22.08.2015 Views

िव दे ह िवदेह Videha িবেদহ िवदेह

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जेना कािफया वण र् आ मााक संग शकेँ से<strong>ह</strong>ो यु करैत अिछ तेि<strong>ह</strong>ना रदीफ एकर <strong>िव</strong>परीत श आ शकसम ू<strong>ह</strong>क बदला वण र् आ मााकेँ से<strong>ह</strong>ो यु करत।ार आ अक शेर गजलक शेष शेरसँ ब<strong>ह</strong>रमे <strong>िव</strong>िभता ले रि<strong>ह</strong> सकैत अिछ, वा पैघ गजलमे बीचोमेएकाध ठाम <strong>िव</strong><strong>िव</strong>धता अनबा लेल ए<strong>ह</strong>न योग कऽ सकै छी।आब कक आर किठना<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षयपर आबी। पि<strong>ह</strong>ल खेपमे <strong>दे</strong>ल मािक छ गणनापर आबी।छः शास्मे यु ‘गु’ आ ‘लघ’ ु छ ंदक पिरचय ा क।तेर<strong>ह</strong> टा र वण र्मे अ,इ,उ,ऋ,ल ृ ई पा ँच <strong>ह</strong>्र् आर आ,ई,ऊ,ऋ,ए.ऐ,ओ,औ, ई आठ दीघ र् र अिछ।ई र वण र् जखन ंजन वण र्क संग ज ुड़ि◌ जाइत अिछ तँ ओकरासँ ‘गुिणताक्षर’ बत अिछ।क्+अ= क,क्+आ=का ।एक र माा आिक एक गुिणताक्षरकेँ एक ‘अक्षर’ क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ। को ंजन माकेँ अक्षर नि<strong>ह</strong> मानलजाइत अिछ- जेना ‘अवाक्’ शमे द ू टा अक्षर अिछ, अ, वा ।१. सभटा र आ यु गुिणताक्षर ‘लघ’ ु मानल जाइत अिछ। एकरा ऊपर U िलिख एकर संकेत <strong>दे</strong>लजाइत अिछ।२. सभटा दीघ र् र आर दीघ र् र यु गुिणताक्षर ‘गु’ मानल जाइत अिछ, आ एकर संकेत अिछ, ऊपरमे एकटाछोट -।३. अार िकं वा <strong>िव</strong>सयु सभ अक्षर गु मानल जाइत अिछ।४. को अक्षरक बाद संयुाक्षर िकं वा ंजन मा र<strong>ह</strong>लासँ ओि<strong>ह</strong> अक्षरकेँ गु मानल जाइत अिछ। जेना- अच्,स। एि<strong>ह</strong>मे अ आ स द ुन ू गु अिछ।आब िकछु शावली <strong>दे</strong>खी।(मशः)गजे ठाकुरggaj endr a@ vi deha.com२.१. जगदीश साद म ंडल-जीबन-मरन- उपास5


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.२.सभ िदन र<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>ापित : मायानंद िम<strong>िव</strong>नीत उलक साक्षाार- बोध सान 2004 सँ सािनत मायानंद िमसँ२.३. बेचन ठाकुर-“बेटीक अपमान”(नाटक)-आगा ँ२.४.१. कािमनी कामायनी- कथा-किनया प ूतरा के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> २.िनब- िबिपन झा-िकछु पजरैत २.५. मश ंकर िसं<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक रचनाक परवीर्रचनाकमीर्पर भावजीबन-मरनउपास6


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जगदीश साद मल( c)mithilesh kumar mandalछ<strong>ह</strong> बजे िभनसुरका ूटी र<strong>ह</strong> डार <strong>दे</strong>वनन पा ँचे बजे ओछाइन छोिड िनकम र्सँ िनव ृत भऽ कपड़◌ाप<strong>ह</strong>ीिरतै र<strong>ह</strong>िथ आिक चा<strong>ह</strong> पी आिब टेव ुलपर रिख चोे घिर ु िपता-ससुरकेँ चा<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>मए गेली<strong>ह</strong>। िपता लगचा<strong>ह</strong> रिख बजली<strong>ह</strong>- “बाव, ू बाब......।”ूिपताक उर नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख नाकक सा ँसपर <strong>ह</strong>ाथ दऽ अाजए लगली<strong>ह</strong>। सा ँस चलैत नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख, मनमे उठलिन।िपता तँ अप मुइला<strong>ह</strong> मुदा, तीिन मास बीमारीसँ िसत भऽ मरल र<strong>ह</strong>िथ। मुदा ि<strong>ह</strong>नका तँ िकछु नि<strong>ह</strong> भेलिनतखन िकअए सा ँस नि<strong>ह</strong> चलैत छि। असम ंजसमे पिड गेली<strong>ह</strong>। मनमे फुरलिन अप नि<strong>ह</strong> िकछु जत छीमुदा, ओ -पित- तँ डार छिथ। िदन-राित तँ यए<strong>ह</strong> रमा-कठोलामे लागल र<strong>ह</strong>ैत छिथ, पुिछ िलअिन। फेिरमनमे एलिन जे अखन शुभ-शुभकेँ ूटी जाए र<strong>ह</strong>ल छिथ कोना अशुभ बात क<strong>ह</strong>बिन। फेिर मनमे एलिन जे ूटीतँ क्षिणक छी मुदा, म ृु तँ ायी छी, तेँ एि<strong>ह</strong> आग ू ओकर तुलना करब बचपना <strong>ह</strong>एत। िपता लगसँ झटिक कऽपितक कोठरी जाए धमकली<strong>ह</strong>। चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong> डा. <strong>दे</strong>वनन कोठरीसँ िनकलैक तैयारी करैत र<strong>ह</strong>िथ। धडफड़◌ाएलपीकेँ <strong>दे</strong>िख पुछलिखन- “िकछु मन पडल की?”“नि<strong>ह</strong> िकछु मन नि<strong>ह</strong> पडल।” शीला बजली<strong>ह</strong>।“तखन?”“बाव ू भिरसक मिर गेला<strong>ह</strong>। कतबो बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड झ ुलौिलयिन मुदा, आिख ँ नि<strong>ह</strong> तकलिन।”िपताक म ृुक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन घवड़◌ेला नि<strong>ह</strong>। पुछलिखन- “माए केतऽ छिथ?”“ओ<strong>ह</strong>ो अपना कोठरीमे सुतले छिथ। जि<strong>ह</strong>ना सभ िदन पि<strong>ह</strong> बाब ूकेँ चा<strong>ह</strong> दैत छिलएिन ति<strong>ह</strong>ना दइले गेिलएिनिक <strong>दे</strong>खिलएिन।”“चल ू” कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वनन आग ू बढलिथ। सासुकेँ उठबैले शीला दोसर कोठरी िदिश बढली<strong>ह</strong>। कोठरीमे प<strong>ह</strong>ु ँचतैबजली<strong>ह</strong>- “माए!”“माए” सुिन सुभा फुडफुड़◌ा कऽ उठली<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच शीला चा<strong>ह</strong> अ◌ानए गेली<strong>ह</strong>। राखल लोटाक पािनसँ सुभाकुड़◌ुड करए लगली<strong>ह</strong>। कुड़◌ुड कए चा<strong>ह</strong> पीलिन। <strong>दे</strong>वनन पीकेँ सोर पाडलिन। शीलाकेँ प<strong>ह</strong>ँचतै ु क<strong>ह</strong>लिखन-“बाव ू मिर गेला<strong>ह</strong>।”अपना कोठरीसँ सुभो सुनलिन। म ृु सुिन दौिडले पित लग प<strong>ह</strong>ुचली<strong>ह</strong>। म ृु पितकेँ <strong>दे</strong>िख घबड़◌ेली नि<strong>ह</strong>। मनपडलिन अपन िजनगी। जि<strong>ह</strong>या द ुन ू गोटे एक ब ंधनमे बि दिनया ु ँक लीला लेल संगी बनल<strong>ह</strong>ँ। ु तेकरा सािठ बख र्भऽ गेल। ओि<strong>ह</strong> ब ंधनसँ प ूव र् <strong>ह</strong>म िकछु क<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>एिन आ ओ िकछु क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ। कि<strong>ह</strong>यो भेंटे नि<strong>ह</strong> भेलछल। ति<strong>ह</strong>ना िबना िकछु क<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> संग छोिड चिल गेला<strong>ह</strong>। मुदा तेँ िक सािठ बख र्क, संग िमिल कएल काजो चिलजाएत। जि<strong>ह</strong>ना अबै िदन पिरवार भरल-पुरल छल -सासु, ससुर छला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना तँ आइयो बेटा-पुतो<strong>ह</strong>ू अिछये।त<strong>ह</strong>न सोग कथीक! मुी दैत बेटा िदिश तकलिन। ति<strong>ह</strong> बीच फुदकैत आशा आिब माएकेँ पुछलक- “माए, बाबामिर गेलिखन?”आशाक बात सुिन सुभा बजली<strong>ह</strong>- “बाबा गाम गेलख ुन।”िपताक म ृु <strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>वनन सोचए लगला<strong>ह</strong>। िपताक अपन समाज छलिन। जि<strong>ह</strong> बीच रि<strong>ह</strong> िजनगी िबतौलिन।मुदा <strong>ह</strong>मर समाज तँ अलग भऽ गेल अिछ। तेँ उिचत <strong>ह</strong>एत जे एि<strong>ह</strong>ठामक समाज छोिड <strong>ह</strong>ुनका अपना समाजमे7


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्प<strong>ह</strong>ु ँचा िदअिन। म ृुक को कम र् एि<strong>ह</strong>ठाम नि<strong>ह</strong> कऽ <strong>ह</strong>ुनके समाजक अकूल करब बिढया ँ <strong>ह</strong>ाएत। शीलाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन-“अ<strong>ह</strong>ा ँ तीन ू गोटे एि<strong>ह</strong>ठाम र<strong>ह</strong>ू। गामेमे अिगला सभ काज <strong>ह</strong>ेतिन। <strong>ह</strong>म जोगार करए जाइ छी।”कोठरीसँ िनकिल अिगला ओसारपर अिबतै ाइवरकेँ ठाढ <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>लिखन- “अताल नि<strong>ह</strong> जाएब। पेोलपपरसँ तेल भरौ आब<strong>ह</strong>। गाम चलैक अिछ।”िबना िकछु बजनि<strong>ह</strong> ाइवर गाडी लऽ िनकिल गेल। कोठरीमे आिब द ुन ू बेटाकेँ जनतब <strong>दे</strong>वए लेल मोवाइलमेनर लगौलिन। दयान जेठ धमान र् छोट बेटा। दयान फोथ र् इयरक <strong>िव</strong>ाथीर् आ धमान र् फ इयरक।द ुन ू एे मेिडकल कालेजक छा। दयानकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “बा, बाव ू मिर गेला<strong>ह</strong>, तेँ द ुन ू भा ँइ गाम आउ?”बाबाक म ृुक समाचार सुिन दयान क<strong>ह</strong>लिखन- “एि<strong>ह</strong> लेल गाम िकअए जाएब। आव तँ ते<strong>ह</strong>ेन िबजलीबला शवदा<strong>ह</strong>बिन गेल अिछ जे आसानीसँ काज स भऽ जाइत अिछ।”दयानक <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>दे</strong>वनन क<strong>ह</strong>लिखन- “बा, सभ जीव-जंतुकेँ अपन-अपन िजनगी <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जेजाि<strong>ह</strong> िजनगीमे जीवैत अिछ ओकरा लेल वए<strong>ह</strong> िजनगी आनदायक <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जना <strong>दे</strong>खैत छ<strong>ह</strong>क जे चीनीमेसे<strong>ह</strong>ो कीड़◌ा -पील ू- फडैत अिछ, िमरचाइमे से<strong>ह</strong>ो फडैत अिछ, करैलामे से<strong>ह</strong>ो फडैत अिछ। तीन ूक सुआदतीिन तर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ोइत अिछ। एक मीठ, दोसर कड़◌ू आ तेसर तीत। चीनीक कीड़◌ाकेँ जँ िमरचाइ वा करैलामे<strong>दे</strong>ल जाए तँ ाभा<strong>िव</strong>क अिछ जे ओ मरत। मुदा िक िमरचाइक कीड़◌ा वा करैलाक कीड़◌ा चीनीमे जी<strong>िव</strong> सकत।कथमिप नि<strong>ह</strong>। ओ िकअए मरत? ओ तँ अधलासँ नीकमे गेल। ति<strong>ह</strong>ना बाव ू से<strong>ह</strong>ो सभ िदन गाममे रि<strong>ह</strong> जीवन-यापन केलिन। ई तँ संयोग नीक र<strong>ह</strong>ल जे तो<strong>ह</strong>र माए सत-िकिरया दऽ ब ूढी -माए- केँ <strong>ह</strong>ँ क<strong>ह</strong>ौलिन। जि<strong>ह</strong>सँद ुन ू गोटे मास िदन पि<strong>ह</strong> ऐला<strong>ह</strong>। से<strong>ह</strong>ो ऐलाक तीिनये िदनक उर गाम जाइले कर काटए लगला<strong>ह</strong>। कतेसत दऽ-दऽ माए मास िदन घेरलख ुन नि<strong>ह</strong> तँ तेसरे िदन चिल जइतिथ।”िपताक बात सुिन दयान पुछलिखन- “ई तँ बड आश ्चय र्क बात क<strong>ह</strong>ै छी, बाब ू?”दयानक िजज्ञासा <strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>वनन क<strong>ह</strong>लिखन- “को आय र् नि<strong>ह</strong>। गामक दोसर नाम समाजो िछअए। जेश<strong>ह</strong>र-बजारमे नि<strong>ह</strong> अिछ। समाजमे ब ंधन अिछ जि<strong>ह</strong> अकूल लोक चलैत अिछ जकरा सामािजक ब ंधन क<strong>ह</strong>ल जाइतछैक। एि<strong>ह</strong> ब ंधनक भीतर धम र्क काज िछपल अिछ जकरा सभ िमिल िनमा<strong>ह</strong>ैत अिछ। मुदा श<strong>ह</strong>रमे से नि<strong>ह</strong> छैक।कान ून-कायदाक ि<strong>ह</strong>सावसँ चलैत अिछ जि<strong>ह</strong>मे दया-म नि<strong>ह</strong> अिछ। ितिदन ब ूढ़◌ाकेँ दस गोटेक िजनगीक बातसुनब आ दस िमनट बजैक जे अास लिग गेल छि से एि<strong>ह</strong>ठाम कोना <strong>ह</strong>ेतिन। सभ अप पाछू बे<strong>ह</strong>ाल र<strong>ह</strong>ैतअिछ। के केकर सुख-द ुख, जीबन-मरन सुनत। भिर पेट नीक अे-तीमन ख ुऔ लोकक मन असिथर थोड़◌ेरि<strong>ह</strong> सकैए। जाधिर आाक सुि नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतैक।”िपताक बात सुिन दयान <strong>ह</strong>ूँ <strong>ह</strong>कारी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना तँ तीिन िदन प<strong>ह</strong>ँचैमे ु लागत, ताधिर कीक<strong>ह</strong>ब?”“अख गाममे ऐ<strong>ह</strong>न चलिन अिछ जे शरीरसँ परान िनकिलति<strong>ह</strong> जरवैक ओिरयान <strong>ह</strong>ुअए लगैत अिछ। अथीर् रखैकचलिन नि<strong>ह</strong> अिछ। तोरा सभकेँ अबैसँ पि<strong>ह</strong> दा<strong>ह</strong>-संार कऽ लेब। काजो तँ लगले स नि<strong>ह</strong>ए◌े <strong>ह</strong>ोइतअिछ। क<strong>ह</strong>ुना-क<strong>ह</strong>ुना तँ पनर<strong>ह</strong> िदन लिगए जेत<strong>ह</strong>।”“बडबिढया। सौझ ुका गाडी पकिड द ुन ू भा ँइ गाम आिब जाएब।”मोबाइल ऑफ कऽ म-मन <strong>दे</strong>वनन ि<strong>ह</strong>साब िमलबए लगला<strong>ह</strong>। कमसँ कम पनर<strong>ह</strong> िदनक काज अिछ।उसारैयोमे िकछु समए लगबै करत। मोटा-मोटी बीस िदन लिग जाएत। बीस िदनक आकिक छुीक दरखािलखए लगलिथ। दरखा िलिख टेव ुलपर रिख िपताक कोठरी प<strong>ह</strong>ु ँच पीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “गाममे बीस िदन लागत।ति<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबसँ सभ सामान ओिरया िलअ। काजक समए अिछ तेँ नीक-जेका ँ तैयार भऽ चलैक अिछ।”8


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कि<strong>ह</strong> माए लग बैिस गेला<strong>ह</strong>। शीला उिठ कऽ चीज-वस् ओिरआवए चिल गेली<strong>ह</strong>। सुभाक चे<strong>ह</strong>रामे सोग नि<strong>ह</strong>सुख -िस<strong>ह</strong>- उमडैत। <strong>िव</strong>चारक समुमे डुबल। म-मन ख ुश <strong>ह</strong>ोइत जे <strong>ह</strong>ुनका अछैत जँ <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong> मिरत<strong>ह</strong>ु ँतँ मनमे लागल र<strong>ह</strong>ैत जे शेष िदन <strong>ह</strong>ुनकर के<strong>ह</strong>ेन बीिततिन। मुदा से भगवान सुनलिन। जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथ पकडलिनति<strong>ह</strong>ना पार-घाट लगा <strong>दे</strong>िलएिन। <strong>ह</strong>मरा आब की अिछ ते<strong>ह</strong>ेन भरल-पुरल फुलवाडी लगा <strong>दे</strong> छिथ जे कतौ<strong>ह</strong>ेराएल र<strong>ह</strong>ब। उमेरोक ि<strong>ह</strong>साबसँ नीके भेल। चािर बख र्क जेठो छला<strong>ह</strong>। माएकेँ <strong>िव</strong>चारमे डूबल <strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>वननपुछलकिन- “माए.......।”मुी दैत सुभा बजली<strong>ह</strong>- “बौआ, एो िमिसया द ुख नि<strong>ह</strong> भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ। ई तँ सिक ृ िनयमे िछअए।ति<strong>ह</strong> लेल द ुख कथीक।”ओर शीला कपड़◌ो-ला सिरयवैत आ म-मन मुुरेवो करैत र<strong>ह</strong>ित। मनमे फुडलिन अनका जे <strong>ह</strong>ौ <strong>ह</strong>मरातँ सात गंगा न<strong>ह</strong>ेला फल भेटल। जना अनका <strong>दे</strong>खै िछयै, अनका िक अपन िपितऔते भाएकेँ <strong>दे</strong>िखिलएिन जे मरैबेिरमे का कोना िघनिबिथ। से तँ नि<strong>ह</strong> भेल। िजनगीमे िकयो ऐ<strong>ह</strong>ेन ओंगरी तँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खाएत?”ति<strong>ह</strong> बीच ाइवर वा<strong>ह</strong>रमे <strong>ह</strong>ान र् बजौलक। अवाज सुिनति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वनन माएकेँ क<strong>ह</strong>लिन- “माए, लगले <strong>ह</strong>म अबैछी।”कि<strong>ह</strong> कोठरीसँ दरखा लऽ ाइवरकेँ ऑिफस दऽ अबैले क<strong>ह</strong>लिखन। पुनः घिर ु कऽ िपताक गोरथारीमे वैिसतैयारीक ितक्षा करए लगलिथ। आिख ँ माएपर पडलिन। एो पाइ मायक मुँ<strong>ह</strong> मिलन नि<strong>ह</strong>, सोचए लगलिथ।जि<strong>ह</strong>ना आ ंगनसँ घरक ओसारपर जेबा लेल बीचमे सीढी बनल र<strong>ह</strong>ैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना तँ पिरवारोमे अिछ। मन पडलिनबावाक सुनाओल माए-बापक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क कथा। कोना नव पिरवार बिन द ुन ू गोटे बाबा-दादीकेँ िजनगी पाडलगौलकिन। ओ<strong>ह</strong> समए तँ आइ <strong>ह</strong>मरो संगे आिब गेल। माएकेँ िकअए मनमे को तर<strong>ह</strong>क अभाव अओतैक।एते िदन िपताक आशापर जीलिन आब <strong>ह</strong>मरा द ुन ू परानीपर आिब गेली<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना पीक स<strong>ह</strong>योग पितकेँ आपितक आशा पीकेँ बनल र<strong>ह</strong>ैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना तँ पितक परोछ भे बेटाक भऽ जाइत अिछ। फेिर मन पडलिनगामक ूलमे अपन नाओ िलखाएब। नीक म बक लेल िपता चािर वख र्क अवामे कापर उठा भगवान रामकिखा सुनवैत नाओ िलखा <strong>दे</strong>लिन। ज्ञानक ित एे म कोना कम पढल-िलखल आदमीमे आएल? कोना सभमाए-बापक दयमे सरती वैसल र<strong>ह</strong>ैत छिथन? भले<strong>ह</strong>ी ं सामािजक कुवा आ साक लापरवा<strong>ह</strong>ीसँ नि<strong>ह</strong> भऽ पवैतअिछ। िजनगीक मजब ूरी अारक काल कोठरीमे धकेल दैत अिछ। मुदा <strong>ह</strong>मरा से नि<strong>ह</strong> भेल। गामक ूलमेलोअर -तीसरा- धिर पढल<strong>ह</strong>ु ँ। लोअर पास किरति<strong>ह</strong> िमड्ल ूलमे नाओ िलखवैक लेल पैआ <strong>दे</strong>लिन। चािरवख र्क उपरा िमड्ल ूलसँ िनकलल<strong>ह</strong>ु ँ। फेिर <strong>ह</strong>ाइ स ्कूलक खच र् <strong>दे</strong>लिन चािर वख र्क उपरा <strong>ह</strong>ाइ ूलसँ िनकलल<strong>ह</strong>ु ँ।संयोगो नीक र<strong>ह</strong>ल आर.के. कालेज मध ुबनीमे साइ ंसक पढ़◌ाइ शु भेल। जि<strong>ह</strong>ना उा<strong>ह</strong> कओलेजमे नाओ िलखौअपना र<strong>ह</strong>ए ति<strong>ह</strong>ना नव-नव िशक्षक बन ोफेसरो सभकेँ र<strong>ह</strong>िन। ओना ता धिर िश <strong>िव</strong>भागमे चोर-दरवाजाखिज ु गेलैक। मुदा अख ुनका जेका ँ बडकी गाडी पास <strong>ह</strong>ोइ जोकर नि<strong>ह</strong> छोट-छीन एकपेिरया। ब<strong>ह</strong>ुत नीक <strong>िव</strong>ाथीर्तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ नि<strong>ह</strong>ये छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा, ब<strong>ह</strong>ुत भुसकौलो नि<strong>ह</strong> छल<strong>ह</strong>ु ँ। जँ भुसकौल रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ तँ पास कोना किरत<strong>ह</strong>ु ँ। कि<strong>ह</strong>योफेल नि<strong>ह</strong> भेल<strong>ह</strong>ु ँ। डार बक <strong>िव</strong>चार तँ मनमे आएलो नि<strong>ह</strong> छल। <strong>िव</strong>चार छल बी.एस.सी. केलाक उपरा <strong>ह</strong>ाइ-ूलक िशक्षक बक। िचिका जगतमे <strong>िव</strong>रड़◌ो उठल। दरभंगामे अताल ख ुजल आ डारीक पढाइयो शुभेल। आइ.एस.सी. पास केल<strong>ह</strong>ा संगी सभ मेिडकल कओलेजमे नाओ िलखवैक <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>मरो <strong>दे</strong>लक। िपताकेँक<strong>ह</strong>िलएिन। पढवैक इा पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong>सँ र<strong>ह</strong>िन। नाओ िलखवैक <strong>िव</strong>चार दऽ <strong>दे</strong>लिन। अगुआइल पिरवार -अिधकखेतबला। कारखाना तँ अपना इलाकामे अिछ नि<strong>ह</strong> गोिट पंगरा ानीय ापारी आ बेसी माडवारीक ापार चलैत-पिढ-िलिख करी करैक पक्षमे नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ। गरीब पिरवारक बा, अभावमे पिढ नि<strong>ह</strong> पबैत र<strong>ह</strong>ए। जे लाभ<strong>ह</strong>मरो भेटल। मुदा आब ब ुझै छी जे डार बिन गाम छोडब, पिरवार-समाजकेँ छोडब भेल। जखन <strong>ह</strong>मडार बनल<strong>ह</strong>ु ँ, रोगक इलाज करब काज भेल, तखन िक गाममे रोग आ रोगी नि<strong>ह</strong> अिछ। जि<strong>ह</strong>ना आकाश आओरप ृीक बीचक सीमा <strong>ह</strong>ोइत, जि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँच िचडै-चुनमुनी लसैक जाइत, ति<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>वननक वि ु लसिक गेलिन। आग ूक बाट <strong>दे</strong>खित आ पाछु <strong>ह</strong>टल <strong>ह</strong>ोिन। मन घोर-घोर <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>िन। माए िदिश, मुडी उठा तकलिन।मायक पँजरामे बैसल आशाकेँ अपन धिनमे ु म <strong>दे</strong>खलिन। आशापरसँ नजिर ससिर द ुन ू बेटापर पडलिन। डारीपढैत बेटापर नजिर पिडतै अिगला पीढी िदिश नजिर दौडलिन। जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म माए-बाव ूक सेवाक फल डार छीति<strong>ह</strong>ना तँ ओ<strong>ह</strong>ो द ुन ू भा ँइ <strong>ह</strong>मर <strong>ह</strong>एत। मुदा जे सुख-सु<strong>िव</strong>धा पािब <strong>ह</strong>म द ुन ू गोटेसँ अलग भऽ जीवन-यापन कएर<strong>ह</strong>ल छी ति<strong>ह</strong>ना तँ ओ<strong>ह</strong>ो द ुन ू भा ँइ <strong>ह</strong>मरासँ अलग भऽ जीवन-यापन करत। मुदा शरीरक गित जे गित -बालपन,युवापन आ वापन- अिछ ओ तँ सभक लेल अिछ। बालपन आ व ृापनमे एक-दोसरक जरत सभकेँ <strong>ह</strong>ोइत9


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अिछ। जेकरा अपन बिझ ु सभ सेवा करैत अिछ ओ <strong>ह</strong>जारो कोस द ूर र<strong>ह</strong>ैत अिछ। तखन सेवा कोना<strong>ह</strong>ोएतैक? अगर जँ दिनया ु ँ भिरकेँ अपन बिझ ु सेवा करी तँ एतेक ख ून-खर, छीना-झपटी, चोरी-िछनरपन,ल ूट-खसोट िकऐक <strong>ह</strong>ोइत अिछ? <strong>िव</strong>िच िितमे <strong>दे</strong>वनन ओझरा गेला<strong>ह</strong>। मनमे एलिन <strong>ह</strong>म डार छी। <strong>ह</strong>मरासन-सन कतेको डार अतालसँ श<strong>ह</strong>र धिर छिथ मुदा, सेवा रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ जाित आ दलालक कोन जरत छैक।<strong>दे</strong>खै छी जे िज नका जाितक आ दलालक आधार छि ओ िदन-राित पैया िठिकयबैत र<strong>ह</strong>ैत छिथ आ जिनकाीय वा जाितक आधार नि<strong>ह</strong> छि, सभ गुण रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ माछी मारैत छिथ। फेिर मनमे उठलिन जे जि<strong>ह</strong>या <strong>ह</strong>मडार बनल<strong>ह</strong>ु ँ ति<strong>ह</strong>या मा थमा र्मीटर आ आला र<strong>ह</strong>ए। ति<strong>ह</strong>ना अतालोमे र<strong>ह</strong>ै। मुदा आइ अको य ं, औजारअतालोमे भऽ गेल आ अप कीिनल<strong>ह</strong>ु ँ। जि<strong>ह</strong>सँ िचिका असान भेल जाइत अिछ। मुदा ककरा लेल? िकअखन दवाइ आ िचिकाक अभावमे लोक नि<strong>ह</strong> मरैत अिछ? सभकेँ िचिकाक सु<strong>िव</strong>धा भेिट गेल छैक? िकरोग लोककेँ पिछ-प ू िछ ू <strong>ह</strong>ोइत छैक? जँ से नि<strong>ह</strong> तँ <strong>ह</strong>मरा य ं अपन सीमा-सर<strong>ह</strong>द ब ुझक चा<strong>ह</strong>ी। जँ से नि<strong>ह</strong>ब ुझब तँ जि<strong>ह</strong>ना झा ँट-िब<strong>ह</strong>ािडमे कीडी-मकोरीसँ लऽ कऽ िचडै-चुनमुनी जेका ँ न <strong>ह</strong>ोइत चल जाएब। जँ सए<strong>ह</strong><strong>ह</strong>एब तँ अरे एते विकेँ ु िकऐक रगडै िछयैक। वेचारी ओि<strong>ह</strong>ना खसल खेत जेका ँ परती रि<strong>ह</strong>तिथ। जि<strong>ह</strong>परिधया-प ूता परो-पैखाना करैत आ खेलवो-ध ुपबो करैत।िछयैक?”ति<strong>ह</strong>बीच, एक झ ु ाफसँ छा धिड प<strong>ह</strong> ु ँच क<strong>ह</strong>लकिन- “डार स<strong>ह</strong>ाएब, ल<strong>ह</strong>ासकेँ की करए चा<strong>ह</strong>ैआिख ँ उठा <strong>दे</strong>वनन सब<strong>ह</strong>क चे<strong>ह</strong>रा <strong>दे</strong>िख मुुराइत क<strong>ह</strong>लिखन- “गामेमे जरैबिन। एि<strong>ह</strong>ठाम सभ सु<strong>िव</strong>धा रि<strong>ह</strong>तौि<strong>ह</strong>नक <strong>िव</strong>चारक ितकूल र<strong>ह</strong>त। तेँ बीचमे <strong>ह</strong>म अपन िसर दोख नि<strong>ह</strong> लेब। सौ ँसे िजनगी गाम आ समाजक बीचिबतौलिन, तेँ <strong>ह</strong>मर फजर् <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे ि<strong>ह</strong>नका लऽ जाए समाजकेँ सुमझा िदअिन। ि<strong>ह</strong>नका िनिम ते जे काज<strong>ह</strong>एत ओ समाजक <strong>िव</strong>चारासार <strong>ह</strong>एत। जँ से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>एत तँ समाजक नजिरमे का ँट बिन जाएब। जे नि<strong>ह</strong> चा<strong>ह</strong>ैछी।”<strong>दे</strong>वननक <strong>िव</strong>चार सुिन सभ गु भऽ गेला<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> बीच सीिनयर डार सब<strong>ह</strong>क झ ु प<strong>ह</strong>ु ँचलिन। मुदा िकनकोमनमे सोग नि<strong>ह</strong>। सब<strong>ह</strong>क मन फुित। पिरवारमे कि<strong>ह</strong>यो काल ज आ म ृु <strong>ह</strong>ोइत मुदा, अतालमे तँसे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत। सभ िदन ज-मरण <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>ैत अिछ। मुी दैत डा. कृका <strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लिखन-“आग ूक काज िकअए रोक छी? पि<strong>ह</strong> शवदा<strong>ह</strong>गृ<strong>ह</strong>मे फोन कऽ कए ब ुक करबऽ पडत। जख ुनका समए भेटतति<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबसँ जाएब।”डार कृकाक <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>दे</strong>वनन गुे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। मनमे नचए लगलिन जे ाफ आ जिनयर ु जे क<strong>ह</strong>लिन<strong>ह</strong>ुनकर जवाब तँ दऽ <strong>दे</strong>िलएिन। मुदा ि<strong>ह</strong>नका िक क<strong>ह</strong>बिन। जँ <strong>िव</strong>चार कटबिन तँ मनमे द ुख <strong>ह</strong>ेतिन। <strong>ह</strong>मरासँवेसी िदन दिनया ु ँ <strong>दे</strong>ख छिथ। अपन <strong>िव</strong>चारकेँ ममे रािख क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>म तँ बेटा िछअिन मुदा, माए तँिजनगीक संगी र<strong>ह</strong>लिखन, तेँ <strong>ह</strong>ुनकर <strong>िव</strong>चार ब ुझव जरी अिछ।”सभ क् यो मायक <strong>िव</strong>चार सुक लेल कान ठाढ केलिन। माए -सुभा- बजली<strong>ह</strong>- “भले<strong>ह</strong>ी ं इ<strong>ह</strong>ो घर-ार अपछी मुदा, बनाओल िछअिन <strong>दे</strong>वक। <strong>ह</strong>ुनकर -पितक- बल गाममे छि। अपन गाछी-कलम छि, जे पुैनीिछअिन। मुइल<strong>ह</strong>ा मा सुखला<strong>ह</strong>ा गाछ सब<strong>ह</strong>क जग<strong>ह</strong>पर नवका गाछो लगौ छिथ। पितआनी लगा कऽ पैछलापुरखा सभ सजल छिथ। तेँ <strong>ह</strong>म ओि<strong>ह</strong> पितआनीकेँ छोिड अनतए कतौ दऽ अ<strong>िव</strong>यिन, ई नीक नि<strong>ह</strong> बिझ ु पडैतअिछ। िसफ र् ल<strong>ह</strong>ासे जरबैक तँ नि<strong>ह</strong> अिछ अंितम िया धिर िनमा<strong>ह</strong>ैक अिछ। मासे-मास, साल भिर छाया<strong>ह</strong>ेतिन। साले-साल, बरसी <strong>ह</strong>ेतिन ताि<strong>ह</strong>परसँ िपपक्ष से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ेतिन।”सुभाक <strong>िव</strong>चार सुिन सभ मुँ<strong>ह</strong> ब कऽ लेलिन। ति<strong>ह</strong> बीच ाइवर आिब क<strong>ह</strong>लकिन- “गाडी तैयार अिछ।”ाइवरक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन कपड़◌ा बदलैले गेला<strong>ह</strong>। कपड़◌ा बदिल कऽ आिब गाडीमे ल<strong>ह</strong>ासकेँ चढवैक<strong>िव</strong>चार केलिन। सभ िकयो र<strong>ह</strong>बे करिथ <strong>ह</strong>ाथे-पाथे ल<strong>ह</strong>ासकेँ उठा गाडीमे चढ़◌ौलिन। ल<strong>ह</strong>ासकेँ गाडीमे चढ़◌ा सभो चिल गेला<strong>ह</strong>।”10


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गाडीमे बैिसति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वनन मनमे एलिन उमेरक ि<strong>ह</strong>साबसँ म ृु उिचते भेलिन। अी बख र् धिर लोक ब ूढ <strong>ह</strong>ोइतअिछ आ ओि<strong>ह</strong>सँ उपर भेलापर झ ुनकुट ब ूढ भऽ जाइत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना पाकल धान वा को अ कटलापर अिधकिछजात नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत मुदा, वए<strong>ह</strong> जखन झ ुना जाइत तँ <strong>ह</strong>वो-<strong>िव</strong><strong>ह</strong>ािरमे वा ओ<strong>ह</strong>ुना टूर सभ खसए लगैत अिछ।ति<strong>ह</strong>ना तँ मोक शरीर <strong>ह</strong>ोइत। अिधक बएस भेलापर मा झ ुनकुट व ूढ भेलापर शरीरक अंग सभ िया<strong>ह</strong>ीन<strong>ह</strong>ुअए लगैत अिछ। जि<strong>ह</strong>सँ र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक बाधा सभ उपिित <strong>ह</strong>ुअए लगैत अिछ। बाधा उपिित <strong>ह</strong>ोइतै कतेकर ंगक रोग-ािध आिब जाइत अिछ। ति<strong>ह</strong>सँ नीक भेलिन जे अखन धिर अपन सभ िया-कलाप करैत र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>।िसफ र् ाण-वायु शरीरसँ िनकलिन। सुभाक मनमे ख ुशी एि<strong>ह</strong> द ुआरे <strong>ह</strong>ोइन जे अधपू भऽ नि<strong>ह</strong> प ूण र् पिक कऽदिनया ु ँ छोडलिन। शीला आओर आशाक लेल धैनसन। बेसीसँ बेसी <strong>ह</strong>म सभ <strong>ह</strong>ुकुम िनमा<strong>ह</strong>ैवाली छी। पिरवारक <strong>ह</strong>ािन-लाभसँ <strong>ह</strong>मरा की। अखन धिर पिरवारमे चािरम सीढीपर छल<strong>ह</strong>ु ँ आब तेसरपर एल<strong>ह</strong>ु ँ। ति<strong>ह</strong>ना आशाक मनमे र<strong>ह</strong>एजे <strong>ह</strong>मर तँ को ि<strong>ह</strong>सावे एि<strong>ह</strong> पिरवारमे अिछ र<strong>ह</strong>त। जि<strong>ह</strong>ना घर आ आ ंगनक बीच सीढी बनल र<strong>ह</strong>ैत अिछजि<strong>ह</strong>सँ लोक घरसँ ब<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>ोइत आ ब<strong>ह</strong>ारसँ घर जाइत ति<strong>ह</strong> ना।माएक चे<strong>ह</strong>रापर <strong>दे</strong>वनन नजिर <strong>दे</strong>लिखन तँ बिझ ु पडलिन जे पैछला को बात मन पिड गेल छि जि<strong>ह</strong>सँिचित जेका ँ भऽ गेल छिथ। िचा मनसँ िनकिलति कोना? युि सुझलिन जे आन िकयो जँ िकछु बाजतति<strong>ह</strong>सँ ओकर िचा नि<strong>ह</strong> मेटेतैक। भऽ सकैत अिछ जे ओि<strong>ह</strong> बातपर िधया नि<strong>ह</strong> िदअए। ति<strong>ह</strong>सँ नीक जे िकछुपिछ ू िदअए? जि<strong>ह</strong>सँ आन बात मन पाडैमे पैछला बात दिब जाइ। नीक युि फुड मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन-“माए, जखन <strong>ह</strong>म छी<strong>ह</strong>े तखन तोरा िचा िकअए <strong>ह</strong>ोइ छओ?”िचा सुिन सुभा क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “बौआ, पुरना बात मन पिड गेल छलए तेँ कनी िचा आिब गेल।”लाडैन चलबैत शीला पुछलिखन- “ब ुढ़◌ोमे पुरना बात म छि?”“किनया, ँ अ<strong>ह</strong>ूँ एक उमेरपर आब एलौ ं तेँ क<strong>ह</strong>ै छी। <strong>ह</strong>मरा दादी क<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ जे जि<strong>ह</strong>ना मािटक कोठी बनालोक अ रखैए, जे ब<strong>ह</strong>ुत िदन तक सुरिक्षत र<strong>ह</strong>ैत ति<strong>ह</strong>ना मकेँ अपन िजनगीक कम र्क लेल कोठी बना राखकचा<strong>ह</strong>ी। सभसँ पि<strong>ह</strong> गश जी बलिन। जि<strong>ह</strong>ना अक खढ-भूा, स ूपसँ फटिक, <strong>ह</strong>टा दैत िछअए ति<strong>ह</strong>नािजनगीक कम र्क जे भूा-भूी अिछ ओकरा <strong>ह</strong>टा कम र्केँ मोन राखक चा<strong>ह</strong>ी। सुभा बिजति<strong>ह</strong> छली<strong>ह</strong> िक िबचि<strong>ह</strong>मेआशा जोरसँ पुछलकिन- “कोन पुरना गप िछयै?”आशाक मुँ<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख सुभोक मुँ<strong>ह</strong>मे पुरना अंकुर फुटल। मुी दैत क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “ब ुी, ब<strong>ह</strong>ु िदनका कथा छीअप गाममे द ू समुदायक छौ ँड़◌ा-छौ ँडीकेँ म भऽ गेलै। बेसँ द ुन ू झंझारपुर <strong>ह</strong>ाट माए-बापक संग जाइत-अबैत र<strong>ह</strong>ए। गाममे द ुन ूक सभ काज-उम फुट-फुट र<strong>ह</strong>ए। खेनाइ-पीनाइ एक ठीन <strong>ह</strong>ोय आ पाविन-ित<strong>ह</strong>ार। मुदा खेती द ुन ू गोटेक एे र<strong>ह</strong>ए। द ुन ू गोटे तरकारीक खेती करए आ <strong>ह</strong>ाटमे जा-जा बेचै।गामेसँ द ुन ू गोटे संगे जाए आ <strong>ह</strong>ाटोपर एे ठाम बैिस तरकारी बेचै। जखन द ुन ूक बा कनी चेगर भेलै तँको-को समान कीिन-कीिन आनए लगलै। द ुन ू संगे जाइ। एकटाकेँ <strong>ह</strong>राइक डर र<strong>ह</strong>ैत मुदा, संगीक संगतँ बा कम <strong>ह</strong>ेराएत अिछ। बेसँ द ुन ू गोटेकेँ बैचािरक िमलान <strong>ह</strong>ुअए लगलै। अपना सन-सन लोककेँ <strong>ह</strong>ँसी-चौल<strong>दे</strong>खै-सु। <strong>दे</strong>खा-<strong>दे</strong>खी द ुन ू गोटेक बीच से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ँसी-चौल <strong>ह</strong>ुअए लगलैक। <strong>ह</strong>ाटमे तरकारी बेचैक लिर ू आखेतमे गोला-फोडैक, पटबैक, रोपैक, कमठौन करैक लिर ू से<strong>ह</strong>ो भऽ गेलैक। द ुन ूक नव दिनया ु ँ बनए लगलैकिकऐक तँ बाप-माएसँ पा ँच-दस िकलोक मोटा फािजल उठबए लगल। जि<strong>ह</strong>सँ पिरवारक काजो आ आमदिनयो दोबरागेलइ। बीचमे एकटा घटना घटलै।“की घटना?” फुदिक कऽ आशा पुछलकिन।“ब ुी, झ ुठ की स, भगवान जनिथन। मुदा गाममे चचा र् चलए लगलै। तना-तनी बढए लगल। ज<strong>ह</strong>ा ँ-त<strong>ह</strong>ा ँगािर-गरौबिल आ पकड़◌ा-पकडी शु भऽ गेल। मुदा गामक जते मुँ<strong>ह</strong> पुख र<strong>ह</strong>ए, सभकेँ अप-अपअपेिछतसँ क<strong>ह</strong>ा-क<strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। कख काल माथा ठंढ़◌ा <strong>ह</strong>ोइत नि<strong>ह</strong> तँ बेसी काल गरमाएले र<strong>ह</strong>ए लगलिन।मुदा पनचैती के करत से पंचे नि<strong>ह</strong> एोटा गाममे। सभ मुँ<strong>ह</strong>-पुख अपनि<strong>ह</strong>मे कनफुसकी कए पनचैतीक समएिनधािरत र् कऽ द ुन ू -लडका-लडकीक- बापकेँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लकिन। <strong>ह</strong>ाट-बजारक लोक द ुन ू गोटे र<strong>ह</strong>बे करए, जबाव<strong>दे</strong>लकिन जे पंच <strong>ह</strong>म वए<strong>ह</strong> मानब जे िनक्ष <strong>ह</strong>ोिथ। मुँ<strong>ह</strong>-पुखक बीच दोसर उलझन ठाढ भऽ गेलिन। जँ एक11


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्समुदाइक र<strong>ह</strong>ैत तखन तँ दोसर ढ़◌ंगसँ पनचैती धरा कएल जा सकैत अिछ मुदा, से नि<strong>ह</strong>! द ू जाित द ूसम ्ादािय क बीचक <strong>िव</strong>वाद। सभ मुँ<strong>ह</strong>-पुखक माथ चकरा गेलिन। गाममे एो गोटे शेष नि<strong>ह</strong> जे एक पक्ष नि<strong>ह</strong>भऽ गेल <strong>ह</strong>ोिथ। तकैत-तकैत ब ुढ़◌ापर नजिर पडलिन। सभ िदन तँ ब ुढ़◌ा अपन खेत-पथारसँ पिरवार धिरर<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। गामसँ ओतबे मतलब जे मुरदा डा<strong>ह</strong>ए जािथ, विरआती पुरिथ, भोज खािथ, कतौ अिगली <strong>ह</strong>ोय तँजािथ। पर-पनचैतीक लिर ू नि<strong>ह</strong>। मतलबो नि<strong>ह</strong>। िकयो पुछबो नि<strong>ह</strong> करिन।”<strong>ह</strong>ँसैत शीला बजली<strong>ह</strong>- “ऐ<strong>ह</strong>ेन सो<strong>ह</strong>ल-सुथनी ब ूढ़◌ा छलिन?”पुतो<strong>ह</strong>ूक बात सुिन सुभाक आिखमे ँ िसं<strong>ह</strong>क ोित एलिन। उाि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ोइत बजली<strong>ह</strong>- “किनया, ँ की-की लीलाभेल, से की क<strong>ह</strong>ब।” ब ुढ़◌ाक भीिड तँ िकयो जािथ नि<strong>ह</strong> मुदा, <strong>ह</strong>मरा भिर-भिर िदन बरदबए लगल। अपनकाज सभ खगए लगल। <strong>ह</strong>मरा लग जे आवए तेना कऽ अपन बात कि<strong>ह</strong> िदअए जे <strong>ह</strong>म “<strong>ह</strong>ँ” कि<strong>ह</strong> िदअए। जि<strong>ह</strong>सँ<strong>ह</strong>मर <strong>िव</strong>चारे उिधया गेल। तखन ब ुढ़◌ाकेँ क<strong>ह</strong>िलएिन। जख क<strong>ह</strong>िलएिन िक फडिक उठला<strong>ह</strong> जे गाममे की कतए<strong>ह</strong>ोयत छैक से <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खै छी। खाइ-पीबै काल सभ एक भऽ जाएत आ इत-आबक बेर औतै तँपड़◌ा जायत। ऐ<strong>ह</strong>ेन गामसँ <strong>ह</strong>टले र<strong>ह</strong>ब नीक। जेकराले चोिर करी सए<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ए चोरा। ऐ<strong>ह</strong>ेन गामक कुचािलमे<strong>ह</strong>मरा नि<strong>ह</strong> पडैक अिछ। भ अपन न ून-रोटीक ओिरयानमे समए <strong>िव</strong>तबैत छी, शािसँ र<strong>ह</strong>ैत छी। एे-द ूइयेसभ आिब-आिब क<strong>ह</strong>ए लगला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ािर कऽ <strong>ह</strong>ुनका ब ुझबैत-ब ुझबैत सुिढऐल<strong>ह</strong>ु ँ। मािन गेला<strong>ह</strong>। चािर बजेक समएिनधािरत र् भेल। सौ ंसे गामक लोक एकित भेला<strong>ह</strong>। आिखक ँ <strong>दे</strong>खला<strong>ह</strong>ा तँ एक<strong>ह</strong>ु ँटा गवा<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> मुदा, द ुन ूक -लडका-लडकी- िया-कलापसँ सािबत भऽ गेल। एक मतसँ सभ स<strong>ह</strong>मत भऽ गेला<strong>ह</strong> जे द ुन ूक बीच संब ंध अिछ।जखन संब ंध अिछ तखन िनराकरण <strong>ह</strong>ुअए। गुन-गुनी फुस-फुसी वैसारमे शु भेल। चुपचाप ब ुढ<strong>ह</strong>ा सभ <strong>दे</strong>खैत-सुत र<strong>ह</strong>िथ। गुन-गुनी, फुस-फुसी जोड पकडए लगल। जोर पकडैत-पकडैत <strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ुअए लगल। द ुन ू िदिशगाम ब ँटा गेल। एक पक्षक क<strong>ह</strong>ब र<strong>ह</strong>ए जे ऐ<strong>ह</strong>ेन-ऐ<strong>ह</strong>ेन संब ंध कोन समाजमे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छैक? को िकअप गामक पि<strong>ह</strong>ल घटना छी। आइ धिर की भेलैक? कि<strong>ह</strong>यो को मुँ<strong>ह</strong> द ुबरा<strong>ह</strong>ाकेँ चािर थापर मारल गेलै तँककरो पा ँच-दस पैआ ज ुमाना र् भेलै। दोसर पक्षक क<strong>ह</strong>ब र<strong>ह</strong>ै जे जाित-सम्दायक ब ंधन का ँच स ूतक बनछी। एक वि, ृ एक उक लडका-लडकी जँ अपन िजनगीक िनण र्ए य ं करए चा<strong>ह</strong>ैत अिछ तँ समाजकेँ ओि<strong>ह</strong>मेोा<strong>ह</strong>न करक चा<strong>ह</strong>ी। दोसर <strong>िव</strong>चार ब ुढ़◌ाकेँ जँचलिन। अप िनण र्ए दऽ <strong>दे</strong>लिखन। ले बलैया, एक पक्षकेँ तँख ुशी भेलइ। मुदा दोसर पक्षक जे अिगला-व<strong>ह</strong>ान र<strong>ह</strong>ए ओ ब ुढ<strong>ह</strong>ाक गा पकिड क<strong>ह</strong>लकिन- “बड पैिनचैितयाकसार बनलिथ<strong>ह</strong>ेँ। गा पकिडति<strong>ह</strong> ब ुढ<strong>ह</strong>ाक नरिसं<strong>ह</strong> तेज भऽ गेलिन। सभ व ुझबो केलक। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ कऽव ुढ<strong>ह</strong>ा चािर-पा ँच थापर ओकरा मुँ<strong>ह</strong>मे लगा <strong>दे</strong>लिखन। लगक लोक िकयो एक थापर <strong>दे</strong>खलक तँ िकयो द ू थापर।मुदा ब ुढ़◌ो आ मािर खेिन<strong>ह</strong>ारो पा ँच थापर ब ुझलक। गाममे सना-सनी भऽ गेल। दौिड-दौिड कऽ सभ अपना-अपना अंगनासँ लाठी आिन-आिन द ू साइड भऽ गेल। अपन-अपन घरबलाकेँ लाठी लऽ-लऽ जाइत <strong>दे</strong>िख स्ीगसभ दौिड-दौिड अबए लगली<strong>ह</strong>। ओना मािरक डर सभकेँ <strong>ह</strong>ोय। एक बेिर १९४२ई.मे ऐ<strong>ह</strong> घटना प<strong>ह</strong>ीमे भेिलर<strong>ह</strong>ए। जि<strong>ह</strong>मे लडका-लडकीकेँ आिग लगा घरेमे जराओल गेल र<strong>ह</strong>ए। जेकर पिरणाम <strong>ह</strong>ाक मुकदमा चलल आएकतीस गोटेकेँ आज कारावास भेिल र<strong>ह</strong>ए। गामक स्ीगण ढ़◌ेिरया गेली<strong>ह</strong>। िकयो बजए लगली<strong>ह</strong> जे मकिजनगीकेँ मक िजनगी बना जीवैक चा<strong>ह</strong>ी तँ िकयो बजैत-कुल-खानदानक नाक-कान कटौलक। िकयो-िकछु,िकयो-िकछु बजए। सभ अप-अप बजैमे बे<strong>ह</strong>ाल। जि<strong>ह</strong>ना पुख ति<strong>ह</strong>ना स्ीगण। मुदा तनात झगड़◌ािक गेल। सभ पुखकेँ अपन-अपन घरवाली लाठी छीिन-छीिन बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड-पकिड अपना-अपना आ ंगन लऽगे◌ेली<strong>ह</strong>। गामक खेलौनाकेँ सरकारी खेलाडी पकडलिन। र ंग एलै।द ुन ू पक्षक जते पंच पनचैतीमे र<strong>ह</strong>ए सभकेँ कोट-कच<strong>ह</strong>रीसँ लाट-घाट पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong>सँ र<strong>ह</strong>ैक। नव खेलाडीक लेल नवखेल आ नव फील्ड तैयार भेल। द ुन ू परानीकेँ मािर-पीटक मुकदमामे फँसा <strong>दे</strong>लक। जे पीस बख र्क उपरा<strong>ह</strong>ाइ-कोटसँ र् फिडआएल।”आ <strong>िव</strong>भोर भऽ सुभा, बेटा, पुतो<strong>ह</strong>ू आ पोतीकेँ अपन िजनगीक कथा सुनबैत र<strong>ह</strong>िथन। जि<strong>ह</strong>ना एका भऽ<strong>दे</strong>वनन सुत र<strong>ह</strong>िथ ति<strong>ह</strong>ना शीला। आशाक बिमे ु बात अँटबे नि<strong>ह</strong> करैत, तेँ कख दादीक बातो सुत आकख बावाक अरिथयो िदिश <strong>दे</strong>खैत। चौविया ँ मुी दैत शीला सासुकेँ पुछलिन- “माय, ज<strong>ह</strong>लो <strong>दे</strong>खछिथन?”12


