छिल। जे<strong>ह</strong>ो(स्ीगण) क <strong>ह</strong>िट क’ ठाढ भए <strong>दे</strong>खैत छिल ओ<strong>ह</strong>ो स<strong>ह</strong>िट-स<strong>ह</strong>िट िसितयाक लग मेअबैक चा<strong>ह</strong>ैत छिल। ामा सुिमा केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुिमा, ऐ<strong>ह</strong>ेन लोक केँ आ ंगन मेकि<strong>ह</strong>आ <strong>दे</strong>खिब<strong>ह</strong>ी। तेँ िबना िकछु खे-पी कोना जाय <strong>दे</strong>बैक।’’175


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ामाक बात सुिन सुजाता उिठ केँ अपन आनल मासी भुिजयाक िडे घर सँउठै अयली<strong>ह</strong>। भुिजयाक िडा <strong>दे</strong>िख िसितया बाजिल- ‘‘बाबी, लगले खा◌ा के <strong>िव</strong>दाभेल छलौ। एको-री खाइक छुधा अिछ।’’ति<strong>ह</strong> बीच रमाका चा गोटे केँ बजवै ले ज ुगेसर केँ अंगना पठौलिखन।ज ुगेसर अंगना आिब सबकेँ क<strong>ह</strong>लक। उिठकेँ चा गोटे ामा केँ गोडलगलिन।अिसरवाद दैत ामा क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भगवान <strong>ह</strong>मरो औरदा तोड़◌े सभकेँ <strong>दे</strong>थ ुन, जे<strong>ह</strong>ँसैत-खेलैत िजनगी एि<strong>ह</strong>ना िबताब<strong>ह</strong>।’’चा गोटे केँ अंगना स िनकिलति<strong>ह</strong> सभ <strong>िव</strong>दा भेिल।चािरक समय। रौदो गरिमयो कमै लगल। म<strong>ह</strong>े जोखन केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘ऐठाम रोगी सभकेँ रखैक जरत नि<strong>ह</strong> अिछ। घरे पर सा ँझ-िभनसर सब िदनवौएलाल जाय जाय केँ स ूइया ँ दए दए आओत। गोटी से<strong>ह</strong>ो लगातार चलबैत र<strong>ह</strong>ब।पनर<strong>ह</strong>-बीस िदन मे प ूरा ठीक भए जायत।’’पाएरे सभ <strong>िव</strong>दा भेल।सा ँझ ू प<strong>ह</strong>र, रमाका आ ज ुगेसर दरबा पर बैिस मासेक गप-सप शुकेलिन। मुी दैत ज ुगेसर क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘का, एक बेिर आरो मास चल ू।’’नाक मारैत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘ध ुः ब ू िडबक। गाडी मे लोक मिर जाय अए।ऐठाम के<strong>ह</strong>ेन िनचेन से र<strong>ह</strong>ै छी। गाडी (रेल) बसक <strong>ह</strong>र-<strong>ह</strong>ूडअबाज आ रा-पेराक ठेकान। सड़क धए कए चल ू। त<strong>ह</strong>ू मे सिदखन लोकेक धा लगैत र<strong>ह</strong>त।के<strong>ह</strong>ेन सुर अपना सभ<strong>ह</strong>क गाम अिछ जे राक कोन बात जे आिडये ध ुरे खेतेपथारे जते मन <strong>ह</strong>ुअए तते जाउ। गाडी, बसक धाक डर आ पाएर मेका ँटी, शीषा गरैक। जकरा से मन <strong>ह</strong>ुअए तकरा से गप क। कुषल-समाचार पिछूिलऔ। ओइठा ँ ते जना मु<strong>ह</strong> मे बकारे नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ै ति<strong>ह</strong>ना बौक भेल र<strong>ह</strong>ैत छलौ।’’ं करैत ज ुगेसर क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘के<strong>ह</strong>ेन ठंढ़◌ा घर मे र<strong>ह</strong>ै छलौ। न<strong>ह</strong>ाए लेकतौ जाइ पडै छले आ पर-पैखाना ले।’’रमाका- ‘‘ध ुत् बिड। ू ओइठा ँ जँ द ुइयो मास रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ँ ु ते कोिढ भए जि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ।उठैइयो-बैठेइयो मे आसकितये लगैत। सच प ूछैँ ते एते िदन र<strong>ह</strong>लौ 176


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कि<strong>ह</strong>यो भिर मन पािन पील<strong>ह</strong>ु ँ आ पैखाना भेल। सभ िदन जना कियते ब ु िझपडैत। जख पािन मु<strong>ह</strong> लग लए जाय िक मन भटिक जाय।’’फेिर मुी दैत ज ुगेसर क<strong>ह</strong>लकिन- ‘‘अंग ूरक रस पीबै मे के<strong>ह</strong>ेन लगैत र<strong>ह</strong>ै?’’अंग ूरक रस सुिन थोड़◌े असिथर <strong>ह</strong>ोयत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘लोक क<strong>ह</strong>ै छै जेअंग ूर मे बडताकत छै मुदा अपना सब<strong>ह</strong>क जे केरा, आम, बेल लताम अिछ ओतेताकत अंग ूर मे के सँ आओत। अंग ूरेक शराब बत अिछ मुदा अपना ऐठामकभा ँगक पड़तर करतैक। अंगेिरजा शराब सनसना क’ मगज पर चिढयो जायत अिछआ लगले उतिडयो जायत अिछ। मुदा अन जे भा ँग अिछ ओ रईसी नषा छी। अपराध करै ले सनकी चढ़◌ौत आ एको िमिसया िचा अबै <strong>दे</strong>त अिछ।’’रमाका आ ज ुगेसरक गप-सप सुजातो अढ स सुत र<strong>ह</strong>ित। द ुन ू गोटेक गोसुत आ म-मन <strong>िव</strong>चारबो करैत छिल। ति<strong>ह</strong> बीच <strong>ह</strong>ीरान आ शिषषेखर से<strong>ह</strong>ोट<strong>ह</strong>िल-बिल ू केँ अयला<strong>ह</strong>। द ुन ू गोटे केँ बैिसति<strong>ह</strong> रमाका <strong>ह</strong>ीरान केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘माैब, खेतक झंझट त स भेल। बड़विढया ँ भेल। एकटा बात क<strong>ह</strong>ू जे जतेलोक गाम मे अिछ, सभ अन गाम क<strong>ह</strong>ैत अिछ की ?’’<strong>ह</strong>ीरान- ‘‘<strong>ह</strong>ँ। इ त को नब नि<strong>ह</strong> अिछ। अदौ स क<strong>ह</strong>ैत आयल अिछ आआग ूओ क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>त।’’‘‘जखन गाम सभक िछयैक त गामक सभ िकछु सभक भेलैक?’’‘‘ति<strong>ह</strong> मे थोड़◌े गड़बडअिछ। गड़बडइ अिछ जे अखन धिर जे बत-बतसमाज आ गाम अिछ ओ टूटैत टूटैत ख-पख भए गेल अिछ। तेँ एक-एक केँजोिड कए समाज बनवै पड़त जे लगले नि<strong>ह</strong> भए सकैत अिछ।’’<strong>ह</strong>ीरान बिजति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक उर िदिष सँ सुव ुध आ दिक्षन िदिष सँ म<strong>ह</strong>े आबौएलाल से<strong>ह</strong>ो आिब गेला<strong>ह</strong>। रमाका वौएलाल केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘बौएलाल, आब ते तूडाकटर बिन गेलै मुदा तइयो ऐठाम सबसे बा तोँ<strong>ह</strong>ी छैँ। जो, चा<strong>ह</strong> बआ।’’डाॅरक नाम सुिन म<strong>ह</strong>ेो आ <strong>ह</strong>ीरानो म-मन ख ुष भेला<strong>ह</strong>। िकएक त द ुन ूगोटेक पढ़◌ौल वौएलाल अिछ। मुुराइत वौएलाल चा<strong>ह</strong> बनवै <strong>िव</strong>दा भेल। रमाका177


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुव ुध केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुव ुध, जमीनक ठौर त लिग गेल पोखिर बा ँचल अिछ। शिषजवा छिथ। पढलो-िलखल छिथ, आ लिरयो ू छि। पोखिर मे गाछ पोसैत।’’सुव ुध- ‘‘बडसुर <strong>िव</strong>चार अपक अिछ, काका। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ यै<strong>ह</strong> सोचै छलौ जे गाममे ते द ुइये टा चीज मािट आ पािन-अिछ। तेँ द ुन ू केँ ऐ<strong>ह</strong>ेन ढंग सँ उपयोगकयल जाय जे जि<strong>ह</strong>ना एक गोटे केँ पा ँच टा बेटा भे पा ँच गुना पिरवार बिढजायत छैक ति<strong>ह</strong>ना खेतो आ पाइक <strong>ह</strong>ोय। ढ़◌ंग से मे<strong>ह</strong>नत आ नव तरीकाअपनाओल जाय। जि<strong>ह</strong> सँ मे जेँ का ओ<strong>ह</strong>ो पा ँचो गुनाक रफ्तार सँ िकएक आग ूबढत। जँ ऐ<strong>ह</strong>न रफ्तार पकिड लइ। ते गाम के बढै मे कते <strong>दे</strong>री लागत। बीसबीघा सँ उपरे गाम मे पािन अिछ जे बैषाखो-जेठ मे नि<strong>ह</strong> सुखैत अिछ। अगरजँ म<strong>ह</strong>ा-अकालो पिड जायत तइयो बोिर ंगक स<strong>ह</strong>ारा सँ उपिज सकैत अिछ। अखनधिर सब पोखिर ओि<strong>ह</strong>ना पड़ल अिछ। सौ ँसे पोखिर केचली, घास छाड़ अिछ। न<strong>ह</strong>ाय जोकर अिछ आ माछ-मखान करै जोकर। जे इलाका माछ-मखानक छीओि<strong>ह</strong> इलाकाक लोक केँ माछ-मखान नि<strong>ह</strong> भेटै, कते लाजक बात छी। एि<strong>ह</strong> लाजककारण की <strong>ह</strong>म सभ नि<strong>ह</strong> िछयैक? जर िछयैक। भलेि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>रसी-दीरघी कए अपनाकेँ िनदो र्ष सािबत कए ली, मुदा....। अखन <strong>दे</strong>खै छी जे िकछु पिरवार (सुपिरवार) केँ तँ माछे-मखानक कोन बात जे अ<strong>ह</strong>ू सँ नीक-नीक वु भेटैत अिछ।मुदा <strong>िव</strong>षाल सम ू<strong>ह</strong>क गित की छैक। िजितया पाविन मे माछ सँ भेिट <strong>ह</strong>ोइ छैक आकोजगरा मे द ू टा मखान <strong>दे</strong>खैत अिछ। तेँ , म केँ ख ुष<strong>ह</strong>ाल केँ बक लेलवुक पिरयाता जरी अिछ। जँ वुक कमी र<strong>ह</strong>त त ख ुष<strong>ह</strong>ाली आओत कोना?’’सुव ुध बिजति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ित िक वौएलाल चा<strong>ह</strong> आयल चा<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> केयो कुड़◌ुडकरैउठला<strong>ह</strong> त िकयो तमाकू थ ुकरै। ज ुगेसर चा<strong>ह</strong> ब ँटै लगल। एक घोंट चा<strong>ह</strong> पीिब<strong>ह</strong>ीरान म<strong>ह</strong>े केँ प ूछलिखन- ‘‘डाॅर सा<strong>ह</strong>ेब, कते िदनक छुी मे आयल छी?’’<strong>ह</strong>ीरानक ष्न सुिन म<strong>ह</strong>े असम ंजस मे पिड गेला<strong>ह</strong>। म-मन सोचै लगला<strong>ह</strong>जे कोना िचीक चरचा करब। िचीक बात त सोल<strong>ह</strong>ी झ ूठ िनकलल। जँ बेसीिदनक छुीक चरचा करब त से<strong>ह</strong>ो झ ूठ <strong>ह</strong>ैत। धड़फडी मे आयल छी। की कि<strong>ह</strong>अिनकी नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>अिन। <strong>िव</strong>िच िित मे म<strong>ह</strong>े पिड गेला<strong>ह</strong>। मुदा िबचि<strong>ह</strong> मे ज ुगेसरटभकल- ‘‘ये<strong>ह</strong> माैव, डाकडर स<strong>ह</strong>ाएव त आला भए गेला<strong>ह</strong>। कोना चीजक कमी नि<strong>ह</strong>छि। जखन अपना गाडी मे चढ़◌ा केँ ब ुलबैत छला<strong>ह</strong> ते विझ ु पडैत छल जेइासन मे छी।’’178


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ीरानक बात तर पिड गेलिन। म-मन सोचलिन जे भिरसक िपता द ुआरेगुमकी लध छिथ। सभ िकयो चा<strong>ह</strong> पीिब-पीिब िगलास वौएलाल केँ <strong>दे</strong>लिखन। सबिगलास लए वौएलाल अखैरे कल पर गेल। ति<strong>ह</strong> बीच सुब ुध म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘म<strong>ह</strong>े भाय, गामक लोक केँ जे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खै िछयै, ति<strong>ह</strong> सँ िक बिझ ु पडैत अिछ जेिकछु नि<strong>ह</strong> िकछु रोग सभकेँ पछानि<strong>ह</strong> छैक। तेँ सभकेँ जािच ँ इलाज कए िदऔक।’’सुव ुधक ष्न म<strong>ह</strong>े केँ जँचलिन। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘अप <strong>िव</strong>चार अिछ। चािर-पा ँचिदन जँचै मे लगत। सभकेँ जािच, ँ ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भए सकत त<strong>ह</strong>ा ँ धिर इलाजो कइयेिदितऐक। आइ तँ भिर िदन दोसरे ओझरी मे ओझरा गेल<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा काि सँ एि<strong>ह</strong> मेलिग जायब।’’शिष प ूछलकिन- ‘‘डाॅर सा<strong>ह</strong>ेव, ब ुढ़◌ा (िपताजी) जे अन सब खेत बािट ँ <strong>दे</strong>लिनति<strong>ह</strong> लेल अपक..?शिषषेखरक बात सुिन मुुराइत म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘द ू भाइ छी द ुन ू भाय केँडाॅर बना <strong>दे</strong>लिन। एि<strong>ह</strong> सँ बेसी एक िपताक पुक ित की बाकी रि<strong>ह</strong> जायत अिछजे िकछु क<strong>ह</strong>विन। खेतक बात अिछ, <strong>ह</strong>म थोड़◌े खेती करए आयब। तखन ते जेखेती करैबला छिथ जँ <strong>ह</strong>ुनका <strong>ह</strong>ाथ मे गेलिन त एि<strong>ह</strong> सँ बेसी उिचत की <strong>ह</strong>ोयत।बाबाक अरजल खेत िछअिन, जकर <strong>ह</strong>कदार त वै<strong>ह</strong> (ओइ<strong>ह</strong>) छिथ। जँ अन सिलुटाइये <strong>दे</strong>लिन ति<strong>ह</strong> सँ <strong>ह</strong>मरा की। वैरागी पुष के रागी बनाएव पाप छी।’’पुनः शिषषेखर प ूछलिखन- ‘‘मास मे के<strong>ह</strong>ेन लगैत अिछ?’’िकछु मन पाडैत म िक, म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘जि<strong>ह</strong>या डाॅरीक िषक्षा पेल<strong>ह</strong>ु ँति<strong>ह</strong>या नीक बिझ ु मास गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा अखन एि<strong>ह</strong>ठामक िस<strong>ह</strong> दय केँ तेना पकिडलेलक <strong>ह</strong>ेन, जेना छाती मे लगल तीर सँ पक्षी छटपटायत अिछ। <strong>ह</strong>ोयत अिछ जेमासक सब िकछु छोिड-छोिड एि<strong>ह</strong>ठाम र<strong>ह</strong>ी। के सँ िजनगीक लीला शु कयल जाय,इ गंभीर ष्न अिछ। एि<strong>ह</strong> ष्नक बीच मन ओझरा गेल अिछ। उर नि<strong>ह</strong>भेिट र<strong>ह</strong>ल अिछ। िकऐक त एि<strong>ह</strong> ष्नक उर दृ िकोणक मुतािबक िभ-िभ भएजाइत अिछ।’’मौलाइल गाछक फुल:◌ः 13179


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गामक द ुखता<strong>ह</strong>क द ुख जािच ँ दवाइ <strong>दे</strong>बाक समाचार गाम मे पसिर गेल। काििभनसर सँ सभ टोलक द ुखता<strong>ह</strong> केँ बेरा-बेरी जा ँचो <strong>ह</strong>ोयत आ दवाइयो <strong>दे</strong>लजायत।िभनसर <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> ओि<strong>ह</strong> टोलक लोक अबै लगला<strong>ह</strong> जि<strong>ह</strong> टोलक पार छलिन।मद र्क जा ँच म<strong>ह</strong>े करै लगलिथ आ स्ीगणक डाॅ. सुजाता करै लगली<strong>ह</strong>। डाॅ.म<strong>ह</strong>ेक मदितक लेल वौएलाल आ सुजाताक लेल सुिमा र<strong>ह</strong>िथ।तीन िदन मे सौ ँसे गामक रोगीक जा ँच भेलिन। दवाइयो भेटलिन। लोककबीच ऐ<strong>ह</strong>न ख ुषी दौिड आयली<strong>ह</strong> जना गाम सँ बीमारीये पड़◌ा गेल <strong>ह</strong>ोय। सभक मनकख ुषी एे र ंगक प बना नचैत छली<strong>ह</strong>। मन मे ऐ<strong>ह</strong>न ख ुषी जे आब <strong>ह</strong>मरा <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे को रोग अिछ आ मरब। ख ुषीक नाच ऐ<strong>ह</strong>न छिल जेना रोग (द ुख) <strong>दे</strong>िखयेकेँ भिग गेल <strong>ह</strong>ोय। मुदा िजनगी मे त यै<strong>ह</strong> टा (रोग) द ुख त नि<strong>ह</strong> अिछ, आरोब<strong>ह</strong>ुत तर<strong>ह</strong>क अिछ। मुदा इ त मनक बात छल। जँ इ मनक बात छी मुदावा<strong>िव</strong>क बात की छल? से त लोके मे <strong>दे</strong>खै पड़त।सब िदन भलेसरा केँ <strong>दे</strong>खै छेिलयै जे द ुखता<strong>ह</strong>े अिछ जि<strong>ह</strong> स काज काज-उम छोिड <strong>दे</strong> छल, मुदा आय भोरे बड़का िछा मे छाउर गोबर खेतफेकै जायत अिछ। राा मे सोनमा प ूदलकै ते क<strong>ह</strong>लकै जे आब <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे कोद ुख नि<strong>ह</strong> अिछ। जाइ छी छाउरो फेिक लेब आ गरमा धा कािट क’ आयब।ति<strong>ह</strong>ना तेतरो पटै मे गािथ, ँ द ू टा धानक बोझ का पर उठै अबैत र<strong>ह</strong>ए।सोनमाक मन मे नचै लगलै जे ऐना िकअए भेलइ? <strong>दे</strong>खै िछयै जेल<strong>ह</strong>ेिरयासराय असपताल मे छअ-छअ मास, रोगी केँ लो<strong>ह</strong>ावला खाट पर रिख, स ूइयोपडै छै आ गोिलयो खाइ ले <strong>दे</strong>ल जाय छै, तइयो मिर जाइ अए। मुदा एि<strong>ह</strong>गामक द ुखता<strong>ह</strong>क द ुख कोना एते असानी स पड़◌ा गेलइ। अजीब भेलै। ओ<strong>ह</strong>,भिरसक द ुख ककरा क<strong>ह</strong>ै छै से व ुझबे करै छी। जब अप ब ुझवे करै छीतब ब ुझबै कना? जँ अप सोिच ब ुझै चा<strong>ह</strong>बै आ गलितये सोचा जाय तखन तेगलितयै ब ुझबै। गलती ब ुझब आ नि<strong>ह</strong> ब ुझब, द ुन ू एे र ंग। िब ब ुझलो काज लोककरै लगैत अिछ आ गलितयो काज करैत अिछ। भले<strong>ह</strong>ी द ुन ूक फल उधले <strong>ह</strong>ोय,मुदा करै त अिछ। तब की करब? जकरा ब ुझै िछयै जे फा ँ ब ुझिन<strong>ह</strong>ार अिछ जँओकरो नइ व ुझल <strong>ह</strong>ोय आ झ ुठे अट-सट कि<strong>ह</strong> िदअए। ततबे नि<strong>ह</strong> जे बिझिन<strong>ह</strong>ारोुअिछ आ ओकरा पिछयै ू जँ ओ गलितये कि<strong>ह</strong> िदयै, तइयो त ओि<strong>ह</strong>ना रि<strong>ह</strong> जायब।मुदा तो<strong>ह</strong>ू मे एकटा बात अिछ जे जे ओ क<strong>ह</strong>ै आ <strong>ह</strong>म करी आ तेकर फल गल्ती180


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>ोय ते दोखी के <strong>ह</strong>ैत? तब की करब? आब उमेरो अिछ जे इूलो मे जाक’ पढब। िधया-प ूता सभ इूल मे पढैत अिछ। मुदा जखैन इूल जाइवला र<strong>ह</strong>ीतखन िकअए पढलौ। पढलौ कोना , इूल मे नाओ िलखौनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ी। पा ँचिकलास तक पढबो केलौ। ते छोिड िकअए <strong>दे</strong>िलयै? छोड़िलयै की मार मािर केँछोड़◌ा <strong>दे</strong>लक। मार मािर के िकअए छोड़◌ा <strong>दे</strong>लक? जखैन छअ िकलास मेगेलौ आ अंजी मार आिब केँ पढबे जे बी.य ू .टी.- बट। पी.य ू .टी.- पुट। तेि<strong>ह</strong>पर क<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>यै जे अ<strong>ह</strong>ा ँ गलती पढबै िछयै। को गलती क<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>यै।जब गलती क<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>यै तब ओ मारलिन िकअए। पढबैक मन र<strong>ह</strong>ै ते ओि<strong>ह</strong>नाकि<strong>ह</strong>ते जे तोरा नइ पढ़◌ेबौ। इूल से चिल जो। मारलक िकअए। जँ मारबोकेलक ते <strong>ह</strong>मरा मन के ते ब ुझा दैइते। <strong>ह</strong>मर मन मािन लइत। मन मािन लइतभए गेलैक। से ते केलक। तेँ <strong>ह</strong>म मुख रि<strong>ह</strong> गेलौ। नइ ते <strong>ह</strong>मर की<strong>ह</strong>ाथ-पाएर को पातर-िछतर अिछ जे दरोगा नइ बनलौ। <strong>ह</strong>मर जे दरोगाककरी गेल से उ मार <strong>ह</strong>मरा <strong>दे</strong>त। जे मािर के इूल छोड़◌ा <strong>दे</strong>लक। िधया-प ूता मे सै<strong>ह</strong> भेल, चेतन मे ति<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>खै छी। आब कना जी<strong>िव</strong>? भिरसक <strong>ह</strong>मरोते बत<strong>ह</strong>ा द ुख पकिड लेलक <strong>ह</strong>ेँ। ककरा से पुछबै, के क<strong>ह</strong>त, सभ केँ ते सै<strong>ह</strong><strong>दे</strong>खै िछयै। की <strong>ह</strong>म भिर िजनगी <strong>ह</strong>रे जोतैत र<strong>ह</strong>ब, घोड़◌ा पडचिढ के िषकारखेलै ले कि<strong>ह</strong>या जायब? द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ माथ पर लय सोनमा गाछक िना मे बैिस सोचैलगल, जि<strong>ह</strong>ना आमोक गाछ रोपल जाइ छै ति<strong>ह</strong>ना त खाइरो-बगुरक रोपल जायछै। मुदा आम मे मीठ<strong>ह</strong>ा फल फडै छै, खैर-बगुर मे का ँट <strong>ह</strong>ोयत छैक। रोपैकइलम त एे <strong>ह</strong>ोइ छै। ओना अआ <strong>ह</strong>ोइ छै। आमोक गाछ अओ <strong>ह</strong>ोइ छैआ खाइरो-बगुरक।साते िदनक छुी मे म<strong>ह</strong>े गाम आयल छला<strong>ह</strong>। आठ िदन पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> छुी बीितगेलिन। अबै जायक रा से<strong>ह</strong>ो मासक पा ँच िदनक अिछ। छुी बढबै पड़तिन।काि भोरका गाडी सँ चिल जयता<strong>ह</strong>, इ बात सुब ुधो केँ ब ुझल छलिन। तेँ सुब ुधकमन मे अयलिन जे म<strong>ह</strong>े बेक संगी छी, मुदा भिर मन गप एो िदन नि<strong>ह</strong>कयल<strong>ह</strong>ु ँ। काि भोर मे चिलये जयत। तेँ आइये भिर समय अिछ। इ सोिचसुव ुध अपन सब काज छोिड म<strong>ह</strong>े स ग करैक लेल अयला<strong>ह</strong>।दरबा पर बैिस म<strong>ह</strong>े िपता केँ क<strong>ह</strong>ित र<strong>ह</strong>िथ- ‘‘बाब ू , गामक जते रोगी केँजँचल<strong>ह</strong>ु ँ ओि<strong>ह</strong> मे एो गोटे पैघ रोग (जना टी. वी., कैंसर, एड्स इािद) सँ िसत181


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नि<strong>ह</strong> अिछ। तेँ आष्चय र् लगैत अिछ जे बीमारी श<strong>ह</strong>र-बजार मे धड़े सँ ओयतअिछ। ओि<strong>ह</strong> रोगक नामे-िनषान गाम मे नि<strong>ह</strong> अिछ। जे ख ुषीक बात छी।’’म<strong>ह</strong>ेक िरपोट र् सुब ुधो सुनलिन। ख ुषीक बात सुिन रमाका प ूछलिखन- ‘‘तखन जेएते लोक बीमार अिछ, ओकरा कोन रोग छे?’’मुी दैत म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘साधारण रोग। जे िबना दवाइओ-दा सँ ठीक भयसकैत छैक। अगर ओकर खान-पान सुधिर जाय त इ सब रोग लोक केँ नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ेतैक। अध<strong>ह</strong>ा स बेसी रोगी ओ<strong>ह</strong>न अिछ जकरा को रोग नि<strong>ह</strong> िसफ र् श ंका छैक।मुदा जँ ओकरा द ुइयो-चािर टा गोली नि<strong>ह</strong> िदितऐक ते मन नि<strong>ह</strong> मािनतैक। तेँपुरजो बना <strong>दे</strong>िलऐक, अा सँ <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ाथ <strong>दे</strong>िख लेिलऐक आ द ू-चािर टा गोिलयो दय<strong>दे</strong>िलऐक।म<strong>ह</strong>ेक बात सुिन रमाकाो आ सुव ुधे म-मन <strong>ह</strong>ँसै लगला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ँसी रोिक सुव ुधम<strong>ह</strong>े केँ प ूछल- ‘‘म<strong>ह</strong>े भाय, काि ते तू चिल जेब<strong>ह</strong>, फेिर कि<strong>ह</strong>या भेिट <strong>ह</strong>ेब<strong>ह</strong>कि<strong>ह</strong>या नि<strong>ह</strong>। तेँ तोरे से गप-सप करै ले, अन सब काज छोिड, एल<strong>ह</strong>ु ँ।िजनगीक त ढेरो ग <strong>ह</strong>ोइत मुदा तो डाॅर िछअ<strong>ह</strong> आ िषक्षक छलौ, जे आबनि<strong>ह</strong> छी। मुदा रोगक कारण ब ुझैक िजज्ञासा त जर अिछ। तेँ अखन रोगेकसंब ंध मे िकछु ब ुझै चा<strong>ह</strong>ै छी।’’‘की?’‘‘पि<strong>ह</strong>ल सवाल बता<strong>ह</strong>ेक लाय। जखन बता<strong>ह</strong> िदस तकै छी ते बिझ ु पडै अए जेजते मख अिछ सभ बता<strong>ह</strong> अिछ।’’धड़फड़◌ा क’ रमाका प ू िछ <strong>दे</strong>लिखन- ‘‘से कोना?’’‘‘का, जे एक नर षासक छिथ, जे एक इलाका सँ लए केँ <strong>दे</strong>ष भिरक शासनमे दक्ष र<strong>ह</strong>ैत अिछ ओ घरक (पिरवारक) शासन मे लटपटा जायत छिथ। ति<strong>ह</strong>ना<strong>दे</strong>खै छी जे, जे बड़का-बड़का ि<strong>ह</strong>सावी (गिणतज्ञ) छिथ ओ िजनगीक ि<strong>ह</strong>साब मे फेलकय जायत छैक। ति<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>खै छी जे, बड़का-बड़का इ ंजीिनयर छिथ ओ पिरवारकनक्षा बनवै मे चूिक जाय छिथ। ताक त कोना बाते नि<strong>ह</strong>। िकऐक त जि<strong>ह</strong>नागोटे साल मानसुन अगते उतिड ख ूब बिरसैत अिछ जि<strong>ह</strong> स बे ंगक वि ृ अिधक भयजायत छैक ति<strong>ह</strong>ना ओकरो छैक।मुी दैत रमाका क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, ठीके क<strong>ह</strong>ै छ<strong>ह</strong>क।’’182


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ततवे नि<strong>ह</strong> का, िकयो ताडी-दा पीवै पाछू बता<strong>ह</strong> अिछ, त िकयो धनक पाछू।िकयो पढै़क पाछू बता<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत त केयो ऐष-मौजक पाछू। िकयो खाइ पाछू बता<strong>ह</strong>त िकयो ओढै-पि<strong>ह</strong>रै पाछू बता<strong>ह</strong>। िकयो काजेक पाछू बता<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत त िकयोअरामेक पाछू। िकयो खेले-कुदक पाछू बता<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत त िकयो नाचे-तमाषाकपाछू। एते बता<strong>ह</strong>क इलाज कते <strong>ह</strong>ैत। ततवे नि<strong>ह</strong> एक र ंगक बता<strong>ह</strong> दोसर केबता<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ैत आ दोसर तेसर केँ । ति<strong>ह</strong>ना िकयो शरीरक रोग स दिखत ु वा रोगीक<strong>ह</strong>बैत त िकयो अक अभाव स, त िकयो वस्क अभाव वा घरक अभाव स द ुखी<strong>ह</strong>ोइत। ति<strong>ह</strong>ना िकयो को उकड़◌ू बात सुनला सँ <strong>ह</strong>ोइत। एि<strong>ह</strong> दृ िये जँ <strong>दे</strong>खलजाय त कते लोक िनरोग अिछ। ततबे नि<strong>ह</strong> जँ एक-एक गोटे मे <strong>दे</strong>खल जाय तकइअ-कइअ टा रोग धे अिछ। मुदा, इ सब उपरी बात भेल। म ूल ष्न अिछजे बस ऋृतुक गुलाब जेँ का िजनगी सबिदन फुलाइत र<strong>ह</strong>ै।’’गुलाबक फूल जेँ का फुलाइत िजनगी सुिन म<strong>ह</strong>े नम<strong>ह</strong>र सा ँस छोड़लिन। आिख उठासुब ुधक आिख पर <strong>दे</strong>लिन। सुव ुधक नजिर स नजिर िमिलति<strong>ह</strong> जना म<strong>ह</strong>े केँ बिझुपड़लिन जे अथा<strong>ह</strong> समु मे सुव ुध <strong>ह</strong>ेिल र<strong>ह</strong>ल छिथ। आ <strong>ह</strong>म छोट-छीन पोखिर मेउग-डूब कय र<strong>ह</strong>ल छी। इ वात मन मे अिबति<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>े अन माए-बाप सँ लए केँअपन भैयारी <strong>ह</strong>ोइत िधया-प ूता िदिष नजिर दौड़◌ौलिन। जे कते आषा स िपताजी <strong>ह</strong>मरा द ुन ू भाय केँ पढ़◌ौलिन, मुदा <strong>ह</strong>म <strong>ह</strong>ुनका सँ के द ूर <strong>ह</strong>िट कए र<strong>ह</strong>ै छी।एते द ूर <strong>ह</strong>टल र<strong>ह</strong>ला पर कोना <strong>ह</strong>ुनका सेवा कए सकबिन। आब <strong>ह</strong>ुनका सेवाक जरतिदिदन बेिसये <strong>ह</strong>ोइत जेतिन। उमेरो अिधक भेलिन आ िदनािदन बिढते से<strong>ह</strong>ोजेतिन। जते उमेर बढतिन तते शरीरक अंग कमजोर <strong>ह</strong>ेतिन। जते अंगकमजोर <strong>ह</strong>ेतिन तते शरीरक िया मे कावट <strong>ह</strong>ेतिन। जि<strong>ह</strong> स कते नव-नव रोगशरीर मे वेष करतिन। जते रोग शरीर मे वेष करतिन तते क <strong>ह</strong>ेतिन।की ओि<strong>ह</strong> कक िजेवार <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेबई। ताि<strong>ह</strong> लेल करैत की िछयैक। िकछुनि<strong>ह</strong>। अखन <strong>ह</strong>म सभ (द ुन ू भाई आ द ुन ू पी) जवान छी, मुदा िकछु िदनक उपरात <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ <strong>ह</strong>ुनके (माता-िपता) जेँ का ब ूढ <strong>ह</strong>ोयब। को जरी नि<strong>ह</strong> अिछ जे<strong>ह</strong>मरो सभ<strong>ह</strong>क बेटा <strong>ह</strong>मरे सभ लग र<strong>ह</strong>त। अखन त <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>षे मे छी। अंतरऐतवे अिछ जे <strong>दे</strong>षक एक छोर पर इ सभ (माए-बाप) छिथ आ दोसर छोर पर<strong>ह</strong>म सभ छी। मुदा आइक जे <strong>ह</strong>वा बि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल अिछ जे आन-आन <strong>दे</strong>ष मे जाय केँलोक करी करैत अिछ आ जीवन-यापन करैत अिछ। जँ क<strong>ह</strong>ी ं <strong>ह</strong>मरो संगे सै<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ुअए तखन की <strong>ह</strong>ोयत? एते बात मन मे अबैत-अबैत म<strong>ह</strong>ेक चे<strong>ह</strong>रा उदास<strong>ह</strong>ुअए लगलिन। मन वौअए (वौअए) लगलिन। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> सँ पसीना िनकलै लगलिन। ब ु िझ183


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पडै लगलिन जे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> शि <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ीन भय र<strong>ह</strong>ल अिछ। एो पाइ लित <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मेअिछये नि<strong>ह</strong>। पसीना से तर-बर <strong>ह</strong>ोइत म<strong>ह</strong>े सुव ुध के क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुव ुध भाय,िजनगीक अजीव राा अिछ। जते म एि<strong>ह</strong> धरती पर ज ले अिछ, ओकरा तिजनगी बीतवै पड़तैक। मुदा िजनगीक राा ऐ<strong>ह</strong>ेन पे ंचगर अिछ जे <strong>िव</strong>रले ो-ोविझ ु पबैत अिछ बाकी सब औनाइते रि<strong>ह</strong> जाइत अिछ।’’मुुराइत सुब ुध म<strong>ह</strong>े केँ क<strong>ह</strong>लिखन-‘‘म<strong>ह</strong>े भाय, अ<strong>ह</strong>ा ँ त डाॅर छी। पढल-िलखल लोकक बीच सिदखन र<strong>ह</strong>बो करैत छी। अ<strong>ह</strong>ा ँ िकअए ऐ<strong>ह</strong>ेन बात कि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>लछी। <strong>ह</strong>म ते जाबे मारी केल<strong>ह</strong>ु ँ ताबे िधया-प ूता केँ पढ़◌ेल<strong>ह</strong>ु ँ आ जखन करीछोिड गाम मे र<strong>ह</strong>ै छी तखन जे<strong>ह</strong>न समाज मे र<strong>ह</strong>ै छी से <strong>दे</strong>खबे करैत छी।’’म<strong>ह</strong>े- ‘‘भाय, अ<strong>ह</strong>ा ँ जे बात क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ँ ु ओ त आिखक ँ सोझा मे जर अिछ मुदाअ<strong>ह</strong>ा ँ मे म िचैक आ ओकरा चलैक रााक लिड ू जर अिछ। अ<strong>ह</strong>ा ँ अपना केँिछपा र<strong>ह</strong>ल छी।’’म<strong>ह</strong>ेक बात सुिन रमाका केँ भेलिन जे आदमी घर सँ <strong>ह</strong>जारो कोस द ूर<strong>ह</strong>िट, कमा केँ एे बलक ओ अपना केँ एते कमजोर िकअए बिझ ु र<strong>ह</strong>ल अिछ। मुदाद ुन ू संगीक बीच नि<strong>ह</strong> आिब गुे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। बैिसले-बैसल एक बेिर म<strong>ह</strong>े केँ <strong>दे</strong>खिथआ एक बेिर सुव ुध केँ ।अपना केँ िछपाएब सुिन सुव ुध बजला<strong>ह</strong>- ‘‘म<strong>ह</strong>े भाय, जाि<strong>ह</strong> ष्नक बीच अ<strong>ह</strong>ा ँओझरा र<strong>ह</strong>ल छी ओ ष्न ऐतेक ओझड़◌ाओठ नि<strong>ह</strong> अिछ। मुदा असा नि<strong>ह</strong> अिछ।िसफ र् आिख मे ोित आिन <strong>दे</strong>िख केँ चलैक अिछ।’’दलानक िभतुरका कोठरी (आ ंगना िदसक) मे बैिस सुजाता िखड़की <strong>दे</strong> सभकेँ<strong>दे</strong>खबो करैत आ गो-सप सुत र<strong>ह</strong>ित। कख मन मे खिषयो ु अवैत छलिन तकख मन कड़◌ुऐबो करिन। मुदा िकछु बाजित नि<strong>ह</strong>। बाजब उिचतो नि<strong>ह</strong> ब ुझैत।ओना पढल-िलखल र<strong>ह</strong>, कख के बजैक मन जर <strong>ह</strong>ोय छलिन। मुदा िकछुऐ िदनमे सासु िमिथलाक रीित-रेवाज आ व<strong>ह</strong>ारक संब ंध मे तना केँ ब ुझा <strong>दे</strong>लकिन जेमासक सुजाता िमिथलाक सुजाता बिन गेली<strong>ह</strong>। मु<strong>ह</strong> पर आ (साडी) राखब त उिचतनि<strong>ह</strong> ब ुझित मुदा बाजब-भूकब पर नजिर जर रखै लगली<strong>ह</strong>। िकनका से कोनढंगे बाजी, कते आबाज मे बाजी, कोन शक योग करी, एि<strong>ह</strong> सब पर नजिर184


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अव रखै लगली<strong>ह</strong>। तेँ बोली संयिमत भए गेलिन। ओना एि<strong>ह</strong>ठामक चािल-ढािल प ूण र्पेण नि<strong>ह</strong> अंगीकार कए सकल र<strong>ह</strong>ित मुदा अंगीकार करैक प ूण र् चेा करए लगली<strong>ह</strong>।सुव ुधक ऊट-पटा ंगो बात सँ म<strong>ह</strong>े केँ द ुख नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत छलिन। <strong>ह</strong>ुको बातमे ओ गंभीर र<strong>ह</strong>क अमान करै लगलिथ। भले<strong>ह</strong>ी ओ गंभीर नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुके िकऐक <strong>ह</strong>ोय। म<strong>ह</strong>ेक गंभीर मुा <strong>दे</strong>िख सुब ुध सोचलिन जे आब ओ (म<strong>ह</strong>े) गंभीर बातब ुझैक चेा मे उता<strong>ह</strong>ुल भए र<strong>ह</strong>ल छिथ। तेँ िजनगीक गंभीर बात के खोिल <strong>दे</strong>बउिचत <strong>ह</strong>ोएत। क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘म<strong>ह</strong>े भाय, अपना गाम मे सबसँ अगुआइल पिरवारअ<strong>ह</strong>ा ँक अिछ। चा<strong>ह</strong>े धन-सितक <strong>ह</strong>ुअए वा पढब-िलखबक। मुदा क गौर कए केँ<strong>दे</strong>िखऔ जे एे धन-सिक उपराो धक पाछू <strong>ह</strong>जारो कोस घर स <strong>ह</strong>िट केँ र<strong>ह</strong>ैछी। अ<strong>ह</strong>ी ं क<strong>ह</strong>ू जे के धन भेला पर मन मे संतोष <strong>ह</strong>ोएत। मुदा एि<strong>ह</strong> ष्नकदोसरो पक्ष अिछ, आ ओ इ अिछ ‘<strong>िव</strong>-व ंध ुक <strong>िव</strong>चार। अप एि<strong>ह</strong>ठामक म<strong>ह</strong>ान ्-म<strong>ह</strong>ान ्िचक एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>चार केँ िसफ र् मानवे नि<strong>ह</strong> केलिन बि बनवैक यासो केलिन। ओनासैािक प मे <strong>िव</strong>-ब ंध ुक <strong>िव</strong>चार म<strong>ह</strong>ान ् अिछ मुदा जते म<strong>ह</strong>ान ् अिछ ओि<strong>ह</strong> सकिनयो कम व<strong>ह</strong>ािरक बनवै मे असान नि<strong>ह</strong> अिछ। जि<strong>ह</strong>ना लोक गामक वा आनगामक <strong>दे</strong>वान मे दीप जरबै (सा ँझ दइ) स पि<strong>ह</strong> अपना घरक गोसाइक आग ू मेदीप जरबैत अिछ। जे उिचते नि<strong>ह</strong> गंभीर <strong>िव</strong>चारक िदग ्-दष र्न से<strong>ह</strong>ो िथक। ति<strong>ह</strong>नासभकेँ अपना लग सँ िजनगीक लीला शु करक चाि<strong>ह</strong>ऐक। अपना स आग ू बिढ समाज,समाज स आग ू बिढ इलाका, इलाका स आग ू बिढ <strong>दे</strong>ष-द ु िनया ँ िदस बढैक चाि<strong>ह</strong>ऐक। जँसे नि<strong>ह</strong> कए िकयो पिरवार-समाज छोिड आग ू बिढ करैत अिछ त जर कत<strong>ह</strong>ु ँ नि<strong>ह</strong>कत<strong>ह</strong>ु ँ गड़बडजर <strong>ह</strong>ेतैक। जि<strong>ह</strong>ना दिनया ु मे समा म असं अिछ ति<strong>ह</strong>ना तओि<strong>ह</strong> समा सँ मुकबलो करैवला म असं अिछ। एे आदमी केँ कयला से तँदिनयाक ु समा नि<strong>ह</strong> मेटा सकत। तेँ जे जे ज छी ओ ओतइ इमानदारी आमे<strong>ह</strong>नत सँ कम र् मे लिग जाउ।’’सुव ुधक ष्न केँ ीकार करैत म<strong>ह</strong>े क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘<strong>ह</strong>ँ, इ दािय त ममाकिथक।’’सुब ुध- ‘‘जखन इ दािय सभक (सब मक) छी त अप गाम मे <strong>दे</strong>िखयौ!एि<strong>ह</strong> साल सँ (जखन सबकेँ खेत भेलै) थोड़-ब<strong>ह</strong>ुत ख ुष<strong>ह</strong>ाली गाम मे एलै। मुदा एि<strong>ह</strong>स पि<strong>ह</strong> त <strong>दे</strong>खै छेिलऐक जे सभकेँ भिर पेट खेनाइ भेटै छलै आ भिर<strong>दे</strong><strong>ह</strong> वस्। र<strong>ह</strong>ैक लेल सुरिक्षत घर छलै (अख नि<strong>ह</strong> छैक) आ रोग-ािधस बचैक को उपाय। बाजू, छलै की नइ छलै?’’185