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पुतो<strong>ह</strong>ूक सँ सुभाकेँ द ुख नि<strong>ह</strong> भेलिन। मनमे एलिन जे भिरसक िजज्ञासा जािग र<strong>ह</strong>ल छिन। ओना<strong>दे</strong>वननक नजिर से<strong>ह</strong>ो माइयेपर अँटकल र<strong>ह</strong>िन मुदा, चुपचाप सुक इासँ कान पथ र<strong>ह</strong>ित सुभा क<strong>ह</strong>एलगलिखन- “किनया, ँ ब ुढ़◌ा-संग तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ <strong>ह</strong>ाइ-कोट धिर लडल<strong>ह</strong>ँ। ु मुदा <strong>ह</strong>ािकमक आग ू द ुइये िदन जाइ छलौ ं।जखन मैमला भेल तखन जमानत करबै जाय आ जि<strong>ह</strong> िदन पुछै गल्ती केल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ वा नि<strong>ह</strong>, ति<strong>ह</strong> िदन।”शीला- “ज<strong>ह</strong>लमे की सभ <strong>ह</strong>ोइ छै से तँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खलिखन?”सुभा- “नि<strong>ह</strong> किनया ँ! झ ूठ कोना बाजब। जे नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खिलएक से कोना क<strong>ह</strong>ब। भगवान सब<strong>ह</strong>क <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मेइया ँ <strong>दे</strong> छिथन ककरो आिग िकअए उठेवैक।”शीला- “ब ुढ़◌ा, कतेक बेिर ज<strong>ह</strong>ल गेल छिथन?”ब ुढ़◌ाक नाम सुिन सुभाक मनमे ख ुशी आइल। मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “अप मुँ<strong>ह</strong>े एैस बेिर क<strong>ह</strong> छिथ।ओना <strong>दे</strong>िखएिन तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ मुदा, <strong>ह</strong>मरा ठेकान नि<strong>ह</strong> अिछ।”“भेंटो करए जािथन?”“क<strong>ह</strong>ू, कोना जैितयिन। खाइ-पीबैक बौस मना<strong>ह</strong>ी के र<strong>ह</strong>िथ मुदा, तमाकुल-चून दऽ दऽ अिबअिन।”“<strong>दे</strong>िख कऽ कनवो करिथन।”“किन तौ ं िकअए। को िक नइ बिझयै ु जे दस-पा ँच िदनमे फेिरिकअए। दस-पा ँच िदन तँ लोक कुटुमैितयोमे जा कऽ र<strong>ह</strong>ैत अिछ।”िनकलवे करता<strong>ह</strong>। तइले किनत<strong>ह</strong>ु ँ“ब ुढ़◌ासँ झगड़◌ो <strong>ह</strong>ोइन?”“झगड़◌ा िकअए <strong>ह</strong>ोइताए। तखन घरक काजमे क<strong>ह</strong>ा-क<strong>ह</strong>ी <strong>ह</strong>ुअए। मुदा ओ ि<strong>ह</strong>साब जोिड कऽ ब ुझा दिथ। मनमािन जाए। एक बेिर एि<strong>ह</strong>ना भेल बौआ <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> लए।”बौआक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> सुिन आशो चौका भेिल आ शीलो <strong>दे</strong><strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ समेिट सुले कान ढाढ केलिन। मुदा <strong>दे</strong>वननमेको तर<strong>ह</strong>क उुकता नि<strong>ह</strong> एलिन।“बौआक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> लए की भेलिन?”“बौआ जखन पिढते र<strong>ह</strong>ए तखन <strong>िव</strong>चार <strong>दे</strong>िख यै समाजमे बौओसँ छोट-छोट बा सभकेँ <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोय। जखनसमाजमे र<strong>ह</strong>ै छी तखन तँ समाजक संग चलए पडत। मुदा ब ूढ़◌ा <strong>िव</strong>चार र<strong>ह</strong>िन जे जखन <strong>दे</strong>व पिढ कऽ अपनापाएरपर ठाढ भऽ जाएत तखन <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> करब। <strong>ह</strong>मरा <strong>ह</strong>ुअए जे अइ िजनगीक कोन ठेकान अिछ अगर जँ <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>के िबना मिर जाएब तँ अप मन लागले रि<strong>ह</strong> जाएत। मुदा ब ुढ़◌ाकेँ पिरवारक खच र् जोडए पडिन। कि<strong>ह</strong>यो<strong>ह</strong>ाथमे सए-पचास पैआ र<strong>ह</strong>ैत छलिन। सिदखन एकटासँ एकटा भूर र<strong>ह</strong>बे करैत छलै।”पी आ माइक गप-सप ्प सुत <strong>दे</strong>वनन <strong>िव</strong>चारक दिनया ु ँमे डूबल र<strong>ह</strong>िथ। म-मन <strong>िव</strong>चारैत र<strong>ह</strong>ित जेजि<strong>ह</strong>ना लंकामे <strong>िव</strong>भीषण छला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना तँ अ<strong>ह</strong>ू समाजमे अिछ। सिदखन एक नि<strong>ह</strong> एक आमण <strong>ह</strong>ोइतै र<strong>ह</strong>ैत अिछ।जि<strong>ह</strong> समाजकेँ <strong>ह</strong>म नीक ब ुझै िछयै ओि<strong>ह</strong>मे अ-पािनसँ लऽ कऽ बि ु धिरक चोर िकअए अिछ। सिदखन लोक झ ुठेिकअए बजैत अिछ? अनका नीक <strong>दे</strong>िख जरैत िकअए अिछ? दोसराक ब<strong>ह</strong>ू-बेटीक इत िकअए लैत अिछ?ककरो-ो गािर-मािर िकअए करैत अिछ? <strong>दे</strong>वननक मन फटए लगलिन। िकएक तँ मनमे उठलिन जेसमाजमे अछूत के अिछ जे को नि<strong>ह</strong> को रोगसँ -छुत- िसत नि<strong>ह</strong> अिछ। जँ सभ रोिगये अिछ तँ समाज13


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नीक कोना भेल? जाधिर समाजक लोक समाजकेँ नीक नि<strong>ह</strong> बनाओत ताधिर समाज नीक बनत कोना? जि<strong>ह</strong>गाममे एक गोटेकेँ <strong>ह</strong>ेजा <strong>ह</strong>ोइत छैक ओि<strong>ह</strong>सँ सौ ँसे गाम रोग पसिर जाइत छैक। ति<strong>ह</strong>ना तँ आ-आरोगक अिछ। खास कऽ कऽ समाजक रोग! अपनापर नजिर एलिन। अपनापर नजिर अ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> अपनाकेँ डार<strong>दे</strong>खलिन। मुदा के<strong>ह</strong>ेन डार, जे खाली शरीरक रोगक छिथ। मुदा रोग तँ एतवे नि<strong>ह</strong>? शरीरक संग-संगमन-रोग आ पररा रोग से<strong>ह</strong>ो अिछ जकरा समाजक व<strong>ह</strong>ारक रोग से<strong>ह</strong>ो कि<strong>ह</strong> सकै िछयै। जि<strong>ह</strong>ना तेजधाराक धारमे भासँ सीरा िदिश बढव किठन अिछ, असंभव नि<strong>ह</strong>? ति<strong>ह</strong>ना तँ समाजोमे अिछ। जेर <strong>दे</strong>खै छीओर को झाडीक बोन तँ िकम ्<strong>ह</strong>रौ तीत फलक गाछक बोन तँ िकरौ मीठो फलक गाछक बोन अिछ। जेजीवनक -िजनगीक- सैािक फलक बोन िदिश प<strong>ह</strong>ु ँचबैत। तीत-मीठ फलक गाछ <strong>दे</strong>िख संतोषक अंकुर दएमेज लेलकिन। संतोषक अंकुरकेँ उिगति<strong>ह</strong> दिनया ु ँक र ंग बदलल बिझ ु पडलिन। नजिर िपतापर गेलिन। िसरिदिशसँ िनङ<strong>ह</strong>ारब शु केलिन। पएर लग अबैत-अबैत मन पडलिन िपताक ओ राम कथा जे गामक ूलमे नाओिलखबै िदन सु र<strong>ह</strong>िन। भगवान राम जंगल <strong>िव</strong>दा भेला। गामक -अयोाक- समाज अिरयातए संगेचलला<strong>ह</strong>। गामक सीमानपर प<strong>ह</strong>ु ँचैत-प<strong>ह</strong>ु ँचैत सा ँझ पिड गेल। समाजक आ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोिन जे अप बोन नि<strong>ह</strong> जायपुनः अयोा घिम ु जाय। राम अपन संकपर दृढ जे िपताक आ<strong>दे</strong>श नि<strong>ह</strong> काटब। सा ँझ भे सभ िकयोराि <strong>िव</strong>ाम करए लगलिथ। जखन सभ सुित र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong> तखन राम लण सीता <strong>िव</strong>दा भेलिथ। ल राासँ नि<strong>ह</strong>।ल छोिड अकासक राासँ। भोरमे जखन सब<strong>ह</strong>क नीन टुटलिन तँ रामकेँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खलिन। राा िदिश बढला<strong>ह</strong> तँ घोड़◌ाक टापक चे र<strong>ह</strong>ै आ रथक पि<strong>ह</strong>याक। िनराश भऽ सभ घिम ु गेला<strong>ह</strong>। ऐ<strong>ह</strong>न समाजमे प ूण र् जीवनिपता कोना जी<strong>िव</strong> लेलिन? नजिर बढलिन जे समाजमे के पिरवारसँ दोी छलिन -अिछ- आ केसँ द ुसमनी?नजिर िखरबए लगलिथ तँ वौआ गेलिथ। माएकेँ पुछलिखन- “माए, आइ तँ समाजक काज पडत। कते पिरवारसँबाब ूकेँ दोी छलिन?”दोी नाम सुिनति<strong>ह</strong> सुभा <strong>ह</strong>रा गेली<strong>ह</strong>। जना शरीरसँ मन उिड गाममे बौआए लगलिन। मन पडलिन संग िमिलकुमरम गीि◌ त। <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> गीित, सामागीत, घरक गोसा ँइसँ लऽ कऽ द ुगा र्ान धिरक गीित गाएब। सासुकेँ एका<strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>िख शीला बजली<strong>ह</strong>- “ब ुढी तँ नीन पिड गेली<strong>ह</strong>?”नीनक नाम सुितति<strong>ह</strong> आिख ँ खोिल सुभा बजली<strong>ह</strong>- “नइ किनया ँ नीन क<strong>ह</strong>ा ँ पडलौ ं<strong>ह</strong>ेँ। मन पिड गेल आमकगाछीक िधया-प ूता। भगवा बड अनथ र् के छिथन जे ककरो ढेरीक-ढेरीक चीज <strong>दे</strong> छिथन तँ ककरोढेरीक-ढेरी खेिन<strong>ह</strong>ार। पाकल-पाकल आम जखैन बा सभकेँ दइ िछयै आ ओकर दय ज ुराय छै तँ अपआा ज ुरा जाइए।”मुी दैत शीला- “ब ूढी फेिर ओंघा गेली<strong>ह</strong>।”बोलीमे जोर दैत शीला पुन: बाजिल - “बेटा पुछै छिन गाममे के गोटेसँ दोी छि?”“ऐ<strong>ह</strong>ेन गप िकअए पुछल<strong>ह</strong>, बौआ? िकयो दोस अिछ आ िकयो द ुसमन।”<strong>दे</strong>वनन- “जखन गाम प<strong>ह</strong> ु ँचब तँ बाव ूकेँ जरबैले तँ लोक सभकेँ क<strong>ह</strong>ै पडत की ?”बेटाक बात सुिन सुभा बजली<strong>ह</strong>- “िछया, िछया। िमिथलाक समाज छी। एि<strong>ह</strong> समाजमे मुरदा जरबैले ककरोघरक आिग ँ िमझवैले, ककरो-सा ँप-ताप कट र<strong>ह</strong>ल वा गाछ-ताछपर सँ खसलापर ककरो िकयो क<strong>ह</strong>ैत नि<strong>ह</strong> छैक।ई सामािजक काज छी। तेँ , अपन काज बिझ ु सभ अप तैयार भऽ जाइत अिछ।”मायक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन नम<strong>ह</strong>र सा ँस छोडलिन। गामक सीमापर अ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> सभ चुप भऽ गेला<strong>ह</strong> अपनगाछी लग प<strong>ह</strong> ुिचति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वनन गाडी रोकवौलिन। रघ ुवीर भायकेँ <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>िथन एक बेिर -िदन- <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>िथनजे पिछमसँ कमला आ प ूबसँ कोशीक बा टूिट गेलइ। बरखो ख ूब <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ए। पालक प<strong>ह</strong>ाडसँ तराइ धिरकपािन से<strong>ह</strong>ो टघिर-टघिर बेग विन अवैत र<strong>ह</strong>ए। पािनओ िकअए औत आिखर ओकरो तँ समुमे समेवाक िललसाछैक। त<strong>ह</strong>ूमे िमिथला ंचल बीच बाटपर अिछ ओकरा िकअए संग करैत जाएत। गामक उरसँ बािढक पािन ढूकलआ एक िदिशसँ पसरैत दिछन मुँ<strong>ह</strong>ेक राा धेलक। जाधिर पािन बासभूिमसँ <strong>ह</strong>िट बाधक राा धिर र<strong>ह</strong>ल ताधिरककरो िचा नि<strong>ह</strong> भेलैक। मुदा जखन पािन मोटा कऽ अंगना-घर ढूकए लगल तखन सभकेँ िचा <strong>ह</strong>ुअए14


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लगलिन। गामक एकटा टोल ग<strong>ह</strong>ीरगरमे बसल। चा िदिशसँ पािन चढै़त-चढैत आ ंगना घर ढूिक गेल। एक तँओि<strong>ह</strong>ना, बरखामे टटघरो आ भीतघरो ढि<strong>ह</strong>-ढनमना गेल। तइपरसँ बािढक वेग अिबते भीत घर खसए लगलटटघर सभ मचकी जेका ँ झ ुलए लगल। घर खसैत <strong>दे</strong>िख टोलक सभ मालो-जाल आ चीजो-बौस आ िध यो-प ूतोकेँलऽ पोखिरक म<strong>ह</strong>ार िदिश <strong>िव</strong>दा भेल। पीस पिरवारक टोल। बेदरा-ब ुदरी लगा एक सए तीस आदमी। चािल स-पे ंइतालीसटा गाए-म<strong>ह</strong>ीिस, पीस-तीसटा बकिरयो। मालो-जाल बािढक पािन आ आवाज सुिन डरे थरथर कपैत।को-कोकेँ ऑिखसँ रो खसैत। मुदा एोटा खाइले िडिरआइत आ पािन पीबैले। सभ अपन-अपनमाल जालक डोरी खोिल <strong>दे</strong>लक। डोरी खिजते ु आग ू-पाछू जोिरया सभ पािनक बेगसँ उपर भेल। मुदा एोटाजान-माल कसान नि<strong>ह</strong> भेल। एकाएक पािन नि<strong>ह</strong> चढल। टोलक समाचार सुिनते रघ ुनन किरयाकाकाकेँ द ुलासँबटुआ क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>िथन सोर पािड क<strong>ह</strong>लिखन- “ऐर आव<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ौ बटू।”किरया काकाकेँ अिबते क<strong>ह</strong>लिखन- “सु छी जे प ूबिर टोलमे बािढक पािन चिढ गेलैक अिछ। चल<strong>ह</strong> तँ<strong>दे</strong>िखयै?”िबना िकछु बजनि<strong>ह</strong> किरयाकाका संग भऽ गेलिन। थोड़◌े आग ू बढला<strong>ह</strong> तँ <strong>दे</strong>खलिन जे चेतनसँ लऽ कऽ िधया-प ूता धिर िकछु नि<strong>ह</strong> िकछु माथपर उठौ भीजैत-तीतैत गामक ऊँ चका जग<strong>ह</strong> िदिश जाए र<strong>ह</strong>ल अिछ। मनमेउठलिन जतऽ जा र<strong>ह</strong>ल अिछ ओतऽ र<strong>ह</strong>त कोना? मुदा, आिख ँ उठा कऽ तकैयौमे लाज <strong>ह</strong>ोिन । जे जिनजाितकि<strong>ह</strong>यो सोझामे बजैत नि<strong>ह</strong> ओ सभ साडीक फा ँड ब माथपर, िकयो अ, तँ िकयो ओछाइन, तँ िकयोबरतन-वासन बा सभक पाछु-पाछु जाए र<strong>ह</strong>ल छिथ। लोकक दशा <strong>दे</strong>िख किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “बटू,सभकेँ अपना ऐठाम लऽ चल<strong>ह</strong> ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर सकडता धरत त<strong>ह</strong>ा ँ धिर पार लगेवैक।”द ुन ू गोटे सभकेँ सेग के अपना घर चललिथ। समा तँ <strong>दे</strong>शक नि<strong>ह</strong> िसफ र् एक टोलक अिछ मुदा,प<strong>ह</strong>ाड़◌ोसँ नम<strong>ह</strong>र। समाजक मो तँ सभ र ंग अिछ केयो अनका द ुखकेँ अपन द ुख बिझ ु कत तँ केयो<strong>ह</strong>ँसैत। जे <strong>िव</strong>पि छैक ओ एक गोटे ब ुते कोना मेटौल जाएत। जँ नि<strong>ह</strong> मेटौल जाएत तँ लोक मरैतके<strong>ह</strong>ेन पिरिितमे अिछ। मनमे ब ुकौर लिग गेलिन को बाटे नि<strong>ह</strong> सुझित र<strong>ह</strong>िन । सभसँ पि<strong>ह</strong>ल समा अिछलोको आ मालो-जालकेँ पािनसँ ब ँचैक लेल जग<strong>ह</strong>। अपना घरे कैकटा अिछ। त<strong>ह</strong>ूमे सभ ोतले। अंगनाक घरअ-पािनसँ आ जरना-काठीसँ भरल अिछ। लऽ दऽ कऽ एकटा दरवाजा। जे पिरवारक िता छी। दोसराकआम-ल। मनमे नव आशा जगलिन जे जे <strong>िव</strong>पिमे पडल अिछ ओ तँ अपन <strong>िव</strong>पिक मुकाबला करैक लेलसे<strong>ह</strong>ो अिछ। मुँ<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ँसी िनकललिन। अंगनासँ दरवा धिर सभकेँ ठौर धड़◌ौलिन। माल-जालकेँ तनात् तँ बाेमा रेपर खँटा ु गािर-गािर बैले क<strong>ह</strong>लिखन। खाइक ओते जरी नि<strong>ह</strong> ब ुझलिन जते माल-जालक ठौर।किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “बटू, तनात तँ सभ असिथर भेल। पि<strong>ह</strong> सभकेँ -मो आ मालो-जाल- खाएकओिरयान कर<strong>ह</strong>। तेकर वाद अिगला काज <strong>दे</strong>िखबै।”खेनाइ बनबैक लेल आिग आ चुिक जरत पडत। चूड़◌ा तँ घरमे ओते अिछ नि<strong>ह</strong>। त<strong>ह</strong>ूँ मेफा-फुी भेिल। ओि<strong>ह</strong>सँ काज नि<strong>ह</strong> चलत। जँ चाउर-दािल, तरकारी सभकेँ फुटा-फुटा <strong>दे</strong>बै तँ ओते चुिकवेवा कतए <strong>ह</strong>एत? से नि<strong>ह</strong> तँ पि<strong>ह</strong> नारक टालसँ नार खींच सभ माल-जालकेँ दऽ <strong>दे</strong>ल जाए। लोकक लेलचािर गोटे एेठाम भानस करए। सए<strong>ह</strong> केलिन। भानस <strong>ह</strong>ुअए लगल। द ुन ू गोटे -रघ ुन आ किरयोकाका-गाममे घिम-घ ू िम ू सभकेँ गर लगौलिन। बीस िदन बाद सभ अपना-अपना ऐठाम गेल।किरयाकाकाक कानमे पिडते, दौिड कऽ गाडी लग आिब <strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “डार स<strong>ह</strong>ाएब, भैयाकेँपि<strong>ह</strong> घरपर लऽ चिलअ। घरपर म ृु नि<strong>ह</strong> भेिल छि। अप पिरवारक आ समाजोक लोक अंितम दश र्न कएलेतिन। तेकर बाद बिरयाती सािज गाछी अनबिन।”किरयाकाकाक <strong>िव</strong>चार सुिन सब<strong>ह</strong>क मनमे समाजक ित ा जगलिन। <strong>दे</strong>वननक मनमे एलिन समाजमे िपताककएल काज। जे समाजक िताक कारण र<strong>ह</strong>िन।किरयाकाकाक बात <strong>दे</strong>वनन मािन, चा गोटे-<strong>दे</strong>वनन, सुभा, शीला आ आशा- गाडीसँ उतिड गेलिथ। ति<strong>ह</strong>बीच गाममे समाचार पसिर गेल। समाचार पसिरते जे जेै सुनलिन ओ ओेसँ <strong>दे</strong>खैले दौडलिथ। िधया-प ूता,ब ूढ-ब ुढ़◌ाससँ राा अरा गेल। गाडी कोना आग ू बढत से रे नि<strong>ह</strong>। जे प<strong>ह</strong>ु ँचैत, म ू िडआरी दऽ दऽ मुँ<strong>ह</strong>15


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'ँ'<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>दे</strong>खए चा<strong>ह</strong>ैत। मुँ<strong>ह</strong> झा ँपल। तेँ सभ चिर ओढ सुतल आदमी <strong>दे</strong>खैत। लोकक भीड चा भरसँ गाडीकेँघेिड । आग ू बढैक बाट खाली आ िकयो रघ ुननकेँ <strong>दे</strong>िख पबैत छला<strong>ह</strong>। मािटक मुत जेका ँ चागोटे िनॉ◌ंमे ठाढ भऽ सब<strong>ह</strong>क मुँ<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत। र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक मुँ<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख पडिन । ककरो-ककरो आिखमे ँ रो आमनमे सोगो तँ ककरो-ककरो आिखमे ँ र आ सोग। म-मन किरयाकाका <strong>िव</strong>चािर बजलिथ- “अ<strong>ह</strong>ा ँ सभराा छोिड िदऔ। भैयाकेँ अंगना लऽ चलैत िछअिन ओतै उतािड कऽ रखबिन आ सभ दश र्न करब।”किरयाकाकाक बात मािन राा छोिड <strong>दे</strong>लक। आग ू-आग ू गाडी पाछु-पाछु सभ घर िदिश बढला<strong>ह</strong> घर-पर अिबतेरध ुनन ्दनक म ृत् यु शरीरकेँ उताड़ि◌ उर िस र<strong>ह</strong>ौ सुता <strong>दे</strong>लकिन । लगमे सुभा, शीला आ आशा बैिस गेली<strong>ह</strong>।<strong>दे</strong>वननकेँ किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “बौआ, अ<strong>ह</strong>ा ँ दरवापर बैस ू। समाज सभ िजज्ञासो करए औता<strong>ह</strong> आ ऐर<strong>ह</strong>म आग ूक ओिरआ करैत छी।”िदयािदक सभ चुि िमझा गेल। मुदा सभकेँ मनमे ख ुशी र<strong>ह</strong>िन। सभसँ उमेरगर रघ ुन छला<strong>ह</strong>।ओना तइओ वेव<strong>ह</strong>ािरक पमे सब<strong>ह</strong>क आिखमे ँ र र<strong>ह</strong>िन मुदा, मनमे द ुख नि<strong>ह</strong>। उर-मुँ<strong>ह</strong>े सुतल, नव वस्सँमुँ<strong>ह</strong> छोिड सौ ँसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> झा ँपल। िसरमामे तुलसी गाछ आ ग ूग ूलक सुगंध अंगनामे पसरैत। मद र्-औरतसँ आ ंगनभरल। मद र् सभ तँ दश र्न कऽ-कए दरवापर आिब जाइत मुदा, स्ीगण सभ अंगमे बैिस गप-सप ्प करएलगिथ । छोटका-बा सभ ओसारपर खेलए लगल। एक साए एगार<strong>ह</strong> बख र्क रिधया दादी, बा ँसक बीक ठे ंगाक <strong>ह</strong>ाथेएली<strong>ह</strong>। झ ुनकुट बिढ। ू मुँ<strong>ह</strong>मे एोटा दा ँत आ एोटा केश कारी। चौडगर मुँ<strong>ह</strong>। दि<strong>ह</strong>ना गालपर एकटानम<strong>ह</strong>र मसु<strong>ह</strong>िर। जि<strong>ह</strong>पर इ ंच भिरक द ूटा पाकल केश। सौ ँसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong>क चमडी ढील भऽ घोकिच-घोकिच गेल।चािनपर तीिनटा रेघा जेका ँ बिन गेल। गालक उपरका भागमे से<strong>ह</strong>ो रेघा जेका ँ मुदा, िनचला भागमे गायकगरदिन जेका ँ चमडी लटिक गेल। आ ंगनमे पएर दइते नवतुिरयो आ िसया सभ दादीक लेल रो बलिन आसुभा लग बैसैक जग<strong>ह</strong>ो। मुदा दादीक आिखक ँ रमे दद र् र<strong>ह</strong>िन। ओना अखन धिर र पुतलीसँ भीतरेछलिन। ति<strong>ह</strong> काल पा ँच वख र्क एकटा छौ ँड़◌ा लुचबा दादीक ठे ंगा पकिड तीन ू झ ुनझ ुना -तारक बना ठोकल र<strong>ह</strong>िन-डोला-डोला बजबए लगल। अंगनाक सभ खढ़◌ू-मढ़◌ू लगमे जमा भऽ गेल। िधया-प ूताकेँ <strong>दे</strong>िख डािट कऽ सुबधीबाजिल- “भ ते तू सभ ओसारपर खेलै छलेँ, अइठीन िकअए एलेँ?”सुबधीक बात दादीकेँ नीक नि<strong>ह</strong> लगलिन। क<strong>ह</strong>लिखन- “किनया, ँ बा सभकेँ िकअए डटै िछयै। अ<strong>ह</strong>ा ँ समरथ छीतेँ ब ुझै िछयै, ई सभ अखैन िकया ँ गेलै। जि<strong>ह</strong>ना जाडक उर गरमीमास अबैए आ गरमीक उर बरखा।जे गरमीसँ शु भऽ जाडमे ठेका दैत अिछ। ति<strong>ह</strong>ना तँ ई <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो अिछ। <strong>ह</strong>म तँ काितक-अग<strong>ह</strong>नक जाड भेल<strong>ह</strong>ुई बा सभ तँ फागुन-चैतक जाड छी। मुदा स ूजर् तँ वए<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छिथ। भले<strong>ह</strong>ी ं कि<strong>ह</strong>यो उ तँ कि<strong>ह</strong>यो शीतलभऽ जाइ छिथ।”दादी बिजते र<strong>ह</strong>िथ िक शीला उिठ कऽ दि<strong>ह</strong>ना बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड आग ू लऽ जाए लगली<strong>ह</strong>। रघ ुनन लग प<strong>ह</strong>ु ँचति<strong>ह</strong>आिखसँ ँ साओनक बरखा जेका, ँ र झ<strong>ह</strong>रए लगलिन। मुदा बेसी काल नि<strong>ह</strong> झ<strong>ह</strong>रलिन। केवल ओतवेकाल झ<strong>ह</strong>रलिनजतेकाल अपन उमेरपर मन अँटकलिन। आग ूसँ पाछू मुँ<strong>ह</strong>ेक रघ ुननक िजनगी िदिश नजिर बिढते मुँ<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ँसीिनकलए लगलिन। दादीक <strong>ह</strong>ँसी <strong>दे</strong>िख आशा बाजिल- “बा ँबीकेँ एोटा दा ँत नि<strong>ह</strong> छि। आब <strong>ह</strong>ेतिन?”आशाक बात सुिन दादी जोरसँ <strong>ह</strong>ँसली<strong>ह</strong>। िब दा ँतक चौडगर मुँ<strong>ह</strong> तीिन गोटेक मुँ<strong>ह</strong>क बरोबिर। एक झोंक<strong>ह</strong>ँिस दादी सुभाकेँ क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “िदयािदनी, अ<strong>ह</strong>ा ँ बा छी। तेँ , क द ुख <strong>ह</strong>ोइते <strong>ह</strong>एत। मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँसँ केउमेरमे <strong>ह</strong>मर ामी संग छोिड चिल गेलिथ। ति<strong>ह</strong> आग ू अ<strong>ह</strong>ा ँक <strong>िव</strong>पि छोट अिछ। भगवान अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ सभ िकछु<strong>दे</strong> छिथ। भरल-प ूरल पिरवार अिछ वणकुमार सन बेटा लछमी सन पुतो<strong>ह</strong>ूँ छिथ। ऐ<strong>ह</strong>न सुर खेलौना सनपोती अिछ त<strong>ह</strong>न िकअए सोग करै छी। आब अपना सभ सिक ृ ओ<strong>ह</strong>न बीज प बिन गेल छी जि<strong>ह</strong>सँ अंकुरकसंभावना नि<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना को अ बीआ वा फलक बीआ साल भिरक उर पुरान भऽ जाइत, जि<strong>ह</strong>मे अंकुरकशि झीण भऽ जाइ छै ति<strong>ह</strong>ना भऽ गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा तेँ िक, अे फलक बीज जेका ँ मोक शि साले भिरमेझीण भऽ जाएत। सब<strong>ह</strong>क शियो एक समान नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत।”ति<strong>ह</strong> बीच फुदिक कऽ आशा पुछलकिन- “बा ँबी, अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ कते िदन भेिल अिछ?”आशाक बात सुिन- “<strong>ह</strong>े गै डकडरबा बेटी, तू ँ <strong>ह</strong>मरा िदन प ूछै छेँ । साढ़◌े बाइस गा<strong>ह</strong>ी बख र् भेिल अिछ।”16


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दादीक बख र्क ि<strong>ह</strong>साब िकयो नि<strong>ह</strong> ब ुझलिन। सभ अकबका गेली<strong>ह</strong>। सभ-सब<strong>ह</strong>क मुँ<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खए लगली<strong>ह</strong>।दादी बिझ, ु मुुराइत शीलाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “सासु, सासु नि<strong>ह</strong> माए छिथ। <strong>ह</strong>मर छोट िदयािदनी छिथ। जखन <strong>ह</strong>मरापा ँच बख र् ऐठाम ऐला भेल र<strong>ह</strong>ए तखन रघ ू बौआक ज भेलिन। एक बेरक खेर<strong>ह</strong>ा क<strong>ह</strong>ै छी। कािकयो समथे र्र<strong>ह</strong>िथ। मुदा <strong>ह</strong>मरासँ उमरगर र<strong>ह</strong>िथ। माघ म<strong>ह</strong>ीनाक मकरक मेला शु भेल। अपना गाम सभक बेसी लोक <strong>ह</strong>रडीजाइत छल। <strong>ह</strong>मरा संग रघ ू वौआ <strong>ह</strong>रडी गेल। <strong>ह</strong>रडीसँ किनए वेसी <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सर छै। मुदा <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सरक मेला गडवड<strong>ह</strong>ुअए लगलै। िनरमलीसँ दिडभंगा धिरक रेलवे कातक जते उचा अिछ, सभ भोके गाडीसँ आिब उचकपी शुकऽ दैत। जि<strong>ह</strong>सँ नीक घरक लोक जाएव छोिड <strong>दे</strong>लक। ओना <strong>िव</strong><strong>दे</strong>सरो बाबा बड जगताजोर तेँ कतवोउचकपी <strong>ह</strong>ोइ तइयो मेला बढले जाइत। अपना गाम सभक लोक जाएव छोिड <strong>दे</strong>लक। ओना ो नम ्<strong>ह</strong>रछैक, ति<strong>ह</strong>पर सँ ानक लग-पासक लोक से<strong>ह</strong>ो का उठेलिन। जेकर फल भेलै जे ानसँ उचकपी समाभेल। <strong>ह</strong>रडीक संग द ूटा बाधा उपित भेल। परसा धाममे स ूय र् भगवानक मुरती उखडलासँ नव ान बनल। ओनामुरितयो िद अिछ। एक तँ स ूय र् भगवानक दोसर बेस िकमती पाथरो अिछ। मिदरो ं नीक। मुदा <strong>ह</strong>ालमे जेसाम्दाियक भाव मदरकेँ बढ़◌ौलक ओि<strong>ह</strong>सँ परसो आ <strong>ह</strong>िडयोकेँ नीक झटका लगल। <strong>ह</strong>रडी म<strong>ह</strong>ा<strong>दे</strong>बो छिथग<strong>ह</strong>ी ं रमे, जि<strong>ह</strong>सँ सभ िदन जल भरल र<strong>ह</strong>ैत अिछ। बीचि<strong>ह</strong>मे सुभा दादी िदिश <strong>दे</strong>िख पुछली<strong>ह</strong>- “ब<strong>ह</strong>ीिन के िदनबौआकेँ -रघ ुनन- द ूध िपऔ िछअिन?”समरथाइमे <strong>ह</strong>म ख ूब ब ुफगर र<strong>ह</strong>ी। पि<strong>ह</strong>ल सान भेले र<strong>ह</strong>ए। मरसे द ूध <strong>ह</strong>ुअए। काकी रोगा गेली<strong>ह</strong>। द ूधटूिट गेलिन। <strong>ह</strong>मरे द ूध पी<strong>िव</strong>-पी<strong>िव</strong> वौआ जीअल। जखन बौआ साल भिरक भेला, अ-त से<strong>ह</strong>ो खाए लगलिथ,डेगा-डेगी चलौ लगलिथ, बोिलओ फुटलिन तखन काकी िसखा <strong>दे</strong>लकिन द ूधवाली माए क<strong>ह</strong>ैले। <strong>ह</strong>मरो नीक लागए।बेटा तँ नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>अिन मुदा, बा क<strong>ह</strong>ैत रि<strong>ह</strong>अिन। डेढ साल भेलापर <strong>ह</strong>मरो द ूध टूटए लगल। खाइ-पीवैमे तँकोता<strong>ह</strong>ी नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए मुदा, दोसर कारण भऽ गेल। मकरक मेला जाइत र<strong>ह</strong>ी। काकी बोकेँ जाइलेक<strong>ह</strong>लिन। सभ साल ओतैसँ तिरपात कीिन-कीिन आनी आ सालो भिर मसा खाइ छलौ ं। ओना <strong>ह</strong>रडी मेलाक <strong>ह</strong>रीस,मािटक नािद, टाड़◌ा-टाडी नामी र<strong>ह</strong>ए। सात-आठ बख र्क बा र<strong>ह</strong>िथ। गामक ब<strong>ह</strong>ुत जिनजाितयो आ िधयो-प ूतोर<strong>ह</strong>ए। अप बेटा आ बोकेँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं गेिलएिन। अरबा चाउरक रोटी आ सीम-भा ँटाक तरकारी बना लेल<strong>ह</strong>ु ँ।गामोपर खा लेल<strong>ह</strong>ु ँ।”िबचि<strong>ह</strong>मे आशा टोकलकिन- “खा कऽ म<strong>ह</strong>ा<strong>दे</strong>व दश र्न करए गेिलयै?”आशाक बात सुिन दादी ठ<strong>ह</strong>ाका दैत क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “<strong>ह</strong>रडी मेला स्ीगणक मेला छी। पुखसँ बेसी स्ीगण आिधया-प ूता र<strong>ह</strong>ैत अिछ। दस बजेमे सभ खा-खा जाइत अिछ आ दोसिर-तेसिर सािझ ँ धिर घिर-घ ु िर ु अबैतअिछ। अपना सब<strong>ह</strong>क कुटुमैती बेसी अ<strong>ह</strong>ी भाग अिछ। एक िदिशसँ धीओ-बेटी अवैत आ दोसर िदिशसँ माइयो-िपितआइन जाइत। तेँ ओरसँ बेिटयो-जाित अबैत आ ऐरसँ माइयो जाइत। सभकेँ मेलामे भेंिट-घा ँटभऽ जाइत। जि<strong>ह</strong>ना बिडयाकेँ बा नि<strong>ह</strong> छै, जे मन फुडै छै से करैए ति<strong>ह</strong>ना तँ जिनजाितयो आ बिडबक<strong>ह</strong>ोूअिछ। जे मन फुडतै से करत। <strong>ह</strong>ँ तँ क<strong>ह</strong>ै जे छेिलय<strong>ह</strong>, बाकेँ गेिलएिन। बेर<strong>ह</strong>िटये पोखिरक म<strong>ह</strong>ारपरबैिस खाए लगलौ ं। बोकेँ एक खाड़◌ा रोटी आ तरकारी <strong>दे</strong>िलएिन। <strong>ह</strong>म दिछन-मुँ<strong>ह</strong>े-पोखिर िदिश घिम ू कऽ खाएलगलौ ं। म ूडी गोत र<strong>ह</strong>ी, माथपर साडी लटकल र<strong>ह</strong>ए। तेि<strong>ह</strong> बीच एकटा झ ुनझ ुनाबला घ ुमैत-घ ुमैत अ◌ाएल।िधया-प ूता सभ पाछु-पाछु र<strong>ह</strong>ए। ताडक पातकेँ गुलाबी र ंगमे रिग ं झ ुनझ ुना ब र<strong>ह</strong>ए। एकटा झ ुनझ ुना <strong>ह</strong>ाथसँबजबैत र<strong>ह</strong>ै आ बाकी पिथयामे माथपर रख र<strong>ह</strong>ए। आ ँएले-वा ँएले बौओ रोटी खाइते पाछु धऽ लेलिन। <strong>ह</strong>मब ुझबे केिलयै। िधया-प ूता तँ ख ुरलुी <strong>ह</strong>ोइते अिछ। झ ुनझ ुनाबला आग ू बिढ गेल। बाटीमे पािन पीिब जखनपािन दइले तकलौ ं तँ <strong>दे</strong>खवे केिलएिन। ले बलैया, ओते लोकमे कतऽ ताकब? भारी प<strong>ह</strong>पिटमे पिडगेलौ ं। <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ कऽ तिरपातो आ टड़◌ो लेल<strong>ह</strong>ु ँ आ तकैले <strong>िव</strong>दा भेल<strong>ह</strong>ु ँ। एकटा झ ुनझ ुनाबला र<strong>ह</strong>ैत तखैन ठेकना कऽ जइतौ ं। से तँ जेर <strong>दे</strong>िखयै ओरो झ ुनझ ुनाबला र<strong>ह</strong>ए मन <strong>ह</strong>ािर मािन लेलक। मनमे <strong>ह</strong>ुअए लगलजे काकीकेँ की जबाब <strong>दे</strong>बिन। मुदा म-मन चेर बाबाकेँ क<strong>ह</strong>िलएिन जे आन <strong>दे</strong>वानमे तँ िकयो नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>राइत अिछ मुदा, तोरा ानमे भऽ गेल<strong>ह</strong>। अखका जेका ँ ताबे िधया-प ूताक चोिर <strong>दे</strong>वानमे नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए।मुदा तइओ मनमे ख ुटख ुटी र<strong>ह</strong>बे करए। तेकर कारण र<strong>ह</strong>ए जे कि<strong>ह</strong>यो-काल सुिनयै फा ं ानसँ फा ंक बेटा वाबेटी <strong>ह</strong>रा गेलइ। तेँ मनमे <strong>ह</strong>ुअए जे काकी की क<strong>ह</strong>ती<strong>ह</strong>? त<strong>ह</strong>ूमे रोगाएल छिथ। म-मन समो<strong>ह</strong> लािगगेल। मुदा फेिर मनमे भेल जे जँ क<strong>ह</strong>ी ं घिर-िफिर ु कऽ चिल आबिथ। थोड़◌े-काल गुन-ध ुन कए, एक <strong>ह</strong>ाथकेँतेरपात लेल<strong>ह</strong>ु ँ आ दोसर <strong>ह</strong>ाथमे टाड़◌ा, तकए <strong>िव</strong>दा<strong>ह</strong> भेलौ ं। राक द ुन ू कात दोकानबला सभ दोकान लगौर<strong>ह</strong>ए आ बीच <strong>दे</strong> लोक सभ चलए। मिदरक ं आग ू एे बेिर मिदरक ं फाटकसँ ब<strong>ह</strong>ुत लोक िनकलल। राापररेड़◌ा भऽ गेल। तेि<strong>ह</strong> काल माथपर सँ साडी ससिर गेल। आब की करब? द ुन ू <strong>ह</strong>ाथो बरदाएल र<strong>ह</strong>ए। माथपर17


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्साडी कोना लेब? नि<strong>ह</strong> लेब तँ लोक की क<strong>ह</strong>त? ति<strong>ह</strong> काल दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथक टाड़◌ा छुिट गेल। फुिट गेल।झ ुटका-झ ुटाक भऽ गेल। मुदा पि<strong>ह</strong> साडी ससािर कऽ माथपर लेलौ ं। एक गोरेकेँ पाएरमे झ ुटकाक कान गिरगेलै। ओ िभे िखिसआइत क<strong>ह</strong>लक- “ऐ<strong>ह</strong>ेन ढ<strong>ह</strong>लेल छ<strong>ह</strong> ते मेला-ठेला िकअए अवै छ<strong>ह</strong>?” मुदा अपन <strong>ह</strong>ारलर<strong>ह</strong>ी, िकछु नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>िलयै। चुपे-चाप रेड़◌ासँ ब<strong>ह</strong>रेलौ ं। बा<strong>ह</strong>र अिबते आिख ँ उठा कऽ तकल<strong>ह</strong>ु ँ िक <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ जेउरसँ दिछन मुँ<strong>ह</strong>े एकटा झ ुनझ ुनाबला अबैए। रा कातमे ठाढ भऽ ि<strong>ह</strong>या-ि<strong>ह</strong>या <strong>दे</strong>खए लगलौ ं िक पाछु-पाछुि<strong>ह</strong>नको-रघ ुनन बाकेँ <strong>दे</strong>खिलएिन। <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ुके र<strong>ह</strong>ए। खाली एेटा <strong>ह</strong>ाथ बरदाएल र<strong>ह</strong>ए। दौिड कऽ जा बाि<strong>ह</strong>ँपकिड कात केिलएिन। फेिर जखन पोखिरक म<strong>ह</strong>ारपर एलौ ं तँ ककरो नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िखिलयै। सभ चिल गेल र<strong>ह</strong>ए।आ-आ गामक याी घरमुँ<strong>ह</strong>ा भऽ गेल र<strong>ह</strong>ए। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ु ँ ओ<strong>ह</strong>ी लाटमे <strong>िव</strong>दा भऽ गेलौ ं। मुी दैत शीलापुछलकिन- “तमसाएलमे फितयो केलिखन?”े<strong>ह</strong>सँ भरल दादीक मुँ<strong>ह</strong>सँ िनकललिन- “राम-राम। अबोध बाकेँ िकअए िकछु कि<strong>ह</strong>ितएिन। अबोध बाकेँ तँब ुझा कऽ क<strong>ह</strong>बै आिक मािर कऽ। मारलासँ बा <strong>ह</strong>े<strong>ह</strong> भऽ जाइ छै िक ? <strong>ह</strong>ँ ते क<strong>ह</strong>ै छलौ ं , गामपरएलौ ं तँ काकीकेँ क<strong>ह</strong>िलएिन जे ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न ख ुरलुी बेदरा से को मेला-ठेला जाय। काकी अकचका कऽपुछलिन तँ सभ खेर<strong>ह</strong>ा क<strong>ह</strong>िलएिन। उमेरक अर रि<strong>ह</strong>तौ चौल करबे करैत छिलएिन। जूरशीतलमे अछीनजलसँअसीरवाद दइते छिलएिन। फगुआमे र ंग-र ंग खेलवो करै छलौ ं। (सुभा िदिश <strong>दे</strong>िख) ब<strong>ह</strong>ीिन, अ<strong>ह</strong>ा ँक मािलकसँके उमेरमे <strong>ह</strong>मर मािलक संग छोडलिन। करीब सािठ बरीससँ उपरे भेिल <strong>ह</strong>एत। अ<strong>ह</strong>ा ँ तँ एक बएसपर आिबगेल छी। भगवान को चीजक पिरवारसँ समाज धिर, कमी <strong>दे</strong> छिथ जे सोग-पीड़◌ा करब। दिनया ु ँ फुलवारीिछअए। एक अबैत अिछ एक जाइत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना सालो भिर एकटा (जड-चेतन) ज लैत अिछ, एकटाज ुआनीक आन लैत अिछ आ एकटा पािक कऽ सुखैत अिछ। ति<strong>ह</strong>ना तँ मोक <strong>ह</strong>ोइत अिछ। त<strong>ह</strong>ूमेभगवानक फुलवारीक अजीव गित छिन। <strong>ह</strong>ुनका फुलवारीमे सालक कोन, मासक कोन, िदनक कोन जे छ-छनएकटा अबैत अिछ तँ दोसर जाइत अिछ। <strong>ह</strong>म अ<strong>ह</strong>ा ँ म छी। असकर म रि<strong>ह</strong>तो सामािजक से<strong>ह</strong>ो अिछ।मुदा पि<strong>ह</strong> म छी तखन िकछु आर। मकेँ म ा करब मुख काज छी। जख मकेँ मा भऽ जाइत तख ओ दिनया ु ँकेँ िचए-जानए लगैत। अपन पिरवारसँ समाज (म-मा) धिरक संब ंधािपत कऽ लैत अिछ। जि<strong>ह</strong>सँ संब ंधक अप अपन दािय िनमा<strong>ह</strong>ए लगैत अिछ। ओना बा-रघ ुनन <strong>ह</strong>मराआग ूमे बे छिथ। भले<strong>ह</strong>ी ं सामािजक संब ंधमे भाए-भौजीक संब ंध अिछ। मुदा भगवान अिचत केलिन। उिचत ई<strong>ह</strong>ोएत जे पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरा लऽ चिलतिथ। ई <strong>िव</strong>चार मनमे अिबते द ुन ू आिख ँ ढबढबा गेलिन।बचन, ू चंचल, झोली, बौकू आ बत<strong>ह</strong>ू, <strong>दे</strong><strong>ह</strong>क कपड़◌ा उतािड खाली <strong>दे</strong><strong>ह</strong>पर तौनी आ डा ँडमे धोतीप<strong>ह</strong>ीर कापर कुड<strong>ह</strong>िर प<strong>ह</strong>ु ँचल। अंगनासँ दरवा धिर जिनजाित, पुख आ बा सभसँ भरल लोकक भीिड<strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>वननक मन उडैत र<strong>ह</strong>िन। अंगनासँ दरवा धिर िपताक <strong>ह</strong>ँसैत आा <strong>दे</strong>खिथ। <strong>िव</strong>सिर गेला<strong>ह</strong> अपनिजनगी। मनमे <strong>ह</strong>ुअए लगलिन जे िब क<strong>ह</strong>न<strong>ह</strong>ँ ु समाज कोना अन काज ब ुझैत छिथ। ऐ<strong>ह</strong>न काज समाजक केबलम ृुए समए नि<strong>ह</strong>, बेटा-बेटीक िबआ<strong>ह</strong>क संग अको समए <strong>ह</strong>ा◌ेइत अिछ। संग िमिल <strong>ह</strong>ँसी, संग िमिल कानी, संग िमिलगाबी आ संग िमिल नाची, तँ एि<strong>ह</strong>सँ सुर की <strong>ह</strong>ोइत अिछ। सुख ककरा क<strong>ह</strong>बै? जि<strong>ह</strong> सुख लेल लोक नीचसँ नीचकाज करैत अिछ मुदा, पािब नि<strong>ह</strong> पबैत अिछ।एक िछा धोती पि<strong>ह</strong>र ीका प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। ीका मध ुवनी कोटसँ र् बड़◌ाबाव ूक पदसँ सेवािनव ृत भेिलछला<strong>ह</strong>। मुँ<strong>ह</strong> िना ँ के सोझे आ ंगन प<strong>ह</strong>ँच ु ओ पएर छुिब गोड लािग एकट ंगा दऽ ठोर पटपटबैत फुसुर-फुसुरक<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “काका, अ<strong>ह</strong>ा ँ परसा<strong>दे</strong> िजनगी भिर कुरसीपर वैिस सेवा िनव ृत भेल<strong>ह</strong>ु ँ। जि<strong>ह</strong>सँ जि<strong>ह</strong>ना िजनगीचैनसँ िबतेल<strong>ह</strong>ु ँ ति<strong>ह</strong>ना अिगला शेष िजनगी से<strong>ह</strong>ो िबताएव।” सुभा िदिश <strong>दे</strong>िख बजला<strong>ह</strong>- “काकी, <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ अ<strong>ह</strong>ीसमाजक बेटा छी। जि<strong>ह</strong>ना अ<strong>ह</strong>ा ँ <strong>दे</strong>वकेँ ब ुझैत िछअिन ति<strong>ह</strong>ना ब ुझब।”ीकाक बात सुिन सुभोकेँ मन पडलिन। मनमे उठलिन जे <strong>दे</strong>िखयौ कौुका छौ ँड़◌ा ब ूढ भऽ गेल। ब ूढ़◌ातँ स<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> झ ुनकुट ब ूढ छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>वा-िब<strong>ह</strong>ािडमे टूिट कऽ खसवे किरतिथ। ऐ<strong>ह</strong>न म ृु भगवान सभकेँ <strong>दे</strong>थ ुन।ऐ<strong>ह</strong>न म ृु तँ धरमतमे सभकेँ <strong>ह</strong>ोइत छैक। को िक <strong>ह</strong>मरेटा चूडी फुटल, िसुर ध ुआएत आिक दिनया ु ँमे ब<strong>ह</strong>ुतोकेँ<strong>ह</strong>ोइत अिछ।मिड ू िना ँ के ीका अंगनासँ िनकिल दरवापर आिब <strong>दे</strong>वननक बगलमे चुपचाप बैिस गेला<strong>ह</strong>।िकछु बजैक सा<strong>ह</strong>से नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>िन। जना जीामे थरथरी आिब गेल र<strong>ह</strong>िन। सा<strong>ह</strong>स बटोिर, आिख ँ उठा,<strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “बाउ <strong>दे</strong>व, ओना अ<strong>ह</strong>ा ँ बा छी मुदा, <strong>ह</strong>मरासँ सभ तर<strong>ह</strong>ेँ उपर छी। अपन बात क<strong>ह</strong>ै छी।18


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अख ुनका जेका ँ पि<strong>ह</strong> घरक िित नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ाए। बाब ू बड मे<strong>ह</strong>नती र<strong>ह</strong>िथ। जि<strong>ह</strong>ना मक िकरदानी ति<strong>ह</strong>ना दैवीएकोप से<strong>ह</strong>ो सिदकाल चिलते र<strong>ह</strong>ए। एक िदिश बइमानी-श ैतानी तँ दोसर िदिश पािन-िब<strong>ह</strong>ािड भूमकम, रौदी,शीतल<strong>ह</strong>री <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>ए। तइपर सँ रोग-ािध से<strong>ह</strong>ो चिलते र<strong>ह</strong>ए। जखन टे परीक्षा दऽ पास केलौ ं तँफाम र् भरैक समए आएल। बाब ू अक र<strong>ह</strong>िथ। कालाजार भऽ गेल र<strong>ह</strong>िन। (कालार सुिन <strong>दे</strong>वननक मनमेएलिन जे सचमुच अपना इलाकामे कालार अख ुनका केरसँ कम नि<strong>ह</strong> छल) िदनािदन <strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>ह</strong><strong>ह</strong>डले जाइत र<strong>ह</strong>िन।गुणाकरपुरसँ <strong>ह</strong>ाथीक िली आिन-आिन िदअिन। बे र<strong>ह</strong>ी तेँ ब ुझवो कम किरयै। माए जे क<strong>ह</strong>ए से कऽ िदअए।फारम भरैले पैआ माएसँ म ंगैक सा<strong>ह</strong>से <strong>ह</strong>ुअए। भिर िदन तंग-तंग <strong>दे</strong>िखएिन। दोसर-दोसर <strong>िव</strong>ाथीर् सभफारम भिर लेलक। <strong>ह</strong>मरा मनमे <strong>िव</strong>िच उथल-पुथल <strong>ह</strong>ोइत। अंितम तारीख अबैत-अबैत आशा टूिट गेल।जेना <strong>िव</strong>पि कपारपर आिब गेल <strong>ह</strong>ुअए ति<strong>ह</strong>ना बिझ ु पडए। दिनया ु ँक र ंग बेद-र ंग लागए लगल। अंितम िदनकचािर बजे, <strong>ह</strong>ेडमार स<strong>ह</strong>ाएव एकटा <strong>िव</strong>ाथीर् िदअए समाद <strong>दे</strong>लिन जे “काि धिर <strong>ह</strong>मरा लग फारम र<strong>ह</strong>त तेँ तू ँआिब कऽ फारम भिर लाए। कौुका बाद भरब किठन भऽ जेत<strong>ह</strong>।?” को काज नीक लगे आ खेनाइ-पीनाइ। मनमे आएल एक बेिर रघ ुनन काकेँ कि<strong>ह</strong>एिन आिब कऽ सभ बात क<strong>ह</strong>िलएिन। पुछलिन-“कि<strong>ह</strong>या धिर काज छ<strong>ह</strong>?”क<strong>ह</strong>िलएिन- “आइ तँ आिखरी तारीक छी मुदा, <strong>ह</strong>ेड माैव एते दया केलिन जे काि धिर समए <strong>दे</strong>लिन।दरबेपर सँ काकीकेँ बामे सँ पैआ अबैले क<strong>ह</strong>लिखन। जि<strong>ह</strong>ना बाबला पैकार <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िन, ति<strong>ह</strong>ना आिनकऽ आग ूमे रिख काकी क<strong>ह</strong>लकिन- “घरमे एोटा चाउर नि<strong>ह</strong> अिछ....। जि<strong>ह</strong>ना काकी क<strong>ह</strong>लिखन ति<strong>ह</strong>ना का उर<strong>दे</strong>लिख न- “एक-द ू सा ँझ भुखलो रि<strong>ह</strong> जाएब। मुदा एक िजनगीक अिछ। तेँ ऐ<strong>ह</strong> सभ काजकेँ लोकधरम ब ुझैए।” रौिदया<strong>ह</strong> समए र<strong>ह</strong>ए। जि<strong>ह</strong>सँ गामक लोक िकयो मड़◌ूआ रोटी, तँ िकयो कोटाक जरक रोटी,िकयो अुआ तँ िकयो खेसारीक उसना खाए। से<strong>ह</strong>ो सभकेँ भिर पेट नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइ। कते गोटेकेँ तँ सा ँझक-सा ँझ चुि नि<strong>ह</strong> चढैत र<strong>ह</strong>ए। क<strong>ह</strong>ैत-क<strong>ह</strong>ैत ीकाक आिखमे ँ र टघरए लगलिन। जते द ुखक ताप ीकाकआिखसँ ँ टघिर-टघिर िना ँ खसैत तते <strong>दे</strong>वनन ्दनकेँ धरतीसँ उठैत <strong>ह</strong>वासँ दय शीतल <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। पुछलिखन-“अखन पिरवारक की िित अिछ?”धोती खँटसँ ू आिख ँ पोछैत क<strong>ह</strong>लिखन- “बाउ, बड सुखसँ जीवैत छी। द ुन ू भा ँइ बी.ए. पास कऽ करी करैए।जेठका <strong>ह</strong>ाई ूलमे अिछ आ छोटका ब्लौकमे। शिनए-शिन द ुन ू भा ँइ अबैए आ सोमकेँ सबेरे खा-पी कऽ चिलजाइए। द ुन ू पुतो<strong>ह</strong>ूओ आ पा ँचो-पोतीसँ घर भरल अिछ। अप पेशन भेिटते अिछ। भगवान बेटी नि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>लिन। मुदा तइओ द ुन ू बेटाकेँ पढ़◌ा, र<strong>ह</strong>ैले छ<strong>ह</strong> कोठरीक माकन आ तीिन बीघा खेत कीिनल<strong>ह</strong>ु ँ। चौमासमे एकटाकल गरा <strong>दे</strong> िछयै, जि<strong>ह</strong>सँ तीमन-तरकारी की नि<strong>ह</strong> पडैत अिछ। बाकी खेत बटाइ लगा <strong>दे</strong> िछयै। भिरिदन अनमेनामे लगले र<strong>ह</strong>ै छी। कख ई नि<strong>ह</strong> बिझ ु पडैए जे समए कोना काटब। एते िदन तँ ऑिफसेकफाइल उघलौ ं मुदा, आब द ू घ ंटा कऽ रामाएण, म<strong>ह</strong>ाभारत पढै छी। ति<strong>ह</strong> लागल बे सभकेँ अप पढ़◌ा दइिछयै आ गोटे-गोटे िखा रामाइ-म<strong>ह</strong>ाभारतसँ सुना दइ िछयै। सालमे एक बेिर मि<strong>ह</strong>ना भिरक ि<strong>ह</strong>सावसँ<strong>दे</strong>शाटन से<strong>ह</strong>ो कऽ लैत छी। जि<strong>ह</strong>सँ तीथाट र् भऽ जाइत अिछ। अप तँ ब<strong>ह</strong>ुत नि<strong>ह</strong>ये अिछ मुदा, काबतौल बातकेँ अख कान धे छी जे अपनासँ िना ँक जँ िकयो िकछु म ंगै अबैत तँ नि<strong>ह</strong> पान तँ पानक डं िटयोलऽ जर सेवा करै िछयै। मनमे कख को िचा नइ र<strong>ह</strong>ैए।”ति<strong>ह</strong> बीच िकसुनलाल साबेक जिट ु खोिल िभजौ आिब दलानक आग ूमे वैिस खरडै लगल। कापर कुड<strong>ह</strong>िर सोधन आिब किरयाकाकाकेँ पुछलकिन- “भैया, बा ँस कटवै।”“के सभ जाइ छ<strong>ह</strong>?”“कएक टा कटबै?”“रौ बिडबक, ु इ<strong>ह</strong>ो पुछैक ग छी। ख ूब नमगर-चौडगर चचडी बनवैक अिछ। कोन चीजक कमी भैयाकेँछि जे मचोिड-सचोिड कऽ घरसँ ब<strong>ह</strong>ार करबिन। कमसँ कम तँ चािरटा बा ँस आन<strong>ह</strong>। द ूटा मुठवा ँसी आ द ूटािछपगर लऽ आन<strong>ह</strong>।”“कोन बीटमे कटबै?”19


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्“ऐना अनाडी जेका ँ िकअए प ूछै छ<strong>ह</strong>। तोरा िक <strong>दे</strong>खल छ<strong>ह</strong>?”“से तँ सभटा <strong>दे</strong>खल अिछ। साले-साल कािट कऽ लऽ जाइ तइओ <strong>दे</strong>खल र<strong>ह</strong>त। आिक आबे <strong>िव</strong>सिरजाएब। जि<strong>ह</strong>ना जेठ भैया जीवैतमे छला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना तँ आग ूओ र<strong>ह</strong>ता की । पा ँचटा बा ँस साले-साल सोझ<strong>ह</strong>ोमेकटै छिलएिन परोछोमे कटबिन। मुदा से क<strong>ह</strong>लौ ं। क<strong>ह</strong>लौ ं जे <strong>ह</strong>रोथक बीटमे कटवै िक चाभमे?”सोधनक बात सुिन किरयाकाका गु भऽ सोचए लगलिथ। मुदा ब ुझल-गमल काज तेँ सोचैमे <strong>दे</strong>री नि<strong>ह</strong>लगलिन। मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>रोथ मरदनमा बा ँस <strong>ह</strong>ोइए छाती धिर मोंछ-दाढी र<strong>ह</strong>ै छै। ओकरा िचनबनबैमे <strong>दे</strong>री लगत<strong>ह</strong>। संगे एकटा आरो ओजार -पग<strong>ह</strong>िरया- तीिन िदन ज<strong>ह</strong>ल चिल जाएत। काजक घरमे सभचीजक काज बिढ जाइत अिछ।”किरयाकाकाक बात सुिन <strong>ह</strong>ँसैत सोधन वौकू िदस बढल िक तख धड-फड़◌ाएल द ुन ू परानी लेल<strong>ह</strong>ा आएल।अपनाकेँ अपराधी बिझ ु किरयाकाकाक आग ूमे ठाढ भऽ गेल। किरयाकाका बिझ ु गेलिखन जे भिरसक कतौ गेलछलै तेँ पछुआ गेल। आग ू चलैबला जँ पछुआ जाइत तँ तेकर कारण <strong>ह</strong>ोइ छै पिछला काज। मुुराइतक<strong>ह</strong>लिखन- “चेला, अखन धिर सुतले छेल<strong>ह</strong>?”ठोर <strong>िव</strong>चकबैत लेल<strong>ह</strong>ा क<strong>ह</strong>लकिन- “काका, कतेक िदनक पछाित आइ काज लागल। वए<strong>ह</strong> करैले चिल गेलछलौ ं।”“कोन काज करए गेल छेल<strong>ह</strong>?”“घ ुरना भैयाकेँ आठ गो मझोलके शीशो गाछ छै वए<strong>ह</strong> पा ंङेले गेल छेलौ ं। एक ते ए<strong>ह</strong>न गाछ <strong>दे</strong>खलौ ं।सिदकाल चुी आ घोरन लड़◌ाइये करैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ। मुदा आइ तँ अुत <strong>दे</strong>खलौ ं। चािरटा गाछपर चुी घोरन छलै। मुदा एक भागक द ूटा गाछमे लो<strong>ह</strong>ािड र<strong>ह</strong>ए आ द ूटा पर घोरन। तीिनटा तेँ पािग ं छलौ ं िकसोनमा माए दौडल आिब कऽ क<strong>ह</strong>लक। जे रघ ू दादा मिर गेलिखन। िछी िदससँ थोड़◌े पािग ं र<strong>ह</strong>ी।सोचलौ ं जे उतडैमे ओते घोरन कटबे करत जते कटैक छै...;उेिजत भऽ....ऐँ<strong>ह</strong> काका की क<strong>ह</strong>ब पािखबला ँ बडका-बडका घोरनक छा र<strong>ह</strong>ए। ओ<strong>ह</strong>ी पुरवैमे कनी अबेर भऽ गेल।”“अा की <strong>ह</strong>ेतै। अखन ते ढेरो काज पछुआएल अिछ। भ टे ंगािरयो अननि<strong>ह</strong> छ<strong>ह</strong>। सोधनक संग जा बा ँसकािट आन<strong>ह</strong>।”“काका, कडची टाट बनबैले लऽ लेब। ताबे ओतै बोझ बाि कऽ रिख <strong>दे</strong>वइ।”“बडबिढया ँ।”“का म ूजक काज तँ से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>एत।”“भ मन पािड <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>। िबसरले छेलौ ं।”घरवालीकेँ लेल<strong>ह</strong>ा क<strong>ह</strong>लक- “पि<strong>ह</strong> द ुन ू गोटे काकाकेँ दश र्न कऽ िलअ। तखन <strong>ह</strong>म बा ँस काटए जाएब आ अ<strong>ह</strong>ा ँम ूज आउ। गठूलाक बीमे खोंिस कऽ रख छी। अधा रिख लेब अधा आएब।”20


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कि<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>ा किरयाकाकाक कानमे फुस-फुसा कऽ क<strong>ह</strong>लकिन- “का, थािक गेल छी। िपयासो लिग गेल अिछ।पािन तँ पीिब लेब मुदा, अखन खाएब कोना। एक बेिर चीलमक भा ँज लगा िदऔ।”लेल<strong>ह</strong>ापर किरयाकाका िबगडलिखन नि<strong>ह</strong>! सोधनकेँ आिखक ँ इशारासँ क<strong>ह</strong>लिखन- “कुड<strong>ह</strong>िर-टे ंगारी लेल<strong>ह</strong>ा◌े आझोलीकेँ दऽ द<strong>ह</strong>क आ <strong>ह</strong>मर नाम कि<strong>ह</strong> बौकासँ पा ँच पैआक गा ंजा लऽ ओतै -ब ँसवीटी- पीिब िल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।”काजक जित-भा ु ित ँ लगा किरयाकाका ब ँसवािड प<strong>ह</strong>ु ँच गेला<strong>ह</strong>। तीन ू गोटे गजोक पीवैक तैयारी करैतआ द ुन ू बाप ूत रघ ुनन-<strong>दे</strong>वननक तुल करैत र<strong>ह</strong>ए। सोधन बाजल- “<strong>दे</strong>वनन ्दन कतबो पैघ डार स<strong>ह</strong>ाएबभऽ जेता मुदा, तइसँ की रघ ू काक परतर <strong>ह</strong>ेतिन?”सोधनक बात सुिन किरयाकाका िजज्ञासासँ पुछलिखन- “से की?”“भिर िदन का म<strong>ह</strong>ा<strong>दे</strong>व जेका ँ लेन-<strong>दे</strong>न करैत छला<strong>ह</strong>। डार सा<strong>ह</strong>ाएब ब ुते से <strong>ह</strong>ेतिन।”चीलममे दम मािर, ऊपर मुँ<strong>ह</strong>े धँआ ु फेकैत किरयाकाका बजला<strong>ह</strong>- “अप बात सोधन क<strong>ह</strong>ै िछअए। भले<strong>ह</strong>ी ं लोक<strong>ह</strong>मरा माइयो-बापकेँ दोख लगा कि<strong>ह</strong> दैत अिछ जे जाबे माए-बाप, जदाता भगवान ओ िकछु गुण नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खलिखनतावे किरया नाम िकअए रिख <strong>दे</strong>लिखन। को की <strong>ह</strong>मर <strong>दे</strong><strong>ह</strong>क र ंग कारी अिछ। तेँ , <strong>ह</strong>म तँ समाजमे कलंके बिनज ले छी। कतबो लोककेँ ब ुझेबै तइओ <strong>ह</strong>मर बात तरे पिड जाइत। जकरा ब ुझा <strong>दे</strong>वइ ओ बिझ ु कऽमुँ<strong>ह</strong> ब कऽ लेत। जेरक-जेर जे जनिम-जनिम कऽ नवका पीढी बनबैत अिछ ओ कोना ब ुझतै? मुदा तइलेद ुख क<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>ोइए। <strong>ह</strong>म तँ ओ<strong>ह</strong>न समाजक लोक नि<strong>ह</strong> छी जे <strong>िव</strong>ीय गामक सीमामे घर बना ब ुझैत अिछ। <strong>ह</strong>म तँओि<strong>ह</strong> समाजक छी जि<strong>ह</strong>मे जसँ म ृु धिरक गाडी गुडकैत अिछ। पल<strong>ह</strong>िनक ऐठामसँ लऽ कऽ असमसान धिर।”जाधिर किरयाकाका बजैत र<strong>ह</strong>ित ताधिर लेल<strong>ह</strong>ा द ू दम मािर लेलक। ग<strong>ह</strong>ूमन सॉपक बीख जेका ँ लेल<strong>ह</strong>ा कऽ िनशा ँचिढ गेल। सोधनक <strong>ह</strong>ाथमे चीलम दैत बाजल- “का, एक बेिर पटुआ काटए असाम गेल<strong>ह</strong>ु ँ। अपना इलाकाकब<strong>ह</strong>ुत लोक साले-साल पटुओ आ धा काटए मोर ंग, असाम, ढाका धिर जाइत छल। मुदा <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong>ले-पि<strong>ह</strong>ल गेलर<strong>ह</strong>ी। काकरिभासँ बस पकिड िसलीगोडी <strong>ह</strong>ोइत असाम गेल<strong>ह</strong>ु ँ। एकटा बडका धार -पु- <strong>दे</strong>खिलयै। बसककं टेर ओंगरीसँ एकटा प<strong>ह</strong>ाड <strong>दे</strong>खबैत बाजल जे कामप कामाा मिदर ं ओ<strong>ह</strong>ी प<strong>ह</strong>ाडपर छै।”चीलम बढबैत सोधन पुछलक- “कोन कमा?”सोधनक बात सुिन ठ<strong>ह</strong>ाका मािर <strong>ह</strong>ँिस लेल<strong>ह</strong>ा बाजल- “भैया, तो<strong>ह</strong>ूँ अनठा-अनठा बजै छ<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ौ वए<strong>ह</strong> कमाजइ ठीनसँ लोक जोग-टोन सीिख-सीिख अबैए आ अपना इलाकामे मौगी सभकेँ ठकैए। क<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong> जे सभसँ पाम ं <strong>ह</strong>मर कोिखया गु<strong>ह</strong>ािरक अिछ। शुक बेरागनक दस बजे राितमे गु<strong>ह</strong>ािर करए जेत<strong>ह</strong>।”सोधन- “ओइ ानपर जा कऽ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>क?”“ऐँ<strong>ह</strong>, भैया तो<strong>ह</strong>ू <strong>ह</strong>द करै छ<strong>ह</strong>। जखैन गौ<strong>ह</strong>ाटी प<strong>ह</strong>ु ँच गेलौ ं। तखैन जैइत<strong>ह</strong>ँ। ु गेलौ ं। ते <strong>दे</strong>खिलयैजे िचडैसँ लऽ कऽ म धिरक विल <strong>ह</strong>ोइए। <strong>ह</strong>ँ, ते क<strong>ह</strong>ै छेिलय<strong>ह</strong> जे जखन बससँ उतडलौ ं ते पािन पडैतर<strong>ह</strong>ै। किनयेँ काल अँटकलौ ं िक पािन छुिट गेलै चा<strong>ह</strong> पीना बडीकाल भऽ गेल र<strong>ह</strong>ए। चा<strong>ह</strong> पीवैले मन लुस-फुसकरैत र<strong>ह</strong>ए। िकछु नीके लगाए चा गोटे एकटा चा<strong>ह</strong>क दोकानमे गेला◌ै◌ं तँ दोकानक सजाबट <strong>दे</strong>िख कऽिकछु फुडल। अपना इलाकामे ओ सजावट क<strong>ह</strong>ा ँ अिछ।”सोधन- “के<strong>ह</strong>न सजाबट र<strong>ह</strong>ै?”लेल<strong>ह</strong>ा- “दोकानदारेसँ पुछिलयै ते क<strong>ह</strong>लक ई बा ँसक कैमचीक बल िछयै। ओकर बनाइ <strong>दे</strong>िख आय र् लगलजे के<strong>ह</strong>ेन-के<strong>ह</strong>ेन लुिरगर लोक सभ अिछ। बा ँसेक कुरसी, टेब ुल, िगर<strong>ह</strong>क कप ब अिछ। िसं<strong>ह</strong>द ुअिर परक21


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मे<strong>ह</strong>रावकेँ आध घ ंटा <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>लौ ं। पिथया-मौनी तँ अप इलाकामे बनबैत अिछ मुदा, ओ<strong>ह</strong>न क<strong>ह</strong>ा ँ बनवैए। ओ<strong>ह</strong>न मेघडर बनबैए आ ओ<strong>ह</strong>न मिदर ं मा घर...मुी दैत- ...ओुरका बा ँसो अजीब अिछ। अप इलाकामे बीस-पीस र ंगक बा ँस अिछ। मुदा ओर तँसइयो र ंगक अिछ। जे<strong>ह</strong>न कडचीक दतमिन बनवै छ<strong>ह</strong> ते<strong>ह</strong>न सऽ लऽ कऽ भिर-भिर पा ँजक <strong>दे</strong>खव<strong>ह</strong>क।पालकीमे जे बा ँस <strong>दे</strong>खै छ<strong>ह</strong>क, बीटक-बीट ओ बा ँस अिछ। छा बेट बनवैबला से<strong>ह</strong>ो अिछ। पुरान-पुरान बा ँसकबीट सभ फुलाएल-फडल से<strong>ह</strong>ो अिछ।”चीलमो सठल। उठैत किरयाकाका बजला<strong>ह</strong>- “बेसी <strong>दे</strong>री नि<strong>ह</strong> लगिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म ताबे आग ू बढै छी।”किरयाकाकाक बात सुिन लेल<strong>ह</strong>ा- “का जि<strong>ह</strong>ना पािन उतड़ल कोदािर, ख ुरपी, <strong>ह</strong>ँसुआ इािदसँ काजो कम <strong>ह</strong>ोइतआ भीरो बेसी <strong>ह</strong>ोइत। ति<strong>ह</strong>ना पिनउतड़◌ू पुख आ पिनचढ़◌ू पुखक काजमे <strong>ह</strong>ोइत अिछ। एेकाल पिनउतड़◌ूछलौ ं आब पािन चिढ गेल। अ<strong>ह</strong>ा ँ प<strong>ह</strong>ु ँचवो करब िक तइसँ पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मसभ प<strong>ह</strong>ु ँच जाएब। मुदा एकटा बात कि<strong>ह</strong>दइ छी “रघ ू का गामक मे<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>।” ई अंितम काज समाज कऽ कापर अिछ तेँ नीक जेका ँ <strong>ह</strong>ोि◌ न।”चािरटा बा ँस कािट तीन ू गोटे प<strong>ह</strong> ु ँचल। द ुन ू मुठबा ँसीक द ूटा बा बलक। वाकी द ुन ू िछपगर<strong>ह</strong>ा फाबनबैले टोनए लगल। द ू गोटे टोन बनबै आ द ू गोटे द ू-द ू फा ँक कऽ फा बनबए लगल।रघ ुननक म ृुक समाचार सुिन िदयादीक बीच चुि ब भऽ गेल। मुदा िदयादमे एकपता नि<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>कचलैत िकछु चुि ब भेल आ िकछु जिरते र<strong>ह</strong>ल। गाममे सभसँ नम<strong>ह</strong>र िदयादी रघ ुननक छि। से कोएकाएक आइये भेलिन, से नि<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong>सँ चिल अबैत छि। पि<strong>ह</strong>लुका तबा आब नि<strong>ह</strong> छि मुदा, तइओ गामकलोक म-मन ब ुझैत अिछ। पि<strong>ह</strong>लुका तबा कमैक कार भेल। बेटीक बािढ ए िकछु पिरवार तँ उपिटयेगेल जे जि<strong>ह</strong>यासँ सतना आ रमचा भेल ति<strong>ह</strong>यासँ तँ आरो िदयादी िघना गेलिन। द ुन ू ऐ<strong>ह</strong>न भेल जे गामककोन बात जे अप कुल-खनदानक ब<strong>ह</strong>ीिनकेँ ब<strong>ह</strong>ीिन नि<strong>ह</strong> ब ुझैत। जि<strong>ह</strong>सँ आ-आ आ अप पिरवाक ब ूढ-पुरान “छगड़◌ा गो” क<strong>ह</strong>ए लगलिथ। एि<strong>ह</strong> सभ द ुआरे रघ ुनकेँ िदयाद-वादसँ ओते मेल नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िन जते सभचा<strong>ह</strong>िन। एकटा बात अख जर अिछ जे आन िदयाद आन जाितसँ को तर<strong>ह</strong>क झगड़◌ा-झंझटमे सभ एकभऽ जाइए। अखन धिर एते जर िनमा<strong>ह</strong>ैत एलिन जे अथीर्-ल<strong>ह</strong>ासकेँ अप िदयाद उठा कऽ अंगनासँ गाछी लऽजाइत छिथ।अख गाममे सभसँ अिधक पढल-िलखल िदयादी-पिरवार <strong>दे</strong>वनक छि। मुदा गुकाका आ पढ़◌ुआभैया ओछाइ धे छिथ। जि<strong>ह</strong>या दयाका डारी पिढ करी शु केलिन ति<strong>ह</strong>येसँ िधया-प ूताक संग गामछोिड <strong>दे</strong>लिन। ति<strong>ह</strong>ना उमाकाो इ ंजीिनयिर ंग पिढ केलिन । आब तँ स<strong>ह</strong>जि<strong>ह</strong> चलिनये मा फैश भऽ गेल अिछसाधार करी केिन<strong>ह</strong>ार सभ गाम छोिड दइए। उमेरे तँ गुओ काका आ पढ़◌ुओ भाय ब ूढ नि<strong>ह</strong>ये भेला<strong>ह</strong>ेँमुदा, सोगे द ुन ू गोटे ओछाइन पकिड लेलिन। नीको मन र<strong>ह</strong>ै छिन तइओ घरपर सँ कतौ नि<strong>ह</strong> जाइत छिथअख ुनका लोकक मा मद र्-औरतक जे िछछा-िबछा <strong>दे</strong>खै छिथन ति<strong>ह</strong>सँ मन सिदखन खसले र<strong>ह</strong>ै छि। नवकालोको ते<strong>ह</strong> भऽ गेल अिछ जे नीक <strong>िव</strong>चार, नीक काजकेँ श मा ब ुझैत छिथ ओकर व<strong>ह</strong>ािरक पक्षक गुणकेँनि<strong>ह</strong> ब ुझैत छिथ। ब ुझवो कोना करता<strong>ह</strong>? जे को फल काज केलाक उपरा भेटैत अिछ ओ िब केकोना भेिट सकैए। िदयादीक परराकेँ िनमा<strong>ह</strong>ैक लेल सुख<strong>दे</strong>ब <strong>दे</strong>वनन लग आिब क<strong>ह</strong>लिखन- “बौआ <strong>दे</strong>व, अ<strong>ह</strong>ा ँबा छी तेँ िदयादीक पररा कऽ ब ुझै िछयै। अखन धिर अपना िदयादीमे चलिन र<strong>ह</strong>ल जे ल<strong>ह</strong>ासकेँ आ ंगनसँगाछी अपन पिरवारक -िदयादीक- समा ंग अठा कऽ लऽ जाइत अिछ।”सुख<strong>दे</strong>वक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन िकछु नि<strong>ह</strong> बजला<strong>ह</strong>। मुदा कातमे ठाढ किरयाकाका मुियाए लगला<strong>ह</strong>।मनमे नचैत र<strong>ह</strong>िन जे अखन गाममे छिथ तेँ बेसी फुडै छि। <strong>दे</strong><strong>ह</strong> ते<strong>ह</strong>न ब छिथ जे अपन धोिध सरबे करैत छिन, डाडसँ धोती ससिर-ससिर खसैत छि आ आब बेबला छि। <strong>दे</strong>वनन िदिश <strong>दे</strong>िख सुख<strong>दे</strong>वकेँक<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>ओ सुख<strong>दे</strong>व, भाय-स<strong>ह</strong>ाएब जाित-िदयादसँ आगू बिढ समाजमे छिथ तेँ िकयो अपन करब<strong>ह</strong>। जँ तोँ22


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गािछये लऽ जेव<strong>ह</strong>ुन तँ एि<strong>ह</strong>मे अधला की? इ<strong>ह</strong>ो ते एकटा काजे भेल। लेिकन खाली बजनि<strong>ह</strong>टा सँ ते नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> लेल संगोरो करए पडत<strong>ह</strong>।” कि<strong>ह</strong> किरयाकाका मुँ<strong>ह</strong> चुप कऽ लेला<strong>ह</strong> िकु मनमे अबैत जे-िजनगी <strong>िव</strong>तलिन वौ<strong>ह</strong>ुक संग िसमा <strong>दे</strong>खैमे आ ऐला<strong>ह</strong>ेँ अपन ब ुझैले। को गमे लाजो <strong>ह</strong>ोइ छिन। मुदाएि<strong>ह</strong> गकेँ मनि<strong>ह</strong>मे रािख बात बदलैत फेिर बाजला<strong>ह</strong>- “जाधिर <strong>ह</strong>म सभ ऐुरका ओिरयान करै छी ताधिर त<strong>ह</strong>ूँसंगोर के आव<strong>ह</strong>।”ति<strong>ह</strong> बीच सुर काका धडफड़◌ाएल प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। द ुन ू मिमऔत भाय परस ू कपड-फोड़◌ोबिल कऽ र<strong>ह</strong>िथन ओि<strong>ह</strong>क िजज्ञासामे गेल र<strong>ह</strong>िथ। द ुन ू मिमऔतक बीच डेढ का घरारी। बीच गाममे घर छिन। गामो गदालतेँ एो घ ुर घरारी कीनब असाध छिन। के अपन घर तोिड <strong>दे</strong>तिन। ओना बाधमे पा ँच बीघा खेत छिन मुदाधरारीक सुखे तँ असकरे बाधमे नि<strong>ह</strong> बसता<strong>ह</strong>। नानाक पिरवार समटल र<strong>ह</strong> अइल-फइलसँ र<strong>ह</strong>ै छला<strong>ह</strong>। मालोकथैर नारक टालो बना लैत छला<strong>ह</strong>। इनारो अंगनाक कोमे र<strong>ह</strong>िन। मुदा अपना परोछ <strong>ह</strong>ोइते मक बािढघरमे आिब गेलिन। द ुन ू भा ँइ िभज कऽ लेलिन। करबो नीक बिझ ु पडलिन। करमी ली जेका ँ जेठकाभायकेँ पिरवार चतिड गेलिन। भगवा दि<strong>ह</strong>न भऽ सातटा बेटा आ छ<strong>ह</strong>टा बेटी <strong>दे</strong>लिखन। पढवैक तँ कोसमे नि<strong>ह</strong> जे <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो-दान पछुआएले र<strong>ह</strong>िन। मुदा तइओ घरक अभाव बिझ ु पडए लगलिन। अप टी.बीकरोगी। िधया-प ूता जनमबैत घरोबाली ते<strong>ह</strong>। मुदा जि<strong>ह</strong>ना ोध ति<strong>ह</strong>ना जेठ <strong>ह</strong>ेवाक आब मनमे द ुन ू गोटेकेँर<strong>ह</strong>बे करिन। छोट भाएकेँ द ूटा बेटे टा। तेँ , को तर<strong>ह</strong>क अभाव नि<strong>ह</strong> बिझ ु पडिन। एक पीिठया पा ँचो भा ँइलाठी उठौलक। समा ंगक पातर छोट भाए, कपार फोड़◌ा लेलिन। मुदा घरवाली बदला लइये लेलिखन। पि<strong>ह</strong>भायक चािनपर खापिड फोिड िदयािदनीपर कनखा पटकैत क<strong>ह</strong>लिखन- “भिर िदन आि<strong>ह</strong>-आलम करैत र<strong>ह</strong>ती<strong>ह</strong> आराित कऽ के<strong>ह</strong>न सुरख ुड़◌ू भऽ जाइ छिथ।”छोट िदयादिनक गािर सुिन तँ उनटवै चा<strong>ह</strong>लिन मुदा, तावे टोलक लोक सभ आिब झगड़◌ा छोड़◌ा <strong>दे</strong>लकिन।ओि<strong>ह</strong> झगड़◌ाकेँ िनपटवैक लेल सुरकाका गेल र<strong>ह</strong>िथ। मािकेमे पता लगलिन जे रघ ुनन भाय <strong>दे</strong>श छोिड<strong>दे</strong>लिन। मामकेँ पनर<strong>ह</strong> िदनक समए दऽ आिब गेलिथ। गाम अिबते अंगा, चल िनकािल धोतीक खँट ू <strong>दे</strong><strong>ह</strong>पर लऽ<strong>िव</strong>दा भेला। अंगनासँ िनकिलते पता लगलिन जे ल<strong>ह</strong>ास अंगमे अिछ तेँ गाछी िदसक राा छोिड घरे िदसकपकडलिन। डेिढयापर प<strong>ह</strong>ु ँचते किरयाकाका सोझमे पिड गेलिखन। पुिछ <strong>दे</strong>लिखन- “काज सिढआएल ू छ<strong>ह</strong> िकपछुआएल छ<strong>ह</strong>?”नजिर घ ुमबैत किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “ऐुरका काज तँ डोिरआएले अिछ मुदा......?”“बडविढया ँ? कि<strong>ह</strong> सुरकाका आग ू बिढ रघ ुरन लग प<strong>ह</strong>ु ँच गोड लािग ठोर पटपटवैत फुसुर-फुसुरक<strong>ह</strong>लिखन- “िजनगी भिर संगे र<strong>ह</strong>लौ ं तेँ जँ िकछु ऊँ च-नीच भऽ गेल <strong>ह</strong>ुअए ते <strong>िव</strong>सिर जाएब।” कि<strong>ह</strong> सुभा िदिश<strong>दे</strong>िख मुिया कऽ क<strong>ह</strong>लिखन- “भौजी।”सुरकाकाक बोली सुिन सुभा आ ँ िख िमलवैत क<strong>ह</strong>लिखन- “बा।”सुभाक मुँ<strong>ह</strong>े “बा” सुिन सुरकाका चोे अंगनासँ िनकिल <strong>दे</strong>वनन लग आिब क<strong>ह</strong>लिखन- “वाउ <strong>दे</strong>व, द ुन ूभा ँइमे तीिनये मासक जेठाइ-छोटाइ अिछ। बेसँ द ुन ू भा ँइ संगे िबतेल<strong>ह</strong>ु ँ। सभ ओिरयान तँ <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छीमुदा, भजिनया ँ सभ क<strong>ह</strong>ा ँ अिछ। म ृु सोगे नि<strong>ह</strong> खिशयो ु <strong>ह</strong>ोइत अिछ। ख ुशी तँ तखन <strong>ह</strong>ोइत जखन ख ुशीककाज <strong>ह</strong>ोएत। भाय-स<strong>ह</strong>ाएव अप रामाएण, म<strong>ह</strong>ाभारत गबैत छला<strong>ह</strong>। संगे भजिनयो-कीतर्िनया ँक से<strong>ह</strong>ो सुतछला<strong>ह</strong>। आइ जखन दिनया ु ँ छोिड र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>ेँ तखन पा ँचटा भज िकअए नि<strong>ह</strong> संग कऽ िदअिन।”सुरकाकाक <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>दे</strong>वनन अवाक् भऽ गेला<strong>ह</strong>। म-मन <strong>िव</strong>चािर क<strong>ह</strong>लिखन- “का, सभ बाततँ समाजक व ुझैत नि<strong>ह</strong> छी त<strong>ह</strong>न ते किरयाकाका जेना-जेना करैत छिथ, से <strong>दे</strong>खै छी।”<strong>दे</strong>वननक बात सुिन सुरकाकाक मनमे एलिन जे भिरसक िकसुनलालकेँ नजिरमे एलै। मन ल<strong>ह</strong>रएलगलिन। जोरसँ तँ नि<strong>ह</strong> मुदा, आेसँ बजला<strong>ह</strong>- “सुआइत लोक ओकरा का क<strong>ह</strong>ै छै। जेरे <strong>दे</strong>खत ओरेबिरसत।” टाटक अढसँ िकसुनलालो सुरकाकाक बात सुनलिन। मुदा िकछु टोक-टाक नि<strong>ह</strong> केलिन। भजिनयाकेँ23


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बजवैले सुरकाका <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइत जोरसँ बजला<strong>ह</strong>- “िकसुन, भजिनया ऐठाम जाइ छी ताबे ऐठामक ओिरआनकर<strong>ह</strong>।”िकछु द ूर आग ू बढलापर मन पडलिन िक घिर ु गेला। सुर भायकेँ घ ुमैत <strong>दे</strong>िख िकसुनलालकेँ भेलिन जेभिरसक िकछु गंजन बाकी रि<strong>ह</strong> गेल से करैले घ ुमला<strong>ह</strong>। डोलैत छातीकेँ असिथर केलिन। मुदा भऽ गेलउटा। जि<strong>ह</strong>ना िकसुनलाक मन गंजन सुले मुआएल ति<strong>ह</strong>ना सुरो भायक िकसुनलालसँ प ूछैले मुआएल। लगमेआिब पुछलिखन- “िकसुन, समरथाइमे तँ साज-बाज बला भजन-िकतर्न सुनए छलौ ं मुदा, आब तँ म-मन गबैछी। अखन के सभ गबैया अिछ?”अपन पुछब सुिन िकसुनलाल उेिजत भऽ क<strong>ह</strong>लिखन- “आब की को कमी छै। एते िदन ढोल-पीप<strong>ह</strong>ीपरजीबछ भाय गबैत छला<strong>ह</strong>। गुणापर छीतन आ र ंगलाल िसंगा बजवैत छला<strong>ह</strong>। तीन ूकेँ भाय-स<strong>ह</strong>ाएबसँ अपेछाछलिन। तीन ू जी<strong>िव</strong>ते अिछ, तेँ तीन ू गोटेकेँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व आवक अिछ।”द ुन ू गोटे गप-सप ्प किरते र<strong>ह</strong>ित िक बा ँस-टे ंगारी रिख लेल<strong>ह</strong>ा आिब बाजल- “का, एक बेरक िखा क<strong>ह</strong>ैछी। भैयाक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ए। बाउ <strong>ह</strong>मरा लोकिनया ँ जाइले क<strong>ह</strong>लक। अपन मन विरआती जाइक र<strong>ह</strong>ए। िकऐकते रजकुमराक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ए। बे र<strong>ह</strong>ी। िब क<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> बिरआतीक पछोर लािग गेलौ ं। अख ुनका जेका ँ गाडी-सवारी थोडै र<strong>ह</strong>ै जे उतािड दइत। घरवारी ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँचलापर <strong>ह</strong>मरो िगनती भऽ गेल। भुजल बदाम, आ चूड़◌ाजलखै <strong>दे</strong>लक। लँगी ू िमरचाइ ते<strong>ह</strong>ेन कड़◌ू र<strong>ह</strong>ै जे ओि<strong>ह</strong> लाटमे ख ूब खेलौ ं। राितयोमे ख ूब खेलौ ं। गद्परगद ् भऽ गेल। अफिर गेलौ ं। मन <strong>ह</strong>ुअए जे ख ूब फिलगर <strong>िव</strong>छान <strong>ह</strong>ोइत तँ ओंघरा-ओंघरा सुिततौ ं। दलान छोटर<strong>ह</strong>ए। चेतन सभकेँ ते दलानपर अँटाबेश भऽ गेलै मुदा, बा सभकेँ जग<strong>ह</strong>े भेलै। पछाित घरवारी मालकघरसँ मालकेँ िनकािल ब<strong>ह</strong>रामे बाि <strong>दे</strong>लक आ ओि<strong>ह</strong>मे पुआर पसािर िबछान कऽ <strong>दे</strong>लक। ओछाइन <strong>दे</strong>िख मन ख ुशीभेल। एक कातमे पि<strong>ह</strong> जा कऽ जग<strong>ह</strong> पकिड लेलौ ं। कू राितमे घरबारी छौ ंड़◌ा सभ आिब टीकमे िचडिचडीआ <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे कबछुआ पा रगिड <strong>दे</strong>लक। लगवै काल ब ुझिलयै मुदा, जखन चुलचुलाए लगल िक नीन टुटल।बोरामे कसल धान जेका ँ पेट र<strong>ह</strong>ए। कुिरयवैबला <strong>ह</strong>ाथ द ुइयेटा र<strong>ह</strong>ए, आ कुिरआए सगरे <strong>दे</strong><strong>ह</strong>। उिठ कऽ ठाढभऽ िना ँसँ उपर कुिरयाबए लगलौ ं िक माथपर <strong>ह</strong>ाथ पडल। द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ <strong>दे</strong>िलयै िक सौ ँसे माथ मानी-चानी सुपारीजेका ँ बिझ ु पडल। टोबैत-टोबैत ओंगरी टीकपर गेल िक मौगीक खोपा जेका ँ बिझ ु पडल। एक भागसँिचडिचडी टीकमे छोडबी तँ दोसर िदस पकिड िलअए। ऐर सौ ँसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ो चुलचुलाइत र<strong>ह</strong>ए। तइपर सँ <strong>ह</strong>ुअएजे पेट फुिट जाएत। म<strong>ह</strong>ा-मोसिकलमे पिड गेलौ ं। तामस उिठ गेल। द ुन ू कान पकिड सत खेलौ ं जेबिरआती जाएब। मुदा फेिर मनमे आएल जे अगर <strong>ह</strong>म ककरो बिरआती जेबै तँ <strong>ह</strong>मरा के जाएत? जँबिरआती जाएत ते <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> कना <strong>ह</strong>एत? को िक ककरो फुसला कऽ मिदरमे ं जा, कए कऽ लेब आ पछाितपनचैतीमे लाठी खाएब। िब बिरआितये <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> के<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>एत?” <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>क गवा<strong>ह</strong> के <strong>ह</strong>एत? कि<strong>ह</strong>यो कोभगड़◌ा <strong>ह</strong>एत तँ पनचैती के करत। एक तँ सगरे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> चैत तइपर सँ <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> मन पिड गेल। <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> मनपिडते मनमे उपकल जे जाबे द ुख काटब ताबे बो<strong>ह</strong>ूक सुख कना <strong>ह</strong>एत?”मुी दैत किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “तो<strong>ह</strong>ूँ सभ िदनक ढ<strong>ह</strong>लेले-बकलेल रि<strong>ह</strong> गेलेँ। भैयाकेँ की क<strong>ह</strong>ै छ<strong>ह</strong>ुन से क<strong>ह</strong>ब<strong>ह</strong> ुन?”किरयाकाकाक बात सुिन लेल<strong>ह</strong>ाक मन चनीसँ <strong>ह</strong>िट भायक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>पर प<strong>ह</strong>ु ँचल बाजल- “जखन बाउ क<strong>ह</strong>लक जेलोकिनया ँ जइ<strong>ह</strong>ेँ, तखसँ आ ँगी-पेट साफ करैक मन भेल गामपर तँ फटलौ-पुरान आ मैलो-कुचैल पीि<strong>ह</strong>न लइछी। बिरआतीमे ते छौ ँडी सभ पी<strong>ह</strong>कािरये मारत। उसरा<strong>ह</strong>ा परतीपर सँ उस आिन माएकेँ क<strong>ह</strong>िलयै ख ूब नीकजेका ँ उसैन दइले। जखन उसैन <strong>दे</strong>लक आ सरेलै ते पोखिरक घाटपर जा कऽ ख ूब उर कऽ खीिचलौ ं। द ूठीमन अंगा फाटल र<strong>ह</strong>ए। माएकेँ सी दइले क<strong>ह</strong>िलयै। काकीसँ सुइया ँ आिन पुरना साडीक पािढसँ डोरा िनकािल सी<strong>िव</strong><strong>दे</strong>लक।”काजक ध ुमसा<strong>ह</strong>ी <strong>दे</strong>िख किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “अखन कते पछुआएल छ<strong>ह</strong> से<strong>ह</strong>ो ब ुझै छ<strong>ह</strong>क। जे क<strong>ह</strong>ैक छ<strong>ह</strong> सेझब <strong>दे</strong> क<strong>ह</strong>ुन?”24


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लेल<strong>ह</strong>ा- “<strong>ह</strong>ँ ते काका, <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>सँ द ू िदन पि<strong>ह</strong> रघ ुनी काका आिब बाउकेँ क<strong>ह</strong>लिखन जे जे<strong>ह</strong> बेटा-बेटी धिनककते<strong>ह</strong> तँ गरीबोकेँ । माए-बाप तँ माइये-बाप <strong>ह</strong>ोइत। सब<strong>ह</strong>क दय तँ भगवान एे र ंग ब छिथन।बेटा-बेटीक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>मे तँ सभकेँ एे र ंग मरथ <strong>ह</strong>ोइत अिछ। गामेमे िसंग<strong>ह</strong>िरया बाजा अिछ। एकटा सो<strong>ह</strong>नगरबजो भऽ जेत<strong>ह</strong> आ ओ<strong>ह</strong>ो बेचारा -र ंगलाल- समाजक संग खेबो करत आ <strong>ह</strong>ँिस-बािज कऽ िबताइयो लेत।”काकाक बात सुिन बाब ू क<strong>ह</strong>लकिन- “ओ-िसंगाबला तँ पैइयो लेत, से कतएसँ <strong>दे</strong>वइ।तइपर रघ ुनन काका क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>मरा संगे चल<strong>ह</strong>। कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वै जे समाजक काज िछये तेँ नि<strong>ह</strong> पान तँपानक डं िटयो लऽ कऽ काज सािर द<strong>ह</strong>क। पैया <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong> मुदा, खाइले ते <strong>दे</strong>त<strong>ह</strong>।”सए<strong>ह</strong> भेलइ। द ुआर लगैसँ पि<strong>ह</strong>, रेमे <strong>ह</strong>मरा कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लक जे वौआ, नाच <strong>दे</strong>खा <strong>दे</strong>वउ। तू ँ <strong>ह</strong>मरे लगरि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ेँ। जखन बर द ुआर लागल िक सौ ँसे गामक बिढया-सुिढया ुसभ चंगेड़◌ामे चिर-मुँ<strong>ह</strong>ा िदआरी बार भैयालग गीत गबैत र<strong>ह</strong>ए। जते ढेरबा आ समरथकी सभ र<strong>ह</strong>ए ओ पाछूमे <strong>ह</strong>ा ँ-<strong>ह</strong>ा, ँ <strong>ह</strong>ी ं -<strong>ह</strong>ी ं करैत र<strong>ह</strong>ए। चुपेचापर ंगलाल काका बीचमे सिया गेलिखन। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ पाछू-पाछू गेलौ ं। अार र<strong>ह</strong>बे करै िक एके-बेिर ख ूब जोरसँ िसंगाफूँिक <strong>दे</strong>लिखन। तते जोरसँ अवाज भेलै जे सभटा पड़◌ाएल। एे बेिर जे पड़◌ाएल िक ऐँडी-दोरी लगलै।एकटा खसल िक ओि<strong>ह</strong>पर भेडी जेका ँ खसए लगल। जि<strong>ह</strong>ना अक ढेरी लगबै काल पिथया-पिथये उपरसँ <strong>दे</strong>लजाइ छै, ति<strong>ह</strong>ना। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ बीचमे पिड गेलौ ं। ठा<strong>ह</strong>ाका मािर पुनः बाजल- “काका की क<strong>ह</strong>ब? दसटा सँ बेिसयेढेरबासँ अधवयस ू धिर तरोमे र<strong>ह</strong>ए आ उपरोमे। तते भारी लगै जे कए लगलौ ं।”मुी दैत किरयाकाका- “ध ुर ब ू िड, ऐ<strong>ह</strong> पुख।”“ताबे ते बे र<strong>ह</strong>ी की ...मुी दैत- “से िक को <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं टा कत र<strong>ह</strong>ी आिक तरमे पडल सभ कत र<strong>ह</strong>ए।”“आ उपरका?”“ओ सभ ते िखिखर जेका ँ <strong>ह</strong>ँसैत र<strong>ह</strong>ए। तेँ काका, ओ<strong>ह</strong>ो बेचारा आब चौथापमे अिछ। आब ते नबका-नबकाबैया बजी सभ भऽ गेल ओकरो कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वइ का।”सुर काका- “अा, तू ँ सभ एुरका काज सार<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म ओम ्<strong>ह</strong>र जाइ छी।” सुर काका <strong>िव</strong>दा भेला िककिरयो काकाकेँ मन पडलिन। बाजला<strong>ह</strong>- “भाय, क सुिन िलअ। एक गोटे छुिट जाएत।”“के?”“छीतन भाय।” एक िदनक बात मन पडल। अग<strong>ह</strong>न मास र<strong>ह</strong>ए। ध ुरझाड धन कटनी चलैत र<strong>ह</strong>ए। एे ठीन<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ र<strong>ह</strong>ी आ भइयो र<strong>ह</strong>िथ। <strong>ह</strong>ुनका जन र<strong>ह</strong>िन <strong>ह</strong>म अप कटैत र<strong>ह</strong>ी। करीब-बार<strong>ह</strong>-एक बजे िछयै। द ुन ूपरानी छीतन भाय सुगर <strong>ह</strong><strong>ह</strong>कार खसला<strong>ह</strong>ा खेतमे चरैले छोिड गुना भाय-स<strong>ह</strong>ाएब लग प<strong>ह</strong>ु ँचलिथ। काटलधान जे पसरल र<strong>ह</strong>ए ओि<strong>ह</strong>पर द ुन ू परानी बैिस गुना टुनटनबए लगला। भैया क<strong>ह</strong>लिन- “बटु, तमाकुल खाए लाए।”एलौ ं। ख ूब बिढया जेका ँ तमाकुल चुलौ ं। द ुन ू भाइयो खेलौ ं आ छीतकेँ <strong>दे</strong>िलयै। छीतन घरवालीकेँक<strong>ह</strong>लक- “भायक धानमे अप सब<strong>ह</strong>क साझी अिछ िक । पा ँचटा गीत सुना िदअ। द ुन ू परानी गुनापर गीतगबए लगला<strong>ह</strong>। से िक क<strong>ह</strong>ूँ भाय, <strong>ह</strong>ुअए जे द ुन ू गोटेकेँ <strong>ह</strong>ाथसँ उठा माथपर लऽ ली। ओ<strong>ह</strong>न िस<strong>ह</strong>सँ कि<strong>ह</strong>यो नि<strong>ह</strong>सुन छलौ, ं जे<strong>ह</strong>न सुनलौ ं। राजा भरथरी आ िपंगलाक गीित गौ र<strong>ह</strong>ए। बेचारा जी<strong>िव</strong>ते अिछ। ओ<strong>ह</strong>ू वेचाराकेँकि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वइ।”“बडविढया” कि<strong>ह</strong> सुरकाका आग ू बढला<strong>ह</strong>। जीबछक घर पि<strong>ह</strong> पडैत र<strong>ह</strong>ए। जीबछक ऐठाम प<strong>ह</strong>ु ँच जीबछकेँक<strong>ह</strong>लिखन- “भाय, रघ ू-भैया द ु िनया ँ छोिड <strong>दे</strong>लिन। अपन बाजाक संग चल<strong>ह</strong>।”25


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुरकाकाक बात सुिन घरवालीकेँ सोर पािड जीवछ क<strong>ह</strong>लक- “िगर<strong>ह</strong>त वौआ मिर गेलिखन। छौ ँड़◌ा सभकेँसोर पािडयौ। सभ बाप ूत जाएब।”बेटा-भाितजकेँ बजबए मुिनया ँ <strong>िव</strong>दा भेिल। सुरकाकाकेँ जीबछ क<strong>ह</strong>ए लगलिन- “भाय, एक िदनक गप क<strong>ह</strong>ैछी। माध मास र<strong>ह</strong>ए। शीतल<strong>ह</strong>री लागल र<strong>ह</strong>ए। जि<strong>ह</strong>ना िदन ति<strong>ह</strong>ना राित। िदमे नइ खे र<strong>ह</strong>ी। जाड़◌े बिझुपडए जे मिर जाएब। घ ुरले जर सिठ गेल। की डा<strong>ह</strong>ब से र<strong>ह</strong>वे करए। िबछानमे पुआर <strong>दे</strong> रि<strong>ह</strong>यै,बस ओतबे र<strong>ह</strong>ए। मन <strong>ह</strong>ुअए जे ओकरे जरा ली फेिर <strong>ह</strong>ुअए जे जखैन आिग िमझा जाएत तखन सुतब कतऽ।भुखे मन से<strong>ह</strong>ो छटपटाइत र<strong>ह</strong>ए। द ुन ू परानी िगर<strong>ह</strong>त बौआ अइठीन गेलौ ं। रघ ुनन बौआ करसीक बडका घ ुरमालक घरमे लगौ र<strong>ह</strong>िथ। अप बैसल र<strong>ह</strong>िथ। ि<strong>ह</strong>नका लग प<strong>ह</strong>ु ँचैक डेगे उठाए। जी-जॉित कऽखरी<strong>ह</strong>ासँ सोर पाडिलएिन। घ ुरे लगसँ क<strong>ह</strong>लिन ऐरे आव<strong>ह</strong>। गेलौ ं। खेबो केलौ ं आ मालेघरमे घ ुरे लगिबछान <strong>िव</strong>छा सुतबो केलौ ं। जँ किनयो कानमे भनक लागल र<strong>ह</strong>ैत तँ अप आिब जइतौ ं मुदा, अखैन तक सुन छलौ ं। चल ू-चल ू पीठेपर चलै छी।”ढोल-पीप<strong>ह</strong>ी लऽ जीवछ, गुना लऽ छीतन आ िसंगा लऽ र ंगलाल प<strong>ह</strong>ु ँच, अपन-अपन बाजा बजबए लगल। जि<strong>ह</strong>नाबेटीक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>मे सो<strong>ह</strong>नगर गीत गाओल जाइत, ति<strong>ह</strong>ना वाजाक मुँ<strong>ह</strong>सँ िनकलए लगल। घरे-अंगना नि<strong>ह</strong> गामकवातावरण म<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong> करए लगल। बाजाक ध ुनपर िकयो घ ुनघ ुना-घ ुनघ ुना गीित गबैत तँ िधया-प ूता नचैत। ब ूढ-ब ुढ़◌ास म-मन रघ ुननकेँ रण करैत तँ टूटैट संब ंध पिरवारक गाजर्न सभ <strong>दे</strong>खैत।धडफड़◌ाएल फोच भाय आिब <strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “डार स<strong>ह</strong>ाएब सभ िकछु तँ ओिरयान <strong>दे</strong>खै छीमुदा, “सरर, आ घी, क<strong>ह</strong>ा ँ अिछ?”फोच भायक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन उर <strong>दे</strong>लिखन- “किरयाकाका, सुरकाका सभ ओिरयान कऽ र<strong>ह</strong>ल छिथ। <strong>ह</strong>ुनकेउपर सभ भार छि। बजा कऽ पुिछ िलअ।”एकाएकी किरयाकाका, सुरकाका, लेल<strong>ह</strong>ा, बचन ू <strong>दे</strong>वनन लग ऐला<strong>ह</strong>। किरयाकाकाकेँ अ<strong>िव</strong>ते फोच भायपुछलिखन- “कारी-भाय, सभ काज तँ समटाएले बिझ ु पडैत अिछ मुदा, घी आ सरर, नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खै छी।”फोच भाय पा<strong>ह</strong>ी जमीारक मुँ<strong>ह</strong>लगुआ। ओना आब जमीारी अिछ आ जमीार। मुदा एक साएपा ँच बख र्क ढीला बाव ू जी<strong>िव</strong>ते छिथ। खेत-पथार तँ किम गेलिन मुदा, दरवारी चािल छन ्<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ेँ। अख भा ँग पीसै,पान लगबै, मािलश करै, संगे ट<strong>ह</strong>लै आ भानस करैले कर रखनि<strong>ह</strong> छिथ। वए<strong>ह</strong> संगे ट<strong>ह</strong>लैबला फोच भाय।फोच भायक ग सुिन किरयाकाकाक मन नाचए लगलिन। सुरकाका म-मन ख ुश <strong>ह</strong>ोइत जे भ <strong>ह</strong>मरानि<strong>ह</strong> पुछलिन। किरयाकाका मनमे अवए लगलिन जे आिखक ँ सोझमे <strong>दे</strong>खै छी जे िकयो ल<strong>ह</strong>ासकेँ धारमे फेकैतअिछ तँ िकयो धारक कातमे गारैत अिछ। िकयो आमक लकडीसँ जरवैत अिछ तँ िकयो बगुरसँ। िकयो संठी-गोइठासँ जरबैत अिछ ते िकयो मुँ<strong>ह</strong>मे आिग छुवा गाडैत अिछ। ति<strong>ह</strong> ठाम सरर आ घीउक कोन जरतअिछ।फोच भायक बात सुिन बचन ू बाजल- “फोच काका, अपन कएल काज क<strong>ह</strong>ै छी। नानी मिर गेिल। ओनामरैसँ तीिन िदन पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong>सँ द ुन ू माय-प ूत ओतै र<strong>ह</strong>ी। आिखक ँ <strong>दे</strong>खल नानाक गाछी अिछ। जइ साल अपन गाछी नइफडैत छलए। तइ साल चिल जाय छलौ ं। ख ूब मािर-धिस ु कऽ डेढ मास खाइ छलौ ं। तेसर साल जे कोसी नाशकेलक ओि<strong>ह</strong>मे मामाकेँ के क<strong>ह</strong>े जे इलाकाक गाछी-कलम, ब ँसवािर उपिट गेल। अंगनाक सभ नानीकेँ मुइ कतर<strong>ह</strong>ए आ मामा जरबैक लकडीले कत र<strong>ह</strong>िथ। कानब द ू र ंग बिझ ु पडए। जि<strong>ह</strong>ना एक ध ुनक गीत िभ-िभगवैयाक मुँ<strong>ह</strong>ेँ एे रमे गाओल जाइत। ति<strong>ह</strong>ना तँ मरैयोक अिछ। मामाक कानब सुिन लगमे जाए पुछिलएिन।तँ क<strong>ह</strong>लिन जे भािगन माए मिर गेली<strong>ह</strong> तेकर द ुख नि<strong>ह</strong> अिछ। द ुख तँ तखन <strong>ह</strong>ोइत अिछ जखन माए-बापकेँअछैत बेटा-बेटी मरैत। मुदा अपन जे प ूबिरया गाछी छलै ओ माइये-बाव ूक रोपल छलिन। बाल-बा जेका ँद ुन ू गोटे सेवा कऽ लगौ र<strong>ह</strong>िथ। उरवािर भाग एक-पाित ँ सर<strong>ह</strong>ी आम लगौ र<strong>ह</strong>िथ आ सौ ँसे कलम कलमीर<strong>ह</strong>ए। मुदा सर<strong>ह</strong>ी तँ सर<strong>ह</strong>ीये र<strong>ह</strong>ए। एकदम बडवडीया। किनयेँ-किनयेँटा आम <strong>ह</strong>ोय। त<strong>ह</strong>ूमे गोटे-गोटेमीठ <strong>ह</strong>ोय नइ तँ सभ खे। मुदा कलमीक चुनल र<strong>ह</strong>िन। अगते रो<strong>ह</strong>िणसँ गुलाब खास आ डोमा बै पकऽ लगए।26