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्-‘‘<strong>ह</strong>ँ, छलैक।’’‘‘आब अ<strong>ह</strong>ी ं क<strong>ह</strong>ू जे <strong>ह</strong>मर-अ<strong>ह</strong>ा ँक ज त अ<strong>ह</strong>ी समाज मे भेिल अिछ। की <strong>ह</strong>मओते कमजोर छी जे गाम छोिड पड़◌ा जाएब। (पड़◌ाइक मतलब, जते पेटभरत) जँ िकयो पड़◌ायत अिछ त ओकरा कायर, कामचोर छोिड की क<strong>ह</strong>बैक? मुदातइयो लोक जायत िकऐक अिछ? एकरो कारण छैक। एकर कारण छैक अिधकपाइ कमाइब वा कम मे<strong>ह</strong>नत स िजनगी जीिब। मुदा कम मे<strong>ह</strong>नत स िजनगी असानीस जीिब ताधिर संभव नि<strong>ह</strong> अिछ जाधिर मे<strong>ह</strong>नत सँ <strong>दे</strong>ष केँ समिषाली ृ नि<strong>ह</strong> बनालेब। अगर जँ िकछु गोटे केँ समिषाली ृ भे <strong>दे</strong>षकेँ समिषाली ृ ब ुझब त ओ-◌े गुलामी जंजीर मे बाि <strong>दे</strong>त। को <strong>दे</strong>ष गुलाम नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत, गुलाम<strong>ह</strong>ोइत ओि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>षक म आ गुलामी <strong>ह</strong>ोइत ओकर िजनगीक िया। पाइवला सभ<strong>ह</strong>कजाद ू समाज मे ओि<strong>ह</strong> पे चिल र<strong>ह</strong>ल अिछ जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म-अ<strong>ह</strong>ा ँ पोखिर मे कक बोरदए बनसी पािथ दइ िछयैक आ नम<strong>ह</strong>र-नम<strong>ह</strong>र माछ भोजनक लोभे फँिस जाइत अिछति<strong>ह</strong>ना मोक बीच चिल र<strong>ह</strong>ल अिछ। ओि<strong>ह</strong> केँ नजिर गड़◌ा केँ <strong>दे</strong>खै पड़त।’’सुब ुधक <strong>िव</strong>चार केँ म<strong>ह</strong>े म ूडी डोला मािन लेलिन। मुदा मुडी डोलौलाक उपराोमन मे िकछु श ंका र<strong>ह</strong>बे कयल छलिन। जे सुब ुध मु<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ाव-भाव सँ बिझ ु गेलिखन।पुनः अपन <strong>िव</strong>चार केँ आग ू बढवैत क<strong>ह</strong>ै लगलिखन- ‘‘अपना एि<strong>ह</strong>ठामक दषा <strong>दे</strong>िखयौ।जकरा अपना सभ ीम न क<strong>ह</strong>ै िछयै- ओ िथक वैज्ञािनक, इ ंजीिनयर, डाॅरइािद। ओ सभ आन-आन <strong>दे</strong>ष जाय अपन बि ु केँ पाइवलाक <strong>ह</strong>ाथे बेिच लइतछिथ। भले <strong>ह</strong>ी िकछु अिधक पाइ कमा लइत <strong>ह</strong>ोिथ मुदा ओ ओि<strong>ह</strong> धिनक केँ आरो धनबढवैत छिथ। नव-नव मषीन, नव-नव <strong>ह</strong>िथयारक असंधान कए केँ पछुऐल<strong>ह</strong>ा <strong>दे</strong>ष परआमण कए वा पािरक माल बेिच आरो पछुअबैत अिछ। एकटा सवाल आरो मन मेअबैत <strong>ह</strong>ोएत। ओ इ जे अपना <strong>दे</strong>ष मे ओतेक साधन नि<strong>ह</strong> अिछ जे ओ अपन विुकेँ सद ुपयोग कए सकता<strong>ह</strong>। ते अपन बि ु केँ सद ुपयोग करैक लेल आन <strong>दे</strong>षजायत छिथ। मुदा <strong>ह</strong>मरा व ुझ एि<strong>ह</strong> तकर् मे को द नि<strong>ह</strong> छैक। आइ धिरकजे दिनया ु ँक इित<strong>ह</strong>ास र<strong>ह</strong>ल ओ अइ<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल जे स <strong>दे</strong>ष सिदखन कमजोर(पछुआइल) <strong>दे</strong>ष केँ लुटैत र<strong>ह</strong>लैक। चा<strong>ह</strong>े लड़◌ाइक माम स <strong>ह</strong>ोय वा ापारकमाम सँ। जि<strong>ह</strong> स, जे<strong>ह</strong>ो सि (साधन) ओि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ष केँ र<strong>ह</strong>ैत, ओ<strong>ह</strong>ो लुटा जाइतअिछ। जखन ओ लुटा जायत तखन आग ू मु<strong>ह</strong>े, कोना ससरत?’’माथ कुिडअबैत म<strong>ह</strong>े प ूछलिखन- ‘‘तखन की करक चा<strong>ह</strong>ी?’’186


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुव ुध- ‘‘आिख उठा कए <strong>दे</strong>िखऔ जे दिनया ु ँ मे ो िबना अ,आ पढ <strong>िव</strong>ान ् बिनसकल अिछ वा बिन सकैत अिछ? जँ से नि<strong>ह</strong> बिन सकैत अिछ ते पछुआइल <strong>दे</strong>ष वालोक, िबना किठन मे<strong>ह</strong>नत के आग ू बिढ सकैत अिछ। तेँ पछुआइल <strong>दे</strong>ष वा लोककेँ एि<strong>ह</strong> बात केँ ब ुझै पड़तिन। जँ से नि<strong>ह</strong> विझ ु अगुऐल<strong>ह</strong>ाक अकरण करता<strong>ह</strong> तेपुनः गुलामीक बाट पर चिल अओता<strong>ह</strong>। कते लािजमी बात छी जे <strong>ह</strong>म अप बनाओल<strong>ह</strong>िथयार सँ अप घायल <strong>ह</strong>ोय। आब दोसर िदिष चल ू!’’अपना ऐठाम जे पिरवारक ढा ँचा, अदौ स र<strong>ह</strong>ल, ओ दिनया ु मे सवसँ नीक र<strong>ह</strong>लअिछ। आइक िचन मे दिनया ु ँ पिरवारबाद िदिष बढल अिछ। जे <strong>ह</strong>मरा सभ<strong>ह</strong>कसंयु पिरवारक प मे धरो<strong>ह</strong>र अिछ। मक िजनगी कते टा <strong>ह</strong>ोइ छै, एि<strong>ह</strong> परनजिर िदयौ। तीिन अवा त सभकेँ <strong>ह</strong>ोइ छैक। बाक, जवानीक आ व ुढ़◌ाढीक।एि<strong>ह</strong> मे द ू अवा बा आ व ुढ़◌ाढी मे दोसराक मदितक जरत पडैत छैक। जेएका ंगी पिरवार मे नि<strong>ह</strong> भए पािब र<strong>ह</strong>ल छैक। आइक जे एका ंगी पिरवार बिन गेलअिछ ओ कुारक धरारी जेँ का बिन गेल अिछ। जि<strong>ह</strong>ना कुारक घरारी (अथा र्त्कुारक बास) वेसी िदन धिर असिथर नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत ति<strong>ह</strong>ना भए र<strong>ह</strong>ल अिछ। बाप-माएकतौ, बेटा-पुतो<strong>ह</strong>ू कतौ आ िधया-प ूता कतौ र<strong>ह</strong>ै लगल अिछ। मानवीय े<strong>ह</strong> न भएर<strong>ह</strong>ल अिछ। सभ ज छी जे का ँच बरतन जेँ का म <strong>ह</strong>ोइत अिछ। कखन कीएि<strong>ह</strong> शरीर मे भए जायत, तकर को गार ंटी नि<strong>ह</strong> छैक। अवा मे त मकतौ रि<strong>ह</strong> जी<strong>िव</strong> सकैत अिछ मुदा असवक अवा मे ते से नि<strong>ह</strong> भए सकैतछैक। तखन के<strong>ह</strong>ेन ककर िजनगी मक साम उपित भए जाइत छैक तो<strong>ह</strong>ूपर त नजिर <strong>दे</strong>मए पड़त।सुब ुधक <strong>िव</strong>चार म<strong>ह</strong>ेकेँ झकझोिड <strong>दे</strong>लकिन। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मे क आिब गेलिन। बोलीथरथराय लगलिन। क काल असिथर(िर) भए मन केँ असिथर(िर) केलिन। मनअसिथर <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> सुब ुध केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘सुब ुध भाय भले<strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>ाई ूल धिर संगे-संगपढल<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा िजनगी केँ जि<strong>ह</strong> ग<strong>ह</strong>राइ सँ अ<strong>ह</strong>ा ँ चीिल<strong>ह</strong>ँ, ु <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> चीि सकल<strong>ह</strong>ु ँ। सचप ूछी ते आइ धिर अ<strong>ह</strong>ा ँ केँ साधारण <strong>ह</strong>ाई ूलक िषक्षक व ुझैत छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा ओ मछल। संगी रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ अ<strong>ह</strong>ा ँ गु छी। कख काल, जखन एका ंत <strong>ह</strong>ोइ छी, अप सोचैछी जे एते कमाई छी, मुदा िदन-राित खटैत-खटैत चैन नि<strong>ह</strong> भए पवैत छी।कोन सुखक पाछू बे<strong>ह</strong>ाल छी से विझये ु र<strong>ह</strong>ल छी। टी.भी. घर मे अिछ, मुदा<strong>दे</strong>खैक समय नि<strong>ह</strong> भेटैत अिछ। खाइ ले वैइसै छी ते िचडै जेँ का द ू-चािर कौरखाइत-खाइत मन उिड जायत अिछ जे फा ँ केँ समय <strong>दे</strong> िछयै, नि<strong>ह</strong> जायब त187


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आमदनी किम जायत। ति<strong>ह</strong>ना सुतैइयो मे <strong>ह</strong>ोयत अिछ। मुदा एते ी-सानीकलाभ की भेटैत अिछ? िसफ र् पाइ। की पाइये िजनगी िछयैक?’’म<strong>ह</strong>ेक बदलल <strong>िव</strong>चार सुिन, मुी दैत सुव ुध क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘भाय पाइ िजनगी चलैकसाधन छी। नि<strong>ह</strong> िक िजनगी। पाइक भीतर एते पैघ द<strong>िव</strong> ु र्चार िछपल अिछ जे मकेँ कुकमीर् बना दइत अिछ। कुकमीर् बनला पर म समा भए जायत छैक।जाि<strong>ह</strong> स चीि-पि<strong>ह</strong>चीि समा भए जायत छैक। आपरािधक वि ृ पनपै लगैतछैक। आपरािधक वि, ृ म मे अयला पर पैघ सँ पैघ अपराध मे म केँधकेिल दैत छैक। तेँ अपन िजनगी केँ <strong>दे</strong>खैत पिरवार, समाजक िजनगी <strong>दे</strong>खब,िजनगी छी। ओना ममाक सेवाक लेल से<strong>ह</strong>ो सिदखन तर र<strong>ह</strong>क चा<strong>ह</strong>ी। ज<strong>ह</strong>ा ँधिर भए सकै, करबोक करी। मुदा कम र्क दिनया ु ँ बडकिठन अिछ। एे किठन अिछजे कम र्ठ-स कम र्ठ लोक रे मे थािक जायत छिथ। मुदा ओ थाकब <strong>ह</strong>ारब नि<strong>ह</strong>जीतब छी। जे समाज पी गाछ मौला गेल अिछ ओि<strong>ह</strong> मे तािम, कोिड, पटा नविजनगी <strong>दे</strong>वाक अिछ। जाि<strong>ह</strong> सँ ओि<strong>ह</strong> मे फूल लागत आ अनबरत फुलाइत र<strong>ह</strong>त।एि<strong>ह</strong> काज मे अपना केँ समिप र्त कए <strong>दे</strong>बाक अिछ।’’सुव ुधक संकित <strong>िव</strong>चार सँ म<strong>ह</strong>ेक <strong>िव</strong>चार से<strong>ह</strong>ो सत ब लगलिन। आिखँमे खर ोित अबै लगलिन। दृढ र मे िपतो आ सुव ुधो केँ क<strong>ह</strong>लिखन- ‘‘द ुन ूगोटेक बीच बजै छी जे साल मे एो िदन ओ<strong>ह</strong>न नि<strong>ह</strong> ब ँचत जि<strong>ह</strong> िदन <strong>ह</strong>मरा चा(द ुन ू भाइ आ द ुन ू स्ीगण) गोटे मे से िकयो नि<strong>ह</strong> ो एि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ब। ओनामासो मे अज-गज ब<strong>ह</strong>ुत भए गेल अिछ, ओकरो छोड़ब नीक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोएत, मुदापिरवारो आ समाजो केँ नि<strong>ह</strong> छोड़ब। मासक कमाई पिरवारो आ समाजो मेलगायब। अखन त ओते अभव नि<strong>ह</strong> अिछ मुदा चा<strong>ह</strong>ब जे समाज मे बीमारीक लेलजे खच र् <strong>ह</strong>ेइत ओ प ूरा करब। जि<strong>ह</strong>ना िपताजी समाज केँ खायक ओिरयान कए<strong>दे</strong>लिखन ति<strong>ह</strong>ना ाक ओिरयान जर कए <strong>दे</strong>व। समाज केँ कि<strong>ह</strong> िदअ जे जकराककरो को रोग (बीमारी) <strong>ह</strong>ोय ओ आिख मिन ू केँ एि<strong>ह</strong>ठाम चिल आविथ। ओकरइलाज जर <strong>ह</strong>ेतइ। िबना िनयारे गाम आइल छल<strong>ह</strong>ँ ु तेँ िकछु लए केँ नि<strong>ह</strong> एल<strong>ह</strong>ु ँ।मुदा क<strong>ह</strong>ै छी जे ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर रोग जँचैक औजारक जोगार भए सकत ओ मासजाइते पठा <strong>दे</strong>ब। ताल अखन भावो र<strong>ह</strong>ती<strong>ह</strong>। वौएलाल आ सुिमा र<strong>ह</strong>बेकरत। आब जे आयब ओ बेसी िदनक लेल आयब। आ एि<strong>ह</strong>ठाम आिब अिधक सअिधक गोटे केँ िचिकाक ज्ञान करा गाम सँ रोग केँ भगा <strong>दे</strong>व। समाज <strong>ह</strong>र छी,<strong>ह</strong>म समाजक िछयैक।188


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्2004सुजीत कुमार झा-कथाकार सुजीतजी जनकपुरसँ कािशत <strong>ह</strong>ोएबला दैिनक मैिथली समाचारपिमिथला डट कम क सादक छिथ।कथाधधकैत आिग ◌ः फुटैत कजिरअिरया राित सुनसान जंगल । बीच पी सड़क पर रातुक नरवताकेँ चीरैत ककअवाज गँिज ू र<strong>ह</strong>ल छल । ाइवर ओि<strong>ह</strong> सुनसान सड़क पर ती गित सँ क आगादौड़◌ा र<strong>ह</strong>ल छल ।ाइवरक बगलमे बैसल खलासीकेँ द ूर सँ ओि<strong>ह</strong> सुनसान िनवाध र् जंगलमे को परछा ँ<strong>ह</strong>ीक िदस अबैत ब ुझएलै । खलासी भयसँ कित रमे बाजल—“ग ूजी...................... <strong>दे</strong>िखयौ आगा ँ सँ िकयो आिब र<strong>ह</strong>ल अिछ ।”ाइवर कक काशमे द ूर <strong>ह</strong>ोइत मि<strong>ह</strong>ला आकृतीक ान सँ <strong>दे</strong>खय लगैत अिछ।“गुजी, एि<strong>ह</strong> सुनसान जंगलमे एतेक राितमे मि<strong>ह</strong>ला ? खलासी घबराइत बाजल ।ाइवर गीर भऽ गेल । क्षण—क्षण समीप अबैत आकृित पर नजिर िर कएलक। टा ंग ओकर क िदस बढल ।“ग ू.............. कू नि<strong>ह</strong>, अव को गड़बडअिछ ...............गित बढ़◌ा कऽ बिढ जाउ।”ाइवर सोचमे पिड गेल । राजमा ...... कोसो तक को घर नि<strong>ह</strong> ...........चािदस बड़का—बड़का गाछ आ बोन—झा ंख ुर । एर तँ केओ िदमे नि<strong>ह</strong> पयरे िनकलैतअिछ । ए<strong>ह</strong>नमे ई युवती........ । सलवार समीज सँ करोडी से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> लगैत अिछ। लगपासक करोडी से<strong>ह</strong>ो राितमे जंगली जानवरक डर सँ असगर नि<strong>ह</strong> िनकलैतअिछ । त<strong>ह</strong>न ई अिछ के ? एतऽ एतेक राितमे कोना ? कतऽ सँ आयल आकतय जा र<strong>ह</strong>ल अिछ ? कोन समामे अिछ ?ई सभ सोिचते—सोिचते ाइवर कक गित कम कऽ <strong>दे</strong>लक ।ओर खलासीक डर आओर बिढ गेल छल । ओ डर सँ कापय लागल छल । आ189


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आतंिकत रमे पुनः ाइवर सँ क<strong>ह</strong>लक जे ‘नि<strong>ह</strong> कू, भािग चल ू ।’मुदा ाइवर खलासीक ग पर ान नि<strong>ह</strong> दऽ ई िनय कएलक जे एि<strong>ह</strong> युवतीकमदत करब । अतः ओ एकदम युवतीक लग आिब क रोकलक । िकछु क्षणयुवतीकेँ गौर सँ <strong>दे</strong>खलक । युवती कम उमेरक छल । कित रमे युवती सँपुछलक— “ तोँ के छेँ आ कतय जाए चा<strong>ह</strong>ैत छेँ ? ”युवती िकछु सोच ऽ लागल िक ओ केना आिब गेल एि<strong>ह</strong> सुनसान जंगलमे......................अमावमे..............ओकर क अव भऽ गेलै । ओकरा ब ुझएलै अव ई सपनाअिछ । आ कोना एतऽ आिब सकैत अिछ । एते राितमे.............अि<strong>ह</strong> ानमे..........अव ई सप अिछ । आ ई <strong>िव</strong>चार अिबते ओकरा भीतर अदभूत रोमाभिर गेलै ।कि<strong>ह</strong>यो काल एना <strong>ह</strong>ोइत छैक । सुतैत—सुतैत सपनाक अवामे अचानक िएतेक जागक भऽ जाइत अिछ की ओकरा ज्ञान भऽ जाइत छैक की ओ जखनचा<strong>ह</strong>य, आ ँखी खोिल द ुःखद िित सँ द ूर जा’ सकैत अिछ । आ जखन ओकरा <strong>िव</strong>ासभऽ जाइत छैक, आिख ँ खोलब आ द ुखक िित सँ द ूर <strong>ह</strong>एब ओकरा अपना <strong>ह</strong>ाथमेछैक, तखन ओकरा अपना शिक अभास <strong>ह</strong>ोइत छैक जे <strong>ह</strong>म जे चा<strong>ह</strong>ी कऽ सकैत छी।जखनकी अवा अ ेकरा अधीनमे छैक तखन ओ िकए नि<strong>ह</strong> मनमानी करए ? अपनईाक पितर् ू करय । ककरो की <strong>िव</strong>गड़तै ? ककरो पतो नि<strong>ह</strong> चलतै ई सप तऽछैक ।त<strong>ह</strong>न िकएक नि<strong>ह</strong> अपन उुकता शा कऽ िलए ? एि<strong>ह</strong> सँ बिढया ँ अवसर आब कि<strong>ह</strong>याभेटत ? बाब ुजी <strong>ह</strong>रेक समय क<strong>ह</strong>ैत छिथ जे <strong>ह</strong>मर बि ु बडतेज अिछ । <strong>ह</strong>मरािचिकक बनएबाक इा छि <strong>ह</strong>ुनक । एख सँ एकर घरमे तैयारी भऽ र<strong>ह</strong>ल छैक। घरमे माय नि<strong>ह</strong> अिछ तऽ कीबाब ूजी आ भैया तऽ छिथ घरमे पुकालय अिछ । िसमा <strong>दे</strong>खबाक, उपास पढयकछूट नि<strong>ह</strong> अिछ । टीभी काय र्म से<strong>ह</strong>ो िगनल—चुनल <strong>दे</strong>खबाक अवसर भेटैत अिछ ।आगा ँ बढक अिछ तऽ एकािचत भऽ उे प ूतीर् क <strong>ह</strong>ेतु लगबाक अिछ । <strong>ह</strong>ुनकासभकेँ अि<strong>ह</strong> सँ बेसी अपेक्षा नि<strong>ह</strong> अिछ । ओ अपनामे म िकताब सँ सटल र<strong>ह</strong>ैतअिछ ।िकछु िदन सँ एकटा श बेर बेर ओकर मिमे <strong>ह</strong>थौडी जका ँ बजैर र<strong>ह</strong>ल अिछ —“की <strong>ह</strong>ोइत छैक बलाार ?” िकए बलाारक बाद लड़कीक आ<strong>ह</strong>ा करय पडैÞतछैक, पिरवार जन मु<strong>ह</strong> कबैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ । एतेक सोिच ओकर बि ु <strong>ह</strong>ािर जाइतअिछ । शकोष छािन मारलौ, ं मुदा अथ र् नि<strong>ह</strong> भेटल ,ए<strong>ह</strong>न कोन जबरदी ए<strong>ह</strong>न कोनबल—योग ? िकछु ब ुझबामे नि<strong>ह</strong> आिब र<strong>ह</strong>ल छल । ई की छैक । ओकरउुकताक अ नि<strong>ह</strong> छलै । िकए नि<strong>ह</strong> आई सपना प ूरा कऽ िलय ? ज्ञा भेिटजाएत आ आ<strong>ह</strong>ा से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> करय पड़त ।तीन वष र् प ूव र् पड़◌ोसक िरतू आटी ओकरा अपना घर लऽ गेल छल आ ब<strong>ह</strong>ुत बैज्ञािनक190


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ढंग सँ ओ ओकरा ‘फै टच लाईफ’ के <strong>िव</strong>षयमे बतौ छलै । अचानक ओकरासभिकछु नव लािग र<strong>ह</strong>ल छल जेना ओ जािग गेल <strong>ह</strong>ो । ओकरा िकछु बेसी <strong>दे</strong>खाई<strong>दे</strong>बय लगल <strong>ह</strong>ो, िकछु आवाज सुनाय लागल छल । िकछु ब ुझयमे आबय लागलछलै । मुदा बलाार श मा एक र<strong>ह</strong> बनल र<strong>ह</strong>ल । से एकरा जानय—ब ुझयकेंएि<strong>ह</strong> सँ बिढया अवसर अओर की भऽ सकैत अिछ ?ाइवर उा<strong>ह</strong> बढबैत प ूछलक, “ कतय जाएक अिछ बेटी ? आउ, बिस जाउ ।आगा श<strong>ह</strong>रमे छोिड <strong>दे</strong>ब । एतय कोसो तक िकयो लोक नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छैक ।ब<strong>ह</strong>ुत मुिश्कल सँ जयी िकछु ि<strong>ह</strong>त ज ुटा पौलक । ओ सोचय लागल िकछु बाजयपड़त तऽ झ ूठ िकए नि<strong>ह</strong> .............। से बाजल— ‘बाट भुितया गेल छी िलफ्ट दऽदीअ ?’“मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँ एलौ ं कतय सँ ?”, घर सँ भािग कऽ एलौ ं । िबना िकछु सोच उतर<strong>दे</strong>लक । फेर <strong>दे</strong>खलक द ू िक उकुकता िकछु शा भऽ गेल छल । सेआगा ँ बाजल— “ िदनभिर एि<strong>ह</strong> सड़कपर चलैत र<strong>ह</strong>ल छलौ ं । जखन थािक गेलौ ं तऽएकटा गाछक जािडमे सित ू र<strong>ह</strong>लौ ं । एखन िन टुटल... ब<strong>ह</strong>ुत डर... लािग र<strong>ह</strong>ल अिछ। ”“ से त ठीक अिछ मुदा जएबाक कतय अिछ ?” ाइवर प ूछलक । एकर उरओकरा लग नि<strong>ह</strong> छल । ओ चु र<strong>ह</strong>ल । “ िठक छै चल, ू बैस ू । श<strong>ह</strong>र तक छोिड<strong>दे</strong>ब । ”ओ सोचय लागल िक द ू बीचमे बैसाक’ .... बाटभिर ओ <strong>ह</strong>मरा सँ मजाक करत.....बलाार करत आ <strong>ह</strong>मरा बलाार केना <strong>ह</strong>ोइत छैक की <strong>ह</strong>ोइत छैक, तकरजानकारी भेिट जाएत, मुदा से भेल नि<strong>ह</strong> । द ू सकुिच गेल आ ओकरा िखड़की लगबैसा <strong>दे</strong>लक जयीक डर भगावय के लेल ाइवर एकटा अिभभावक जका ँ ओकराउप<strong>दे</strong>श <strong>दे</strong>बय लागल । श<strong>ह</strong>र प<strong>ह</strong>ु ँचला पर पुिलस चौकी लग उतारैत ओकरा माथ पर<strong>ह</strong>ाथ फेरैत क<strong>ह</strong>लक— घर चिल जाएब.... वै<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ा ंक अपन अिछ..... अ<strong>ह</strong>ा ँकें नीक <strong>दे</strong>खयवाला वै<strong>ह</strong> सभ छिथ..... ” कि<strong>ह</strong> कमे सवार भऽ चिल गेल ।पुिलसक <strong>िव</strong>षयमे जयी से<strong>ह</strong>ो ब<strong>ह</strong>ुत िकछु सुन आ पढ छल । ओ सोचय लागलकी एख िकछु नि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>गड़ल । एख एतय काम बिन सकैत अिछ । मुदा द ूटापुिलसकेँ <strong>दे</strong>िख ओकर करेजक ध ुक ध ुी बिढ गेल, <strong>ह</strong>ाथ पाएर ठण ्ढ़◌ा <strong>ह</strong>ोबय लागल।“के छेँ .... की काम छौ ं ? ” “<strong>ह</strong>म बाटे िबसिर गेलौ ं <strong>ह</strong>एँ.... एतऽ बिस जाउ ?द ू पुिलस एक दोसर िदस <strong>दे</strong>खय लागल ।जयीक दय ध ुक—ध ुक करय लागलकी शायद आब ओकर उाक अ <strong>ह</strong>ोबय लागल अिछ । ओ भय सँ का ँपय लागल।“ की नाम छौ तो<strong>ह</strong>र ?191


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्“ना” बि ु एतेक सजग छलैक िक ओ अपन स<strong>ह</strong>ी नाम तक नि<strong>ह</strong> बतौलक ।बापकेँ , नाम की छौ ? कतय र<strong>ह</strong>ैत छें ? की सोचै छें ? ओ ई सोिच कऽएक के बाद दोसर फूिस बजैत गेल िक पता ई सपना नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोअय...... स िमलत? ओ अपन ियजनक लेल कतेक लाक कारण बिन जाएत । नि<strong>ह</strong>—नि<strong>ह</strong> यं मिरजाएत, मुदा अपन पिरवारजकें को <strong>ह</strong>ालतमे बेइित नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोबए <strong>दे</strong>त ।“ लगैत अिछ को अपराधी अिछ”, एकटा पुिलस बाजल ।एख ब कऽ द ू डा पड़तै तँ स अप उिगल <strong>दे</strong>त ।“ नि<strong>ह</strong>—नि<strong>ह</strong>” डरे जयीक क अव भऽ गेलैक । िकछु क्षण अपनाकें िनयितकरैत बाजल, “ अपराधी <strong>ह</strong>ोइतौ ं तँ यं एतय अिबतौ ? ९ कक्षाक <strong>िव</strong>ाथीर् छी ।काका वकील छिथ । <strong>ह</strong>ड़बड़◌ा<strong>ह</strong>टमे एतेक स ओकरा सँ बजा गेल छलै ।“ लगैत अिछ घर सँ भािग कऽ आएल अिछ, “ दोसर पुिलस बाजल, “नवािलग अिछएतय बैसय <strong>दे</strong>ब ठीक नि<strong>ह</strong> अिछ । िबना बातक बतंगडभऽ सकैत अिछ ।”जयी थकमकाइत न<strong>ह</strong>ु ँए सँ बाजल— “<strong>ह</strong>म घर नि<strong>ह</strong> जायब” , क<strong>ह</strong>ऽ चाि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल छल<strong>ह</strong>मरा सँग जे चा<strong>ह</strong>ैत छें से कऽ ले..... बलाार कऽ ले, मुदा नि<strong>ह</strong> जािन ओकरा कोनसंार आिब कऽ ओकर मु<strong>ह</strong> ब कऽ <strong>दे</strong>लक ।“राित कऽ <strong>ह</strong>म तोरा एतय िबना मि<strong>ह</strong>ला पुिलसके नि<strong>ह</strong> रािख सकैत िछयौ । या तऽतोरा चौकी जाए पड़तौक वा फेर नजदीकक धम र्शालामे ।बा ँकी काि <strong>दे</strong>खबै । आगा ँ की करबाक छैक”— एक पुिलस बाजल ।जयी चुपचाप धम र्शालामे आिब गेल । दोसर िदन को तर<strong>ह</strong>े जयी धम र्शाला सँिनकिल आएल । जयी आब एक साइकल लग ठाढ तीन युवक सँग ग कऽ र<strong>ह</strong>लछल । तीन ू ओकरा ललाियत नजिर सँ घिर ु र<strong>ह</strong>ल छल ।जयी सोझे ाव रखलक, “<strong>ह</strong>मरा अ<strong>ह</strong>ा ँ िसमा <strong>दे</strong>खाएब?” ओ सभ िकछु सोचैतएक दोसर िदस <strong>दे</strong>खऽ लागल । ” िक वु छैक?”“<strong>िव</strong>लािडक भागे सीक टूटल” दोसर <strong>ह</strong>ँसल ।“ककरा सँग <strong>दे</strong>खब” तेसर पुछलक । अ<strong>ह</strong>ा ँ तीन ू के सँग” ओकर उर छलैक ।आउ <strong>ह</strong>मरा साइकल पर बैिस र<strong>ह</strong>ु, ओि<strong>ह</strong>मे सँ एक गोटे बाजलजयी क िझझकैत संकोच सँ बाजल, ” जी नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म पयरे चलब, आ ओ सभिसमा <strong>ह</strong>ा ँल िदस बिढ गेल ।’जखन तक िसमा शु नई भेल ताबत धिर शाि र<strong>ह</strong>ल । िसमा शु <strong>ह</strong>ोइते मान ूिब<strong>ह</strong>ािर आिब गेल । छीना झपटी शु भऽ गेल । ओ मशः घबरा<strong>ह</strong>िटमे कखएकर तऽ कख ओकर <strong>ह</strong>ाथ <strong>ह</strong>टबैत र<strong>ह</strong>ल । मुदा, अवा ओकर िनयण सँ बा<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>ोइत जा र<strong>ह</strong>ल छल । जखन एक <strong>ह</strong>ाथ ओकर सलवार िदस आ दोसर छाती िदससरकय लागल तँ झट सँ ठाढ भऽ गेल । फेर ाइलेट जएबाक अिछ कि<strong>ह</strong>, जी सँबा<strong>ह</strong>र िनकिल आएल । द ूटा युवक से<strong>ह</strong>ो पाछु लािग गेल । िकछु <strong>दे</strong>रक बाद बा<strong>ह</strong>रिनकलल आगा ँ द ू युवककेँ ठाढ <strong>दे</strong>खलक । झट सँ फेर ाइलेटमे घ ु िस गेल ।192


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आ िसमा समा <strong>ह</strong>ोएबाक ितक्षा करय लागल । िसमा समा <strong>ह</strong>ोइते भीड़क लाभउठा को तर<strong>ह</strong>े ओतय सँ भािग गेल । आब ओ घर घ ुमैत भीड़मे सँ एक छल ।ओकरा पता छलै, िकयो ओकरा तािक र<strong>ह</strong>ल छै । भीड़मे अपनाकेँ ◌े कबैतअनजा बाटमे ओ आगा ँ बढै◌ेत र<strong>ह</strong>ल । एखन तक ओ एक <strong>िव</strong>िच भय सँ कािपँर<strong>ह</strong>ल छल, जेना को चोरी कए <strong>ह</strong>ो वा को बड़का अपराध ।सपना शायद स भऽ गेल छल । ओ प ूण र्पमे सकें ◌ँ झेिल र<strong>ह</strong>ल छल । कसुरक्षा नि<strong>ह</strong> जािन कतय <strong>ह</strong>ेरा गेल छलै ं । <strong>दे</strong>खलक समीप मिरमे आरती भऽ र<strong>ह</strong>लछै । मिरमे वेश कएलक ओतय भीडछलै । ओि<strong>ह</strong>मे ओ सििलत भऽ गेल ।भय सँ शरीर सु भेल जाइत र<strong>ह</strong>ैक तएँ एकटा पायामे सिट कऽ आिख ँ ब कऽलेलक ।कखन आरती समा भेल आ लोक चिल गेल जयीकेँ पतो नि<strong>ह</strong> चललै । आिखँख ुजलै तऽ एकटा साध ुकें अपना िदस घ ुरैत <strong>दे</strong>खलक । को चािलत य जका ँआगा ँ बढल आ <strong>ह</strong>ुनकर चरण श र् कएलक । ओकर गरा अव भऽ गेल छलैक ।िकछु बाजब ओकरा बसक बात नि<strong>ह</strong> छलैक ।“ तो<strong>ह</strong>र मनकाना प ूरा <strong>ह</strong>ेतौ.............उठ धैय र् सँ काम ले” जयी उिठ कऽ ठाढ भेल। ओ साध ुक आिख ँ िदस <strong>दे</strong>खलक । एकटा <strong>िव</strong>िच ाला धधिक र<strong>ह</strong>ल छलै ओि<strong>ह</strong> साध ुकआिखमे ँ । साध ु ओकरा अपना पाछा अएबाक <strong>ह</strong>ेतु क<strong>ह</strong>लक आ यवत् <strong>ह</strong>ुनकर पाछु—पाछु जाय लागल । <strong>ह</strong>ुनक पाछु चिल मिरक ाण पार करैत ओ एकटा कोठरीमेवेश कएलक । िभतर घिसते’ ु ार अप धडसँ ब भऽ गेल । ओ ब ारकेँ<strong>दे</strong>खैत थकमका कऽ ठाढ भऽ गेल ।“ चिल आ’ “ पलिट कऽ <strong>दे</strong>खलक तँ भीतरक दोसर वेश ार पर ठाढ साध ु ओकराकि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल छल । िझझकैत मोन सँ ओ दोसर ार पार कएलक तऽ ओ<strong>ह</strong>ो धड़◌ाकदऽ अप ब भऽ गेल । ओ डेरा कऽ, ब ार केँ <strong>दे</strong>खय लागल ।साध ुक पुनः आ<strong>दे</strong>शाक र ओकरा कान सँ टकरएलै— “चिल आ” <strong>दे</strong>खलक ओ आबिभतर तेसर ार पर ठाढ छल । िकछु क्षण ठाढ र<strong>ह</strong>ल ।भिप ूण र् <strong>िव</strong>ास सँ पुनः ओ आगा बढल । धड़◌ाक दऽ तेसरो ार ब भऽ गेल ।आब साध ु चािरम ार पर ठाढ ओकर तीक्षा कऽ र<strong>ह</strong>ल छल । जयीक डर सँ दयधड़कय लगलै, गर सुिख गेलै । पैर का ँपय लगलै । ओ िस<strong>ह</strong> सँ भिर गेल कीसाध ुक भेषमे कतेको राक्षस घ ुमैत अिछ, मुदा की करत..... बेसी सँ बेसी ओतबेकरत , जकर िजज्ञासा सँ एतय धिर आएल छी ।से अपनाकेँ मजगुत कऽ ारपार कऽ गेल । । <strong>दे</strong>खलक आगा ँ एकटा आओर ार छल, जतय साध ु ठाढ छल ।केबाडलग सँ ध ूप जड़बाक सुग ओकर तनमनमे ा <strong>ह</strong>ोबय लागल । एकटा छोटकादीप से<strong>ह</strong>ो जरैत <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छल । मद<strong>ह</strong>ोश वातावरणमे ओकर तनमन िशिथल<strong>ह</strong>ोइत ब ुझेलै ओतय ओकर बि ु सजग <strong>ह</strong>ोइत जा र<strong>ह</strong>ल छल । ओकरा <strong>िव</strong>ास<strong>ह</strong>ोइत जा र<strong>ह</strong>ल छल िक एि<strong>ह</strong> पा ँचम ार केँ पार कएलाक बाद बा ँकी सभार ओकरालेल सभिदनक लेल ब भऽ जाएत ।193


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्“ आ तखन साध ुक फेर ओ<strong>ह</strong> आ<strong>दे</strong>शाक र सुनाए <strong>दे</strong>लक । जयी <strong>ह</strong>ुनकर बातजेना नई सुन <strong>ह</strong>ो । ओकर ज्ञा ओतय सँ भगवाक आ<strong>दे</strong>श दैत <strong>ह</strong>ो ए<strong>ह</strong>नअभूित <strong>ह</strong>ोइते घ ुमल आ जा<strong>ह</strong>ी बाटे’ आएल छल ओरे भागय लागल ।”ओ भगैत जा र<strong>ह</strong>ल छल अज्ञान सँ ज्ञान िदस ? श ू िदस चेतना िदस ? जागरणिदस ? शायद ओकरा एकटा जानकारी भेट गेल छलै । नइ ई ठीक नई अिछ।अचेतन मनमे से<strong>ह</strong>ो िकछु जजात संार ए<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>ोइत अिछ, जकर सीमाकेँ ◌ं उंघनमे से<strong>ह</strong>ो सव नि<strong>ह</strong> अिछ । शायद ओकरा जानकारी भऽ गेल छलै की अपनअभवक आधारभूत घटना पर केित र<strong>ह</strong>ैत अिछ । सँ अज्ञानताक नाश नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ोइत अिछ, ज्ञान नि<strong>ह</strong> भेटैत छैक ।िबिपन झाातोरयुगीन संृत साि<strong>ह</strong>क संवर्न मे िमिथलाकभूिमका।भाण परायणा भवभयाभाव ं समातती, या <strong>दे</strong>वी<strong>ह</strong> सुदश र्नं न ृपमिणं संर युेखरे।या चाै समुदात् रामिखलं ीय ं तं शुिभः, पायात् सा भुवरी भगवतीमा ं सव र्दा शम र्दा।भारतीय ज्ञान पर ंपरा <strong>िव</strong>चारक, क आओर िचकक िनरर अ<strong>िव</strong>ि वा<strong>ह</strong>मयीधारा अिछ जे दश र्न, साि<strong>ह</strong>, तकर्, <strong>िव</strong>ज्ञान, धम र्शास् आओर अा ज्ञान-<strong>िव</strong>धा सेिनिम र्त <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ल अिछ। एि<strong>ह</strong> ज्ञान पर ंपरा कऽ समुयन मे संृत साि<strong>ह</strong> आओरमैिथली साि<strong>ह</strong> कऽ योगदान िनता म<strong>ह</strong>नीय अिछ।एि<strong>ह</strong> लेख मे संृत साि<strong>ह</strong>क संवर्न मऽ िमिथलाक की भूिमका र<strong>ह</strong>ल अिछ एकरिदश र्न करबाक यास कयल जा र<strong>ह</strong>ल अिछ। त<strong>ह</strong>ू मे म ूलतः ातंोर युगीनसंृत साि<strong>ह</strong>क संवर्न मऽ िमिथलाक की भूिमका र<strong>ह</strong>ल अिछ एकर <strong>िव</strong>ेषण कयल जार<strong>ह</strong>ल अिछ। वुतः एकटा लेखक माम सँ सूण र् तक ाकाशन सव र्था किठन194


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अिछ, अु ितिनिध अंश ारा कथनक पुि करवाक यास र<strong>ह</strong>त। संृतक की िितछल ाचीन िमिथला म ई त्ऽ एकटा उरण सँ षट भय जाइत अिछ-जगद्ुव ं ाजगुव ं वा, कीडा ंगना य िगरोिगरि।ार नीडाग्सि, यानीि<strong>ह</strong> तं मन िम धाम॥संृत साि<strong>ह</strong>क समुयन मे ाचीन काल सँ िमिथला कऽ स<strong>ह</strong>शः मनीिष समिप र्तर<strong>ह</strong>ल छिथ । एि<strong>ह</strong> मे- ाकरणक मे वािर्ककार विच, भाषा<strong>िव</strong>द ् आओरसाक्षात शेषावतार भगवान पतंजिल, दश र्नक मे गौतम, किपल, वाचितिम, ईरक अित्ितापक प मे िथत उदयनाचाय, र् नायक ितापकगंगेश उपााय, उोतकर, पक्षधर िम, अैत वेदाी मन िम, <strong>िव</strong>द ुषीगागीर्, मैयी, भारती, धम र्शास्क मेलीधर, ीकर, <strong>ह</strong>लायुध, भव<strong>दे</strong>व, ीधर,अिन, <strong>ह</strong>िर<strong>ह</strong>र, चशेखर ित <strong>िव</strong>सेशप सँ िथत छिथ। काक मे <strong>िव</strong>ापित जय<strong>दे</strong>व,मुरािर, भाद, शकरम<strong>ह</strong>नीय छिथ।अ <strong>िव</strong>ान में म<strong>ह</strong>ावैयाकरण पं० दीनबु झा, पं० ामसुर झा, पं० <strong>दे</strong>वान्झा, पं० तुलान झा, पं०ब ु िनाथ झा, पं०राधाका झा, पं०वाम<strong>दे</strong>व झा, पं० कामेरझा, पं० वी० एन० झा, पं० शिशनाथ झा ित केँ नाम लेल जा सकैत अिछ।ातोर युग मे अकशः क<strong>िव</strong> अपन कृितक माम सँ्संृत साि<strong>ह</strong> सुषमाकसंवर्न कयलिथ। कितपय क<strong>िव</strong> आओर <strong>ह</strong>ुनक कृित अिछ-म<strong>ह</strong>ाका :- पं० भवानीद शमा र् सुरथचिरतम ् पं० रामचिम वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ीचिरतम ्झापं० पशुपितपालसााोदयम ्््र् ् पं० मितनाथ िम भाव<strong>िव</strong>मम पं० कृपाका ठाकुर आ ंजयचिरतम पं० रामकुमार समा भरतचिरतमखका :-195


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्झापं० जीवनाथम<strong>ह</strong>ेतापोदयम ््् पं० ामसुर झा राजलीचिरतम पं० <strong>िव</strong>ुका झा राजेव ंशशि पं० रामच िम याज्ञासेनी पं० काशीनाथ िम रद<strong>ह</strong>नम ंजरी पं० रामजी ठाकुर वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ीपदा ंकनमझापं० <strong>ह</strong>िरकाजूकाीरसुषमारम ्अ मुख का:-झापं० क<strong>िव</strong>शेखर बीनाथकाकोिलनीपं० आनझाािकनीआनमध ुमदृका:-झाझािमपं० तेजनाथपं० अुतानडा० दनाथ<strong>िव</strong>ज्ञानमि<strong>ह</strong>मामध ुमालतीअयाचीनाटकउ <strong>िव</strong>वरण एकटा झलकमा अिछ वुतः तऽ एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>ें असं रचनाभेल अिछ। अ<strong>ह</strong>ी संग संग ई क<strong>ह</strong>ब जरी अिछ जे ब<strong>ह</strong>ुतो <strong>िव</strong>ानए<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong> जे संृत सं मैिथली पावाद कय संृतक संग संगमैिथली साि<strong>ह</strong> कें सम ृ करबाक यास मे आजीवन लागल र<strong>ह</strong>ला। अ<strong>ह</strong>ेतर<strong>ह</strong>क एकटा उदा<strong>ह</strong>रण ुत अिछ पं० तुलान झा कृत द ुगा र्सशतीचतुथ र् अायक १ टा पा।196


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इािद <strong>दे</strong>व सभ िमिल करैछ <strong>ह</strong>षें, र् रोमा ंच सुर शरीर तोवाें।द ुगा र् णाम-रत मक नींक भावें, <strong>दे</strong>वी कऽ मारल मि<strong>ह</strong>षासुर नाशभें॥<strong>दे</strong>वी जनीक सुबलें सभ ा <strong>िव</strong>े, सूण र् <strong>दे</strong>वबल संघक कैल<strong>दे</strong><strong>ह</strong>े।अा िथकी<strong>ह</strong> सब <strong>दे</strong>व म<strong>ह</strong>िष र् प ूे, मे नमी, सुभद ओ <strong>ह</strong>मरासभैकेँएव ं कारेण क<strong>ह</strong>ल जा सकैत अिछ जे िमिथला सव र्था सारतसाधना मे लीन र<strong>ह</strong>ैत संृतक साि<strong>ह</strong> सर्न में सतत योगदान दैतर<strong>ह</strong>ल अिछ।१.कुसुम ठाकुर- ावतर्न आ २.<strong>ह</strong>ेमच झा-साढ़◌े ती लाख१.कुसुम ठाकुरावतर्न (आगा ँ)ओना त एकटा क<strong>ह</strong>बी छैक "जाबैत सा ँस ताबैत धिर आस " मुदा <strong>ह</strong>मरा तs प ूण र्<strong>िव</strong>ास छल जे लन जी के िकछु नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयतै मा िकछु िदनक <strong>ह</strong>क चर छैक,तथािप िचा तs <strong>ह</strong>ोइते छल । <strong>ह</strong>म इ कोना क<strong>ह</strong>ी जे िचा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छल ।<strong>ह</strong>मारा सब केर वेोर सs अयालक िकछु मास बाद दादा जी (<strong>ह</strong>मर ससुर) अयला<strong>ह</strong>।एक िदन दादा जी लन जी सs ग करैत छला<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म दोसर कोठरी मे छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा<strong>ह</strong>ुनकर सब<strong>ह</strong>क ग ओि<strong>ह</strong>ना सुनाई परैत छल । जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म ि<strong>ह</strong>नक िबमारी के<strong>िव</strong>षय मे ग करैत सुनािलयैक ओि<strong>ह</strong> घर मे िक गेल<strong>ह</strong>ु ँ आ दादा जी आ लन जीकेर ग सुनय लगल<strong>ह</strong> ु ँ । दादा जी ि<strong>ह</strong>नका सs क<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> "अ<strong>ह</strong>ा ँ िचंता ज ु िन कअ<strong>ह</strong>ा ँ केर मा <strong>ह</strong>क चर अिछ , <strong>ह</strong>म बेबी बाब ु सs अ<strong>ह</strong>ा ँक आ अपन िटपिन<strong>दे</strong>खेिलयैक अिछ अ<strong>ह</strong>ा ँके िकछु क अव अिछ मुदा <strong>ह</strong>मरा पु शोक नि<strong>ह</strong> अिछ "।197