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्जाबे सठवो करए तावे कृ भोग, लड़◌ूवा पाकब शु भऽ जाए। पीठेपर मालद<strong>ह</strong> पकए लगैत। मालद<strong>ह</strong>सठवो करै िक कलकितया पकए लगैत। पाल परक कलकितयासँ सभ साल आा पाविन <strong>ह</strong>ुअए। कलकितयासिठते फैजली मो<strong>ह</strong>र ठाकुर आ राइर पकए लगए। एि<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>साबकेँ <strong>दे</strong>िख पुछिलएिन ते क<strong>ह</strong>लिन जे वौआ सभ र ंगआमक जरत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जखन जारैिनक जरत <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong> ते कलमीक डािर कटैमे माय र् लगत<strong>ह</strong>। मुदासर<strong>ह</strong>ीमे से <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ँ सरि<strong>ह</strong>योमे तखन <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong> जखन कलिमये सन नरो आ सुअदगरो र<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>। जरनाकजरत चुियो आ मुरदो डा<strong>ह</strong>ैमे <strong>ह</strong>ेत<strong>ह</strong>। केबल जरबैए◌ेक काजटा तँ नि<strong>ह</strong> अिछ। मुइलाक बाद गाछोकउ <strong>ह</strong>ोइत अिछ। ति<strong>ह</strong> लेल तँ बडविडये नीक अिछ। मुदा कािट कऽ जरबैक बात तँ जँचल मुदा, उनि<strong>ह</strong> जँचल। <strong>ह</strong>ुनकर लगौल छलिन। अपना <strong>िव</strong>चारसँ लगौलिन। कोसीक <strong>िव</strong>कराल बािढसँ पि<strong>ह</strong> नाना मरल र<strong>ह</strong>िथ तेँ<strong>ह</strong>ुनका सुकाठ मा सर<strong>ह</strong>ी आमक लकड़◌ीसँ जराओल गेलिन। एक-एकटा गाछ पुरि<strong>ह</strong>तो-पाकेँ <strong>दे</strong>िलएिन। <strong>ह</strong>ुनका तँसोल<strong>ह</strong>ो आना गाछी रोपैक फल भेिट गेलिन। मुदा माएकेँ कोना जराएब आ की दान <strong>दे</strong>बइ। मामाक बात सुिनद ुखो भेल आ तामसो उठल। जखन छल तखन भोगलौ ं। अखन नइए तँ कानव िकअए? क<strong>ह</strong>िलएिन- “मामा जँकनलासँ द ुख भिगतै आ सुख भेिटतै ते एि<strong>ह</strong>ना ई दिनया ु ँ रि<strong>ह</strong>तै। अरे अंगनामे रख छी आ क छी। चल,ू<strong>ह</strong>मरा सभ लिर ू अिछ। खािध खिन ु गोर<strong>ह</strong>ोसँ जरबैक लिर ू अिछ आ सनिठयो-मजरसँ, सुकाठोसँ जरबैक लिर ू अिछआ कुकाठोसँ। अगवे वा ँसो-कडचीसँ।”बचन ूक बात सुिन सभ ठमकला<strong>ह</strong> मुदा, फोच भायकेँ तामस चिढ गेलिन। दा ँत पीसैत बजला<strong>ह</strong>- “साओनमेजनमल गीदर भादवमे आएल बािढ तँ क<strong>ह</strong>लक जे ऐ<strong>ह</strong>न बािढ <strong>दे</strong>खबे केल<strong>ह</strong>ु ँ। <strong>दे</strong>खैत-<strong>दे</strong>खैत दा ँत-पोन झिडगेल <strong>ह</strong>मर आ िसखवै छेँ तू ँ।”किरयाकाका सुरकाका िदस तकलिन। सुरकाका पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong>सँ किरयाकाका िदस <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>िथ। द ुन ू गोटे ँकेँफोच भाय ि◌ दससँ नजिर <strong>ह</strong>टल <strong>दे</strong>िख लेल<strong>ह</strong>ा फोच भायकेँ चो<strong>ह</strong>टैत बाजल- “फोच भैया, अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ ओतवे काल धिरभैया क<strong>ह</strong>ब जते काल अ<strong>ह</strong>ूँ छोट भाए ब ुझब। अ<strong>ह</strong>ा ँक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे <strong>ह</strong>जार पैआक कपड़◌ा, <strong>ह</strong>जार पैआ घडी आदस <strong>ह</strong>जारक मोवाइल अिछ। मुदा <strong>ह</strong>मरो िदस <strong>दे</strong>ख ू। रघ ूकाका आ <strong>दे</strong>व भायसँ <strong>ह</strong>मरो ओते अपेछा अिछ जतेअ<strong>ह</strong>ा ँकेँ अिछ। अ<strong>ह</strong>ा ँ क<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म पड़◌ा जाएब से बात नि<strong>ह</strong>। अंितम संार कइये कऽ जाएब। काज अ<strong>ह</strong>ा ँपिरवारक छी आ <strong>ह</strong>मरा पिरवारक। काज करए ऐठाम ऐलौ ं<strong>ह</strong>ेँ घरवारी जना आ<strong>दे</strong>श <strong>दे</strong>ता<strong>ह</strong> तना कऽ <strong>दे</strong>विन।अ<strong>ह</strong>ा ँ फुचफुचे की <strong>ह</strong>एत?”लेल<strong>ह</strong>ाक बात सुिन फोच भाय स<strong>ह</strong>मला<strong>ह</strong>। भाषा बदलैत बजला<strong>ह</strong>- “ऐ<strong>ह</strong>, िखिशया गेल<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>ू। दस गोटेजख एकठाम बैसलौ ं तख दस र ंगक गप चलत। ति<strong>ह</strong> लेल एते िबगडबाक कोन काज अिछ। ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>नछोट-छीन गपक लेल समाज टूिट जाइत। जि<strong>ह</strong>ना सभ एकठाम र<strong>ह</strong>ैत एल<strong>ह</strong>ु ँ<strong>ह</strong>ेँ ति<strong>ह</strong>ना आग ूओ र<strong>ह</strong>ब की ।”वातावरण ठंढ़◌ाइत <strong>दे</strong>िख सुर काका दरवासँ उिठ जीबछ लग प<strong>ह</strong>ु ँच, क<strong>ह</strong>लिखन- “बटगबनीक समए आएलजाइत अिछ। िधयान राखब।” कि<strong>ह</strong> दरवापर आिब किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “िकसुन, अखन बैसैक समए नि<strong>ह</strong>अिछ। बैसलासँ काज पछुआएत।”“<strong>ह</strong>ँ-<strong>ह</strong>ँ, से तँ ठीके” क<strong>ह</strong>ैत किरयाकाका उिठ गेला<strong>ह</strong>। किरयाकाकाकेँ उिठति<strong>ह</strong> एका-एकी कतेक गोटे उिठगेला<strong>ह</strong>। म-मन फोच भाय जरल जाइत र<strong>ह</strong>िथ। ठोर पटपटबैत- “जकरा जे मन फुडै छै से करैए। बजैक ठेकान आ बाप-दादाक कएल काजक।”दरवापर सँ उिठ फोच भाय आ ंगन िदिश ट<strong>ह</strong>िल गेला<strong>ह</strong>। मनमे अर उठल र<strong>ह</strong>िन। भेल काज -जना चचरीबनाएव- सभपर नजिर-गड़◌ा-गड़◌ा <strong>दे</strong>खए लगलिथ जे कतऽ िक गल्ती अिछ। मुदा नजिर गल्तीक जिडपरजाइते र<strong>ह</strong>िन। जँ से जइतिन तँ इ<strong>ह</strong>ो बात बिझतिथ ु जे “गल्ती, ओ<strong>ह</strong>न वा पैदा करैत अिछ जेचलिनमे र<strong>ह</strong>ैत अिछ नि<strong>ह</strong> िक आग ूक ामे। दरवाक डेिढयापर चंचल चचरी बनवैत र<strong>ह</strong>ए आ बौकू सावेकजौर ब ँटैत र<strong>ह</strong>ए। आिख ँ गुडिर फोच भाय चचरीक लाई-चौड़◌ाइ <strong>दे</strong>खए लगलिथ। फा बैसवैत मुी दैतचंचल क<strong>ह</strong>लकिन- “नजिर लगा <strong>दे</strong>वइ, भैया?” चंचलक मुी फोच भायक छातीमे म<strong>ह</strong>ुराएल तीर जेका ँलगलिन। िकछु बोकरए चा<strong>ह</strong>लिथ िक ति<strong>ह</strong> काल उरवािर टोलमे जोरसँ <strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ोइत सुनलिखन। जए जे िकयोर<strong>ह</strong>िथ कान ठाढ कऽ सुनए लगलिथ। <strong>ह</strong>ाक कारण र<strong>ह</strong>ै अढ़◌ूिलया आपरािजतक झगड़◌ा।27


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्रध ुननक िदयादक भिगनमान म<strong>ह</strong>रक पिरवार। तीिन पुसँ म<strong>ह</strong>र एि<strong>ह</strong> गाममे। बाबे आ<strong>िव</strong> सासुरमेबसल र<strong>ह</strong>िन। मुदा जे म<strong>ह</strong>रो पिरवारक िछयै ओ<strong>ह</strong>ो िदया<strong>दे</strong> जेका ँ काज-उममे संग-साथ दइत। पैछला <strong>ह</strong>ाटलौफामे म<strong>ह</strong>र बीस <strong>ह</strong>जारमे गाए बेचलक। ओि<strong>ह</strong>सँ नीक बगलेक गाममे तीस <strong>ह</strong>जारमे टोि<strong>ह</strong>या गेलइ। पनर<strong>ह</strong>िदनक समए बना पैयाक ओिरयान करए लगल। ि<strong>ह</strong>साब जोड जे बीस <strong>ह</strong>जारमे गाए िबकाएल बोक पोिसनदारक<strong>ह</strong>लक जे द ुन ू बा बेिच <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ गाइये पोसब। बा पोसब तँ ओि<strong>ह</strong> पोिसनदारक लेल अिछ जे खेतीयो करैत<strong>ह</strong>ुअए। जि<strong>ह</strong>ना सभ िदन, नवका कारमे बैसिन<strong>ह</strong>ारकेँ आन <strong>ह</strong>ोइत ति<strong>ह</strong>ना नव बडद जोित<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>रवा<strong>ह</strong>केँ । िगयर बदलैक काज आ ीड कम बेसी करैक। र<strong>ह</strong>वो िकअए करतै, अपन-अपन खेतक याा बीचमे कतौद ू-बी-तीिन-बी नि<strong>ह</strong> पडैत। जि<strong>ह</strong> चािलमे जोतए चा<strong>ह</strong>ब ओि<strong>ह</strong> चािलमे <strong>ह</strong>र लािध िदऔ। एे बेर खोलै बेिरमेलद<strong>ह</strong>ा िछटकवैक काज। बेचारा पोिसिन<strong>ह</strong>ारकेँ खेती नइ छै। छोट पँजीकेँ ू पैघ बनवैक काज कऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ।मुदा ओ<strong>ह</strong>ी वेचाराकेँ की दोख <strong>दे</strong>वै, जइतै तँ पिछले <strong>ह</strong>ाट मुदा, बीमारीक चरमे तेना पडल अिछ जे द ुन ू बो<strong>ह</strong>िल गेलै। वेचाराक बड सुर <strong>िव</strong>चार छै। अपन ढेआर गाए (उािदत पँजी) ू भऽ जेतैक। समयक फेिर<strong>दे</strong>िख म<strong>ह</strong>र बीसो <strong>ह</strong>जार पैआ <strong>दे</strong>वालमे तख्ता <strong>दे</strong>ल आलमारीक मे रिख <strong>दे</strong>लक। ख ुा रैक। रैकपरिसफ र् भागवत, <strong>दे</strong>वी भागवत, सुखसागर, योगविश, कबीर मुर, बाइिबल, कुरान आ कृ-उव संवाद धिर।कृ-उव संवादमे बीसो <strong>ह</strong>जारीक ट पामे दऽ दऽ सैंित कऽ राखल। काि िदनमे सो<strong>ह</strong>न आ<strong>िव</strong> म<strong>ह</strong>रमाएकेँ कि<strong>ह</strong> कृ-उव संवाद लऽ गेल। उनटा कऽ <strong>दे</strong>खैक काजे नि<strong>ह</strong>। अ<strong>िव</strong>ासक कतौ गंधे नि<strong>ह</strong>।सा ँझमे जखन म<strong>ह</strong>र लालटेन लेिस िन कालए गेल तँ कृ-उव संवाद नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खलक। मनमे श ंका भेलै।मुदा चोरीक श ंका नइ भेलै। लगातार द ुन ू गोटेक बीच पोथीक लेन-<strong>दे</strong>न <strong>ह</strong>ोइत। माएकेँ पुछलक- “माए,सो<strong>ह</strong>न भाय िकताबो लऽ गेल छिथ ।”“<strong>ह</strong>ँ।”“िकछु पोथीमे छेलैि<strong>ह</strong>यो?”“खोिल कऽ क<strong>ह</strong>ा ँ <strong>दे</strong>िखिलयै।”म<strong>ह</strong>र गु भऽ गेल। मनमे एलै, अख जा कऽ बिझ ु ली। फेिर दोसर मन क<strong>ह</strong>लकै- “पाइयक मामलामेराित कऽ नि<strong>ह</strong> जाएब, नीक। आग ूमे लालटेन रिख वैिस गेल। मुदा मनकेँ अार दावए लगलै। सोग बढएलगलै। माएकेँ क<strong>ह</strong>लक- “माए, मन नीक लगैए। खाएव।”जोर करैसँ पि<strong>ह</strong> माइयक मनमे आइिल भोजन तँ नीक मनक िछयै। अधला मनक तँ ओ.......। सोिचपुतो<strong>ह</strong>ू-अढ़◌ूिलयाकेँ क<strong>ह</strong>लिन - “किनया, ँ बौऔक मन दबे छै <strong>ह</strong>मरो -बेटे द ुखसँ द ुख जनमैत- खाइक मन नइ<strong>ह</strong>ोइए।” मुदा, पुरनकी पुतो<strong>ह</strong>ू थोड़◌े नवकी पुतो<strong>ह</strong>ूकेँ झझकािर कऽ उर <strong>दे</strong>लकिन- “चु◌ुि लगमे जखनअधपू भऽ गेलौ ं। तखन ि<strong>ह</strong>नकर मन खराब भेलिन। <strong>ह</strong>ोइताए <strong>ह</strong>मरा तँ भऽ गेलिन ि<strong>ह</strong>नके। एक ताव लगतैतरकािरयो भइये गेल। रोटी पि<strong>ह</strong> पका छलौ ं। खि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>िथ भोरे। तखन मन नीक <strong>ह</strong>ेतिन।” मुदा,फेिर वेचारीक मनमे पी आ पुतो<strong>ह</strong>ूक प आिब वैिस गेलिन। िजनकाले भानस केलौ ं से जखन खेबे करता<strong>ह</strong> तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी.....। ओि<strong>ह</strong>ना झािप ँ कऽ सभ िकछु रािख <strong>दे</strong>वै। सबेरे जख म<strong>ह</strong>र सुनलिन। जे रघ ुनी भैयामिर गेला<strong>ह</strong>। तख आिब दरबापर म ूडी झ ुका कातमे बैिस गेल। सभकेँ <strong>ह</strong>ोइत जे गाममे सभसँ बेसी द ुखम<strong>ह</strong>रे कऽ भऽ र<strong>ह</strong>ल छैक। असीम द ुख। सेर-समा ंग द ुन ूक। माइयो माछूसँ गेलिखन। खाली आ ंगन <strong>दे</strong>िखअढ़◌ूिलयाकेँ भुखे नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल गेलिन। बेचारी चािरटा रोटी आ घेराक भुिजया लऽ खाए लगली<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong> कालअपरािजत आिब अढ़◌ूिलयाकेँ डेिढयेपर सँ िचकरल- “किनया, ँ काकी गेलिखन।”मुँ<strong>ह</strong>मे घेरा-रोटी िचबबैत अढ़◌ूिलया बाजिल। मुँ<strong>ह</strong> भारी <strong>दे</strong>िख अपरािजत ससिर कऽ आ ंगन आिब गेली<strong>ह</strong> तँ<strong>दे</strong>खलिन जे बीचे द ुआिरपर केवाड लग बैिस <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ खाइत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना किरया भे कटलासँ एे बेिरसनसना कऽ बीख चिढ जाइत, ति<strong>ह</strong>ना अपरािजतकेँ चिढ गेलिन। मुदा िनधोखसँ अढ़◌ूिलया चपा-चैप चपजाइत। जे अढ़◌ूिलयाक मुँ<strong>ह</strong> चलै ते अपरािजतकेँ तरसँ खौ ंत चढैत। अढ़◌ूिलया बिझ ु गेली जे जँ क<strong>ह</strong>ी ंसरेरा मा <strong>ह</strong>ा केलिन तँ सीपर पकड़◌ा जाएब से नि<strong>ह</strong> तँ जाबे मुँ<strong>ह</strong> खोलिथ-खोलिथ ताबे थारी अखािर कऽरिख <strong>दे</strong>वइ। वरदाससँ ब<strong>ह</strong>ार <strong>ह</strong>ोइते झपटैत अपरािजत बाजिल- “आ ँइ गे िनर<strong>िव</strong>चारी तोरा को गरमेलाज छौ िक ?”28


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अखन धिर अढ़◌ूिलया मुँ<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> खोललक। थारी मािज ँ अँिठ फेिर <strong>ह</strong>ाथ धोइ लोटा रिख उर <strong>दे</strong>लक- “ि<strong>ह</strong>नकाबड लाज छि। जे झ ूठ-म ूठ कऽ बझा कऽ अलबट जोडै़ छिथ। <strong>ह</strong>मरे को गरमे लाज अिछ। ब ूढभऽ कऽ ई झ ूठ बजै छिथ से बडविढया, <strong>ह</strong>म बड िनरली।”“ऐँ गे तोरा एतबो <strong>िव</strong>चार छौ जे जाबे अँगनासँ ल<strong>ह</strong>ास उठलै ताबे मुँ<strong>ह</strong>मे अ िकअए <strong>दे</strong>लौ ं। पि<strong>ह</strong>अंगना-घर किरतेँ तखन भानस-भात किरतेँ ।”“ि<strong>ह</strong>नका िदयादी छिन िक <strong>ह</strong>मरा। <strong>ह</strong>म भिगनमान छी। लोकक स<strong>ह</strong>ोदरो भाए अनतए र<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>रान भऽ जाइ छैआ द ूरोक लोक लगमे र<strong>ह</strong> अन भऽ जाइ छै। <strong>ह</strong>मरा कोन अंगना-घर करैक काज अिछ।”अढ़◌ूिलयाक बात अपरािजतकेँ बेसार कऽ <strong>दे</strong>लक। बाजिल- “जे<strong>ह</strong> कुल-ख ुट र<strong>ह</strong>तौ ते<strong>ह</strong> बिधयोु<strong>ह</strong>ेतौ?”कुल-खनदानक उपराग बिझ ु अढ़◌ूिलया बेसार भऽ बाजिल- “यए<strong>ह</strong> जँ बड नीक कुल-खनदानक छिथ तँ क<strong>ह</strong>ा ँभेलिन जे म जेका ँ चुपचाप लगमे अ<strong>िव</strong>तिथ। खाित <strong>दे</strong>िखतिथ तँ पुइछ िलतिथ जे किनया ँ एना िकअए करैछी। राितमे खे र<strong>ह</strong>ी से ब ुझैक काज ि<strong>ह</strong>नका नि<strong>ह</strong> भेलिन मुदा, छुछे उप<strong>दे</strong>श दइले चिल एल<strong>ह</strong>ँ। ु अपनकाज आिख-म ँ िन ू कऽ करैत रि<strong>ह</strong>तिथ, <strong>ह</strong>मरा टोकैक जरत िकअए भेलिन।”मुदा अपरािजतो अप सीमामे र<strong>ह</strong>िथ तेँ वोलीमे गरमी र<strong>ह</strong>बे करिन। अधोबात अढ़◌ूिलयाक नि<strong>ह</strong> सुनलिन,अप बजैमे बेताल र<strong>ह</strong>िथ। मुदा मनमे श ंका उठलिन जे <strong>ह</strong>ो-न-<strong>ह</strong>ो अखन ऐकरे अंगनामे िछयै, को दोखेलगा िदअए। रसे-रसे पाछु मुँ<strong>ह</strong>ेँ डेगो उठबैत आ द ूरीक ि<strong>ह</strong>सावसँ बोिलयोमे जोर दैत। मुदा भऽ गेलइकोनादन। एे-द ुइये टोलक िधयो-प ूता स<strong>ह</strong>िट-स<strong>ह</strong>िट आवए लगल। ति<strong>ह</strong>ना जिन-जाइितओक ढबाि<strong>ह</strong> लािग गेल।िचपडी पाथैत मि<strong>ह</strong>नाथपुरवाली गोबराएले <strong>ह</strong>ाथे प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong>ना फुल तोडए जाइत नवानीवाली फुलडाली नि<strong>ह</strong>प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। सभसँ कमाल नरवाली केलिन। खाइले बेटा कत र<strong>ह</strong>ै ओकरा आरो चािर थापर उपरसँ लगा फनकैतप<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong>ना लखरवाली िखिसया कऽ बेटाक आग ूमे भात-दािलक बरत (जि<strong>ह</strong>मे भानस <strong>ह</strong>ोइत) रिख,अपनाकेँ पछुआइत बिझ ु लफडल प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। <strong>िव</strong>िच भऽ गेलइ। सभ अप-अप फुड अपन-अपन <strong>िव</strong>रोधीकेँिचारी दऽ दऽ गिरअबैत। केयो ककरो बात सुले तैयार नि<strong>ह</strong>। मुदा बजैत-बजैत मुँ<strong>ह</strong> द ुखे आिक बिधुजग आे-आे <strong>ह</strong>ा कम <strong>ह</strong>ुअए लगलै। कम <strong>ह</strong>ोएत-<strong>ह</strong>ोएत <strong>ह</strong>ा सोल<strong>ह</strong>ी शा भऽ गेल। मुदा तरे-तरकोना कौना द ू पाटी बिन शवाणक तैयारी करए लागिल। मुदा खलीफा िकर<strong>ह</strong>ु ँ नि<strong>ह</strong>। अखन धिर प ूबािरपारवाली दादी आ पछवािरपार वाली दादीकेँ सभ अपन-अपन अगुआ ब ुझैत। अगुआइ करैक बिधयो ु छि। मुदाप ूवािरपार वाली एि<strong>ह</strong> द ुआरे नि<strong>ह</strong> प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong> जे चािरमे िदनसँ दिखत ु छिथ। आइ एकादशी कोना छोिडतिथ।<strong>िव</strong>छानसँ उठैक <strong>ह</strong>ोश नि<strong>ह</strong>। ति<strong>ह</strong>ना पछवािरपार वाली अपना घरवलाकेँ डेढ बीघा जमीनक िजनगी ब ुझा द ुन ू परानीअप मालक गोवर आ बे प<strong>ह</strong>र एक बेिर चारागा<strong>ह</strong> जा एक िछा आरो लऽ अत। सए<strong>ह</strong> अले गेल र<strong>ह</strong>ए।जि<strong>ह</strong>सँ गामक िकछु गोटे कुी-चािल करैत। मुदा दािदयो पाछु घिर ु कऽ <strong>दे</strong>खए वाली नि<strong>ह</strong>। जख किनयोभनक लिग जािन जे फलनी-िचनली बाजल तँ अंगना प<strong>ह</strong>ँच ु उपराग दऽ अबैत। आब क<strong>ह</strong>ा ँ िकयो गोवर िबछनीक<strong>ह</strong>ै छै।आ ंगनसँ ट<strong>ह</strong>लैत आ<strong>िव</strong> फोच भाय चचरी लग प<strong>ह</strong>ु ँच आिख ँ दौड़◌ा-दौड़◌ा नाप-जोख करए लगला<strong>ह</strong>। मुदा काजअधखड़◌ुए तेँ गरे अँटिन। काजक दिनया ु ँमे अपन अँटावेश नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख वाद-<strong>िव</strong>वादक दिनया ु ँमे प<strong>ह</strong>ु ँच बत<strong>ह</strong>ूँ केँपुछलिखन- “कतेटा चचरी बनत?”डोरी फेपर रिख आग ूमे ओंगरीक न<strong>ह</strong>सँ चे दैत बत<strong>ह</strong>ू बाजल- “अइठीन तक।”“झ ुझ ुआन बिझ ु पडै छौ।”“से की?”29


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्“साढ़◌े तीन <strong>ह</strong>ाथ तँ सए<strong>ह</strong> भेल। तेकर वाद जँ एो बीत आग ू-पाछु नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>त से के<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>एत?”फोच भायक बात सुिन बत<strong>ह</strong>ू गु भऽ गेल। कातमे ठाढ भऽ लेल<strong>ह</strong>ा सभ बात सुत। मुदा एि<strong>ह</strong> आशामेअखन चुप र<strong>ह</strong>ए जे िजनकासँ गप करैत छिथ पि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुनकर जबाव सुिन लेब। जँ अप सक्षम वाद-<strong>िव</strong>वादकऽ सकिथ तँ सवो र्म। नि<strong>ह</strong> तँ जखन ऐठाम छी तँ ओते द ूर धिर कोना बत<strong>ह</strong>ा भैयाकेँ पाछु <strong>ह</strong>ुअए <strong>दे</strong>ब।बत<strong>ह</strong>ूकेँ चुप <strong>दे</strong>िख लेल<strong>ह</strong>ा बाजल- “फोच भैया, अ<strong>ह</strong>ा ँसे अिधक उमेरक बत<strong>ह</strong>ा भैया शरीर धिन ु र<strong>ह</strong>ल छिथ,ति<strong>ह</strong>कालमे एतवो ब ुझिलयै जे िजनका जि<strong>ह</strong> काजक लिर ू अिछ से ति<strong>ह</strong>मे स<strong>ह</strong>योग करिथ। तइ कालमे अपनको कतर् नि<strong>ह</strong> मुदा.......। अखन धिर िजनगीमे कते चचरी बलौ ं आ कते मुरदा जरौलौ ं<strong>ह</strong>ेँ। <strong>ह</strong>ँ ई बातजर अिछ जे गोिट-पंङरा जँ जरौ <strong>ह</strong>एब तँ ओ<strong>ह</strong>न मुरदा िजनका चचरीक जरते नि<strong>ह</strong> भेल। पलंगपर उठाअसमसान प<strong>ह</strong>ु ँचै छिथ। चचरीक ूलमे पढलौ ं <strong>ह</strong>म आ ि<strong>ह</strong>साब विझ ु गेिलयै अ<strong>ह</strong>ा ँ।”लेल<strong>ह</strong>ाक बात सुिन फोच भाय ितलिमला गेला<strong>ह</strong>। ोधसँ आिखमे ँ र एलिन आिक डरसँ, ई बात लेल<strong>ह</strong>ा नि<strong>ह</strong>बिझ ु सकल। अिगला गप सुले कान पािथ <strong>दे</strong>लक। मुदा को नि<strong>ह</strong> अबैत <strong>दे</strong>िख बाजल- “पचासो ओ<strong>ह</strong>नमुरदा डा<strong>ह</strong> छी वा गार छी जेकरा चािर गोटे बदला द ू गोटे पिथयामे उठा सीक लगा, वा ँसक ढाठपर उठाअंगनासँ असमसान लऽ गेल छी। ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न की सभ के छी से क<strong>ह</strong>ैक अखन समए नि<strong>ह</strong> अिछ। नि<strong>ह</strong> तँ......।”आ ँगनसँ पटपटाइत दरवापर आिब <strong>दे</strong>वननकेँ द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ जोिड क<strong>ह</strong>लिखन- “किठआरीक <strong>ह</strong>मरो <strong>ह</strong>ािजरी।”“बेस-बेस। गेल जाओ। एतवे की कम िछयै।”दरवापर सँ फोच भाय <strong>िव</strong>दा तँ भऽ गेला<strong>ह</strong>। मुदा मनमे अर-<strong>िव</strong><strong>ह</strong>ािड उठए लगलिन। आग ू मुँ<strong>ह</strong>े डेगे उठिन। पाछु घिर ु बेिर-बेिर तकिथ।अरथी उठवैक लेल आ किठआरी जाइ लेल घोल-फचा <strong>ह</strong>ुअए लगल। जिनजाित आ िधया-प ूताक झ ुण ्डबाजाक लोभे आग ू-आ<strong>िव</strong>-आ<strong>िव</strong> ठाढ भऽ गेल। िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे अपन पियो धिर असमसान नि<strong>ह</strong> जाएततँ िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे िजनका बेटा नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छिन <strong>ह</strong>ुनका तँ पिये आिग दइत छिथ। कोना मना<strong>ह</strong>ी कएलजाएत। ति<strong>ह</strong>ना िधया-प ूताक संब ंधमे से<strong>ह</strong>ो उठैत जे ई तँ अिम संार कम र् छी जि<strong>ह</strong>मे खािध ख ुनलजाएत, लकडी कािट जराओल जाएत। ति<strong>ह</strong>मे िधया-प ूता अरे जा कऽ की करत। मुदा संारे संारपैदा करैत अिछ। अरथीक मुँ<strong>ह</strong>मे आिग लगाएवे संार छी। जेकर जरत ककरा नि<strong>ह</strong> छैक? आज ुकिधये-प ूते काि ज ुआन बिन करत। तेँ ओकरा काजसँ <strong>िव</strong>मुख करव उिचत नि<strong>ह</strong>। मुदा काज -मुदा र्जराएब- जतेटा अिछ, जते लोकसँ कएल जाएत ततवे लोक चा<strong>ह</strong>ी। फेिर एे लोकक काज कोन छै?फेिर बाजा-ब ूजीक कोन काज अिछ? काज केवल मुर<strong>दे</strong> जराएब टा छी आिक बेटी जेका ँ एक ठामसँ दोसर ठामप<strong>ह</strong>ु ँचयबो छी। इर बाजा गडगड़◌ाइत। र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक सो<strong>ह</strong>र, र ंग-<strong>िव</strong>र ंग द ुआिर िनकािल, वटगबनीक िर<strong>ह</strong>लसलम-मन चलैत। जि<strong>ह</strong>ना तरे-तर किरयाकाकाकेँ ति<strong>ह</strong>ना सुर काकाकेँ छातीक पसीना गोलगलाकेँ िभ जबैत।मन घोर-घोर द ुन ूक। द ुन ूकेँ अपन मन <strong>ह</strong>ािर मािन गेलिन। स<strong>ह</strong>योगीक जरत पडलिन मुदा, स<strong>ह</strong>योगी के?किरयाकाकाक नजिर सुर भायपर आ सुकाकाक नजिर िकसुनपर अपन-अपन जग<strong>ह</strong>सँ उिठ आिखक ँ इशाराचौमासक आिडपर <strong>दे</strong>लिन। आग ू-पाछू द ुन ू गोटे चौमासक आिड िदिश चािर डेग बढ़◌ौलिन िक पाछुसँ लेल<strong>ह</strong>ाटोकलकिन- “काका कतऽ ससरल जाइ िछयै। काज अिछ ऐठाम आ अ<strong>ह</strong>ा ँ <strong>िव</strong>दा भेलौ ं बाध िदिश? लेल<strong>ह</strong>ाक बातद ुन ू गोटेक करेजकेँ छेिद <strong>दे</strong>लकिन। छटपटाइत मन क<strong>ह</strong>लकिन- “ते<strong>ह</strong>ेन उफािट ँ टोिक <strong>दे</strong>लक जे, िक <strong>िव</strong>चार<strong>ह</strong>एत की नि<strong>ह</strong>। मुदा दरवारमे जि<strong>ह</strong>ना िभखम ंगाक <strong>िव</strong>जकल मन र<strong>ह</strong>ैत ति<strong>ह</strong>ना द ुन ू गोटेक र<strong>ह</strong>िन। कठ<strong>ह</strong>ँसी <strong>ह</strong>ँसी<strong>ह</strong>ँिस द ुन ू गोटे संगि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>लिखन- “जमात करे करामात? वौआ। तो<strong>ह</strong>ूँ इरे आब<strong>ह</strong>?”तीन ू गोटे चौमासक आिडपर वैिस काजक समीक्षा करए लगला<strong>ह</strong>। मुदा, मुदा र् जराएव आ किठआरी जाएब द ू भेल। िकछु गोटेकेँ लकडी कटैसँ खािध धिर ख ुनए पडत। िकछु गोटे ओि<strong>ह</strong>ना म ूडी गोित कऽ शोकमता<strong>ह</strong>। सवा प<strong>ह</strong>र मुरदा जरैमे लगै छै तइपर सँ जारन काटै, फाडैसँ लऽ कऽ अिछया सजाएब धिर अिछ।घरोपर कते खटनी भेिल अिछ। ओ<strong>ह</strong>ूना द ू घ ंटा खटलाक बाद िकछु खाइ-पीवैक मन <strong>ह</strong>ोइ छै। <strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong>मे लेल<strong>ह</strong>ाटपकल- “ओइ जग<strong>ह</strong>पर खाइक मन <strong>ह</strong>एत?”30


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुरलाल- “ध ुर ब ू िड, सब िदन आिडये-ध ुर, गािछये-<strong>िव</strong>रछीमे खाइछेँ से <strong>िव</strong>सिर गेल<strong>ह</strong>ी।”मुँ<strong>ह</strong> सकुचबैत लेल<strong>ह</strong>ाक मन लेल<strong>ह</strong>ाकेँ क<strong>ह</strong>लकै- “अरे बजलौ ं।”तीन ू गोटे <strong>िव</strong>चारलिन जे पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> घरवारी (जे जरबए नि<strong>ह</strong> जेती) केँ जनाए िदअ◌ौन जे कमसँ कम द ू बेरचा<strong>ह</strong> आ लोकक ि<strong>ह</strong>साबसँ सुखल जलखै आ पािन पठा दिथ। अप सभ वारीक र<strong>ह</strong>ब जेकरा जते मे<strong>ह</strong>नत<strong>ह</strong>ेतै ओकरा ओते अ<strong>ह</strong>गर कऽ <strong>दे</strong>वइ। मुदा नि<strong>ह</strong> लऽ गे तँ एकटा आफद <strong>ह</strong>एत जाबे िध या-प ूताक पेट भरलर<strong>ह</strong>तै ताबे नाचत। जख पेट कुलकुलेतै िक घर िदिश <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>एत। िबना <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोनि<strong>ह</strong> भनसा घरप<strong>ह</strong>ु ँच जाएत। तेँ ओकरो तँ घेिर कऽ रिख नचबैक अिछ। िकछु गोटे ऐ<strong>ह</strong>न जर छिथ जे मुँ<strong>ह</strong>मे िकछु नि<strong>ह</strong>लेता। लेवो कोना करता। एक िजनगीक ओ<strong>ह</strong>न सीमान छी जे सोझाक छी। तेँ <strong>ह</strong>टल वा बाइस कऽआनवो उिचत नि<strong>ह</strong>। सुर काकाक मनमे उठलिन-सीमानक <strong>िव</strong> वाद तँ द ू खेत, द ू गाम, द ू दिनया ु ँ भऽ जाइत।िकयो म ृुकेँ ख ुशीसँ छाती लगबैत छिथ तँ िकयो कात-कलपैत। शुभ काज तँ खाइत-पीवैत <strong>ह</strong>एब नीक।मुँ<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ँसी िनकललिन िक ति<strong>ह</strong> बीच लेल<strong>ह</strong>ाक नजिर मुँ<strong>ह</strong>पर पडलिन। मुी <strong>दे</strong>िख अपपर श ंका भेलै जे फेिर तँ िकछु <strong>ह</strong>ूसल। मुदा अ<strong>ह</strong>ं जगलै बाजल- “काका, जते अबेर करब औते अबेर <strong>ह</strong>एत। अबेर भे कतेगोटे बीमार पडत।तीन ू गोटे वाडीसँ दरवापर आिब एे बेिर क<strong>ह</strong>लिखन- “राम-नाम स छी।”आि<strong>ह</strong> रे बा! फेिर चचरी लग <strong>ह</strong>ुित शु भेल। केयो वजैत जे जीवैतमे काकाक उपकारक बदला नि<strong>ह</strong>दऽ सकिलएिन, तेँ उठाएब? िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे काका की वाबा की भैया <strong>ह</strong>मरो माए-वाब ूकेँ उठौ र<strong>ह</strong>िथ, तेँउठाएब। िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे बड बेरपर पैया सार र<strong>ह</strong>िथ तेँ अपन कजर् चुकाएव? आिडपर गप सुिनलेल<strong>ह</strong>ोमे पावर एलै। <strong>ह</strong>ुितयाकेँ द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे इशारा दैत क<strong>ह</strong>लक- “सु जाइ जउ काी लगा कऽ उठ<strong>िव</strong>अ ते एक भु भे दरद <strong>ह</strong>ेतिन।”लेल<strong>ह</strong>ाक <strong>िव</strong>चार सभ मािन चािर गोटे चचरी उठबै बावा लग प<strong>ह</strong>ँचल। ु चचरी लग प<strong>ह</strong>ँचते ु जना एे वेिर सब<strong>ह</strong>कमुँ<strong>ह</strong> च<strong>ह</strong>ा उठल। रघ ुनन नि<strong>ह</strong> रघ ुननक अरथी उिठ र<strong>ह</strong>ल छिन। सुभा आिख, ँ कोिशक ओि<strong>ह</strong> धारा सदृ ब<strong>ह</strong>एलगलिन जे प<strong>ह</strong>ाडक झरना <strong>ह</strong>ोइत समतल जमीनपर आ<strong>िव</strong> अनवरत चलैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ।आ ंगनसँ िनकिलति<strong>ह</strong> एक िदिश “राम-नाम स छी? तँ दोसर िदिश श<strong>ह</strong>नाइपर बि<strong>ह</strong>िनक <strong>िव</strong>दाइक ध ुन। यए<strong>ह</strong>तँ सुख-द ुखक जग<strong>ह</strong> दिनया ु ँ छी। घरक मु<strong>ह</strong>थिरपर एक िदस किरयाकाका आ दोसर िदस सुरकाका ढाढ भऽअंितम णाम कऽ आग ू बढ़◌ौलकिन। ति<strong>ह</strong> पाछु <strong>दे</strong>वनक <strong>ह</strong>ाथमे आिग दऽ <strong>िव</strong>दा केलिन। ति<strong>ह</strong> पाछु बिरयाती सिजगेल। सभ बिरयातीकेँ िनकललाक बाद सुभा आ शीला िक गेली<strong>ह</strong>। समए पािब किरयाकाका शीलाकेँ चा<strong>ह</strong>-जलखै-पािनक बात कि<strong>ह</strong>, रेलगाडीक गाडर् जेका, ँ पाछु-पाछु चलला। गाछीक मा कलमक कोनपर प<strong>ह</strong>ँचति<strong>ह</strong>ुकिरयाकाका आ सुरकाकाक खोज <strong>ह</strong>ुअए लगल। मिड-उठा ू <strong>दे</strong>वन तकैत। मुदा द ुन ू गोटे अधे रामेअवैत र<strong>ह</strong>िथ । गाछी प<strong>ह</strong>ु ँचते किरयाकाका आग ू बिढ ओंगरीसँ इशारा दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “एि<strong>ह</strong>ठाम भैया मचान-खोपरीबनवैत र<strong>ह</strong>िथ ...।दोसर िदिश मा उर-प ूरब कोनमे <strong>दे</strong>खवैत- आ एि<strong>ह</strong>ठाम वेसी काल बैइसै छला<strong>ह</strong>। तेँ नीक <strong>ह</strong>एत जे <strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong>मेिदअिन।”कि<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>ाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “लेल<strong>ह</strong>ु ँ, चल<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong> लकडी <strong>दे</strong>खी। किरयाकाका सुरकाका, लेल<strong>ह</strong>ा, बचन, ू चंचलसभ वढल। इर जीबछो, छीतन आ र ंगलाल अपन-अपन जग<strong>ह</strong> टेिब बाजा उठौलक। केवल मालद<strong>ह</strong>क कलम।खाली चा <strong>ह</strong>ापर शीशो, जामुन, गािर लगौ र<strong>ह</strong>िथ। एकोटा आमक गाछ सु◌ुरेब नि<strong>ह</strong>। सभ अाव।त<strong>ह</strong>ूमे म ृुक लेल जी<strong>िव</strong>तकेँ बिल <strong>दे</strong>व उिचत नि<strong>ह</strong> बिझ ु आमक गाछसँ नजिर <strong>ह</strong>टा लेलिन। गािर िदिश नजिरदइते लेल<strong>ह</strong>ा बाजल- “गािर म<strong>ह</strong>राज आ जामुन म<strong>ह</strong>राज तँ ते<strong>ह</strong>न छिथ जे अपना ब ुते अप पार लगतिनतँ मरल <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मा मुरदा ि<strong>ह</strong>नका ब ुते जराओल <strong>ह</strong>ेतिन। लेल<strong>ह</strong>ाक बात सुिन सुरोकाका आ किरयोकाका आिखँिमला मुी <strong>दे</strong>लिन। मुदा लेल<strong>ह</strong>ाक बाजबसँ चंचलकेँ तामस पजरऽ लगलै। खढक आिग जेका ँ लगले पजिर गेल-“यौ सुनरकाका, जि<strong>ह</strong>ना पिनया<strong>ह</strong> जामुनक लकडी <strong>ह</strong>ोइए ति<strong>ह</strong>ना गम<strong>ह</strong>ािरयोक। एि<strong>ह</strong>सँ नीक आमक <strong>ह</strong>एत। क31


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'ं'<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्खो <strong>ह</strong>ोइए। एि<strong>ह</strong>सँ ख इलचीक <strong>ह</strong>ोइ छै। अ काजमे कोन भदबा लगौ छी। <strong>ह</strong>ैवए तँ <strong>दे</strong>खै छीदिछनविरया <strong>ह</strong>ा परक शीशो सुखल अिछ। मुरदा जरवैले ओ<strong>ह</strong>न जारन चा<strong>ह</strong>ी जेकर धधड़◌ा कडगड <strong>ह</strong>ोय।”सभ िकयो दिछनविरया <strong>ह</strong>ा लग प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। दस-पनर<strong>ह</strong>टा शीशो पैछला साल <strong>ह</strong>वाक बीमारीमे सुिख गेलछलैक। तीिनए चािरटा साइजक गाछ नि<strong>ह</strong> तँ सभ अनसाइजक। जे जर भाव िबकाएत। पातर गाछ कटचािरटा पा ँचटा काटए पडत। से नि<strong>ह</strong> तँ ओ<strong>ह</strong>न द ूटा गाछ कािट िल अ जि<strong>ह</strong>सँ सभ काज नीक जेका ँ भइयो जाएतआ थोड-थाड डोमोले रि<strong>ह</strong> जेतइ। मुदा लेल<strong>ह</strong>ाक नजिर तर चिल गेल। बाजल- “काका, कते लकडीसँमुरदा जरैत अिछ।”किरयाकाकाकेँ सुनल तँ र<strong>ह</strong>िन मुदा, िलखल नि<strong>ह</strong> पढ र<strong>ह</strong>िथ। क जवावो नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व उिचत नि<strong>ह</strong>। भले<strong>ह</strong>ीकि<strong>ह</strong> िदअए, ब ुझल अिछ। मुदा जे काज संगे िमिल एे के छी ति<strong>ह</strong>मे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं सोल<strong>ह</strong>ी कोना म ूख र् बिनजाइ। फडिक कऽ क<strong>ह</strong>लिखन- “ऐँ रौ लेल<strong>ह</strong>ा, तो<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>म ठकदआ िछऔ जे ऐ<strong>ह</strong>न बात पुछलेँ। एते मुरदा जेसंगे जरौलौ ं से <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खिलए आ तू आिख ँ मुन र<strong>ह</strong>ेँ।”किरयाकाकाक बात सुिन दो<strong>ह</strong>री नजिर खसलै। मनमे र<strong>ह</strong>ए जे काजक लकडी छी, वेसी जराएव उिचत नि<strong>ह</strong>, जँजिड िदिशसँ टोिन कऽ लऽ जाय तँ घरक केबाडी भऽ जाएत। पि<strong>ह</strong> टोिन कऽ कलमक सीमा टपा कऽ रिखिदए◌े। पछाित लऽ जाएब। से म ंगैसँ पि<strong>ह</strong> किरयाकाकाकेँ िखिसया <strong>दे</strong>लकिन। अपन काजक िख खराव <strong>ह</strong>ोइत<strong>दे</strong>िख सोचलक जे से नि<strong>ह</strong> तँ सिझया कऽ कए बाजी। बाजल- “का, द ुन ू भा ँइ छी। ब<strong>ह</strong>ुत लकडी अिछ।िनचका टोिन कऽ केवाड बनवैक <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>ोइए?”म-मन ि<strong>ह</strong>साव जोिड क<strong>ह</strong>लिखन- “काज जोकर िनकािल कऽ िसरौना-पथौना सौ ँसे र<strong>ह</strong>ए िद<strong>ह</strong>क आ उपरकाफािड ली<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। तावे <strong>ह</strong>म अिगला काज <strong>दे</strong>खै िछयै।”कि<strong>ह</strong> कोदािर लऽ अिछयाक खािध नािप ख ुले झोलीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>ँसैत झोली बाजल- “भाय लोकिन सुिनिलअ। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ ब ुढ़◌ाइले जाइ छी मुदा, जाबे बाि<strong>ह</strong>मे ँ दम अिछ ताबे समाजक भार -अिछया ख ुनब- उघैत र<strong>ह</strong>ब।एक साए पीसम अपनासँ उमेरगरक अिछया ख ुन छी। अपनासँ कम उमेरक ख ुक मौका भेटल।”कि<strong>ह</strong> अिछया ख ुनए लगल। ति<strong>ह</strong> काल जीबछ श<strong>ह</strong>नाइपर उठौलक- “मन सुिमरन करले रात-िदना। जगमेकोइ नि<strong>ह</strong> अपना।”अिछया ख ुना गेल। शीशोक ओ<strong>ह</strong>न मोट लकडी िसर<strong>ह</strong>ौना-पतौनामे <strong>दे</strong>ल गेलिन जते मोटगर ओछाइनपरिजनगीमे कि<strong>ह</strong>यो सुतल नि<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>। एक-एक चेरा चढबैत छाती भिर ऊँ च चेरा काकाक संग जरैक लेल तैयारभऽ गेल। सुरकाका <strong>दे</strong>वननकेँ बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड, धधकैत उक मुँ<strong>ह</strong>मे लगौलिन।मुँ<strong>ह</strong>मे उक पिडति<strong>ह</strong>, िबजलोकाक इजोत जेका, ँ सब<strong>ह</strong>क मनमे प<strong>ह</strong>ु ँच गेलिखन। बाबा, काका, भैया, भाए,बौआ, वा, न ून ू इािद <strong>ह</strong>जारो काकाक प पटेरक फुल जेका ँ उडए लगल। जि<strong>ह</strong>ना पटेरक एकटा डा ँटमे<strong>ह</strong>जारो-लाखो प ूण र् फूल िनकलैत ति<strong>ह</strong>ना र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक फूल बिन रघ ुनन म-मन उडए लगलिथ।आ ंगनसँ अिरयाित सुभो आ शीलो रि<strong>ह</strong> गेली<strong>ह</strong>। शीलाक मनमे चा<strong>ह</strong>, जलखै पठवैक ओिरयान करब र<strong>ह</strong>िन।जबिक सुभा सोचैित जे घर-िनो सुखाइये गेल अिछ। मास िदन कोना भीजल र<strong>ह</strong>त। पुतो<strong>ह</strong>ू जनीकेँओिरया-बात करैक छिन। ति<strong>ह</strong>सँ नीक जे एक-िगलास पािन िछिट लाभर-जीभर बाढिनसँ ब<strong>ह</strong>ािर <strong>दे</strong>बइ। आब तँचािरम िदनसँ सभ िदन घर-अंगना <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>त। सए<strong>ह</strong> केलिन। चा<strong>ह</strong>-जलखै लेल गािछयेसँ बौकू आ शीतला चिलआएल। द ुन ू गोटेकेँ सभ समान दऽ िनचेन भेली<strong>ह</strong>। िधया-प ूताक <strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ोिरमे आशा िसंगिरया-बाजाबलाक पाछू-पाछूचिल गेिल छिल। ताधिर सुभो आ ंगन ब<strong>ह</strong>ािर िनचेन भेली<strong>ह</strong>।शीला- “माए, कतौ वैिस कऽ ब ुढ़◌ाक बात क<strong>ह</strong>थ ु?”32


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुभा- “<strong>ह</strong>ँ तँ किनया ँ! जि<strong>ह</strong>ठाम ब ुढ़◌ा सुतल छला<strong>ह</strong> त<strong>ह</strong>ीठाम आउ। भ तुलिसयोक गाछ बगलेमे अिछ।”द ुन ू गोटे वैिसति<strong>ह</strong> छिल िक लो<strong>ह</strong>नावाली दादी <strong>ह</strong><strong>ह</strong>ाइल-फु<strong>ह</strong>ाइल प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। लो<strong>ह</strong>नावालीकेँ <strong>दे</strong>िख शीलाक<strong>ह</strong>लकिन- “आवथ ु बाबी, अंग आबथ ु। अखन तँ अंगनामे द ुइये गोरे छी। सभ पाछु-पाछु गेला।”आ ंगन घर नीपल नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख लो<strong>ह</strong>नावालीक मनमे तरे-तरे ोधक ल<strong>ह</strong>की-ल<strong>ह</strong>कए लगलिन। मुदा ोधकेँदबैत सुभाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “िदयादनी, अ<strong>ह</strong>ा ँ तँ <strong>ह</strong>मरासँ जेठ छी मुदा, सब <strong>िव</strong>िध-वेव<strong>ह</strong>ार सभकेँ थोड़◌े मन र<strong>ह</strong>ैछै। एि<strong>ह</strong>मे एकटा <strong>िव</strong>िध आरो <strong>ह</strong>ोइ छै।”“की?”“ामीक िनिमे कपारमे पाथर लगाएब।”“मुी दैत सुभा- “<strong>ह</strong>ँ, <strong>ह</strong>ँ, ई तँ <strong>ह</strong>मरो मन अिछ।”“अखन नि<strong>ह</strong> बैसब। जाइ छी।”“बेस, बेस। जाउ।”पुनः द ुन ू गोटे ब ुढ़◌ाक जग<strong>ह</strong>पर जा बैसली<strong>ह</strong> आिखसँ र <strong>ह</strong>राएल।मुी दैत शीला बजली<strong>ह</strong>- “माए, ब ुढ़◌ासँ कि<strong>ह</strong>यो झगड़◌ो भेल छलिन?”“ब ूढ़◌ा नकर्सँ गेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनकर आिग नि<strong>ह</strong> उठेबिन। <strong>ह</strong>मरो माए-बाप िसखा <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथ। मुदा जे माए-बाब ू िसखौ र<strong>ह</strong>िथ तइसँ ब<strong>ह</strong>ुत बेसी ब ुढ़◌ा िसखौलिन। सिदखन क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> जे जेकरा म ब ुझै िछयैओ मक <strong>ह</strong>ॉड-मा ंसक बनल एक ढॉचा मा छी। मुदा एकरा म बनवै छै मन। मन जे<strong>ह</strong>ेन र<strong>ह</strong>त ते<strong>ह</strong>ेन ओम बनत। जे<strong>ह</strong>ेन म बनत तते लोकक मनमे जग<strong>ह</strong> भेटत। जग<strong>ह</strong>ो द ू तर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ोइ छै। एकतर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ोइत अिछ नीक आ दोसर अधला। मकेँ सिदखन नीक <strong>िव</strong>चार मनमे राखैक चा<strong>ह</strong>ी।”िबचि<strong>ह</strong>मे शीला टपिक पडली<strong>ह</strong>- “पिरवारमे तँ घर<strong>ह</strong>टो <strong>ह</strong>ोइ छै, <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो, पाविन <strong>ह</strong>ोइ छै। ओ काज कोनाकरै छेलिखन।”“किनया, ँ पिरवारमे नम<strong>ह</strong>र काज भे चुियोक काज बिढ जाइत अिछ। मुदा सिदखन ई मनमे राखी जेअपन काज सािर िकछु दोसरोक काज करी। जि<strong>ह</strong>ना बा ँसक बीट तीन सिलया, चिरसिलया धिर समटल र<strong>ह</strong>ैतअिछ। पतरो र<strong>ह</strong>ैत कते-कते नम<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ैत अिछ। कडची सभकेँ समिट कऽ रखै छै। वए<strong>ह</strong> कडची छीपिरवारक अपनासँ बिढ दोसराक काजमे स<strong>ह</strong>योग करब। आज ुक लोकक मन ढील भऽ गेल छै। जेकर फलाफलसोझेमे अिछ।”भाग- २33