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इ सुनी लन जी आ दादा जी केर मुख म ंडल पर आबय वाला भाव तs <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>खी सकिलयैक मुदा कना अव केल<strong>ह</strong>ु ँ । खास कs लन जी केर िजनका <strong>ह</strong>मख ूब नीक सs िचैत छिलयैक । <strong>ह</strong>म आग ू नि<strong>ह</strong> सुनी सकिलयैक आ ओि<strong>ह</strong> ठाम सsचिल गेल<strong>ह</strong>ु ँ । म कतेक <strong>िव</strong>वश <strong>ह</strong>ोइत छैक ?दादा जी अपन इा ि<strong>ह</strong>नका लग कय र<strong>ह</strong>िथ जे <strong>ह</strong>ुनक इा छलै जे <strong>ह</strong>ुनकबेटा सब से<strong>ह</strong>ो मध ुबनी मे घर बनाबिथ , <strong>ह</strong>मरा एक बेर लन जी इ बात क<strong>ह</strong>छला<strong>ह</strong> । दादा जी जमशेदपुर सँ गेलाक िकछुए िदन बाद एकटा िची पठौलिथ जाि<strong>ह</strong>मे िलख छला<strong>ह</strong> जे ओ मध ुबनी मे मकानक लेल जमीन <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छिथ संगि<strong>ह</strong> गामपर से<strong>ह</strong>ो एकटा जमीन छैक आ <strong>ह</strong>ुनक इा छै जे ओ जमीन लन जी लs लेिथ। िची अयलाक िकछुए िदन बाद दादा जी केर दोसर िची अयलै जाि<strong>ह</strong> मे ओलन जी के पाई लs कs गाम वाला जमीन रिजस्ी कराबय लेल आबय के लेलिलख छला<strong>ह</strong> संगि<strong>ह</strong> एकटा मध ुबनी मे मकान लेल नीक जमीन छलैक से<strong>ह</strong>ो िलखछला<strong>ह</strong> । लन जी मध ुबनी गेला<strong>ह</strong> आ गामक जमीन रिजस्ी करा लेलिथ संगि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनकामध ुबनी वाला जमीन से<strong>ह</strong>ो पसीन आिब गेलै आ ओि<strong>ह</strong> जमीन वाला सँ से<strong>ह</strong>ो ग किरकs आिब गेला<strong>ह</strong> । िकछु िदन बाद पाई केर इ ंतजाम किर कs दादा जी केर पठा<strong>दे</strong>लिथ आ दादा जी केर जमीन रिजस्ी कराबय लेल कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिथ । <strong>ह</strong>मराक<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> "ओना तs <strong>ह</strong>मरो इा नि<strong>ह</strong> छल मध ुबनी मे मकान बबाक, मुदा दादा कि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>ला<strong>ह</strong> तs <strong>ह</strong>ुनकर इ इा अव प ूरा <strong>ह</strong>ोयतै "।लन जी केर सोचब सच मे ठीक छलै, जमीन िकनला के बाद सs दादा जी बडख ुश र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> । Ti sco सँ घर बबाक लेल क़जर् ़ (l oan) भेटय मे िकछुसमय लािग गेलैक । ता धिर दादा जी नींव िदयेबाक सबटा िदन <strong>दे</strong>खवा लेला<strong>ह</strong> ।नींव <strong>दे</strong>लाक सँग घर बनय लगलैक <strong>ह</strong>म द ु गोटे सँग मे पंिडत जी से<strong>ह</strong>ो मध ुबनीघर बबाक लेल गेल छल<strong>ह</strong>ु ँ । पता नि<strong>ह</strong> कोन ध ुन छलै आ की सोचय छला<strong>ह</strong> मुदा<strong>ह</strong>म सब जे सोिच कs घर बनाबय लेल गेल र<strong>ह</strong>ी ताि<strong>ह</strong> सँ बेसी नीक घर बिन गेलैक। एक तs अप" िस<strong>िव</strong>ल इिजिनयर ं " मकानक सबटा ना अप बन छला<strong>ह</strong> आद ु गोटे ठाढ़ र<strong>ह</strong>ैत छल<strong>ह</strong>ु ँ तs िकछु नय िकछु अपन सु<strong>िव</strong>धाक ान आिबये जाइतछल । िमला ज ुला कs <strong>ह</strong>मरा सब<strong>ह</strong>क ि<strong>ह</strong>साबे जतबा मकान मद मे लगबाक चाि<strong>ह</strong> ओि<strong>ह</strong>सँ ब<strong>ह</strong>ुत बेसी भs गेलैक मुदा को वु मे <strong>ह</strong>म सब कटौती नि<strong>ह</strong> केिलयैक सबसामन नीके लगायल गेलैक। बेसी सामन तs जमशेदपुर सँ क सs िकिन कsपठायल गेल छलैक । मकान बत छल ओि<strong>ह</strong> समय मे कखन<strong>ह</strong> ु कs <strong>ह</strong>मरा मोन मे<strong>ह</strong>ोइत छल जे बेकार मे एतेक खच र् कs र<strong>ह</strong>ल िछयैक मकान केर पाछू मुदा ि<strong>ह</strong>नकानि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong> पािबयै । मकान बनय मे तs ओना छौ मास लािग गेलैक मुदा दो मासलगातार <strong>ह</strong>म , लन जी आ पंिडत जी (जे <strong>ह</strong>मर बेटे सन छिथ ) तीन ू गोटे छल<strong>ह</strong>ु ँओि<strong>ह</strong> केर बाद बीच बीच मे <strong>ह</strong>म आ लन जी अिबयैक आ िकछु िदन रि<strong>ह</strong> चिल जाइत198


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छिलयैक मुदा पंिडत जी छौ मास धिर लगातार र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> आ मकान बिन गेलाक बा<strong>दे</strong>जमशेदपुर आपस गेला<strong>ह</strong> ।खैर छौ मास मे मकान बिन कs तैयार भs गेलैक । गृ<strong>ह</strong> वेशक िदन <strong>दे</strong>खा कsगृ<strong>ह</strong> वेश से<strong>ह</strong>ो ख ूब ध ूम धाम सँ भेलैक । गृ<strong>ह</strong> वेशक िकछुए िदन बाद <strong>ह</strong>मर <strong>दे</strong>वरकेर <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> छलै जाि<strong>ह</strong> मे लन जी बड उाि<strong>ह</strong>त छला<strong>ह</strong> आ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो नीक सँसंप भेलैक । गृ<strong>ह</strong> वेश सँ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> धिर ओि<strong>ह</strong> बेर <strong>ह</strong>म सब करीब एक मास मध ुबनीमे र<strong>ह</strong>ी आ अपन ओि<strong>ह</strong> मकान मे छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा एकटा सता <strong>ह</strong>ोइत छैक, से पतानि<strong>ह</strong> िकयैक <strong>ह</strong>मरा भीतर सँ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छल। इ भावी द ुखक संकेत छल िक की,नि<strong>ह</strong> जािन ।लन जी <strong>ह</strong>मरा सs िकछु नि<strong>ह</strong> काबय छला<strong>ह</strong> आ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म <strong>ह</strong>ुनका को काज मे बाधािदयै आ िक मना किरयै। <strong>ह</strong>ुनका मोन मे अपन मा ँ िपता जी भाई बि<strong>ह</strong>न केित अपार े<strong>ह</strong> छलै । मा ँ केर तs ओ परम भ छला<strong>ह</strong> , मा ँ िकछु कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िथतs <strong>ह</strong>ुनकर यास र<strong>ह</strong>ैत छलै जे ओ ओकरा अव प ूरा करैथ मुदा ए<strong>ह</strong>ेन <strong>िव</strong>डनाजे <strong>ह</strong>ुनकर बीमारी के <strong>िव</strong>षय मे <strong>ह</strong>म मा ँ के नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong> सकिलयै। मा ँ के मा एतवाब ुझल छलै जे लन जी केर बेर बेर ब ुखार भs जाइत छै ।म जखै द ुःख मे र<strong>ह</strong>ैत अिछ तs ओकरा भगवान छोिर और िकछु मोन नि<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>ैत छैक । ओ अपन द ुःख मे ततेक नि<strong>ह</strong> ओझरायल र<strong>ह</strong>ैत छैक जे आन िकछुसोचबाक ओकरा फुस र्त नि<strong>ह</strong> भेंटैत छैक । लन जी सन ि केर बाते िकछुआओर <strong>ह</strong>ोइत छैक । अप बीमार छला<strong>ह</strong> मुदा दोसर केर <strong>िव</strong>षय मे सिदखैनसोचैत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> । कखन<strong>ह</strong> ु कs <strong>ह</strong>ुनक एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क सोच <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ु िबसिरजायत छल<strong>ह</strong>ु ँ जे ओ बीमार छिथ मुदा ए<strong>ह</strong>ेन को िदन नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छलैक जे <strong>ह</strong>मराित मे <strong>ह</strong>ुनका <strong>िव</strong>षय मे नि<strong>ह</strong> सोचैत छल<strong>ह</strong>ँ ु । <strong>ह</strong>मर तs जेना नींद उिर गेल छल, राित या तs टक टकी लगा कs िबतैत छल या नि<strong>ह</strong> तs र ब<strong>ह</strong>ा कs । दोसरतरफ़ मुँ<strong>ह</strong> कs <strong>ह</strong>म भिर राित कात रि<strong>ह</strong> जाइत छल<strong>ह</strong>ु ँ। एक तs लन जी बीमारछला<strong>ह</strong> दोसर <strong>ह</strong>म एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षय मे िकनको सs नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>यै आ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म ओकरचच र् करैत छल<strong>ह</strong>ु ँ खास कs बा सब लग तs एकदम नि<strong>ह</strong> । सब सs कद छलsजे <strong>ह</strong>मरा द ु गोटे के सबटा ब ुझल छल मुदा <strong>ह</strong>म सब एक द ुसरा संग से<strong>ह</strong>ो कखएि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षय पर ग न<strong>ह</strong>ी ं करैत छिलयैक । की ग किरितयैक , कोना किरितयैकमुदा एक िदन लन जी केर मुँ<strong>ह</strong> सs िनकिलए गेलै आ <strong>ह</strong>मरा पुिछ <strong>दे</strong>ला<strong>ह</strong> ।<strong>ह</strong>मरा ओि<strong>ह</strong>ना मोन अिछ, <strong>ह</strong>मर म ंगल त छल सा ँझ मे खेलाक बाद <strong>ह</strong>मर माथ घ ुमयछल <strong>ह</strong>म िबछौना पर आिब कs परल र<strong>ह</strong>ी लन जी टीवी <strong>दे</strong>खय छला<strong>ह</strong> िकछुए समयबाद ओ<strong>ह</strong>ो आिब कs <strong>ह</strong>मरा बगल मे पिर र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> । इ <strong>दे</strong>िख पता नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मर मोनआओर बेचैन भs गेल <strong>ह</strong>म मुँ<strong>ह</strong> झािप ँ कs दोसर िदस घिम ु गेल<strong>ह</strong>ँ ु । ओि<strong>ह</strong> घर मे199


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मा <strong>ह</strong>म द ु गोटे छल<strong>ह</strong>ु ँ । अचानक लन जीक आवाज कान मे आयल "िकछु<strong>ह</strong>ोइत अिछ की , आिक फेर माथ घिम ू र<strong>ह</strong>ल अिछ" । <strong>ह</strong>म िकछु नि<strong>ह</strong> बजिलयै ,<strong>ह</strong>म ऐना परल छल<strong>ह</strong>ु ँ जेना <strong>ह</strong>म सुतल रि<strong>ह</strong> , मुदा ओ तs <strong>ह</strong>मर एक एक टा मोनकग ब ुझैत छला<strong>ह</strong> तुर क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म सब ब ुझैत छी अ<strong>ह</strong>ा ँक मोनक ग , मुदा <strong>ह</strong>मराबाद अ<strong>ह</strong>ा ँ की करब"? बस एतबि<strong>ह</strong> बजला<strong>ह</strong> आ चुप भs गेला<strong>ह</strong> । इ सुनति<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरमाथ जेना सु भs गेल , <strong>ह</strong>मरा िकछु नि<strong>ह</strong> फुरायल आ नि<strong>ह</strong> िकछु बािज भेल मुदा<strong>ह</strong>मर आिख ँ सs र ढब ढब खसय लागल आ ओ कय के नाम नि<strong>ह</strong> लैत छल ।ओि<strong>ह</strong> राित <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong>ल बेर लन जी के सोंझा ँ मे <strong>ह</strong>ुनका बीमार भेलाक बाद कानलछल<strong>ह</strong>ु ँ आ भिर राित कात रि<strong>ह</strong> गेल<strong>ह</strong>ु ँ । लन जी केर से<strong>ह</strong>ो एतबा ि<strong>ह</strong>त नि<strong>ह</strong>छलै जे <strong>ह</strong>मरा चु करिबतिथ ।कथा२.<strong>ह</strong>ेमच झासाढ़◌े ती लाख“ अप तीन भाई छी, तँ कम सँ कम साढ़◌े ती लाख तँगनबै&quot ;<strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ूक ई वा जेना रमणक <strong>ह</strong>दय पर जाघात के <strong>दे</strong>लक ।<strong>ह</strong>ुनक म ँ<strong>ह</strong>क ू बकार बन ्न भऽ गेलिन । पिछला छ<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ीना तँ जाि<strong>ह</strong> कथाक पाछू पड़लछला<strong>ह</strong>, तकर आश ई पा ँती तोिड <strong>दे</strong>लकिन । ए<strong>ह</strong>ूठाम कुटमैती नि<strong>ह</strong> भऽ पेबाकपीड़◌ा <strong>ह</strong>ुनका चे<strong>ह</strong>रा पर साफ <strong>दे</strong>खाई दऽ र<strong>ह</strong>ल छलिन । आब रमणक लेल एि<strong>ह</strong>ठामएको िमनट काटब प<strong>ह</strong>ाडछलिन । जेना-तेना आग ूक कपमे बा ँचल चा<strong>ह</strong> ओ समाकेलिन आ ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ चलबाक उपम करय लगला<strong>ह</strong> । <strong>ह</strong>ुनक मोन मे झंझावातकवा<strong>ह</strong> चिलये र<strong>ह</strong>ल छल । बेर-बेर ओ झंझावात जेना जी<strong>ह</strong> धिर आिब के िक200


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जाईत छल । रमण बाब ू कागत छला<strong>ह</strong>] रें ाय: बजबाक <strong>ह</strong>क नि<strong>ह</strong> छलिन <strong>ह</strong>ुनका। िकछु बािज ओ अपन-अपन मोन <strong>ह</strong>ुक करय चा<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> । तथािप बात जेनामोन सँ जी<strong>ह</strong> पर आिब अटिक जाईत छलिन ।तथािप एि<strong>ह</strong> झंझवात मे मोन तँ ई कि<strong>ह</strong>ये <strong>दे</strong>खकिन जे काज तँनि<strong>ह</strong>ये भेलौ,त<strong>ह</strong>न चु िकएक छें ? जे बजबाक छौ से बािज द<strong>ह</strong>ी आ मोनकभरास िनकािल ले । एि<strong>ह</strong> उ<strong>ह</strong>ापो<strong>ह</strong> मे ५-१० िमनट आर बीित गेल । तथािपअंततः चुी के तोडैत रमण बजला<strong>ह</strong> “ <strong>ह</strong>मरा पि<strong>ह</strong> सँ श ंका छल जे अप द<strong>ह</strong>ेजवला ग उठेबे करबै आ तें <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ा ँ ओि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong> आबय चा<strong>ह</strong>ैत छल<strong>ह</strong>ु ँ ।<strong>ह</strong>मरा अपन आिथ र्क सीमा ज्ञात अिछ आ <strong>ह</strong>म ब ुझैत छल<strong>ह</strong>ु ँ जे अ<strong>ह</strong>ा ँ एि<strong>ह</strong>ठाम कुटमैतीमे नि<strong>ह</strong> सकब । तथािप अप के <strong>ह</strong>मर बिचया पिसन छल आ अ<strong>ह</strong>ी ं काज पर <strong>िव</strong>शेषजोर द’ क’ <strong>ह</strong>मरा बजौ छल<strong>ह</strong>ु ँ । आ तें <strong>ह</strong>म आयल र<strong>ह</strong>ी । तथािप पाईवलाग अप उठाइये <strong>दे</strong>िलयैक । एि<strong>ह</strong> संब ंध मे <strong>ह</strong>म एतबे क<strong>ह</strong>ब जे धरौआ गनबाकसामर् <strong>ह</strong>मरा मे नि<strong>ह</strong> अिछ । तथािप अपन बेटीक िबया<strong>ह</strong> मे जतय धिर भऽ सकतकरब । ताि<strong>ह</strong> शतर् पर जँ अप कें कथा म ंजूर <strong>ह</strong>ो तँ बेस, नि<strong>ह</strong> तँ आज्ञा <strong>दे</strong>लजाऊ । ”रमणक बातक ताल को जवाब नि<strong>ह</strong> द’ सकला<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ।<strong>ह</strong>ुनक माथ झिक ु गेलिन । एकबेर फेर वातावरण मे चुी पसिर गेल । ए<strong>ह</strong>ीचुीक म रमण बाब ू नमार पातीक बाद ओि<strong>ह</strong>ठाम सँ <strong>िव</strong>दा भ’ गेला<strong>ह</strong> ।रमण िदी म<strong>ह</strong>ानगर मे एकाउटेटक एकटा छोट-छीन करी करैतछला । पा ँच गोटाक पिरवार छलैक । द ूटा जेठ बिचया आ सभ सँ छोट बचवा ।पि<strong>ह</strong>ल कादानक चक् कर मे साल भिर सँ घिम ू र<strong>ह</strong>ल छला । कत<strong>ह</strong>ु बर पसंद <strong>ह</strong>ोईतँ घर नि<strong>ह</strong> । जतय द ुन ू पसंद <strong>ह</strong>ोई ततय नकदी सुिन चुे वािपस भ’ जाय ।तथािप एि<strong>ह</strong>ठाम उीद र<strong>ह</strong>ैक जे काज पिट जायत । कारण काजक शुभार ंभ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सरबाब ू यं कय र<strong>ह</strong>िथ ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू सेनाक िस<strong>िव</strong>ल ड्य ूटी मे अिधकारी व सँ इला<strong>ह</strong>ाबाद सँिरटायर भेल छला<strong>ह</strong> । अपन द ू पुक संग िदीए मे िनवास करैत छला<strong>ह</strong> । गाम-घरक सन ्न लोक छला<strong>ह</strong> । गाम पर खेत-पथार सि<strong>ह</strong>त घर-आ ँगन सभ िकछुवित छलिन । जेठ पु िनजी क को कं पनी मे नीक पद पर काय र्रतछलिन आ छोट पु -रोजगार मे लागल छलिन । घरे लग एकटा काेिटकदोकान खोल छला<strong>ह</strong> । वुतः ि<strong>ह</strong>नके िबया<strong>ह</strong>क लेल एकटा नीक पािरवािरक लड़कीकतलाश छलिन <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू कें ।भात रमणक मिमयौत <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ूक पड़◌ोस मे र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> ।भात एखन अयनरत छला<strong>ह</strong> आ यदा-कदा <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम गेल करिथ ।ग-शक म मे <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू <strong>ह</strong>ुनका सँ अपन पुक िबया<strong>ह</strong>क बात क<strong>ह</strong>लिथ ।201


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>मरा घरेल ू काज मे दक्ष, सुन ्नर आ कक पढल-िलखलका चा<strong>ह</strong>ी । भातक ान ताल रमणक जेठकी बिचया पर गेल आ ओ िब<strong>दे</strong>सरबाब ू कें एि<strong>ह</strong> संब ंध मे <strong>िव</strong>ार सँ बता <strong>दे</strong>लिन । संगि<strong>ह</strong> भात ई<strong>ह</strong>ो क’ <strong>दे</strong>लकजे <strong>ह</strong>मर िपिसयौत रमण बाब ू अ<strong>ह</strong>ा ँ मे सकता<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> आ तें यिद पाई-कैडी वलाग रखबैक तँ ओ काज नि<strong>ह</strong> क’ सकता<strong>ह</strong> ।भात अिगला र<strong>िव</strong> के रमणक डेरा पर प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong> आ ावक संब ंधमे रमण कें क<strong>ह</strong>लिन । रमण के ाव नीक लगलिन आ तें ओ अपन बिचयाकफोटो आिद भात के द’ <strong>दे</strong>लिन । संगि<strong>ह</strong> रमण ई<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>मरा ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर<strong>ह</strong>ोयत <strong>ह</strong>म गानब, तथािप <strong>ह</strong>ुनका <strong>ह</strong>ैिसयतक असार <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong>ं सकब से कि<strong>ह</strong> दैतिछय<strong>ह</strong> । तें पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनका सँ पाईवला ग ख ुलबा ली<strong>ह</strong> आ तख ग आग ूबढिबयब<strong>ह</strong> ।रमणक ग मे अपन ीकारोक् ित दैत भात फोटो आि<strong>ह</strong> लेलक आअपन डेरा पर वापस आिब गेल । िकछु िदनक बाद िब<strong>दे</strong>सर बाब ू सँ फेर ओकरभेंट भेलैक आ िब<strong>दे</strong>सर बाब ू फेर पिछ ू <strong>दे</strong>लिथ कथाक संग । एि<strong>ह</strong> बेर भात क<strong>ह</strong>लकिन जे <strong>ह</strong>म कथाक संग अपन िपिसयौत सँ ग केल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ, परु चूँिकओ अ<strong>ह</strong>ा ँक <strong>ह</strong>ैिसयत मे नि<strong>ह</strong> सकता<strong>ह</strong>, तें क<strong>ह</strong>लिन अिछ जे अ<strong>ह</strong>ा ँ अपन िडमा ंड पसँ बता िदयौ, तािक तदसार ओ आग ू <strong>िव</strong>चार करता<strong>ह</strong> ।“ िडमा ंडक को ए<strong>ह</strong>न बात नि<strong>ह</strong> छैक । <strong>ह</strong>ुनका िचंता नि<strong>ह</strong> करयकि<strong>ह</strong>यौन । <strong>ह</strong>मरा <strong>ह</strong>ुनक बिचया पसंद अिछ । <strong>ह</strong>ुनका कि<strong>ह</strong>यौन जे <strong>ह</strong>मरा भेंट करिथ।” - <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> । तश ्चात भात शी रमण कें फोन केलकिन आअिगले र<strong>िव</strong> िदन <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम जेबाक ोाम तय भ’ गेल । चूँिक रमणएि<strong>ह</strong> बेर आशाित छल, तें संग मे अपन जेठ भाय <strong>िव</strong>द या छोट भाय म<strong>ह</strong>ेश केसे<strong>ह</strong>ो ल’ लेलक । अप तीन ू भाई रमण आ भात सि<strong>ह</strong>त चािर गोटा कोनाजाईत तें रमण अपन िपितयौत <strong>िव</strong>नय के से<strong>ह</strong>ो संग क’ लेलिन आ द ू बजे िदनधिर <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँिच गेला<strong>ह</strong> ।तथािप <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँचबा सँ प ूव र् सभ िकयो भातक डेरापर जमा भेला<strong>ह</strong> आ पि<strong>ह</strong> अपना मे <strong>िव</strong>चार-<strong>िव</strong>मश र् केला<strong>ह</strong> । <strong>िव</strong>द रमण सँपुछलिन जे एि<strong>ह</strong> कदान मे तो<strong>ह</strong>र कतेक बजट छौक । रमण क<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>म एकसँ सवा लाख गानब आ आग ू बिरयाती खच, र् द ुरागमन आिद सभ तें छैके । <strong>िव</strong>चार-<strong>िव</strong>मश र्क बाद सभ िकयो <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम <strong>ह</strong>ािजर भेला<strong>ह</strong> ।िमिथलाक पार ंपिरक रीितए <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू सभक ागत केलिन । नमारपाती समा भेलाक बाद पिरचय पात भेल । द ुन ू पक्ष एक-दोसर के <strong>िव</strong>ार सँअपन पिरचय <strong>दे</strong>लिन । फेर गाम घरक ा-पातक ग भेल । िकछु इला<strong>ह</strong>ाबादककरीक ग से<strong>ह</strong>ो भेल आ पटना मे जमीन लेबाक ग से<strong>ह</strong>ो उठल । गो-202


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्म ूल आिद सि<strong>ह</strong>त वतर्मान म ँ<strong>ह</strong>गाई, किर<strong>ह</strong>ाराक समा िमिथलाक बािढ, राजनीितकघटना-च आ गाम-घर मे िदन-िदन घटल जाईत धान-पािनक मुा पर से<strong>ह</strong>ो<strong>िव</strong>चारक आदान-दान भेल । कागत िदस सँ लारव िनवेदनक बादो िब<strong>दे</strong>सर बाब ू-पाईवाला ग ओ<strong>ह</strong>ू िदन नि<strong>ह</strong> बजबा<strong>ह</strong> । एव ं-मेण चािर बािज गेल । सभा-तोड़बाक समय से<strong>ह</strong>ो भेल । अपन पाईवला ग तँ िब<strong>दे</strong>सर बाब ू नि<strong>ह</strong>येबजला<strong>ह</strong>, तथािप कागत सँ जर ख ुलाबय चा<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> । आिखर द ुन ू पक्ष िदस सँपाईवला ग नि<strong>ह</strong> िनकलल ।अंत मे सभा के समाि िदस ल’ जाईत <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू बजला<strong>ह</strong>-‘ त<strong>ह</strong>नअ<strong>ह</strong>ा ँ लोकिनक की <strong>िव</strong>चार भेल । चूँिक पाईवला ग एखन<strong>ह</strong>ँ ु अ छल तें <strong>िव</strong>दई क<strong>ह</strong>ैत सभा समा केला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>म सभ पि<strong>ह</strong> लड़का <strong>दे</strong>िख लैत िछयैक आतश ्चात् <strong>िव</strong>चार-<strong>िव</strong>मश र्क उपरा ंत अप सँ फेर भेंट <strong>ह</strong>ेतैक ।पा ँचो गोटा कागत <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू आ <strong>ह</strong>ुनक जेठ बालकक संग लड़का कें<strong>दे</strong>खबाक लेल दोकान पर प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong> । लड़का के <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ुनका सँ कक काल गकेलाक बाद सभ गोटे ओतय सँ चिल <strong>दे</strong>ला<strong>ह</strong> । बस े धिर <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ूअिरयातय एला<strong>ह</strong> । नमार-पातीक औपचािरकताक बाद <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू वापस भेला<strong>ह</strong>आ फेर सभ िकयो भातक डेरा पर जमा भेला<strong>ह</strong> ।तीन ू भाई रम ं अपन िपितऔत आ मिमऔतक संग एि<strong>ह</strong> पर फेर <strong>िव</strong>चारकेलिन । अंततः इ िनण र्य भेल जे भात भौजी के आिन कें लड़का <strong>दे</strong>खा<strong>दे</strong>थ ुन, एि<strong>ह</strong> पे ं जे एि<strong>ह</strong>ठामक लोक वा लड़का नि<strong>ह</strong> बिझ ू सकिथ । जँ भौजी(लड़कीक माय) कें लड़का पस <strong>ह</strong>ेतैन तँ अिगला र<strong>िव</strong> िदन रमण यं असगरे <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सरबाब ू सँ भेंट करिथ आ <strong>ह</strong>ुनका समक्ष आदश र् कथा कऽ लेबाक ाव राखिथ । आतश ्चात् जँ पाई-कौडीक ग उठैक तँ अपन अिधकतम सामर् एक-सवा लाख बता<strong>दे</strong>िथ ।तदसार बीे मे एक िदन भात आयल आ भौजी के ल’ क’ लड़का<strong>दे</strong>खेबाक लेल गेल । भौजी कें लड़का पस पड़लिन आ तें रमण अपन प ूव र्िनधािरत र् काय र्मक असार अिगला र<strong>िव</strong> कें <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ओि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong> । थोड़◌ेकाल एर-ओर के ग भेलैक आ ए<strong>ह</strong>ी म मे रमण आदश र् कथा क’ लेबाकाव <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ु लग रखलिन । संगि<strong>ह</strong> इ<strong>ह</strong>ो क<strong>ह</strong>लिन जे <strong>ह</strong>मर बेटीक <strong>िव</strong>या<strong>ह</strong>िथक, तें अपन सामर्क असार गोर लगाई कि<strong>ह</strong> ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर भ’ सकत नगदीक वाकरब ।रमणक एि<strong>ह</strong> ावक ताल उर नि<strong>ह</strong> द’ सकला<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू ।नगद टाका छुटैत <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ुनक पि<strong>ह</strong>लुका सभटा आदश र् धयले रि<strong>ह</strong> गेल । अपनक<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>ा सभटा ग जेना <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू के मोन पिड गेलिन । <strong>ह</strong>ुनक वाक् बन ्न203


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भ’ गेलिन । कागत सँ ए<strong>ह</strong>न आशा नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िन । <strong>ह</strong>ुनका मोन मे वुतः कीर<strong>ह</strong>िन से सँ ओए<strong>ह</strong> ब ुझिथ,पर ंतु चे<strong>ह</strong>राक भाव बता र<strong>ह</strong>ल छलिन जे ओ ए<strong>ह</strong>न भारी घाटानि<strong>ह</strong> सि<strong>ह</strong> सकैत छिथ । वातावरण मे कक कालक लेल चुी पसिर गेल ।रमण सँ ५ िमनटक समय ल’ क’ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू घरक भीतर गेला<strong>ह</strong> ।ता धिर रमण शा ंत-िच बैसस र<strong>ह</strong>ल । <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर बाब ू किनये काल मे वापस भेला<strong>ह</strong>आ बजला<strong>ह</strong> - “ अप तीन भाई छी करी मे, कम सँ कम साढ़◌े ती ं लाख तँगनबे करबैक” । िब<strong>दे</strong>सर बाब ूक ई वा पिछला छ<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ीना सँ जोड़ल गेल कथा-स ू कें समा क’ <strong>दे</strong>लक ।१.अमन कुमार झा , २. मज झा मुिआ ३.३.-गोपाल साद -ि<strong>ह</strong>ंदी ,मैिथली , िमिथला , िब<strong>ह</strong>ार ओ मैिथल लोकिन सं अपेक्षा१.अमन कुमार झा - काठमाण ्डू२०६६।०७।१४गते शिनिदन, काठमाण ्डू । आइ तराइ िरपो र्टर क् लवक आयोजनामेएक“ संचार स<strong>ह</strong>काय र् तथा िबकासको िनमित ् संचार सम ्बाद” नामक िबचार गोषिठक्आयोजना कएल गेल । जाि<strong>ह</strong>कें आयोजक युिनभर्सल टाइम ्स र<strong>ह</strong>ल एि<strong>ह</strong> काय र्कसभापिक आशन <strong>ह</strong>न तराइ िरपो र्टर क् लवक अध ्यक्ष ई. कामेश ्वर साद शा<strong>ह</strong> आअितथी युिनभर्सल टाइम ्सके सम ्पादक ी राम म<strong>ह</strong>र पन ्थ छलैथ । डा. रपोवट र्िटतलक मुख आितथ ्यके भेल एि<strong>ह</strong> काय र्ममे ओ समािजक आ मानवीय सम ्बन ्धपरजोर <strong>दे</strong> छला<strong>ह</strong> । िबिभन ्न वा सभ संचार मे भऽर<strong>ह</strong>ल अपराध तथा मधेशकमुदा पर जोर <strong>दे</strong> छला<strong>ह</strong> । एि<strong>ह</strong> मे मैिथली साि<strong>ह</strong>त् यकार ी सन ्तोष कुमार िमझ ूठ समाचार िलखिन<strong>ह</strong>ार पकारके सजायक ब ्यवस ्था <strong>ह</strong>ोवाक चाि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>लिन ।204


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२. — मज झा मुक् ितम<strong>ह</strong>ोरीक मालपोतमे कम र्चारी मालामाल( के करत कारवा<strong>ह</strong>ी ?)<strong>दे</strong>श प ूण र्तया ष ्टाचारक दलदलमे जकड़◌ागेल अिछ । पालकलेल ष ्टाचारको नया ँ बात नि<strong>ह</strong>ं अिछ, मुदा जन आन ्दोलन द ूक बाद <strong>दे</strong>शमे ष ्टाचारक बाढ़ि◌एजका ँ आिबगेल अिछ । ष ्टाचारक एि<strong>ह</strong> बाढ़ि◌मे कम र्चारीसब मालामाल भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ। ओना व ्यापारी, पकार, ता आ <strong>दे</strong>शक ायः िनकाय एि<strong>ह</strong> सँ अछुत नि<strong>ह</strong>ं र<strong>ह</strong>लअिछ,जेकरा जतऽ भेटैत अिछ ओति<strong>ह</strong> लुटऽमे लागल अिछ । ष ्टाचारक एि<strong>ह</strong>बाढ़ि◌मे ब<strong>ह</strong>ुत मुशिकलसँ ् एकाध गोटे इमान ्दार मख ्ख भेटत, जकरा आज ुकष ्टाचारक मा<strong>ह</strong>ौलमे ब ुड़ि◌बकके संज्ञा भेटैत अिछ ।मधेश आन ्दोलनकबाद मधेशमे जौ ं सभसँ बेसी फाइदा भेटल अिछ त मधेशीकम र्चारीके । मधेशीक नामपर ओसब म ्<strong>ह</strong>लुट मचौ अिछ । मधेश आन ्दोलन आतकराबादसँ िदनद ुगुन ्ना आ राित चौगुन ्नाक ि<strong>ह</strong>ंसावसँ ख ुजल शसस ् सम ू<strong>ह</strong>क डरसँमधेशक काया र्लयमे र<strong>ह</strong>ल अिधका ंश प<strong>ह</strong>ाड़◌ी म ूलक कम र्चारी अपन अपन सवाकरािबलेलक आ मधेशक काया र्लय सबमे स ्थािनय मधेशी म ूलक कम र्चारीके ष ्टाचारकनिद समुमे पिरणत भऽगेल । मधेशक काया र्लय सब<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ालित एतेक नाज ुकभऽगेल अिछ िक कम र्चारी ख ुलेआम घ ुस मािगर<strong>ह</strong>ल ँ अिछ आ केओ िकछु क<strong>ह</strong>ऽ नि<strong>ह</strong> सकैया। को जनता जौ ं िकछु क<strong>ह</strong>ओ त को को दलक ता आ ओि<strong>ह</strong> कम र्चारीकअपन जाितपाितक लोक लाठी उठालैत अिछ, जे ष ्टाचारक खेतीमे मलजलक काजकऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ । िकछु जनता त घ ुस द कऽ आओर एकरा बढावा दऽ र<strong>ह</strong>ल अिछजल ्दी जल ्दी काज करेबाकलेल/अितक काज करेबाकलेल, त अिधका ंश जनता घ ुस<strong>दे</strong>बाकलेल बाध ्य भऽगेल अिछ ।ष ्टाचार कतेक चरम सीमापर प<strong>ह</strong>ु ँच गेल अिछ आ कोना ख ुलेआम भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछतकर एकगोट उदा<strong>ह</strong>रण म<strong>ह</strong>ोरी िजल ्लाक जलेश ्वर सिथत ् मालपोत काया र्लयकरवैयासँ <strong>दे</strong>खल जाऽसकैय ।मधेशमे र<strong>ह</strong>ल म<strong>ह</strong>ोरी िजल ्लाक मालपोत काया र्लय से<strong>ह</strong>ो मधेश आन ्दोलनकवादमधेशी कम र्चारीारा ख ुलेआम लुटार<strong>ह</strong>ल अिछ । मधेश आन ्दोलन पश ्चात म<strong>ह</strong>ोरीकमालपोत काया र्लय कामचलाउ पमे एकटा सुव ्बाके स<strong>ह</strong>ारे चिल र<strong>ह</strong>ल अिछ, ओि<strong>ह</strong>नाजेना ‘ राम भरोसे ि<strong>ह</strong>न ्द ू <strong>ह</strong>ोटल’ । अखन म<strong>ह</strong>ोरी मालपोतक <strong>ह</strong>ािकम बनल छिथमधेशीक नामपर मधेशीके लुटिन<strong>ह</strong>ार, कान ूनी ज्ञानसँ अनिभज्ञ, क<strong>ह</strong>ुनाक सुव ्बा बनल लाल<strong>दे</strong>व राय । जे जनता पाइ नि<strong>ह</strong> दैत अिछ तकरा एतेक िनयम कान ून <strong>दे</strong>खवऽ205


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लगैत छिथन ्<strong>ह</strong> जे जनता परेशान भऽजाइत अिछ । क<strong>ह</strong>बी जे छैक ‘ बन ्द ूकपकड़◌ा <strong>दे</strong>लापर <strong>ह</strong>वल ्दार बिन जाइत छै’ सै<strong>ह</strong> बातक त् यक्ष उदा<strong>ह</strong>रण बनल छिथ —लाल <strong>दे</strong>व राय । मधेशीक नामपर <strong>ह</strong>ािकम बनल कान ूनक ‘ क’ अक्षर नई ं जन आपैघ काञ् चीके दावा कएिन<strong>ह</strong>ार लाल <strong>दे</strong>व रायके कान ूनी सल ्ला<strong>ह</strong>कार बनल अिछ म<strong>ह</strong>ोरीमालपोतक खिरदार.......।म<strong>ह</strong>ोरी िजल ्ला मालपोतमे घ ुसक वण र्न करैत गा.<strong>िव</strong>.स. <strong>ह</strong>ाथीलेटके युवािपताम ्वर म<strong>ह</strong>तो क<strong>ह</strong>लिन ,‘<strong>ह</strong>म काज कराबऽ मालपोतमे गेल<strong>ह</strong>ु त काज एकिदनमे नि<strong>ह</strong>ंभेल । दोसर िदन ज<strong>ह</strong>न ११/१२ बजे गेल<strong>ह</strong>ु ँ त काज भेलाकवाद काया र्लयक खिरदारपदमे काय र्रत कम र्चारी सुशील ठाकुर ‘ भोरे भेलाक नाते नीकेसँ बो<strong>ह</strong>नी करेबाकलेल क<strong>ह</strong>लिथ ।’ एक् कि<strong>ह</strong>टा सुिशल ठाकुर नि<strong>ह</strong>ं ाय ◌ः सब कम र्चािरक इ<strong>ह</strong>े रबैयाओतऽ <strong>दे</strong>खवामे आओत ।पंक् ितकार स ्वय ं एकटा काज लऽ कऽ एिभन ्य ूज म<strong>ह</strong>ोरी सम ्वाददाता कमलेशमण ्डलक संग म<strong>ह</strong>ोरीक मालपोतमे प<strong>ह</strong>ु ँचल छल, एकटा कागज लेवाक छल <strong>ह</strong>मरासबके । ज<strong>ह</strong>न कागज भेिटगेल त ओति<strong>ह</strong>के कम र्चारी तेजनारायण झा अखनधिरबो<strong>ह</strong>नी नि<strong>ह</strong> भेल बात क<strong>ह</strong>ैत पाई मािग ं बैसला<strong>ह</strong> । एतवे नि<strong>ह</strong>ं ायः सब टेब ुलपरिबना बो<strong>ह</strong>नी आ दिक्षणा <strong>दे</strong> कोन<strong>ह</strong>ु ँ काज नि<strong>ह</strong>ं भऽ सकैय । कम र्चारीसब एनाकऽ पाइम ंगैत अिछ जेना <strong>ह</strong>ूनक बाब/बाबा ु पँजी ू फँसािबकऽ को व ्यापार/व ्यवसाय कऽ<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ोय । िकछु कम र्चारी त ‘ <strong>ह</strong>े एतवा कममे घाटा लािग जेतैक’ सन बात क<strong>ह</strong>ऽमेसे<strong>ह</strong>ो पाछा नई <strong>ह</strong>टैत अिछ । ई सऽब िकछु जिनतो सरकारी संयन ् मौनअिछ, िकया त ओ<strong>ह</strong>ो ष ्टाचारमे िलप ्त अिछ ।जखन एि<strong>ह</strong> घ ुसक सन ्दभर्मे काया र्लयक मुख बनल सुव ्वा लाल <strong>दे</strong>व राय सँपुछलगेल त ओ क<strong>ह</strong>लिथ ‘ ई घ ुसक बात सव र्था िमथ ्या अिछ, अखनधिर केओ िसकायतनि<strong>ह</strong>ं केलक अिछ । <strong>ह</strong>म अप सँ भिरिदनमे २ बेर िनचा सँ उपर अगमन करैतछी । जौ ं घ ुस लैत <strong>दे</strong>िख लेिलयैक त <strong>ह</strong>म अवश ्य कारवा<strong>ह</strong>ी करबैक ।’ <strong>ह</strong>ूनकाज<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>मसब अपनासबसँ मा ँगल बात क<strong>ह</strong>िलयैन त क<strong>ह</strong>लिथ ,‘आ<strong>ह</strong>ा ँके तख क<strong>ह</strong>बाकचा<strong>ह</strong>ी, अखन िकया क<strong>ह</strong>ैत छी ।’जलेश ्वर सिथत ् म<strong>ह</strong>ोरी मालपोतक ा ँगणमे एकगोट पागलसन भेषमे ट<strong>ह</strong>लैतमख ्खके <strong>दे</strong>खवैत एकगोट लेखनदास नामनई िलखवाक शतर्पर क<strong>ह</strong>लिथ जे ‘ कालि<strong>ह</strong>्सातबजे राितमे एि<strong>ह</strong> पागलके जिमन <strong>ह</strong>ािकमके पाइ ख ुवािबकऽ दोसरगोटे अपनानामपर िलखबा लेलकैक ।’ ओ ई क<strong>ह</strong>लिथ जे लाल <strong>दे</strong>व जी ठीके क<strong>ह</strong>लिथ जे <strong>ह</strong>म२ बेर अप नीचा उपर जाकऽ िनरीक्षण करैत छी । ओ द ूइए बेर नि<strong>ह</strong> ५/७ वेरनीचा सँ उपर सभ ममे चक् कर लगवैत र<strong>ह</strong>ैत छिथ जे सा ँझमे को कम र्चारी ईनि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ए जे <strong>ह</strong>मरा आई कमे पाई भेल । ओ ई <strong>दे</strong>खवालेल जाइत र<strong>ह</strong>ैत छिथ206


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जे ककरा टेव ुलपर कतेक पाई झिर र<strong>ह</strong>ल अिछ । कतौ <strong>ह</strong>मरासँ बेइमानी त नि<strong>ह</strong>भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ ?मधेशक काया र्लयसबमे मधेशी कम र्चारीके ख ुलेआम ष ्टाचार रोकबाकलेल केओतैयार नि<strong>ह</strong> अिछ । जे एक/द ू गोटा एकर <strong>िव</strong>रोध करैत अिछ तकर काज नि<strong>ह</strong>ं भऽसकैय । कान ून िनरी<strong>ह</strong> बनल अिछ, जौ ं आोिशत िकछु युवा अधैय र् भऽकऽ ओ<strong>ह</strong>नकम र्चारीके िपटैत अिछ त सम ्प ूण र् काया र्लयक कम र्चारी लगायत <strong>दे</strong>शव ्यापी पमेकम र्चारी सब<strong>ह</strong>क आन ्दोलन शु भऽ जाइत अिछ । कम र्चारी जाि<strong>ह</strong> जाितक अिछ ओजाितक व ्यक् ित/सँघ संस ्था/ता ओकरा पक्ष लऽ कऽ बाजब/नारा ज ुलुश करबाक शुकऽ दैत अिछ ।घ ुसक खेती कतेक बढ़ल अिछ एकर अन ्दाजा एकटा खिरदार/मुिखया/सुव ्वासनसन कम र्चारीके आिलशान म<strong>ह</strong>ल <strong>दे</strong>िखकऽ लगाओल जाऽसकैय । ज<strong>ह</strong>न िक माकरीक भरोसे इमान ्दािरताक पाईसँ अपना सम ्प ूण र् जीवनक कमाईसँ एकटा अिधकृतया फस ्टक् लाश अिफसर नीक द ूतल ्ला घर अपना तलवसँ नि<strong>ह</strong> बनावऽ सकैय । मुदाबाजत के ? आब <strong>दे</strong>खबाक ई अिछ जे के पाल मायक कोन बेटा आगा बढैतअिछ ष ्टाचार आ ष ्टाचारीके समाप ्तीक रास ्तापर....।३.-गोपाल साद -ि<strong>ह</strong>ंदी ,मैिथली , िमिथला , िब<strong>ह</strong>ार ओ मैिथल लोकिन सं अपेक्षाि<strong>ह</strong>ंदी केर चार - सार ओ <strong>िव</strong>कासक लेल कें ीय ि<strong>ह</strong>ी िन<strong>दे</strong>शालय िनर ंतर यासरतअिछ| अपन <strong>िव</strong>िभ म<strong>ह</strong>प ूण र् योजना सभ आ काय र्म सं ि<strong>ह</strong>ी कें वैिक धरातल परिता िदलयबाक िदशामे साथ र्क यास क र<strong>ह</strong>ल अिछ| िन<strong>दे</strong>शालय ारा िभाषी,िभाषीआ ब<strong>ह</strong>ुभाषी कोष आ वाता र्लाप पुिका सभकें सीडी पमे पाठक लोकिन कें उपलकराओल गेल अिछ |अम अस ूचीमे शािमल मुख भारतीय भाषामैिथली सं संिधत को काय र्म , मैिथली भाषी लोकिन कें ि<strong>ह</strong>ी सं जोड़वाकिया ,ि<strong>ह</strong>ी-मैिथली-अंजी कोष वा ि<strong>ह</strong>ी मैिथली वाता र्लाप पुिका केर काशनक207


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>मारा एखन धिर जानकारी नि<strong>ह</strong> अिछ| कें ीय ि<strong>ह</strong>ी िन<strong>दे</strong>शालय ारा को सं<strong>िव</strong>धानद भारतीय भाषाक ित सौतेला व<strong>ह</strong>ार की ायोिचत अिछ?<strong>ह</strong>म माय सीताक जभूिम िमिथला क दरभंगा िजलाकिनवासी छी| िदी मे <strong>िव</strong>गत १२ वष र् सं बेसी काल सं पकािरता ओ साि<strong>ह</strong> स ृजनकसंगि<strong>ह</strong> संग एकटा आईटी कनी ''नम र्दा िएिटव ा. िल. ारा कािशत ऑनलाइनि<strong>ह</strong>ी मािसक पिका "समय दप र्ण " केर संपादकक पमे काय र्रत छी| पटना संकािशत मैिथली ैमािसक पिका ' िमिथला म<strong>ह</strong>ान " केर ब ंध संपादकक प मेंसे<strong>ह</strong>ो योगदान <strong>दे</strong> छल<strong>ह</strong>ु ँ | ओि<strong>ह</strong> कालम में मुख लेखक/ क<strong>िव</strong> लोकिनक रचनाकसंग -संग भारतीय सा ंृितक स पिरषद ् सं कािशत पिका " गगना ंचल" केर छ्टाआलेखक मैिथली अवाद से<strong>ह</strong>ो कयल<strong>ह</strong>ु ं |" िमशन िमिथला " केर संयोजक केर प मेिमिथलाक सा ंृितक <strong>िव</strong>रासतक संरक्षण -संवध र्न ओ मैिथली अिताक भान करेनाई ओजागकताक अिभयान में यासरत छी| िकछु काल प ूव र् िमशन िमिथलाक िदस संकें ीय ि<strong>ह</strong>ी िन<strong>दे</strong>शालय (िदी ) , भारतीय भाषा संान ( मैस ूर), साि<strong>ह</strong> अका<strong>दे</strong>मीआ मैिथली -भोजपुरी अका<strong>दे</strong>मी कें कएकटा मा ंग प पठाओल गेल | मीिडया मेंसे<strong>ह</strong>ो काले काल मैिथली ओ िमिथलाक <strong>िव</strong>कासक लेल खर र अग ू ंिजत कयल गेल |िब<strong>ह</strong>ार सरकार मैिथली क <strong>िव</strong>कासमे बाधा उ क र<strong>ह</strong>ल अिछ | इ ंटरमीडीएटमेपि<strong>ह</strong> अिनवाय र् भाषा क प मे मैिथली कें ान नि<strong>ह</strong> भेटल मुदा बाद मे ऐिकिबषय केर प मे शािमलकय एकर म<strong>ह</strong>त् के समा करबाक कुच रचलगेल, जाि<strong>ह</strong> सं अिधका ंश छा मैिथली क पढाई सं िबमुख भ गेल| ारा<strong>ह</strong>मक लेलसरकार ारा िनधािरत र् पोथीक जे नाम <strong>दे</strong>ल गेल ओकर काशन परीक्षा <strong>ह</strong>ोयबाक मातीन िदन पि<strong>ह</strong> बाजार मे उपल भेल जाि<strong>ह</strong> सं बेसी किठनाई भेल आ मैिथली<strong>िव</strong>षय के घोर आघात लागल | बार<strong>ह</strong>वीं क लेल "ितलकोर भाग-२" केर काशनसे<strong>ह</strong>ो ब बाद मे भेल | इ पोथी नि<strong>ह</strong> त छा लोकिन <strong>दे</strong>खलक आ नि<strong>ह</strong> त िशक्षकलोकिन <strong>दे</strong>खलिन िकयक त पोथी छपले नि<strong>ह</strong> छल | फरवरी मे एकर परीक्षा भेल आतखन इ पोथी बाजार मे उपल भेल | सूण र् बष र् बीत गेल , फॉम र् भरल जाचुकल छल मुदा पोथी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>बाक कार म<strong>ह</strong>ा<strong>िव</strong>ालय मे एकर पढौनी नि<strong>ह</strong>भेल| एकरा संगे दोसरो पोथी ज ुडल अिछ | बी. पी. एस. सी. पाम से<strong>ह</strong>ोमैिथलीक लेल उपयु नि<strong>ह</strong> अिछ, जाि<strong>ह</strong> मा<strong>दे</strong> कता र् आ छा द ुन ू के असु<strong>िव</strong>धा भर<strong>ह</strong>ल अिछ | राजकमल चौधरी क " ललका पाग " छा लोकिन मा एकटा कथाललका पाग पढ़य वा सूण र् पोथी पढ़य , एकर िज कत<strong>ह</strong>ु नि<strong>ह</strong> अिछ | पोथीकउपलताक कमी प ूण र् करबामे मैिथली अका<strong>दे</strong>मी ,साि<strong>ह</strong> अका<strong>दे</strong>मी सक्षम नि<strong>ह</strong> अिछ |य ू . पी. एस . सी से<strong>ह</strong>ो उटपट ंगे अिछ | म<strong>ह</strong>ाका सूण र् <strong>ह</strong>ोयबाक चा<strong>ह</strong>ी | मादवती क द ू टा स <strong>दे</strong>बाक की तुक अिछ ? जखन की एकर पामातकोर रक <strong>ह</strong>ोयबाक चा<strong>ह</strong>ी , तीन चािरटा म<strong>ह</strong>ाकाक नाम <strong>ह</strong>ोयबाक चा<strong>ह</strong>ी , जाि<strong>ह</strong>208


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सं <strong>िव</strong>ाथीर् लोकिन कें छूट भेटय| ब रास उ रीय रचनाकार लोकिन कें ाननि<strong>ह</strong> भेटल अिछ , जकर पुना र् वलोकन अावक अिछ |य.जी.सी., ू य.पी.एस.सी. ू कें चा<strong>ह</strong>ी जे सभ <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालय सभ सं मैिथली क िशक्षकक स ूचीउपल <strong>ह</strong>ोबय जाि<strong>ह</strong> सं िबषय सं संिधत समा सभक िरत िनदान भसकय | ातक थम स मे कला, <strong>िव</strong>ज्ञान, वािण संकाय मे नीता झा केर कथा"बाय -बाय अंकल " कें ान द क <strong>दे</strong>वश ंकर नवीनक संपादक मे एन.बी.टी. ाराकािशत एक सय पचीस टाकाक द ू टा पोथी पचास अंकक पढाई लेल बोझ डाललगेल एकर िकयो <strong>िव</strong>क नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल गेल| िताक र पर ातकोर रक पोथीराखल गेल अिछ जखन की अ लेखक लोकिनक उ कोिटक पोथी उपल छल |इू, बी.पी.एस.सी., य ू .पी.एस.सी., साि<strong>ह</strong> अका<strong>दे</strong>मी , भारतीय भाषा संान आय.जी.सी. ू केर मैिथलीक किमटीमे एकटा <strong>िव</strong>शेष काकस <strong>ह</strong>ाबी अिछ | नाम िगनल चुनलअिछ - भीमनाथ झा ,नीता झा , अमरजी, राम<strong>दे</strong>व झा , <strong>िव</strong>ानाथ झा <strong>िव</strong>िदत,वीणाठाकुर, अमरनाथ, <strong>िव</strong>भूित आनंद, रमण झा | की ण व के अितिर मैिथली मे<strong>िव</strong>ान ् नि<strong>ह</strong> अिछ? िदी केर मैिथली - भोजपुरी अका<strong>दे</strong>मी से<strong>ह</strong>ो काईवाद मेजकरल अिछ| की ऐना मे मैिथली केर सवांगीण र् <strong>िव</strong>कास <strong>ह</strong>ोयत? इ अिछ जेएकरामे कालम असार पिरवतर्न िकयक न<strong>ह</strong>ी ं <strong>ह</strong>ोयत अिछ ? एि<strong>ह</strong> लेल मैिथली संज ुडल सभ लोकिन कें जागय पडत | सभ सं नीक <strong>ह</strong>ोयत जे मैिथलीक िशक्षा<strong>दे</strong>िन<strong>ह</strong>ार वा ज ुडल सभ टा सरकारी वा गैरसरकारी संा ऑनलाइन भ जाय , िकयकत जखन धिर मैिथली ,नव तकनीक इटरट सं न<strong>ह</strong>ी ं ज ुड़त ओकर चुती बढ़बेकरत | एि<strong>ह</strong> लेल मैिथल संा सभ कें पुरान श ैलीक ान पर नव रा<strong>ह</strong> पर चलयपडत|(लेखक "िमशन िमिथला " केर संयोजक आ ऑनलाइन ि<strong>ह</strong>ंदी मािसक पिका "समय दप र्ण" केर संपादक छिथ)१.कािमनी कामायनी- कथा समय कालआ २.अनमोल झा-लघ ुकथा- अिधकार१. कािमनी कामायनी209


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कथासमय कालअईठ्ठ बासन . . .सब ओि<strong>ह</strong>ना बरा ंडा सए ल’ क’ भनसा घर धिर पसरल छल ।कुरसी इर घ ूमल .टेब ुल उर घसकल. . . . िबछौन स’ ल’ क’ बा<strong>ह</strong>िर आ ंगन केम ंडवा धिर न ूआ फा िछिडआएल. . . म<strong>ह</strong>ाज ु के बाद रणभूिम क’ िित सन दृ. .. . ।काकी क़ो नजिर नि<strong>ह</strong> अयली<strong>ह</strong>. . . ।घरे घर . .. बाङी झाङी तािक औलासू भाय . .. . मुदा एकदम स ू◌ुन . .. . .िकयो को .. . . . ।किनए काल मेंगौरी ब<strong>ह</strong>रेली .. .पङोिसया के घर स’ । ‘ दाय. . .काकी क ◌्र. .? .।’ सूभाए के <strong>दे</strong>िख ओ किन सकपका जेका गेल ।दिङभंगा मेिडकल कालेज में पढै छिथ. . .कि<strong>ह</strong>यो काल क’ गाम आिब जायत छिथ . . ..।अपन माय बाब ूजी त’<strong>ह</strong>ैदराबाद में र<strong>ह</strong>ैत छिथन . ..मिझला कका गामे में रि<strong>ह</strong> गेलिख. . . ।काकी बङिस<strong>ह</strong> सॅ ख ुआबए िपयाबए छिथ . .आ’ जौ ं िकयो बगलक श<strong>ह</strong>िर ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय जाएत’ एक िदन पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनका समाद द’ दै. . .आ’ ओ सु के पिस के खेनाय . ..कख रो<strong>ह</strong> ु माछ. . . कख मखानक खीर. ..कख िटकरी . . .िपङिकया ..बना बनाक’ पठा दैथ ।. . . .. . . गौरी बेसी काल धकमकायल नि<strong>ह</strong>ं र<strong>ह</strong>ल. . .आ’ ऑिख सॅभटभट र खसबैत प ूबिरया टोल िदस <strong>ह</strong>ाथ उठा क’ बाजल ‘ मॉ. ◌्◌्◌्. .. <strong>ह</strong>ौआ ...<strong>ह</strong>र जा र<strong>ह</strong>ल अिछ तमसा क’ ।’ िरा द ूरे सॅ <strong>दे</strong>खाय पिङ र<strong>ह</strong>ल छल ।सूभायके ग ब ूझवा में <strong>िव</strong>लंब नि<strong>ह</strong> भेलि . .. . .।ओ ती गित सॅ दरवा प’अयला आ’ द ूरखा मे लागल म ंटुआ के सायिकल खींचैत िरा के पछोङ धेला ।ताबङतोङ पैिडल मारैत द ुइए डेग प’ पकिङ लेलिख िरा के . . . ।काकीस. .. ..ऑिख कािन कािन क’ अङ<strong>ह</strong>ुल फूल सन लाल भेल . .. ।सू काकी के िकछुनि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong> . . . िरा बला के घ ुरौलिथ . .. ।अपना िखङकी दरवा सॅ <strong>ह</strong>ुलकीमारैत लोक़ . . ।दलान .. .आ ंगन . . .टपैत . . .काकी चुपचाप सू के पाछॉ चलैत . .. अपन कोठरीमें आिबपलंग प’ बैस र<strong>ह</strong>ली. . . .।गौरी के द ू िगलास बो के शरबत बनाबय लेल कि<strong>ह</strong>ओ काकी के पलंग ल’ ग राखल एक गोट कुरसी के सोझ करैत बैस र<strong>ह</strong>ला “ कएजाए छलौ ं एना. ? . .बताि<strong>ह</strong> भ’ गेलौ ं की . . .. .।शरबत पीिब क’ काकी के शरीर में िकछु जान सन ब ूझैलै. . . ..।ओ’ िकछुबाजय चा<strong>ह</strong>ली . . .मुदा फेर कं ठ अव <strong>ह</strong>ोमय लगलै आ आखर के ान प’ द ुऑिख सॅ र कोशकी के उ धार सन फुिट पङलै. . . . .।आ’ ओ’ अपन ऑचिरसॅ मॅ<strong>ह</strong> ू झािप कण र में ंदन करय लगली ।. .सू िकछु काल धिर <strong>ह</strong>ुनका ओि<strong>ह</strong>नाकानय <strong>दे</strong>लिथ. . . . . ।मोनक सबटा गद र् गुबार ....धिर ु . . .मािट. . . मवाद बि<strong>ह</strong>जाए लेल ।ई परम सि<strong>ह</strong>ु. . खटिन<strong>ह</strong>ािर स्ी. . . को िलख लोढा पिढ पाथिर’ . . . गमारअठा<strong>ह</strong>रम सदी के नि<strong>ह</strong> छली .. . . जनक आमीर् सॅ िरटायडर्. . ..अपन धीया पुता के210


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नीक ूल <strong>दे</strong> छलिथ . . ..।मुदा भाक सोझा त’ <strong>िव</strong>धाता से<strong>ह</strong>ो नतमक . ..।<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> ए<strong>ह</strong>ेन पुष सॅ भेलि . . ..जे ाचीन कालक चािरिक दृ िकोण सॅ त’बङ उम . .. नि<strong>ह</strong> चोर बङ . . .नि<strong>ह</strong> लबरा लुा . . .नि<strong>ह</strong> को जी जाित केताकब झॉकब दा . .. िसकरेट. . .. . म ्◌ु◌ादा. अप दिनया ु में ◌ंमगन घर पेलवारकको िचंता . ... .. छै. . सब िकछु .. . पाय कौङी में कय कोताि<strong>ह</strong> करैतछिथ. . . . .।<strong>ह</strong>ुनक परम यशी िपता के ई फरमान . . ..जे आय धिर <strong>ह</strong>ुनक कुलकस्ीगण बा<strong>ह</strong>िर करी करय नि<strong>ह</strong> गेली .. ओ कोना जेती<strong>ह</strong> .. . . ।एतेक द ुरिदनत’ <strong>ह</strong>मर नि<strong>ह</strong> आिब गेल जे स्ी के कमाई सॅ पेट भरल जेतैक़ . .. .त’काकीके पढेबाक शौख मोनक को कोन में दाबल रि<strong>ह</strong> गेलि ।घर वर <strong>दे</strong>ख क’ . .. . नीक जका पता लगा क’ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> भेल छलै .. . बेस वािगन क’ .. .खानदानी छलैथ. .. जमीन जायदाद छलै भाई सब आफीसर. . वर.. .लग’ क कओलेज में लेरर छला<strong>ह</strong>. . .।<strong>दे</strong>खबा में . . . सुदश र्न . . .।आर िक<strong>दे</strong>खैत छै कागत. . .।काकी एकटा बिधयािर ु . ..कमासुत आ’ आज्ञाकारी पुतौ<strong>ह</strong>क प में बङ ितित भेलछली<strong>ह</strong> ।शः श कालम में पेलवारक प बदलए लगलै . . .व ृजन अपनअंत<strong>ह</strong>ीन यार्ा के यािक <strong>ह</strong>ोईत गेला<strong>ह</strong> . .. ननिद . ..िदयर सब<strong>ह</strong>क अपन िगर<strong>ह</strong>ी .. .. ।<strong>ह</strong>ुनक अप पेलवार में चािर टा िधया पुा अवतीण र् भ’ गेलिख. . . ।म ्◌ु◌ादा पित ओि<strong>ह</strong>ना <strong>िव</strong>र. . .अ<strong>ह</strong>ू ज ुग में भिर चु कङू तेल .. . माथ में चुभचुभ करैत. . . . . धोती . . .मोटका खिर के कुरता पि<strong>ह</strong>र . . .काख तिरछाता दब अपन फटफटी सॅ कओलेज जायिथ .. . ।आ’ बाकी समय अपन पढायिलखाय प ूजा पाठ . . .।अि<strong>ह</strong>ना चलैत रि<strong>ह</strong> जैते. . . जीवन त’ कोन खराप. . . . मुदा िधया पुा लग पासक’ इसकूल ..कओलेज सॅ पिढ ज ुवावा के दरवा प ढाढ <strong>ह</strong>ोमए के कोरिससकरैत. . . .बङ बङ ऑिख में ..... ..अपन ि<strong>ह</strong>ा के अिधकार मा ंगय लेलपॉिख फङफङाबए .. .लगलै. . . तखन एक गोट धम र् संकट. .ठाढ . .. ।काक’ माय. . .कतेक रास .. .. . .संजोग. बेटी के िसरदानक तीक्षा में. ..<strong>दे</strong>वता िपतर के तनाए आर ंभ किर <strong>दे</strong> छली<strong>ह</strong>।पैघक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतय तखन दोसरक बा ख ुजतै . .. ।आ’ मोनक ग करएलेल बेकल . भ’ क’ पित ल’ ग बैसिथ त’ ओ मरखा<strong>ह</strong> बरद जका िबदिक जािथ ..‘ एखन कोन लय <strong>ह</strong>ोमए जा र<strong>ह</strong>ल छै. . . .<strong>ह</strong>ेतय सब िकछु समय प’ . . . .।’ िचंतन मनन में डूबल . .. त मीमा ंसा बॉचए वला . . . िपता को जेबाके नामेप’ चीज बो ..फें कनाए. . .शु क’ दैथ. ।. .अ<strong>ह</strong>ंकार अपना सॅ स<strong>ह</strong>स् गुण भारी. . . .परदादा के गजराज त’ चिल गेलि मुदा ओकर स्र्वण घंटी ई बिलुर<strong>ह</strong>ल छिथ ।म<strong>ह</strong>ानंद बाब ू के पङपोता . . . . . .भलमाष लोक आब बचले कछै. . . . .जै छै <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं छी बस. . . . ।काकी अपना भिरसक य किरए र<strong>ह</strong>ल छली<strong>ह</strong>. . . ।पंजीयार के बजा कए. .211


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्.गोितया िदयाद . . . सर कुटुम लगुआ िभआ में तरे तर. .कतेक पाय कौङी खरचैत. . . .तआ तीमन .. . खेनाय िपनाय ।जखन िकयोको नीक कथा के संदभर् में िकछु खबिर दैक . . . दौङ क’ .. . .भरल उा<strong>ह</strong> सॅ. . .घरबला ल’ ग जायिथ. . . . ‘ अ<strong>ह</strong>ॉ एक बेर <strong>दे</strong>ख लैितयै . . ..अपन ऑिख सॅ.. .बङका गामक लङका छै. . . डार छै कलुआ<strong>ह</strong>ी में .. ।’घरबला सुिनते भङैक जायथ. . ‘ <strong>ह</strong>े सुिनयौन. . . .ि<strong>ह</strong>नक ग. . . अप र<strong>ह</strong>लीबङौदा आ’ अ<strong>ह</strong>मदा बाद में. . .. आ’ <strong>ह</strong>मर बेटी र<strong>ह</strong>त कलुआ<strong>ह</strong>ी में. . . . .।अ<strong>ह</strong>ॉके िदमाग त खराब भ’ गेल अिछ . .. . .।ओकरा लेल भोले नाथ नीक सॅ नीक‘ बर’ पठौता. . ।’कतेक बरख सॅ अि<strong>ह</strong>ना चिल र<strong>ह</strong>ल छल ।कतेक सु बीतैत र<strong>ह</strong>लै . . . .कतेक सभालगैत र<strong>ह</strong>लै .. बागमती ि<strong>ह</strong>मालयक पिघलल बरफ सम ्◌ु◌ार में पठबैत र<strong>ह</strong>ल छल.। का िपता के कओलेज सॅ एम ए .किर द ू बरख बैसला के पात .. . बी. एडसे<strong>ह</strong>ो किर छल. . . ।वएस त’ ढाढ र<strong>ह</strong>तै ... ... . िदन प’ िदन बीतलचलल जा र<strong>ह</strong>ल छल. . . ।पोरका सुए एक गोट कथा <strong>दे</strong> छलै .. ।दिङभंगे मेिडकल सॅ पास. . . एखनकरी छलै .. . .एम डी के तैयारी करैत छल .. . घरक बङ सुखीतगर. . .।मुदा कका िखिसयािन िबलािङ सन ध ुरख ु ंचय लगलिख .. .जे सू के मॅ<strong>ह</strong> ू अनसन . .। ‘ बेरोजगार डार गरा में बॉिध िदयै . . . .जा धिर करी चाकरी <strong>ह</strong>ेतै .. . . गाम में बैस बेटी उसीिनया कुिटया करत. . . जन मजूरक जलखईपनिपयाई . .बत .. . . खबािसन बिन क’ रि<strong>ह</strong> जायत भिर जीनगी. . ।’ .‘ त उिठयौ अप. . . .सव र्गुण संप वर .. . ताकए लेल . .जखन पाए कौङीिगनबे करबै. . . .त’ ईम ूछा िकएक मार र<strong>ह</strong>ैत अिछ सिदखन .. . .िक घरे में बैसा क’ रख रख ब ूढकिर <strong>दे</strong>बै बेटी के ।’ काकी के ि<strong>ह</strong>ब कतेक बेर फािट चुकल छलै. . . ओ कािनखींझ क’ बािज भुिक क’ रि<strong>ह</strong> जाय छली . . . की किरतिथ. . . . . उपै की .. ..।ई उिचत अिचतक ग<strong>ह</strong>ीङ सोच. . . घरक मािलक सॅ <strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong> केनाय <strong>ह</strong>ुनका उिचतनि<strong>ह</strong>ंलगैत छल ।ओना त’ <strong>ह</strong>ुनका पीठ प’ बङ लोक .. . गोितया िदयाद सॅ ल’ क अपनभाय ब ंध ु धिर <strong>ह</strong>ुनका एक सॅ एक कथा पठबैथ. . . . अमेिरका वाला भाय त’ पाएपठाबए लेल से<strong>ह</strong>ो तैयार बैसल .. . .मुदा ोफेसर सा<strong>ह</strong>ब के की क<strong>ह</strong>ल जाओ .. . .ओ त’ मदिदगार के’ शु ब ु िझ ऑिख लाल िपयर के घर में कूदय लागैथ. . .‘ <strong>ह</strong>े .. . <strong>ह</strong>म म ूईल नि<strong>ह</strong> छी. . . जे लोक <strong>ह</strong>मर बेटी प’ दया करत. . . ।बेसीिदक करब त’ <strong>ह</strong>म गरा में ससरफानी लगा क’ मिर जायब. . .लईत र<strong>ह</strong>ब तखन ... ।’ ‘ बीस लाख में ओ कारी ध ुुर. .. . . .अपन खानदान में पि<strong>ह</strong>ल पढल. . ..िडिबया. .के ईजोत में पिढ पिढ क’ इ ंजीिनयर बनल .. .’ ‘ ओ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मर समिध ... .का ंध प’ अंगोछा. . . रख . .. तर<strong>ह</strong>ी प’ आ ंगुर सॅ तमाकू चुनबैत. . ।’212


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जखन शुक समय आबै. . . घर में कलेस बिढ जाए. . . आ’ पिरणाम काकी आठआठ सा ंझ उपासल रि<strong>ह</strong> जायथ. . . .ा से<strong>ह</strong>ो खराप भ’ गेलि . . .सिदखनढैकरैत. . . . गैस सॅ पेट फूलल. . . ब्लडशर . .आ’ <strong>ह</strong>ाट र् क’ बीमारी से<strong>ह</strong>ोकिस क’ गि<strong>ह</strong>या लेलकि. . .।मानिसकतनाव से फराक़ . ।सु के आय र् <strong>ह</strong>ोय. . . एतेक ओिरयानी..... .. . . . एतेक ब ु िधमित. स ्◌्री. . .मुदा ितकूल पित के सोझॉ कतेक बैल. . .।ई िमिथले अिछ जतय अनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> धङे सॅ चिल आयल र<strong>ह</strong>ल अिछ। िगर<strong>ह</strong>ी क’गाङी के द ुन ू पि<strong>ह</strong>या. . . . .द ू िदस. . .भेलोपरा ंत. .गाङी पटरी प’ ससरैत. र<strong>ह</strong>ैतछै .. ..।कख काल लगैत अिछ जे आब उनार <strong>ह</strong>ैत .. . . आब <strong>ह</strong>ैत. . .. मुदा फेरकोना कोना ससरए लगैत छै .. ।बतीस बरक वैबाि<strong>ह</strong>क जीनगी में काकी के िकयो भागैत . .पङैत. . वा मया र्दा<strong>िव</strong>ि<strong>ह</strong>नवा’ उच्ृकल <strong>ह</strong>ोइत नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ख छल .. . ।मुदा आब स<strong>ह</strong>नशि जेना दम तोिङ<strong>दे</strong> <strong>ह</strong>ोए. . . ।इर रा मे सरकार बदललै . . .आ’ कि<strong>ह</strong>या कय के िबझाएल . . .घ ुनाएलबेकार सङैत बीएड.िडी वला सब के िकतक तालाख ु िज गेलए .. . ।िपता कोना कोना ढिर गेलिख .. . . गौरी के से<strong>ह</strong>ोलघीचक इसकूल में करी लािग गेलए. . . ।माएक’ करेज ज ुङैलि. . .. पढैिलखै वाला काज में धीया के मोन ब<strong>ह</strong>टरेतै. . . ।आ’ सुयो वर से<strong>ह</strong>ो. . ... . ।घरक मा<strong>ह</strong>ौल में त’ <strong>िव</strong>धाते जे पिरवतन आनए चाि<strong>ह</strong>तिथ तख संभव छल. ..।पु द ु को बा<strong>ह</strong>रे पढाई किर र<strong>ह</strong>ल छल. . . छोटकी से<strong>ह</strong>ो बीएड किर किरपकिङ छलै. . .।कतेक बरख बाद भगवितक िकरपा सॅ ोफेसर सा<strong>ह</strong>बक मोन डोललै . . .. एकगोट कथा पिस पङलै. .. . .।मुदा ओ अिगला वैसाख में <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> करता. . .।बेस. . ..<strong>ह</strong>ुनके कोन <strong>ह</strong>ङबङी छले .. . जे <strong>ह</strong>ङबङी आ’ ध ुकध ुकी छलै. .. . ..से त’ का वा’ <strong>ह</strong>ुन माएके ..।अिगला वैसाख मे एखन एगार<strong>ह</strong> मास <strong>िव</strong>लंब छल ।.. .आब जे छल . . पिसन त’ वए<strong>ह</strong> कथा. . . िक म ूल गो .. . टर के . ..पेलवार नीक़ . .समिध से<strong>ह</strong>ो उरीय अिधकारी .. . . .श<strong>ह</strong>िर में मकान. . . ।काकी के चोटकल मुॅ<strong>ह</strong> प’ जेना िकछु <strong>ह</strong>िरयरी आबए लगलै. . . .।भगवतीक’िचनवाङ प’ बैस गो<strong>ह</strong>राबए लगली<strong>ह</strong>. . .’ अ<strong>ह</strong>ी ं क़ . असरा मैया . . .जौई कथा भ’ जायत जोङा छागर चढैब. . . ।’ गौरी के मिलन झमैल मुॅ<strong>ह</strong> प’से<strong>ह</strong>ो िकछु चु<strong>ह</strong>चु<strong>ह</strong>ी आबए लागल. . . त’ सबके <strong>दे</strong>खबाक अिधकार छै. . .ओ<strong>ह</strong>ो अि<strong>ह</strong> प ृी के ाणी . . . ओकरो स<strong>ह</strong>स्ों द ूरे सॅ ऑिख में ि<strong>ह</strong>लकोर मारैत<strong>दे</strong>खार <strong>ह</strong>ोमए लगलै. . ।अपन पुैनी बङका घरक मरित करबा ओकरा र ंगबा ढोरबा क’ एक गोट भ213


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>ह</strong>वेली क’ आभास दय <strong>दे</strong>ल गेलै. . . ।डयोढी के गेट बङ चाव सॅ अप ठाढभ’ क’ काकी लाल र ंग सॅ. . र ंगबेलि .. ‘ अि<strong>ह</strong> गेट सॅ <strong>ह</strong>मर बेटी मॅ<strong>ह</strong>फा सॅ <strong>िव</strong>दा<strong>ह</strong>ैत. ।<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> राित िबजली के लङीआ’ लाईट सॅ सजल ई कतेक िद लगतैक . .।’ बजैत बजैत <strong>ह</strong>ुनक ऑिख मेंइधषी जेना झलिक उठै ।वर पक्षक इासारे द ुरागमन चतुथीर्क पराते भ’ जेबाक िनधािरत र् भेलै. . ।ताि<strong>ह</strong>लेल . .. दान द<strong>ह</strong>ेजक चीज वोक ओिरयान <strong>ह</strong>ोमए लागल छल. . ।<strong>दे</strong>खैत <strong>दे</strong>खैत फागु आिब गेलए. . .।चारोकात मॅ<strong>ह</strong> मॅ<strong>ह</strong> करैत फगुना<strong>ह</strong>ट .. ..लोकक शरीर ’ सॅ भिरगर वस् उतिर क’ <strong>ह</strong>ुक वस् ान <strong>ह</strong>ण किर छल ..।वातावरण िकछु सो<strong>ह</strong>नगर भ’ गेल छलै .. .।घर सॅ ल’ क’ अङोस पङोस धिरके नवतुिरया सब में गौरी दीदी के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क उा<strong>ह</strong> िकछु <strong>िव</strong>शेषे प सॅ छल .. .‘ बिरयाती सॅ से परीा लेब <strong>ह</strong>म सब िक ओ सार सब र्ा<strong>ह</strong>ी ा<strong>ह</strong>ी करता ।’ मायिपितयािन सब िमलजिल ु क’ कि<strong>ह</strong>या कए अदौङी दङी खोईट क’ रािख र<strong>ह</strong>िथ . . ।लकङी के सर समान . . . ओि<strong>ह</strong> लेल त’ खेतक आिरए आिर बङ शीसो.. . .िकछु बङपुरान सीसो कािट क’ दलानक’ पछबिरया ओसारा प’ गेिटआयल .. ।तै ं छोटकाकका फिन र्चर सब बनबए लेल . . .बढीबा के काितके सॅ अपन दरवा प’ बैसा त<strong>ह</strong>िथ . . .।बचलै .. . वर किनया आ’ समिधयाना के न ूआ फा .. . त’ ओआब िक लोक जोगा क’ राखत . . .श<strong>ह</strong>िर बजारमें तुरते भेंट जाईत छै. . . . .. सबटा काज प इीनान सॅ नजिर फेिर काकीसिरप<strong>ह</strong>ॅ◌ु बङ स छली<strong>ह</strong> . . .।ओ िदन भिरसक रिब छल. .. .ोफेसर सा<strong>ह</strong>ब अपन दलान प’ अराम कुरसीप’ बैिसएकबार पिढ र<strong>ह</strong>ल छला. ..।तख पो मैन प<strong>ह</strong>ु ॅचलै. .. .गामक पोमैन . .. अराम सॅ अपन घरक काज ..ोता. िप<strong>ह</strong>ानी िनबटा क’ छुिए िदन बचला<strong>ह</strong>ा डाक बॉटेत छल .. ।िचठ्ठी पढलोपरा ंत<strong>ह</strong>ुनक नजैर . . .एखबार सॅ उिठ क’ आकास में अटिक गेलि . . .।िलखल त’ िकछु <strong>िव</strong>शेख नि<strong>ह</strong> . . .एतबे छल द ू पॉित ‘ <strong>ह</strong>मरा माफ कएल जाओ. ..<strong>ह</strong>मर बालक अपन औिफसे के एक गोट स<strong>ह</strong>कमीर् सॅ<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> किर लेलिथ. . .।’ ◌ंमुदा ई द ू पॉित ओि<strong>ह</strong> घरक लेल के<strong>ह</strong>ेन पैघ <strong>ह</strong>ङ<strong>ह</strong>ङीब सािबत से वण र्नातीत . .. .अपन कोठरी में पलंग प’ बैसल काकीबरक ललका पाग में सुईया ताग ल’ क’ घ ुस लगा र<strong>ह</strong>ल छली<strong>ह</strong> . .. .<strong>ह</strong>ाथ कािपकािप क’ जेना फङफङेलि. . . . आ’ ध ुकचुके में <strong>ह</strong>ुनक ाणपखे संसारक सबब ंधन तोङैत एकदम फुर र् सॅ उिङ गेलए. . . . ।बौराएल सन धीया .. . .माएक छाितप’ माथ पटिक पटैक क’ िबलखए लगलै .. . . ‘ <strong>ह</strong>मरौ िकएक नि<strong>ह</strong> अप संग ल’गेल<strong>ह</strong>ूॅ. . . ।’ बेटी के <strong>ह</strong>्दयक भाव माय सॅ बेसी आर के जािन सकैत अिछ. . . .िबन मोलक ओिकल. . . पैरोकार ।214


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िदन के<strong>ह</strong> लय ंकारी <strong>ह</strong>ोय .. .बीितए जाईत छैक़ . . .म सन जीवट परानी . ... ज<strong>ह</strong>ॉ अ आ’ पािन शरीर में गेल .. ..काया उिठपुिठ क’ ठाढ भ’ जाए छै. . .।जे <strong>ह</strong>ो . . . पि<strong>ह</strong> जका त’ नि<strong>ह</strong> मुदा ओि<strong>ह</strong> घर में फेर सॅ गित <strong>िव</strong>िध त सुएभ’ गेल छल . .।रोज रोज ऑच पजरै. . .सो<strong>ह</strong>ारी . ..भात . . .तरकारी ...दािल .. .राले जाए . .ोफेसर सा<strong>ह</strong>ब अपन कओलेज़ . .बेटी. . द ून ू अपन अपनइसकुल. . .. . करी प .. ।ओि<strong>ह</strong> अङ. . पािन बािढ वला समय में .. . . .सतू के खबिर भेटलै. . .ओ. . .क<strong>ह</strong>ुनाकिर छाित भिर पािन के चीरैत प<strong>ह</strong>ूचल छल. . .।भेलए िक जे जखन मुन<strong>ह</strong>िर सा ंझ बीत गेलए .. . भदवािर के घनघोर धार धारब<strong>ह</strong>ैर राितयो में जखन गौरी अपन इसकूल सॅ नि<strong>ह</strong> घ ुरली. . .त<strong>ह</strong>न िपता के करेज लो<strong>ह</strong>रबा के ध ुकनी सन ध ुक ध ुक करए लागलै. . .भिर रातिपता आ’ छोटकी बेटी. . .अन<strong>दे</strong>सा क’ बङका बोझ क’ नीचा छटपटैत . . .जागल.. .. सगरे राित बािढ क’ घों . .. घों करैत. . . सोर .. .चारों कात बे ंग झींगुरक. .. .कुकुर .. . .निढया के डरोन र .. . नदी के बॉध से<strong>ह</strong>ो टुिटगेल छलै . . .. यातायत ठ. . . न . .बस. िगत . . .जे ज छल. . .तेघेरोल. . . .केको लोक पािन में दि<strong>ह</strong>या भिसया गेलए .. . ।ई समाचार रेिडयो प’ भोरे भोर आिब र<strong>ह</strong>ल छल . .।जखन स ूरजोदय भेलै .. . ोफेसर सा<strong>ह</strong>ब अपन छोटका भातीज सॅ किन िन<strong>ह</strong>ौरेकरैत सन क<strong>ह</strong>लिख. ‘ किन गौरी के इसकूल जा क’ खबिर आनए लेल ।ओकर माएअपना घर मे अलगे कूदय लगिल पॉच पॉच <strong>ह</strong>ाथ .. ‘ अि<strong>ह</strong> दा<strong>ह</strong>ङ में कए जायत<strong>ह</strong>मर प ूत भिसयाबए लेल. . . ।’ मुदा भाितज गौरी श ंकर माए के परतारैथ. ..बङ ि<strong>ह</strong>त करैत भिर भिर ठे<strong>ह</strong>ुन पा◌ािन में क<strong>ह</strong>ुना क’ सायिकल खीचैतिनकलल।रोड प’ त किन कम पािन र<strong>ह</strong>ै. . .उचगर सङक छल .. .मुदा को को त’ मतप ूछु. . . .सायिकल सॅ उतैर उतैर क’ चलए पङ..◌ै. . . . ..कख काल त’सा◌ुयिकल माथ प’ से<strong>ह</strong>ो उठा लैक़ . . चारो कात लय ंकारी दृ . . .. जतय धिरनजिर जाए. . . पािनए पािन. . . .।पािन में ठाढ गाछ .िबरीछ .. .ओना त’ बङ नीक लगै .. .मुदा गाछ सॅ बाल झ ्◌ु◌ाला जका खाट. . ओि<strong>ह</strong> प राखलचीज वो .. . गाछ प बैसल घरबैया. .. .सब <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>्दय टूक टूक <strong>ह</strong>ोमए लागै. .दोसर िदस जीनगी सॅ भरल .. .िधया पुा. . . पािन में उमकैत .. . ।तीन चािर गाम टॅिप क’ रोडे प’ ओकर इसकूल उर बािढक कोप न ्◌ै.◌ा . .<strong>ह</strong>ैडमारक ग सुिन गौरी श ंकरक <strong>ह</strong>ाथ सॅ जेना तोता उिङ गेलि .. . ।के<strong>ह</strong>ेनजाचना के काल .. . .कोन पापक सजा द’ र<strong>ह</strong>ल छिथ <strong>िव</strong>धाता . .. ।टुटल मन. . . असोथिकत .. .भेल दरवा प’ राखल चौकी प’ ोफेसर सा<strong>ह</strong>बपसैर गेल छला .. . ।215


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सु आिब चुकल छला<strong>ह</strong> .. .मुईलो परा ंत मायक साध अध ुरे रि<strong>ह</strong> गेल . .ओि<strong>ह</strong> बङकागेट सॅ बेटी के <strong>िव</strong>दा करबा के .. . गौरी अपन एक गोट स<strong>ह</strong>कमीर् संग <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> किरको आओर चिल गेल छल. . ।कका के बोल भरोस दैत सु एतबे बाजल छल‘ ई त अवंभाबी छल .. .इए<strong>ह</strong> छै◌े समयकाल।’9।11।09अनमोल झा (1970- )२.अनमोल झागाम नआर, िजला मध ुबनी। एक दजर्नसँ बेशी कथा, लगभग सए लघ ुकथा, तीन दजर्नसँ बेशीक<strong>िव</strong>ता, िकछु गीत, बाल गीत आ िरपोता र्ज आिद <strong>िव</strong>िभ पिका, ािरका आ <strong>िव</strong>िभ सं<strong>ह</strong> यथा-“ कथा-िदशा” -म<strong>ह</strong>ा<strong>िव</strong>शेषा ंक , “ ेतप” , आ “ एैसम शताीक घोषणाप” (द ुन ू सं<strong>ह</strong> कथागोीमेपिठत कथाक सं<strong>ह</strong>) , “ भात” -अंक २ (<strong>िव</strong>राटनगरसँ कािशत कथा <strong>िव</strong>शेषा ंक) आिदमे संि<strong>ह</strong>त।अिधकार-एकटा बात ानसँ सुिन ले लखना, जँ बेगारी खटमे <strong>ह</strong>मर आ अबाज ऊँ च ककेबजमे तऽ बासडी<strong>ह</strong> जे छउ तकरा खाली करऽ पड़तउ। <strong>ह</strong>मर पुरखा तोरा बाप-पुरखाक रैयतमे अपना जमीनपर बसे छला एि<strong>ह</strong> उपकार ले जे तू <strong>ह</strong>मरा म ँ<strong>ह</strong> ू लागलजबाब <strong>दे</strong>मे।-तकर मा की अ<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>मर उपजल बोिन <strong>दे</strong>ब आ अ<strong>ह</strong>ा ँक बेटा-भाितज <strong>ह</strong>मरइित िदस आिख ँ उठायत। <strong>ह</strong>ाथ-पैर तऽ तोिड <strong>दे</strong>बै तकर। <strong>ह</strong>ँ र<strong>ह</strong>ल बासडी<strong>ह</strong>बला सवाल से एते सा छैक जे खाली करबा <strong>दे</strong>ब अ<strong>ह</strong>ा ँ। दस-बीस साल जेबटाइयो खेती करै छै तऽ सरकार क<strong>ह</strong>ै छै जे खेत ओकरे िछयै आ द ू पा ँचपुरखा सऽ जाि<strong>ह</strong> डी<strong>ह</strong>पर बसल छी <strong>ह</strong>म सब से <strong>ह</strong>र ! <strong>ह</strong>ािकमक <strong>दे</strong>ल बासगीतपरचा से<strong>ह</strong>ो अिछ <strong>ह</strong>मरा लग।रामभरोस कापिड ‘ मर’ -साझा काशनमे <strong>िव</strong>ापित216


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्राम भरोस कापिड मर, धषा, पाल 1951-ज-बघचौरा, िजला धषा (पाल)।बकोठरी: औनाइत धँआ ु (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>), नि<strong>ह</strong>, आब नि<strong>ह</strong> (दीघ र् क<strong>िव</strong>ता), तोरा संगेजएबौ रे कुजबा (कथा सं<strong>ह</strong>, मैिथली अकादमी पटना, १९८४), मोमक पघलैत अधर (गीत, गजल सं<strong>ह</strong>, १९८३), अनअनिचार (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>, १९९० ई.), रानी चावती (नाटक), एकटा आओर बस (नाटक), मि<strong>ह</strong>षासुर मुदाबाद र् एव ं अनाटक (नाटक सं<strong>ह</strong>), अतः (कथा-सं<strong>ह</strong>), मैिथली संृित बीच रमाउं दा (सा ंृितक िनब सभक सं<strong>ह</strong>), िबसरल-िबसरलसन (क<strong>िव</strong>ता-सं<strong>ह</strong>), जनकपुर लोक िच (िमिथला पेिटस), ं लोक ना: जट-जिटन (असान)।साझा काशनमे <strong>िव</strong>ापितरामभरोस कापिड ‘मर’θ<strong>ह</strong>म २०६५ साल पुस २ गते साझा काशनमे अक्षक पमे पाल सरकार सं िनयुभेल<strong>ह</strong>ु ं । साझा काशन सरकार आ िकछु िनजी क शेयर <strong>ह</strong>ोल्डर सभक रािष्यितान अिछ जे अपन पुक आ पिका तं छिपते अिछ पाल अिधरा भिर एककक्षासं लऽ दश कक्षा धिरक सरकारी <strong>िव</strong>ालयक पा पुक <strong>िव</strong>तरण आ <strong>िव</strong>ी करैतआएल अिछ ।लगभग ९० करोडक कारोबार कर’ बला आ तीन सयसं उपर कम र्चारीक संलतामे<strong>दे</strong>शभिरमे २८ गोट शाखा, उप–शाखा, िय शाखा सभक संजाल काय र्रत् अिछ ।एकर ापना २०२१ सालमे भेल अिछ आ एखन धिर पाली साि<strong>ह</strong>कार वा<strong>ह</strong>ेक केओएकर अक्ष आ म<strong>ह</strong>ाबक नि<strong>ह</strong> बनाओल गेल छला<strong>ह</strong> । <strong>दे</strong>शमे बदलैत राजनीितकअवा आ समावेशी लोकतंक ाद ुभाव र् भेलापर म ंालयमे मधेशक म ंी लोकिनकवेश भेल आ तखन ख ूजल ४५ वष र्क बाद बर केबार । <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong>ल मधेशी,मैिथली साि<strong>ह</strong> मी एि<strong>ह</strong> गिरमामय पदपर बैसाओल गेल<strong>ह</strong>ं ु ।ई संा सालमे ३०–४० गोट साि<strong>ह</strong>िक पुक कािशत करैत अिछ । ईसभ साि<strong>ह</strong>िककृितक सभा भाषा मा पाली । ई पाली भाषा वा<strong>ह</strong>ेक आन भाषामे पुक नि<strong>ह</strong>छपैत छल । <strong>ह</strong>मरा गेलाक बाद मा<strong>ह</strong>ौल बनओल<strong>ह</strong>ु ं आ तखन िनण र्य भेल जे पालीवा<strong>ह</strong>ेकके भाषामे से<strong>ह</strong>ो पुक छापल जाए ।217