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ख ूब अरगरे मा चािर बजे भोरेमे सुभा शीलाकेँ उठवैत क<strong>ह</strong>लिखन- “किनया, ँ उठू। उठू झव <strong>दे</strong> उठू।”सासुक धरफड़◌ाएल बोली सुिन शीला उिठ कऽ वैसैत पुछलिखन- “की भेलिन जे ए◌ेना अधनीनामे उठा <strong>दे</strong>लिन?”“असिथरसँ बाजू। अखन गामक लोक नि<strong>ह</strong> उठल अिछ। अपन काज आग ू बढ़◌ाउ।”“कोन काज?”“जख एे-द ुइये लोक सभ जागए लगत िक भूत सभ आबए लगत। अ<strong>ह</strong>ा ँ नव-तािड छी त<strong>ह</strong>ूमे श<strong>ह</strong>र-बजारमे र<strong>ह</strong>ै छी। अ<strong>ह</strong>ा ँ गामक भूतकेँ नि<strong>ह</strong> िचवै ब ुर<strong>ह</strong>ा सभटा भूतकेँ िचा <strong>दे</strong> छिथ। अखन एतवे सुन ू।नइ तँ िजनगी <strong>ह</strong>ूिस जाएत। ब ुर<strong>ह</strong>ा मिर गेला<strong>ह</strong> तेँ िक सभ ओि<strong>ह</strong> लागल मिर जाएब। सभकेँ अपन-अपन दानी-पानी अिछ। मुदा फेिर क<strong>ह</strong>ै छी? गप-सप ्प करैले भिर िदन खािलये अिछ। समाजक लोक सभसँ सभ बातपुछबिन आ ब ुझव। अखन जी <strong>िव</strong>ुटक िडा िनकाल ू आ चा<strong>ह</strong> बनाउ। ताधिर <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ बौआकेँ एकटा दतमिन दऽअबै िछअिन। जावे अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ चा<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> बनत ताबे ओ तैयार भऽ जाएत। चुिमे तँ छाउर नि<strong>ह</strong> अिछ, माइिटयेलऽ कऽ <strong>ह</strong>ा ँइ-<strong>ह</strong>ा ँइ कऽ द ू घ ूसा दा ँतमे िदऔ आ कुड़◌ुड कऽ पािन पी<strong>िव</strong> िलअ।”कि<strong>ह</strong> सुभा <strong>दे</strong>वननकेँ उठबैले दलानपर गेली। जि<strong>ह</strong> जग<strong>ह</strong>क चौकीपर रघ ुनन सुतैत र<strong>ह</strong>िथ ओ<strong>ह</strong>ी अखड़◌ेचौकीपर <strong>दे</strong>वनन सुतल र<strong>ह</strong>िथ। <strong>दे</strong><strong>ह</strong>पर <strong>ह</strong>ाथ दऽ आेसँ डोलवैत बजली<strong>ह</strong>- “बाउ, बाउ। उठू। िलअदतमिन। पि<strong>ह</strong> मुँ<strong>ह</strong>-<strong>ह</strong>ाथ धोइ िलअ।”म ृु कम र्म <strong>िव</strong> िध बिझ ु <strong>दे</strong>वनन िकछु पुछलिखन नि<strong>ह</strong>। सोल<strong>ह</strong>ी मािन दतमिन करए लगलिथ। अप मुँ<strong>ह</strong> धोयकुड़◌ुड कऽ सुभो आ ंगनक ओसारपर वैसली<strong>ह</strong>। ेटमे चािरटा छोट साइजक <strong>िव</strong>ुट आ िगलासमे पािन शीलापितकेँ दइले चलली<strong>ह</strong>। शीलाक <strong>ह</strong>ाथमे िगलास-ेट <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>लिखन- “पौआ<strong>ह</strong>ी पा ँव-रोटी नि<strong>ह</strong> अिछ। तेँ बडकािडा चािर साए ामबला <strong>िव</strong>ुटे दऽ अ<strong>िव</strong>यौक।”शीला सए<strong>ह</strong> केलिन। चा<strong>ह</strong> पीवैत सुभा क<strong>ह</strong>ए लगलिखन- “अपना सभमे तँ तेर<strong>ह</strong>े िदनमे सभ कम र् भऽजाइत अिछ मुदा, अप गामक आन टोलमे ककरो पनर<strong>ह</strong> तँ ककरो सर<strong>ह</strong> तँ ककरो मि<strong>ह</strong>ना िदनपर कम र् स<strong>ह</strong>ोइत अिछ। <strong>ह</strong>म िकअए एते भोर उठा <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ से ब ुझै िछयै?” आइ एे बेिर वौआकेँ एक-मु करएपडतिन गोसा ँइ ल<strong>ह</strong>सैत ब ुढ़◌ाकेँ पारस मा पातिर दैत खेता<strong>ह</strong>। आब अ<strong>ह</strong>ी ं क<strong>ह</strong>ू जे जे-आदमी, बानर जेका,ँिकछु िकछु सिदखन खाइत र<strong>ह</strong>ैत छिथ ओ भिर िदन ओि<strong>ह</strong>ना मा िनराधार कोना र<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong>? ब ुर<strong>ह</strong>ा िजनगीक संगीछला<strong>ह</strong> मुदा, वौआकेँ दस मास पेटमे पाल छी। ओ पालब <strong>ह</strong>म ब ुझवै ते पुखकेँ ब ुझव िछयैक। अखनिकयो अिछ कि<strong>ह</strong> दइ छी जे <strong>ह</strong>मरा कोन, <strong>ह</strong>िरवासयक साधल <strong>दे</strong><strong>ह</strong> अिछ मुदा, अ<strong>ह</strong>ा ँ द ुन ू परानी तँ से नि<strong>ह</strong> छी।लोके भूत छी से बिझ ु िलअ। जखन अंगना खाली र<strong>ह</strong>ए आ खाइ-पीवैक मन <strong>ह</strong>ुअए तँ घरमे जा कऽ खा लेब।ब ुढ<strong>ह</strong>ाक िया-कम र्क जे <strong>िव</strong>धान अिछ आ समाजमे र<strong>ह</strong>ै छी ओ तँ समाजेक <strong>िव</strong>चारासार <strong>ह</strong>एत। मुदा इ<strong>ह</strong>ो मनमेराखए पडत जे एक तँ समा ंगक सोग मनमे अिछ तइपर सँ खेनाइओ-पीनाइ छोिड <strong>दे</strong>ब तँ िक ब ुर<strong>ह</strong>ा लागल सभचिल जाएब? जते काल जीवैत छला<strong>ह</strong>, सेवा-ट<strong>ह</strong>ल केिलएिन वए<strong>ह</strong> दािय भेल।”एकटा िखा क<strong>ह</strong>ै छी किनया ँ। िखा नि<strong>ह</strong> आ ँ िखक <strong>दे</strong>खल घटना....।ओंगरीसँ टोलकेँ <strong>दे</strong>खवैत- ....ओइ टोलमे फुसनाक घर छैक। ब<strong>ह</strong>ुत िदन तँ नि<strong>ह</strong> भेलैए मुदा, तइओ पीस-तीसवख र् भेल <strong>ह</strong>ेतइ। फुसनाक बावा मुइलै। ओ पेटबोिनया र<strong>ह</strong>ए। मुइलाक पराते अरगासन की <strong>दे</strong>त आ अपएक-भु की करत? मुदा, तइओ ककरो-ककरोसँ पै ंइच लऽ लऽ पार लगलै। मुदा िबना आमदिनये पिरवारकोना चलतै। खाइ बेतरे िधया-प ूता सभ टौआइ। िचासँ द ुन ू परानी से<strong>ह</strong>ो तरे-तर सुखए लगल। िधया-प ूताक मुँ<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख बेचारीक फुसना माएकेँ करेज च<strong>ह</strong>िक गेलइ। मिर गेिल वेचारी। फुसना गरदिनमे मायक उतरीआ बापक गरदिनमे बापक उतरी। ति<strong>ह</strong>पर सँ वीसक िदन वाद मलेमास पिड गेल। द ुन ू आिखसँ ँ द<strong>ह</strong>ो-ब<strong>ह</strong>ो र34


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्खसए लगलै। सुभा आिखसँ ँ ब<strong>ह</strong>ैत सरतीक धारा <strong>दे</strong>िख शीलाक मुँ<strong>ह</strong>सँ अनायास िनकललिन- “वा<strong>ह</strong> रे धैय र्! अपनासोगे र नि<strong>ह</strong> अनका सोगे धार।”चा<strong>ह</strong> पीिब पान खा पढ़◌ुआ भाय पीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>मरा अवेरो भऽ सकैए। ति<strong>ह</strong> बीच जँ िकयो खोजकरित तँ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>विन जे <strong>दे</strong>वनन एि<strong>ह</strong>ठाम िजज्ञासा करए गेला<strong>ह</strong>।”“अख िकअए जाएव?”“अ<strong>ह</strong>ा ँ जे सोचै िछयै ति<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>िट कऽ सोचए पडत।” -कि<strong>ह</strong> पढ़◌ुआ भाय डेग बढ़◌ौला<strong>ह</strong>।पी पाछुसँ क<strong>ह</strong>लिखन- “अा जाउ।”राामे पढ़◌ुआ भाय सोचए लगलिथ जे अप पढल छी, िकताबक बात व ुझै िछयैक। अनको क<strong>ह</strong>ै िछयै।मुदा पिरवारक जँ सभ नि<strong>ह</strong> ब ुझत तँ अपन ब ुझला<strong>ह</strong>ा अप कतेक पइठ <strong>ह</strong>एत। जाधिर आिख ँ तकै छी सोचै-<strong>िव</strong>चारैक शि अिछ मा ताधिरक भार.......। जँ से नि<strong>ह</strong> तँ िक शास् ओकरा लेल नि<strong>ह</strong> जकरा िकयो अपन नि<strong>ह</strong>छैक। मन ओझराए लगलिन। मुदा नजिर एि<strong>ह</strong>ठाम िटिक पीक पर चिल गेलिन।माडिकन वस्मे सजल असकरे <strong>दे</strong>वनन गुकूलक <strong>िव</strong>ाथीर् जेका ँ चौकीपर दिछन मुँ<strong>ह</strong>ेँ <strong>िव</strong>ुट खा पािनपी<strong>िव</strong> चा<strong>ह</strong> पी<strong>िव</strong>ते र<strong>ह</strong>ित िक पी-शीला िसगरेटक िडा आ सलाइ आ<strong>िव</strong> आग ूमे रिख खाली िगलास लइले ठाढभऽ गेली<strong>ह</strong>। तीिन-चािर घोंट चा<strong>ह</strong> िगलासमे र<strong>ह</strong>वे करिन मुदा, मन जे जबदा<strong>ह</strong> छलिन से आब <strong>ह</strong>ुक भऽ गेलर<strong>ह</strong>िन, शीला िदिश मुी दैत, डेढ-बरा<strong>ह</strong> आिखये ँ तकलिन। शीलाक आिख ँ कऽ काजक बोझ दब। पितक मुीजेना मनक घ ुर कऽ एक मुी सुखला<strong>ह</strong>ा खढमे सलाइ पजािर <strong>दे</strong>लकिन। मुदा धधराक लपटकक संग काजे अगुआगेल। बजली<strong>ह</strong>- “आइसँ समाजक लोक काजक <strong>िव</strong>षएमे पुछैले ऐबे करता<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका सभकेँ खाइ पीवैले नि<strong>ह</strong><strong>दे</strong>विन से उिचत <strong>ह</strong>एत?”“कथमिप नि<strong>ह</strong>।” <strong>दे</strong>वनन क<strong>ह</strong>लिखन।“मनक मुी, अपन नम<strong>ह</strong>र ऋृण अदाए <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>िख अठिया ँ <strong>ह</strong>ँसी बिन िनकललिन। पुछलिखन- “घरमे की सभअिछ?”“चा<strong>ह</strong>-पी, चीनी, द ूधक िडा िसगरेट-सलाइ तँ अननि<strong>ह</strong> छी आरो िकछु जोगार करऽ पडत से तँ नि<strong>ह</strong> ब ुझलअिछ।”अपन भार उताडैत <strong>दे</strong>वनन क<strong>ह</strong>लिखन- “गामक सभ बात तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ नि<strong>ह</strong>ये ब ुझै छी। किरयाकाका कऽ बजापुिछ लइत िछअिन।”अा <strong>ह</strong>ोउ। कौवा डकल। झब <strong>दे</strong> िसगरेट पीिब िलअ। ते अरे िसगरेटक सुगंध चलत। लोकजागत।”पीक गितगर ग बिझ ु िगलास <strong>ह</strong>ाथमे दैत, िसगरेट धरा पीवए लगलिथ। मनमे एलिन, अप द ुन ू परानी व<strong>ह</strong>रबैया भेल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा, माए तँ सभ िदन गामेमे र<strong>ह</strong>ली<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका सभ <strong>िव</strong>िध-वेव<strong>ह</strong>ार तँ व ुझले छिन। ति<strong>ह</strong> काल<strong>िव</strong>ुटक मोनाक ढकार भेलिन। मुँ<strong>ह</strong> लाडए-चाडए लगलिथ। िसगरेटक ख ुी फेिकति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ िक पढ़◌ुआ कापरनजिर पडलिन। नजिर पिडति<strong>ह</strong> चौिकयेपर सँ बजला<strong>ह</strong>- “आशा।”35


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पितक बात बिझ ु गेलिखन। गैस चुिपर चा<strong>ह</strong>क ओिरयान करैत आशाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “ब ुी, दरबाक कोनपरसँ <strong>दे</strong>ख आब<strong>ह</strong> जे कते गोटे छिथ?”दौडल आिब पढ़◌ुआ बाबाकेँ बैसल <strong>दे</strong>िख घ ु िर माएकेँ क<strong>ह</strong>लक- “बाब ू लगा द ू गोरे।”पढ़◌ुआ काका आिब चुपचाप मौन धारण केलिन। द ू िमनटक पछाित आिख ँ खोललिन िक आशाकेँ चा<strong>ह</strong>क कपबढबैत <strong>दे</strong>िख “रेलमे कटल आदमीकेँ <strong>दे</strong>िख ब ुइिधक फाटक ब भऽ जाइत, ति<strong>ह</strong>ना भेलिन। ति<strong>ह</strong> बीच <strong>दे</strong>खलिनजे <strong>दे</strong>वनन द ू चुी मािर लेलिन। मनमे िब<strong>ह</strong>ािर उठलिन ओना तँ न<strong>ह</strong>-केश कटेलाक उिर, नि<strong>ह</strong> तँ कमसँ कमछौरझी धिर तँ शोक मवाक चा<strong>ह</strong>ी। मुदा ब ूढक म ृुमे शोक मवाक चा<strong>ह</strong>ी िक <strong>ह</strong>ष र्। जँ शोक मनाएव तँ िककृितक संग छेड-छाड नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>एत। मुदा पररो तँ अपन म<strong>ह</strong> रखैत अिछ। अखन धिर कता र्क संग पिरवारोआ समाजोक संग िकछु िनयम बनल अिछ। जेकर संचालक अप सभ िछयै। ति<strong>ह</strong>ठाम की कएल जाए, त<strong>ह</strong>ूमेनवकबिरया डार छिथ, मनमे कचोट लगतिन। आ मरैकालक तँ सीमा नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत। ब ूढ़◌ो मरैत, ज ुआ मरैतआ बो मरैत। तखन तँ सभकेँ अपन-अपन िजनगीकेँ दीघा र्यु बनबैक छैक। त<strong>ह</strong>ीले सभ अपन-अपनिजनगीकेँ लगौ र<strong>ह</strong>ैत अिछ। मुदा असकरे को काज करैसँ पि<strong>ह</strong> दोसरो गोटैकेँ पुिछ लेब आवक अिछ।मुदा लगमे के अिछ जकरासँ पुछबै। भरोसे र<strong>ह</strong>ब तँ चा<strong>ह</strong>े द ुइर भऽ जेतइ। मुदा <strong>दे</strong>वननकेँ पीबैत <strong>दे</strong>िखभरोस भेलिन। चा<strong>ह</strong>क चुी लैत बजला<strong>ह</strong>- “अपना सभक समाजमे तेर<strong>ह</strong> िदनक कम र् डा<strong>ह</strong>व -जरौनाइ- सँ लऽकऽ ादसा कम र् धिर अिछ । जि<strong>ह</strong>ना घरसँ िनकािल गाछी लऽ जाए गाछक संग कऽ <strong>दे</strong>िलएिन। ति<strong>ह</strong>ना ओि<strong>ह</strong>ठाम काजस कऽ घरपर लऽ अनिलएिन। आब घरक काज शु <strong>ह</strong>एत। फेिर मनमे उठलिन जे काजक दौरमे िजज्ञासोतँ <strong>ह</strong>ोइत अिछ? फेिर मन ओझरा लगलिन। तेर<strong>ह</strong> िदन ि<strong>ह</strong>साब जोडैत तँ ठीके वइसिन। मुदा िजज्ञासा तँतख से शु <strong>ह</strong>एत जखन से आ ंगनमे लो<strong>ह</strong>-पाथर छुिब लोग अपन-अपन घर चिल जाएत। समाजक तँ एकिया स भऽ गेल। ऐ<strong>ह</strong> तँ भऽ सकैत अिछ जे जे समाज -समाजक- गाममे नि<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>। जरौलाकबाद ऐला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनका कखन सामािजक काजमे संग कएल जाए। जँ छौडझीक पछाित कएल जाए तँ संारक संगीमा जरबैक संगी मानल जएता<strong>ह</strong>। मुदा, जि<strong>ह</strong>ना मािट ख ुत-ख ुत कतेको र ंगक र ंगक मािट धरतीमे िमलैतति<strong>ह</strong>ना माथ खोधैत-खोधैत िचन मािट भेिटलिन। छ<strong>ह</strong>-छ<strong>ह</strong> करैत पािनयोसँ बेसी िछछला<strong>ह</strong>ट। फुडलिन।समाजकेँ मा मकेँ समयक अकूल बना चलक चा<strong>ह</strong>ी। जि<strong>ह</strong>ना अको कारणसँ वायुम ंडल बदलैत ति<strong>ह</strong>ना जँमो नि<strong>ह</strong> बदलत तँ गित<strong>ह</strong>ीन भऽ जाएत। गित<strong>ह</strong>ीन आ म ृुमे की अर छैक। जते पढ़◌ुआ काका सोचैततते मन ओझराएल जाइत। बजला<strong>ह</strong>- “बौआ, तीिन िदन धिर, जि<strong>ह</strong>ना बाधमे <strong>ह</strong>रीयरी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong> माल-जालकेँब<strong>ह</strong>टािर अप गुी डं टा खेलए लगैत ति<strong>ह</strong>ना छौडझीसँ पि<strong>ह</strong> मन ब<strong>ह</strong>टारए एलौ ं। एखन जाइ छी। फेिरआएब। मनमे िचन ्ता नि<strong>ह</strong> करब। समाज समु छी जि<strong>ह</strong>मे घोंघा-िसतुआसँ लऽ कऽ बडका-बडका पािनक जानवरधिर म-भावसँ जीवन-यापन करैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना समाजो छी। सभ शि समाजमे छैक। कि<strong>ह</strong> राा धेलिन।माथ उधार, अधा <strong>दे</strong><strong>ह</strong> वस्सँ झा ँपल गुदरी पाछू-पाछु आ डाडमे ठे<strong>ह</strong>ुनसँ उपर धोती, कापर तौनी आग ू-आग ू <strong>ह</strong>ुलन आिब <strong>दे</strong>वननकेँ ओसारक िना ँ सँ णाम केलकिन। िशाचारकेँ <strong>दे</strong>खैत डार <strong>दे</strong>वनन चौकीपरसँ उिठ ओसारक िना ँ आिब भुँ इयेमे चुी-माली वैिस द ुन ू परानी <strong>ह</strong>ुलनकेँ से<strong>ह</strong>ो वैइसेले क<strong>ह</strong>लिखन। मुँ<strong>ह</strong>सकुचबैत <strong>ह</strong>ुलन क<strong>ह</strong>लकिन- “सरकार, अ<strong>ह</strong>ा ँ लग <strong>ह</strong>म कना बैसब? <strong>ह</strong>म ठार<strong>ह</strong>े र<strong>ह</strong>ै छी। बजैत-बजैत द ुन ू परानीकआिखसँ ँ र टघरए लगलैक। गाल परक रक टघार पोछैत <strong>ह</strong>ुलन बाजल- “गामक खँटा ू उखिड गेला। काकाकेँअछैत कि<strong>ह</strong>यो िचा भेल जे समाजसँ ब<strong>ह</strong>ार छी। मुदा आन जे अिछ ओ सिदखन अगराि<strong>ह</strong>ये लगवैत र<strong>ह</strong>ैए।”“अा गामक बात पाछु कि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong> अपन काज क<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।”पित कऽ डटैत गुदरी- “वौआ, डागडर बाव, ू अ<strong>ह</strong>ा ँ <strong>दे</strong>वता छी। को बात िछपाए कऽ राखब। <strong>ह</strong>मरोकाज ब<strong>ह</strong>ुत अिछ। एक िदन बीितये गेलिन। दसे िदनपर न<strong>ह</strong>-केश <strong>ह</strong>ोइ छै। ओइसँ पि<strong>ह</strong> सभ बरतन बनाकऽ िदअए पडत। बीचमे आठे िदन समए बचलै। द ुइये परानी काज करैबला छी। िधया-प ूता सभ इसकूलेजाइए।”स्ीगणक बोली सुिन अंगनासँ सुभो आ शीलो दरवापर ऐली<strong>ह</strong>। दरबापर अिबति<strong>ह</strong> सुभा गुदरीकेँकलिखन- “किनया, ँ ओजार-पाती नइ अन छ<strong>ह</strong>? आब तँ स ूपे-चालिनक काज पडत। कनी ओकरा जोिड-जािडिदित<strong>ह</strong>क।”36


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम् काकी क<strong>ह</strong>ा ँ िकछो अन छी। काि बे प<strong>ह</strong>र आिब कऽ कए <strong>दे</strong>विन।” अखैन ते काजेक बरतन ब ुझैलेएलौ ं<strong>ह</strong>ेँ।“वेस-वेस। मुदा एकटा बात मन रिख<strong>ह</strong><strong>ह</strong> जे जि<strong>ह</strong>ना ब ुर<strong>ह</strong>ा मेघडरक िस<strong>ह</strong>ी छला<strong>ह</strong> ते<strong>ह</strong> बनिब<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।”मेघडर नाम सु◌ुिन मुुराइत <strong>ह</strong>ुलन बाजल- “काकी, जि<strong>ह</strong>ना भगवान <strong>िव</strong>ु वामन पमे मेघडर ओढैत छला<strong>ह</strong>ति<strong>ह</strong>सँ बीस काक मेघडर <strong>ह</strong>ेतिन। पा ँच गोटेक पिरवार तरमे अँटावेश कऽ सकैए।”सुभा <strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “वाउ, अप तँ गामक िकछु ब ुझै छ<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>म स्ीग भेल<strong>ह</strong>ु ँ। मरदा-मरदीककाज छी। किरया वौआकेँ बजा ल<strong>ह</strong>ुन।”सुभाक बात सुिनति<strong>ह</strong> गुदरी किरया काकेँ बजबै <strong>िव</strong>दा भेिल।<strong>दे</strong>वनन <strong>ह</strong>ुलनकेँ पुछलिखन- “कारोवार की सभ अिछ?”कारोवारक नाओ सुिन <strong>ह</strong>ुलन <strong>ह</strong>रा गेल। मन पडलै अपन सुगर। भडभड़◌ाएल रमे क<strong>ह</strong>ए लगलिन- “भाय,गरीबकेँ िकयो नीक केिन<strong>ह</strong>ार नि<strong>ह</strong>। <strong>दे</strong>वानमे द ु<strong>ह</strong>ाि<strong>ह</strong> दइले गरीब अिछ। जि<strong>ह</strong>ना कतबो द ु<strong>ह</strong>ाइ <strong>दे</strong> ग<strong>ह</strong>ूमनसा ँपक बीख उतडैए ति<strong>ह</strong>ना दीनदयाल भज की <strong>ह</strong>ेतइ। यए<strong>ह</strong> गाम छी धसर ऐठीन भोज र<strong>ह</strong>ए। अपसभ अिठ-का ँठ समेटलौ ं आ अँइठारमे फेकल अँिठ पातमे सुगरकेँ छोिड <strong>दे</strong>िलयै। ते<strong>ह</strong> धसरक बेटासेतानक चरखी अिछ जे चोरा कऽ पोखिरक माछ मारैले इडोसेल अन र<strong>ह</strong>ए। ओ<strong>ह</strong>ीमे पातपर छीिट <strong>दे</strong>लकै।सभटा सुगर मिर गेल। तइ िदनसँ प ूजी भेल आ फेिर द ुआरपर पशु।<strong>ह</strong>ुलन आ <strong>दे</strong>वनन गप-सप ्प किरति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ। गुदरी किरयाकाकाकेँ बजबैले <strong>िव</strong>दा भेिल। <strong>दे</strong>वनन पुछलिखन-“जखन खेतो अिछ, सुगरो सभटा मिरये गेल तखन गुजर कोना चलैत अिछ?”<strong>दे</strong>वननक सुिन <strong>ह</strong>ुलनक मनक आशा फुिट कऽ िनकलल। मुी दैत बाजल- “डाकडर स<strong>ह</strong>ाएब, समाजजीवैत र<strong>ह</strong>ए....।सुभा िदिश <strong>दे</strong>िख- ....भगवान काकीकेँ औरदा <strong>दे</strong>थ ुन। काकीकेँ ब ुझले छिन जे बार<strong>ह</strong>म-तेर<strong>ह</strong>म मास ि<strong>ह</strong>नके द ुन ूपरानीक अिसरवाद से गुजर करै छी।”<strong>ह</strong>ुलनक उर सुिन <strong>दे</strong>वननक मनमे सुक उास जगलिन। भुखाएल जेका ँ पुछलिखन- “से की, से की?”रेग<strong>ह</strong>ाए कऽ <strong>ह</strong>ुलन क<strong>ह</strong>ए लगलिन- “बाउ गरीब लोकक िल ये आसीन-काितक सबसे भारी <strong>ह</strong>ोइए। मुदा, सभ सालकाका <strong>ह</strong>मरा द ूटा बा ँस शु<strong>ह</strong>े आसीनमे दऽ दैत छिथ। द ुन ू बा ँस लऽ जाइ छी। ओकरा िचिड -फािड ँ कऽ बरतनबनबए लगै छी। ओना कोिनयो-िछाक िब करी दोगा-दोगी <strong>ह</strong>ुअए लगैए। मुदा फुलडालीक संग आरो-आरो समानक<strong>िव</strong>ी <strong>ह</strong>ुअए लगैए। जइसे ख ूब नीक-न<strong>ह</strong>ॉित तँ नि<strong>ह</strong>ये मगर गुजर चलए लगैए। ई आशा अख अिछये।जावे काकी जीवैत र<strong>ह</strong>ती ताबे र<strong>ह</strong>बे करत।”<strong>ह</strong>ुलनक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन चौिक ं गेला<strong>ह</strong>। मनमे एलिन जे िपताक कएल कम र्-धम र् कऽ <strong>ह</strong>म मेटा <strong>दे</strong>ब।कथमिप नि<strong>ह</strong>। मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “बाब ूक सभ िकछु र<strong>ह</strong>वे करतिथ।”<strong>दे</strong>वनन <strong>िव</strong>चार सुिन <strong>ह</strong>ुलनक आशा बनले रि<strong>ह</strong> गेल।किरयाकाका बजार जाइक तैयारीमे र<strong>ह</strong>िथ पी ब ुझा-ब ुझा क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>िन जे अझ ुका एक-भुक सभसर ंजाम <strong>दे</strong>विन। बार<strong>ह</strong>-तेर<strong>ह</strong> िदन तँ सभ िकयो <strong>ह</strong>ुनके काजमे लिग जाएव तेँ आइये तेर<strong>ह</strong> िदनक न-तेलकओिरयान कऽ लेब तँ बीचमे छुी <strong>ह</strong>एत।”37


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पीक बात किरयाकाका सुनवो करैत, समान अक झोरा-झोरी आ पैआक ि<strong>ह</strong>साब से<strong>ह</strong>ो म-मन जोडैतर<strong>ह</strong>िथ। ति<strong>ह</strong> बीच गुदरी डेिढयापर सँ सोर पाडलकिन- “का, काका।”टाटक दोगसँ म ूडी उठा <strong>दे</strong>खलिन तँ गुदरी-डोिमनकेँ <strong>दे</strong>खलिखन। मनमे उठलिन- “जतरा िबगिड खराव भऽगेल। की <strong>ह</strong>एत की नि<strong>ह</strong>।”मन खसलिन। दो<strong>ह</strong>रवैत गुदरी बाजिल- “काका ते अखैन काकीमे ओझराएल छिथ तेँ अनकर बात िकअएसुनिथन?”गुदरीक श वाण किरयाकाका छातीकेँ बोिध <strong>दे</strong>लकिन। साना दैत अंगसँ बजला<strong>ह</strong>- “कनी काजमे लागलछी। लिगचा गेल। अबै छी।”मुदा श-वाण छाती बेिध कऽ मैल िनकािल <strong>दे</strong>लकिन। <strong>िव</strong>चार जगलिन को काजमे जाइसँ पि<strong>ह</strong> ककरो<strong>दे</strong>ख ककरो जतरा िकऐक भगंिठ जेतइ। ई मनक मैल छी। आदमी अपन िजनगी आ कम र्क मािलक ंगछी। तखन ककरो दोख लगाएव कायरता छी। गुदरीकेँ सुनवैत पीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “आब अपन काज ठमिक गेलताबे अ<strong>ह</strong>ा ँ झोरा, ओिरया कऽ रू। डोिमनक बात बिझ ु लइ िछयै।”आ ंगनसँ िनकिल किरयाकाका दरवापर आ<strong>िव</strong> पुछलिखन- “िकअए एते <strong>ह</strong>लचलाएल छी।”मजव ूरीक अवाजमे गुदरी- “का, <strong>ह</strong>म तँ ि<strong>ह</strong>नके सब<strong>ह</strong>क -समाजक- लऽ लऽ छी। ई तँ बिझते ु छिथन जेसराधमे डोिमनक कते काज <strong>ह</strong>ोइ छै। एक िदन बीितये गेलिन। दसे िदनपर न<strong>ह</strong>-केश <strong>ह</strong>ोइ छै। न<strong>ह</strong>े-केशिदन जँ सभ वरतन प<strong>ह</strong>ु ँचा <strong>दे</strong>विन तँ ये<strong>ह</strong>े की क<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong>?”<strong>िव</strong>िच मे किरयाकाका फँिस गेला<strong>ह</strong>। एकटा मन क<strong>ह</strong>िन जे सराधक काज तँ सरझी बाद शु <strong>ह</strong>एत आइकोना करब? फेिर दोसर मन क<strong>ह</strong>िन जे भात झंकैले कमसँ कम चािरटा बडका िछा चीज वौस रखैइयोले आपरसइयोले बीस-पीसटा चंगेरो बनबए पडतै। ति<strong>ह</strong>पर सँ ा-िया वरतन से<strong>ह</strong>ो बनबए पडतै। िद तँगनले आठटा अिछ। जि<strong>ह</strong>मे बा ँस काटबसँ लऽ कऽ घरपर प<strong>ह</strong>ु ँचबै धिरक छैक। छोट लोकक तँ द ुभा र्ो छैक जेद ूटा जवानसँ तेसर एक-ठाम नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ए चा<strong>ह</strong>त। भले<strong>ह</strong>ी ं बाप-माए <strong>ह</strong>ोय िक बेटा-बेटी। फेिर मनमे एलिनसुआइत मौगी पुखा<strong>ह</strong> आ पुख मौिगया<strong>ह</strong> भऽ जाइए। मनमे <strong>ह</strong>ँसी एलिन। मुदा लगले पाकल जौ मे पाथरखसलिन। एकरा जख साय <strong>दे</strong>वइ -काज करैक बा- तख काज करैक अिधकार भेिट जेतइ। अिधकारमेबाधा <strong>दे</strong>ब अिचत <strong>ह</strong>एत। जँ अख नि<strong>ह</strong> साय दय <strong>दे</strong>वैक तँ बेसी समा ंग छै जे <strong>ह</strong>ाथे-<strong>ह</strong>ाथ सािर <strong>दे</strong>तै।म तँ लो<strong>ह</strong>ाक मशीन नि<strong>ह</strong> छी जे बटन दािब <strong>दे</strong>तइ आ ढेरक-ढेर बनवै लगत। कमसँ कम चािर बा ँसक काजछैक। काटत, फारत। टोनत। कैमची बत। गाड़◌ा बत आरो कते करए पडतैक। मौगी कतबोलट-लट करैए तँ पुख जेका ँ बा ँस तँ नि<strong>ह</strong> कािट सकैए। जँ कािटयो लेत तँ झोंझमे सँ घीचल कोना <strong>ह</strong>ेतै।मन धोर-धोर <strong>ह</strong>ुअए लगलिन। आशा जगलिन। काज तँ <strong>दे</strong>वननक िछअिन। <strong>ह</strong>म समाज भेल<strong>ह</strong>ु ँ। भले<strong>ह</strong>ी ं द ुन ूगोटेक पिरवार जोल आम जेका ँ वा जोटल फूल जेका ँ अिछ। मुदा म <strong>ह</strong>ोइक नाते मक बात नि<strong>ह</strong>मािनयै। समाजक संगे ई वेइमानी <strong>ह</strong>एत। आिख ँ मिन ू को बात मािन लेव ओ खािधमे खसाएत। म दो<strong>ह</strong>राकऽ एि<strong>ह</strong> धरतीपर नि<strong>ह</strong> अबैत अिछ भले<strong>ह</strong>ी ं लोक साए बेिर अबैक-जाइक बात ब ुझए। मुदा <strong>ह</strong>मरा गरदिनसँ िना ँनि<strong>ह</strong> उतडत। आग ू-आग ू फनकल गुदरी आ पाछु-पाछु किर याकाका असिथरसँ राा धेलिन। किनये आग ू बिढउनिट कऽ गुदरी आग ूमे ठाढ भऽ क<strong>ह</strong>ए लगलिन- “आब की इ<strong>ह</strong>ो ज ुआ-ज<strong>ह</strong>ान छिथ जे नि<strong>ह</strong> ब ुझिथन। काजककते िछगरी-तान अिछ से नइ ब ुझै छिथन। ओछाइनपर सँ उठै छी आ काजमे लिग जाइ छी। जलखै बेिरमेछौरसँ वा मािटसँ मुँ<strong>ह</strong> धोय पािन पीवै छी। िधया-प ूताकेँ ख ुअबैत-पीअवैत, चिरया कऽ इूल पठवैत गोसा ँइकान सोझे चिल अबैए। <strong>ह</strong>मरा ले िक दो<strong>ह</strong>रा कऽ िदन उगत।”आग ूमे ठािढ बॉि<strong>ह</strong>-फडका-फडका गुदरी किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>िन। अकिछ कऽ क<strong>ह</strong>लिखन- “चल ू .... ब ुझिलयै...... जेअ<strong>ह</strong>ा ँक बात नि<strong>ह</strong> मानता ओ काजक भार लेिथन। काजक बेिरमे वाय गौिगयाए ं लगै छि आ <strong>ह</strong>ुकुम चलबै कालमेजए<strong>ह</strong> मन फुडत सए<strong>ह</strong> बािज <strong>दे</strong>ब। जि<strong>ह</strong>ना को घर बनवैमे र ंग-<strong>िव</strong>र ंग काज, र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक समान, र ंग-<strong>िव</strong>र ंगकओजारसँ लऽ कऽ र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक बि ु लगैत ति<strong>ह</strong>ना मक समाज बनवैक लेल मकेँ ब ुझए पडैत अिछ।38


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दरबापर अ<strong>िव</strong>ति<strong>ह</strong> किरयाकाका <strong>दे</strong>वननकेँ पुछलिखन- “िकअए बजेल<strong>ह</strong>ु ँ?” <strong>दे</strong>वननकेँ बजैसँ पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुलन िक छुक<strong>ह</strong>ए लगलिन मुदा, <strong>ह</strong>ुलनकेँ रोकैत किर याकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “रघ ुनी भैयामे <strong>ह</strong>मरो सा ँझी अिछ। तेँ िकनकोिबगाड <strong>ह</strong>म ि<strong>ह</strong>ा दिर ु नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए <strong>दे</strong>व। तो<strong>ह</strong>र जे काज छ<strong>ह</strong> ओकर मािलक तो ं छ<strong>ह</strong>। जइ चीजक जरत <strong>ह</strong>ुअओ कि<strong>ह</strong> दाए।”<strong>ह</strong>ुलन बाजल- “बा ँस।”“वीट <strong>दे</strong>खले छ<strong>ह</strong>। जते सँ काज <strong>ह</strong>ुअ कािट िल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।”<strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong>मे सुभा शीलाकेँ क<strong>ह</strong>लिन- “किनया, ँ साय दए िदऔक।”आ ंगनसँ शीला पँचटक<strong>ह</strong>ी आिन गुदरीक <strong>ह</strong>ाथमे दऽ <strong>दे</strong>लिखन। पैया लैत गुदरी बाजिल- “काि बेिरमे आ<strong>िव</strong>सुपा-चालिन बाि <strong>दे</strong>विन काकी।”काज <strong>ह</strong>ुक <strong>ह</strong>ोइत किरयाकाका म-मन सोचलिन जे अधे घ ंटा <strong>दे</strong>री भेल क रेसेसँ चिल जाएव। तँकनी अबेरे <strong>ह</strong>एत की । काजक दौरमे एि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ोइ छै। ति<strong>ह</strong> बीच द ुन ू परानी <strong>ह</strong>ुलनकेँ द ू ला आग ू आग ू-पाछुजाइत <strong>दे</strong>खलिन। गुदरीकेँ पित िदिश घ ु◌ुिम <strong>ह</strong>ँिस कऽ िकछु बजैत <strong>दे</strong>खलिन। <strong>ह</strong>ुलन- “िकछु िछयै तँ राज-दरवारिछयै। मुँ<strong>ह</strong> मा ँगा। आब तँ नवका-नवका लोक सभ भऽ गेल िक। ते वाउ क<strong>ह</strong>ै जे रघ ुनी भायक बावाजे र<strong>ह</strong>ैिन से बेटीकेँ खोंिछमे पा ँच बीघा खेत <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथन। से जँ नइ <strong>दे</strong> रि<strong>ह</strong>तिथ तँ बाल-<strong>िव</strong>धवाकेँ कीदशा <strong>ह</strong>ोइतै।”गुदरी अपना <strong>िव</strong>चारमे ओझड़◌ाएल तेँ <strong>ह</strong>ुलनक बात सुनवे केलक। ति<strong>ह</strong> बीच किरयाकाका <strong>ह</strong>ुलनकेँ सोर-पािडक<strong>ह</strong>लिखन- “िसद<strong>ह</strong>ा जा। वे प<strong>ह</strong>र बा ँस लऽ जि<strong>ह</strong><strong>ह</strong><strong>ह</strong>। काजमे <strong>िव</strong>थ ूत <strong>ह</strong>ोय।सुभा उिठ आ ंगन <strong>िव</strong>दा भेिल। िक पाछुसँ शीलो गेली<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुलन दरवाक आग ूमे ठाढ र<strong>ह</strong>ल आ गुदरी िसद<strong>ह</strong>ाआनए आ ंगन गेिल। <strong>ह</strong>ुलन किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “किरया काका, जावे जीवैत र<strong>ह</strong>बै ताबे संब ंध र<strong>ह</strong>बे करत।ओना आब डारो भाय बा<strong>ह</strong>रे र<strong>ह</strong>ए लगलिथ, <strong>ह</strong>मरो सब<strong>ह</strong>क िधयाप ूता अपन वसाय छोडनि<strong>ह</strong> जाऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ।”<strong>ह</strong>ुलनक बातकेँ किरयाकाका व<strong>ह</strong>ािरक ब ुझलिन। मुदा <strong>दे</strong>वननक नजिर अपन अिगला िजनगीपर पडलिन।म-मन सोचए लगलिथ रै<strong>िव</strong>ये-र<strong>िव</strong> तँ नि<strong>ह</strong>, मासो-मास आएव ओते जरी नि<strong>ह</strong> अिछ। मुदा तीिनटा जे मौसम-जार, गरम आ वरखा <strong>ह</strong>ोइ छै ओि<strong>ह</strong>मे आ<strong>िव</strong> जँ मौसमी रोगक दवाइयोक आ इ ंजे दऽ िदअए। तँ िक<strong>ह</strong>मर सामािजक संब ंध बडकराड र<strong>ह</strong>त िक मिर जाएत। िक डार भाय विझ ु भैया, काका, बाबा, क<strong>ह</strong>त।सामािजक संब ंधकेँ यए<strong>ह</strong> डोर बाि कऽ रखैत अिछ। जि<strong>ह</strong>ना साओन-भादोमे बावा वैजनाथक डोर कँ विरयाकेँ लिगजाइत।”पिरवारक िसद<strong>ह</strong>ा आ जारन <strong>दे</strong>िख गुदरी िनचेन भऽ गप-सप ्प पसािर <strong>दे</strong>लक। घरक व<strong>ह</strong>ार ब ुझल तेँ गुदरीचािर <strong>ह</strong>ाथक साडी फािड कऽ बल<strong>ह</strong>ा टुकड़◌ा लइये कऽ आइिल छिल। जरनाक बोझक लेल बीरबाक जरतसे<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइत। सुभाकेँ क<strong>ह</strong>लकिन- “काकी, <strong>ह</strong>मरा सब<strong>ह</strong>क अपलेशन डागडर वौआ करै छिथन?”गुदरीक बातकेँ मजाक व ु िझ सुभा चुपे र<strong>ह</strong>ली<strong>ह</strong>। शीला बाजिल- “के<strong>ह</strong>ेन अपरेशन?”“आरो कोन अपलेशन। उ<strong>ह</strong>ाए िधया-प ूताबला।”“<strong>ह</strong>ोइबला िक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइबला?”“अपलेशन के िधया-प ूता <strong>ह</strong>ेबो करै छै आ नि<strong>ह</strong>यो <strong>ह</strong>ोइ छै।”39


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्“ज<strong>ह</strong>न अपलेशनसँ िधया-प ूता <strong>ह</strong>ोइ छै त<strong>ह</strong>न पुखे लऽ कऽ की <strong>ह</strong>ेतइ।”कि<strong>ह</strong> उिठ कऽ ठाढ <strong>ह</strong>ोइत गुदरी बाजिल - “काकी, आव तँ आवा-जा<strong>ह</strong>ी लगले र<strong>ह</strong>त। काजक अंगना िछयै कतेर ंगक चीज-वौसक खगता <strong>ह</strong>ेतिन। िक छ ते <strong>दे</strong><strong>ह</strong> तँ अिछ। लोके-काज लोककेँ <strong>ह</strong>ोइ छै।” द ुन ू परानीमुुराइत गाछी ठेकना सोझे <strong>िव</strong>दा भेल। जि<strong>ह</strong>ना धारमे सुगरकेँ घाटक जरत नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत मुदा, जाएत सोझेि<strong>ह</strong>या कऽ, भले<strong>ह</strong>ी ं कतेको-बेिर घिर-घ ु िर ु आबए पडै। ति<strong>ह</strong>ना सुगर पोसिन<strong>ह</strong>ारोक चािल। कोना र<strong>ह</strong>तै िजनगीतँ सुगरे चडवैक पाछु बीतलै।शीशोक झािखयो ँ आ मोट-मोट गोट <strong>दे</strong>िख द ुन ू परानी आनसँ बैिस गप-सप ्प करए लागिल।गुदरी- “क<strong>ह</strong>ुना तँ पनर<strong>ह</strong> िदन चलवे करत।”<strong>ह</strong>ुलन- “सुखलो अिछये।”किरयाकाका उिठ कऽ <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइक <strong>िव</strong>चार किरति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ िक कुसुमलाल पंिडतकेँ धडफड़◌ाएल अवैत <strong>दे</strong>खतेबिझ ु गेलिखन जे आब वजार गेल भेल। फिडकेसँ कुसुमलालकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “आव<strong>ह</strong>, आव<strong>ह</strong> पंिडत। तोरासँब<strong>ह</strong>ुत ब ुझैक अिछ। से तँ बिझते ु छ<strong>ह</strong>क जे काजक अंगना छी।”मुी दैत कुसुमलाल क<strong>ह</strong>लकिन- “<strong>ह</strong>ँ, से तँ छी<strong>ह</strong>े?”अंगना िदिश बढैत, म-मन किरयाकाका सोचैत जे कमसँ कम एक घ ंटा बजलाक बाद मन ठंढ़◌ेतै।भले<strong>ह</strong>ी ं कौुके सभ गप िकअए दो<strong>ह</strong>रबै। पा ँच गोटेकेँ एकठाम वैसार बिनते बजैक समए िनधािरत र् <strong>ह</strong>ुअएलगैत। कुसुमलालो तँ पा ँच गोटेक वैसारमे र<strong>ह</strong>ैत अिछ। त<strong>ह</strong>ूमे अखन तँ आरो फीरीसान र<strong>ह</strong>ैए। धरवालीकगा टुिट गेल छै, एकटा बेटा भी छै तेँ ओकर अिधकार -माए-वापक- किट गेल छै। दोसर बेटा, जे साझीछैक, िदीमे करी करै छै। पुतो<strong>ह</strong>ूकेँ आठम मास। तीन ू जमाए पर<strong>दे</strong>शी तेँ अपन घर-द ुआर छोिड कोनाबेटी <strong>दे</strong>खत। तइपर धनकटनी, ग<strong>ह</strong>ूमक बौग संगे बडदकेँ फाड लिग गेलै। मुदा तेँ िक कुसुमलालक मन ख ुशी र<strong>ह</strong>ै छै अपन दोख <strong>ह</strong>टा बेटा-बेटीकेँ जानकारी दइये <strong>दे</strong> अिछ। िकअए पिरवारक िकयो दोख लगाओत।बीमारी रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ ब ुढवा घरकेँ िथतमािर कऽ रख छिथ। सभ धान किटये गेल। आब ग<strong>ह</strong>ुमो वौग भइयेजाएत। <strong>ह</strong>मरो पलर भइये गेल अिछ। बीस िदन आओर बाल र<strong>ह</strong>त तकर वाद तँ द ुन ू वाल्टीन उठेबेकरब। <strong>ह</strong>मरा कोन टूटल अिछ अनका तँ जा ँघ टुिट जाइ छै, छाती टुिट जाइ छै। फेिर ओकरा छुटै छै की? तेँ ख ुशी। भगलाि<strong>ह</strong> पुतो<strong>ह</strong>ू कख अपन माए-बापकेँ गिरयबैत तँ कख पितकेँ । सासु अप रोगी।एतेक र<strong>ह</strong>लाक वादो कुसुमलालक मन सिदखन ख ुशी र<strong>ह</strong>ैत। जखन कतौ काज करए <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइत तँ पुतो<strong>ह</strong>ूकभगलपाना पर <strong>ह</strong>ँसैत तँ कख बेटीक िदन-दिनया ु ँपर ख ुशी <strong>ह</strong>ोइत। एे कल ऊनी कपड़◌ा तँ बेिटऐ-जमाऐक<strong>दे</strong>ल छी। तखन तँ तीन ू बि<strong>ह</strong>िन आिब कऽ भेंिट-घा ँट कइए◌े लेलकै। इलाजो लेल पँच-पँच सौ तीन ू <strong>दे</strong>बेकेलकै। जावे थे<strong>ह</strong>गर छी ताबे......।किरयाकाका घिर ु कऽ अंगनासँ आिब पुछलिखन- “अा पंिडत, भनिसयाक समाचार क<strong>ह</strong><strong>ह</strong>?”“बीसम िदन पलर किट जेतइ। मुदा अखैन <strong>ह</strong>म औगताएल छी काजे भिर गप क।”“तो<strong>ह</strong>ी ं बाज<strong>ह</strong>?”“कम र्क बरतन तँ नापल अिछ मुदा, सभसँ झनझिटया द<strong>ह</strong>ीक तौलाक अिछ की । सरध ुआ बरतनक दसमएगार<strong>ह</strong>म िदन काज <strong>ह</strong>एत। मुदा द<strong>ह</strong>ी तँ तीिन-चािर िदन पि<strong>ह</strong> पौडल जाएत। एक िदन बीितये गेल।पा ँचम-छठम िदन तौलाक काज पिड जाएत। मािटक बमे तीिन िदन टेम लगै छै। ति<strong>ह</strong>ना पीटैइयो-सुखबैमे40


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तीिन िदन लिगये जाइत छै। तखन एक िदन आवा लगत। आब ि<strong>ह</strong>साब जोिड कऽ <strong>दे</strong>िखयौ जे आइसँ <strong>ह</strong>ाथ लगाएव तँ काज कोना सरत।”कुसुमलालक बात <strong>दे</strong>वननकेँ ओजनगर ब ु िझ पडलिन। बजला िकछु नि<strong>ह</strong>। मुदा म ूडी जे डोलवैत र<strong>ह</strong>िथन सेसुबला िक माबला, से कुसुमलालकेँ ब ुझवामे नि<strong>ह</strong> अवैत।<strong>ह</strong>ँसैत किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “पंिडत, तो<strong>ह</strong>ूँ जीवनीसँ अनाडी भऽ जाइ छ<strong>ह</strong>। रघ ू भैयाक काज अनकर व ुझैछ<strong>ह</strong>क जे प ूछैले ऐल<strong>ह</strong>?”“नाइ से तँ नि<strong>ह</strong>ये िछयिन। तखन तँ फेिर काजे िछयै। चािर गोटेमे चरचा भे छुटल-बढल सब बातसभकेँ नजिरपर आ<strong>िव</strong> जाइ छै। अखैन जाइ छी....।मुी दइत- ....काजक ते<strong>ह</strong>ेन िछगरी तान भऽ गेल अिछ जे घरमे कड़◌ू िक समाजमे सबिदन सभ िकयो एक-ठीन बैिठ कऽ <strong>ह</strong>ा ँ-<strong>ह</strong>ा ँ <strong>ह</strong>ी ं -<strong>ह</strong>ी ं करै छी से आब अइ अवामे छुिट जाय, के<strong>ह</strong>ेन <strong>ह</strong>एत? अखसँ मुरदा बिन घरमेओंझरा जाय। के ख ुा गािर कऽ र<strong>ह</strong>ैले आएल अिछ जे सभ िदन र<strong>ह</strong>बे करत। तखैन ते जाबे घटमे परानताबे अइ दिनया ु ँक लीला <strong>दे</strong>खैए।”किरयाकाका- “ऐँ<strong>ह</strong>, तू ँ ते ते<strong>ह</strong>ेन गप पसािर <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong> जे चा<strong>ह</strong>ो पीिब िबसिर गेल<strong>ह</strong>ु ँ।”किरयाकाका इशारा पािनकेँ आग ू बढाएव छलिन। मुदा पािनक गित तँ सिदखन िने मुँ<strong>ह</strong>ेँ चलैत अिछ।<strong>दे</strong>वनन आशाकेँ सोर पाडलिखन। आ ंगनमे शीला बिझ ु गेलिखन। आशाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “वाउ, दरवापर पापाशोर पाडलिन, से<strong>ह</strong>ो बिझ ु लेव आ काए गोटे छिथ से<strong>ह</strong>ो गिन कऽ आएव।”दरवाक कोनपर आशा गिनये र<strong>ह</strong>िल छिल िक फा ँड ब, माथपर तौनी राजेसरकेँ अवैत <strong>दे</strong>िखकिरयाकाका जोरसँ बजला<strong>ह</strong>- “आव<strong>ह</strong>-आव<strong>ह</strong> राजेसर। चा<strong>ह</strong> छुिट जेत<strong>ह</strong>?”“चािर ला फिडेसँ राजेसर बाजल- “किरयाभैया, जि<strong>ह</strong>ना ाती नक्षक अम ृत पी जल सैकड़◌ो <strong>ह</strong>ाथ समुकपािनमे टपैत िसतुआक मुँ<strong>ह</strong>मे प<strong>ह</strong>ु ँच मोती बिन जाइत अिछ ति<strong>ह</strong>ना जइ अ-पािनमे <strong>ह</strong>मर अंश चिल गेल अिछओ घ ुमैत-िफडैत <strong>ह</strong>मरे लग चिल आओत....।<strong>ह</strong>ाथ उठवैत- ....दना-दानामे िलखल अिछ खेिन<strong>ह</strong>ारक नाओ।”“अा आव<strong>ह</strong>। तो<strong>ह</strong>र काज तँ आइ भोरे छेल<strong>ह</strong>?” किरयाकाका पुछलिखन।चािनपर उल्टा <strong>ह</strong>ाथ लैत राजेसर- “भाय स<strong>ह</strong>ाएब, कते ितल अइ गामक खे िछयै से नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>। लोकोसभ ते<strong>ह</strong>ेन िबजकाठी भऽ गेल अिछ जे झगड़◌ो कड़◌ू तँ िदन-राित कख छुी नि<strong>ह</strong> भेटत िकयो िक एोिमनट चैनसँ ककरो र<strong>ह</strong>ए िदअए चा<strong>ह</strong>ै छै। घरसँ बा<strong>ह</strong>र घिर एे रमा कठोला।”“अा िखा छोड<strong>ह</strong>। काजक गप कर<strong>ह</strong>?”“मुी दैत राजेसर क<strong>ह</strong>ए लगलिन- “भाय, ऐना आन जेका ँ िकअए ब ुझै छी। जख माया-जालमे पडल छीतख तँ तवा<strong>ह</strong>ी र<strong>ह</strong>वे करत की । तेँ िक समाजक काज छोिड <strong>दे</strong>व। <strong>ह</strong>मरा सब<strong>ह</strong>क खँटा ू जि<strong>ह</strong>ना रघ ु भायछेला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ुनकर अंित म काज से<strong>ह</strong>ो खँे ू जेका ँ <strong>ह</strong>ेतिन।”राजेसरक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन चौिक ं गेला<strong>ह</strong>। ि<strong>ह</strong>नका -िपता- सब<strong>ह</strong>क दो<strong>ह</strong>री चािल िजनगीक छि। जीवनकएक चािल छि आ लोकक बीचक दोसर। जना सौ ँसे गामक ठकदआ ई सभ <strong>ह</strong>ोिथ आ ि<strong>ह</strong>नका सब<strong>ह</strong>क ठकदआसौ ँसे गाम <strong>ह</strong>ोिन । मुदा साका ंक्ष <strong>ह</strong>ोइत तीन ूक -किरयाकाका, कुसुमलाल आ राजेसरक- गप-सप ्प सुनए41