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बडकु<strong>ह</strong>िर कऽ भेलो िनण र्यकें कायायनमे र् काज बढाओल गेल । जाि<strong>ह</strong>मे सव र्थम<strong>िव</strong>ापित’क पोर िच ब<strong>ह</strong>ार करबाक िनण र्य कराओल । <strong>िव</strong>ापितक चिलत िचकेंसाझा काशनक कलाकारकें <strong>दे</strong>खा बनएबाक कतेको आ<strong>ह</strong> ओ पुरा नि<strong>ह</strong> कऽ सकल ।कारण छलै ताल उपलव्ध छोटिचमे <strong>दे</strong>खाओल <strong>िव</strong>ापितक पागक गिणत ओकरासमझसं बा<strong>ह</strong>रक <strong>ह</strong>ोएब । पालक चिच र्त कलाकार छिथ टेकवीर मुिखया साझाक ेकपुक पर <strong>ह</strong>ुनके िडजाइन र<strong>ह</strong>ैत छिन । <strong>ह</strong>मरा जनकपुर अएबाक र<strong>ह</strong>ए आ ताि<strong>ह</strong>संप ूव र् िचकें साव र्जिनक करबाक <strong>ह</strong>मर इा । बडमुिश्कलसं <strong>ह</strong>म पाग खोजल<strong>ह</strong>ु ं ।साझा काशनक एकटा कम र्चारीकें पाग पि<strong>ह</strong>रा ब ुझा कलाकार लग पठएल<strong>ह</strong>ु ं, तखन ओपागकें <strong>दे</strong>िख ेच कएलक आ तैयार भेल कलर <strong>िव</strong>ापितक िच, जे िमिथलालक<strong>िव</strong>ी कक्षसं िकछु मासमे <strong>िव</strong>ी भऽ चुकल छैक । दोसर खेप छापबाक तैयारी चिलर<strong>ह</strong>ल छैक, एि<strong>ह</strong>मे कागजमे सुधार कऽ <strong>िव</strong>ापितक िचकें आर िनखारल जएबाकयोजना छैक । ई िच <strong>ह</strong>म पटनामे जा जवाव<strong>दे</strong><strong>ह</strong> ि सभकें दऽ आएल छीयिन,मुदा ओ लोकिन एकटा समाचारो पिकामे <strong>दे</strong>बाक जरित नि<strong>ह</strong> ब ुझलिन ।एम<strong>ह</strong>र भा मसामे मैिथली भाषाक पि<strong>ह</strong>ल पुक वालकथाक ब<strong>ह</strong>ार भऽ गेल अिछ ।“बिगयाक गाछ” नामसं छपल ई पुक साझा काशनक इित<strong>ह</strong>ासमे पाली वा<strong>ह</strong>ेककथम मैिथली पुक भऽ गेल अिछ । राज<strong>िव</strong>राजक <strong>दे</strong>वे िमक संकलनमे १५गोट वालकथाक एि<strong>ह</strong> सं<strong>ह</strong>मे कथा सित िच सभ से<strong>ह</strong>ो िमिथला लोकिचमे अिछ। आब साझा काशनक दरबा खिज ु गेलैए, आ साि<strong>ह</strong>कार ओ मैिथली, भोजपुरी,अबधी, था, गुङ, आिद भाषाक िकएक <strong>ह</strong>ो अपन अिधकारक <strong>ह</strong>ेतु लिड सकैत छिथ।मैिथली ाकरण िलखबाक काज ार ंभ भऽ गेल अिछ – भाषा<strong>िव</strong>द ् डा. योगे .यादवक मे । मैिथली कथा सं<strong>ह</strong>, भोजपुरी कथा सं<strong>ह</strong>क काशन योजनागितपर अिछ । साझा काशनक पाली भाषाक रीय पिका ‘गिरमा’ मे आबमैिथली, भोजपुरी, अबधी भाषा साि<strong>ह</strong> सी समालोचना, िनब आब’ लागल छैक ।ई सभ पिरवतर्नक संकेत अिछ ।द ुन ू <strong>दे</strong>शमे मैिथली गित<strong>िव</strong>िधक जे िकछु घटना <strong>ह</strong>ोइत अिछ, तकरा स ूचना वा<strong>ह</strong>कसंकट छैक । भारतीय क लेखक अपनामे िसिमत भऽ गे पालक गित<strong>िव</strong>िधपर नजिर राखब जरी नि<strong>ह</strong> ब ुझैत छिथ । पिरणामतः ब<strong>ह</strong>ुतो स ूचना अप ूण र् र<strong>ह</strong>लअिछ । यास कएल जाइछ, जरीए ब ूझल जाइछ ।पाल ज्ञा ितान <strong>िव</strong>गत चािर वष र्सं राजनीितक िशकार भेल अिछ । गठन नि<strong>ह</strong>भे ब<strong>ह</strong>ुतो काज कल पड़ल छैक । पंि लेखकक धान सादकमे िनकलल‘आ ंगन’ पिका (जकर चच र् भारतीय प–पिका मे कि<strong>ह</strong>यो भेल) ठमकल अिछ,कतेको मैिथली पिरयोजना अप ूण र् राखल छैक । ति<strong>ह</strong>ना एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>च दजर्न भिर मैिथलीपुक छपल र<strong>ह</strong>ैत, से नि<strong>ह</strong> भऽ सकल अिछ । आ ई तख आबो संभव <strong>ह</strong>यत जंज्ञाक गठन <strong>ह</strong>ोइक । पा्रज्ञ लोकिनक ई पद राजनीितक काय र्कता र् सभ <strong>ह</strong>िथअएबामे जिट ु गेलासं ई िनष्भावी बनल िनिर<strong>ह</strong> पड़ल अिछ । एकरा राजनीितसं मु जंकऽ <strong>दे</strong>ल जाए तं अव इ<strong>ह</strong>ो मैिथली समेतकें नीक स<strong>ह</strong>योग त प<strong>ह</strong>ु ंचा सकैत अिछ218


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्।‘गोरखाप’ दैिनक एक प ृ मैिथलीमे दैत छैक, मुदा ओ<strong>ह</strong>ो प ृ मैिथलीकें कतेकउपकार करैत अिछ से <strong>दे</strong>खले पर पता चलत । तखन मैिथली भाषामे छैक ईसोषक बात ।िनजी चैनल सभ से<strong>ह</strong>ो मैिथलीमे समाचार शु कएलक अिछ । मा<strong>ह</strong>ौल बिन र<strong>ह</strong>लछैक । उपराष्पितक ि<strong>ह</strong>ी शपथ <strong>िव</strong>वादसं मैिथली ित जनमत वि ृ भेलैए, ईउपल<strong>िव</strong>्धए मानल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी । जे से मैिथलीक नीक संभावना छै पालमे–संघीयसिधान बनलाक वाद तं आओर । जं िक <strong>ह</strong>म साझा काशनमे छी ओसं पालकमैिथली साि<strong>ह</strong>क इित<strong>ह</strong>ासक काशनक योजना बनाओल गेल अिछ । पालक मै.सा.कइित<strong>ह</strong>ास िलखिन<strong>ह</strong>ार डा. फु कुमार िसं<strong>ह</strong> मौनकें <strong>ह</strong>म पारा आ<strong>ह</strong> कऽ चुकल छीयिनजे आधिनक ु कालकें कक अपडेट कऽ <strong>दे</strong>िथ । <strong>ह</strong>ुनक ीकृित आ पाुिलिपकितज्ञा अिछ ।एर पुक सभ से<strong>ह</strong>ो ख ुबे आएल अिछ । ‘मर’क पाली भाषामे “मैिथली लोकसंृित” काठमाूसं छिप कऽ बाजारमे अिछ । धीरे मिष र्क गजल सं<strong>ह</strong>(पालीमे) बाजारमे अिछ । रमेश र ंजनक क<strong>िव</strong>ता संग<strong>ह</strong> आिब र<strong>ह</strong>ल छैक तंरामान युवाव ारा कथा सं<strong>ह</strong> ब<strong>ह</strong>ार भऽ र<strong>ह</strong>लैक अिछ । ि<strong>ह</strong>मा ंशु चौधरीक क<strong>िव</strong>तासं<strong>ह</strong> आएल अिछ । रेवती रमणक नाटक सं<strong>ह</strong> अएलिन अिछ तं ‘मर’क सादनमेनाटक सं<strong>ह</strong> जीए ससं ब<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>यत ।आवकता छैक छपल पुक सभकें उिचत चार सार आ समालोचना समीक्षा ।जे आन भाषा जका ं मैिथलीमे द ुल र्भ अिछ । कक उदार <strong>ह</strong>ोब’ पड़त तखपुक काशनक सोकाज लगतै लोककें । संभव िथक आब’ बला काि ख ुशनामा<strong>ह</strong>ोइक मैिथली काशनक लेल ।šššसाझा काशनपुलचौक, लिलतपुर, काठमाूपाल३. प219


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३.१. गुंजन जीक राधा-प<strong>ह</strong>म खेप३.२.१. राज<strong>दे</strong>व म ंडल-सीमा परक झ ूला आ चीडीक जाित २. <strong>िव</strong>नीत उल-मनपरैत अिछ३.३.उमेश म ंडल (लोकगीत-संकलन)- आगा ँ३.४.कना शरण-इरट य ंवर३.५.१. सतीश च झा-भाषा आ राजनीित आ २. सुबोध कुमारठाकुर-ज ुग बदिल गेल३.६.१. ामल सुमन-मैिथली दो<strong>ह</strong>ा २. अिजत कुमार िम-अन मािट220


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३.७.१. िबनीत ठाकुर-गीत आ २. दयाका िम-<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागु३.८. शेफािलका वमा र्-बाजीगंगेश गुंजनज ान- िपलखबाड़, मध ुबनी।ी गंगेश गुंजन मैिथलीक थम चौबिटया नाटकबिधबिधयाक ु लेखक छिथ आऽ ि<strong>ह</strong>नका उिचतवा (कथा सं<strong>ह</strong>) क लेल साि<strong>ह</strong> अकादमीपुरार भेटल छि। एकर अितिरक् मैिथलीमे <strong>ह</strong>म एकटा िमा पिरचय, लोक सुन ू(क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>), अार- इजोत (कथा सं<strong>ह</strong>), पि<strong>ह</strong>ल लोक (उपास), आइ भोर(नाटक)कािशत। ि<strong>ह</strong>ीमे िमिथला ंचल की लोक कथाएँ, मिणपक का- बिनजाराकमैिथलीसँ ि<strong>ह</strong>ी अवाद आऽ श तैयार <strong>ह</strong>ै (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>)।गुंजन जीक राधा- प<strong>ह</strong>म खेपब ुझायल ता एतबे जे अयलौ ं माएक गभर् मे मास अपनि<strong>ह</strong> िनमा र्णक नरक स<strong>ह</strong>ैत,माइयो के स<strong>ह</strong>बैत ितपल भिर जीवनक पीड◌◌ा माएक एक-एक सा ँस द ुघ र्ट करैतकरैत <strong>ह</strong> अपनि<strong>ह</strong> ज सँ कएल <strong>िव</strong>कट पराभव ओकरा लेल। ओ यिप क<strong>ह</strong>ैतछैक- सानक ज म<strong>ह</strong>ासुख ! <strong>ह</strong>म तं सान, की ब ुझी तकरा क<strong>ह</strong>ी की ?...मुदा पुनः-पुनः माएक गभर् मे के रखलक <strong>ह</strong>मरा ? भिरसक िपता...वै<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनकेराखल जे, <strong>ह</strong>ोइत गेल <strong>िव</strong>किसत बत गेल रिधया ! एक िदन...सु छी एि<strong>ह</strong> गामक221


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्धरती पर ......खसल चे<strong>ह</strong>ों-चे<strong>ह</strong>ों करैत, यै<strong>ह</strong> झरकल<strong>ह</strong>ी <strong>दे</strong><strong>ह</strong>। से<strong>ह</strong>ो सु छी, माएतँ <strong>ह</strong>िष र्त िकु भेला ब<strong>ह</strong>ुत सुख-िचित िपता। भेिलयिन जे बेटी, ककर दोखयिद दोखे त ? जेना <strong>दे</strong>लिन <strong>ह</strong>मरा माएक गभर् तेना <strong>दे</strong> रि<strong>ह</strong>तिथ को बेटा।बाधा की ? तें अपन काज केर फल सँ असंतु माय पर थोपल दोखिकएक, कथीक?ओना, जे <strong>ह</strong>ो आिब त गेबे केिलयिन मायक कोरा- एि<strong>ह</strong> छोटोिछन घर-असोरा-आङनमे,बाड◌◌ीक ओलक गाछ जका ँ अपनि<strong>ह</strong> टो ंटी सँ <strong>िव</strong>किसत <strong>ह</strong>ोइत, सौ ंसे चतरल गेल<strong>ह</strong>िरयरगाछ समान। भ त गेवे कएलौ ं। जे<strong>ह</strong> भेलौ ं आब एतेक वख र् धिरक भ गेलौ ंबेसीबेटी त ओि<strong>ह</strong> ओले ब ुझल-क<strong>ह</strong>ल जाइए-कबकब, समाज । राधाक मन बड◌◌ेबौआइत छैक।एक क्षण एत, दोसरे क्षण नइ ं जािन कत ? मन खौ ंझाइत बड◌ छैक जे ओ ए<strong>ह</strong>नआए<strong>ह</strong> भेिल िकयेक ? अप भेल िक बना <strong>दे</strong>ल गेिल एना ? की ? द ुन ू मेकी ? बाए<strong>ह</strong>ू द ुन ू कारण सँ फराक िकछु कारण ? बा एि<strong>ह</strong> द ुन ूक िमर एकटा तेसर पिरणामिथक ओ ? बड◌ ाकुल <strong>ह</strong>ोइत अिछ- िकये सल छिथ कृ ? आ िक <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ंिछयिनसिल <strong>ह</strong>ुनका सँ ! की ? के करओ पुरबा सा<strong>ह</strong>ी एकर- यिद सले अिछ त ककरासँके ?... राधाक कं ठ सुखाएल- ओ<strong>ह</strong>,जल पीिबतौ ं द ू घोंट ! िपयास आकुल घैलची सँढारऽ गेली- घैल िर ढन ढन करैत...!िदवस क<strong>ह</strong>ी बा राित क<strong>ह</strong>ी, <strong>ह</strong>मरा क<strong>ह</strong>ला सँ की जीवन थ र् क<strong>ह</strong>ी साथ र्क, <strong>ह</strong>मराक<strong>ह</strong>ला सँ की <strong>िव</strong>षयो क<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>मर <strong>ह</strong>मर सन लोकक ई सब यिद अभव िकछु क<strong>ह</strong>य तक<strong>ह</strong>लोसँ की एि<strong>ह</strong> समाज मे मोजर त छुे पुख कें भ लु-नाङर ब<strong>ह</strong>ीर बता<strong>ह</strong>कना<strong>ह</strong>ो कोतर पुखे <strong>ह</strong>ा ँकत ई समाज िनयो करत िदशा केर ए<strong>ह</strong>ना मे िकछुउिचत-अपेिक्षत, <strong>ह</strong>ो आवक आबय को <strong>िव</strong>चारो त <strong>ह</strong>मरा क<strong>ह</strong>ला सँ की? अनठा<strong>दे</strong>तअपन<strong>ह</strong>ु ँ संगी-सिख-संबी धिर करत अक उप<strong>ह</strong>ास से<strong>ह</strong>ो सब स<strong>ह</strong>ला सँ की मन मेबड◌ अर-िब<strong>ह</strong>ाड◌ि◌, पािन आ पाथर ...एखनि<strong>ह</strong> ठाठ भेलय तैयार ऊठलय घर<strong>दे</strong>िखते-<strong>दे</strong>खैत द ू पल मे ढनमना खसैये के लोक बचाबए दौड◌ल लोक क<strong>ह</strong>ा ँअबैये! इ<strong>ह</strong>ो भाव म-समाजक के<strong>ह</strong>न <strong>िव</strong>िच जे छल र<strong>ह</strong>ैत ठाढ◌ <strong>िव</strong>पित मे से222


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्छिथआइ तट ।आब त लोकक द ुःख अनठएबा मे भेल लोक अ तकर द ुःख ब ूझी, ेश स<strong>ह</strong>ीपरु यिद चचा र् चा<strong>ह</strong>ी ककरो <strong>ह</strong>ेतैक ान,<strong>ह</strong>एत गंभीर किनक एक रती अभव आवातावरणक जे प अिछ पसरल कतबो के<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ो आवक <strong>िव</strong>षय आ अभव,िचाककरा क<strong>ह</strong>बै ? कोन भाषा के<strong>ह</strong>न बानी मे ? सबके अप ते<strong>ह</strong>न धरफरी पैसलछैक जेएक िदस सुिनतो र<strong>ह</strong>त, पड◌◌ाएलो जायत अपन गक िदशा ! कतबो करबैसोर ।अ<strong>ह</strong>ा ँक आीय िचा सँ कम र<strong>ह</strong>लै लोक कें संपकर्-संवाद । सबके अप यंततेक दाबी, संसारक अभव आ व<strong>ह</strong>ारक, धम र्-शास् सब सब कें जेना <strong>ह</strong>ोघोंटल । ज्ञान त यमुक जल जका ँ- भिर लेल<strong>ह</strong>ु ँ घैल,तमघैल िक बड◌काकलगोइया ँलोटा । जत भेल इा क लेल<strong>ह</strong>ँ ु व<strong>ह</strong>ार स<strong>ह</strong>ज-सुसके। बीच बाट<strong>ह</strong>ु पर <strong>ह</strong>रा <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> एको िमिसया खेद, बाट के िपड◌ बना क लोक के िपछड◌ि◌-िपछड◌ि◌खसबाकिदैत तैयार क <strong>दे</strong>बाक। लोक के भिरसे <strong>ह</strong>ोइत छैक भान--ओ की कर<strong>ह</strong>लए, की कगेल ओ लोक<strong>िव</strong> ज्ञान <strong>ह</strong>ेरायल बाट!-घाट भेटब के<strong>ह</strong>न स<strong>ह</strong>ज भेल ! म सँमक पररक भाव, जािन नि<strong>ह</strong> कत गेल ? पुछिलअिन एक िदन यै<strong>ह</strong> तकृ िब<strong>ह</strong>ु ँसला<strong>ह</strong> तेना जेना ओ त अप परम ब ूढ◌-पुरान आ <strong>ह</strong>म र<strong>ह</strong>ी सोझा ँ मेको ! नानि<strong>ह</strong> ान <strong>दे</strong>लिन <strong>ह</strong>मर एि<strong>ह</strong> िजज्ञासा पर त स<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> भेल <strong>ह</strong>एत <strong>ह</strong>मर मुँ<strong>ह</strong> उदास,कक आ<strong>ह</strong>त से<strong>ह</strong>ो। से अपन सधल बिधयारी ु आ कौशल सँ करैत तकर सारक<strong>ह</strong>एलगला<strong>ह</strong>-"बड◌ बताि<strong>ह</strong> छें ! ई सब काज तो<strong>ह</strong>र नि<strong>ह</strong>।सोचब जीवन, एकर िनबदलैत-बढ◌◌ैत-घटैत व<strong>ह</strong>ार,तकर ग ूढ◌ िया <strong>िव</strong>षय <strong>ह</strong>ोइत छैक जे छिथपंिडतजन <strong>ह</strong>ुनकि<strong>ह</strong> बि-वसाय। ुतो ं िकएक करैत र<strong>ह</strong>ैत छें <strong>िव</strong>कल अपन ई सुर मन? <strong>ह</strong>मरे <strong>दे</strong>ख कोना र<strong>ह</strong>ैत छी ि<strong>ह</strong>नका लोकिन सँ बा ँचल-िछटकल, कए काल तं लैतपतकान, अपना तर<strong>ह</strong>ें अपन जीवन जीयैत। स प ूछ तं कतेक र<strong>ह</strong>ैए िचा <strong>ह</strong>मरोि<strong>ह</strong>नका सभक ? <strong>ह</strong>म तं र<strong>ह</strong>ैत छी तोरे मे लेपटायल, तो ं <strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>मर ियाण!"<strong>ह</strong>ुनक ई क<strong>ह</strong>ब ब ुझाएल सः काकु उि। कृक ई सब कि<strong>ह</strong> जाएब धर-धर। अित223


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>शेष क अंत मे <strong>ह</strong>मरा जोड◌ि◌ क क<strong>ह</strong>ब जे बात छल <strong>ह</strong>ुनकर।तें उिचतेक<strong>ह</strong>िलअिन-"जाउ-जाउ, बड◌ <strong>ह</strong>मरे मे लेपटाएल र<strong>ह</strong>ै वला अयलौ ं<strong>ह</strong>ें।आ <strong>ह</strong>मरे मेरखना<strong>ह</strong>र ान। अप <strong>ह</strong>ुलकी द क <strong>दे</strong>िखयौ भिर आ ँगन-, बैसल आकुल उुक केअिछअभागिल से मन ! जिन ु परता,ठकू नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरा एना। <strong>ह</strong>म तं ऑि<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ा ँक िबनाको काय र्क िकछु नि<strong>ह</strong>।"-" सै<strong>ह</strong> तं क<strong>ह</strong>िलयौ बताि<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ िबन तोरे को काय र्क क<strong>ह</strong>ा ँ छी? ाण<strong>ह</strong>ीन<strong>दे</strong><strong>ह</strong> आ तें गित-न<strong>ह</strong>ीन अि भ जाइत, तोरा ब ूझल छौ।तथािप एना सैछें ।िकएक एना िस जाइ छें , मीत ?"कएलिन उटे अप <strong>िव</strong>लाप से<strong>ह</strong>ो।-"वा<strong>ह</strong> रे िनसाफ । सल िनपा भ जाइअप आदोख <strong>ह</strong>र। क<strong>ह</strong>िलअिन <strong>ह</strong>म तं उदास भ गेला-अनिचार उदास ! संच म ंच बैसलअसकर एकटा बगड◌◌ा जका ँ अनमन। िनःश।"...(अिगला अंकमे...)१.राज<strong>दे</strong>व म ंडल-सीमा परक झ ूला आ चीडीक जाित २.<strong>िव</strong>नीत उल-मन परैत अिछराज<strong>दे</strong>व म ंडलिशक्षा- एम.ए.य, एल एल बी.,पता- ाम-मुस<strong>ह</strong>रिनया, ँ रतनसारा(िनम र्ली),िजला-मध ुबनी,कािशत कृित- ि<strong>ह</strong>ी ,नाम-राज<strong>दे</strong>व िय ंकर,उपास- िजगी और नाव,िपजरेंके पंछी,दरका <strong>ह</strong>ुआ दरपन।1 ( )सीमा परक झ ूलाई जजर्र झ ूलालगैत अिछ जेना तुलासीमा पर लटकल अिछपुरान डािर पर अटलक अिछ224


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पे ंगा पर झिल ू र<strong>ह</strong>ल छीआव ंय केँ भूिल र<strong>ह</strong>ल छीअिम छोर सँअपन बाि<strong>ह</strong>क ँ जोर सँलगा र<strong>ह</strong>ल छी आसनि<strong>ह</strong> छी िनराषआस-पासभातक उजासकखन<strong>ह</strong>ँ ु एि<strong>ह</strong>पारकखन<strong>ह</strong>ँ ु ओि<strong>ह</strong>पारबारारदो<strong>ह</strong>राबैत छी काय र् ापारकट-कट-कट-कटटूिट र<strong>ह</strong>ल डिरदैत गािरतइयो सािरधरती सँ नाता जिट ु र<strong>ह</strong>ल अिछगाछ सँ झ ूला छूिट र<strong>ह</strong>ल अिछएर िक ओर खसबर<strong>ह</strong>ब छ िक जाल मे फँसबजीयब वा मरबफेर िकयक डरबचा<strong>ह</strong>े खसब एि<strong>ह</strong>पारचा<strong>ह</strong>े खसब ओि<strong>ह</strong>पारर<strong>ह</strong>त इए<strong>ह</strong> धरतीइए<strong>ह</strong> भाव आर <strong>िव</strong>चारसुख <strong>ह</strong>ो वा द ुखर<strong>ह</strong>ब अतः म।( 2)चीडीक जाितधायल पािख ँ परलटकल ल<strong>ह</strong>ाषलऽक प<strong>ह</strong>ु ँचलनीड़क पासओ जे ओकर नि<strong>ह</strong>िकु ओकरे छलल<strong>ह</strong>ू सँ भीजल तन225


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कण-कणसषं िकत अिछ चीडी केँ मनतइयोमा िस<strong>ह</strong>िपयाबए चा<strong>ह</strong>ैत अिछिखयाबए चा<strong>ह</strong>ैत अिछलोल मे राखल अ<strong>ह</strong>राक दानाअनजान बा गािब र<strong>ह</strong>ल गानापाछू लागल िषकारीबनल अिछ अिधकारीजेकरा भूखल आिख ँ मेतरजू अिछ लटकलादक बैटखाराअिछ मन मे अटकलएकटा पलड़◌ा मे ौढगातदोसर मे अिछ नवजातघायल <strong>दे</strong><strong>ह</strong>टुटैत <strong>ह</strong>टप-टप चुबैत ख ूनक ब ून सँधरती भऽ र<strong>ह</strong>ल ातपिछ ू र<strong>ह</strong>ल अिछ िचड़ईअपना मन सँ ई बातआबऽ बाला ई कारी आ भारी राितिक नि<strong>ह</strong> बा ँचत <strong>ह</strong>मर जाित...?२.<strong>िव</strong>नीत उलआनंदपुरा, मधेपुरा। ारिभक ं िशक्षासँ इ ंटर धिर मुंगेर िजला अंतत रणगा ंव आs तारापुरमे।ितलकामा ंझी भागलपुर, <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालयसँ गिणतमे बीएससी (आनस)। र् गु जेर <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालयसँ जनसंचारमेमार िडी। भारतीय <strong>िव</strong>ा भवन, नई िदीसँ अंगरेजी पकािरतामे ातकोर िडोमा। जािमयािमिया इािमया, नई िदीसँ जनसंचार आऽ रचनाक लेखनमे ातकोर िडोमा। न म ंडेला226


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सेंटर फ◌ॉर पीस एंड कनि िरजोूशन, जािमया िमिलया इािमयाक पि<strong>ह</strong>ल बैचक छा भsसिटिफकेट र् ा। भारतीय <strong>िव</strong>ा भवनक ंच कोस र्क छा।आकाशवाणी भागलपुरसँ क<strong>िव</strong>ता पाठ, पिरचचा र् आिद सािरत। <strong>दे</strong>शक ितित प-पिका सभमे<strong>िव</strong>िभ <strong>िव</strong>षयपर तं लेखन। पकािरता कैिरयर- दैिनक भार, इ ंदौर, रायपुर, िदी स,दैिनक ि<strong>ह</strong>ंद ुान, नई िदी, फरीदाबाद, अिकं चन भारत, आगरा, <strong>दे</strong>शब ंध , ु िदी मे। एखन राष्ीयस<strong>ह</strong>ारा, एडा मे विर उपसंपादक।मन परैत अिछकतेक िदन बाद आयमन परैत अिछ रामसादआ◌॓ रामसादजेकर िपता आ िपताम<strong>ह</strong><strong>ह</strong>मर िपताम<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>रवा<strong>ह</strong>ा छलमन परैत अिछ<strong>ह</strong>ुनकर <strong>ह</strong>रजकरा सं खेत जोतैक छलभोर आ◌॓ सा ंझताि<strong>ह</strong> िदन कतेकमन लगैत र<strong>ह</strong>ैक गाम मेआ◌॓ि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>र मे जोतैत छलद ू टा बरदबरद के घंटीआबो बाजैत अिछ कान मेमन परैत अिछजखन धान कािट कऽबोझ राखल र<strong>ह</strong>ै आ ंगनआ द ुआिर परमुदा, समय बीतलनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल आब रामसादनि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल आब िपताम<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल आब द ुआिर पर <strong>ह</strong>र आ बरद227


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गाम मे र आिब गेलसर सऽ आिब काज <strong>ह</strong>ोइत अिछताि<strong>ह</strong> सं नि<strong>ह</strong> नींद टूटैत अिछ घंटी संआ नि<strong>ह</strong> बोझ रखाइत अिछ आ ंगन मे।गिनयािर िपसबाक गीतउमेश म ंडलक<strong>ह</strong>मा केर जिडया क<strong>ह</strong>मा िसलौिटया रे।ललना रे कओन मुँ<strong>ह</strong> भय पीसब, कौिषा पीआयब रे।दिछन के इ<strong>ह</strong>ो जिडया, पिछम िसलौिटया रे।ललना रे प ूब मुँ<strong>ह</strong> भय पीसब, कौिषा पीयाअब रे।पि<strong>ह</strong> जे पीलिन कौिषा रानी, सुिमा रानी रे।ललना रे िसल धोइ पीयल कैकेयी रानी तीन ू गरभ सँओ रे।कौिषा के जनमत राम, सुिमा के लछमन रे।ललना रे कैकेयी के भरत, शुघन, तीन ू घर सो<strong>ह</strong>र रे।तेलश्कसाय लगवैक गीत( 1)कौ बाबा <strong>ह</strong>रबा जोताओल, मेिथया उपजाओल <strong>ह</strong>े।कौ बाबी पीसल कसाय, जे िक बआ ओंगारल <strong>ह</strong>े।बड़का बाबा <strong>ह</strong>रबा जोताओल, िक सरसो उपजाओल <strong>ह</strong>े।ऐ<strong>ह</strong>ब बाबी तेल पेरौली<strong>ह</strong>, बआ ओंगारिथ <strong>ह</strong>े।2 ( )का ँचि<strong>ह</strong> बा ँस के मिलया <strong>ह</strong>े,आिक ताि<strong>ह</strong> मिलया तेल फूलेल <strong>ह</strong>े।228


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कौ बाबी लगेती<strong>ह</strong> तेल फूलेल,आिक कौन बाबी लगेती उबटन <strong>ह</strong>े।आिक फा ँ बाबी लगेती तेल फुलेल,आिक फा ँ बाबी लगेती उबटन <strong>ह</strong>े।म ूड़नगोसाउिन तक गीतजँ <strong>ह</strong>म जिनतौ ं काली मैया औतीअगर चानन म ंगिबतौ <strong>ह</strong>े।गंगा सँ मैया िचकनी म ंगिबतौऊँ च के पीिडया बनिबतौ <strong>ह</strong>े।नीर गंगाजल सँ पीिडया िनपिबतौअड़<strong>ह</strong>ुल फूल चढिबतौ <strong>ह</strong>े।पीअर पीतार मा ँ के आ ँचर दीतौ ंसोन पे घ ूघ लगाय <strong>ह</strong>े।जोड़◌ा छागर ध ूर बिबतौकिरया दीतौ ं बिलदान <strong>ह</strong>े।भनि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>ापित सु <strong>दे</strong>िब कालीसदा र<strong>ह</strong>ब स<strong>ह</strong>ाय <strong>ह</strong>े।िपतर तक गीतकौन बाबा आओत गजन <strong>ह</strong>ाथीओ जे कौ बाबा िलल घोड़◌ा <strong>ह</strong>े।कौ बाबी अओती दोिलयि<strong>ह</strong>िक बआ आषीष <strong>दे</strong>ती <strong>ह</strong>े।बड़का बाबा आओता गजन <strong>ह</strong>ाथीछोटका बाबा िलल घोड़◌ा <strong>ह</strong>े।ऐ<strong>ह</strong>ब बाबी अओती दोिलय<strong>ह</strong>ीिक बआ आषीष <strong>दे</strong>ती <strong>ह</strong>े।मुड़न बेरक गीतसमुआ बैसल तो<strong>ह</strong>े बाबा िक बआ अरिज क <strong>ह</strong>े।लपिट झापय ललाट कर<strong>ह</strong> जगम ूड़न <strong>ह</strong>े।र<strong>ह</strong>ु बाब ू र<strong>ह</strong>ु बाब ू बआ िक <strong>ह</strong>ोयत सुिदन िदन <strong>ह</strong>े।229


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तब सकल पिरवार करब जगम ूड़न <strong>ह</strong>े।म ूड़न करैत बआ क बाबा सँ अरिज क <strong>ह</strong>े।आन<strong>ह</strong>ु पीिस बोलाय िक अउरी पसारल <strong>ह</strong>े।औती पीसी सो<strong>ह</strong>ािगन बैसित चैक चिढ <strong>ह</strong>े।पीअर वस् पि<strong>ह</strong>रती केष पिरछित <strong>ह</strong>े।केष कटबै कालक गीतकौ बाबा छुिरया गढ़◌ाओल सो मढ़◌ाओल <strong>ह</strong>े।कौ अा लेल ज केष िक शुभुभ <strong>ह</strong>ोयत <strong>ह</strong>े।बड़का बाबा छुिरया गढ़◌ाओल रत मढओल <strong>ह</strong>े।बड़की बाबी लेल जनमकेष िक शुभुभ <strong>ह</strong>ोयत <strong>ह</strong>े।<strong>दे</strong>ब <strong>ह</strong>े आ भैया लाल धोितया सोनक कैंिचया <strong>ह</strong>े।शुभ कऽ उतारऽ बाबाक केष बब ुआ जीक म ूड़न <strong>ह</strong>े।आक गीतधीरेश्धीरे किट<strong>ह</strong><strong>ह</strong> आ केष, िक बौआ बडद ुला छइ <strong>ह</strong>ौ।बौआक मामी आ तौरे <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong>, िक बौआ छै बडद ुला <strong>ह</strong>ौ।बौआक मामी भार पठौलिखन, ठकुआ तोरे <strong>दे</strong>ब<strong>ह</strong> केरा तोरे <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ौ।बौआक नाना घोती पठेलिखन, पीअर मे रिग ं के तोरे <strong>दे</strong>व<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ौ।धीरेश्धीरे किट<strong>ह</strong><strong>ह</strong> केष, िक बौआ छै बडद ुला <strong>ह</strong>ौ।न<strong>ह</strong>ेबा कालक गीतको बाबा पोखिर ख ुनाओल, िक घाट बनाओल <strong>ह</strong>े।को बाबा भरिथ जूडी पािन, िक बआ न<strong>ह</strong>ाबिथ <strong>ह</strong>े।अपन बाबा पोखिर ख ुनाओल, घाट बनाओल <strong>ह</strong>े।ऐ<strong>ह</strong>ब बाबी भ जिड ु पािन, िक बआ न<strong>ह</strong>ाविथ <strong>ह</strong>े।चुमाओन गीतआज ु माइ शोभा ी रघ ुवर केमातु कौषा <strong>ह</strong>कार पठाओलगाइन जतेक नगर के।कैकेयी आयिल सुिमा आयिल230


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गाइिन सगर नगर के।द ु िब अछत लय <strong>दे</strong>वलोक आयलचर डोलय रघ ुवर के।तुलसीदास भु तुरे दरस केजीवन सफल दरस के।आज ु माइ शेभा ी रघ ुवर के।भगवतीक <strong>िव</strong>नतीअयल<strong>ह</strong>ु ँ सरन तो<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>े जगतारिन माता। अयल<strong>ह</strong>ु.....लाले मििरया के लाले केबिरया।लाले जा फ<strong>ह</strong>राय <strong>ह</strong>े जगतारिन माता।लाले चुनिरया के लाले िकनिरया,लाले िसर कपार <strong>ह</strong>े जगतारिन माता।।रािख िलऔ मुखलाली <strong>ह</strong>मरो।<strong>ह</strong>म लेब अचरा पसािर <strong>ह</strong>े जगतारिन माता।।अयल<strong>ह</strong>ु ँ सरन तो<strong>ह</strong>ार...गाम <strong>दे</strong>वताक गीतबेिरश्बेिर बर बरजौ ं मािलिन बेिटया,बाट घाट जिन ु रोपु फूल <strong>ह</strong>े।एि<strong>ह</strong> बाटे औता ाण द ुलआ,घोडटाप तोिड <strong>दे</strong>त फूल <strong>ह</strong>े।का लगली खीजै लगली मािलिन बेटी,आिख स ब<strong>ह</strong>ै लागिल र <strong>ह</strong>े।के िनरमोि<strong>ह</strong>या फूल गाछ तोड़त,के रे <strong>दे</strong>त वरदान <strong>ह</strong>े।जिन ु कान ू जिन ु खीजू मािलिन बेिटया,<strong>ह</strong>मरा स लीअ वरदान <strong>ह</strong>े।पि<strong>ह</strong>ल जे म ंगलौ ण िसर के िसरबा,तखन कोर भिर पु <strong>ह</strong>े।जे पु दी<strong>ह</strong> ाण <strong>ह</strong>िर नि<strong>ह</strong> ली<strong>ह</strong>,बा ँझी पद छूटत गोर <strong>ह</strong>े।सा ँझसा ँझ िदय यसुमित मइया <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।231


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जैता कैया िखिसआय, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।कथी केर दीप कथी केर बाती, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।सोना केर दीप पाट स ूत बाती, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।सरसो तेल जरय सारी राती, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।जरय लागल दीप चमिक गेल बाती, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।खेलय लगलै सा ँझ मइया, <strong>ह</strong>े सा ँझ बीतल जाइये।उपनयनक गीत(उोग गीत)गोसाउिनक तक गीतअढ़◌ुल फूल <strong>दे</strong>िख अयली गोसाउिन, द ूधि<strong>ह</strong> चरण पखारब <strong>ह</strong>े।छुा पान गोटा सुपारी, मा ँ काली तल जािथ <strong>ह</strong>े।बआक माय बाप गोचर करै अिछ, सु माता <strong>िव</strong>नती <strong>ह</strong>मार <strong>ह</strong>े।सेबक बालक ुित नि<strong>ह</strong> जानय, छमा करब सब अपराध <strong>ह</strong>े।पीतर तक गीतद ुअरि<strong>ह</strong> बाजन बाजय आवाज गेल <strong>ह</strong>े। मे पुछिथन बड़का बाबा कतय बाजन बाजू <strong>ह</strong>े।अ<strong>ह</strong>ा ँ कुल जनमल फा ँ बआ ओति<strong>ह</strong> बाजन बाजू <strong>ह</strong>े।ि<strong>ह</strong> िपतर आन भेल िक आब व ंष बाढल <strong>ह</strong>े। सँ आिब िपतर बआ के आषीष <strong>दे</strong>ल <strong>ह</strong>े।ब ँसकीक गीतव ृावन बा ँस कटायब िक मड़बा बनायब <strong>ह</strong>े।पि<strong>ह</strong> बा ँस के प ूजब तखन छऽ लगायब <strong>ह</strong>े।आ<strong>ह</strong>े ई िथक काठ सुकाठ ए<strong>ह</strong>ी सँ मारब बाव <strong>ह</strong>े।आिक व ृावन बा ँस कटायब िक मड़बा बनायब <strong>ह</strong>े।मड़ठीक गीतज सुफल आइ भेल की आ ंगन माड़ब भेल <strong>ह</strong>े।ज सुफल ओि<strong>ह</strong> बाबाक िजनका आ ंगन माड़ब <strong>ह</strong>े।ज सुफल ओि<strong>ह</strong> बाबीक जिनका कुल पु भेल <strong>ह</strong>े।पीयरि<strong>ह</strong> खडछरायब िक लाल झालिर लगायब <strong>ह</strong>े।ताि<strong>ह</strong> माड़व बैसत फा ँ बआ िजनकर जनउ <strong>ह</strong>ैत <strong>ह</strong>े।232


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्च<strong>ह</strong>ुिदस र<strong>ह</strong>तिन सर सी की माड़ब सो<strong>ह</strong>ाओन <strong>ह</strong>े।मड़वा छारैक गीतबाबा <strong>ह</strong>े फा ँ बाबा मड़वा छािर मोि<strong>ह</strong> दै<strong>ह</strong>।बिरसत <strong>ह</strong>े नबिनया ु मेघ,भा◌ीजत <strong>ह</strong>े मोरा बालक बआ,पीतार ओढन को दै<strong>ह</strong>। बाबा <strong>ह</strong>े....बाबी <strong>ह</strong>े फा ँ बाबी आ ँचर झािप ँ मोि<strong>ह</strong> लै<strong>ह</strong>।बिरसत <strong>ह</strong>े नबिनया ु मेघ,भीजत <strong>ह</strong>े मोरा बालक बआ,आ ँचर झािप ँ मोि<strong>ह</strong> लै<strong>ह</strong>। बाबा <strong>ह</strong>े....मड़बा नीपक गीतबाबा दान दीअ यौ, मिटया कोडैक इनाम दीअ यौ।बाबा दान दीअ यौ, मड़बा नीपैक इनाम दीअ यौ।गइया जे <strong>दे</strong>लौ बिछया लगाय,आर िकछु दान बेटी आमा सँ लीअ?आमा दान दीअ यै, मड़बा नीतैक इनाम दीअ यौ।बाली जे <strong>दे</strong>लौ बेटी झ ुमका लगाय,आर िकछु दान बेटी भैया सँ लीअ।भैया दान दीअ यौ, मड़वा नीपैक इनाम दीअ यौ।कं गना जे <strong>दे</strong>ल खीलन लगाय,आर िकछु दान बि<strong>ह</strong>न काकी सँ लीअ।बिलदान कालक भगवती गीतबदन भयावन कान बीच कुल <strong>िव</strong>कट दषन घन पा ँती।फूजल केष वेष तुअ के क<strong>ह</strong> जिन नव जलधर का ँती।काटल माथ <strong>ह</strong>ाथ अित शोिभत तीण खड़ग्कर लाई।भय िनभर्य बर दि<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>ाथ लय रि<strong>ह</strong>अ िदगिर माई।पीन पयोधर ऊपर रािजत िलध ुर ा<strong>िव</strong>त मु<strong>ह</strong>ारा।किट िकं किण शब कर मित िसक ब<strong>ह</strong> शोिणत धरा।बिसय मसान ान सब ऊपर योिगन गण र<strong>ह</strong>ु साथे।नरपित पित रािखअ जग ईिर क मि<strong>ह</strong>नाथ सनाथे।233


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बेटा <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>कुमरमक गीत( 1)<strong>ह</strong>म ते पोखिर ख ुनबै तेइ के घाट मढैबै।िछनारो आयल किर<strong>ह</strong>ें ओि<strong>ह</strong> रे पोखिरया मे।रिसया बात बाजू सािर, छोड़◌ू <strong>ह</strong>मरा से अरािर।<strong>ह</strong>म त झ ुलफी धय िघिसआयब पोखिरया मे।<strong>ह</strong>म त कोठवा उठैब तेइ मे िखड़की लगैब।िछनरो अबायल किर<strong>ह</strong>ें ओि<strong>ह</strong> रे कोठिरया मे।रिसया बात बाजू सािर छोड़◌ू <strong>ह</strong>मरा से अरािर,<strong>ह</strong>म त झ ुलफी धय िघिसआयब कोठिरया मे।<strong>ह</strong>म त पलंगा लगैब तेइ मे तोसक ओछायब।िछनरो आयल किर<strong>ह</strong>ें ओि<strong>ह</strong> रे पलंिगया मे।रिसया बात बाजू सािर छोड़◌ू <strong>ह</strong>मरा से अरािर।<strong>ह</strong>म त झ ुलफी घय िघिसआयब पलंिगया मे।( 2)िरमिझम िरमिझम ब ुे बरिस गेल, अंगना मे पड़ल कजिरया।थिरया धोबै गेिल फा ँ िछनिरया, खसली टा ंग अलगइया।घेड़बा चड़ल एलिखन फा ँ रिसया उठ गै िछ <strong>ह</strong>रजैया।<strong>ह</strong>म कोना उठबौ रिसया, तो<strong>ह</strong>र बचिनया डरबा मे पड़लैमचिकया।डरबा मचिकया के की की दबैया, सोिठ पीपिर मरचइया।सोिठ पीपिर के बडरे ज<strong>ह</strong>िरया, अतर गुलाब ठंदैइया।ज ु िटका बनक गीतको बाबा केरा गाछ रोपल, केरा कोसाय गेल <strong>ह</strong>े।को बाबीक बआ उमत भेल राित श<strong>ह</strong>र बसु <strong>ह</strong>े।फा ँ बाबा केरा गाछ रोपल केरा कोसाय गेल <strong>ह</strong>े।फा ँ बाबी बआ उमत भेल राित श<strong>ह</strong>र बसु <strong>ह</strong>े।मड़बि<strong>ह</strong> घीव ढरिक गेल इजोत भेल <strong>ह</strong>े।क िपतर आन भेल आब कुल र<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>े।आम<strong>ह</strong>ु <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>य लेल जयबा कालक गीतजाइत <strong>दे</strong>खल पथ नागिर सजनी गे,आगिर सुब ु िध सयािन।कनकलता सन सुिर सजनीगे, <strong>िव</strong>िध िनरमाओल आिन।234