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लगलिथ। तख शीला तरीमे चािर कप चा<strong>ह</strong> प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। खाली चा<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख कुसुमलाल मुी दैत बाजल-“आ ँइ यौ किरया भैया, कुारक टेमकेँ अ<strong>ह</strong>ा ँ एि<strong>ह</strong>ना ब ुझै िछयै। जते काल चा<strong>ह</strong>ले वैसलौ ं तते कालमे तँ पाइरखैबला बै ंक के गिढ रि<strong>ह</strong>तौ ं।”कुसुमलालक इशारा बिझ ु शीला तरीकेँ पितक आग ू चौकीपर रिख चोे आ ंगन घिर ु <strong>िव</strong>ुटक पॉकेटक कागजफािडति<strong>ह</strong> दरवापर प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। िबुट <strong>दे</strong>िख किरयाकाका क<strong>ह</strong>लिखन- “किनया, ँ अ<strong>ह</strong>ा ँ पािन आउ। <strong>ह</strong>म िबुटवािट ँ लइ छी।”सोल<strong>ह</strong>ो <strong>िव</strong>ुटमे सँ पँच-पँचटा कुसुमलाल आ राजेसरकेँ <strong>दे</strong>लिखन। तीिन-तीिनटा अप द ुन ू गोटे <strong>दे</strong>वननसि<strong>ह</strong>त लऽ द ुन ू गोटे द ुन ू गोटे िदस <strong>दे</strong>खए लगलिथ। ािद नमकीन <strong>िव</strong>ुट मुँ<strong>ह</strong>मे िचबवैत राजेसर बाजल-“चािर बजे भोरेसँ भाय खटै छी। खाइयोक छुी भेल। मुदा भगवा ते<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ारो <strong>दे</strong>लिन। भऽ गेलभिर िदनका कोइला-पािन । दस बजे राित घिम ु कऽ तकैइयोक काज । एकटा <strong>िव</strong>ुट खाए एक-िगलास पािनपीिब शीलाकेँ िगलासमे पािन भरैक इशारा करैत बाजल- “किनया ँ एक िदनक िखा छी। पािनयो वा ँटू आ िखोसुिनयौ। एक गोटेकेँ पता मा िनम ंण दइले छ<strong>ह</strong> कोस पाएरे गेल<strong>ह</strong>ु ँ। िभनसुरका चलल डेढ-द ू बजे िदनमेप<strong>ह</strong>ु ँचलौ ं। थािकयो गेल र<strong>ह</strong>ी आ भूखो लिग गेल र<strong>ह</strong>ए। मुदा ब ुढी जे र<strong>ह</strong>िथन से म<strong>ह</strong>ा-सोभावी मुँ<strong>ह</strong>सँ मध ुचुबैन। जाइते गेल<strong>ह</strong>ु ँ िक अप <strong>िव</strong>छानपर वैइसैक इशारा करैत जजमान आ पसारीक गप पसािर <strong>दे</strong>लिन।<strong>ह</strong>मर मन तँ जरले र<strong>ह</strong>ए। तइओ घ ंटा भिर जी-जाित कऽ सुनलौ ं। तखन िखिसया कऽ क<strong>ह</strong>िलएिन- “<strong>ह</strong>मरा घ ुमैमेअार भऽ जाएत। जाइ छी।”धडफड़◌ा कऽ उिठ पुतो<strong>ह</strong>ूकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “क<strong>ह</strong>ुना भेला तँ कुटुमक गामक आ भेला<strong>ह</strong>। चा<strong>ह</strong>ो-पान नि<strong>ह</strong>ख ुएविन-पीएविन, से के<strong>ह</strong>ेन <strong>ह</strong>एत?” ममे आएल जे ई सभ गामोमे पर<strong>दे</strong>िशये छिथ। श<strong>ह</strong>रमे र<strong>ह</strong>ैत-र<strong>ह</strong>ैतम ूस जेका, ँ समाजोक जालकेँ कािट र<strong>ह</strong>ल छिथ। चा<strong>ह</strong> पीिब-पान खा ओतै <strong>िव</strong>चािर लेल<strong>ह</strong>ु ँ। जे झाड़◌ा-झपटा कमलेपेटमे करब। िकिरण डू<strong>िव</strong>ते जे प ूविरया छ<strong>ह</strong>र टिप जाएब तँ दोसिर-तेसिर सा ँझ धिर गाम प<strong>ह</strong>ु ँिचये जाएव।बटखरचा लेल पा ँचटा पैया <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथ, भूखे छटपटी धे र<strong>ह</strong>ए। कमला धारक ठंढ़◌ेल<strong>ह</strong>ा पािनमे ज<strong>ह</strong>ा ँ पएर<strong>दे</strong>िलयै िक पैखाना सटिक गेल। मुदा लघी लिग गेल। प ूबिरया छ<strong>ह</strong>र टिप झंझारपुर वजारमे तीिन पैआकछोला-मुर<strong>ह</strong>ी खेलौ ं पािन पीलौ ं िक जानमे जान आएल।”“कोन गपमे बौआइ छ<strong>ह</strong> राजेसर भाय? काजक गप कर<strong>ह</strong>?” कुसुमलाल बाजल।“<strong>िव</strong>ुट खा पािन पी<strong>िव</strong> चा<strong>ह</strong>क िगलास <strong>ह</strong>ाथमे लइते राजेसर शीलाकेँ क<strong>ह</strong>लिन- “किनया, ँ जँ <strong>िव</strong>ुटे ख ुएबाक छलएतँ पि<strong>ह</strong> पािन <strong>िव</strong>ुट अिनतौ ं। एक तँ बेचारी अप बेइत भऽ चा<strong>ह</strong>सँ पािन भऽ गेली। ति<strong>ह</strong>पर सँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँसभ कते बेइत वेचारीकेँ करबै।”राजेसरक बात सुिन एक लाडिन चलवैत <strong>दे</strong>वनन बजला<strong>ह</strong>- “बेइतीक बोनमे तँ नरे वेइतक गाछकइत <strong>ह</strong>ोइत।”काजकेँ <strong>दे</strong>खैत किरयाकाका गपक राा बदिल क<strong>ह</strong>लिखन- “किनया ँ राजेसरकेँ भा ँडी जेका ँ ऐ<strong>ह</strong>ेन िगलासमे नि<strong>ह</strong>पौआ<strong>ह</strong>ी िगलासमे चा<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>विन। अा, राजेसर आइ तँ गािछयेमे कम र् <strong>ह</strong>ेतइ?”अपन काज अगुआएल <strong>दे</strong>िख राजेसर बाजल- “भाय, आ ँझ ुका गप िक क<strong>ह</strong>ू। एक तँ ते<strong>ह</strong>ेन-ते<strong>ह</strong>न िसफलाि<strong>ह</strong>मौगी सभ गाममे चिल आएल अिछ जे <strong>ह</strong>ोइए जे झब दऽ मिर जाय जे ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न म सभसँ िप छूटत।”“से की?”“की प ूछै छी। पि<strong>ह</strong>लुके नीन र<strong>ह</strong>ए। करीब एगार<strong>ह</strong>-बार<strong>ह</strong> बजे राित र<strong>ह</strong>ए। गोपला घरमे आिग लिगगेलइ। ओकरे िमझवैमे द ू-बािज गेल। सौ ंसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> थाल-कादो से<strong>ह</strong>ो लिग गेल र<strong>ह</strong>ए। ओकरे धोइत-धाइततीन बिज गेल। ओछाइनपर एलौ ं िक अझ ुका काज सभ मन पडल। छुतका बला केश कटैक अिछ। खविर42


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दइले पुरि<strong>ह</strong>त-पा ऐठाम जाइक अिछ। ति<strong>ह</strong>पर सँ परसुए, ज ुगेसरा कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ए जे कनी केशो नीक जेका ँछािट ँ िद<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। आ बिरआितयो चिल<strong>ह</strong><strong>ह</strong>।”किरयाकाका- “अखन लगन क<strong>ह</strong>ा ँ छै?”राजेसर- “अ<strong>ह</strong>ा ँ कोन ज ुग-जमानाक गप ्प बजै छी भाय। ो जे कोटमे <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> करैए से लगन <strong>दे</strong>िखकऽ। त<strong>ह</strong>ूमे िक ज ुगेसराक <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतै िक चुमौन करत।”“के<strong>ह</strong>ेन किनया ँ छै?”“ऐ<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>द भेल भाय। का ँ बोकेँ क<strong>ह</strong>ल जाय छै आ सासुरो बसिन <strong>ह</strong>ािर केँ । ज ुगेसराकेँ तेसर िछअए आकिनया ँ के चािरम।”“द ुन ू तँ उडनबाजे ब ु िझ पडैए?”“भाय, ममे सब गुण <strong>ह</strong>ोइ छै। पालतुओ िचडै बोनाए जाइ छै आ बोल<strong>ह</strong>ो िचडैकेँ पकिड पोसा बनालैत अिछ।”“चा<strong>ह</strong>क िगलास <strong>ह</strong>ाथसँ पकडैत राजेसर शीलाकेँ क<strong>ह</strong>लकिन- “किनया, ँ काका◌ीकेँ सभ ब ुझले छिन। <strong>ह</strong>ुनका <strong>ह</strong>मरनाओ कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>विन। डालीक ओिरयान करती<strong>ह</strong>। जावे तक छौरझी <strong>ह</strong>एत ताबे तक गािछये मे पुजौलजाएत।”शीला आ ंगन जा सासुकेँ क<strong>ह</strong>लिन। दरवापर सभकेँ चुप <strong>दे</strong>िख राजेसर डा. <strong>दे</strong>वननकेँ क<strong>ह</strong>लकिन- “डाकडरस<strong>ह</strong>ाएव, <strong>ह</strong>मर काज मा वाबला काज पि<strong>ह</strong>ले िदनसँ शु भऽ जाइए। काजो दो<strong>ह</strong>री। एक िदिश प ूजवैकियामे डाली सजौनाइ दोसर िदस किठआरीबला सभ परातेसँ केश कटबऽ लगैत अिछ। ई तँ एकटा काजभेल। जँ गाममे एकटा काज <strong>ह</strong>एत तखन। जँ दो<strong>ह</strong>रा-ते<strong>ह</strong>रा गेल तँ काजो दो<strong>ह</strong>रा-ते<strong>ह</strong>रा जाएत तइपर सँजौटी छुतका िभे। कते िदनसँ मनमे <strong>ह</strong>ोइए। जे एकटा ना ंङिर मा गाए-म<strong>ह</strong>ीिस द ुआरपर रिखतौ ं से पारेलगनाइ किठन अिछ। इर ा कम र्मे <strong>ह</strong>म छअ आना ि<strong>ह</strong>ाक भागीदार छी तइमे <strong>ह</strong>थ-उठाइ िकछु कता र्किनछुडला<strong>ह</strong>ा भेटैए। झलफा ँफी धोती मािटक वरतन आ िकछु <strong>ह</strong>थ-उठाइ भऽ गेल।”राजेसरक बात सुिन <strong>दे</strong>वनन तरे-तर सद र् <strong>ह</strong>ुअए लगला<strong>ह</strong>। आिख ँ उठा किरयाकाकापर <strong>दे</strong>लिखन। किरयाकाकाराजेसरक मुँ<strong>ह</strong> िदिश तकैत। जना रसगुा खसतै आ लपकब। रसगुा तँ नि<strong>ह</strong> एलिन मुदा, रसगुाक रस जरआ<strong>िव</strong> गेलिन। मुी दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “राजे, जे बेसी म लेल खटत आ कमसँ कममे अपन िजनगी चलाओतओि<strong>ह</strong>सँ बेसी इमानदार अइ घरतीपर के अिछ?”धरमक एकटा बाट तँ इमा िछअए।म-मन <strong>दे</strong>वनन तइ ँ केलिन जे िपताक कम र् करौनाइ <strong>ह</strong>मर िजा छी। जे को काज <strong>ह</strong>एत ओकर नीक-अधलाक भागी के <strong>ह</strong>ेतै। गाममे जतऽ जे <strong>ह</strong>ोइ छै <strong>ह</strong>ोउ। मुदा अपना एि<strong>ह</strong>ठाम ऐ<strong>ह</strong>न अिचत नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ुअए<strong>दे</strong>बैक। फेिर मनमे श ंका उठलिन जे एि<strong>ह</strong> बातकेँ प ूरबासय कोना कएल जाय? प ूवा र्शयक अथ र् की प ूब र्$आशय।समाजक जे अिधका ंश लोकक कानमे र<strong>ह</strong>ैत छैक ओकरा की मानल जाय।”र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक तकर्केँ मनमे उठैत <strong>दे</strong>िख सोचलिन जे द ुन ू पाटीर्क मा पुरोि<strong>ह</strong>तक आक बीच काजक संब ंधअिछ। सिझया काजक फल तँ सिझया <strong>ह</strong>ोइत। कते सा ँझी? तेकर की आधार। से नि<strong>ह</strong> तँ द ुन ू गोटेमेकरिथ। सोझक जे िनण र्ए द ुन ू गोटे करता तँ <strong>ह</strong>मरा मामे की लागत। मन असिथर भेलिन।43


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्चािरम िदन। गाछीमे सरझी केला उर कम र् स भऽ गेल। िशव श ंकर गािछयेमे भोजन कऽ र<strong>ह</strong>िथ। किरयाकाका <strong>ह</strong>ाथमे कोदािर आग ू-आग ू ति<strong>ह</strong> पाछू िशव श ंकर आ <strong>दे</strong>वनन। ति<strong>ह</strong> पाछू पिरवारकसभ। तीन ू भा ँइयो-व<strong>ह</strong>ीिन आ सासुओ-पुतो<strong>ह</strong>ू। आ ंगन अिबति<strong>ह</strong> सभकेँ बिझ ु पडलिन जे जना-आग ूए-आग ूरघ ुनन आ<strong>िव</strong> गेला। <strong>ह</strong>ुनके बनाओल घर-द ुआर, पािनक चापाकल संग-संग सभ िकछुमे सिया गेल छिथ। जँ<strong>ह</strong>ुनकर घरारी ारक ब तँ सभ िदन ओि<strong>ह</strong> ारकमे दश र्न िदतिथ। म-मन िपताकेँ रण करैत <strong>दे</strong>वननसंक लेलिन जे िपताक <strong>दे</strong>ल जे िकछु अिछ ओ एि<strong>ह</strong> समाजक िछयै। <strong>ह</strong>म तँ अप तते कमाइ छी जे गामोअबैक छुी नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। बेटी सासुर जाएत। बेटो कतौ करी करत। की बाप-दादाक <strong>दे</strong>ल सि<strong>ह</strong>म आनठाम दऽ अ<strong>िव</strong>ऐक? तखन गामक म अनतऽ जाए भले<strong>ह</strong>ी ं अपनाकेँ अगुआ लिथ मुदा, गाम तँ तरकाजा ँत जेका ँ पडले रि<strong>ह</strong> जाएत। चलत कि<strong>ह</strong>या। की जँ द ुन ू ची िमलक ची जेका चलए लगए तँ िक ग<strong>ह</strong>ुमकआटा नि<strong>ह</strong> पीसल जाएत। जर पीसल जाएत। िपताक <strong>दे</strong>ल सिक जे आमदनी अिछ ओकरा भोज आ अपनािदिशसँ गरीब बाकेँ पा ँच <strong>ह</strong>जार पैयाक िकताव, पा ँच <strong>ह</strong>जार पैयाक दवाइ समाजक बीच िपताक म ृुक िदनउप<strong>ह</strong>ारप <strong>दे</strong>वइ। एि<strong>ह</strong>सँ ख ुशीक बात ई <strong>ह</strong>ोएत जे <strong>ह</strong>ुनका -िपताकेँ - जनमे िदनक ितिथकेँ िदितऐक। बाकसंग-संग िकअए नि<strong>ह</strong> खेलिथ। िकऐक <strong>ह</strong>ुनकर म ृु शरीरकेँ म ृु बिझअिन? ु मुदा, <strong>ह</strong>ुनकर ज-कुली तँ नि<strong>ह</strong>भेटत? ूल गेबे नि<strong>ह</strong> केला<strong>ह</strong>। तखन की करब?मनमे नव उा<strong>ह</strong> जिगति<strong>ह</strong> किरयाकाकाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “का अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ एक बतारी छी। <strong>ह</strong>मरासँ बेसी <strong>दे</strong>खछिलएिन। अख बैिस कऽ अिगला कम र्क <strong>िव</strong>चार कइये लेब। श ंकरो भाय छिथये।”<strong>दे</strong>वननक बात सुिन, अपन आमदनी िशव श ंकर <strong>दे</strong>खलिन। मनमे गुद-गुदी लगलिन। पानक पीत फैकैतबजला<strong>ह</strong>- “बेजाए कोन? अखन सभ समटाएल छी फेिर समटैमे समए लागत। तते किरयाका ठेिल-ठेिल कऽख ुऔैलिन जे आराम करैक मन <strong>ह</strong>ोइए।”अपन चावसी सुिन किरयाकाका नजिरमे नािच उठलिन खेतक आिडपर ँ वैिस गक संग-संग तमाकुलो खािथ।मन पडलिन गुनाक गीत। ति<strong>ह</strong>याक छीतन आइयो संग-संग अिछ। मन पडलिन समाज। आइ जे समाज एकभऽ भाय-स<strong>ह</strong>ाएबकेँ <strong>िव</strong>दाइ <strong>दे</strong>लिन िक ई उिचत <strong>ह</strong>ोय जे लोक अपन-आन गामक जाितकेँ भोज ख ुअबैत आअपन ओ<strong>ह</strong>न समाजक बाकेँ कत सुिनयै, जे बेिर-<strong>िव</strong>पिमे सिदखन लगमे र<strong>ह</strong>ैत अिछ। जते ख ुशी िशव श ंकरकबात सुिन भेलिन ति<strong>ह</strong>सँ वेसी कचोट मनमे उपिक गेलिन। बजला<strong>ह</strong>- “जखन तेर<strong>ह</strong>े िदनक बीच काज नापल अिछतखन तँ अिधकसँ अिधक समाजक उपयोग <strong>ह</strong>ोएव जरी अिछ। <strong>ह</strong>म सुर भायकेँ बजौ अबै िछअिन?”किरयाकाका बात सुिन <strong>दे</strong>वनन क<strong>ह</strong>लिखन- “अ<strong>ह</strong>ा ँ कोदािर पािड कऽ एल<strong>ह</strong>ु ँ<strong>ह</strong>ेँ, आशाकेँ पठबै िछअए।”<strong>दे</strong>वननक बात सुिन किरयाकाकाकेँ <strong>ह</strong>ँसी लगलिन। बजला<strong>ह</strong>- “डार स<strong>ह</strong>ाएव, आशा जा कऽ की क<strong>ह</strong>तिन?”“बजवै छिथ।”“कथीले?”“तखन चुप।”“जँ भैया ब ुझैत जे को छोट-छीन काज अिछ तँ अपन नम<strong>ह</strong>र काजकेँ सािर जाएब। तखन औता<strong>ह</strong>?से नइ तँ अप जाइ छी।”किरयाकाकाकेँ <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>ोइति<strong>ह</strong> दयान (<strong>दे</strong>वननक वेटा) केँ क<strong>ह</strong>लिखन- “बाउ, एक लोटा पािन पीआउ। <strong>ह</strong>मरोअ<strong>ह</strong>ा ँक पिरवार को बा ँटल अिछ अ<strong>ह</strong>ा ँक मािक बिरआती <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ गेल र<strong>ह</strong>ी। अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ तँ पर<strong>दे</strong>शी भेिल जाइछी। <strong>ह</strong>मरा ओि<strong>ह</strong>ना मन अिछ उपनयनसँ तीिन िदन पि<strong>ह</strong> दािल-भात, तड़◌ूआ तरकारी, द<strong>ह</strong>ी-चीनी खे र<strong>ह</strong>ी। अ<strong>ह</strong>ी ंसब<strong>ह</strong>क अपर <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ सभ ठािढ छी.....।44


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पािन पीबी- .....अखन द ुइये गोटे छी, तेँ क<strong>ह</strong>ै छी। पुजबैत-पुजबैत <strong>ह</strong>मरा सब<strong>ह</strong>क पिरवार िना ँ मुँ<strong>ह</strong>ेँ ससिरगेल। अप बात क<strong>ह</strong>ै छी। राज<strong>िव</strong>राजसँ तीिन कोस आग ू तक बाव ूकेँ जजमिनका र<strong>ह</strong>िन। जखन ओि<strong>ह</strong> इलाकाजाइ तँ मास-मास िदन पर<strong>दे</strong>शे जेका ँ रि<strong>ह</strong> जाइ। सेवा ख ूव <strong>ह</strong>ुअए। खेनाइ-पीनाइक कमी नि<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>मरा तँएतऽ सँ पाल धिर धा ंगल अिछ। अपना सभ तँ कनी <strong>ह</strong>टल छी तेँ , तँ जना-जना उर मुँ<strong>ह</strong>ेँ जेवइतेना-तना बाजव-भुकब, खेती-बाडी, माल-जाल िमलल-ज ुलल <strong>दे</strong>खवै। कथा-कुटुमैती, भोज-काज अइपारओइपार <strong>ह</strong>ोइते अिछ। सीमाकातमे अइ भागक लोक ओइ भाग जा <strong>ह</strong>ाट-बजार करैत अिछ आ ओइ भागकअइपार। जना-जना आग ू मुँ<strong>ह</strong>ेँ बढबै तेना-तेना पािनयो आ बोिलयोमे अर व ुझाएत। तेकर कारण छैकउरविरया प<strong>ह</strong>ाड। बाव ूकेँ ख ूब आमदनी <strong>ह</strong>ोिन । भिर-भिर िदन भा ँग-खाय दरवापर बैिस तास खेलल करी।“लघ ु-िसा” पढैमे एगार<strong>ह</strong> वख र् लागल र<strong>ह</strong>ए। मुदा बाव ूक संग प ूरैत-प ूरैत अपन जी<strong>िव</strong>काक सभ लिर ू भऽगेल। पढैमे मिझला भाए चगर। ख ूब पिढ कऽ नीक करी करै छिथ। कि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>लिन जजमिनकासँ <strong>ह</strong>मराको मतलब नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>म मे<strong>ह</strong>नत करब। मे<strong>ह</strong>नतक अ खाएब। तखन िधया-प ूताक संार तेज <strong>ह</strong>ेतइ। सभसँछोटका बकनाएल अिछ। िदीमे भाए करीयो धड़◌ा <strong>दे</strong>लकिन तँ तते कमािथ जे पेटो भरिन। मुदासमाजमे िता ब र<strong>ह</strong>िथ”िताक नाओ सुिन दयानक मनमे भेल जे एक िदिश क<strong>ह</strong>ै छिथ जे बकना गेला<strong>ह</strong> आ ितितो क<strong>ह</strong>ै छिथन।मनमे अचडज भेलैक आिखमे ँ आिख ँ गरा पुछलकिन- “की िता?”दयानक केँ <strong>ह</strong>ुक बिझ ु बजला<strong>ह</strong>- “बौआ, अख अिधक खेिन<strong>ह</strong>ार लोककेँ ितित मानल जाइत अिछ।एे िदन ई िता भोज-काजमे भेटैत छलैक आब घरे-घर भऽ गेलइ। <strong>ह</strong>म कतेक पैआ खेनाइपर खच र्करै छी एि<strong>ह</strong>क भीतर िता आ<strong>िव</strong> गेल अिछ। भले<strong>ह</strong>ी ं <strong>ह</strong>जार पैया ितिदन पिरवारक भोजनमे खच र् िकअए करिथ मुदा समाजक लोक जँ डेरापर आिब जेता<strong>ह</strong> तखन या तऽ गेट खोिल भेंटे नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>विन या तँ भेंटो<strong>दे</strong>विन तँ गामक- <strong>ह</strong>ािल-चािल पुिछ क<strong>ह</strong>विन जे पी करीक ूटीमे छिथ तेँ डेरामे चा<strong>ह</strong>ो पीयाएव मोसिकलअिछ। वेचारा <strong>ह</strong>ाले-चाल की क<strong>ह</strong>तिन जे बेसी समयो लागत। िजनगीक भेंिट आ एकठाम र<strong>ह</strong>ैबला। <strong>ह</strong>ँ, तँक<strong>ह</strong>ै छल<strong>ह</strong>ु ँ अपन भाइयक <strong>िव</strong>षएमे। साल भिरसँ म<strong>ह</strong>ंथ भऽ गेल अिछ। <strong>दे</strong>खिलऐक तँ नि<strong>ह</strong> मुदा, सु छी अपिचीमे कताक बेिर िलिखलक<strong>ह</strong>ेँ। ओना भाए छी आिग नि<strong>ह</strong> उठेबै, नअ-दस माससँ लो-कपड़◌ा आ <strong>ह</strong>जार पैयामि<strong>ह</strong> पठबैए। मुदा आफद की एकटा अिछ? साल करीब भऽ गेलिन। किनया ँ एतै छिथन। एकटा बोछि। फोन केिलये जे दसो िदनक लेल गाम आिब वालो-बाकेँ अिसरवाद दऽ द<strong>ह</strong>क। आब तँ तोँ म<strong>ह</strong>ंथ भऽगेल<strong>ह</strong>....।<strong>दे</strong>वनन िदस मुँ<strong>ह</strong> घ ुमा कऽ मुी दैत- ....भाय, की जबाव <strong>दे</strong>लक से बिझिलऐ, ु क<strong>ह</strong>लक जे ानक की <strong>ह</strong>मराखाितआन बनल अिछ। भिर िदन भिर राित कतौ र<strong>ह</strong>ू मुदा, सा ँझ-िभनसरकेँ घडी-घ ंट बजा आरती गवए पडत।मुदा आब चढ़◌ौआ सभ से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ुअए लगल<strong>ह</strong>ेँ। भिर गाम-घरक स्ीगणसँ लऽ कऽ बजार धिरक जिनजाित सिदकालअिबते र<strong>ह</strong>ैत अिछ।”<strong>दे</strong>वनन- “भावोओकेँ ओतै पठा िदअ?”िश व श ंकर- “से तँ अप िलखैए जे <strong>िव</strong>दागरी कऽ कए अिबअ। मदा ु एकटा आफत र<strong>ह</strong>ै तब आफतपर आफत अिछ। एक तँ किनया ँ जाइले नि<strong>ह</strong> गछैत छिथ। कोना उपकैर कऽ घरसँ <strong>िव</strong>दा कऽ िदअिन।मुदा बात से<strong>ह</strong>ो नि<strong>ह</strong> अिछ दोसरो बात अिछ। एक बेिर <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>-पंचमीमे जनकपुर <strong>ह</strong>रक संगी संगे गेली<strong>ह</strong>।लोकक ठठ्ठ, िदन-राित याी इरसँ उम ्<strong>ह</strong>र निचते। एक ठाम एकटा नंगा ान लग िबजली किट गेलइ। ज<strong>ह</strong>ा ँ-त<strong>ह</strong>ा ँ अपन-जोरी -संगी- छोिड याी सभमे <strong>ह</strong>रा गेल। <strong>ह</strong>मरो भावो <strong>ह</strong>रा गेली<strong>ह</strong>। ले वङौड रौतुका <strong>ह</strong>राएलिदमे गौ ँवा भेटलिन ि<strong>ह</strong>नका आ ई भेटलिखन गौ ँवाकेँ । मुदा <strong>ह</strong>रेलिखन नि<strong>ह</strong>। वौएलिखन सभ याी तँअप इलाकाक र<strong>ह</strong>ै की । नानी गामक संगी भेिटलिन। जि<strong>ह</strong>ना धारमे बा ँस वा री पकिड-पकिड लोक धारटपैत ति<strong>ह</strong>ना बेचारी नानी गामसँ मेजमानी करैत सात िदनक पछाित गाम ऐली<strong>ह</strong>। से मन उडल छिन।”<strong>दे</strong>वनन- “सभ स्ीगण श<strong>ह</strong>र जाए जा<strong>ह</strong>ैत अिछ अ<strong>ह</strong>ा ँ उनटे क<strong>ह</strong>ै छी?”45


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मुी दैत िश व श ंकर- “ऐ<strong>ह</strong> भाय, ओ<strong>ह</strong>ूँ अनाडी जेका ँ बजै छी अपन जे िमिथला ंचल अिछ, एि<strong>ह</strong> मे कतौलोक मैिथली बािज िजनगी गुदस कऽ सकैत अिछ। मुदा जि<strong>ह</strong>ठाम भाषाक द ूरी, जीवन-श ैलीक द ूरी अिछ ति<strong>ह</strong>ठामिक िगरिगट जेका ँ सात बे◌ेिर िजनगी बदिल सकैत अिछ। र<strong>ह</strong>ल बात जीवाक उपायक? तँ िक जि<strong>ह</strong>ठाम मर<strong>ह</strong>त ओि<strong>ह</strong>ठाम कोना◌े वुक उादनक जरत नि<strong>ह</strong> अिछ। की <strong>ह</strong>मरा सभकेँ िशक्षा वा दवाइक जरत नि<strong>ह</strong> अिछआिक भोजन-वस्क। मर ंजनक जरत नि<strong>ह</strong> अिछ आिक कला-संृतक। मुदा ई के करत? जेकर िछअएसे बो<strong>ह</strong>ू लऽ लऽ श<strong>ह</strong>र घ ुमैए तँ िक सोझे सीते भूिम क<strong>ह</strong> अयोासँ राम औता<strong>ह</strong>। मुदा छोड़◌ू दिनया ु ँ-ज<strong>ह</strong>ानकेँ । अखन जे काज सोझामे अिछ पि<strong>ह</strong> तकरा <strong>दे</strong>ख ू। <strong>ह</strong>ँ तँ जाधिर कािर याकाका आ सुरकाका नि<strong>ह</strong>प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong> बीच एकटा आरो कि<strong>ह</strong> दैत छी। राज-<strong>िव</strong>राजसँ तीन कोस उर धिर <strong>ह</strong>मरा बाव ूकेँ जजमिनकाछलिन। लोकोक धारणामे ा-कम र्क म<strong>ह</strong> छलिन। जि<strong>ह</strong>सँ आमदिनयो नीक छलिन। अख ुनका जेका ँ िजनिगयोफर नि<strong>ह</strong> छलैक। लोको <strong>िव</strong>सवास ू। आिख ँ <strong>दे</strong>खा कऽ ककरो िकयो वेइमानी नि<strong>ह</strong> करैत। ज<strong>ह</strong>ा ँ-त<strong>ह</strong>ा ँ बाव ूओ अपनसमान -वरतन-कपड़◌ा- रिख <strong>दे</strong>िथन कपड़◌ाक कते जरते पिरवारमे र<strong>ह</strong>ैत छल। जि<strong>ह</strong>सँ राजसी ठाढमे जीवनिबतौलिन। जखन मुइला<strong>ह</strong> तखन चा िदिशसँ भूत पकिड लेलक। भाय क<strong>ह</strong>लिन जे किरये करब। अपनपिरवार लऽ कऽ चिल गेला<strong>ह</strong>। काजे-उममे पा<strong>ह</strong>ुन जेका ँ अवैत छिथ। दोसर भायक क<strong>ह</strong>वे केल<strong>ह</strong>ु ँ जे गामकफेदार मोरगंक दफेदार भऽ गेल। सु छी जे भिर-भिर िदन नानीक िसखैल<strong>ह</strong>ा िखा सभ मौगी सभकेँसुनवैत र<strong>ह</strong>ैए। खाएर, िकछु कर<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>मरो तँ कपार नि<strong>ह</strong>ये चटैत अिछ। अखन की भऽ गेल अिछ जेअापुरक सभ जाित अप-अप पुजबै लगल। जजमैनका घिट गेल। अापुरक <strong>दे</strong>खौ ंस सीमो-कातक गामसभ करए लगल<strong>ह</strong>ेँ। र<strong>ह</strong>ैत-र<strong>ह</strong>ैत पा ँच गाम बचल अिछ। ओना आब नवका जजमान मारवाडी से<strong>ह</strong>ो बढल<strong>ह</strong>ेँ।पाइबला पाटीर्।”<strong>दे</strong>वनन- “ओ सभ अपन छोड़ि◌ <strong>दे</strong>लक?”“अप धेनि<strong>ह</strong> अिछ। मुदा ऐठाम तँ सभ वेपारी भऽ गेला। पुजेगरी क<strong>ह</strong>ा ँ अिछ। एक बेिर पान ख ुआउ।गामक खेल-तमाशा <strong>दे</strong>िख मन कत र<strong>ह</strong>ैत अिछ मुदा, तइओ जे ठोरपर पछवा ल<strong>ह</strong>की <strong>दे</strong>खै िछऐ तँ तामसोउठैत अिछ। मुदा सभसँ भला चुप। िकछु बजै छी आ ककरो िकछु क<strong>ह</strong>ैत िछऐक।”पान मुँ<strong>ह</strong>मे लऽ क काल गुलगुला कऽ पीत फेकैत पुन: बजला<strong>ह</strong>- “भाय, छ<strong>ह</strong> माससँ िनचेन भऽ गेल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदािदयाद-वादक जे दशा-िदशा <strong>दे</strong>खै िछयै ति<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे भगवान <strong>ह</strong>मरो उपरमे तकैत छिथ।”<strong>दे</strong>वनन- “से की?”िश व श ंकर- “भाय-स<strong>ह</strong>ाएव सभ ते<strong>ह</strong>ेन राा पकिड लेलिन जे िचा मेटा <strong>दे</strong>लिन। मिझला भाए जे करीकरैत छिथ गामपर सबतूर आ<strong>िव</strong> वलजोरी द ुन ू भा ँइ (वेटा) केँ लऽ गेलिखन। की कि<strong>ह</strong>ितअिन? अप ब ुझै छीजे िदनािदन जी<strong>िव</strong>का घटले जा र<strong>ह</strong>ल अिछ। त<strong>ह</strong>न तँ सभ ि◌ दन समाजक बीच र<strong>ह</strong>लौ ं तेँ आब अि<strong>ह</strong> उमेरमेकतऽ जाएब। जाधिर समाज जीवैत अिछ ताधिर क<strong>ह</strong>ुना नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ुना बि<strong>ह</strong>ते र<strong>ह</strong>ब। अप तँ नि<strong>ह</strong> मुदा, भावोअपन िदयािदनी मा <strong>ह</strong>मरा पीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “उसरागा खाि◌ त-खाइत सभटा उसरन भेिल जाइए। <strong>ह</strong>मरा कीलोक नि<strong>ह</strong> द ुसत जे बाप-िपती बडका <strong>ह</strong>ािकम छिथन आ बेटा-भातीज दसखतो करै जोकर नि<strong>ह</strong> भेलिखन। कि<strong>ह</strong>द ुन ू भा ँइकेँ लऽ जा अप लग, अफसर सब<strong>ह</strong>क जे ूल छैक ति<strong>ह</strong>मे नाओ िलखा <strong>दे</strong>लिखन। छोटका भाए सिदखनफोन करैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ जे <strong>ह</strong>मरा तते चढ़◌ौआ <strong>ह</strong>ोइए जे कतऽ कऽ राखब। उठा-उठा लऽ लऽ जाउ। मुदागाडीमे चलैत डर <strong>ह</strong>ोइए। तते िछना-झपटी, िनशा ं-ख ुऔनी <strong>ह</strong>ुअए लागल अिछ जे <strong>ह</strong>मरा ब ुते तीस घ ंटा गाडीमेबैिस िदी प<strong>ह</strong>ु ँचल <strong>ह</strong>एत। मुदा तइओ अनका-अनका िदया तते चीज पठबैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ जे को चीजक कमीनि<strong>ह</strong> अिछ। संतोष एते भऽ गेल जे िकयो अपन-बाप माएक िकिरया-कम र् करैत अिछ ति<strong>ह</strong> बीच <strong>ह</strong>म िकअएडाक-डकौबिल करी। प ूव र्ज सभ तँ तीन णीक सराध कम र् तइयै कए गेल छिथ। जकरा जि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>भवर<strong>ह</strong>ैत अिछ ओ ओि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क कम र् कऽ कए एकलोटा पािन तँ प ूव र्जकेँ दइऐ दैत छिथ। मुदा लोकोमे छल-पंचछैक? जँ करै छी तँ ाप ूव र्क क नि<strong>ह</strong> तँ ठिक कऽ िपंड कटौ नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>एत। ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ करै छल<strong>ह</strong>ु ँ।िदयाद बाद अख किरते छिथ जि<strong>ह</strong>सँ दशो ते<strong>ह</strong> भेिल जाइ छि। गामेमे वेदाी काका छिथ। वेचाराअपन िजनगी अपना ढंगसँ बना छिथ। ओना ओ लोअरे-ाइमरी ूलमे गुवाइ करै छिथ। गामेक ूलमेकाजो करैत छिथ। मुदा अपन िया-कलाप छि। जि<strong>ह</strong>ना िकसान काजकेँ द ू उखड़◌ा<strong>ह</strong>ा -िभनसरसँ बार<strong>ह</strong> वजेआ द ू बजेसँ स ूया र् धिर- ब ँट छिथ । ति<strong>ह</strong>ना ूलमे द ुन ू उखड़◌ा<strong>ह</strong>ा पढबै छिथन। दरमा<strong>ह</strong>ा भेिटलिन िक नि<strong>ह</strong>46


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तेकर को िचा नि<strong>ह</strong>। िकछु अिफसक िकरानी ठिक कऽ खाइ छिन तँ िकछु बै ंकक। कि<strong>ह</strong>यो िकयो नाङट <strong>दे</strong><strong>ह</strong>आ बाकेँ िकताब-का◌ेपी <strong>दे</strong>खा मािग ं लैत छिन तँ बै ंकक चा भाग मरड़◌ाइत लुा सभ झोड़◌ा छीिन लैतछिन। मुदा कि<strong>ह</strong>यो काकी मुँ<strong>ह</strong> उठा ि<strong>ह</strong>साब म ंगै छि आ अप ककरो क<strong>ह</strong>ै छिथन। मन पु र<strong>ह</strong>ैत छिनअप तँ जी<strong>िव</strong>ते छी त<strong>ह</strong>न अरे घरमे रिख कऽ की <strong>ह</strong>ेतइ। काितक मास “काितर्क म<strong>ह</strong>ा” ानमे सभसाल सात िदन समाजकेँ सुनवै छिथन ति<strong>ह</strong>मे ततेक कपड़◌ा भऽ जाइत छि जे सालो भिर द ुन ू परानी िबसुइया िभरौल कपड़◌ा पि<strong>ह</strong>रैत छिथ। द ूध खाइले गाइये पोस छिथ। ओना खेती अप नि<strong>ह</strong> करैत छिथ।गाममे द ू का बाडी छोिड घरािरयेटा छेबो करिन। िपता जजमिनका पुजबैत छलिथन। गामे-गामे जेजजमान दानमे खेत आ आमक गाछ <strong>दे</strong> छिन वए<strong>ह</strong> तते आिब जाइत छि जे द ू-सिलया-तीिन-सिलया चाउरसे<strong>ह</strong>ो प-पािनले र<strong>ह</strong>ैत छि। अ◌ादतो ते<strong>ह</strong>ेन रख छिथ जे ककरोसँ म ंगैक काज नि<strong>ह</strong>। आज ुक छौ ँड़◌ासभ जेका ँ नि<strong>ह</strong> जे- “बाबा, क खैनी ख ुआउ।” पचास गाछ तमाकुलक खेती अप <strong>ह</strong>ाथे-बिये ु करैछिथ। काकी गाइयेक पाछु बे<strong>ह</strong>ाल र<strong>ह</strong>ै छिथन। जि<strong>ह</strong>ना एक ब<strong>ह</strong>ीन दोसर ब<strong>ह</strong>ीिनक माथमे केश िबि<strong>ह</strong>या-िबि<strong>ह</strong>या ढीलोतकैत आ नीक-अधलाक गो करैत ति<strong>ह</strong>ना गाइयक संग काकी। तमाकुलो अप <strong>ह</strong>ाथे उपजवैत छिथ आ चूति<strong>ह</strong>ना अपसँ बनवैत छिथ। िदयादमे जखन <strong>ह</strong>ुनकापर नजिर पडैत अिछ तँ नजिर िना ँ भऽ जाइत अिछ।मुदा ओ<strong>ह</strong>ीठाम दोसर छिथ िजनका घरारी द ुआरे एे अंगनामे सोड़◌ेक-सोड़◌े िदया-प ूताक संग तीिन भा ँइ छिथन।भोर <strong>ह</strong>ोइते तीन ू म<strong>ह</strong>ाभारत शु कऽ दैत छिथन। तीन ू िदयािदनीयो तीिन परगनाक। एकटा अापुरक छिथनदोसर भौरक। तेसर गंगा ओइ पारक मग<strong>ह</strong>क छिथन। तीन ू जे तीिन स ूर-तानपर गाइिर क गीित गाएब शुकरैत छिथन तखन बिझ ु पडैत अिछ व ृावनमे छी आिक लंकाक पु-वािटकामे....।मुी दैत- ....कते क<strong>ह</strong>ब भाय, अप लाज <strong>ह</strong>ोइए। एकटा छौ ँड़◌ा अिछ लक-लक पतरे। झोंटा जेका ँकेश रख अिछ। सब िदन मोछ-दाढी कटैए। छींिट बला घी ु लग तक अंगा िसऔ अिछ। पाएरेमे सटल, चुपैजामा पि<strong>ह</strong>रैत अिछ। एक गोटेक काज र<strong>ह</strong>ए, <strong>दे</strong>खिलयै तँ धोखासँ क<strong>ह</strong>ा गेल के िछऐँ गै। से की पुछै छीजना िबढनी छामे गोला फेिक <strong>दे</strong> <strong>ह</strong>ोइये ति<strong>ह</strong>ना गनगनाए कऽ मुँ<strong>ह</strong>े-का की क<strong>ह</strong>लक, तेकर ठेकान नि<strong>ह</strong>।सभसँ चोट एकटा बातक लागल जे क<strong>ह</strong>लक- “मक झर क<strong>ह</strong>ी ं केँ ।”मुदा, लगले मुँ<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ँसी फुटलिन बजला<strong>ह</strong>- “आिख ँ उठा कऽ <strong>दे</strong>खै िछयै भाय तँ बिझ ु पडैत अिछ जे सभटाबिड ू मुँ<strong>ह</strong>ा भिस भिस गेल अिछ। ते<strong>ह</strong>ेन-ते<strong>ह</strong>न कुरेर सभ ज लऽ लेलक<strong>ह</strong>ेँ जे कुल-खानदानक नाक कटौत,की कान कटौत, की घरारीकेँ भाक खेत बनाओत से नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>। एक िदयाद छिथ जे लाइ चािर फीट <strong>ह</strong>ेतिनचौराइयो ति<strong>ह</strong>ना मुदा, चंगेरा भिर चूड़◌ा, अधमी तौला द<strong>ह</strong>ी, एे सुरकानमे सीमा टपा दैत छिथ। चूड़◌ा-द<strong>ह</strong>ीते<strong>ह</strong>ेन चुभुिट पेट कऽ पकड छिन जे सिदखन पेटे टा सुझै छनि<strong>ह</strong> ् । घर िगर पडलिन। कते ख ुशामद कऽकए “इिरा आवास” िदआ <strong>दे</strong>िलएिन। ले बङोर ओ<strong>ह</strong>ो चािट लेलिन आ अखन िखचडी खाइ छिथ। कते क<strong>ह</strong>बभाय।”सुरकाकाकेँ संग के किरयाकाका प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। तखनि<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>ा से<strong>ह</strong>ो कुड<strong>ह</strong>िर लेमए आ<strong>िव</strong> किरयाकाकाकेँक<strong>ह</strong>लकिन- “आब तँ तीिन िदन कोदािर, कुड<strong>ह</strong>िर, टे ंगारी ज<strong>ह</strong>ल कटलक। आवो छोडवै की । साते िदनमेजारनकेँ सुखाएवो छै।”लेल<strong>ह</strong>ा बात सुिन किरयाकाका चुपे र<strong>ह</strong>ला<strong>ह</strong>। मुदा सुरकाका लेल<strong>ह</strong>ाक मुँ<strong>ह</strong>क बात िछत क<strong>ह</strong>लिखन- “कारी,पढ़◌ुआ भायकेँ बजा अिनअ। गाममे सभसँ वेसी गुी पे ंच वए<strong>ह</strong> करै छिथ ।”सुर काकाक बात सुिन किरयाकाका पढ़◌ुआ भाय एि<strong>ह</strong>ठाम <strong>िव</strong>दा भेला। जखनसँ लेल<strong>ह</strong>ा सुरकाका मुँ<strong>ह</strong>ेँगुी-पे ंच सुनलक, तखनसँ गुी-पे ंचक अथ र् ब ुझैले मन लुस-फुस करए लगलै। मुदा काजक गप सुिन अपनकेँ पेटमे दव र<strong>ह</strong>ए। मुदा तइओ पेटमे उधकै। <strong>ह</strong>ोइ जे कखन बा<strong>ह</strong>र िनकलब। बा ँस भिर किरयाकाकाआग ू बढलिथ िक लेल<strong>ह</strong>ा पुछलक- “सुनर काका, गुी-पे ंच ककरा क<strong>ह</strong>ै छै?”लेल<strong>ह</strong>ाक सुिन सुनरकाक पेट-गुंगुआए लगलिन मुदा, पि<strong>ह</strong>ले मु<strong>ह</strong>राकेँ रोकैत िश व श ंकर सािर लेलिन।बजला<strong>ह</strong>- “<strong>दे</strong>वनन भाय लेल<strong>ह</strong>ा (सभ) समाजक खँटा ू छी। वेचाराकेँ एि<strong>ह</strong> उमेरमे क<strong>ह</strong>ी ं ऐ<strong>ह</strong>न <strong>दे</strong><strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>तैक।जना बिझ ु पडैत अिछ जे कोसी बािढमे जि<strong>ह</strong>ना नव-गछुली कलम-गाछी सभ पतझार लऽ छुछे पतडका-पतडका47


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्डािर जेका ँ <strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ाड विझ ु पडै छैक। समाज की? समाजपी घर की? समाजपी घर वए<strong>ह</strong> जे सब<strong>ह</strong>कसिझया <strong>ह</strong>ोय। आब उठैत काजपर काज तँ ढेरो तर<strong>ह</strong>क अिछ, समाजक काज की ब ुझल जाय? एि<strong>ह</strong> कउर <strong>िव</strong>कास-ियामे अिछ। मुदा म ूल अिछ सभ म म छी तेँ सब<strong>ह</strong>क द ुख-सुख सिझया <strong>ह</strong>ुअए।”िश व श ंकर बात सुिन सुर काका उफिन पडला<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना रौद लिगते ताडी घैलमे फेना-फेना िना ँखसैत ति<strong>ह</strong>ना सुर काका मुँ<strong>ह</strong>सँ खसए लगलिन-लेल<strong>ह</strong>ू, तू ँ सभ लगले <strong>िव</strong>सिर जाय छ<strong>ह</strong> मुदा, <strong>ह</strong>मरा तँ युग-युगकबात मन अिछ। ाम सुर माएक ाक भोजमे <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>क जे पीस गामक पंच कोना दरवापरसँ लऽ कऽअपना अंगना धिर गिर-औलकिन। केकर केल<strong>ह</strong>ा र<strong>ह</strong>ए? वए<strong>ह</strong> पढ़◌ुआ भाय भनिसयाकेँ फुसला कऽ गा ंजा पीआ,<strong>ह</strong>िकमानी करै लगलिथ। तरकारी-दािलमे जखन न दैक बेिर भेलइ तखन बोरे <strong>दे</strong>खा <strong>दे</strong>लिखन।”सुर काकाक बात सुिन ठ<strong>ह</strong>ाका मािर बाजल- “<strong>ह</strong>ँ, यौ काका। पाछु <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ ब ुझलौ ं।”ध ुडबिड ू ते<strong>ह</strong>ेन छुछनिर छिथ जे ओतवे केलिन। <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>क की नि<strong>ह</strong> जे पुलिकतक बेटी <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>मे के<strong>ह</strong>ेनमािर करा <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथन। को अनकर िकरदानी र<strong>ह</strong>ए जे िक वए<strong>ह</strong> बीचमे घोघटा<strong>ह</strong>ी साडीके दिस ु <strong>दे</strong>लिखन।<strong>ह</strong>ुनके बातपर जिन-जाित सभ झगड़◌ा ठाढ केलक। अमे <strong>दे</strong>खवे केल<strong>ह</strong>क। तेँ ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न बिध ु कना<strong>ह</strong>लोकसँ सिरऐ कऽ र<strong>ह</strong>ी। कखैन की कऽ <strong>दे</strong>त<strong>ह</strong> तेकर को ठीक न<strong>ह</strong>ी अिछ। ऐ<strong>ह</strong>न-ऐ<strong>ह</strong>न लोक एतवो ब ुझैत अिछ जे अपन काज अनको ले <strong>ह</strong>ोय। सिदखन अनकर ि<strong>ह</strong>ा अपनवैमे लागल र<strong>ह</strong>ैत अिछ। सोझेमे तँकुल-प ूज वैसले छिथ। वए<strong>ह</strong> बाजथ ु?”सुर भायक सुिन िश व श ंकर सकपकेला<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> असिथरसँ क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>दे</strong>ख ू िकछु िदन पि<strong>ह</strong> तक <strong>ह</strong>मरोचािल ओ<strong>ह</strong> छल मुदा, आब ओ सभ छोिड <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ। ककरो चुगली चािल के <strong>ह</strong>मरा की भेटत? एतवे <strong>ह</strong>ोइएजे नकलीसँ सावधान? मुदा, आब जे कालमे नकलीसँ सावधान करब तते कालमे असिलएकेँ िकअए आरोअसली बनाएव। सुर भाय, जि<strong>ह</strong>यासँ भाए सभ कुल-खनदानक घरारीकेँ िचलक ति<strong>ह</strong>यासँ सभ द ुख पड़◌ा गेल।िकछु िदन पि<strong>ह</strong> धिर <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ आन-आन ा-कम र्क उदा<strong>ह</strong>रण दऽ दऽ जजमानसँ अिधक डा ंडै छल<strong>ह</strong>ु ँ, से सभ छोिड<strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ। सभ अपन-अपन भार उठा लेलिन जि<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ उिठ गेल<strong>ह</strong>ु ँ। आब ब ुझै छी जे -जाधिर लोक मातअिछ- जाबे िकयो करै छिथ अपन-बाप-मायक करै छिथ ति<strong>ह</strong>मे िकऐक जोर िदअिन? जि<strong>ह</strong>यासँ <strong>िव</strong>चार बदललति<strong>ह</strong>यासँ िजनगीयो बदलल। गािरयो सुनव कमल। ते<strong>ह</strong>ेन-ते<strong>ह</strong>ेन झनाठी बा सभकेँ दािग कऽ सा ँढ बनाओल गेलजे गाइयक खाढ़◌े मा जेनरेशन चौप भऽ गेल। जि<strong>ह</strong>सँ नीक बा आ नीक बाछी गाममे र<strong>ह</strong>ल।बाडी-झाडी चडैबला सॉढ भऽ गेल अिछ। सिदखन लोक नाओ धऽ धऽ सोझोमे गिरअवैत अिछ जे “<strong>ह</strong>ै-यए<strong>ह</strong>श ंकर बाबा प<strong>ह</strong>ु ँच गेला<strong>ह</strong>।” मुदा, र र<strong>ह</strong>ल जे जि<strong>ह</strong>ना-जि<strong>ह</strong>ना नवका-नवका लोक सभ भेला<strong>ह</strong> ति<strong>ह</strong>ना-ति<strong>ह</strong>ना नव-नव काजो कऽ र<strong>ह</strong>ला अिछ। ि<strong>ह</strong>नके सब<strong>ह</strong>क परसा<strong>दे</strong> तँ ऐ<strong>ह</strong>ेन-ऐ<strong>ह</strong>ेन सुरो आ द ूधगरो गाए सभ गाममे आिबगेल। नवका-नवका मशीन सभ से<strong>ह</strong>ो आिबये र<strong>ह</strong>ल अिछ।”<strong>दे</strong>वनन दयानकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “वौआ, चा<strong>ह</strong>ो-ता<strong>ह</strong>ोक....।”दयान आ ंगन जाऽ माएकेँ क<strong>ह</strong>लक पढ़◌ुआ काकाक संग किरयाकाका प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। पढ़◌ुआ काकाकेँ िश व श ंकर<strong>ह</strong>ाथक इशारासँ अप लग बैइसैले क<strong>ह</strong>लिखन। मुदा लेल<strong>ह</strong>ाकेँ अपन पैछला -बचपनक- बात मनमे नचए लगलै।बात ई जे गाछपर एकटा लुी पकडलक। जाधिर धड पकड र<strong>ह</strong>ए ताधिर तँ लुी <strong>ह</strong>ाथमे र<strong>ह</strong>लै। मुदानागिड पकिडति<strong>ह</strong> लुी पड़◌ा गेल। लेल<strong>ह</strong>ाक <strong>ह</strong>ाथमे नाङिरक इया ँटा बिच ँ गेलैक। मुदा अपना नजिरयेपरश ंका <strong>ह</strong>ुअए लगलै। कख वामा <strong>ह</strong>ाथसँ लेल<strong>ह</strong>ा आिख ँ िमडै तँ कख दि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथसँ। मुदा तइओ मन मानवे करए जे पढ़◌ुआ काका भीतरसँ छिथ िक उपरे-उपर छिथ। मुदा मन बदललै। पा ँच गोटेक बीच जखन र<strong>ह</strong>ीतखन अपन बात दोसरकेँ कमसँ कम क<strong>ह</strong>ी आ दोसराक बात बेसी सुनी।”चा<strong>ह</strong> आएल। सभ पीबए लगलिथ। चा<strong>ह</strong>क िगलास रिख पढ़◌ुआ काका िश व श ंकर िदिश <strong>दे</strong>िख क<strong>ह</strong>ए लगलिखन-“भाय, आब िक पि<strong>ह</strong>लुका िकछु र<strong>ह</strong>त? पि<strong>ह</strong> के<strong>ह</strong>ेन बिढया ँ सभ िमिल भोज-काजमे संगे करवो करैत छल आसंग िमिल सभ खेबो करैत छल। आब तँ दरभंगाक बेपारी आिब कऽ सराध <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>क िठे लऽ लैत अिछ।”48


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्पढ़◌ुआ काकाक बात सुिन िश व श ंकर क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>म अप बात क<strong>ह</strong>ै छी। <strong>दे</strong>िन<strong>ह</strong>ार ब ुझैत छिथ जे <strong>ह</strong>जारपैआक बरतन <strong>दे</strong>िलएिन मुदा, <strong>ह</strong>म की ओकरा घरमे चुिड -चुिड खाएब। कतौसँ अ छी दोकानमे जा कऽअधोरमे बेचै छी। क<strong>ह</strong>ैले तँ एते भेटल मुदा, <strong>ह</strong>ाथ कते अबैत अिछ। त<strong>ह</strong>न तँ आब ब ुझए लगिलयै जेमक िजनगी मताक योिन छी। सत संकक लेल किठन आ दृढताक जरत पडैत अिछ। मुदा भऽगेल छी पेटकना<strong>ह</strong>। बीित-भिर पेटक खाितर सभ चौपट भऽ गेल अिछ। “अपन <strong>ह</strong>ारल बो<strong>ह</strong>ूक मारल” केककरा क<strong>ह</strong>ै छैक। त<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>म यए<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ब जे पा ँच गोटे <strong>िव</strong>चािर कऽ डेग उठाउ।”सभ िकयो <strong>िव</strong>चार <strong>िव</strong>मश र् कऽ आग ूक राा धेलिन।१. घरवारी मा कता र्केँ जेना मन मानिन ओि<strong>ह</strong> अकूल कम र् <strong>ह</strong>ुअए। झरखंडी बाछाकेँ दािग, सा ँढ बलासँपर<strong>ह</strong>ेज कएल जाय।२. आन गामक पंच मा भोज खेिन<strong>ह</strong>ारसँ पर<strong>ह</strong>ेज कए गामक सभ जाितक पुष-स्ीगणकेँ ख ुऔलजाए। आन गामक कुटु, दो, िदयाद तँ र<strong>ह</strong>वे करता<strong>ह</strong>।अंतमे <strong>दे</strong>वनन बजला<strong>ह</strong>- “जि<strong>ह</strong>ना िपताजीक शरीर न भेलिन मुदा, आा तँ छनि<strong>ह</strong>् े◌ँ। साले-साल <strong>ह</strong>ुनकािनिमे यथासा काणकारी काज करैत र<strong>ह</strong>ब।”सभ िदन र<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>ापित : मायानंद िमबोध सान 2004 सँ सािनत मायानंद िमसँ <strong>िव</strong>नीत उलक साक्षाार49


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँक ज कोन ईीमे भेल छल आ लालन-पालन कोना भेल?मायानंद िम : <strong>ह</strong>मर सिटिफकेट र् जितिथ 1934 ईी िथक, मुदा कुंडलीमे अिछ 1930 ईी। माइक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>ावसानबा<strong>दे</strong> सन 1936-37 ईीमे जखन <strong>ह</strong>म पा ंचो-छओ वष र्क र<strong>ह</strong>ी, माक सुपौल आनल गेल <strong>ह</strong>ोएब। मुदा बीच-बीचमे गामो लऽ गेल जाइत र<strong>ह</strong>ी तकर िकछु-िकछु खंिडत ृित अिछ। गामक ृित ओ ज्ञान मश: सन 1940-41 ईीसँ <strong>ह</strong>ोमऽ लागल जे <strong>ह</strong>मरा एकटा छोट बि<strong>ह</strong>िन से<strong>ह</strong>ो अिछ आ <strong>ह</strong>मरा चािरटा िपी तथा द ुइ टा पीसी से<strong>ह</strong>ोछिथ। <strong>ह</strong>मर लालन-पालन छठमे-सातमे वष र्सँ माकेमे <strong>ह</strong>ोमऽ लागल छल आ छोट ब<strong>ह</strong>ीनक गाममे।<strong>िव</strong>नीत उल : कोशीक झमारल अ<strong>ह</strong>ा ँक पिरवार र<strong>ह</strong>ए, तखन साि<strong>ह</strong>सँ कोना ज ुड़◌ाव भेल?मायानंद िम : जखन गाममे कोसी बािढक उातक कारण सन 1940-41 ईीमे गाम छोिडकेँ तापगंजथानाक गो<strong>िव</strong> ंदपुर जा कऽ <strong>ह</strong>मरा सभकेँ र<strong>ह</strong>ऽ पडल। ओतए ओि<strong>ह</strong> मावत ब<strong>ह</strong>ीनक अपन पितकुलक िकछु जमीनछल, जाि<strong>ह</strong>सँ मा पेट टा भरल जा सकैत छल। एि<strong>ह</strong> गो<strong>िव</strong> ंदपुरमे सन 1945-46 ईीमे <strong>ह</strong>मर ाथिमक क<strong>िव</strong>ितभाक अंकुरण भेल छल। जखन ओि<strong>ह</strong> ठामक कालीानक लेल सुपौलक को ामोफोनक को गीतक सुरमेभगवतीक अच र्ना-गीत िलख छल<strong>ह</strong>ु ँ, जकरा <strong>ह</strong>म य ं गािबतो छल<strong>ह</strong>ु ँ कीतर्न म ंडलीमे।50


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>नीत उल : उ िशक्षा कतएसँ भेटल? <strong>िव</strong>ारसँ बताऊ?मायानंद िम : सन 1950 ईीमे सुपौलसँ मैिक पास कएलाक बाद आग ू पढबाक समा छल जाि<strong>ह</strong>मे आिथ र्क-समा मु छल। उा<strong>ह</strong> सभक छलिन जे <strong>ह</strong>म आग ू पढी <strong>िव</strong>शेषत: े माम पंिडत रामकृ झा िकशुनजी तथािपताजी पंिडत बाब ू नन िमजीक। उा<strong>ह</strong> एि<strong>ह</strong> लेल सभक छलिन जे <strong>ह</strong>मरा मैिकमे सेकें ड िडवीजन भेलछल जे ताि<strong>ह</strong> िदनमे ब<strong>ह</strong>ुत कम <strong>ह</strong>ोइत छलैक। अपन इा छल पटना कालेजक। आवेदन से<strong>ह</strong>ो कएल।नामा ंकनक ीकृित-स ूचना से<strong>ह</strong>ो भेटल। िकं तु अंितम कालमे िकसुनजीक <strong>िव</strong>चार बदिल गेलिन जे दरभंगे।दरभंगामे पंिडत ी चंनाथ िम अमरजी छिथन, <strong>ह</strong>ुनके अिभभावकमे। सन 52 ईीमे <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> कार आई.ए.क परीक्षा नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल आ सन 54 ईीमे आगराक मैिथली म<strong>ह</strong>ासभाक कार बी.ए. क परीक्षा नि<strong>ह</strong> दऽ सकल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>िव</strong>नीत उल : मैिथली साि<strong>ह</strong> िदश कोन मन आएल?मायानंद िम : सन 50 ईीमे सी.एम. कालेजमे नाम िलखाओल। ी अमरजीक डेरापर अिधक काल साि<strong>ह</strong>िकगोी, दरभंगासँ सुपौल-मुरलीगंज-किट<strong>ह</strong>ार तथा मुजफ्फरपुरसँ जयनगर धिर <strong>िव</strong>िभ ानपर क<strong>िव</strong> सेलन,वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी-काया र्लय तथा गीत लेखन। ‘भाङक लोटा’क काशन। समए चलैत गेल, पिरचय-पिरिध बढैत गेल।एि<strong>ह</strong> बीच दरभंगामे राजकमलजीसँ पिरचय भेल। फेर लिलत-राजकमल-मायानंद क गोी सभ, साि<strong>ह</strong>िक चचा र् सभजाि<strong>ह</strong>मे राम ू अथा र्त रमाका ंत िम ओ िदवानाथजीक िनर ंतर स<strong>ह</strong>भािगता। सन 54 ईीमे लिलतजी सब-िडप्टीकलर बिन दरभंगा चल गेला<strong>ह</strong>। राजकमलजी ता पट छला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ 56 ईीक अंतमे रेिडयो, पटना आिबगेल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>िव</strong>नीत उल : ओि<strong>ह</strong>कालमे पटनामे साि<strong>ह</strong>िक पिरद ृ के<strong>ह</strong>न र<strong>ह</strong>ए ?मायानंद िम : पटनामे रेिडयो ेशन, <strong>ह</strong>ा-ं-साट <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न बाब ूक डेरा, पंिडत जयनाथ बाब ूक डेरा,गोपेशजीक डेरा, ो. आनंद बाब ूक डेरा, फणीरनाथ रेक डेरा, मुरादपुर खादी भंडार, ी पनारायणठाकुरजीक काय र्कता र्-िनवासमे माछ-भातक मािसक भोज आ चेतना सिमित, पुक भंडारक रामायण-गोी,अिभंजना-काशन, <strong>िव</strong>िभ समए ओ <strong>िव</strong>िभ ानपर घनघोर साि<strong>ह</strong>िक चचा र् <strong>ह</strong>ोइत छल। ओि<strong>ह</strong> कालमे दिक्षणिब<strong>ह</strong>ारसँ िमिथला ंचल धिर सभ जग<strong>ह</strong> क<strong>िव</strong> सेलनमे शािमल भेल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>िव</strong>नीत उल : पटनासँ स<strong>ह</strong>रसा अएल<strong>ह</strong>ु ँ, एतए के<strong>ह</strong>न बीतल?मायानंद िम : एम.ए. क पात सन 61 ईीमे आिब गेल<strong>ह</strong>ु ँ स<strong>ह</strong>रसा कालेज, स<strong>ह</strong>रसा। कालेज अयन-अापन,सघन-लेखन, बलुआसँ बइ धिर <strong>िव</strong>ापित पव र्-समारो<strong>ह</strong>मे म ंच संचालन, भाष आ क<strong>िव</strong>ता पाठ से<strong>ह</strong>ो, <strong>िव</strong>िभसंाक संगठनाक ियाक अयन, स<strong>ह</strong>रसामे <strong>िव</strong>िभ पव र्-समारो<strong>ह</strong>क आयोजन, मैिथली चेतना पिरषद, स<strong>ह</strong>रसाकगठन, पटनामे मैिथली म<strong>ह</strong>ासंघक संगठन, डाकब ंगला चौक-जाम क काय र्म, लेखन आ पाठन, ाचीन इित<strong>ह</strong>ासक सघनअयन, पुन: थम श ैलपुी च, म ंपु, पुरोि<strong>ह</strong>त आ स्ीधनक लेखन आ तकर ि<strong>ह</strong>ी आ॓ मैिथलीमे काशन,िदशा ंतर, अवा ंतर, चंिब ंद ु क काशन। तकैत-तकैत स<strong>ह</strong>रसा कालेज, स<strong>ह</strong>रसा आ ातकोर कें , स<strong>ह</strong>रसामे33 वष र्क सेवा-काल समा भऽ गेल आ 1994 ईीमे अवकाश <strong>ह</strong>ण कऽ लेल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँक दृ िक <strong>िव</strong>ार कोना भेल?51


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मायानंद िम : दृ िक <strong>िव</strong>ार वुत: मामक पमे युगा ंतकारी मैिथली साि<strong>ह</strong>कार पंिडत रामकृ झा ‘िकशुन’ ाराािपत िमिथला पुकालयक कार भेल। ओि<strong>ह</strong> ठाम 47 सँ 50 ईीक बीचमे पढल<strong>ह</strong>ु ँ जाि<strong>ह</strong>मे मचंद, जैं,इलाचं जोशी, भगवतीचरण वमा, र् शरतचं, बिकम ं बाब, ू रवींनाथ ठाकुर तथा ताराश ंकर वोपााय आिद मुखछला<strong>ह</strong>। एि<strong>ह</strong> समएमे िकसुनजीक आ<strong>दे</strong>श-िन<strong>दे</strong>र्शक <strong>िव</strong> राितकेँ चोरा कऽ चंका ंता ओ चंका ंता संतित संगि<strong>ह</strong>शरलक <strong>ह</strong>ो िसरीज से<strong>ह</strong>ो पिढ गेल र<strong>ह</strong>ी। ओि<strong>ह</strong> समएक ‘माया’ समकालीन ‘नई क<strong>ह</strong>ािनया’ ं छल जे िनयिमत पढैतर<strong>ह</strong>ी।<strong>िव</strong>नीत उल : पि<strong>ह</strong>ल रचना कोन छल?मायानंद िम : 49 ईीमे <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न बाब ूक भावक चंड तापे, <strong>ह</strong>म थम-थम मैिथलीमे ‘<strong>ह</strong>म रेल <strong>दे</strong>खब’नामक एकटा ग रचना कथाक श ैलीमे िलखल<strong>ह</strong>ु ँ जे <strong>ह</strong>ाइूलक वािष र्क पिकामे छपल। एि<strong>ह</strong> काशन-ोा<strong>ह</strong>नककार भा ंगक लोटाक अिधका ंश कथा, अ<strong>ह</strong>ी 49-50 ईीमे लीिख गेल<strong>ह</strong>ु ँ जकर काशन 51 ईीमे ो. ीकृका ंत िमक वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी काशनक ारा भेल।<strong>िव</strong>नीत उल : भा ंगक लोटा कतएसँ कािशत भेल छल आ कि<strong>ह</strong>या ?मायानंद िम : भा ंगक लोटाक द ुइ गोट अंितम कथा मैिक परीक्षाक बाद िलख छल<strong>ह</strong>ु ँ जकर ितिलिप ीअमरजी कृपाप ूव र्क <strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>लिन, मुदा ओ<strong>ह</strong>ूसँ पैघ उपलि <strong>ह</strong>मरा लेल भेल जे आचाय र् सुमनजी द ुइ िबु नामेआ॓कर भूिमका लीिख <strong>दे</strong>लिन आ ो कृका ंत िमजी ओकरा सन 51 ई.मे छािप <strong>दे</strong>ल वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी काशनक िदससँ,<strong>ह</strong>मरासँ एोटा टाका नि<strong>ह</strong> लेलिन। अिपतु एक गोट टाका <strong>दे</strong>लिन, मना कएलाक उपरा ंतो, पंिडत िलोकनाथ िमजीआ॓कर म ू, जे ओि<strong>ह</strong>पर छपल छल।<strong>िव</strong>नीत उल : भा ंगक लोटामे तँ <strong>ह</strong>ा छल, मुदा गंभीर लेखन िदश कोना घिर ु गेल<strong>ह</strong>ु ँ ?मायानंद िम : भा ंगक लोटाक पात <strong>ह</strong>म <strong>ह</strong>ा कथा नि<strong>ह</strong> िलखल<strong>ह</strong>ु ँ। ई काशन ोा<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>मर कथा-लेखनकरणा अव बनल जाि<strong>ह</strong> कार , 51-52 ई सँ <strong>ह</strong>ा छोिड, सामािजक जीवन-संघष र्पर आधािरत म<strong>िव</strong>ज्ञानकगंभीर भावक कथा सभ लीखऽ लगल<strong>ह</strong>ु ँ जाि<strong>ह</strong>मे मुख छल िपया, सुरबा, आिग मोम आ पाथर तथा सत<strong>दे</strong>वक कथाजे काला ंतरमे, सन 60 ई.मे कलकाक मैिथली काशनक िदससँ कािशत ‘ आिग मोम आ पाथर’ नामक सं<strong>ह</strong>मेसंकिलत अिछ, जकर अिधका ंश कथा 59-60 ई.क िमिथला दश र्नमे ित मास छपल छल। मुदा म ंच-जीवनमे <strong>ह</strong>मरवेश कथा-लेखनसँ नि<strong>ह</strong> अिपतु का रचना <strong>िव</strong>शेषत: गीत-रचनासँ भेल छल।<strong>िव</strong>नीत उल : साि<strong>ह</strong>िक याामे केकर लेखनसँ भा<strong>िव</strong>त भेल<strong>ह</strong>ु ँ ?मायानंद िम : 40-50 ई. धिर अबैत-अबैत पाली आ॓ बन क गीत-रचनाक भाव <strong>ह</strong>मरापर ब<strong>ह</strong>ुत छल। सन59 ई सँ ब<strong>ह</strong>ुत प ूव ि<strong>ह</strong> र् अथा र्त दरभंगे कालमे सी.एम. कालेजक ि<strong>ह</strong>ी ोफेसर ी सुरें मो<strong>ह</strong>नजीसँ अज्ञेय ारासंपािदत तीक आ॓ तार सक द ुइ भाग पढ छल<strong>ह</strong>ु ँ आ अितशय भा<strong>िव</strong>त भेल छल<strong>ह</strong>ु ँ। ासमे पढल साद-पंत-िनराला-म<strong>ह</strong>ा<strong>दे</strong>वी वमा र्सँ सव र्था िभ छल ई का धारा, जाि<strong>ह</strong> पर टी. एस. इिलयट- एजरा पाउं ड सँ लऽ कऽएलेन िगब आ॓ एंीजेनरेशन तथा िटेनक क<strong>िव</strong> लोकिनक भाव छल। शरतचंद चोपााय, रवींनाथ ठाकुर,टालॉयसँ भा<strong>िव</strong>त र<strong>ह</strong>ी।52


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँ तँ ि<strong>ह</strong>ीमे िकछु िलख रि<strong>ह</strong>?मायानंद िम : सन 49 ई मे िकछु ि<strong>ह</strong>ी गीत िलखल<strong>ह</strong>ँ, ु जकर तीन गोट मुखरा, पंि एखन<strong>ह</strong>ु ं मोन अिछ , ‘ अरमानमेरे िदल के सभी टूट चुके <strong>ह</strong>ैं’ , ‘ अधजली कामनाएं लेकर अपलक मै ं गगन िन<strong>ह</strong>ार र<strong>ह</strong>ा’ तथा ‘ मै ं अंतर मेतूफान िलए चलता <strong>ह</strong>ूं’ मुदा, 50 ई.क मैिथलीमे रिचत ‘ आ॓ि<strong>ह</strong> िदल छल<strong>ह</strong>ु ँ <strong>ह</strong>म भा ंग पी’ तथा ‘ चनी तोर गुणकते गैब’ अंत लोकिय भेल। ‘ स्ीधन’ नामक उपास शनल ब ुक छाप अिछ।<strong>िव</strong>नीत उल : गीतनाद, रसंधानकेँ कोना साधिलऐ?मायानंद िम : गीत गाबऽ लागल छल<strong>ह</strong>ु ँ 1942-43 ईीसँ सुपौलमे अपन माताम<strong>ह</strong>क कीतर्न म ंडलीमे। <strong>ह</strong>मरालगैत अिछ जे <strong>ह</strong>मरामे कं ठ-र, र-संधान-ितभा तथा सुरताल-ज्ञान आिद जकर अक श ंसा भेल-माताम<strong>ह</strong>पंिडत नागेर झासँ आएल अिछ। एना गुनगुना कऽ तँ िकछु िकछु गबैत छला<strong>ह</strong> आ तेँ कालारमे जे <strong>ह</strong>मगीत-रचना कएल से को को सुरतालमे र<strong>ह</strong>ैत छल। आ॓ि<strong>ह</strong> कार <strong>ह</strong>म य ं से<strong>ह</strong>ो गबैत छल<strong>ह</strong>ु ँ तथा िकछुगीत िकछु गायक जाि<strong>ह</strong>मे गायक चूड़◌ामिण पंिडत रघ ु झाजी से<strong>ह</strong>ो छिथ, गबैत छला<strong>ह</strong>।<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँ गायन ज्ञान कतएसँ पेिलऐ ?मायानंद िम : सन 50 ई.क अंितम चरणमे जखन ‘ नभ आ ंगनमे पवनक रथ पर कारी-कारी बादिर आयल’ नामकगीत िलखल<strong>ह</strong>ु ँ तँ गािबये कऽ िलखल<strong>ह</strong>ु ँ। यए<strong>ह</strong> गायन-ज्ञान <strong>ह</strong>मर छ-ज्ञान छल। ज<strong>ह</strong>ा ँ धिर आइयो मोन अिछ,िब छ-ज्ञा ारोमे िलखल <strong>ह</strong>मर गीत-रचनामे छ दोष, शास्ीय संगीत मम र्ज्ञ पंिडत क<strong>िव</strong> ईशनाथ झातािक सकला<strong>ह</strong>, जे एकर पि<strong>ह</strong>ल आिधकािरक ोता बनला<strong>ह</strong> आ आचाय र् रमानाथ झा जे एि<strong>ह</strong> गीतकेँ आई.ए.क लेलसंकिलत ‘ क<strong>िव</strong>ता कुसुम’ मे सव र्थम संकिलत कएलिन।<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँ जि<strong>ह</strong> साल आई.ए. मे र<strong>ह</strong>ी, ओि<strong>ह</strong> साल पाममे अ<strong>ह</strong>ा ँक िलखल क<strong>िव</strong>ता से<strong>ह</strong>ो छल की?मायानंद िम : अिधक सता भेल छल आ॓ि<strong>ह</strong> िदन, जाि<strong>ह</strong> िदन सन 52 ई.मे आचाय र् पंिडत रमानाथ झा आई.ए.क पांथक पमे क<strong>िव</strong>ता कुसुमक संकलन-संपादन कएलिन तथा आ॓ि<strong>ह</strong>मे ‘ नभ आ ंगनमे पवनक रथपर’ नामकगीतकेँ ान दैत संकिलत कए छला<strong>ह</strong>। एना तँ को संकलनमे ान भेटलासँ सता <strong>ह</strong>ोइत िकं तु एतए तँय ं रमानाथ बाब ू ारा संपािदत ंथक ग छल आ से<strong>ह</strong>ो आई.ए. क पांथमे, जखन की <strong>ह</strong>म ताधिर य ं आई.ए.पास नि<strong>ह</strong> कए छल<strong>ह</strong>ु ँ।<strong>िव</strong>नीत उल : आ॓ि<strong>ह</strong>कालमे अ<strong>ह</strong>ा ँ कोन-कोन पिकामे िलखैत छल<strong>ह</strong>ु ँ ?मायानंद िम : जि<strong>ह</strong>ना आ॓ि<strong>ह</strong> समएमे दरभंगासँ ‘ वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी’ कािशत <strong>ह</strong>ोइत छल, ति<strong>ह</strong>ना कलकासँ ‘ िमिथलादश र्न’ आ॓बादमे ‘ मैिथली दश र्न।’ लिलत आ॓ राजकमल सामात: वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ीमे अिधक िलखैत छला<strong>ह</strong> तथा <strong>ह</strong>म य ं अपेक्षाकृतिमिथला दश र्नमे। नाटको िलख छी, कथा-क<strong>िव</strong>ता से<strong>ह</strong>ो िलख छी।53


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>नीत उल : अिभंजनावादी का की छल?मायानंद िम : 59 ई मे मैिथलीमे अक नवीन काक लेखन थम-थम कएल, जकरा <strong>ह</strong>म अिभंजनावादी काक<strong>ह</strong> छी तथा जकर थम काशन सन 60 ई. क आर ंभमे ‘ अिभंजना’ नामक पमे भेल अिछ। संगि<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ी59 ई. मे <strong>ह</strong>म एक वष र् प ूव र्क मैिथली पा ंडुिलिप ‘ मािटक लोक’ क आधारपर थम-थम ‘ माटी के लोक: सोकी या’ क नामसँ ि<strong>ह</strong>ीमे लेखनार ंभ कए छल<strong>ह</strong>ु ँ। आ जि<strong>ह</strong>ना सन 50 ई. मे एकटा मैिथली कृित कािशतभेल छल, ति<strong>ह</strong>ना सन 60 ई मे द ुइ गोट मैिथली कृित ‘ िब<strong>ह</strong>ािड पात आ पाथर’ तथा ‘ आिग मोम आ पाथर’कािशत भेल।<strong>िव</strong>नीत उल : आ॓ि<strong>ह</strong> काल की सपना छल?मायानंद िम : ि<strong>ह</strong>ंदीक आ॓ि<strong>ह</strong> अज्ञेयी नई क<strong>िव</strong>ता जका ँ मैिथलीमे नवीन कााोलन ठाढ करबाक उेसँअिभंजनाक काशन-योजना मोनमे आएल छल, जाि<strong>ह</strong>मे मा ‘ नवीन का’ टा र<strong>ह</strong>त। आ ताि<strong>ह</strong> लेल पि<strong>ह</strong>य ं िकछु नवीन का िलखल। आ ओ द ू-चािर िदनपर <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न बाब ूकेँ सुनाबी जे अिभंजनामे <strong>ह</strong>मरा ए<strong>ह</strong>क<strong>िव</strong>ता चा<strong>ह</strong>ी। आ ओ <strong>दे</strong>बो केलिन जे अिभंजनामे छपल छल। आधा 59 ई. क घोर ताक फलप सन60 ई.क आर ंभमे अिभंजनाक काशन संभव भेल। काशनक खच र् ओ लोकाप र्ण समारो<strong>ह</strong>क सभटा खच र् य ंपंिडत जयनाथ िम, एकटा अर् पिरिचत िकशोर युवा संपादकक उट उंठा ओ म<strong>ह</strong>प ूण र् म<strong>ह</strong>ाका ंक्षापर <strong>िव</strong>त<strong>ह</strong>ोइत, कय छला<strong>ह</strong>। सन 60 ई <strong>ह</strong>मर लेखकीय जीवनक लेल अित ताप ूण र् र<strong>ह</strong>ल। एि<strong>ह</strong> समएमे जँ एक िदसअक कथा िलखल तँ दोसर िदस अक नवीन काक से<strong>ह</strong>ो रचना कएल जे काला ंतर ‘ िदशा ंतर’ मे संकिलतअिछ। तेसर िदस जँ अिभंजनाक संपादन कएल तँ िकछु समीक्षा से<strong>ह</strong>ो एि<strong>ह</strong> कालखंडमे िलखल, जाि<strong>ह</strong>मे सँ िकछुिमिथला दश र्न, वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी आ॓ कृका ंत बाब ूक मैिथली सेलनक रचना सं<strong>ह</strong>मे अिछ। ओि<strong>ह</strong> काल एकटा कािनक रेिडयोनाटक से<strong>ह</strong>ो िलख छी- इित<strong>ह</strong>ासक िबसरल।<strong>िव</strong>नीत उल : कोन-कोन पैघ साि<strong>ह</strong>कारसँ भेट भेल छल?मायानंद िम : िदनकरजी सँ <strong>ह</strong>मर पिरचय पंिडत जयनाथे बाब ू करौ छला<strong>ह</strong> मैिथली क<strong>िव</strong> ओ चौपाल रकपमे। पि<strong>ह</strong>ल बेर िदनकरजी चौ ंकल छला<strong>ह</strong> आ चौपालक <strong>ह</strong>मर र आ॓ अिभिक अितशय श ंसा कए छला<strong>ह</strong>।रेजी सँ पिरचय अित िरत गितसँ अंतर ंग आीयतामे बदिल गेल छल। ाय: िन रेिडयो ेशनमे अथवा ब ुधिदनकेँ अिधक खन <strong>ह</strong>ुनका डेरापर साय ंकालकेँ सा ं गोीमे भेंट <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ल।<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँ जवा<strong>ह</strong>रलाल <strong>ह</strong> आ इ ं िदरा गा ंधीसँ से<strong>ह</strong>ो भेंट कए छल<strong>ह</strong>ु ँ ?मायानंद िम : भारतक थम धानम ंी पंिडत जवा<strong>ह</strong>र लाल <strong>ह</strong>क िचर ऋणी र<strong>ह</strong>ब, जिनक <strong>िव</strong>शेष आ<strong>ह</strong>ककार, एतेक शी सन 65 ई मे मैिथलीकें <strong>दे</strong>शक एकटा तं साि<strong>ह</strong>िक भाषाक पमे साि<strong>ह</strong> अकादमी माता<strong>दे</strong>लक। 73 ई मे तालीन धानम ंी इिदरा ं गा ंधीसँ से<strong>ह</strong>ो भेंट भेल छल।<strong>िव</strong>नीत उल : मैिथली चेतना पिरषद संानक िनमा र्ण कोना कएल<strong>ह</strong>ु ँ आ कोना कएल<strong>ह</strong>ु ँ ?मायानंद िम : 62 ई. मे <strong>ह</strong>म स<strong>ह</strong>रसा मैिथली चेतना पिरषद नामक संाक िनमा र्ण कएल<strong>ह</strong>ु ँ पंिडत ी अमरेंिमजीक डेरापर। एि<strong>ह</strong> संाक तावधानमे अिभंजनाक कशनक संगि<strong>ह</strong> सन 62-63 ई मे थम-थम क<strong>िव</strong>रचं िस चंदा झाक जय ंती समारो<strong>ह</strong>क आयोजन कए छल<strong>ह</strong>ु ँ स<strong>ह</strong>रसा पिरसरमे। स<strong>ह</strong>रसाक ई54


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्समारो<strong>ह</strong> प ूवांचल र् िमिथला ंचलक पि<strong>ह</strong>ल ओ आिदम समारो<strong>ह</strong> तँ छल<strong>ह</strong>े (ाय:) संभव िपंडाछ गामक पचासक दशकअक आयोजनक पात ई दोसर ान छल, जाि<strong>ह</strong> ठाम एि<strong>ह</strong> कारे <strong>ह</strong>ुनकर रण कएल गेल। एि<strong>ह</strong> रणसमारो<strong>ह</strong>क एकटा कार <strong>ह</strong>मरा मोनमे छल। <strong>ह</strong>ुनक माक बडगाम छलिन, जतऽ <strong>ह</strong>ुनक ारिभक ं िशक्षा भेल छलिनआ जे आधिनक ु मैिथलीक स ूधार छला<strong>ह</strong>।<strong>िव</strong>नीत उल : जीवनक एि<strong>ह</strong> मोडपर अ<strong>ह</strong>ा ँक जीवनदश र्न की अिछ ?मायानंद िम : <strong>ह</strong>म दश र्नक ग नि<strong>ह</strong> करैत छी। िकछु-िकछु िनाम कम र्क मम र् पढल अिछ, िकछु-िकछु ब ुझलोअिछ। की सभक जीवन-दश र्नक अकूल चिल पबैत अिछ। माया चलऽ दैत अिछ ? अक-अक अिछजे अिरते रि<strong>ह</strong> जाइत अिछ तथािप जीवन-वा<strong>ह</strong> अिछ जे वाि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ोइत चल जाइत अिछ, चल जाइतर<strong>ह</strong>त, अ<strong>िव</strong>रल, अ<strong>िव</strong>राम।<strong>िव</strong>नीत उल : कालगितकेँ की मात छी ?मायानंद िम : सवो र्पिर काल-गित। मुदा, म गित तँ एकमा संघष र्क गाथा िथक। जखन-जखन समाजक ईगित ओ द ुित <strong>ह</strong>ोइत अिछ, तखन-तखन समाजमे पुनजा र्गरण <strong>ह</strong>ोइत अिछ। युगक धाराकेँ मोिड समाजमेरचनाक पिरवतर्न अबैत अिछ, िनित अबैत अिछ। अबैत र<strong>ह</strong>ल अिछ, जकर साक्षी िथक इित<strong>ह</strong>ास, मानवइित<strong>ह</strong>ास। आब ओ<strong>ह</strong>ी इित<strong>ह</strong>ासक तीक्षा अिछ। तीक्षाक एकटा िभे सुख <strong>ह</strong>ोइत छैक।<strong>िव</strong>नीत उल : एख ुनका कालमे केकर रचना नीक लगैत अिछ?मायानंद िम : मैिथलीमे निचकेता, सुभाषचं यादव, जयधारी िसं<strong>ह</strong> आ डा म<strong>ह</strong>ें झाक िलखल नीक लागैत अिछ।<strong>िव</strong>नीत उल : मैिथलीक भूत, वतर्मान आ भ<strong>िव</strong>केँ लऽ कऽ की सोचैत छी ?मायानंद िम : सभ िदन र<strong>ह</strong>ता<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>घापित। मैिथलीक सौभा अिछ जे अंज एि<strong>ह</strong> भाषाकेँ लोकक आग ूआनलक। मैिथलीमे लोक पढैत अिछ, मुदा कीनए लागत तखन लेखक आओर काशक आग ू आएत।<strong>िव</strong>नीत उल : अ<strong>ह</strong>ा ँक पिरवारमे के सभ अिछ, ओ सभ की करैत छिथ ?मायानंद िम : तीन लडका, एक लडकी अिछ। पैघ बेटा ो. <strong>िव</strong>घानंद िम जे पीजी सेंटर, स<strong>ह</strong>रसामे इित<strong>ह</strong>ासकोफेसर अिछ। दोसर डा. भवानंद िम, राजें िम कालेज मे इित<strong>ह</strong>ासक ोफेसर अिछ। छोट कामनानंद िमिदीमे ि<strong>ह</strong>ुान अखबारक वेबसाइट संरणक इ ंचाजर् अिछ। बेटी व ंदना िम जमशेदपुरमे र<strong>ह</strong>ैत अिछ। दामा<strong>दे</strong>ट बै ंक मे अफसर छिथ।55


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बेचन ठाकुरदोसर दृश ्य- बेटीक अपमान(स ्थान- दीपक चौधरीक आवास। दीपक आ वीणामे िक छु गप-सप ्प <strong>ह</strong>ोइत अिछ ।)दीपक- मो<strong>ह</strong>न माए, <strong>ह</strong>म खेत जाइत छी। खेतमे <strong>ह</strong>र ब<strong>ह</strong>ैत अिछ आ द ुटा जन से<strong>ह</strong>ोअिछ । क जलखै जल ्दीए ले आएब।वीणा-सुन ू , त<strong>ह</strong>न जाएब।दीपक-बाजू की क<strong>ह</strong>ैत छी?वीणा-की क<strong>ह</strong>ब? जारैनक इन ्जाम तँ साफे नि<strong>ह</strong> छैक।दीपक-याए जारैन कीिन <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ी। ओ सभटा सिध गेल की?वीणा-सिध गल तँ की। अ<strong>ह</strong>ॉ◌ंकेँ ब ुझाए र<strong>ह</strong>ल अिछ जे <strong>ह</strong>म खाए लेल<strong>ह</strong>ु ँ।दीपक- <strong>ह</strong>े मो<strong>ह</strong>न माए, <strong>ह</strong>मरा अबेर भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ को जोगार कऽ जलखै जल ्दी लेआएब।वीणा-कोन जोगार? क बताए िद अ ।दीपक- क<strong>ह</strong>ैत तँ लाज <strong>ह</strong>ोइत अिछ । मुदा कि<strong>ह</strong> दैत छी। नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोएत तँ एि<strong>ह</strong> कलमसँक पे खरैर आनब।वीणा- <strong>ह</strong>रमे खरा र् पिथ या िच बो नि<strong>ह</strong> केल<strong>ह</strong>ु ँ। मुदा सासुरमे अ<strong>ह</strong>ॉ◌ं की नि<strong>ह</strong>करेल<strong>ह</strong>ु ँ।ऐँ यौ मो<strong>ह</strong>न बाउ, आब वए<strong>ह</strong> समए छैक जे जखैन तखैनखरा र्-पिथ या लऽ कऽ जाउ आ पाखरैर आन ू।दीपक- को जोगार करब। <strong>ह</strong>म जाए र<strong>ह</strong>ल छी। <strong>ह</strong>रवा<strong>ह</strong>ा खेतमे की करैत <strong>ह</strong>ोएत कीनि<strong>ह</strong> ।56


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्वीणा- सुिन िल अ मो<strong>ह</strong>न बाउ, <strong>ह</strong>म जोगार करैत करैत थािक गेल<strong>ह</strong>ु ँ। आब<strong>ह</strong>मरासँको जोगार नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोएत। जोगार करैत करैत <strong>ह</strong>मरा िद िश िक योताकए नि<strong>ह</strong> चा<strong>ह</strong>ैत अिछ ।सभटा ित ष ्ठा मािट मे िम िल गेल।दीपक-अ<strong>ह</strong>ॉ◌ं ब ित षिठ ् त भए गेल<strong>ह</strong>ु ँ?वीणा- <strong>ह</strong>ँ यौ तँ की। ित ष ्ठा को बजारमे िब काइत अिछ की। अपन व ्यव<strong>ह</strong>ारसँित ष ्ठा आबैत अिछ । अ<strong>ह</strong>ॉ◌ंकेँ की ित ष ्ठा अिछ ?दीपक- मो<strong>ह</strong>न माए, अ<strong>ह</strong>ॉ◌ं ब चढ़ि◌ कऽ बािज र<strong>ह</strong>ल छी आ <strong>ह</strong>मरा ित ष ्ठाकेँ उकिट र<strong>ह</strong>लछी आइ अ<strong>ह</strong>ॉ◌ं खेत जलखै नि<strong>ह</strong> आनब, त<strong>ह</strong>न ब ुझबैक।वीणा- यावत जारैनक जोगार नि<strong>ह</strong> कए <strong>दे</strong>ब, ताबत जलखै केर को आशा नि<strong>ह</strong> । <strong>ह</strong>मपा खरैले नि<strong>ह</strong> जाएब। अ<strong>ह</strong>ॉ◌ंकेँ जे करबाक <strong>ह</strong>एत सेकरब। <strong>ह</strong>म अ<strong>ह</strong>ॉ◌ंक पत् नी छी ।दीपक-से बिझ ु लेब। कोन बॉ◌ंसक दा<strong>ह</strong>ा <strong>ह</strong>ोइत छैक।ँ वीणा- अइ यौ मो<strong>ह</strong>ान बाउ, नि<strong>ह</strong> बाजी तँ पीच जाउ। ऐँ यौ, <strong>ह</strong>मरा एि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे िक छुअिछ । ठाढ़◌े छी सए<strong>ह</strong> ब<strong>ह</strong>ुत। सौ ंसे <strong>दे</strong><strong>ह</strong> उज ्जर भऽ गेल अिछ ।एक् को री ख ून<strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे नि<strong>ह</strong> अिछ । खाली जनमाबै ले <strong>ह</strong>ोइत अिछ ।उपरेमे अल ्<strong>ह</strong>ुआ फरैत छैक की?खाली बेटे चा<strong>ह</strong>ी बेटे। चलु दिर भंगा।अल ्ासाउण ्ड करए िल अ आ बेटीकेँ ◌ं <strong>ह</strong>टाए िद औक बेटाकेँर<strong>ह</strong>ए िद औक।सफैया कराबैत-कराबैत आ गोटी-दवाइ खाइत-खाइत <strong>ह</strong>मर <strong>दे</strong><strong>ह</strong> गललजाए र<strong>ह</strong>ल अिछ । आब <strong>ह</strong>म नि<strong>ह</strong> बॉ◌ंचब। बेटा लेल तारमतोर सफैया<strong>ह</strong>मरा जाए मािर <strong>दे</strong>लक। <strong>दे</strong><strong>ह</strong>सँ तारमतोर ओतेक-ओतेक ख ून ब<strong>ह</strong>नाइमाम ूली बात छैक।समाजमे बेटी द ुश ्मन अिछ की? <strong>ह</strong>ए नारायण बेटा-3(वीणा <strong>दे</strong>वी दम तोि◌ ड़ दैत छिथ ।)दीपक- (माथ पीटैत) मो<strong>ह</strong>न माए यै मो<strong>ह</strong>न माए। आब <strong>ह</strong>म कोना र<strong>ह</strong>बै यै मो<strong>ह</strong>नमाए। मो<strong>ह</strong>ना रओ मो<strong>ह</strong>ना। सो<strong>ह</strong>ना रौ सो<strong>ह</strong>ना। गोपला रओ गोपला।बौआ सभ।दौड़◌ै जाइ जो रओ(मो<strong>ह</strong>न, सेा<strong>ह</strong>न, आ गोपालक वेश।तीन ू बेसुमार किन र<strong>ह</strong>ल अिछ )तीन ू-माए गै माए, <strong>ह</strong>म सभ कोना र<strong>ह</strong>बै गै माए।दीपक- बौआ सभ रओ बौआ सभ। आब अपना सभ केना र<strong>ह</strong>बै रओ बौआ सभ। केखाइलए <strong>दे</strong>तै रओ बौआ सभ। मो<strong>ह</strong>न माए यै मो<strong>ह</strong>न माए।<strong>ह</strong>मरे खाित र अ<strong>ह</strong>ॉ◌ं मरल<strong>ह</strong>ु ँ यैमो<strong>ह</strong>न माए।57


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्(चा बा-प ूत कात-कत वीणाक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>पर मुरी रोइप दैत अिछ । पटाप भऽ जाइत अिछ ।अन ्दरसँ राम-नाम सत् यक आवाज सुनाइ पड़◌ैत अिछ ।)दृश ्य- तेसरमश:१. कािमनी कामायनी- कथा-किनया प ूतरा के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> २.िनब- िबिपन झा-िकछु पजरैत १कािमनी कामायनीकिनया प ूतरा के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> ।बङका बङका अटैची. . .स ूटकेस. . एसी .. टी वी . ..ीज पलंग .. .अगङम बगङमक’ पैिकं ग .. ओि<strong>ह</strong>ना बाल. ..राखल छलै . ओ<strong>ह</strong>ी बङका <strong>ह</strong>ॉल सॅ लऽ क’ ओकर कोठरी आ’ ती कातक बराडा धिर ।घरक बा<strong>ह</strong>िर कं पाउं ड मेंललका चरपि<strong>ह</strong>या ठाढ झक झक करैत छल .।लोकवेद के गेलोपरा ंत. . ओ अपन माथ सॅ घोघ <strong>ह</strong>ॅटौलक़ . .निथयाबङ भारी छलै ..नाक बथैत बथैत फूिलक’ घोंघा जका गोल भ’ गेल र<strong>ह</strong>ै .. ।न<strong>ह</strong>ॅ ु न<strong>ह</strong>ु ॅ ओकरा उतािर क’िसंग टेब ुल प’ रािख <strong>दे</strong>लकै आ’ छोटकी निथया िनकालय लेल िन<strong>ह</strong> ुिर क’ अपन अटैची खोिल र<strong>ह</strong>ल छल िककान में िकछु अनसों<strong>ह</strong>ात . . अिय . . . पटुआ सन तीत .. .लोंिगया िमचेर् सन लेसैत. . िकछु कटु वचन तीरजका घिसक’ ु <strong>ह</strong>्दय <strong>दे</strong>श में खलबी मचा <strong>दे</strong>लकै . ।ोधक लुी जेना सूण र् काया के एकेबेर ज्ित करबालेल बेकल. . .मुदा मजब ूरी . . नब अपिरिचत मा<strong>ह</strong>ौल आ’ िपगृ<strong>ह</strong> के िबछौ<strong>ह</strong> . . .सब एके संग िमलक’ मोनके उि किर <strong>दे</strong>लकै .. .आ’ डोका सन बङका बङका ऑिख में र डबडबा क’ काजर समेत खसबा लेल बेकलभ’ गेल छलै. . . ।अकात नि<strong>ह</strong>ं जािन कोन <strong>दे</strong>वयोग सॅ . ओकर ृित पटल के गु खो<strong>ह</strong> में तीतक िकछु.. . . .अार आकास में िबजिर ु जका चमैिक उठलै .. आ’ क्षण मा लेल बािढक’ पािन सन लय मचबय लेलउबडूब करैत. . .ऑिखक पािन ठामेठाम ों के ों . . . .ओि<strong>ह</strong>ना िथर रि<strong>ह</strong> गेल र<strong>ह</strong>ै. ..।ठोर प आयल ितमुी सॅ. . ामल मुख चान सन चमैक उठलै. . . आ’ रक म ठाढ भ’ गेल छल .. .किनया पुतरा के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>. . ।ओ िदन . . . .छुी चिल र<strong>ह</strong>ल छलै गरमी के . .. द ूर. . .संथाल परगना के कठोर पथरैल .. .ललका जमीन केभीजैबा लेल . ..उमङैत घ ुमङैत .. .कारी खरकट बादिर . . नािच नािच क’ ल’ ग .◌े त’ आबै. . .मुदा बरसऽ58


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्के नाम लै .. .खोंझा र<strong>ह</strong>ल <strong>ह</strong>ौ जेना स ूखल टटैल .. .िपयासल धरती के ।मेघ त’ लगले र<strong>ह</strong>ै सिदखन . ..को भिरसक बरसल से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ेतैक .. .तै. ं . .मिम .. .तेज ब<strong>ह</strong>ैत बसात . . .िखङकी दरवा के परदा केउङबैत बङ सो<strong>ह</strong>नगर लािग र<strong>ह</strong>ल छल ।आ’ ए<strong>ह</strong> सुखगर मौसमक द ुप<strong>ह</strong>िरया. . . ओकर कोठरी में <strong>ह</strong>ोमए लागल किनया के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क ोंत. . .।लालमोलायम . . रबङक गुिङया सब के साब ुन सॅ न<strong>ह</strong>ा धो क’ एकबार प’ पसािर पंखा के नीचा सुखबा लेल रािख ..लाडो . . अडोस पडोस में अपन िकछु संगी सब सॅ राय मस<strong>िव</strong>रा करए चिल गेल . . ।आधे पौन घ ंटा में त’घिर ु आयल छल .कोठरी में पैिसते . . .ओ दृ <strong>दे</strong>िख ओ ततेक कैस क’ िचकरल छल .. .जे दोसर कोठरी में<strong>िव</strong>ाम करैत दादी जे आइये गाम सॅ आयल छली<strong>ह</strong> झटकारैत बङका बङका डेग भरैत ओकरा लग आिब ठाढभ’ गेली<strong>ह</strong> .. ई <strong>दे</strong>िख <strong>ह</strong>ुनको कोढ कािप गेलि . ..मुॅ<strong>ह</strong> प’ द ुखक भाव के संगे कं ठ सॅ ‘ .. ’ . .िनकिसगेल छलै ।कोन मे बैसल द ून ू अिगलका पएर सॅ दब .. .टॉमी .. .लाल लाल गुिङया के <strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>र िचबा र<strong>ह</strong>लछल ।<strong>ह</strong>ाथ पएर िछिङयाबैत. . . . औल बौल भेल . . .ओकर मुॅ<strong>ह</strong> सॅ गुिङया िझकऽ चा<strong>ह</strong>ै .. .त’ ओ लाल टरेसऑिख के . . .नाक ि<strong>ह</strong>लबैत . . .सबटा दॉत <strong>दे</strong>खाक’ ‘ <strong>ह</strong>ूॅ.ऽ◌्◌्◌्ऽऽ◌्ऽ◌्ऽकार करैत आर बेसी डरौन बिनगुरे र्ऽ◌्◌् लागै ।“ <strong>ह</strong>ेऽ◌्◌्ऽ<strong>ह</strong>े. . .मार बािढिन’ क<strong>ह</strong>ैत दादी के िकछुओ नि<strong>ह</strong> फूरैलि त’ बराडा में राखल एक टा पैना उठौलि ... आ’ क<strong>ह</strong>ुना किर क ओकरा मुॅ<strong>ह</strong> प’ मार छलैथ ।एके डं टा मे गुिङया छोिङ िकिकयाइत कोठरी सॅ पङाऽ गेलछल ।गुिङया के त’ द ुित द ुित भ’ चुकाल छल. . . मो<strong>ह</strong>नजोदङो के खोदाय मे ब<strong>ह</strong>रैल मितर् ू सन. . .अंगभंग़ . .एक टा ऑिख िनपट. . . . <strong>ह</strong>ाथ टूटल .. .गल मे छे<strong>दे</strong> छेद .. द ुन ू पएर चूसल िचबैल. . . .। “‘ ईगुिङया पपा को बा<strong>ह</strong>र सॅ अन छलिथ. . .आब क भेटतै. . .’ ओकरा ि<strong>ह</strong>चुिक ि<strong>ह</strong>चुिक क’ कात खीझैत <strong>दे</strong>िखदादी ओकरा गरा लगाक’ द ुलारैत पुचकारैत बजिल<strong>ह</strong> “ ई <strong>ह</strong>ो को किनया छै. . िबलैित मेम .. .एकर भलालोक की <strong>िव</strong>या<strong>ह</strong> करतै .. . इ त’ अप <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> करै छै आ’ छोङै छै .। ... . तोरा <strong>ह</strong>म ए<strong>ह</strong>ेन किनया बना<strong>दे</strong>बौ. . .जे खॉटी अपन <strong>दे</strong>सक’ . . एकरा सॅ <strong>ह</strong>जार क नीक .. किन जे सब क<strong>ह</strong>ै िछयौ सबटा समान ज ुटा <strong>दे</strong> ..<strong>दे</strong>िख<strong>ह</strong>ैं संगी सब मुॅ<strong>ह</strong> बे के बे रि<strong>ह</strong> जेतौ .. . ।”िनदो र्ख बालपन . . .िपताम<strong>ह</strong>ी के आासन मा सॅ क्षण भिर में अपन अपार क्षित िबसिर पुलकैत. . .नाि नाि<strong>ह</strong>ाथ सॅ अपन ऑिखक र पोछैत . . .द ू बीतक लाडो. .. . फुी जका उिङ गेल छल .।इया के बङका ब ंडल.. .बै ंडेज . ..आलमीरा में राखल पपा के पुरना मलमल के कुरता . . .लाल. उजरा. . किरया ताग सुइया ...कैंची . ..स ूखल पातर पातर लकङी आिन अपन पलंगक कात ओछाओल पिटया प’ रािख <strong>दे</strong> छल ।ओकर ऑिख ख ूजलै . . <strong>दे</strong>बाल घङी में चा.िर बािज र<strong>ह</strong>ल छल. . . ‘ एे काल सुित र<strong>ह</strong>लौ’ ं म मन सोचैत .. .पलंग सॅ नीचा झकलक . . . . .तीन टा सुर पुतला बिन क’ तैयार . .. किरया रेशमी ताग सॅ डाढ धिर लटकल. .कारी कारी केश. . पैघ ..पैघ ऑख़ि◌ उपर में तीरछा भौ ं .. .ठाढ नाक़ . .लाल लाल ठोर .. .।एक टा पुतराके ज ुी गुथैत ओ माथ उठौ छलैथ .। आकरा <strong>दे</strong>िख अ<strong>ह</strong>ं भाव सॅ मुैत फेर सॅ अपन काज में लािग गेली।िदयासलाय के िडा सब जे ओ रेलगाङी बनबऽ लेल रख र<strong>ह</strong>ै .. .दादी ओकर बङ दीव म<strong>ह</strong>फा बना क’ ओि<strong>ह</strong> मेंनव पुरान कतरन के ओ<strong>ह</strong>ार लगा क’ . . .मो<strong>ह</strong>क बना <strong>दे</strong> छलैथ . . .िडसपोजेबल सीिर ंज के एक दोसर सॅगोंद सॅ सािट क’ पंखा बनाओल गेल ।आब सु भेल छल असल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क तैयारी .. .किनया के कपङा ला ग<strong>ह</strong>ना गुिरया. . . .मोती के छेद में स ूइया घ ूसै. . .त’ सोनी अपन घर सॅ फूल काढ बला पतरका सुइया अन छलै. . .कएक टा माला गॉथल गेल. ।..मॉ के पुरना रेशमी . .स ूती न ूआ फािङ क’ बनल न ूआ. . .घागरा प’ गोटा लगाओल गेल. . .टीन के चॉकलेटबाला िडा सब में . .गुिरया के न ूआ फा .. .जेवरात . कीचन सेट टी सेट .. . .. एक टा िडा में लट ख ूटसमान राखल गेल. . .छोट छोट मैिटक चुकङी के कान प’ छेद किर क’ ओकरा तराजू जका बना ओ<strong>ह</strong>ी में चौरदािल .. .मखान. . .चीनी . . लमनचूस. . िबुट . . .भार दौरक सब समान रािख एक गोट सूण र् नब िगर<strong>ह</strong>ी केसंसार सजैबाक पय कएल गेल ।संगी .. . संघितया सॅ भरल ‘ ब ुक’ द ूप<strong>ह</strong>िरया में बङ ध ूमधाम सॅ किनया के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क आयोजन भ’ र<strong>ह</strong>ल छल।गुडा अ ि◌त िय सखी जया के छलै .. ।ओ अपन गु◌ुा के सजा धजा क’ चा<strong>ह</strong> वला बङका में लािबछा . . ओ<strong>ह</strong>ी प’ ओकरा चीे सुता क’ . . .अपन माथ प’ चािर टा बिरयाती संग आिब गेल छल ।<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेतै कोना .. . . ।लाडो त’ अिडयल घोङा बनल . . . ‘ िब पंिडतक को <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छै .. ।’स<strong>िव</strong>ता जे ओतए सबसॅ ब ूझन ूक आ’ उिमर में पैघ . . .करीब बरखक छल. . .. अपन चािर बरखक लजकोटरभाय के परतािरक पंिडत बलक . . . .ओ अरे लाजे मॅ<strong>ह</strong> ू कौ . . . ‘ बम. . बम.’ करेत किनया बर द ून ूके एक <strong>ह</strong>ाथ सॅ करक फूल के माला पि<strong>ह</strong>रौलक आ’ दोसर <strong>ह</strong>ाथ .के . .मुठ्ठी ब पीठ क पाछॉ रख।जी सॅ माला पि<strong>ह</strong>राक दौिग क’ दोसर कोन में गेल आ’ मुठ्ठी में राखल चोका टॉफी अपन मुॅ<strong>ह</strong> में झट59