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्चलैत <strong>ह</strong>ि गमन सन सजनी गे, <strong>दे</strong>खैत राजद ुलािर।जिनकर ऐ<strong>ह</strong>न सो<strong>ह</strong>ािगिन सजनी गे, पाओल पदारथ चािर।िनल वसन तन घेरल सजनी गे, िसर लेल िचकुर सािर।ओि<strong>ह</strong> मर रस पीब<strong>ह</strong> सजनी गे, बैसल पंख पसािर।आम<strong>ह</strong>ु <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>क गीत( 1)आम बीछै गेली िछनरो, आ ँठी <strong>िव</strong>िछ लैली <strong>ह</strong>े।पचास बेर मना <strong>दे</strong>िलय<strong>ह</strong>, तैयो तो मानली <strong>ह</strong>े।आम म<strong>ह</strong>ु िबआ<strong>ह</strong>ै छलै, त<strong>ह</strong>ी से भुलेिलयै <strong>ह</strong>े।<strong>ह</strong>जार बेर मना <strong>दे</strong>िलय<strong>ह</strong>, तैयो तो मानली <strong>ह</strong>े।( 2)अमुआ मजिर गेल जमुआ मजिर गेल चाकलीताि<strong>ह</strong> तर िछनरो ठािढ नयना सँ नीरे ढरी।घोड़बा चढल एलिखन फा ँ रिसयािकए अकेली ठाढ़◌ं, नयना सँ नीरे ढरी।सासु मोर बिढया ु <strong>ह</strong>े ननदी ससुरिरयामोर िपया गेलै पर<strong>दे</strong>ष, नयना सँ नीरे ढरी।छािड दीअ आ गे िछनरो घरबा द ुअरबासुख सित सगरी।छोिड दै<strong>ह</strong> िबअ<strong>ह</strong>ुआ के आष चल <strong>ह</strong>मरो नगरीअिगया लगेबै रिसया के घरबा द ुअरबा, सुख सित सगरी।ब खसेबै तोरे माथ मोर िपया आते र<strong>ह</strong>ी।उपनयन कालक गीत( 1)चैति<strong>ह</strong> बआ <strong>िव</strong>जय भेल बैषाख पा<strong>ह</strong>ुन भेल <strong>ह</strong>े।घर पछुआर केबटा बसु पार उतािर <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ु <strong>ह</strong>े।जौ ं <strong>ह</strong>म पार उतारब जायब कओन <strong>दे</strong>ष <strong>ह</strong>े।जायब <strong>ह</strong>म जाि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ष ज<strong>ह</strong>ा ँ अपन बाबी <strong>ह</strong>े।बाबी के चरण पखारब लाल जनउआ <strong>दे</strong>ती <strong>ह</strong>े।( 2)काषी मे जाय बआ ठाढ भेल जनऊ पुकारय <strong>ह</strong>े।आ<strong>ह</strong>े के िथका काषी के वासी जनऊ मोि<strong>ह</strong> चाि<strong>ह</strong>य <strong>ह</strong>े।सुतल छला बाबा कवनाथ से<strong>ह</strong>ो उिठ बैसला <strong>ह</strong>े।आ<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>म िथकौ ं काषी के वासी जनऊआ पि<strong>ह</strong>रायब <strong>ह</strong>े।235


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्झािरखंड जाय वआ ठाढ भेल जनऊआ मा ँगय <strong>ह</strong>े।आ<strong>ह</strong>े के िथका झािरखंड वासी जनऊ मोि<strong>ह</strong> चाि<strong>ह</strong>य <strong>ह</strong>े।<strong>ह</strong>म िथकौ ं झािरख वासी जनऊआ पि<strong>ह</strong>रायब <strong>ह</strong>े।आ ंगन आिब ठािढ भेल िभिख मा ंगय <strong>ह</strong>े।<strong>ह</strong>म िथकौ ं अ<strong>ह</strong>ा ँ के बाबी झोरी भिरय <strong>दे</strong>व <strong>ह</strong>े।भीख कालक गीतिमिथलाक सल बआ काषी किथ लेल जाय।आगे दाय िकयो नि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>त बु जे बआ लेल िबलमाय।आगे दाय बाबा से बड़का बाबा बआ लेल <strong>िव</strong>लमाय।बाबी से अइ<strong>ह</strong>ब बाबी भीख ठािढ।आगे माइ िभखो िलयै बआ मुँ<strong>ह</strong>ो सँ बजाय।पि<strong>ह</strong>रय लय पीयर धोती ओढय लेल मा ंगल चादर।आगे माय <strong>ह</strong>ाथ द ु म ंा मा ँगे कान द ु सोन।आगे माइ िमिथलाक सल बआ काषी िकयै जाय।पुरोि<strong>ह</strong>त के गािरबकलेल बभना चूड़◌ा द<strong>ह</strong>ी चाटय ऐला <strong>ह</strong>मर अंगना।चाउर <strong>दे</strong>िलयिन दािल दिलयिन धेलिन अंगना।एक रती न लय करै छिथ खेखना।धेती <strong>दे</strong>िलयिन तौनी <strong>दे</strong>िलयिन धेलिन अंगना।एकटा गमछा ले करै छिथ खेखना।सोन <strong>दे</strong>िलयिन चानी <strong>दे</strong>िलयिन धेलिन अंगना।एकटा पाइ ले कोना करै छिथ खेखना।जनउ कालक गीतलाल पीयर अिछ माड़ब पा पात छारल <strong>ह</strong>े।ताि<strong>ह</strong> माड़ब बैसला<strong>ह</strong> बाबा से फा ँ बाबा <strong>ह</strong>े।बगल भए बैसलिखन बाबी से ऐ<strong>ह</strong>ब बाबी <strong>ह</strong>े।कोरा बैसौलिन बआ से फा ँ बआ <strong>ह</strong>े।236


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बआ जे म ँगै बाबी लाल पीयर जनऊ िदय <strong>ह</strong>े।र<strong>ह</strong>ु<strong>ह</strong>ु बाब ू आइ अ<strong>ह</strong>ा ँ ाण <strong>ह</strong>ोएव <strong>ह</strong>े।िक लाल जनऊआ <strong>दे</strong>ब <strong>ह</strong>क िक िपयर जनऊआ <strong>ह</strong>क।चुमाओन कालक गीतआइ िषवक चुमाओन <strong>ह</strong>ेम घर मे।सिख सब गाबै म ंगलाचार <strong>ह</strong>ेम घर मे।आ ंगन चानन िनप ू मनाइन गजमोती चैक पुराइ।का ँचि<strong>ह</strong> बा ँस के डलबा ँ ब ुनाओल।ताि<strong>ह</strong> राखब दिभ ू धान <strong>ह</strong>ेम घर मे।चुमबै बैसली सासु मनाइिन।गौरी सि<strong>ह</strong>त िपुरारी <strong>ह</strong>ेम घर मे।दिब ु अक्षत लय मुिन सब आयल।जय जय श सुनाय <strong>ह</strong>ेम घर मे।दन<strong>ह</strong>ी आ िबलौकी कालक गीत( 1)अमुआ मजिर गौले म<strong>ह</strong>ुआ मजिर गेलै।ताि<strong>ह</strong> तर फा ँ िछनरो ठािढ नयना सँ नीर झरे।घोड़बा चढल एलिखन फा ँ रिसलवा, िकयै िछनरो एकसिर ठािढ।सासु मोरा आर ननिद गेल िनज घर, मोर िपया गेल पर<strong>दे</strong>ष।नयना......छोिड िद<strong>ह</strong>ो िछनरो घरबा द ुअरबा, छोर <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ुआ के आस।नयना........( 2)नािम नािम कोिसया मे जिटया ु ग ूथ<strong>िव</strong><strong>ह</strong> लटका के चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong> ना।िछनरो गोरी बदन िबछा के चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong> ना।पतरी कमिरया मे डरकस पि<strong>ह</strong>िर लचका के चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong> ना।गोरे कलइया मे घडी पि<strong>ह</strong>िर <strong>दे</strong>खा के चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong> ना।गोरेश्गोरे अिखया मे सुरमा लगािब<strong>ह</strong> मचका के चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong> ना।बेटा <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong><strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क लेल जाय कालक गीत (कुमार)( 1)जि<strong>ह</strong> िदन आ<strong>ह</strong>े बाब ू तोरो जनम भेल, अ पािन िकछु सो<strong>ह</strong>ाय <strong>ह</strong>े।,से<strong>ह</strong>ो बाब ू चलला गौरी <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>न, द ुधबाक दाम द<strong>ह</strong>ु चुकाय <strong>ह</strong>े।237


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्द ूधक दाम अा सिधयो सकइछ, पोसाइक दाम दै <strong>दे</strong>व <strong>ह</strong>े।जाबत जीव अा सिो सकइछ, धनी <strong>ह</strong>ेती री तो<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>े।िनत िदन आ<strong>ह</strong>े अा चरण दबेती, भोरे उिट करती णाम <strong>ह</strong>े।( 2)पाकल पान के िबिडया लगाओलनगर मे पड़ल <strong>ह</strong>कार।आबथ ु <strong>दे</strong>वलोक बैसथ ु माड़ब चिढ,सब िमिल साज ु बिरयात <strong>ह</strong>े।कौ बाबा साजल आजनश्बाजनकौ बाबा साज ु बिरयात <strong>ह</strong>े।कौ बाबी साजल द ुल<strong>ह</strong>ा द ुलआ,झलकैत जायत बिरयात <strong>ह</strong>े।( 3)सा ँठ<strong>ह</strong> आ<strong>ह</strong>े आमा िसुरक पुिरया, नगर मे पड़ल <strong>ह</strong>कार <strong>ह</strong>े।साज<strong>ह</strong> आ<strong>ह</strong>ो बाबा द ुल<strong>ह</strong>ा द ुलआ, द ूर जायत बिरयात <strong>ह</strong>े।जखनि<strong>ह</strong> रामजी कोबर िबच आयल, सर<strong>ह</strong>ोिज छेकल द ुबािर <strong>ह</strong>े।<strong>ह</strong>मरा के दान दीअ ननदोिसया, तखन कोबर <strong>दे</strong>व पैर <strong>ह</strong>े।मोरा कुल आ<strong>ह</strong>े सर<strong>ह</strong>ोिज बि<strong>ह</strong>नी जनमल, राम लखन द ु<strong>ह</strong>ु भाइ <strong>ह</strong>े।से<strong>ह</strong>ो भाइ मोर संगि<strong>ह</strong> अयला<strong>ह</strong>, सर<strong>ह</strong>ोिज मा ंगिथ द<strong>ह</strong>ेज <strong>ह</strong>े।बिरयातीक गीत( 1)ऊँ ची म<strong>ह</strong>िलया मािलिन के घर, नीचा लागल फुलवारी <strong>ह</strong>े।ले गे मािलिन सोनाक स ूइया, बाब ू के गँिथ ू <strong>दे</strong> मौिर <strong>ह</strong>े।मौिर लय आयल मािलन, क<strong>ह</strong>लक के <strong>दे</strong>त मौरक दाम <strong>ह</strong>े।घर सँ बा<strong>ह</strong>र भेला फा ँ बाबा, <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>ब मौरक दाम <strong>ह</strong>े।( 2)कौ बाबा सजल घोड<strong>ह</strong>ाथी कौ बाबा साज ु बिरयात <strong>ह</strong>े।कौ द ुल<strong>ह</strong>ा साजथ ु रि<strong>ह</strong>मल घोड़◌ा सािज चलल बिरयात <strong>ह</strong>े।ितल एक आ<strong>ह</strong>े बाब ू घोड़◌ा <strong>िव</strong>लमाव अमा गोर लािग िलय <strong>ह</strong>े।ज ुरि<strong>ह</strong> जै<strong>ह</strong><strong>ह</strong> बाब ू ज ुरि<strong>ह</strong> अिब<strong>ह</strong> ज ुरि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>े।र<strong>ह</strong>मल घोड़◌ा सलामित र<strong>ह</strong>तै शुभ2 <strong>ह</strong>ोयत <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>े।नग<strong>ह</strong>र भरबाक गीतभरय चलली सिख िसर<strong>ह</strong>र नव कलष म ँगाइ।चानन िसर<strong>ह</strong>र उर लय शुभ िसुर लगाइ।सागर तट जब म<strong>ह</strong>ु ँचल सब नारी।िसर सँ कलष उतारल <strong>दे</strong>ल आमक डारी।238


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लोचन ीत ज ुड़◌ायल सब िमिल म ंगल गावे।सब के ई िदन <strong>ह</strong>ोय <strong>िव</strong>धाता िलखिथ भागे।शुभ काय र् मे <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोयबा कालक गीतशुभे ल ब<strong>ह</strong>ार भेिल बेटीक माय,का<strong>ह</strong>ु <strong>ह</strong>ाथ नािरयल का<strong>ह</strong>ू दिब ू धान,का<strong>ह</strong>ू खोंइछा सा ँठल पाकल पानभैया <strong>ह</strong>ाथ नािरयल भौजी दिब ू धान।अमा खोंइछा सा ँठल पाकल पान।आजू मोरा आजू मोरा उिचत काण,बील<strong>ह</strong><strong>ह</strong> <strong>ह</strong>े तणी िसर िपठार।बेटीक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> (कुमािर गीत)( 1)कौ बन बोले कारी कोइिलयाकौ बन बोले मय ूर <strong>ह</strong>े।कौ घर बोले सीता <strong>ह</strong>े द ुलारीआब सीता र<strong>ह</strong>ित कुमािर <strong>ह</strong>े।आन बन बोले कारी कोइिलयािनकुंज बन बोले मय ूर <strong>ह</strong>े।राजा जनक घर सीता बेटी बोलेआब सीता ा<strong>ह</strong>न जोग <strong>ह</strong>े।जा<strong>ह</strong>क आ<strong>ह</strong>ो बाबा राज अयोाज<strong>ह</strong>ा ँ बसै दषरथ राज <strong>ह</strong>े।राजा दषरथ के चािर पु छिनराम लखन द ुइ वीर <strong>ह</strong>े।गोरि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख ज भुलि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ो बाबाामि<strong>ह</strong> ितलक चढैब <strong>ह</strong>े।अपन जोग बाबा समिध जो<strong>ह</strong>बनगर जोकर बिरआत <strong>ह</strong>े।सीता जोकर बाबा लायब जमैया<strong>दे</strong>खत जनकपुरक लोक <strong>ह</strong>े।( 2)जि<strong>ह</strong> िदन आ<strong>ह</strong>े बेटी तो<strong>ह</strong>रो जनम भेल से िदन क<strong>ह</strong>लो जाय।िचा िन <strong>ह</strong>िरत भेल बेटी थीर नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल गेयान।कथी लय आ<strong>ह</strong>े िसयाक ज भेल से भेल ा<strong>ह</strong>न योगसे सुिन बाबा उढला चे<strong>ह</strong>ाय चिल भेला ताकय ं जमाय।239


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बा ँध बनिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong> बाबा पोखिर ख ुनिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong> लगिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong> आमक गाछ।<strong>ह</strong>ँस ज ुटत आ कमल फुलायत जल मारत ि<strong>ह</strong>लकोर।ई सरोवर जैतुक नि<strong>ह</strong> मा ँगत भैया <strong>ह</strong>ोयता वे<strong>ह</strong>ाल।दरबाजा पर विरयाती ऐला पर( 1)आउ आउ आ<strong>ह</strong>े बि<strong>ह</strong>ना सिखया <strong>ह</strong>मार <strong>ह</strong>े।रतन पलिकया चिढ आयल चा द ुल<strong>ह</strong>ा।<strong>ह</strong>ाथी घरो आबे घोड़◌ा <strong>ह</strong>जार <strong>ह</strong>े।कतेक विरयाती आबे पाबी न पारे <strong>ह</strong>े।जे<strong>ह</strong> कुमािर ते<strong>ह</strong> चा कुमार <strong>ह</strong>े।ितर<strong>ह</strong>ुत के नर नारी <strong>दे</strong>खय मुँ<strong>ह</strong> उघािर <strong>ह</strong>े।लग भऽ जाऊ बि<strong>ह</strong>िन लाज िबसािर <strong>ह</strong>े।गाओल िस<strong>ह</strong>लता मन के उसािर <strong>ह</strong>े।(अिगला अंकमे)कना शरणइरट यंवरइरटके अुत तकनीकखोल छल सब ब ारचैटक सु<strong>िव</strong>धा पािब कऽललाियत मोन बार र्बारघरमे बैसले बैसल घ ूमै छल<strong>ह</strong>ु ँ<strong>ह</strong>म <strong>िव</strong> के कोना र्कोनाअप नामकरणमे लीन भेल<strong>ह</strong>ु ँअलीसा रा केली आ िक वै<strong>ह</strong> मैडोनाजखन शु <strong>ह</strong>ोय छल असल बात<strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong>ं िकछु केल<strong>ह</strong>ु ँ डर सऽ<strong>ह</strong>मरा आ स यै<strong>ह</strong> अपेक्षा र<strong>ह</strong>लजे क<strong>ह</strong>ै अपना दऽ िनभीर्क भऽ240


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>चारक आदान दान सऽकतेको संगे असफल र<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँदोी सऽ प ्◌्रोमक शुआत करैकेअपन यास अनवरत रखल<strong>ह</strong>ु ँएक जग<strong>ह</strong> मोनलायक बात बनलसोचल<strong>ह</strong>ु ँ अपन असली नाम क<strong>ह</strong>ीताि<strong>ह</strong> सऽ पि<strong>ह</strong> भेद ख ुजलओ स्ी छल जकरा पुष ब ुझ र<strong>ह</strong>ी१.सतीश च झा-भाषा आ राजनीित आ २.सुबोध कुमार ठाकुर-ज ुग बदिल गेलभाषा आ राजनीित१.सतीश च झाअिछ घातक आतंकबाद सँबिढ क‘ ई भाषा के झगड़◌ा।कखन कतय ई आिग लगायतकोना एकर पि<strong>ह</strong>चानब चे<strong>ह</strong>रा।अिछ र<strong>ह</strong>मय राजनीित केिया कलाप कम र् मन वाणी।छािप र<strong>ह</strong>ल अिछ प पिकाितिदन एकरे एक क<strong>ह</strong>ानी।कख बा ँटत जाित जाित केंकख सीमा शर<strong>ह</strong>द भारी।कख बात धम र् के कि<strong>ह</strong> क’लगा <strong>दे</strong>त सौ ंसे िचनगारी।241


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कतेक <strong>ह</strong>ोइत दै चे<strong>ह</strong>रा एकरोजािन सकल नि<strong>ह</strong> िकयो एखन धिर।सपथ लैत अिछ ’सेवा धम र्क’समिट लेत धन आ ँज ुर भिर भिर।ाथ र् कते धिर खसत खािध मेकते आओर लित क्षण आयत।ि<strong>ह</strong>ी पर लागल कलंक जेकोना एकर इित<strong>ह</strong>ास मेटायब।सीिख लेथ ु सभ भूखल जन जनअलग अलग सभ ा ंतक भाषा।तख भरतिन पेट आब नि<strong>ह</strong>र<strong>ह</strong>लै ि<strong>ह</strong>ी <strong>दे</strong>शक भाषा।जतय <strong>दे</strong>श मे छै एख धिरलाखो लोकक रोटी सपना।सड़क कात छत<strong>ह</strong>ीन िजगीकं कर पाथर घास िबझौना।की मतलब छै एकरा की छैभाषा,भेष कतय की बाल।िबना पिरम सँ नि<strong>ह</strong> औतैभात दािल थारी मे सानल।जनि<strong>ह</strong>त के काण आब नि<strong>ह</strong>राजनीित के बनतै भाषा।छल पंच के अस् सस् सँसा सुख सबकें अिभलाषा।भले लेथ ु ई शपथ म ंच पर<strong>िव</strong>क चिलत सभ भाषा मे।बदिल सकत नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनक आचरणजनता ठाढ र<strong>ह</strong>त आशा मे।242


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.सुबोध कुमार ठाकुरज ुग बदिल गेलज ुग बदिल गेल,मन बदिल गेल,जकरे <strong>दे</strong>ख ू से सनिक गेलनि<strong>ह</strong> जािन िकए, एक दोसरसँ सभ द ूर सड़िक गेल,नि<strong>ह</strong> माइ बाप नि<strong>ह</strong> भाइ-बि<strong>ह</strong>न,सभ अिछ जेना संब ंध <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ीन, रमए, <strong>िव</strong>चार लए,जीबए िजनगी सभ ऐंठ-िखचार भए,सक मा बदिल गेलसभकेँ नि<strong>ह</strong> जािन ई की भेल,ोधी कामी अित लालची सभअिछ द ुभावनासँ र् िसत सभसभ िदशा<strong>िव</strong><strong>ह</strong>ीन िदगिमत भेल,जकरे <strong>दे</strong>ख ू से सनिक गेल,243


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आज ुक पिरदृमे,नािरक जीवन अ<strong>ह</strong>ी सिमे,ृअिछ दद र्नाक अ भेलतोिड लाज सभ नारी परोसी र<strong>ह</strong>ल लाजक ि ंगार,<strong>दे</strong>िखते जकरा मद र् भुकए बिन के िसयारनारीक पिरभाषा बदिल गेलजकरा <strong>दे</strong>िखते क्षण िठठिक गेल,ज ुग बदिल गेल।जकरे <strong>दे</strong>ख ू से ज ुगल बनल<strong>ह</strong>ोइतए ना जेना ज ुवान बनल,<strong>ह</strong>म जा र<strong>ह</strong>ल छल<strong>ह</strong>ु ँ सड़कपर<strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ नाकेँ बािलका ित व<strong>ह</strong>ारस<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> मनमे उठल <strong>िव</strong>चार,गल र्ंडक संग मक पिरभाषा बदिल गेलज ुग बदिल गेल, मन भटिक गेलनि<strong>ह</strong> अिछ भेष-भूषा नारीक समान,नि<strong>ह</strong> जािन कतएसँ आएल ई पिरधानचूडी, ल<strong>ह</strong>ठी आ साडीकेँ छोिड244


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नारी आब जी अधकी ◌ॉट संग भेल,ज ुग बदिल गेल, मन भटिक गेल,सभ भािग र<strong>ह</strong>ल फुिसया<strong>ह</strong>ी ं क आडरपर,सभ नािच र<strong>ह</strong>ल िबन बाजनपरनमार अिभवादन छोिड,आब <strong>ह</strong>ाए-बाय आिब गेल,ज ुग बदिल गेल।चा<strong>ह</strong>ी सभकेँ ख ूब <strong>िव</strong>लाश,सभकेँ खजानाक छै तलाशिजनगीक फुिसया<strong>ह</strong>ी साधन ज ुटबैक लेल,िजनगीयेकेँ सभ िबसिर गेल,ज ुग बदिल गेलसभ अिछ अशा, अिछ लोक काल<strong>ह</strong>ंत,पाा सता केलक सभकेँ परेशानजे <strong>ह</strong> बिन शािकेँ िनगिल गेलपुछै अपन संृित कतए सभक सुबोध गेल,जग बदिल गेल,सभ भटिक गेल।१.ामल सुमन-मैिथली दो<strong>ह</strong>ा २.अिजत कुमार िम-अन मािट245


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मैिथली दो<strong>ह</strong>ा१.ामल सुमन सोझा ँ मे ठाढ◌ अिछ अन की प<strong>ह</strong>चान।तािक र<strong>ह</strong>ल छी आय धिर भेटल क<strong>ह</strong>ा ँ िनदान।।ककरा सँ <strong>ह</strong>म की क<strong>ह</strong>ू अपना मे सब म।समाचार प ूछल जखन क<strong>ह</strong>ता द ुख सँ ।।पँसल ू<strong>ह</strong> मे ाथ र् केर सब <strong>दे</strong>खू बे<strong>ह</strong>ोश।झ ूठ म ूठ मुिखया बनिथ ख ूब बघारिथ जोश।।<strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ नि<strong>ह</strong> आय धिर मैिथल सनक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>।दान द<strong>ह</strong>ेजक च मे ब<strong>ह</strong>ुतो लोक तबा<strong>ह</strong>।।बिरयाती केँ नीक नि<strong>ह</strong> लागल माछक झोर।सा ँझ शु भोजन करत उठैत काल तक भोर।।रसगुा, गुा बनाऽ खाओत रस िनचोड◌ि◌।खाय सँ बेसी ऐंठ कऽ <strong>दे</strong>ता पात मे छोड◌ि◌।।मैिथलजन सन ब<strong>ह</strong>ुत लोक ब<strong>ह</strong>ुत <strong>िव</strong>ान।िनज-भाषा, िनज-लोक पर किनको नि<strong>ह</strong> छि ान।।चोिर, िछनरपन छोड◌ि◌ कय क अ<strong>ह</strong>ा ँ सब काज।मैिथलजन तख बचब बा ँचत सकल समाज।।जाित-पाित केँ छोड◌ि◌कऽ बन ू एक पिरवार।िमिथला के उान ि<strong>ह</strong>त कोिशश क <strong>ह</strong>जार।।अपन लोक बेसी ज ुटय बाजू िमठका बोल।सुमन टूटल जौ ं गाछ सँ तखन ओकर की मोल।।२.अिजत कुमार िम246


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अन मािटद ूर <strong>दे</strong>शमे अ<strong>ह</strong>ा ँ बसै छीमन अिछ <strong>ह</strong>मर घोर यौ ,िची-पतरी िकछु नि<strong>ह</strong> पठबी<strong>ह</strong>म कोनाकेँ जीिब यौ ।।1।।छोड◌ि◌ गाम जे श<strong>ह</strong>र भगिलऐलए आसक सब पोटरी यौ ,आस बदिल िनराश भेल अिछआब<strong>ह</strong>ु ँ तँ घिम ू अिबयौ यौ ।।2।।िची पिबति<strong>ह</strong>ं पकड◌◌ू गाड◌◌ीतेजू श<strong>ह</strong>रक पािन यौ ,पािनक बदला शोिणत पीबीतकरो भेल ज्ञान यौ ।।3।।िची <strong>ह</strong>म सत दै छीजँ मानी अन यौ ,घ ुरती बेरक गाड◌◌ी पकड◌◌ूप<strong>ह</strong>ु ँचू गाम- िसमान यौ ।।4।।आब गाम ओ गाम र<strong>ह</strong>लैजए दर-दर ठोकर यौ ,लिर ू जे<strong>ह</strong>न अिछ ते<strong>ह</strong> काजोगाम-गाममे पसरल यौ ।।5।।गाम गाम धाम बनल छैच<strong>ह</strong>ु िदस नव <strong>िव</strong>तान यौ ,गाम प<strong>ह</strong>ु ँिचकेँ नाम क अ<strong>ह</strong>ँफेर श<strong>ह</strong>रक नाम यौ ।।6।।अन गामक अलगे गुण छै छै दोसर ठाम यौ ,घिर ु फीिरकेँ सब अबैऐराख ू <strong>ह</strong>मरो मान यौ ।।7।।247


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१.िबनीत ठाकुर-गीत आ २. दयाका िम-<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागु<strong>िव</strong>नीत ठाकुरगीतठकन काका <strong>ह</strong>ो कलयुगमे <strong>दे</strong>खल बडअजगुतमषक भेषमें घ ुमे सबतैर आब यमके द ुतआब चानमें ओ िशतलता मिलनभेल सुजक लालीाथ र्क बसमें पैर मष सब करैय काज बेतालीभरल बसमे कु<strong>ह</strong>के कोयिलया पुत भेल कपुतर बैन ि<strong>ह</strong>मालयसँ िनकले कमला, कोशीके पानीि<strong>ह</strong>चुके गंगोीसँ गंगा सबके भेल एक क<strong>ह</strong>ानीनव द ुलि<strong>ह</strong>न धतीर् माताके िछ भेल सारीके सुतजे क<strong>ह</strong>ाबे अपनाके ज्ञानी उ<strong>ह</strong>े करे िखचातानीके नव बाट <strong>दे</strong>खा िमिथलाके िलखत सुर क<strong>ह</strong>ानीकि<strong>ह</strong>या धैर जाल सोझराक मैिथल <strong>ह</strong>ायत मजगुत248


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२. दयाका िम<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागुिबतल राईत भऽ गेल भोरिचडे-चुनमुनी करैया सोरसुरजक लिलमा भू पर पसरलदैत अिछ एकटा नव सश<strong>ह</strong>म ज<strong>ह</strong> ु अं<strong>ह</strong>ु जागुअिधकारक लेल आग ू आब ू<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागुकािल राज आई िशवराजिकया करैया अ<strong>ह</strong>ा ंक कातकख गोवा कख असमकख पंजाब कख गुजरातिक अ<strong>ह</strong>ा ँ नि<strong>ह</strong> छी भारतवासी ?गव र् सऽ अपन अिधकार जताब ु<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागुजागु जनक िधया वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ीजागु ब ुढ, ना, ज ुआनजात धरम सब ताक◌ राखी कऽसबिमली कऽ क संामछो पाटीर् ाथ र् अपन सबआई माय के लाज बचाब ू<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागुआई अ<strong>ह</strong>ा ँ नि<strong>ह</strong> आग ू आयब तऽपढ◌त गाईर इित<strong>ह</strong>ास249


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्आई अ<strong>ह</strong>ा ँ नि<strong>ह</strong> एक <strong>ह</strong>ोयब तऽ<strong>ह</strong>ोयत अि<strong>ह</strong>ना उप<strong>ह</strong>ाससरशताक अि<strong>ह</strong> धरती सऽककर्श्ताक िबगुल बजाब ू<strong>ह</strong>े मैिथल आबो जागुशेफािलका वमा र्ज:९ अग, १९४३,ज ान : ब ंगाली टोला, भागलपुर । िशक्षा:एम., पी-एच.डी. (पटना<strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालय),सम्ित: ए. एन. कालेज मे ि<strong>ह</strong>ीक ाािपका ।कािशत रचना:झ<strong>ह</strong>रैत र, िबज ुकैतठोर । नारी मनक िकेँ खोिल:कण रससँ भरल अिधकतर रचना। कािशत कृित :<strong>िव</strong>ला क<strong>िव</strong>तासं<strong>ह</strong>,ृित रेखा संरण सं<strong>ह</strong>,एकटा आकाश कथा सं<strong>ह</strong>, यायावरी यााव ृा, भावािल कागीत ।ठ<strong>ह</strong>रे <strong>ह</strong>ुए पल ि<strong>ह</strong>ीसं<strong>ह</strong> ।बाजीई <strong>ह</strong>मर <strong>दे</strong>श थीकएि<strong>ह</strong>ठाम मानव की मानवकेँ चीि सकल?तर<strong>ह</strong>ापर टघरैत पारा सन मानवक मोनिरता नि<strong>ह</strong>।आदमीक जंगल बिढ र<strong>ह</strong>लगाछ ब ृ किट र<strong>ह</strong>ल250


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्को बाट घाट, को रा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाटमिर मिस्जद गुारावा िकचच र्क <strong>ह</strong>ो वोसाराभीड़क अ नि<strong>ह</strong>...की पएरे की िराकी कार की ूटरतर<strong>ह</strong>्<strong>ह</strong>क सवारीपर भगैतउजि<strong>ह</strong>या चढल मानवक अ नि<strong>ह</strong>...ई िदशा<strong>ह</strong>ीन भीड़:भूत भ<strong>िव</strong>क िचा नि<strong>ह</strong>वतर्मानसँ संतुो नि<strong>ह</strong>भािग र<strong>ह</strong>ल िनररभािग र<strong>ह</strong>ल जन वा<strong>ह</strong>...संवेदना िततीक्षानि<strong>ह</strong> भेटत शकोशोमे जीमानवक आवक आवकता सनशकोशो आकार पािब र<strong>ह</strong>ल251


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िनरथ र्क श संसारक योज की?कागदोक दाम तँ बिढ गेलप-पिका छापत कोनाद ूषणक <strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ोयत कोनाजे एकटा गाछ रोपल जाइत अिछ तँसए ना जनम लए लैत अिछऑीजन पाओत कऽ मेिनंजाइिटसएड्स ोंडीलाइिटस सन अनिचार बीमारी लोककेँ मारए लागलएतबि<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>द<strong>ह</strong>ेजक बढैत रोग बेटीक बापकेँढा<strong>ह</strong>ए लागलओ िदन द ूर नि<strong>ह</strong> अिछ जखनमानव मानवकेँ मािर खाए लागतआ एकटा तख समा बनल रि<strong>ह</strong> जाइत अिछमानवक बेशी वि ृ कीम ँ<strong>ह</strong>गी केर..?बाजी द ुन ूमे लागल अिछके कतेक आग ूकेकर कतेक जोर...????राम कतए चिल गेल...बालाना ं कृते-252


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१.<strong>दे</strong>वा ंशु वक मैिथली िच-ृ ंखला (कािम)२.कना शरण: <strong>दे</strong>वीजी<strong>दे</strong>वा ंशु व, ज- तुलापी, सुपौल। मास कुिनकेशनमे एम.ए., ि<strong>ह</strong>ी, अंजी आ मैिथलीक <strong>िव</strong>िभप-पिकामे कथा, लघ ुकथा, <strong>िव</strong>ज्ञान-कथा, िच-कथा, काटून, र् िच-<strong>ह</strong>ेिलका इािदक काशन।<strong>िव</strong>शेष: गुजरात रा शाला पा-पुक म ंडल ारा आठम कक्षाक लेल <strong>िव</strong>ज्ञान कथा “जंग” कािशत(2004 ई.)नताशा:(नीचा ँक काटूनकेँ र् िक क आ पढ़◌ू)नताशा तीसनताशा एकितस253


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.कना शरण: <strong>दे</strong>वीज<strong>दे</strong>वीजी : िब<strong>ह</strong>ारक न ृ श ैलीबा के भगवानक प मावाली <strong>दे</strong>वीजी 14 नवर के बाल िदवस समारो<strong>ह</strong> केनािबसिर सकैत छली।अि<strong>ह</strong> बेर ओ बा सबके िब<strong>ह</strong>ार के <strong>िव</strong>िभ कारक न ृ <strong>दे</strong>खाबैक<strong>िव</strong>चार ब छली। काय र्ममे बा<strong>ह</strong>र सऽ कलाकार के बजाओल गेल छल जे बासबके ेक कारक न ृके ुित के पि<strong>ह</strong> ओकर <strong>िव</strong>वरण से<strong>ह</strong>ो दैत छल।अि<strong>ह</strong>काय र्ममे िनिलिखत न ृ <strong>दे</strong>खाओल गेलः1 िझिझयन न ृः अि<strong>ह</strong> न ृके इ <strong>दे</strong>व के स करैलेल कैल जायत छै।आन न ृसऽ अलग अि<strong>ह</strong> न ृके बरसातमे नि<strong>ह</strong> वरन ् स ूखा के समय मे कैल जायत छै जाि<strong>ह</strong>सऽ अकालक समा द ूर <strong>ह</strong>ोई आ बिढया फसल <strong>ह</strong>ोय।अि<strong>ह</strong> न ृमे जे गीत गायलजायत छै तकर अथ र् इ<strong>दे</strong>वक प ्◌्रा◌ाथ र्ना <strong>ह</strong>ोयत छै।बाजा सबमे <strong>ह</strong>ारमोिनयमबा ंसुरी ढ़◌ोलक नगाड़◌ा इािद पारिरक उपकरणके उपयोग <strong>ह</strong>ोयत छै।2 सो<strong>ह</strong>र िखलौनाः अि<strong>ह</strong> गीत के िब<strong>ह</strong>ारमे <strong>िव</strong>शेषतः मैिथल सबमे बाके जमेगायल जायत छै जाि<strong>ह</strong>मे बाके श ंसा भगवान राम आ भगवान कृ स तुलना कऽकैल जायत छै।अि<strong>ह</strong>मे स्ी सब गीत नाद सि<strong>ह</strong>त भाव भंिगमा से<strong>ह</strong>ो दैत छिथनजाि<strong>ह</strong> लेल अकरा न ृ के णीमे राखल गेल छै।3 जट जिटनः जट जिटन दऽ बड िखा छै मुदा अकर मु पया र्य छै बरसातकसमयमे स्ी सबमे आपसी मर ंजन।िनयम छै जे ा<strong>ह</strong>क पि<strong>ह</strong>ल बरसातमे किनयानई<strong>ह</strong>र जायत छैथ आ बेसी के पित सब कमाई लेल बा<strong>ह</strong>र गेल र<strong>ह</strong>ैत छिथन। तऽ254


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सब सखी सब िमिलकऽ पित पीक बीच <strong>ह</strong>ुअ बला क झोंकक खेल खेलाईछिथ।अि<strong>ह</strong>मे िकछु मवाित उप<strong>ह</strong>ार पी मा ंग र<strong>ह</strong>ैत छिथन आ से नि<strong>ह</strong>ं भेटलापर पी उपराग दैत छिथन।िकछु लोक नाचै छैथ आ ब◌ॉ◌ंिक सब <strong>दे</strong>खै छैथ।4 धामर न ृ : धामर गीत <strong>ह</strong>ोली के उपलमे गायल जायत छै जाि<strong>ह</strong>मे लोक सबन ृ से<strong>ह</strong>ो करैत छिथ।िमिथला ंचलमे अकरा <strong>ह</strong>ोरी क<strong>ह</strong>ैत छै आ भारतीय संगीतमेधामर राग ब<strong>ह</strong>ुत िस अिछ।5 झ ूमरी न ृ : झ ूमरी न ृ श ैली गुजरात के गरवा सऽ मेल खाइत छै।परु िब<strong>ह</strong>ारमे ई न ृ काितर्क मासके राित मे <strong>ह</strong>ोयत छै जखन आकाश मेघरि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ोयत छै आपिण ू र्माके च◌ॉ◌ंद अपन च◌ॉ◌ंदनीसऽ राित जगमगे र<strong>ह</strong>ै छै।6 मोर मोरनी : ई नाच से<strong>ह</strong>ो बरसातमे <strong>ह</strong>ोयत छै जाि<strong>ह</strong>मे स्ीसब मोर जक◌ॉ◌ंनाचऽ लागै छैथ। उर<strong>दे</strong>शमे अि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क नाचके कजरी क<strong>ह</strong>ल जायत छै।7 <strong>िव</strong>ापित न ृ (िबदापत) : ब ंगालक रवी संगीत जक◌ॉ◌ं िमिथला ंचलमे <strong>िव</strong>ापितगीतके अपन अलग प<strong>ह</strong>चान छै आ ताि<strong>ह</strong> पर ताल िमलाबैत <strong>िव</strong>शेष न ृश ैली सामा वमे ब<strong>ह</strong>ुत चिलत छै। अि<strong>ह</strong> कारक न ृ के म ंचन आ उपयु र्ोा<strong>ह</strong>न भेट िब<strong>ह</strong>ारक संृित के एक <strong>िव</strong>िश प <strong>िव</strong> लग पिरलिक्षत भऽ सकैतछै◌ै।अि<strong>ह</strong>के अितिर िजितया नाच. माझी नाच. नटुआ नाच. आिद से<strong>ह</strong>ो िब<strong>ह</strong>ारमे चिलतछै तकर जानकारी <strong>दे</strong>ल गेल।बा सबके अि<strong>ह</strong>सऽ ख ूब मर ंजन भेल।जानकारीप ूण र्<strong>ह</strong>ुअक अितिर परीक्षाके तनावप ूण र् समयमे ए<strong>ह</strong>ेन मर ंजन ब<strong>ह</strong>ुत स<strong>ह</strong>ायक सािबतभेल।बा लोकिन ारा रणीय ोक१.ातः काल मु<strong>ह</strong>ूर् (स ूयो र्दयक एक घंटा पि<strong>ह</strong>) सव र्थम अपन द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ <strong>दे</strong>खबाकचा<strong>ह</strong>ी, आ’ ई ोक बजबाक चा<strong>ह</strong>ी।करा वसते लीः करमे सरती।करम ूले ितो ा भाते करदश र्नम ्॥255


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्करक आगा ँ ली बसैत छिथ, करक ममे सरती, करक म ूलमे ा ित छिथ।भोरमे ताि<strong>ह</strong> ारे करक दश र्न करबाक थीक।२.संा काल दीप लेसबाक काल-दीपम ूले ितो ा दीपमे जनाद र्नः।दीपा शरः ोक्ः साोितन र्मोऽुते॥दीपक म ूल भागमे ा, दीपक मभागमे जनाद र्न (<strong>िव</strong>ु) आऽ दीपक अ भागमेशर ित छिथ। <strong>ह</strong>े संाोित! अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ नमार।३.सुतबाक काल-राम ं ं <strong>ह</strong>न ूमं वैनतेय ं व ृकोदरम ्।शय यः रेिं द ुः नित॥जे सभ िदन सुतबासँ पि<strong>ह</strong> राम, कुमारामी, <strong>ह</strong>न ूमान, ् गडआऽ भीमक रण करैतछिथ, <strong>ह</strong>ुनकर द ुः न भऽ जाइत छि।४. न<strong>ह</strong>ेबाक समय-गे च यमु चैव गोदाविर सरित।नम र्<strong>दे</strong> िसु कावेिर जलेऽिन ् सििध ं कु॥<strong>ह</strong>े गंगा, यमुना, गोदावरी, सरती, नम र्दा, िसु आऽ कावेरी धार। एि<strong>ह</strong> जलमेअपन साि िदअ।५.उर ं यमु ि<strong>ह</strong>माेैव दिक्षणम ्।वष ं र् तत् भारतं नाम भारती य सितः॥समुक उरमे आऽ ि<strong>ह</strong>मालयक दिक्षणमे भारत अिछ आऽ ओतुका सित भारतीक<strong>ह</strong>बैत छिथ।६.अ<strong>ह</strong>ा ौपदी सीता तारा मोदरी तथा।पकं ना रेिं म<strong>ह</strong>ापातकनाशकम ्॥256


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जे सभ िदन अ<strong>ह</strong>ा, ौपदी, सीता, तारा आऽ मदोदरी, एि<strong>ह</strong> पा ँच साी-स्ीक रणकरैत छिथ, <strong>ह</strong>ुनकर सभ पाप न भऽ जाइत छि।७.अामा बिला र्सो <strong>ह</strong>न ूमा ं <strong>िव</strong>भीषणः।कृपः परशुराम सैते िचरी<strong>िव</strong>नः॥अामा, बिल, ास, <strong>ह</strong>न ूमान, ् <strong>िव</strong>भीषण, कृपाचाय र् आऽ परशुराम- ई सात टा िचरीवीक<strong>ह</strong>बैत छिथ।८.साते भवतु सुीता <strong>दे</strong>वी िशखर वािसनीउन तपसा लो यया पशुपितः पितः।िसिः साे सतामु सादा ध ूजर्टेःजावीफेनलेखेव यूिध शिशनः कला॥९. बालोऽ<strong>ह</strong>ं जगदान न मे बाला सरती।अप ू र् पंचमे वषे र् वण र्यािम जगत्यम ् ॥१०. द ूवा र्क्षत म ं(शु यज ुवे र्द अाय २२, म ं २२)आ ि जापितर ्ॠिषः। िलंभोक्ा <strong>दे</strong>वताः। राडुृितः। षड्जःरः॥आ ◌॑न ् ा◌॒ ◌॑वच र्◌॒सी जा◌॑यता◌॒मा रा◌॒ष् रा◌॑ज◌॒ःशुरे◌॑ऽइषो◌॒ऽिता◌॒धी म◌॑<strong>ह</strong>ार◌॒थो जा◌॑यता ं◌॒ दोग्ीं धे◌॒वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वाना◌॒शुः सिः◌॒पुर◌॑ि◌॒यो र्वा◌॑ िज◌॒ू र◌॑थे◌॒ाः स◌॒भेयो◌॒ युवा यज◌॑मान वी◌॒रो जा◌॒यता ंिनका◌॒मे-िन◌॑कामे नः प◌॒जर्ों वष र्तु◌॒ फल◌॑वो न◌॒ऽओष◌॑धयः पा ं योगेक्ष◌॒मोनः◌॑ कताम ्॥२२॥माथा र्ः िसयः सु प ूणा र्ः सु मरथाः। शूणा ं ब ु िनाशोऽु िमाणामुदयव।ॐ दीघा र्युभर्व। ॐ सौभावती भव।<strong>ह</strong>े भगवान ्। अपन <strong>दे</strong>शमे सुयो आ’ सव र्ज्ञ <strong>िव</strong>ाथीर् उ <strong>ह</strong>ोिथ, आ’ शुुकेँ नाशकएिन<strong>ह</strong>ार सैिनक उ <strong>ह</strong>ोिथ। अपन <strong>दे</strong>शक गाय ख ूब द ूध दय बाली, बरद भार व<strong>ह</strong>न257


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्करएमे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ आ’ घोड़◌ा िरत पेँ दौगय बला <strong>ह</strong>ोए। स्ीगण नगरक करबामे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ आ’ युवक सभामे ओजप ूण र् भाषण <strong>दे</strong>बयबला आ’ <strong>दे</strong>बामे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ। अपन <strong>दे</strong>शमे जखन आवक <strong>ह</strong>ोय वषा र् <strong>ह</strong>ोए आ’ औषिधक-ब ूटीसव र्दा पिरप <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ए। एव ं मे सभ तर<strong>ह</strong>ेँ <strong>ह</strong>मरा सभक काण <strong>ह</strong>ोए। शुकबिक ु नाश <strong>ह</strong>ोए आ’ िमक उदय <strong>ह</strong>ोए॥मकें कोन वुक इा करबाक चा<strong>ह</strong>ी तकर वण र्न एि<strong>ह</strong> म ंमे कएल गेल अिछ।एि<strong>ह</strong>मे वाचकलुोपमालड़◌्कार अिछ।अय-◌॑न ् - <strong>िव</strong>ा आिद गुणसँ पिरप ूण र् रा◌॒ष् - <strong>दे</strong>शमे◌॑वच र्◌॒सी- <strong>िव</strong>ाक तेजसँ युक्आ जा◌॑यता ं◌॒- उ <strong>ह</strong>ोएरा◌॑ज◌॒ः-राजाशुरे◌॑ऽ–िबना डर बलाइषो◌॒- बाण चलेबामे िनपुणऽिता◌॒धी-शुकेँ तारण दय बलाम◌॑<strong>ह</strong>ार◌॒थो-पैघ रथ बला वीरदोग्ीं-कामना(द ूध प ूण र् करए बाली)धे◌॒वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वाना◌॒शुः धे◌॒-गौ वा वाणी वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वा- पैघ बरद ना◌॒शुः-आशुः-िरतसिः◌॒-घोड़◌ापुर◌॑ि◌॒यो र्वा◌॑- पुर◌॑ि◌॒- व<strong>ह</strong>ारकेँ धारण करए बाली यो र्वा◌॑-स्ीिज◌॒ू-शुकेँ जीतए बला258


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्र◌॑थे◌॒ाः-रथ पर िरस◌॒भेयो◌॒-उम सभामेयुवा-युवा जे<strong>ह</strong>नयज◌॑मान-राजाक रामेवी◌॒रो-शुकेँ परािजत करएबलािनका◌॒मे-िन◌॑कामे-िनययुक् काय र्मेनः-<strong>ह</strong>मर सभकप◌॒जर्ों-मेघवष र्तु◌॒-वषा र् <strong>ह</strong>ोएफल◌॑वो-उम फल बलाओष◌॑धयः-औषिधःपा ं- पाकएयोगेक्ष◌॒मो-अल ल करेबाक <strong>ह</strong>ेतु कएल गेल योगक रक्षानः◌॑-<strong>ह</strong>मरा सभक <strong>ह</strong>ेतुकताम ्-समथ र् <strong>ह</strong>ोएििफथक अवाद- <strong>ह</strong>े ण, <strong>ह</strong>मर रामे ाण नीक धािम र्क <strong>िव</strong>ा बला, राज-वीर,तीर ंदाज, द ूध दए बाली गाय, दौगय बला जु, उमी नारी <strong>ह</strong>ोिथ। पाजर्आवकता पड़ला पर वषा र् <strong>दे</strong>िथ, फल <strong>दे</strong>य बला गाछ पाकए, <strong>ह</strong>म सभ संपिअिजर्त/संरिक्षत करी।I nput : (कोकमे <strong>दे</strong>वनागरी, िमिथलाक्षर िकं वा फोिटक-रोमनमे टाइप क। I nputDevanagar i, Mi thilakshara or Phonet i c-Roman.)i nOut put : (पिरणाम <strong>दे</strong>वनागरी, िमिथलाक्षर आ फोिटक-रोमन/ रोमनमे। Res ul tDevanagar i, Mi t hi l akshar a and Phonet i c-Roman/ Roman.)i n259


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इिश-मैिथली-कोष ं/ मैिथली-इिश-कोष ं ोजेकेँ आग ू बढ़◌ाऊ, अपन सुझाव आ योगदानई-मेलारा ggaj endr a@ vi deha. com पर पठाऊ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मैिथली-अंजी आ अंजी मैिथली कोष (इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल बेर सच र्-िडनरी) एम.एस. एस.ू.एल. सव र्र आधािरत -Based on ms-sql ser verMai t hi l i -Engl i sh and Engl i sh-Mai t hi l i Di ct i onar y.पाल आ भारतक मैिथली भाषा-वैज्ञािनक लोकिन ारा बनाओल मानक श ैली1.पालक मैिथली भाषा वैज्ञािनक लोकिन ारा बनाओल मानक उारण आ लेखन श ैली(भाषाशास्ी डा. रामावतार यादवक धारणाकेँ प ूण र् पसँ स लऽ िनधािरत)र्मैिथलीमे उारण तथा लेखन१.पमाक्षर आ अार: पमाक्षरात ङ, ञ, ण, न एव ं म अबैत अिछ। संृतभाषाक असार शक अमे जाि<strong>ह</strong> वक अक्षर र<strong>ह</strong>ैत अिछ ओ<strong>ह</strong>ी वक पमाक्षरअबैत अिछ। जेना-अ (क वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ङ् आएल अिछ।)प (च वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ञ् आएल अिछ।)ख (ट वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ण ् आएल अिछ।)सि (त वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे न ् आएल अिछ।)ख (प वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे म ् आएल अिछ।)उपयु र् बात मैिथलीमे कम <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। पमाक्षरक बदलामे अिधका ंशजग<strong>ह</strong>पर अारक योग <strong>दे</strong>खल जाइछ। जेना- अंक, पंच, खंड, संिध, खंभआिद। ाकरण<strong>िव</strong>द पित गो<strong>िव</strong> झाक क<strong>ह</strong>ब छिन जे कव, चव आ टवसँ प ूव र्अार िलखल जाए तथा तव आ पवसँ प ूव र् पमाक्षरे िलखल जाए। जेना-अंक, चंचल, अंडा, अ तथा कन। मुदा ि<strong>ह</strong>ीक िनकट र<strong>ह</strong>ल आधिनक ु लेखक एि<strong>ह</strong>बातकेँ नि<strong>ह</strong> मात छिथ। ओलोकिन अ आ कनक जग<strong>ह</strong>पर से<strong>ह</strong>ो अंत आ कं पनिलखैत <strong>दे</strong>खल जाइत छिथ।नवीन पित िकछु सु<strong>िव</strong>धाजनक अव छैक। िकएक तँ एि<strong>ह</strong>मे समय आ ानक बचत<strong>ह</strong>ोइत छैक। मुदा कतोकबेर <strong>ह</strong>लेखन वा मुणमे अारक छोटसन िबु नि<strong>ह</strong> भेलासँ अथ र्क अनथ र् <strong>ह</strong>ोइत से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। अारक योगमे260


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्उारण-दोषक सावना से<strong>ह</strong>ो ततबए <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। एतदथ र् कसँ लऽकऽपवधिर पमाक्षरेक योग करब उिचत अिछ। यसँ लऽकऽ ज्ञधिरक अक्षरक सअारक योग करबामे कत<strong>ह</strong>ु को <strong>िव</strong>वाद नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खल जाइछ।२.ढ आ ढ : ढक उारण “र ् <strong>ह</strong>”जका ँ <strong>ह</strong>ोइत अिछ। अतः जतऽ “र ् <strong>ह</strong>”क उारण<strong>ह</strong>ो ओतऽ मा ढ िलखल जाए। आनठाम खािल ढ िलखल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी। जेना-ढ = ढाकी, ढेकी, ढीठ, ढेउआ, ढ, ढेरी, ढाकिन, ढाठ आिद।ढ = पढ़◌ाइ, बढब, गढब, मढब, ब ुढबा, सा ँढ, गाढ, रीढ, चा ँढ, सीढी, पीढी आिद।उपयु र् शसभकेँ <strong>दे</strong>खलासँ ई <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे साधारणतया शक शुमे ढ आम तथा अमे ढ अबैत अिछ। इए<strong>ह</strong> िनयम ड आ ड़क सभर् से<strong>ह</strong>ो लाग ू <strong>ह</strong>ोइतअिछ।३.व आ ब : मैिथलीमे “व”क उारण ब कएल जाइत अिछ, मुदा ओकरा ब पमेनि<strong>ह</strong> िलखल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी। जेना- उारण :बैनाथ, िबा, नब, <strong>दे</strong>बता, िबु, ब ंश,बना आिद। एि<strong>ह</strong>सभक ानपर मशःवैनाथ, <strong>िव</strong>ा, नव, <strong>दे</strong>वता, <strong>िव</strong>ु, व ंश,वना िलखबाक चा<strong>ह</strong>ी। सामातया व उारणकलेल ओ योग कएल जाइत अिछ। जेना- ओकील, ओज<strong>ह</strong> आिद।४.य आ ज : कत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु “य”क उारण “ज”जका ँ करैत <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ, मुदाओकरा ज नि<strong>ह</strong> िलखबाक चा<strong>ह</strong>ी। उारणमेयज्ञ, जिद, जमुना, ज ुग, जाबत, जोगी,जद, ु जम आिद क<strong>ह</strong>ल जाएवला शसभकेँमशः यज्ञ, यिद, यमुना, युग, याबत,योगी, यद, ु यम िलखबाक चा<strong>ह</strong>ी।५.ए आ य : मैिथलीक वतर्नीमे ए आ य द ुन ू िलखल जाइत अिछ।ाचीन वतर्नी- कएल, जाए, <strong>ह</strong>ोएत, माए, भाए, गाए आिद।नवीन वतर्नी- कयल, जाय, <strong>ह</strong>ोयत, माय, भाय, गाय आिद।सामातया शक शुमे ए मा अबैत अिछ। जेना एि<strong>ह</strong>, एना, एकर, ए<strong>ह</strong>न आिद।एि<strong>ह</strong> शसभक ानपर यि<strong>ह</strong>, यना, यकर, य<strong>ह</strong>न आिदक योग नि<strong>ह</strong> करबाक चा<strong>ह</strong>ी।261


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्यिप मैिथलीभाषी थासि<strong>ह</strong>त िकछु जाितमे शक आरोमे “ए”केँ य कि<strong>ह</strong> उारणकएल जाइत अिछ।ए आ “य”क योगक योगक सभर्मे ाची पितक असरण करब उपयु मािनएि<strong>ह</strong> पुकमे ओकरे योग कएल गेल अिछ। िकएक तँ द ुन ूक लेखनमे कोस<strong>ह</strong>जता आ द ु<strong>ह</strong>ताक बात नि<strong>ह</strong> अिछ। आ मैिथलीक सव र्साधारणक उारण-श ैली यकअपेक्षा एसँ बेसी िनकट छैक। खास कऽ कएल, <strong>ह</strong>एब आिद कितपय शकेँ कैल, <strong>ह</strong>ैबआिद पमे कत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु िलखल जाएब से<strong>ह</strong>ो “ए”क योगकेँ बेसी समीचीन मािणतकरैत अिछ।६.ि<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>ु तथा एकार, ओकार : मैिथलीक ाचीन लेखन-पररामे को बातपर बलदैत काल शक पाछा ँ ि<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>ु लगाओल जाइत छैक। जेना-<strong>ह</strong>ुनकि<strong>ह</strong>, अपन<strong>ह</strong>ु, ओकर<strong>ह</strong>ु,तालि<strong>ह</strong>, चोि<strong>ह</strong>, आन<strong>ह</strong>ु आिद। मुदा आध ु िनक लेखनमे ि<strong>ह</strong>कानपर एकार एव ं <strong>ह</strong>ुक ानपर ओकारक योग करैत <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। जेना-<strong>ह</strong>ुनके, अप, ताले,चोे, आ आिद।७.ष तथा ख : मैिथली भाषामे अिधका ंशतः षक उारण ख <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जेना-ष (खड़य), षोडशी (खोड़शी), षट्कोण (खटकोण), व ृषेश (व ृखेश), सोष(सोख) आिद।८.िन-लोप : िनिलिखत अवामे शसँ िन-लोप भऽ जाइत अिछ:(क)ियायी य अयमे य वा ए लु भऽ जाइत अिछ। ओि<strong>ह</strong>मेसँ पि<strong>ह</strong> अकउारण दीघ र् भऽ जाइत अिछ। ओकर आगा ँ लोप-स ूचक िच वा <strong>िव</strong>कारी (’ / ऽ)लगाओल जाइछ। जेना-प ूण र् प : पढए (पढय) गेला<strong>ह</strong>, कए (कय) लेल, उठए (उठय) पड़तौक।अप ूण र् प : पढ’ गेला<strong>ह</strong>, क’ लेल, उठ’ पड़तौक।पढऽ गेला<strong>ह</strong>, कऽ लेल, उठऽ पड़तौक।(ख)प ूव र्कािलक कृत आय (आए) यमे य (ए) लु भऽ जाइछ, मुदा लोप-स ूचक<strong>िव</strong>कारी नि<strong>ह</strong> लगाओल जाइछ। जेना-262


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्प ूण र् प : खाए (य) गेल, पठाय (ए) <strong>दे</strong>ब, न<strong>ह</strong>ाए (य) अएला<strong>ह</strong>।अप ूण र् प : खा गेल, पठा <strong>दे</strong>ब, न<strong>ह</strong>ा अएला<strong>ह</strong>।(ग)स्ी य इक उारण ियापद, संज्ञा, ओ <strong>िव</strong>शेषण तीन ूमे लु भऽ जाइतअिछ। जेना-प ूण र् प : दोसिर मािलिन चिल गेिल।अप ूण र् प : दोसर मािलन चिल गेल।(घ)वतर्मान कृदक अिम त लु भऽ जाइत अिछ। जेना-प ूण र् प : पढैत अिछ, बजैत अिछ, गबैत अिछ।अप ूण र् प : पढै अिछ, बजै अिछ, गबै अिछ।(ङ)ियापदक अवसान इक, उक, ऐक तथा <strong>ह</strong>ीकमे लु भऽ जाइत अिछ। जेना-प ूण र् प: िछयौक, िछयैक, छ<strong>ह</strong>ीक, छौक, छैक, अिबतैक, <strong>ह</strong>ोइक।अप ूण र् प : िछयौ, िछयै, छ<strong>ह</strong>ी, छौ, छै, अिबतै, <strong>ह</strong>ोइ।(च)ियापदीय य , <strong>ह</strong>ु तथा <strong>ह</strong>कारक लोप भऽ जाइछ। जेना-प ूण र् प : छि, क<strong>ह</strong>लि, क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong> ु ँ, गेल<strong>ह</strong>, नि<strong>ह</strong>।अप ूण र् प : छिन, क<strong>ह</strong>लिन, क<strong>ह</strong>लौ, ँ गेलऽ, नइ, निञ, ।९.िन ानारण : को-को र-िन अपना जग<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>िटकऽ दोसरठाम चिलजाइत अिछ। खास कऽ इ आ उक समे ई बात लाग ू <strong>ह</strong>ोइत अिछ।मैिथलीकरण भऽ गेल शक म वा अमे जँ इ वा उ आबए तँ ओकर िनानािरत भऽ एक अक्षर आगा ँ आिब जाइत अिछ। जेना- शिन (शइन),पािन(पाइन), दािल ( दाइल), मािट (माइट), काछु (काउछ), मासु(माउस) आिद। मुदातम शसभमे ई िनयम लाग ू नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जेना- रिकेँ रइ आ सुधा ंशुकेँसुधाउं स नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ल जा सकैत अिछ।१०.<strong>ह</strong>ल(◌्)क योग : मैिथली भाषामे सामातया <strong>ह</strong>ल (◌्)क आवकता नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ोइत अिछ। कारण जे शक अमे अ उारण नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मुदा संृत263


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भाषासँ जि<strong>ह</strong>नाक ति<strong>ह</strong>ना मैिथलीमे आएल (तम) शसभमे <strong>ह</strong>ल योग कएल जाइतअिछ। एि<strong>ह</strong> पोथीमे सामातया सूण र् शकेँ मैिथली भाषासी िनयमअसार<strong>ह</strong>ल<strong>िव</strong><strong>ह</strong>ीन राखल गेल अिछ। मुदा ाकरणसी योजनक लेल अावक ानपरकत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु <strong>ह</strong>ल <strong>दे</strong>ल गेल अिछ। ुत पोथीमे मिथली लेखनक ाचीन आ नवीनद ुन ू श ैलीक सरल आ समीचीन पक्षसभकेँ समेिटकऽ वण र्-<strong>िव</strong>ास कएल गेल अिछ। ानआ समयमे बचतक सि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>-लेखन तथा तकिनकी दृ िसँ से<strong>ह</strong>ो सरल <strong>ह</strong>ोबऽवलाि<strong>ह</strong>साबसँ वण र्-<strong>िव</strong>ास िमलाओल गेल अिछ। वतर्मान समयमे मैिथली माभाषीपय र्केँआन भाषाक मामसँ मैिथलीक ज्ञान लेबऽ पिडर<strong>ह</strong>ल पिरमे लेखनमे स<strong>ह</strong>जता तथाएकपतापर ान <strong>दे</strong>ल गेल अिछ। तखन मैिथली भाषाक म ूल <strong>िव</strong>शेषतासभ कुितनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइक, ता<strong>ह</strong>ूिदस लेखक-मल सचेत अिछ। िस भाषाशास्ी डा. रामावतारयादवक क<strong>ह</strong>ब छिन जे सरलताक असानमे ए<strong>ह</strong>न अवा िक<strong>ह</strong>ु आबऽ <strong>दे</strong>बाक चा<strong>ह</strong>ीजे भाषाक <strong>िव</strong>शेषता छा ँ<strong>ह</strong>मे पिड जाए।-(भाषाशास्ी डा. रामावतार यादवक धारणाकेँ प ूण र् पसँ स लऽ िनधािरत)र्2. मैिथली अकादमी, पटना ारा िनधािरत र् मैिथली लेखन-श ैली1. जे श मैिथली-साि<strong>ह</strong>क ाचीन कालसँ आइ धिर जाि<strong>ह</strong> वर्नीमे चिलत अिछ, सेसामातः ताि<strong>ह</strong> वर्नीमे िलखल जाय- उदा<strong>ह</strong>रणाथ र्-ाएखनठामजकर,तकरतिनकरअिछअाअखन,अखिन,एखेन,अखनीिठमा,िठना,ठमाजेकर, तेकरितनकर।(वैकिक पेँ ा)ऐछ, अि<strong>ह</strong>, ए।2. िनिलिखत तीन कारक प वैिपकतया अपनाओल जाय:भ गेल, भय गेल वा264


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्भए गेल। जा र<strong>ह</strong>ल अिछ, जाय र<strong>ह</strong>ल अिछ, जाए र<strong>ह</strong>ल अिछ। कर’ गेला<strong>ह</strong>, वाकरय गेला<strong>ह</strong> वा करए गेला<strong>ह</strong>।3. ाचीन मैिथलीक ‘’ िनक ानमे ‘न’ िलखल जाय सकैत अिछ यथा क<strong>ह</strong>लिन वाक<strong>ह</strong>लि।4. ‘ऐ’ तथा ‘औ’ ततय िलखल जाय जत’ तः ‘अइ’ तथा ‘अउ’ सदृश उारणइ <strong>ह</strong>ो। यथा- <strong>दे</strong>खैत, छलैक, बौआ, छौक इािद।5. मैिथलीक िनिलिखत श एि<strong>ह</strong> पे यु <strong>ह</strong>ोयत:जै<strong>ह</strong>,सै<strong>ह</strong>,इए<strong>ह</strong>,ओऐ<strong>ह</strong>,लै<strong>ह</strong> तथादै<strong>ह</strong>।6. <strong>ह</strong>्र् इकारा ंत शमे ‘इ’ के लु करब सामातः अा िथक। यथा- ा<strong>दे</strong>िख आब<strong>ह</strong>, मािलिन गेिल (म मामे)।7. तं ‘ए’ वा ‘य’ ाचीन मैिथलीक उरण आिदमे तँ यथावत राखल जाय,िकं तु आधिनक ु योगमे वैकिक पेँ ‘ए’ वा ‘य’ िलखल जाय। यथा:- कयल वाकएल, अयला<strong>ह</strong> वा अएला<strong>ह</strong>, जाय वा जाए इािद।8. उारणमे द ू रक बीच जे ‘य’ िन तः आिब जाइत अिछ तकरा लेखमे ानवैकिक पेँ <strong>दे</strong>ल जाय। यथा- धीआ, अढैआ, <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>, वा धीया, अढैया, िबया<strong>ह</strong>।9. सानािसक तं रक ान यथासंभव ‘ञ’ िलखल जाय वा सानािसक र। यथा:-मैञा, किनञा, िकरतिनञा वा मैआ, ँ किनआ, ँ िकरतिनआ ँ।10. कारकक <strong>िव</strong>भिक्क िनिलिखत प ा:-<strong>ह</strong>ाथकेँ , <strong>ह</strong>ाथसँ, <strong>ह</strong>ाथेँ, <strong>ह</strong>ाथक, <strong>ह</strong>ाथमे।’मे’ मे अार सव र्था ा िथक। ‘क’ क वैकिक प ‘केर’ राखल जा सकैतअिछ।11. प ूव र्कािलक ियापदक बाद ‘कय’ वा ‘कए’ अय वैकिक पेँ लगाओल जासकैत अिछ। यथा:- <strong>दे</strong>िख कय वा <strong>दे</strong>िख कए।12. मा ँग, भा ँग आिदक ानमे माङ, भाङ इािद िलखल जाय।265


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्13. अर् ‘न’ ओ अर् ‘म’ क बदला असार नि<strong>ह</strong> िलखल जाय, िकं तु छापाक सु<strong>िव</strong>धाथ र्अर् ‘ङ’ , ‘ञ’, तथा ‘ण’ क बदला अारो िलखल जा सकैत अिछ। यथा:- अ,वा अंक, अल वा अंचल, क वा कं ठ।14. <strong>ह</strong>लंत िच िनयमतः लगाओल जाय, िकं तु <strong>िव</strong>भिक संग अकारा ंत योग कएलजाय। यथा:- ीमान, ् िकं तु ीमानक।15. सभ एकल कारक िच शमे सटा क’ िलखल जाय, <strong>ह</strong>टा क’ नि<strong>ह</strong>, संयु <strong>िव</strong>भिक<strong>ह</strong>ेतु फराक िलखल जाय, यथा घर परक।16. अनािसककेँ चिबु ारा कयल जाय। पर ंतु मुणक सु<strong>िव</strong>धाथ र् ि<strong>ह</strong> समानजिटल माा पर अारक योग चिबुक बदला कयल जा सकैत अिछ। यथा-ि<strong>ह</strong>ँ केर बदला ि<strong>ह</strong>ं।17. प ूण र् <strong>िव</strong>राम पासीसँ ( । ) स ू िचत कयल जाय।18. सम पद सटा क’ िलखल जाय, वा <strong>ह</strong>ाइफेनसँ जोिड क’ , <strong>ह</strong>टा क’ नि<strong>ह</strong>।19. िलअ तथा िदअ शमे िबकारी (ऽ) नि<strong>ह</strong> लगाओल जाय।20. अंक <strong>दे</strong>वनागरी पमे राखल जाय।21.िकछु िनक लेल नवीन िच बनबाओल जाय। जा' ई नि<strong>ह</strong> बनल अिछ ताबत एि<strong>ह</strong>द ुन ू िनक बदला प ूव र्वत् अय/ आय/ अए/ आए/ आओ/ अओ िलखल जाय। आिक ऎ वाऒ सँ कएल जाय।<strong>ह</strong>./- गो<strong>िव</strong> झा ११/८/७६ ीका ठाकुर ११/८/७६ सुरे झा "सुमन" ११/०८/७६VI DEHA FOR NON-RESI DENT MAI THI LS( Fest i val s of Mithila date-list)266


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्8.VI DEHA FOR NON RESI DENTS8. 1. Or i gi nal Mai t hi l i Poem by Smt . Shef al i ka Var ma,Translatedinto English by Lalan8. 2. Or i gi nal poem i n Maithili by Gaj endr a Thakur Tr ansl at edi nt o Engl i sh by Lucy Gr acy f r om New Yor kDATE-LI ST( year - 2009-10)(१४१७ साल)Mar r i age Days:Nov . 2009- 19, 22, 23,27May 2010- 28,30June 2010- 2, 3, 6, 7, 9, 13, 17, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28,30Jul y 2010- 1, 8, 9,14Upanayana Days : June 2010- 21,22267


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Dvi r agaman Di n:Nov ember 2009- 18, 19, 23, 27,29Dec ember 2009- 2, 4,6Feb 2010- 15, 18, 19, 21, 22, 24,25Mar ch 2010- 1, 4,5Mundan Di n:Nov ember 2009- 18, 19,23Dec ember 2009- 3Jan 2010- 18,22Feb 2010- 3, 15, 25,26Mar ch 2010- 3,5268


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्June 2010- 2,21Jul y 2010- 1FESTI VALS OF MITHILAMauna Panchami -12 Jul yMadhushr avani -24 Jul yNag Panchami -26 JulRaksha Bandhan-5 AugKr i shnast ami -13-14 AugKushiAmavasya- 20 AugustHar t al i ka Teej - 23 AugChaut hChandr a-23 Aug269


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Kar ma Dhar ma Ekadashi -31 AugustI ndr a Pooj a Aar ambh- 1 Sept emberAnantCat ur dashi - 3 SepPi t r iPaksha begi ns- 5 SepJi moot avahan Vr at a/ Ji t i a-11 SepMat r iNavami - 13 SepVi shwakar ma Pooj a-17SepKal ashst hapan-19 SepBel naut i - 24 Sept emberMahast ami - 26 SepMaha Navami - 27 Sept ember270


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Vijaya Dashami - 28 Sept emberKoj agar a- 3 OctDhant er as- 15 OctChat ur dashi -27 OctDi yabat i / Deepaval i / Shyama Pooj a-17 OctAnnakoot a/ Govar dhana Pooj a-18 OctBhr at r i dwi t i ya/ Chi t r agupt a Pooj a-20 OctChhat hi - -24 OctAkshyay Navami - 27 OctDevot t han Ekadashi - 29 OctKar t i k Poor ni ma/ Sama Bi sarj an- 2 Nov271


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Somvar iAmavasya Vr at a-16 NovVi vaha Panchami - 21 NovRavi vr at ar ambh-22 NovNavanna Par vana-25 NovNar akni var an chat ur dashi -13 JanMakar a/ Teel a Sankr ant i -14 JanBasant Panchami / Sar aswat i Pooj a- 20 JanMahashi var at r i -12 FebFagua-28 FebHol i -1 MarRam Navami -24 Mar ch272


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Mesha Sankr ant i -Sat uani -14 Apr i lJur i shi t al -15 Apr i lRavi Br at Ant -25 Apr i lAkshaya Tr i t i ya-16 MayJanakiNavami - 22 MayVatSavi t r i -bar asai t -12 JuneGanga Dashhar a-21 JuneHar iSayan Ekadashi - 21 JulGur u Poor ni ma-25 JulOr i gi nal Mai t hi l i Poem by Smt Shef al i ka Var ma Translated. ,i nt o Engl i sh by Lal an273


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Shef al i ka Ver ma has wr i t t en t wo out st andi ng books i n Maithili;one a book of poems t i t l ed “BHAVANJALI”, and the other, a book of short storiestitled “YAYAVARI”. Her Maithili Books have been translated into many languages including Hindi,Engl i sh, Or i ya, Guj ar at i , Dogr i and ot her s.She i s f r equent l y i nvi t edt o t he I ndi a Poet r y Reci t al Fest i val s as her f ans and f r i ends ar eimpor t ant peopl e.I do not have t o gi ve mor e i nt r oduct i on of her asher achi evement s speak f or t hemsel ves.As and when lonliness ofgraveyardget s down i n my eyesbl ood of hear t sol i di f y i nt o Ahi l yai n t he j ungl e ofhungerlotus bismear ed wi t h bl ood smi lesmy i nnerbecomes injuredwith so called civilization and culturet hena quest i on ar i ss i n my mindonl y a quest i ont o be asked f r om Janakwhy di d you send so much giftswi t h Si t ayou t hr ew away t he women f ol ki nt o bur nni ng f i r e ofdowr y274


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्by even pr esent i ng sever alki ngdomswhy di d you gi ve bi r t h t o dowr y syst em ??My mi nd haunt swi t h a quest i onagai n t o be asked fromSita...Si t awhy di d you agr ee t o under goagni par i ksha pr aposed by Rambei ng your sel fpossessed wi t h powergotexpl oi t edby accept i ng bani shmentto forestt hus gi vi ng bi r t h t o si l ence syst emwhy di d you putf emal e l i f eunder pai ns and sor r ow ??butsee t he drama ofRAMRAJt odaydhobi i s pr esent i n ever y houseand Ravan i n ever y st r eetbut not vi si bl e i s RAMnow a days dontknowwher e Ram has gone275


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्wher e Ram has gone.........................Or i gi nal poem i n Mai t hi l i by Gaj endr a ThakurTr ansl at ed i nt o Engl i sh by Lucy Gr acy f r om New Yor kGaj endr a Thakur ( b. 1971) i s t he edi t or of Mai t hi l i ej our nal “<strong>Videha</strong>”that can be viewed at http://www.videha.co.in/ . His poem, story, novel, research articles, epic –all in Maithili language are lying scattered and is in print in single volume by t hetitle “KurukShetram.” He can be reached at his email: ggajendra@airtelmail.inAbhi nav Bhat khandeThe t hef t of t he et er ni t y of Bhat khandeThe conspi r acy oft he west er n musi cSei zi ng t he f r eedom oft he I ndi an musi cAn abduct i on ofI ndi an cr eat i vi t yBecause of l ack of vi si onThe politics was failThe f r eedom was t hef tBut t he char act er of Bhat khandeSett he I ndi an musi c f r eeDear Ramr ang!I r ead your new Geet anj al iI r ead t hat t hor oughl yYou ar e t r uel y a new Bhat khandeThe pr eci ous t r easur e ofI ndi a276


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्You don’t need any nameYour ascet i ci sm of f i f t y yearThe vocal def i ni t i on of f r eedomOh devot ee ofHanumaanYour music was filled with mel ody of RamayanaIr ecal l ed Tul asi dasHi s i r r espect i ve mannert o women and shudr aYour musi c i s vi ct or y of RamayanaNew ver si on off r eedomRaag vai dehi,Bhai r av r aagTeerBhukt iRaag vi dyapat icame f rom MaithiliYou cr eat ed l yr i cs f i l l ed wi t h wor ds ofmai t hi l iI n r aag Bhupal iand r aag Bi l awalThe f astand sl ow st yl e ofRaag Vi dyapat iKal yanYourmusic gave a newrecognitionTo t he Mi t hi l a DhwajGeetA new exper i enceThe f l yi ng f l ag denot esMent alf r eedomSt andi ng up af t erf al l i ng downLeavi ng t he suppor t277


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Oh Son ofSukhdev JhaPeopl e of Khaj ura wi l lbe sai dIfwe see themTo est abl i sh yourst at ue i n t he vi l l ageI t i s har d t o pay of f what you di d t o your ki nsThe f r eedom movementshoul d be cont i nuedAt t he bank of t he Ganges i n Var anasiThe sage has pr act i ces hi s f r ee st yl e musi cAn age i s ended wi t h hi mWhet her you r ecal l hi s name or notBut rememberhi s f r ee st yl eMay be physi cal l y handi capped butSet your mind freeLet your conf i dence come out wi t h f ai t hDon’t let your mind over ruled.( Cl assi cal Musi c t heor i st and vocal i st Shr i Ramashr ayJha Ramr ang expi r ed on 1st Januar y 2009 he was muscomposer of my " Mi t hi l ak Dhwaj Geet "- in his memor y.)" " , ic१.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिकाक सभटा पुरान अंक ल, ितर<strong>ह</strong>ुता आ <strong>दे</strong>वनागरी पमे Vi dehae j our nal ' s al l ol d i ssues i n Br ai l l e Ti r hut a andDevanagar i ver si ons278


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.मैिथली पोथी डाउनलोड Mai t hi l i३.मैिथली ऑिडयो संकलन Mai t hi l i४.मैिथली वीिडयोक संकलन Mai t hi l iBooks Downl oad,Audi o Downl oads,Vi deos५.िमिथला िचकला/ आध ुAr tand Phot osिनक िचकला आ िच Mi thila Painting/Moder n"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"क एि<strong>ह</strong> सभ स<strong>ह</strong>योगी िलंकपर से<strong>ह</strong>ो एक बेर जाऊ।६.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली िज :ht t pvi dehaqui z bl ogspot com:// . . /७.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली जालव ृ एीगेटर :ht t p:// vi deha-aggr egat or . bl ogspot . com/८.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली साि<strong>ह</strong> अंजीमे अन ू िदत :http:// madhubani -ar t . bl ogspot . com/९.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क प ूव र्-प "भालसिरक गाछ" :279


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ht t pgaj endr at hakur bl ogspot com:// . . /१०.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> इ ंडे :ht t pvi deha123 bl ogspot com:// . . /११.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> फाइल :ht t pvi deha123 wor dpr ess com:// . . /१२. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> : पि<strong>ह</strong>ल ितर<strong>ह</strong>ुता (िमिथला◌क्षर) जालव ृ (ब्ल◌ॉग)ht t p:// vi deha-sadeha. bl ogspot . com/१३. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:ल: मैिथली लमे: पि<strong>ह</strong>ल बेर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ाराhttp:// videha-br ai l l e. bl ogspot . com/१४.V I DEHA"I ST MAI THI LIFORTNI GHTL Y EJ OURNAL ARCHI VEht t p:// vi deha-ar chi ve. bl ogspot . com/१५. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का मै िथ लीपो थी क आ का र् इ वht t p:// vi deha-pot hi bl ogspot com. . /280


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१६. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का ऑ िड योआ का र् इ वht t p:// vi deha-audi o. bl ogspot . com/१७. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का वी िड योआ का र् इ वht t p:// vi deha-vi deo. bl ogspot . com/१८. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का िम िथ लािच क ला , आ ध ु िन क क ला आ िच क लाht t p:// vi deha-pai nt i ngs-phot os. bl ogspot . com/१९. मैिथल आर िमिथला (मैिथलीक सभसँ लोकिय जालव ृ)httpmai t hi l aur mi t hi l a bl ogspot com:// . . /२०.ुित काशनhttp://www. s hr ut i -publ i cat i on. com/२१.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>- सोशल टविकर् ं ग साइटht t p२२.ht t p२३.ht t pvi deha ni ng com:// . . /gr oups googl e comgr oup vi deha:// . . / /gr oups yahoo comgr oup VI DEHA:// . . / / /२४.गजे ठाकुर इ डेht t pgaj endr at hakur 123 bl ogspot com:// . .२५.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> रेिडयो:मैिथली कथा-क<strong>िव</strong>ता आिदक पि<strong>ह</strong>ल पोडका:// . . /साइटht t pvi deha123r adi o wor dpr ess com281


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२६. ना भुटकाhttp:// mangan-khabas. bl ogspot . com/म<strong>ह</strong>त्प ूण र् स ूचना:(१) '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ारा धारावाि<strong>ह</strong>क पे ई-कािशत कएल गेल गजे ठाकुरक िनब-ब-समीक्षा, उपास (स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपड़पर), कथा-ग (ग-गु),नाटक(संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन) आ बाल-िकशोर साि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे संप ूण र् ई-काशनक बाद िंट फ◌ॉम र्मे। कुम ्–अम र्नक ख-१ सँ ७ Combi ned I SBN No . 978-81-907729-7-6 <strong>िव</strong>वरण एि<strong>ह</strong> प ृपर नीचा ँमे आ काशकक साइटht t p:// wwwshr . ut i -publicationcom . / पर।म<strong>ह</strong>त्प ूण र् स ूचना (२):स ूचना: <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मैिथली-अंजी आ अंजी मैिथली कोष (इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल बेरसच र्-िडनरी) एम.एस. एस.ू.एल. सव र्र आधािरत -Based on ms-sql ser ver Maithili-Engl i sh and Engl i sh-Mai t hi l i Di ct i onar y. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क भाषापाक- रचनालेखनंभमे।कुम ् अम र्नक- गजे ठाकुरगजे ठाकुरक िनब-ब-समीक्षा, उपास (स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपड़पर), कथा-ग (ग गु), नाटक(संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन) आ बालम ंडली-िकशोरजगत<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे संप ूण र् ई-काशनक बाद िंट फ◌ॉम र्मे। कुम ्–अम र्नक, ख-१ सँ ७I st edi t i on 2009 of Gaj endr a Thakur ’s KuruKshetram-Antarmanak (Vol. I to VII)-essay-paper-criticism, novel, poems, st or y, pl ay, epi cs and Chi l dr en-gr own-upsl i t er at ur e i n si ngl e bi ndi ng:Language:Maithili६९२ प ृ : म ू भा. . 100/-( f or i ndi vi dual buyer s i nsi de i ndi a)( add cour i er char ges Rs . 50/-per copy f or Del hi / NCR and Rs . 100/- percopy f or out si de Del hi )282


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्For Li br ar i es and over seas buyer s $ 40 US ( i ncl udi ng post age)The book i s AVAI LABLE FOR PDF DOWNLOAD ATht t psht t psi t es googl e coma vi deha comvi deha:// . . / / . / /vi deha123 wor dpr ess com:// . . /( send MO . ./ DD / Cheque i n f avour of AJAY ARTS payabl e at DELHI .)Amount may be sent t o Account No . 21360200000457 Account hol der( di st r i but or )' s name : Aj ay Ar t s, Del hi , Bank: Bank of Bar oda,Badl ibr anch, Del hi and send your del i ver y addr ess t o emai l :-shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on. com f or pr ompt del i ver y.DI STRI BUTORS : AJAY ARTS , 4393/ 4A,I st Fl oor , Ansar i Road , DARYAGANJ .Del hi -110002 Ph. 011-23288341,09968170107e-mai l : shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publicationcom .websi t e: http:// wwwshruti . -publ i cat i on. com/<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> : १ : ितर<strong>ह</strong> ुता : <strong>दे</strong>वनागरी"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क २५म अंक १ जनवरी २००९, िंट संरण :<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>-ई-पिकाक पि<strong>ह</strong>ल २५ अंकक चुनल रचनासििलत।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: थम मैिथली पािक्षक ई-पिका http:// wwwvidehacoin. . . /<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: वष:2, र् मास:13, अंक:25 (<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१)283


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सादक: गजे ठाकुर; स<strong>ह</strong>ायक-सादक: ीमती रि रेखा िसाDet ai l s f or pur chase avai l abl e at pr i nt -version publisherss 'si t e ht t p:// wwwshr . ut i -publ i cat i on. com or you may wr i t eto shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on.com"िमिथला दश र्न"मैिथली िमािसक पिकाअपन सब्सिप्शन (भा..288/- द ू साल मा 12 अंक लेलOVERSEAS- $25;$50) "िमिथलाGar dens,अपन प ूण र्निचकेता।भारतमे आ ONE YEAR-(6 i ssues)-i n Nepal I NR 900/-,TWOYEAR(12 i ssues)- i n Nepal I NR Rs.1800/-, Over seas- USदश र्न"केँ <strong>दे</strong>य डी.डी. ारा Mi thila Darshan, A - 132,LakeKol kat a - 700 045 पतापर पठाऊ। डी.डी.क संग प पठाऊ जाि<strong>ह</strong>मेपता, टेलीफोन नं. आ ई-मेल संकेत अव िलख ू। धान सादक-काय र्कारी सादक- रामलोचन ठाकुर। ितातासादक- ोफेसर बोध नारायण िसं<strong>ह</strong> आ डा. अिणमा िसं<strong>ह</strong>। ComingSoon:284


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्httpwwwmi t hi l adar shan com:// . . /(<strong>िव</strong>ज्ञापन)अंितका काशन की नवीनतमपुकेँसिजमीिडया, समाज, राजनीित और इित<strong>ह</strong>ासिडज◌◌ार : मीिडया ए प◌ॉिलिट: पुस ून वाजपेयी 2008 म ू . 200.00राजनीित मेरी जान : पु स ून वाजपेयीकाशन वष र् 2008 म ू .300.00पालकालीन संृित : म ंज ु कुमारी काशनवष र्2008 म ू . 225.00स्ी : संघष र् और स ृजन : ीधरम काशनवष र्2008 म ू .200.00अथ िनषाद कथा : भव<strong>दे</strong>व पाेय काशनवष र्2007 म ू .180.00उपासमोनालीसा <strong>ह</strong>ँस र<strong>ह</strong>ी थी : अशोक भौिमककाशन वष र् 2008 म ू . 200.00शी काआलोचनाइित<strong>ह</strong>ास : संयोग और साथ र्कता :सुरे चौधरीसंपादक : उदयश ंकरि<strong>ह</strong>ंदी क<strong>ह</strong>ानी : रचना और पिरिित :सुरे चौधरीसंपादक : उदयश ंकरसाधारण की ितज्ञा : अंधेरे सेसाक्षाार : सुरे चौधरीसंपादक : उदयश ंकरबादल सरकार : जीवन और र ंगम ंच :अशोक भौिमकबालकृ भट्ïट और आधिनक ु ि<strong>ह</strong>ंदीआलोचना का आर ंभ : अिभषेक रौशनसामािजक िचंतनक<strong>ह</strong>ानी-सं<strong>ह</strong>रेल की बात : <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा काशनवष र् 2008म ू .125.00छिछया भर छाछ : म<strong>ह</strong>ेश कटारे काशनवष र् 2008म ू . 200.00को<strong>ह</strong>रे में कं दील : अवधेश ीत काशनवष र् 2008म ू . 200.00िकसान और िकसानी : अिनल चमिडय◌◌ािशक्षक की डायरी : योगेउपासमाइोोप : राजे कुमारकिजयाप ृीपु : लिलत अवाद : म<strong>ह</strong>ाकाश285


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्श<strong>ह</strong>र की आिखरी िचिडय◌◌ा : काश काकाशन वष र् 2008 म ू . 200.00पीले कागज◌ की उजली इबारत : कैलाशबनवासी काशन वष र् 2008 म ू. 200.00नाच के बा<strong>ह</strong>र : गौरीनाथ काशनवष र् 2008 म ू . 200.00आइस-पाइस : अशोक भौिमक काशनवष र् 2008म ू . 180.00कुछ भी तो मानी न<strong>ह</strong>ी ं : मनीषा कुलकाशन वष र् 2008 म ू . 200.00बडक◌◌ू चाचा : सुनीता जैन काशनवष र् 2008 म ू . 195.00भेम का भे मा ँगता कुाड◌◌ी ईमान :सनारायण पटेल काशन वष र् 2008 म ू. 200.00क<strong>िव</strong>ता-सं<strong>ह</strong>मोड◌ पर : ध ूमकेतु अवाद : णा र्मोलाज◌ : िपयैर ला म ूर अवाद :सुनीता जैनक<strong>ह</strong>ानी-सं<strong>ह</strong>धँधली ू या<strong>दे</strong>ं और िससकते ज◌ख्म :िनसार अ<strong>ह</strong>मदजगधर की म कथा : <strong>ह</strong>िरओमअंित का , मैिथली ै मा िस क , सादक-अनलकांतअंितका काशन,सी-56/य ूजीएफ-4,शालीमारगाडर्न,एकसटे ंशन-II,गािजयाबाद-201005 (उ..),फोन: 0120-6475212,मोबाइलनं.9868380797, 9891245023,आजीवन सदता शु भा..2100/-या : श ैलेय काशन वष र् 2008 म ू. 160.00जीना चा<strong>ह</strong>ता <strong>ह</strong>ूँ : भोलानाथ कुशवा<strong>ह</strong>ा काशनवष र्2008 म ू . 300.00कब लौटेगा नदी के उस पार गया आदमी :भोलानाथ कुशवा<strong>ह</strong>ा काशन वष र् 2007 म ू.225.00लाल िरन का फुलबा : सुनीता जैन काशनवष र्2007 म ू .190.00ल ूओं के बे<strong>ह</strong>ाल िद ं में : सुनीता जैनकाशन वष र्2008 म ू . 195.00फैंटेसी : सुनीता जैन काशनवष र् 2008 म ू .190.00द:खमय ु अराकच : ाम चैत काशनवष र्2008 म ू . 190.00कुआर्न क<strong>िव</strong>ताएँ : मज कुमार ीवावचेक/ ाफ्ट ारा “अंितकाकाशन” क नाम सँ पठाऊ। िदीकबा<strong>ह</strong>रक चेक मे भा.. 30/-अितिर जोड◌◌ू।बया, ि<strong>ह</strong> ी ित मा <strong>ह</strong>ीपिका, सादक- गौरीनाथसंपकर्- अंितका काशन,सी-56/य ूजीएफ-4,शालीमारगाडर्न,एकसटे ंशन-II,गािजयाबाद-201005 (उ..),फोन: 0120-6475212,मोबाइलनं.9868380797, 9891245023,आजीवन सदता शु .5000/-चेक/ ाफ्ट/ मनीआडर्र286


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्काशन वष र् 2008 म ू . 150.00पेपरबैक संरणउपासमोनालीसा <strong>ह</strong>ँस र<strong>ह</strong>ी थी : अशोक भौिमककाशन वष र् 2008 म ू .100.00क<strong>ह</strong>ानी-सं<strong>ह</strong>रेल की बात : <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा काशनवष र् 2007म ू . 70.00छिछया भर छाछ : म<strong>ह</strong>ेश कटारे काशनवष र् 2008म ू . 100.00को<strong>ह</strong>रे में कं दील : अवधेश ीत काशनवष र् 2008म ू . 100.00श<strong>ह</strong>र की आिखरी िचिडय◌◌ा : काश काकाशन वष र् 2008 म ू . 100.00पीले कागज◌ की उजली इबारत : कैलाशबनवासी काशन वष र् 2008 म ू. 100.00नाच के बा<strong>ह</strong>र : गौरीनाथ काशनवष र् 2007 म ू . 100.00आइस-पाइस : अशोक भौिमक काशनवष र् 2008म ू . 90.00कुछ भी तो मानी न<strong>ह</strong>ी ं : मनीषा कुलकाशन वष र् 2008 म ू . 100.00भेम का भे मा ँगता कुाड◌◌ी ईमान :सनारायण पटेल काशन वष र् 2007 म ू. 90.00मैिथली पोथीारा “ अंितका काशन” के नामभेजें । िदी से बा<strong>ह</strong>र के चेकमें 30 पया अितिर जोड◌◌े◌ं।पुक म ंगवा के िलए मनीआडर्र/चेक/ ाफ्ट अंितका काशन के नामसे भेजें । िदी से बा<strong>ह</strong>र के एटपार बैिकं ं ग (at parbanki ng) चेक के अलावा अचेक एक <strong>ह</strong>जार से कम का नभेजें । .200/- से ादा कीपुको ं पर डाक खच र् <strong>ह</strong>मारा व<strong>ह</strong>नकरेंगे। .300/- से .500/-तक की पुको ं पर 10% कीछूट, .500/- से ऊपर .1000/-तक 15%और उससे ादा कीिकताबों पर 20%की छूट िगतखरीद पर दी जाएगी ।एक साथ ि<strong>ह</strong>ी, मैिथली में सियआपका काशनअंितका काशनसी-56/य ूजीएफ-4, शालीमारगाडर्न,एकसटे ंशन-I Iगािजयाबाद-201005 (उ..)फोन : 0120-6475212मोबाइल नं.9868380797,9891245023ई-मेल: ant i ka1999@ yahoo. co. i n,ant i ka. pr akashan@ ant i ka-pr akashan.comhttp wwwantikapr akashan.com(<strong>िव</strong>ज्ञापन):// . -<strong>िव</strong>कास ओ अथ र्तं (<strong>िव</strong>चार) : नरे झाकाशन वष र् 2008 म ू . 250.00287


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्संग समय के (क<strong>िव</strong>ता-सं<strong>ह</strong>) : म<strong>ह</strong>ाकाशकाशन वष र् 2007 म ू . 100.00एक टा <strong>ह</strong>ेरायल दिनया ु (क<strong>िव</strong>ता-सं<strong>ह</strong>) :कृमो<strong>ह</strong>न झा काशन वष र् 2008 म ू. 60.00दकचल <strong>दे</strong>बाल (कथा-सं<strong>ह</strong>) : बलराम काशनवष र्2000 म ू . 40.00स (कथा-सं<strong>ह</strong>) : मार मज काशनवष र्2007 म ू . 165.00ुित काशनसँ१.बत-िबगडैत (कथा-गसं<strong>ह</strong>)-सुभाषच यादवम ू:भा..१००/-२.कुम ्–अम र्नक(लेखकक िछिडआयलप, उपास, ग-कथा, नाटक-एकाी, बालाना ंकृते,म<strong>ह</strong>ाका, शोध-िनबआिदक सम संकलन)-गजे ठाकुरम ूभा..१००/-(सामा) आ$४०<strong>िव</strong><strong>दे</strong>श आ पुकालय <strong>ह</strong>ेतु।३.<strong>िव</strong>लित कइक युगमेिनब (प-सं<strong>ह</strong>)- पंकजपराशरम ू भा..१००/-४. एी: मा <strong>िव</strong>श-डा. उदय नारायणिसं<strong>ह</strong> “निचकेता”िंट प<strong>ह</strong>ाडर्बाउड (म ू भा..१२५/-US$डालर ४०) आCOMI NG SOON:१.िमिथलाक बेटी (नाटक)- जगदीश साद म ंडल२.िमिथलाक संार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार गीत आ गीतनाद -संकलन उमेश म ंडल- आइ धिर कािशत िमिथलाकसंार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार आ गीत नाद िमिथलाक नि<strong>ह</strong>वरनमैिथल ाणक आ कण र् कायक संार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार आ गीत नाद छल।पि<strong>ह</strong>ल बेर जनमानसकिमिथला लोक गीत ुत भय र<strong>ह</strong>ल अिछ।३.पंच<strong>दे</strong>वोपासना-भूिम िमिथला- मौन४.मैिथली भाषा-साि<strong>ह</strong> (२०म शताी)- मश ंकर िसं<strong>ह</strong>५.गुंजन जीक राधा (ग-प-जब ुली िमित)-गंगेश गुंजन६.<strong>िव</strong>भारानीक द ू टा नाटक: "भाग रौ" आ"बलचा"७.<strong>ह</strong>म पुछैत छी (प-सं<strong>ह</strong>)- <strong>िव</strong>नीत उल८.िमिथलाक जन साि<strong>ह</strong>- अवािदका ीमती रेवती िम(Mai t hi l i Tr ansl at i on of Lat eJayakant a Mishra’s Introduction to FolkLiterature of Mithila Vol.I & II)९.िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास – गीर्य ोफेसर राधाकृ चौधरीDet ai l s of post age char ges288


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्५/६. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१:<strong>दे</strong>वनागरी आ िमिथला◌क्षरस ंरण:Ti r hut a : 244pages ( A4 bi gmagazi ne si ze)<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>: 1: ितर<strong>ह</strong> ुता : म ूभा..200/-Devanagar i 244pages( A4 bi gmagazi ne si ze)<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>: 1: :<strong>दे</strong>वनागरी : म ूभा. . 100/-७. गामक िजनगी (कथास ं<strong>ह</strong>)- जगदीश सादम ंडल): म ू भा.. ५०/-(सामा), $२०/- पुकालयआ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>श <strong>ह</strong>ेतु)पेपरबैक (भा.. ७५/-US$ २५/-)८/९/१०.a.मैिथली-अंजीश कोश; b.अंजी-मैिथलीश कोश आ c.जीममैिपंग ४५० ए.डी. सँ २००९ए.डी.- िमिथलाक पीब-सादन-लेखन-गजे ठाकुर, नागेकुमार झा एव ं पीकार<strong>िव</strong>ान झाavailaible onht t p:// www. s hr ut i -publ i cat i on. com/( send MO . ./ DD / Cheque i n f avourAJAY ARTS payabl e at DELHI .)Amount may be sent t o AccountNo . 21360200000457 Accountofhol der( di st r i but or )' s name : Aj ay Ar t s , Del hi ,Bank: Bank of Bar oda, Badl i br anch,Del hi and send your del i ver yaddr ess t o emai l :-shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on. com f or pr ompt del i ver y.Addr ess yourdel i ver y-addr essto ुित काशन,: DI STRI BUTORS : AJAY ARTS ,4393/ 4A, I st Fl oor , Ansar iRoad, DARYAGANJ . Del hi -110002 Ph. 011-23288341,09968170107Websi t e: http:// wwwshruti . -publ i cat i on. com e-mai l :shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on. com (<strong>िव</strong>ज्ञापन)PS . . Maithili-English DictionaryVol . I & I I ;English-MaithiliDi ct i onar y Vol . I289


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्( Pr i ce Rs . 500/-pervol ume and $ 160f orbuyer s)over seasand GenomeMappi ng 450AD-2009AD- Mi thilak PanjiPr abandh( Pr i ceRs . 5000/- and $ 1600f orover seasbuyer s. TI RHUTAMANUSCRI PT I MAGE DVDAVAI LABLE SEPARATELY FORRS . 1000/-US 320)$ havecur r ent l y beenmade avai l abl e f orsal e.(काया र्लय योग लेल)290


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१ (ितर<strong>ह</strong>ुता/ <strong>दे</strong>वनागरी)क अपार सफलताक बाद <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:२ आ आगा ँकअंक लेल वािष र्क/ <strong>िव</strong>ािष र्क/ <strong>िव</strong>ािष र्क/ पंचवािष र्क/ आजीवन सद्ता अिभयान।ओि<strong>ह</strong> बख र्मे कािशत <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सभ अंक/ पुिका पठाओल जाएत।नीचा ँक फ◌ॉम र् भ:-<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>दे</strong>वनागरी/ वा ितर<strong>ह</strong>ुताक सदता चा<strong>ह</strong>ी: <strong>दे</strong>वनागरी/ ितर<strong>ह</strong>ुतासदता चा<strong>ह</strong>ी: ा<strong>ह</strong>क बन ू (कूिरयर/ रिजडर् डाक खच र् सि<strong>ह</strong>त):-एक बख(२०१०ई.)::I र् NDIA.२००/-NEPAL-( INR 600), Abr oad-( US$25)द ू बख(२०१०-११ र् ई.):: I NDI A .३५०/- NEPAL-( INR 1050), Abr oad-( US$50)तीन बख(२०१०-१२ र् ई.)::I NDI A .५००/- NEPAL-( INR 1500), Abr oad-( US$75)पा ँच बख(२०१०-१३ र् ई.)::७५०/- NEPAL-( INR 2250), Abr oad-( US$125)आजीवन(२००९ आ ओि<strong>ह</strong>सँ आगा ँक अंक)::.५०००/- NEPAL- ( INR 15000), Abr oad-( US$750)<strong>ह</strong>मर नाम:<strong>ह</strong>मर पता:<strong>ह</strong>मर ई-मेल:<strong>ह</strong>मर फोन/मोबाइल नं.:<strong>ह</strong>म Cas h/ MO / DD / Cheque i n f avour of AJAY ARTS payabl e atDELHI दऽ र<strong>ह</strong>ल छी।वा <strong>ह</strong>म रािश Account No.21360200000457 Account hol der(di st r i but or )' s name: Aj ay Art s, Del hi ,Bank: Bank of Bar oda, Badl i br anch, Del hi क खातामे पठा र<strong>ह</strong>लछी।अपन फ◌ॉम र् एि<strong>ह</strong> पतापर पठाऊ:- shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on.comAJAY ARTS, 4393/4A, I st Fl oor , Ansar i Road DARYAGANJ Del hi110002 Ph.011-23288341, 09968170107, e-mai l :, Websi t e:http:// wwwshruti . -publ i cat i on.com(ा<strong>ह</strong>कक <strong>ह</strong>ाक्षर), , -291


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२. सं<strong>दे</strong>श-[ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिका, <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> िमिथलाक्षर आ <strong>दे</strong>वनागरी आ गजे ठाकुरक सात खक-िनब-ब-समीक्षा, उपास (स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपड़पर), कथा-ग(ग गु), नाटक (संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन) आ बाल-म ंडली-िकशोरजगत- सं<strong>ह</strong> कुम ् अंतम र्नक मा<strong>दे</strong>ँ। ]१.ी गो<strong>िव</strong> झा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>केँ तर ंगजालपर उतािर <strong>िव</strong>भिरमे माभाषा मैिथलीक ल<strong>ह</strong>िरजगाओल, खेद जे अपक एि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ािभयानमे <strong>ह</strong>म एखन धिर संग नि<strong>ह</strong> दए सकल<strong>ह</strong>ँ।ुसुत छी अपकेँ सुझाओ आ रचनाक आलोचना िय लगैत अिछ तेँ िकछु िलखकमोन भेल। <strong>ह</strong>मर स<strong>ह</strong>ायता आ स<strong>ह</strong>योग अपकेँ सदा उपल र<strong>ह</strong>त।२.ी रमान रे- मैिथलीमे ई-पिका पािक्षक पेँ चला कऽ जे अपन माभाषाकचार कऽ र<strong>ह</strong>ल छी, से धवाद । आगा ँ अपक सम मैिथलीक काय र्क <strong>ह</strong>ेतु <strong>ह</strong>मदयसँ शुभकामना दऽ र<strong>ह</strong>ल छी।३.ी <strong>िव</strong>ानाथ झा "<strong>िव</strong>िदत"- संचार आ ौोिगकीक एि<strong>ह</strong> ितधीर् ोबल युगमे अपनमि<strong>ह</strong>मामय "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"केँ अपना <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे कट <strong>दे</strong>िख जतबा सता आ संतोष भेल,तकराको उपल "मीटर"सँ नि<strong>ह</strong> नापल जा सकैछ? ..एकर ऐित<strong>ह</strong>ािसक म ूा ंकन आसा ंृितक ितफलन एि<strong>ह</strong> शताीक अंत धिर लोकक नजिरमे आय र्जनक पसँ कट<strong>ह</strong>ैत।४. ो. उदय नारायण िसं<strong>ह</strong> "निचकेता"- जे काज अ<strong>ह</strong>ा ँ कए र<strong>ह</strong>ल छी तकर चरचा एकिदन मैिथली भाषाक इित<strong>ह</strong>ासमे <strong>ह</strong>ोएत। आन भए र<strong>ह</strong>ल अिछ, ई जािन कए जेएतेक गोट मैिथल "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ई जन र्लकेँ पिढ र<strong>ह</strong>ल छिथ।...<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क चालीसम अंकपुरबाक लेल अिभनन।५. डा. गंगेश गुंजन- एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>-कम र्मे लािग र<strong>ह</strong>ल अ<strong>ह</strong>ा ँक सेदनशील मन, मैिथलीकित समिप र्त मे<strong>ह</strong>नितक अम ृत र ंग, इित<strong>ह</strong>ास मे एक टा <strong>िव</strong>िश फराक अाय आर ंभकरत, <strong>ह</strong>मरा <strong>िव</strong>ास अिछ। अशेष शुभकामना आ बधाइक स, से<strong>ह</strong>...अ<strong>ह</strong>ा ँकपोथीकुम ् अंतम र्नक थम दृया ब<strong>ह</strong> ुत भ तथा उपयोगी ब ुझाइछ। मैिथलीमे292


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तँ अपना पक ायः ई पि<strong>ह</strong>ले ए<strong>ह</strong>न भ अवतारक पोथी िथक। <strong>ह</strong>ष र्प ूण र् <strong>ह</strong>मर<strong>ह</strong>ािद र्क बधाई ीकार करी।६. ी रामाय झा "रामर ंग"(आब गीर्य)- "अपना" िमिथलासँ संबिधत...<strong>िव</strong>षय ंवुसँअवगत भेल<strong>ह</strong>ँ।...शेष ु सभ कुशल अिछ।७. ी जे िपाठी- साि<strong>ह</strong> अकादमी- इ ंटरट पर थम मैिथली पािक्षक पिका"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" केर लेल बधाई आ शुभकामना ीकार क।८. ी फुकुमार िसं<strong>ह</strong> "मौन"- थम मैिथली पािक्षक पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क काशनकसमाचार जािन कक चिकत मुदा बेसी आािदत भेल<strong>ह</strong>ु ँ। कालचकेँ पकिड जाि<strong>ह</strong>द ूरदृ िक पिरचय <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ, ओि<strong>ह</strong> लेल <strong>ह</strong>मर म ंगलकामना।९.डा. िशवसाद यादव- ई जािन अपार <strong>ह</strong>ष र् भए र<strong>ह</strong>ल अिछ, जे नव स ूचना-ािकमे मैिथली पकािरताकेँ वेश िदअएबाक सा<strong>ह</strong>िसक कदम उठाओल अिछ।पकािरतामे एि<strong>ह</strong> कारक नव योगक <strong>ह</strong>म ागत करैत छी, संगि<strong>ह</strong> "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"कसफलताक शुभकामना।१०. ी आाचरण झा- को प-पिकाक काशन- ता<strong>ह</strong>ूमे मैिथली पिकाककाशनमे के कतेक स<strong>ह</strong>योग करता<strong>ह</strong>- ई तऽ भ<strong>िव</strong> क<strong>ह</strong>त। ई <strong>ह</strong>मर ८८ वष र्मे७५ वष र्क अभव र<strong>ह</strong>ल। एतेक पैघ म<strong>ह</strong>ान यज्ञमे <strong>ह</strong>मर ाप ूण र् आ<strong>ह</strong>ुित ा<strong>ह</strong>ोयत- यावत ठीक-ठाक छी/ र<strong>ह</strong>ब।११. ी <strong>िव</strong>जय ठाकुर- िमिशगन <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालय- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" पिकाक अंक <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ, सूण र्टीम बधाईक पा अिछ। पिकाक म ंगल भ<strong>िव</strong> <strong>ह</strong>ेतु <strong>ह</strong>मर शुभकामना ीकार कएलजाओ।१२. ी सुभाषच यादव- ई-पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क बारेमे जािन सताभेल। ’<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’िनरर प<strong>िव</strong>त-पुित <strong>ह</strong>ो आ चतुिद र्क अपन सुगंध पसारय से कामनाअिछ।१३. ी मैिथलीपु दीप- ई-पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" केर सफलताक भगवतीसँ कामना।<strong>ह</strong>मर प ूण र् स<strong>ह</strong>योग र<strong>ह</strong>त।१४. डा. ी भीमनाथ झा- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" इटरट पर अिछ तेँ "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" नाम उिचत आरकतेक पेँ एकर <strong>िव</strong>वरण भए सकैत अिछ। आइ-काि मोनमे उेग र<strong>ह</strong>ैतअिछ, मुदा शी प ूण र् स<strong>ह</strong>योग <strong>दे</strong>ब।कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>िख अित सता भेल।मैिथलीक लेल ई घटना छी।293


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१५. ी रामभरोस कापिड "मर"- जनकपुरधाम- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ऑनलाइन <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>लछी। मैिथलीकेँ अराष्ीय र् जगतमे प<strong>ह</strong>ु ँचेल<strong>ह</strong>ु ँ तकरा लेल <strong>ह</strong>ािद र्क बधाई। िमिथलार सभक संकलन अप ूव र्। पालोक स<strong>ह</strong>योग भेटत, से <strong>िव</strong>ास करी।१६. ी राजनन लालदास- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ई-पिकाक मामसँ बडनीक काज कए र<strong>ह</strong>लछी, नाितक अि<strong>ह</strong>ठाम <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। एकर वािष र्क अ ंक जखन िंट िनकालब तँ <strong>ह</strong>मरापठायब। कलकामे ब<strong>ह</strong>ुत गोटेकेँ <strong>ह</strong>म साइटक पता िलखाए <strong>दे</strong> िछयि। मोन तँ<strong>ह</strong>ोइत अिछ जे िदी आिब कए आशीवा र्द दैत<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा उमर आब बेशी भए गेल।शुभकामना <strong>दे</strong>श-<strong>िव</strong><strong>दे</strong>शक मैिथलकेँ जोड़बाक लेल।.. उृ काशन कुम ्अंतम र्नक लेल बधाई। अुत काज कएल अिछ, नीक ुित अिछ सात खमे।..सुभाष च यादवक कथापर अ<strong>ह</strong>ा ँक आमुखक पि<strong>ह</strong>ल दस प ंिमे आ आगा ँ ि<strong>ह</strong>ी, उद ूर्तथा अंजी श अिछ (बेबाक, आोपा, फोकलोर..)..लोक नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>त जे चालिनद ुशलिन बाढिनकेँ िजनका अपना ब<strong>ह</strong>िर टा भूर!..( ीकरण- दास जी ारा उृतअंश यादवजीक कथा सं<strong>ह</strong> बत-िबगडैतक आमुख १ जे कैलास कुमार िमजी ारािलखल गेल अिछ-<strong>ह</strong>मरा ारा नि<strong>ह</strong>- केँ संबोिधत करैत अिछ। मैिथलीमे उपरझपकीपिढ िलखबाक जे पररा र<strong>ह</strong>ल अिछ तकर ई एकटा उदा<strong>ह</strong>रण अिछ। कैलासजीकसूण र् आमुख <strong>ह</strong>म पढ छी आ ओ अपन <strong>िव</strong>षयक <strong>िव</strong>शेषज्ञ छिथ आ <strong>ह</strong>ुनका ित कएलअपशक योगक <strong>ह</strong>म भर्ना करैत छी-गजे ठाकुर)...अ<strong>ह</strong>ा ँक म ंत ो िचगुसभा खोिल मिणपकेँ बेिच र<strong>ह</strong>ल छिथ तँ ो मैिथल (ाण) सभा खोिल सुमनजीकापारमे लागल छिथ-मिणप आ सुमनजीक आिरमे अपन ध ंधा चमका र<strong>ह</strong>ल छिथ आमिणप आ सुमनजीकेँ अपमािनत कए र<strong>ह</strong>ल छिथ।..तखन लोक तँ क<strong>ह</strong>बे करतजेअपन घेघ नि<strong>ह</strong> सुझैत छि, लोकक टेटर आ से िबना <strong>दे</strong>खनि<strong>ह</strong>, अधला<strong>ह</strong> लागैतछिन..(ीकरण-ो नाटक िलखिथ आ ओि<strong>ह</strong> नाटकक खलनायकसँ ो अपनाकेँ िचितकए नाटककारकेँ गािर पढिथ तँ तकरा की क<strong>ह</strong>ब। जे ो मराठीमे िचतपावन ाणसिमितक पिकामे-जकर भाषा अवे मराठी र<strong>ह</strong>त- ई िलखए जे ओ एि<strong>ह</strong> पिकाकमामसँ मराठी भाषाक सेवा कए र<strong>ह</strong>ल छिथ तँ ओ अपनाकेँ मराठीभाषी पाठक मअपनाकेँ <strong>ह</strong>ाा<strong>दे</strong> बना लेत- कारण सभकेँ ब ुझल छैक जे ओ मुखप एकटा वकसेवाक लेल अिछ। ओना मैिथलीमे एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क मैिथली सेवक लोकिनक अभाव नि<strong>ह</strong> ओलोकिन २१म शताीमे रि<strong>ह</strong>तो एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>चारधारासँ छिथ आ उनटे दोसराकमा<strong>दे</strong>ँ अपशक योग करैत छिथ-सादक)...ओना अ<strong>ह</strong>ा ँ तँ अपन<strong>ह</strong>ु ँ बडपैघ ध ंधा कऽर<strong>ह</strong>ल छी। मा सेवा आ से िनःाथ र् तखन ब ूझल जाइत जँ अ<strong>ह</strong>ा ँ ारा कािशतपोथी सभपर दाम िलखल नि<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>तैक। ओि<strong>ह</strong>ना सभकेँ <strong>िव</strong>लि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल जइतैक।(ीकरण- ीमान, ् अ<strong>ह</strong>ा ँक स ूचनाथ र्- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ारा ई-कािशत कएल सभटा सामीआका र्इवमे http:// wwwvidehacoin. . . / पर िबना म ूक डाउनलोड लेल उपलछै आ भ<strong>िव</strong>मे से<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>तैक। एि<strong>ह</strong> आका र्इवकेँ जे िकयो काशक अमित लऽकऽ िंट पमे कािशत कए छिथ आ तकर ओ दाम रख छिथ आ िकएक रखछिथ वा आगा ँसँ दाम नि<strong>ह</strong> राखथ ु- ई सभटा परामश र् अ<strong>ह</strong>ा ँ काशककेँ प/ ई-प294


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ारा पठा सकै िछयि।- गजे ठाकुर)...संग।अ<strong>ह</strong>ा ँक ित अशेष शुभकामनाक१७. डा. मश ंकर िसं<strong>ह</strong>- अ<strong>ह</strong>ा ँ मैिथलीमे इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" कािशतकए अपन अुत माभाषारागक पिरचय <strong>दे</strong>ल अिछ, अ<strong>ह</strong>ा ँक िनःाथ र् माभाषारागसँिरत छी, एकर िनिम जे <strong>ह</strong>मर सेवाक योजन <strong>ह</strong>ो, तँ स ू िचत करी। इ ंटरटपरआोपा ंत पिका <strong>दे</strong>खल, मन फुित भऽ गेल।१८.ीमती शेफािलका वमा र्- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिका <strong>दे</strong>िख मोन उाससँ भिर गेल। <strong>िव</strong>ज्ञानकतेक गित कऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ...अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ अन आकाशकेँ भेिद िदयौ, सम <strong>िव</strong>ारकर<strong>ह</strong>केँ तार-तार कऽ िदयौक...। अपक अुत पुक कुम ् अंतम र्नक<strong>िव</strong>षयवुक दृ िसँ गागरमे सागर अिछ। बधाई।१९.ी <strong>ह</strong>ेतुकर झा, पटना-जाि<strong>ह</strong> समप र्ण भावसँ अप िमिथला-मैिथलीक सेवामे तरछी से ु अिछ। <strong>दे</strong>शक राजधानीसँ भय र<strong>ह</strong>ल मैिथलीक श ंखनाद िमिथलाक गाम-गाममे मैिथली चेतनाक <strong>िव</strong>कास अव करत।२०. ी योगान झा, किबलपुर, ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय- कुम ् अंतम र्नक पोथीकेँ िनकटसँ<strong>दे</strong>खबाक अवसर भेटल अिछ आ मैिथली जगतक एकटा उट ओ समसामियक दृ िस<strong>ह</strong>ाक्षरक कलमब पिरचयसँ आािदत छी। "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"क <strong>दे</strong>वनागरी सँरण पटनामे .80/- मे उपल भऽ सकल जे <strong>िव</strong>िभ लेखक लोकिनक छायािच, पिरचय पक ओरचनावलीक सक काशनसँ ऐित<strong>ह</strong>ािसक क<strong>ह</strong>ल जा सकैछ।२१. ी िकशोरीका िम- कोलकाता- जय मैिथली, <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे ब<strong>ह</strong>ुत रास क<strong>िव</strong>ता, कथा,िरपोट र् आिदक सिच सं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख आ आर अिधक सता िमिथलाक्षर <strong>दे</strong>िख- बधाईीकार कएल जाओ।२२.ी जीवका- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मुित अंक पढल- अुत मे<strong>ह</strong>नित। चाबस-चाबस। िकछुसमालोचना मरखा<strong>ह</strong>..मुदा स।२३. ी भालच झा- अपक कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>िख ब ुझाएल जेना <strong>ह</strong>म अपछपल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ। एकर <strong>िव</strong>शालकाय आकृित अपक सव र्समावेशताक पिरचायक अिछ।अपक रचना सामर्मे उरोर वि ृ <strong>ह</strong>ो, एि<strong>ह</strong> शुभकामनाक संग <strong>ह</strong>ािद र्क बधाई।२४.ीमती डा नीता झा- अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ। ोितरीर शावली,कृिष मत् शावली आ सीत बस आ सभ कथा, क<strong>िव</strong>ता, उपास, बाल-िकशोरसाि<strong>ह</strong> सभ उम छल। मैिथलीक उरोर <strong>िव</strong>कासक ल दृ िगोचर <strong>ह</strong>ोइत अिछ।२५.ी मायान िम- कुम ् अंतम र्नक <strong>ह</strong>मर उपास स्ीधनक <strong>िव</strong>रोधक <strong>ह</strong>म<strong>िव</strong>रोध करैत छी।... कुम ् अंतम र्नक पोथीक लेल शुभकामना।(ीमान ्295


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्समालोचनाकेँ <strong>िव</strong>रोधक पमे नि<strong>ह</strong> लेल जाए। ओना अ<strong>ह</strong>ा ँक म ंपु ि<strong>ह</strong>ीसँ मैिथलीमेअनिदत ू भेल, जे जीवका ंत जी अपन आलेखमे क<strong>ह</strong>ै छिथ। एि<strong>ह</strong> अनिदत ू म ंपुकेँसाि<strong>ह</strong> अकादमी पुरार <strong>दे</strong>ल गेल, से<strong>ह</strong>ो अवाद पुरार नि<strong>ह</strong> म ूल पुरार, जेसाि<strong>ह</strong> अकादमीक िनअमक <strong>िव</strong> र<strong>ह</strong>ए। ओना मैिथली लेल ई एकमा उदा<strong>ह</strong>रण नि<strong>ह</strong>अिछ। एकर अ<strong>ह</strong>ा ँ कोन पमे <strong>िव</strong>रोध करब?)२६.ी म<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>जारी- सादक ीिमिथला- कुम ् अंतम र्नक पिढ मोन <strong>ह</strong>िष र्त भऽगेल..एखन प ूरा पढयमे ब<strong>ह</strong>ुत समय लागत, मुदा जतेक पढल<strong>ह</strong>ु ँ से आािदतकएलक।२७.ी केदारनाथ चौधरी- कुम ् अंतम र्नक अुत लागल, मैिथली साि<strong>ह</strong> लेल ईपोथी एकटा ितमान बनत।२८.ी सान पाठक- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>म िनयिमत पाठक छी। ओकर पक श ंसकछल<strong>ह</strong>ु ँ। एर अ<strong>ह</strong>ा ँक िलखल - कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। मोन आािदत भऽउठल। को रचना तरा-उपरी।२९.ीमती रमा झा-सादक िमिथला दप र्ण। कुम ् अंतम र्नक िंट फ◌ॉम र् पिढ आएकर गुणवा <strong>दे</strong>िख मोन स भऽ गेल, अुत श एकरा लेल यु कऽ र<strong>ह</strong>लछी। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क उरोर गितक शुभकामना।३०.ी नरे झा, पटना- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> िनयिमत <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ैत छी। मैिथली लेल अुतकाज कऽ र<strong>ह</strong>ल छी।३१.ी रामलोचन ठाकुर- कोलकाता- िमिथलाक्षर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख मोन सतासँ भिरउठल, अंकक <strong>िव</strong>शाल पिरदृ आकारी अिछ।३२.ी तारान <strong>िव</strong>योगी- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आ कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>िख चकिबदोर लािगगेल। आय र्। शुभकामना आ बधाई।३३.ीमती मलता िम “म”- कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ। सभ रचना उकोिटकलागल। बधाई।३४.ी कीितर्नारायण िम- बेगूसराय- कुम ् अंतम र्नक ब नीक लागल, आगा ंकसभ काज लेल बधाई।३५.ी म<strong>ह</strong>ाकाश-स<strong>ह</strong>रसा- कुम ् अंतम र्नक नीक लागल, <strong>िव</strong>शालकाय संगि<strong>ह</strong>उमकोिटक।296


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३६.ी अिपु- िमिथलाक्षर आ <strong>दे</strong>वाक्षर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढल..ई थम तँ अिछ एकरा श ंसामेमुदा <strong>ह</strong>म एकरा द ुा<strong>ह</strong>िसक क<strong>ह</strong>ब। िमिथला िचकलाक केँ मुदा अिगला अंकमे आर<strong>िव</strong>ृत बनाऊ।३७.ी म ंजर सुलेमान-दरभंगा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क जतेक श ंसा कएल जाए कम <strong>ह</strong>ोएत। सभचीज उम।३८.ीमती ोफेसर वीणा ठाकुर- कुम ् अंतम र्नक उम, पठनीय, <strong>िव</strong>चारनीय। जेो <strong>दे</strong>खैत छिथ पोथी ा करबाक उपाय पुछैत छिथ। शुभकामना।३९.ी छान िसं<strong>ह</strong> झा- कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ, ब नीक सभ तर<strong>ह</strong>ेँ।४०.ी ताराका झा- सादक मैिथली दैिनक िमिथला समाद- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> तँ कटेटोवाइडरक काज कऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ। कुम ् अंतम र्नक अुत लागल।४१.डा रवी कुमार चौधरी- कुम ् अंतम र्नक ब<strong>ह</strong>ुत नीक, ब<strong>ह</strong>ुत मे<strong>ह</strong>नितकपिरणाम। बधाई।४२.ी अमरनाथ- कुम ् अंतम र्नक आ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> द ुन ू रणीय घटना अिछ, मैिथलीसाि<strong>ह</strong> म।४३.ी पंचानन िम- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क वै<strong>िव</strong> आ िनररता भा<strong>िव</strong>त करैत अिछ, शुभकामना।४४.ी केदार कानन- कुम ् अम र्नक लेल अक धवाद, शुभकामना आ बधाइीकार करी। आ निचकेताक भूिमका पढल<strong>ह</strong>ु ँ। शुमे तँ लागल जेना को उपासअ<strong>ह</strong>ा ँ ारा सिजत ृ भेल अिछ मुदा पोथी उनटौला पर ज्ञात भेल जे एि<strong>ह</strong>मे तँ सभ<strong>िव</strong>धा समाि<strong>ह</strong>त अिछ।४५.ी धनाकर ठाकुर- अ<strong>ह</strong>ा ँ नीक काज कऽ र<strong>ह</strong>ल छी। फोटो गैलरीमे िच एि<strong>ह</strong>शताीक जितिथक असार र<strong>ह</strong>ैत तऽ नीक।४६.ी आशीष झा- अ<strong>ह</strong>ा ँक पुकक संब ंधमे एतबा िलखबा सँ अपना कए नि<strong>ह</strong> रोिकसकल<strong>ह</strong>ु ँ जे ई िकताब मा िकताब नि<strong>ह</strong> थीक, ई एकटा उीद छी जे मैिथली अ<strong>ह</strong>ा ँसन पुक सेवा सँ िनर ंतर सम ृ <strong>ह</strong>ोइत िचरजीवन कए ा करत।४७.ी शु कुमार िसं<strong>ह</strong>- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क तरता आ ियाशीलता <strong>दे</strong>िख आािदत भऽ र<strong>ह</strong>लछी। िनितपेण क<strong>ह</strong>ल जा सकैछ जे समकालीन मैिथली पिकाक इित<strong>ह</strong>ासमे<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क नाम णा र्क्षरमे िलखल जाएत। ओि<strong>ह</strong> कुक घटना सभ तँ अठार<strong>ह</strong>ेिदनमे खतम भऽ गेल र<strong>ह</strong>ए मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् तँ अशेष अिछ।297


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्४८.डा. अजीत िम- अपक यासक कतबो श ंसा कएल जाए कमे <strong>ह</strong>ोएतैक।मैिथली साि<strong>ह</strong>मे अ<strong>ह</strong>ा ँ ारा कएल गेल काज युग-युगार धिर प ूजनीय र<strong>ह</strong>त।४९.ी बीरे मिक- अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् अम र्नक आ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> पिढ अित सताभेल। अ<strong>ह</strong>ा ँक ा ठीक र<strong>ह</strong>ए आ उा<strong>ह</strong> बनल र<strong>ह</strong>ए से कामना।५०.ी कुमार राधारमण- अ<strong>ह</strong>ा ँक िदशा-िन<strong>दे</strong>र्शमे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पि<strong>ह</strong>ल मैिथली ई-जन र्ल <strong>दे</strong>िखअित सता भेल। <strong>ह</strong>मर शुभकामना।५१.ी फूलच झा वीण-<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढ र<strong>ह</strong>ी मुदा कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>िखबढ़◌ाई <strong>दे</strong>बा लेल बा भऽ गेल<strong>ह</strong>ँ। ु आब <strong>िव</strong>ास भऽ गेल जे मैिथली नि<strong>ह</strong> मरत।अशेष शुभकामना।५२.ी <strong>िव</strong>भूित आन- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख, ओकर <strong>िव</strong>ार <strong>दे</strong>िख अित सता भेल।५३.ी मार मज-कुम ् अम र्नक एकर भता <strong>दे</strong>िख अित सता भेल,एतेक <strong>िव</strong>शाल मैिथलीमे आइ धिर नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>ी। एि<strong>ह</strong>ना भ<strong>िव</strong>मे काजकरैत र<strong>ह</strong>ी, शुभकामना।५४.ी <strong>िव</strong>ान झा- आइ.आइ.एम.कोलकाता- कुम ् अम र्नक <strong>िव</strong>ार, छपाईकसंग गुणवा <strong>दे</strong>िख अित सता भेल।५५.ी अर<strong>िव</strong> ठाकुर-कुम ् अम र्नक मैिथली साि<strong>ह</strong>मे कएल गेल एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>कपि<strong>ह</strong>ल योग अिछ, शुभकामना।५६.ी कुमार पवन-कुम ् अम र्नक पिढ र<strong>ह</strong>ल छी। िकछु लघ ुकथा पढल अिछ,ब<strong>ह</strong>ुत मािम र्क छल।५७. ी दीप िब<strong>ह</strong>ारी-कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>खल, बधाई।५८.डा मिणका ठाकुर-कैिलफोिन र्या- अपन <strong>िव</strong>लक्षण िनयिमत सेवासँ <strong>ह</strong>मरा लोकिनकदयमे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> भऽ गेल अिछ।५९.ी धीरे मिष र्- अ<strong>ह</strong>ा ँक सम यास सरा<strong>ह</strong>नीय। द ुख <strong>ह</strong>ोइत अिछ जखनअ<strong>ह</strong>ा ँक यासमे अपेिक्षत स<strong>ह</strong>योग नि<strong>ह</strong> कऽ पबैत छी।६०.ी <strong>दे</strong>वश ंकर नवीन- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क िनररता आ <strong>िव</strong>शाल प- <strong>िव</strong>शाल पाठक व,एकरा ऐित<strong>ह</strong>ािसक बनबैत अिछ।६१.ी मो<strong>ह</strong>न भाराज- अ<strong>ह</strong>ा ँक सम काय र् <strong>दे</strong>खल, ब<strong>ह</strong>ुत नीक। एखन िकछु परेशानीमेछी, मुदा शी स<strong>ह</strong>योग <strong>दे</strong>ब।298


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्६२.ी फजलुर र<strong>ह</strong>मान <strong>ह</strong>ाशमी-कुम ् अम र्नक मे एतेक मे<strong>ह</strong>नतक लेल अ<strong>ह</strong>ा ँसाध ुवादक अिधकारी छी।६३.ी लण झा "सागर"- मैिथलीमे चमािरक पेँ अ<strong>ह</strong>ा ँक वेश आादकारीअिछ।..अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ एखन आर..द ूर..ब<strong>ह</strong>ुत द ूरधिर जेबाक अिछ। आ स र<strong>ह</strong>ी।६४.ी जगदीश साद म ंडल-कुम ् अम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ । कथा सभ आ उपासस<strong>ह</strong>बाढिन प ूण र्पेँ पिढ गेल छी। गाम-घरक भौगोिलक <strong>िव</strong>वरणक जे स ू वण र्नस<strong>ह</strong>बाढिनमे अिछ, से चिकत कएलक, एि<strong>ह</strong> सं<strong>ह</strong>क कथा-उपास मैिथली लेखनमे<strong>िव</strong><strong>िव</strong>धता अनलक अिछ। समालोचना शास्मे अ<strong>ह</strong>ा ँक दृ ि वैयिक नि<strong>ह</strong> वरन ् सामािजकआ काणकारी अिछ, से श ंसनीय।६५.ी अशोक झा-अक्ष िमिथला <strong>िव</strong>कास पिरषद- कुम ् अम र्नक लेल बधाईआ आगा ँ लेल शुभकामना।६६.ी ठाकुर साद मुमुर्- अुत यास। धवादक संग ाथ र्ना जे अपन मािट-पािनकेँ ानमे रािख अंकक समायोजन कएल जाए। नव अंक धिर यास सरा<strong>ह</strong>नीय।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>केँ ब<strong>ह</strong>ुत-ब<strong>ह</strong>ुत धवाद जे ए<strong>ह</strong>ेन सुर-सुर सचार (आलेख) लगा र<strong>ह</strong>लछिथ। सभटा <strong>ह</strong>णीय- पठनीय।६७.ब ु िनाथ िम- िय गजे जी,अ<strong>ह</strong>ा ँक सादन मे कािशत ‘<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’आ ‘कुम ्अंतम र्नक’ <strong>िव</strong>लक्षण पिका आ <strong>िव</strong>लक्षण पोथी! की नि<strong>ह</strong> अिछ अ<strong>ह</strong>ा ँक सादनमे? एि<strong>ह</strong>य सँ मैिथली क <strong>िव</strong>कास <strong>ह</strong>ोयत,िनं<strong>दे</strong><strong>ह</strong>।६८.ी ब ृखेश च लाल- गजेजी, अपक पुक कुम ् अंतम र्नक पिढ मोनगदगद भय गेल , दयसँ अगृि<strong>ह</strong>त छी । <strong>ह</strong>ािद र्क शुभकामना ।६९.ी परमेर कापिड - ी गजे जी । कुम ् अंतम र्नक पिढ गदगद आ<strong>ह</strong>ाल भेल<strong>ह</strong>ु ँ।७०.ी रवीनाथ ठाकुर- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढैत र<strong>ह</strong>ैत छी। धीरे मिष र्क मैिथली गजलपरआलेख पढल<strong>ह</strong>ु ँ। मैिथली गजल कऽ सँ कऽ चिल गेलैक आ ओ अपन आलेखमेमा अपन जानल-पि<strong>ह</strong>चानल लोकक चच र् कए छिथ। जेना मैिथलीमे मठक पररार<strong>ह</strong>ल अिछ। (ीकरण- ीमान, ् मिष र् जी ओि<strong>ह</strong> आलेखमे ई िलख छिथ जेिकनको नाम जे छुिट गेल छि तँ से मा आलेखक लेखकक जानकारी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>बाकारे, एि<strong>ह</strong>मे आन को कारण नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खल जाय। अ<strong>ह</strong>ा ँसँ एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षयपर <strong>िव</strong>ृत आलेखसादर आमित ं अिछ।-सादक)299


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्७१.ी म ंर झा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढल आ संगि<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ा ँक मैगनम ओपस कुम ्अंतम र्नकसे<strong>ह</strong>ो, अित उम। मैिथलीक लेल कएल जा र<strong>ह</strong>ल अ<strong>ह</strong>ा ँक सम काय र्अतुलनीय अिछ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मैिथली साि<strong>ह</strong> आोलन(c)२००८-०९. सवािधकार र् लेखकाधीन आ जतय लेखकक नाम नि<strong>ह</strong> अिछ ततयसंपादकाधीन। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> (पािक्षक) संपादक- गजे ठाकुर। स<strong>ह</strong>ायक सादक: ीमतीरि रेखा िसा, ी उमेश म ंडल। एतय कािशत रचना सभक कापीराइट लेखकलोकिनक लगमे र<strong>ह</strong>ति, मा एकर थम काशनक/ आका र्इवक/ अंजी-संृतअवादक ई-काशन/ आका र्इवक अिधकार एि<strong>ह</strong> ई पिकाकेँ छैक। रचनाकार अपनमौिलक आ अकािशत रचना (जकर मौिलकताक संप ूण र् उरदािय लेखक गणक मछि) ggaj endr a@ yahoo. co. i n आिक ggaj endr a@ vi deha. com केँ मेलअटैचमेक पमेँ . doc, . docx, . r t f वा . txt फ◌ॉमे र्टमे पठा सकैत छिथ।रचनाक संग रचनाकार अपन संिक्ष पिरचय आ अपन ैन कएल गेल फोटो पठेता<strong>ह</strong>,से आशा करैत छी। रचनाक अंतमे टाइप र<strong>ह</strong>य, जे ई रचना मौिलक अिछ, आपि<strong>ह</strong>ल काशनक <strong>ह</strong>ेतु <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> (पािक्षक) ई पिकाकेँ <strong>दे</strong>ल जा र<strong>ह</strong>ल अिछ। मेल ा<strong>ह</strong>ोयबाक बाद यथासंभव शी ( सात िदनक भीतर) एकर काशनक अंकक स ूचना <strong>दे</strong>लजायत। एि<strong>ह</strong> ई पिकाकेँ ीमित ली ठाकुर ारा मासक 1 आ 15 ितिथकेँ ईकािशत कएल जाइत अिछ।(c) 2008-09 सवािधकार र् सुरिक्षत। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे कािशत सभटा रचना आ आका र्इवकसवािधकार र् रचनाकार आ सं<strong>ह</strong>का र्क लगमे छि। रचनाक अवाद आ पुनः काशनिकं वा आका र्इवक उपयोगक अिधकार िकनबाक <strong>ह</strong>ेतु ggaj endr a@ vi deha. com परसंपकर् क। एि<strong>ह</strong> साइटकेँ ीित झा ठाकुर, मध ू िलका चौधरी आ रि िया ारा300


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'४६ म अंक १५ नवम्बर २००९ (वषर् २ मास २३ अंक ४६)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िडजाइन कएल गेल।िसिरु301

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!