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दनी रािख छल ।लङकी बला के भोज भात करेनाय आवक छलै. . ।िकएक त’ ओ<strong>ह</strong>ो सब पैघ लोक संग क़ेको <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> कपाटीर् में गेल छल त’ खेनाय िपनाय सए<strong>ह</strong> मु गप <strong>ह</strong>ोय। ओकरे बङाय वा ि<strong>ह</strong>नताय ।भोजक वात’ ओ अप दम प’ किर .चूिकया फोिङक’ अठी चौवी के ढेर <strong>दे</strong>िख िसंघाङा .. गुलाबजाम ून .. आ’ िजलेबी त’ मीू सा<strong>ह</strong> के दोकान सॅ मॅगा र<strong>ह</strong>ै. . आ’ मॉ से<strong>ह</strong>ो भनिसया के कि<strong>ह</strong> प ूङी आ’खीर बनवा <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ैथ ।घरक बङका बरामदा प’ दरी चादिर िबछा लाडो सबके भिर पेट. . . पल प’ ख ुऔर<strong>ह</strong>ै. ।. ‘ <strong>दे</strong>खी त ..<strong>ह</strong>म अपन गुिरया के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> में के<strong>ह</strong>ेन ि<strong>ह</strong>य खोिलक भोज किर र<strong>ह</strong>ल छी .. . .आ इ सीमाजे केन ्◌ो र<strong>ह</strong>ै. . .एकए क टा िबूट ख ुआ <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ै. . .. . . आ इ मा ला अपन गाछक लताम क’ एक एक टाफॉक पकङा <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>ै ।”खा पीब क’ सब गोटे गीत नादक काय र्म में जूटल. . .” चलनी के चालल द ूा अंिखयो खोले <strong>ह</strong>ै. .सॅ सु<strong>ह</strong>ोइत ‘ बाब ूल की द ुआए लेती जाऽऽ◌्◌्।’ प समा भेलोपरा ंत किनया के घघरा बदिल नबका न ूआ पि<strong>ह</strong>रा क’बङका टा के घोघ तािन मोङ मािङ ओ<strong>ह</strong>ी म<strong>ह</strong>ॅफा में बैसाबऽ के कोरसीस करै .. त’ कख किनया के माथ बा<strong>ह</strong>रभ’ जाए त’ कख पएर । .. . .<strong>ह</strong>ािरक’ म<strong>ह</strong>फा के ऊपर किनया के स ूताक’ लाल डोरी सॅ बॉिध क’ <strong>िव</strong>दाकराओल गेल ।पलंगक दोसर कोन में िबछल ललका दरी जया के अाई बासा बनल .. . किनया ओि<strong>ह</strong> ठाम प<strong>ह</strong>ु ॅचली।<strong>िव</strong>दाइ के पछैित थािक क’ चूर भेल सब िकयो ल ूडो खेलय में लािग गेल छल. . .स<strong>िव</strong>ता के छोटका भायसे<strong>ह</strong>ो ।तेसर िदन जया आयल छल मॅ<strong>ह</strong> ू ब . . दस ठाम सॅ नाक भौ ं कोिचयाित ं “ ई की. . . .<strong>ह</strong>मर गुा के त’ तूठिक लेल<strong>ह</strong>ी. . . औंठी . . .. गरा में चैन .. ।” .. लाडो त बकलेल जका ओकर मुॅ<strong>ह</strong> तािकतै रि<strong>ह</strong> गेलै.. ।ओ त’ अि<strong>ह</strong> में ऐंठल छल जे एतेक खरीच किर क’ शान सॅ . . .अपन किनया के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> केन ्◌ो छल. .. . .ए<strong>ह</strong>ेन भ समारो<strong>ह</strong> त’ ओ<strong>ह</strong>ी परोपा में िकयो नि<strong>ह</strong>ं केन ्◌ो छल । ओकर म ूङी िम म ंडली में ख ूब उॅच भ गेलर<strong>ह</strong>ै ।अकात इ आरोप सुिन म ू<strong>ह</strong>ें भरे खसल “ इ<strong>ह</strong>ो सब <strong>ह</strong>ोय छै <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> में . . .पि<strong>ह</strong> िकएक बजलै ं ..<strong>ह</strong>म ओिरयान किरतौ ं।’ “ <strong>ह</strong>मरो क ब ूझल छल. . .आय <strong>ह</strong>मर नानी आयल छिथ. . ओ क<strong>ह</strong>लै .. लङका .के दानद<strong>ह</strong>ेज <strong>दे</strong>ल जाए छै. . .गुा <strong>ह</strong>मर एेक नीक . . एको टा कपङा <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ी बरतन जात. . ।के<strong>ह</strong>ेन <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>गरीब<strong>ह</strong>ा जका. . ।”ओकरा गेलोपरा ंत ओ गुमसुम बा<strong>ह</strong>र कुरसी प’ बैसल र<strong>ह</strong>ै. . ।सा ंझ न<strong>ह</strong>ूॅ न<strong>ह</strong>ॅ◌ू भिरयाय लगलै. . .।एना उदास. ..उदास <strong>दे</strong>िख कं पाउं ड में ट<strong>ह</strong>लैत दादी. . ओकरा लग आिब प ूछलिथ त’ ओ अपन मोनक सबटा था उिङल <strong>दे</strong>लकै..।दादी बजली “ <strong>ह</strong>े. . . लै<strong>ह</strong>. . ओ कोठा सोफा बला बरक माए. . .ओ क <strong>दे</strong>लकौ तो<strong>ह</strong>र किनया के ग<strong>ह</strong>नागुिरया. . . निथया टीका .. . न ूआ .. ल<strong>ह</strong>ठी. . ए<strong>ह</strong> को <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोय छै ..सासुरो सॅ भार दोर आबैछै .. .तौ ं त’ एेक सामान <strong>दे</strong>बे केल<strong>ह</strong>ी .. .. . ओना त’ सासुर में राजा के बेटी के से<strong>ह</strong>ो द ूषै छै लोक़ ..जे <strong>ह</strong>ाथी त’ <strong>दे</strong>लिथ मुदा ओकरा बाय लेल कङी त’ <strong>दे</strong>बै नि<strong>ह</strong> केलिथ ।मुदा ओकर कोन मॅ<strong>ह</strong> ू छै द ूसबके” ।इ सुत मातर लाडो के संप ूण र् शरीर में जेना सौसे ललका िपपरी लुधैक गेल <strong>ह</strong>ोय . . . ओ दौगल जया केघर ।जया अपन कोठरी मे टा ंग पसार बैसल किनया पुतरा के पेटार खोल असार पसार करैत . .चीज वोसिरया ब ्ऽ मे छल ।लाडो एकदम सॅ ननॉप रेका र्ड जका सु भ’ गेलै “ <strong>ह</strong>मर त’ पीस टाका खरचभ’ चुकल अिछ. . तो<strong>ह</strong>र केक पाय खच र् भेलौ. . .चुिकया <strong>ह</strong>र फुटल की तो<strong>ह</strong>र . . ।” आ’ अि<strong>ह</strong> उकटापै ंची मे गप ततेक बिढ गेलय जे जया गुिङया के ल’ क कैस क’ बजािर <strong>दे</strong>लकै .. “ ले ल जो अपन गुिङयाके” आ तामसे िकटिकटाक’ ओकर <strong>ह</strong>ाथ मे अपन बीसो दॉत गङा <strong>दे</strong>लकै. . ।लाडो दद र् सॅ िबलिबला उठल .. .<strong>ह</strong>ाथछोङबैत ओ ओकर गुा के अपन पएरक नीचा लतमद र्न करैत ओकर मुकुट .. .तोिङ <strong>दे</strong>लकै. . मुॅ<strong>ह</strong> िपचका<strong>दे</strong>लकै. . “ ए<strong>ह</strong> बर .. <strong>ह</strong>ाथ . . पएर ..” क<strong>ह</strong>ैत. . तामसे आर <strong>ह</strong>ोइत. . जया के झोंट खींच क’ चािरमुा पीठ प’ मारैत. . लंक लगा क’ ओ सॅ पङाऽ गेल छल ।अि<strong>ह</strong> घटना के उपरा ंत त’ द ून ू मे ते<strong>ह</strong>ेन तनातनी जे एक दोसर के शोिणत पीबए लेल उत. .।ना भुटकामे द ू फॉङ भ’ गेल र<strong>ह</strong>ै. .।िकछु द ून ू पख के धे .. .नारदक काय र् संप करबा मे लागल । ओ<strong>ह</strong>ी िदन मेघबरिस गेल र<strong>ह</strong>ै . . .चारो कातक जमीन भीजल. ्. .. . . .जलखई किरक’ िधया पुा के झंड ू .. . . . पडोसमे .. . पिछला <strong>ह</strong>फ्ता क सॅ . .उिझलल बौलक ढेर पर उछलम ख ूद करै .. प<strong>ह</strong>ु ॅचल । . . .केकरो घर बत60


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्र<strong>ह</strong>ै. . कुका बारीश सॅ बौल भी ं जल .. .ओकरा खोिद खोिदक ओ<strong>ह</strong>ी मे अपन पएर रािख घर बनाबए मे असीमउा<strong>ह</strong> आ ऊजा र् सॅ जूटल छल . . िक तख को अगी आिबक लाडो के क<strong>ह</strong>लकै. “ <strong>ह</strong>ौआ अपन गाछक नीचाबनल चब ूतरा प’ बैसल जया तोरा <strong>दे</strong>िख क’ मुॅ<strong>ह</strong> िबचकाबै छौ. . आ’ िकद ुन िकद ुन बािज ओि<strong>ह</strong> चा छौ ंङी सबसंगे ख ूब ठ<strong>ह</strong>ा मारै छौ. . ।” ओकरा जेना िबरनी कािट लेलकै. . .अपन पएर प’ थोपल बाल ू के एक झटकामे फेंकैत ओ दौगल चब ूतरा िदस .. . ।ओकरा पाछॉ आन िधया पुा से<strong>ह</strong>ो अपन अपन म<strong>ह</strong>ल के धराशायीकरैत. . .तूफान मेल बनल प<strong>ह</strong>ु ॅचल ।द ुन ू पाटी घरक पाछॉ वला इनरक कात के बङका चब ूतरा प घों घें करैत फॉङ ब .. .।इ वाक् यु. . .मयु में पिरणत <strong>ह</strong>ोमए लेल बेकल ।तखन द ून ू .. िकेट खेलैत अपन अपन छोट भायक <strong>ह</strong>ाथ सॅ बैट छीन र<strong>ह</strong>ै. . .।धोिबिनया जे संजोगे सॅ कपङा उरसॅ आबैत र<strong>ह</strong>ै .. . .. दौगल लाडो के घर. . .चपरासी दौङाक’ ओकरा पङबाक आनल गेल ।एतेक गरमागरमी <strong>दे</strong>िख क मतारी सब अपन अपन वीर बॉकुङा के ख ूबथपिङये र<strong>ह</strong>ैथ ।. . .सब िकयो छगुा मे डूबल . . . ना भुटका के संसार मे कोना एतेक कडुआ<strong>ह</strong>ठ भिरगेलय ।तेकरा बाद त’ किनया पुतरा के <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>े ब ।सब<strong>ह</strong>क घर सॅ इ आ<strong>दे</strong>श ‘ खेलबै ं त’ खेल . . मुदा <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>दानिकौ<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong>. . . ।’ओ त <strong>ह</strong>ॉल चिल गेल छल चौद<strong>ह</strong> बरखक बनवास मे . ।ओ सॅ पपाके फर भेला के बाद िखे खतम ..इ मिक कोन गव्<strong>ह</strong>र सॅ िनकैल ओकर ृित पटल प’ चान सन चमैक उठले सेनि<strong>ह</strong> जािन ।ओ तु सनबेकार खेल वाव मे असल जीनग ्◌ी के खेल छल .. . जतए उा<strong>ह</strong> उम ंग आ’ उासक म बङका काज ार ंभकरैत लोक छोटका छोटका चीज मे उलिझ अपन जीनगी नकर् बना लैत अिछ । <strong>िव</strong>दाइ के काल मॉ के बोलकान मे घ ुरय लगलै. . ‘ <strong>ह</strong>र ख ूजल. . पढल िकताब. . सब िकछु .. मुदा सासुर ..नब अपिरिचत पोथी. .गुढ र<strong>ह</strong> सॅ भरल. . केको बरख लागै छै बॉचबा में . . िकछु मगज मे घ ूसै छै .. मुदा सिदखन <strong>िव</strong>वेक सॅकाज लेबए के पाठ पढबैत .. ।’ाइ ंग म सॅ एख धिर ंग .. आोश सॅ भरल अचिट कुचिट क’ र आिब र<strong>ह</strong>ल छल “ मो<strong>ह</strong>नजी त’ गोन ू झाके बाप िनकलला .. जि<strong>ह</strong>ना क<strong>ह</strong>िलयै द ू टा वस् में किनया चा<strong>ह</strong>ी ति<strong>ह</strong>ना द ू टा वस् में पठा <strong>दे</strong>लि ।बङकापाग बला लोक ..’ ‘ इजे छ<strong>ह</strong>ौर म<strong>ह</strong>ौर केलिथ . . गाङी <strong>दे</strong>लिथ . .से त’ बेिटये के कमाए <strong>ह</strong>ेतै◌ै न ...एतेक िदन सॅ कमा र<strong>ह</strong>ल छै ।’ ‘ ए<strong>ह</strong>ेन कं गाल कुटुम .. . क<strong>ह</strong>ु त’ वरक माय के एकटा डायम ंडके सेट धिर <strong>दे</strong>लकै ।क फॅसा <strong>दे</strong>लिथ बभूषण बाब ू <strong>ह</strong>मर बेटा के .. ।. जटाधारी बाब ू के<strong>ह</strong>ेन नीक कथा <strong>दे</strong> छलैथ. ..इनकम टै कमीरक एकलौती संतान .. कतेक मकान . . .क तैक फारम <strong>ह</strong>ाउस. . .मुदा जो रे कपार. . ।”लाडो क’ ऑिख मे थीर र भरभरा क’ खसय लगलै .. .म एसगरे िबन पैलवार के रि<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> सकैत अिछ.. .क़तबो पैर प’ ठाढ . . भ’ जाए .. .गित के . . संपि के सवो र् िशखर प’ ठाढ भ’ जाए .. . .एकरासंग वा ओकरा संग .. .केकरो केकरो संग त’ चा<strong>ह</strong>बै करी .. ।संयम ाग आ’ बि ु के बल प’ पैलवार चलै छै. . ।अ<strong>ह</strong>ी अतक<strong>ह</strong>ी बतक<strong>ह</strong>ी में नि<strong>ह</strong>ं फॅिसक’ नब जीनगी केनीक जका कोना जीबी तेकर सुआत करबाक चा<strong>ह</strong>ी ।आिखर पढल गुनल अपन पएर प’ ठाढ के मतलब की।तोङनाय त’ एक क्षणक काज छै .. बना क’ राखब मे न’ कािबलती ।व<strong>ह</strong>ार सॅ अपन बनबय पङतै सबके।घरक चारदीवारी सॅ बा<strong>ह</strong>र . . . आिफसमे. . . केको तर<strong>ह</strong>क गप सुनबाक . . स<strong>ह</strong>बा के पङै छै. .. जौ ं घरेमें सि<strong>ह</strong> ली त’ अनथ र् की .. ।<strong>ह</strong>ॅ .. जखन जान प’ पिङ जायत तखन त’ सोचले जेतै .. ।अको तर<strong>ह</strong>कसद <strong>िव</strong>चार सॅ मन <strong>ह</strong>ुक भ गेलै. . ।ऑिखक र पोिछ लाडो कान मे इयर फोन लगा आइ पौड प’ गीतसुनए लागल छल ।61


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२.िबिपन झािकछु पजरैत म<strong>ह</strong>ाा कसाब केँ फा ँसी सजा के घोषणा कऽ पात मीिडया में जनसामा, ब ुजीवी, सरकार सभक ितिया स ू िनमन में <strong>ह</strong>सी छटल। केयो ीमान एकराआतंकवाद पर गीर <strong>ह</strong>ार घोिषत करै छलिख त केयो एकराभारतीय सुरक्षा एजें सी, भारतीय ायपािलका सभक <strong>िव</strong>जय क<strong>ह</strong>लिथ मुदा अगर ई घटना केँ िनक्ष म ूा ंकन करीएत कतेक मन मे उठैत अिछ।ई िचनीय अिछ जे राष्ीय-सुरक्षा- अखणडता पर की पर की सामा नीित <strong>ह</strong>ेबाक चा<strong>ह</strong>ी ? एि<strong>ह</strong> सितकमजोर राजितक इाशि <strong>दे</strong>िख जनसामा में को ितिया िकयान <strong>ह</strong>ोइत अिछ? राष्ीय सुरक्षा<strong>िव</strong>षयपर ाियक-ाशासिनक-राजितक िशिथलता-लापरवा<strong>ह</strong>ीअ िक अक्ष अपराधनि<strong>ह</strong> अिछ? आिखर ई अफजल-कसाब आिद नामध म<strong>ह</strong>ाा के फा ँसी सजा कि<strong>ह</strong>यातक ियाियत <strong>ह</strong>ेति?ई अभव <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे राष्क आा कतौ <strong>ह</strong>ेरा गेलई राष्ीय संवेदना कतौ सुसु अवा में बैसल छैराष् कऽ रोइओप में भारत असफल भय गेल !भय सकैत अिछ जे ई तमाम उलझन िनम ूर्ल मा सािबत <strong>ह</strong>ोई भ<strong>िव</strong> में मुदा िचन त अिनवाय र् अिछ ? ईसुअ आ यथाथ र् छी जे भारत ब<strong>ह</strong>ुत शिशाली अिछ आ ई मोट झंझावातक सामना आसानी से कय सकैत अिछमुदा मा ई चीज रिट कें वतर्मान समा आ लापरवा<strong>ह</strong>ी सँम ू<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> मोिड सकैत अिछ।अपन <strong>दे</strong>शक राजितक प अक <strong>िव</strong>कृित सँ आा<strong>िव</strong>त अिछ एतदथ र् एकाएक सुधार सव नि<strong>ह</strong>ं मुदा ब ु िजीवीजनसामा अपन लोकतािक समाज में एते सश अिछ जे ई को पिरवतर्न बड आसानी सँ आिन सकैतअिछ।समा अन अिछ राष्क समक्ष ! आब सभ ि सबटा समा स पिरिचत छिथ एतदथ र् आवुकता एि<strong>ह</strong> काय र्कअिछ जे एकटा सामा राष्ीय जनचेतना जागृत <strong>ह</strong>ोमय आ ई भ समा के समाधान <strong>ह</strong>ेतु अपन योगदान दिथ।ई बात रणीय अिछ जी ब ु िजीवी समाज राष्क आधार अिछ अतः ओ शासन त पर ओईतर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>रसव दबाब वनाविथ जे राीय सुरक्षा, <strong>िव</strong>कास, गित स सित सभटा ल प ूण र् किर सकिथई <strong>िव</strong>ास दृढ अिछ जे भारत राष् अपन ऐित<strong>ह</strong>ािसक याा मे अक क उर <strong>दे</strong>लक। वतर्मान सुख अिछआिब राष् कऽ एकटा ि अंग प में अपनयोगदान दय अपन दाियक िनव र्<strong>ह</strong>ण करी॥62


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मश ंकर िसं<strong>ह</strong>: ाम+पो- जोिगयारा, थाना- जाले, िजला- दरभंगा।मौिलक मैिथली:१.मैिथली नाटक ओ र ंगम ंच,मैिथली अकादमी, पटना, १९७८ २.मैिथली नाटक पिरचय, मैिथली अकादमी,पटना, १९८१ ३.पुषाथ र् ओ <strong>िव</strong>ापित, ऋचा काशन, भागलपुर, १९८६ ४.िमिथलाक <strong>िव</strong>भूित जीवन झा,मैिथली अकादमी, पटना, १९८७५.नाााचय, शेखर काशन, पटना २००२ ६.आध ु िनक मैिथली साि<strong>ह</strong>मे<strong>ह</strong>ा-ं, मैिथली अकादमी, पटना, २००४ ७.पािणका, कण र्गोी, कोलकाता २००५, ८.ईक्षण, ऋचाकाशन भागलपुर २००८ ९.युगसंिधक ितमान, ऋचा काशन, भागलपुर २००८ १०.चेतना सिमित ओनाम ंच, चेतना सिमित, पटना २००८। २००९ ई.-ी मश ंकर िसं<strong>ह</strong>, जोिगयारा, दरभंगा याी-चेतना पुरार।<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक रचनाक परवीर्रचनाकमीर्पर भाव<strong>िव</strong>गत शताी िनये मैिथली साि<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ेतु ण र् कालक पमे वेश पौलक जकर फलप सामािजक वातावरणक<strong>िव</strong>िश सभर्मे साि<strong>ह</strong>िक वातावरणमे नव नक संचार भेलैक जे माभाषारागी रचनाकार एकर च<strong>ह</strong>ुमुखी<strong>िव</strong>कास-याामे मनसा वाचा कम र्णा आ कर् ब ुया अज साि<strong>ह</strong> सिरता वाि<strong>ह</strong>त करब ार ंभ कयलिन जेपिकािदक काशनक फलप जनमानसमे माभाषाक ित अराग भावना उ करबाक िनिम जनजागरणकअिभयान चलौलिन जे वर्मान पिरमे ऐित<strong>ह</strong>ािसक म<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>षय भ’ गेल अिछ। माभाषारागी साि<strong>ह</strong> स ृजकनव-नव विक ृ रचनाक मामे जनमानसक ानाकिष र्त करबाक िनिम नव भाव-धाराक साि<strong>ह</strong>-स ृजन करब ारकयलिन तकरा अीकार करब रचनाकारक ित अज्ञानता दिश र्त करब <strong>ह</strong>ैत। पिकािदक काशपरा ंत मैिथलीग गंगा स<strong>ह</strong>मुखी साि<strong>ह</strong>िक धारा उु भ’ कए वाि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ोमय लागल जकर फलप एका ंकी, उपास, कथा,िनब, नाटक, <strong>ह</strong>सन, संरण एव ं याा व ृता ंतािदक सव र्तोमुखी <strong>िव</strong>कास-यााक शुभार भेल।वुतः उैसम शताीक उरार्मे नवीनताक स ूपात भेल जकर फलप आिथ र्क, धािम र्क, राजनीितक, सामािजक,एव ं सा ंृितक जीवनमे नव-नव पिरवर्न दृ िगत <strong>ह</strong>ोमय लागल। सूण र् राष् यथाथो र्ुख विसँ ृ िरत भ’म<strong>ह</strong>ाा गा ँधीक तंता आोलनक य <strong>दे</strong>मय लागल। सामािजक वातावरणक <strong>िव</strong>िश सभर्मे ओकर ितिनिधपाा िशिक्षत वक <strong>ह</strong>ाथमे छल। ओ लोकिन एक भाग अपन सा ंृितक <strong>िव</strong>रासतक सुरक्षाथ र् उुकता <strong>दे</strong>खौलिन तँदोसर भाग नव आलोकक ागत कयलिन। ए<strong>ह</strong>ी सा ंृितक अानक प ृभूिममे अाधिनक ु भारतीय भाषािदक<strong>िव</strong>कास-यााक शुभार भेल जकर बिजीवी ु लोकिन कयलिन। ए<strong>ह</strong>ी संाित ं कालमे साि<strong>ह</strong>मे आधिनकताुार भेल आ रचनाकार साि<strong>ह</strong>क नवीनतम वि ृ िदस उुख भेला<strong>ह</strong> जे <strong>ह</strong>ा-ंक सजीव िच अपन साि<strong>ह</strong>मेुत कयलिन।उपयु र् पिरक िण र्म बेलामे <strong>िव</strong>गत शताीक थम दशकमे एक ए<strong>ह</strong>न अितीय ितभा स साि<strong>ह</strong>-स ृजकाद ुभूर्त भेला<strong>ह</strong> जे अपन <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध पा अितीय ितभा स रचनावली ल’ कए पाठकक सुख ुत भेला<strong>ह</strong>जिनक साि<strong>ह</strong>मे चुर पिरमाणमे <strong>ह</strong>ा तीण एव ं खर ंक कारँ ओ जे लोकियता अिजर्त क’ कए मािणतकयलिन जे िमिथलाक पावन भूिम अािप <strong>िव</strong>क<strong>िव</strong> म<strong>ह</strong>ाक<strong>िव</strong> <strong>िव</strong>ापित सदृश सुस ितभाशाली रचनाकार उ क’सकैछ ओ र<strong>ह</strong>िथ <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा (1908-1984)। ओ चुर पिरमाणमे उपास, एका ंकी, कथा, क<strong>िव</strong>ता, िनब,<strong>ह</strong>सन, एव ं जीवनयााक रचना क’ कए ग एव ं प धाराक अव माकेँ नव विक ृ रचनािद ारा शकयलिन। साि<strong>ह</strong>क सवािधक र् म<strong>ह</strong>त्प ूण र् उपलि िथक जे रचनाकार अपन अभूितकेँ सताक संग उािटत करबसाि<strong>ह</strong>कारक दािय <strong>ह</strong>ोइछ। रचनाकारक िक िनमा र्णमे अक कारक भूिमका काय र् करैछ आ ओि<strong>ह</strong> सभक63


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सििलत संयोजनसँ अपन रचनाक प सुिनित करैछ। माभाषारागसँ उत्िरत आ अा<strong>ह</strong>त मो<strong>ह</strong> ि<strong>ह</strong>नकाअपन कौिलक <strong>िव</strong>रासतक पमे ा भेलिन जकरा ओ जीवन आ जगतक गीर अभवकेँ करबाक तीलालसा ि<strong>ह</strong>नका साि<strong>ह</strong>-स ृजन िदस िरत कयलक। साि<strong>ह</strong>िक मे ई अपन अूत सम ंवयाक दृ िकोणक पिरचय<strong>दे</strong>लिन। ओ युगक िनष्ाण धमनीमे अपन साि<strong>ह</strong>क मामे नव जीवनक र संचािरत करबाक यास कयलिन। ओग आ प द ुन ू <strong>िव</strong>धामे समान पेण लेखन कयलिन, िकं तु पक अपेक्षा ग-<strong>िव</strong>धाकेँ , जकर अभाव मैिथलीमेछल तकरा पिर् ू करबाक संक कयलिन।ई य आ य <strong>ह</strong>ुनके छिन जे ओ सव र्थम िमिथलालक संगि<strong>ह</strong> संग राष्ीय आ अंतराष्ीय जनमानसक नतमवि ृ <strong>ह</strong>ा-ंकेँ िचलिन तथा ओकरा अवलन क’ कए कादान (1933), िरागमन (1943), ण <strong>दे</strong>वता(1945), र ंगशाला ( 1948), खर ककाक तर ंगक थम भाग (1948), ितीय भाषा (1955), चच र्री (1960),एकादशी ( 1964), जीवन याा (1982), आ का सं<strong>ह</strong> (2005) आिद पुक पमे कािशत अिछ। एि<strong>ह</strong>सँअितिर िनबािद यथा स्ी-िशक्षाक वर्मान दशा (िमिथला वष र्-1 अंक-1 सन ् 1336 वैशाख), राज केँ लेत(िमिथला वष र्-1 अंक-8 सन ् 1337 अग<strong>ह</strong>न) एव ं <strong>दे</strong>शाचार (डा. मश ंकर िसं<strong>ह</strong>क शोध ब)मे समसामियकसामािजक कुरीितक ित ओ साका ंक्ष कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक िन कथािद यथा िनरसन मामाक िसमा (1961), गितकपथपर ( 1961), शास्ाथ र्क जोश (1962), स<strong>ह</strong>स्थािचो र् नमः (1962), स<strong>ह</strong>यािणी ( 1963), आब मो चा<strong>ह</strong>ी(1970), भोला बाबाक ग (1974), कालाजारक उपचार (1977) एव ं म<strong>ह</strong>ाभारतक पक (1979), िमिथलािमि<strong>ह</strong>रमे ध ूल-ध ूसिरत भ’ र<strong>ह</strong>ल अिछ। ि<strong>ह</strong>नक <strong>ह</strong>सन यथा बौआक दाम (1946), म<strong>ह</strong>ाराज <strong>िव</strong>जय (1948), ठोपसँटोप ( 1935), आदश र् मैिथल रेलवे एव ं रेलक झगड़◌ा (1960) आिद को सं<strong>ह</strong>मे नि<strong>ह</strong> आिब सकल अिछ जेिचंतनीय <strong>िव</strong>षय िथक।उपयु र् रचनािदमे ओ सामािजक वातावरणक <strong>िव</strong>िश सभर्मे सामकालीन मैिथल समाजक कुिच प ूण र् सामािजक <strong>िव</strong>कृितएव ं <strong>िव</strong>संगितपर कुाराघात कयलिन। सादा जीवन आ उ <strong>िव</strong>चारक ओ ितमितर् ू र<strong>ह</strong>िथ। ओ स ज्ञानक भारर<strong>ह</strong>िथ। ओ सश ंकार र<strong>ह</strong>िथ। <strong>ह</strong>ुनक िचंतन, पाि, नीर-क्षीर <strong>िव</strong>वेचनक शि, ि-िक खरेपन, सोझ,सपाट कथनक िनखरल प जनमानस समक्ष ुत भेल जे उपासकार, एका ंकीकार, कथाकार, क<strong>िव</strong>ताकार,िनबकार, <strong>ह</strong>सनकार, एव ं जीवन-यााकारक पमे ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>िक अवदान िनित पे ं रणादायक मािणतभेल राष्ीय एव ं अंतराष्ीय रपर। ि<strong>ह</strong>नक िचंतन आ साि<strong>ह</strong>-साधना सागर सदृश <strong>िव</strong>शाल अिछ जे परवीर्साि<strong>ह</strong>साधक लोकिनक रणाक अ<strong>िव</strong>रल ोत बनल। ओ अपन साि<strong>ह</strong>िक ितभा सादात सामािजक वातावरणक<strong>िव</strong>िश सभर्मे अ-<strong>िव</strong>ास, िढ पररा, धािम र्क <strong>िव</strong>तावाद, जीवनमे अंत<strong>िव</strong> र्रोध, असंगित, ढ़◌ो◌ंग, द,पाख, बाबा वां माणम ् क’ <strong>ह</strong>ठधिम र्यता, िमा बडन, म ूख र्ताप ूण र् संघष, र् जीण र्-शीण र् <strong>िव</strong>चार धारापर कशाघात क’कए आचार-<strong>िव</strong>चार एव ं वााडरक ती आलोचना आ भर्ना कयलिन। आनक उपलिकेँ स<strong>ह</strong>ज भावसँ ीकारैत ओस गुणा<strong>ह</strong>कक भूिमकाक िनवा<strong>ह</strong> र् कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक कृितक वैिशष् िथक <strong>ह</strong>ामे सिि<strong>ह</strong>त ं ारा ओ सामािजकदोष िदस जनमानसक ान आकिष र्त कयलिन। ाचीन एव ं अवा र्चीन पररा एव ं पिरपाटीक दोष सम्ित वर्मानअिछ ओि<strong>ह</strong> सभकेँ ल क’ कए ओ अपन ंवाण सँ बेधबाक यास कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>मे तँ ाचीनअ<strong>िव</strong>ासक ित िना अिछ आ तँ नवीनताक आाकरणक ित आशि।<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक सूण र् साि<strong>ह</strong> मा िमिथलालक पिरसर धिर सीिमत नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ल, ुत राष्ीय एव ं अंतराष्ीय र् रपरउज्ल भ<strong>िव</strong>क स ूचक िस भेल। ि<strong>ह</strong>नका ारा ािपत परराक भाव परवीर् युवा पीढीक साि<strong>ह</strong>पर तीन पे ंपडलैक। थम तँ ई मैिथलीमे पाठक वक िनमा र्ण कयलिन। ितीय िमिथलालक का लोकिनक िगत जीवनभा<strong>िव</strong>त भेल जे <strong>ह</strong>जारक <strong>ह</strong>जार िशिक्षत भ’ कए एक नव ोित जगौलिन। तीय भाव पडल परवीर्साि<strong>ह</strong>कार लोकिनपर जे <strong>ह</strong>ुनका ारा वाि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ा-ं अ<strong>िव</strong>रल धाराक अकरण क’ कए साि<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong>िभ <strong>िव</strong>धामेसाि<strong>ह</strong> स ृजनक परराक शुभार कयलिन।मैिथली साि<strong>ह</strong>मे ि<strong>ह</strong>नका ारा <strong>ह</strong>ा-ंक जे धारा वाि<strong>ह</strong>त कयल गेल ओ एक नव-युगक अवतारणा क’ कए नवोित जगौलक। ि<strong>ह</strong>नक ितभाक छा<strong>ह</strong>िरमे ू फोस र्क आ<strong>िव</strong>भाव र् भेलैक। <strong>ह</strong>ुनक कथा-साि<strong>ह</strong>क पिरवेशमे ूफोस र्क औना<strong>ह</strong>िटकेँ नि<strong>ह</strong> था<strong>ह</strong>ल जा सकैछ। ू फोस र्क अवतारणा ए<strong>ह</strong>न धरातलपर भेल आ एकर औना<strong>ह</strong>िट सव र्थामौिलक छैक। ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>मे एकि<strong>ह</strong> अकुला<strong>ह</strong>िट िथक समाजक नव जीवन शि (भाइटल फोस)क र् ाचीनताक सडलछोलकोइया फोिड क’ जनकाणक िकरणसँ बा<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>ैबाक अकुला<strong>ह</strong>िट। <strong>ह</strong>ुनक साि<strong>ह</strong>मे िढवादक अकार प ूण र्रािक अंितम अंशमे <strong>िव</strong><strong>ह</strong>ग कुलक रािगणी जे अयिन<strong>ह</strong>ार नवयुगक आोलनक ागतमे गंिज ू र<strong>ह</strong>ल अिछ। ओ नारीजागरण श ंखनाद कयलिन जकरा मामे पदा र् था, ितलक-द<strong>ह</strong>ेज, बाबा वां माणम ् पर गीर चोट कयलिन।64


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong> समाजक बीच खर वेगसँ वाि<strong>ह</strong>त <strong>ह</strong>ोइत <strong>िव</strong>िभ सामािजक शि सोसल फोस र्क घात ितघातअिछ। <strong>ह</strong>ुनक पा सभ पिरिितक वा<strong>ह</strong>मे ब<strong>ह</strong>ैत अिछ। आधिनकताक ु बसातमे ि<strong>ह</strong>लैत अिछ।मैिथली उपासक मे ई <strong>ह</strong>ा-ंक जे अज धारा ब<strong>ह</strong>ौलिन जे परवीर् उपासकार लोकिनक पाथेयबनल। जतय ओ िशक्षा-दीक्षा कारँ अनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क बिलदानक वेदी का लोकिनक कुवान र् <strong>ह</strong>ोइत <strong>दे</strong>खलिनतकरा परवीर् उपासकार लोकिन ापक पिरिधमे आिन यथा अवाक कारँ अनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>, प-गुणक कारँअनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>, िशक्षा दीक्षाक कारँ अनमेल, <strong>िव</strong>धवा-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> आिद <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध सामािजक वातावरण <strong>िव</strong>िश सभर्मेसमसामियक समाजमे ा <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध समािदपर ं कयलिन। वुतः ि<strong>ह</strong>नक उपासक भाव मैिथली साि<strong>ह</strong>पर तीनपे ं पडलैक-समाजक मविपर, ृ का लोकिनक िगत जीवनपर तथा परवीर् लेखक समुदायपर।ि<strong>ह</strong>नक उपास नव युगक चौरा<strong>ह</strong>ापर सामािजक वातावरणक <strong>िव</strong>िश सभर्मे पररावादक गुदरी पि<strong>ह</strong>र, करतामारल, ढ़◌ो◌ंगक झमारल, िढवादी जजिर र्त समाजपर तीण ं क’ कए <strong>ह</strong>ा उ कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक <strong>ह</strong>ा-ंसँ संयु उपास माइल ोन भा<strong>िव</strong>त भेल जे ि<strong>ह</strong>नका ारा ािपत मापदक टर ो नि<strong>ह</strong> क’ सकला।ि<strong>ह</strong>नका ारा ािपत एि<strong>ह</strong> विक ृ ापक भाव परवीर् अाधिनक ु उपासकार लोकिनपर पडलिन जे वुतः एि<strong>ह</strong>विक ृ वा<strong>िव</strong>क <strong>िव</strong>कास दृ िगत <strong>ह</strong>ोइत अिछ। ि<strong>ह</strong>नकासँ भा<strong>िव</strong>त भ’ योगान झा (1922-1986)िमिथलालमे चिलत कुलीन थाक िनारतापर भलमास (1944) मे अ<strong>िव</strong>ासक वेदीपर सुकुमारी िनम र्लाक िनम र्म<strong>ह</strong>ा आ प<strong>िव</strong>ा (1966)मे बाल-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क कारँ वैधक समा उपित क’ कए ं कयलिन।<strong>ह</strong>िरिसं<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वक वैवाि<strong>ह</strong>क वाक प ृभूिममे का-<strong>िव</strong>य आ व ृ-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क प ृभूिममे वैनाथ िम याी (1911-1998), पारो (1353 साल) एव ं नवतुिरया (1954)मे अवाक कारँ अनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क समापर ं कयलिन।उपास साट जिकशोर वमा र् मिणप (1918-1986) अनलपथमे ाचीन कुलीन थाक नीचा ँ दबायल िचनगोरा नवसामािजक चेतनाक ुिलंग बिन क’ भुवर एव ं सिरताक पमे िखलैत अिछ। सामािजक ितकताक भर्नाकसंगि<strong>ह</strong>-संग एि<strong>ह</strong>मे सामािजक जीवनमे राजनीित एव ं आिथ र्क पक्षपर ं कयल गेल अिछ। शारदान झाकजयवार एव ं अवधनारायण झाक वनमाषमे उपासकार समाजा ंतत कितपय उद िक द ुम र्सँ पिरवार कलंिकतभ’ सूण र् समाज <strong>ह</strong>ाापद भ’ जाइछ। राजकमल (1929-1967), पाथर फूल (1957) एव ं आिद कथा(1958)मे िक व<strong>ह</strong>ार एव ं आ ंतिरक जगतक वीभ नता एव ं सामािजक <strong>िव</strong>पतापर ं कयलिन। जतय<strong>िव</strong>ेर मल बाटक भेट िजनगीक गेंठ (1967)मे ितलक-द<strong>ह</strong>ेजपर ततय पका ंत ठाकुरक न<strong>ह</strong>लापर द<strong>ह</strong>ला(1967)मे बीसम शदीक उरार्मे जीवनमे आयल <strong>िव</strong>संगितपर <strong>ह</strong>ा-ं श ैलीमे समसामियक समाजपर ंकयलिन।समाजक पिरविर्त पिरवेशमे ओ कथा-साि<strong>ह</strong>ा ंतत जाि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ा-ं श ैलीक अवतारणा कयलिन तकरा परवीर्पीढीक युवा कथाकार लोकिन अिधक श कयलिन। िकछु कथाकार तँ <strong>ह</strong>ुनक <strong>िव</strong>चारधाराक अगमन कयलिन आ िकछुं-िमित भाषा-श ैलीकेँ । परवीर् कथाकार कोन अपातमे <strong>ह</strong>ुनक अकरण ओ <strong>िव</strong>चारणीय अिछ। ि<strong>ह</strong>नककथाक लोकियताक फलप परवीर् कथाकार <strong>ह</strong>ा ँजक <strong>ह</strong>ा ँज असर भेला<strong>ह</strong> जकर फलप <strong>ह</strong>ा-ं श ैलीकिन कथा सं<strong>ह</strong> काशमे आयल यथा नागे कुमारक ससरफानी ( 1947), दृ िकोण (1954), िशकार (1954),एव ं फलेना जामुन (1955), मायान िम ( 1934)क भाङक लोटा (1957) गो<strong>िव</strong> चौधरीक पाज, पग<strong>िव</strong> र्ताएव ं पा ँच फूल, उदयभा िसं<strong>ह</strong>क जखन-तखन ( 1963), पका ंत ठाकुरक ध ूकल केरा (1964) एव ं मोमक नाक(1965), रमानाथ िम िमि<strong>ह</strong>र ( 1939-1999)क ृित (1965) एव ं एकयुगक बाद (1975), छानिसं<strong>ह</strong> झा(1946)क डोक<strong>ह</strong>रक आिख ँ (1971) एव ं का ँटकूस (1977), <strong>ह</strong>ंसराज (1938-2006) जे की से (1972)दमनका ंत झा (1924-1994)क गपाक (1974), अमरनाथ झाक क्षिणका (1975), एकटा चा<strong>ह</strong>ी ोपदी (1976),कबकब ( 1977), जोंक (1978), मोम जका ँ वफ र् जका ँ (1980) एव ं अधकी (2007) तथा म ंर झा(1944)क एक बटे द ू (1977) आिद उल ्लेखनीय अिछ। परवीर् िकछु कथाकार ए<strong>ह</strong>न छिथ जिनक क था सं<strong>ह</strong> तँनि<strong>ह</strong> काशमे आिब सकल अिछ, िकन ्तु समकालीन पिकािदमे <strong>ह</strong>ुनका सभक एि<strong>ह</strong> विक ृ कथािद कािशत अिछ जकरसंख ्या शतािधक अिछ।<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा <strong>िव</strong>ुत गकार र<strong>ह</strong>िथ, त् युत वाक् िस क<strong>िव</strong>ताकार से<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>िथ। <strong>ह</strong>ुनका <strong>िव</strong>लक्षणितत् वपन ्नमितक ितभा से<strong>ह</strong>ो छलिन। काव ्यक मे कुित वैवाि<strong>ह</strong>क परम ्परा, बाल-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>, व ृ-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>,आधिनक ु फैशन एव ं सभ्यता, म<strong>ह</strong>गी, धािम र्क पाखण ्ड, पदा र्था इत् यािद <strong>िव</strong>षय केित क’ कए गंभीर व ्य ंग ्यकयलिन। परवीर् युवा पीढ़◌ीक क<strong>िव</strong> लोकिन कितपय क<strong>िव</strong>ताक रचना कयलिन। ओ ढ़◌ाला झा (<strong>िव</strong>म संवत्65


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्2003)मे ए<strong>ह</strong>न व ्य ंग ्यात् मक िच स ्तुत कयलिन जे लुी झाक ौ, नर<strong>ह</strong>ा पाि, ककरौड़क िनवासी तथाबेलौ ंचेक व ंशज, जिनक स ्वप <strong>दे</strong>िखति<strong>ह</strong> पाठकक <strong>ह</strong>ास ्यक अन ्त नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइछ। एकर भाव परवीर् बड चिच र्तकाव ्यकार वैनाथ िम याीपर पड़ल आ ओ ब ूढ़वरक रचना कयलिन जे मैिथल समाजक यथाथ र् व ्यना उपितकरैत अिछ। ई क<strong>िव</strong>ता भावनाक तीताक कारँ दया<strong>ह</strong>ी बिन गेल अिछ। व ृ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क शब ्द-िच चन ्नाथिम अमर (1925) ब ुढ़बा काका (1364 साल)मे अंिकत कयलिन जे पुन<strong>िव</strong> र्वा<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ेतु कतेक व ्याकुल छिथ। ए<strong>ह</strong>नव ृ-वरकेँ <strong>दे</strong>िख क’ केँ पाठक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ैत जकरा दयमे आोशक भावनाक उदय नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ैत। एि<strong>ह</strong> परम ्परासँभा<strong>िव</strong>त समाजक यथाथ र् अिभना वैनाथ िम याी ब ूढ़वरमे कयलिन :• माथ छलिन औन ्<strong>ह</strong>ल छा ँछ जका ँ• जी<strong>ह</strong> गा ँजक जोल<strong>ह</strong>ी माछ जका ँ• दा ँत र<strong>ह</strong>ि िनदन ्त र<strong>ह</strong>िथ• बिड ू र<strong>ह</strong> िथ घेंा वसन ्त र<strong>ह</strong>िथिम िथलाक समसामियक समाजमे व ृ-<strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क चलनक कारँ कन ्या <strong>िव</strong>य थाक चलन भेल। एि<strong>ह</strong> पिरक्ष् यमे<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा कन ्याक िनलामी डाक (1336 साल)मे पितत कुलीन थापर कुण ्ठराधात कयलिन जे कन ्या एव ं वरपक्षक घटक कोना मायाजालमे फँसा क’ कोमल कलीकेँ व ृक संग <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong> िर करैत छिथ तकर मािम र्क िचणसँभा<strong>िव</strong>त भ’ वैनाथ िम याी जखन क<strong>ह</strong>ैत छिथ :• <strong>दे</strong>ख’ मे सुखैल पकटैल काठपैया बाि ब ूढ ऐला सौराठ• तथा• ई की कैल उठा क’ आनल• कमलक कोढ़◌ी लै ढ़◌ेङ कोकनल• बेटीकेँ बेचल<strong>ह</strong>ु ँ मड़◌ुआक दोबर• ब ूढ़ बकलेल सँ भरल<strong>ह</strong>ु ँ कोबरआ उपयु र्क् त संगमे चन ्नाथ िम अमर क<strong>ह</strong>ैत छिथ :• आिग <strong>दे</strong>खौ कत<strong>ह</strong>ु नि<strong>ह</strong> नमरैक ला<strong>ह</strong>• व ृ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क द ुिरणाम <strong>ह</strong>ोइछ अिधका ंश कन ्या <strong>िव</strong>धवा बिन जाइछ। बाल-<strong>िव</strong>धवाक जीवन के<strong>ह</strong>न <strong>िव</strong>षाद प ूण र्<strong>ह</strong>ोइछ तकर स ्पष ्ट िचा ंकन वैनाथ िम याी कयलिन <strong>िव</strong>लाप क<strong>िव</strong>तामे। यथा :• भुाक आिग जका ँ• जरै छी म मन <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ु ँ• फटै छी कुिसयारक पोर जका ँ• चैतक पछबामे ठोर जका ँ<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा अाधिनक ु फैशन परस ्त युवक-युवतीपर से<strong>ह</strong>ो व ्य ंग ्यक कुण ्ठाराधात कयलिन जकर स ्पष ्ट िचभेटैछ ब ूढ़◌ानाथ ( 1960) काव ्यमे। आधिनक ु समाजमे नारीक चािरिक उच् छृ ंखलता कतेक वेसी अिछ ताि<strong>ह</strong>परक<strong>िव</strong> व ्य ंग ्य करैत छ िथ। एि<strong>ह</strong>सँ भा<strong>िव</strong>त भ’ वैनाथ िम याी अत् याधिनक ु रािधकापर कटाक्ष कयलिन :• <strong>दे</strong><strong>िव</strong> स ्कूटर वाि<strong>ह</strong>नी घिरआउ ु साकाल• को <strong>ह</strong>ोटल मध ्य बाट तकैत <strong>ह</strong>ैत बा ँके िब<strong>ह</strong>ारीलाल66


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्युग चक क<strong>िव</strong> चन ्नाथ िम अमर जखन कटाक्ष करैत छिथ :सुन ्दरता लै पुष फटै छ िथनारी वक कान कटै छिथतै ं तँ मि<strong>ह</strong>ला सब उिठ चललीकाटै पुषक कान क<strong>ह</strong>ौ केँआधिनक ु फैशनक अित व ्यापक भाव पड़ल, जाि<strong>ह</strong>सँ भा<strong>िव</strong>त भ’ परम ्परावादी पित लोकिन से<strong>ह</strong>ो एि<strong>ह</strong>सँ अछूतनि<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong> सकला<strong>ह</strong>। ओ सभ से<strong>ह</strong>ो आधिनकताक ु संग चरणमे चरण िमला क’ चलय लगला<strong>ह</strong>। गोपाल जी झागोपेश (1931-2009) ए<strong>ह</strong> एक पोंगा पितपर व ्य ंग ्य करैत छिथ :<strong>दे</strong>ख छिलयिन पित जीकेँटोस ्टक संग चा<strong>ह</strong>क चुस ्की लैतवैिदको जी भेटला<strong>ह</strong> िसमेमे<strong>दे</strong>खय आएल छला राजकप ूरक सतर ंगी तमाशा67


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अत् याधिनक ु सभ्यतामे जतय ि<strong>ह</strong>नका दोष दृ िगत भेलिन तकरो ई व ्य ंग ्यक आलम ्बन बलिन। एि<strong>ह</strong> दृ िएँि<strong>ह</strong>नक टी पाटीर् (2005 साल) <strong>िव</strong>शु <strong>ह</strong>ास ्य-ंसँ अािणत अिछ जाि<strong>ह</strong>सँ भा<strong>िव</strong>त भ’ गोपालजी झा गोपेशकितपय क<strong>िव</strong>ताक रचना कयलिन।धािम र्क पाखण ्डक आलम ्बन बना क’ ई कितपय काव ्यक स ृजन कयलिन। तन ्-मन ्, शास ्-पुराणक <strong>िव</strong>तण ्डावादककारँ सामािजक जीवन िदन ित िदन <strong>िव</strong>षम भेल जा र<strong>ह</strong>ल अिछ। धम र्क नामपर अपनाकेँ अद ूत ब ुझिन<strong>ह</strong>ारपाखण ्डी पित लोकिनपर व ्य ंग ्य क’ कए धमा र्चारक भण ्डा फोड़लिन जकर त् यक्ष उदा<strong>ह</strong>रण िथक <strong>ह</strong>ुनक पित(1953) एव ं पित <strong>िव</strong>लाप (1960)। एि<strong>ह</strong>सँ भा<strong>िव</strong>त भ’ राजकमल चौधरी वैनाथ धामक पण ्डा लोकिनपर,आानाथ झा िनर ंकुश (1934) गामक भूत एव ं स ्थानमे, काीनाथ झा िकरण (1906-1989) मािटक म<strong>ह</strong>ा<strong>दे</strong>वमे(1950) तथा तन ्नाथ झा (1909-1994), मुसरी झा (1956)मे उपयु र्क् त प ृष ्ठभूिममे व ्य ंग ्य कयलिन जाि<strong>ह</strong>मे<strong>ह</strong>ास ्यक प स ्वय ं उािषत भ’ गेल अिछ। जि<strong>ह</strong>ना ओ अपन ग-साि<strong>ह</strong>त् यमे नारी जागरणक श ंखनाद कयलिनति<strong>ह</strong>ना ओ अपन काव ्यमे से<strong>ह</strong>ो उपयु र्क् त विकेँ ृ अिधक मुखर कयलिन जकर स ्पष ्ट प ि<strong>ह</strong>नक अङरेिजयालड़कीक समुदाउन (1953) एव ं ब ुचकुन बाबा ( 1358 साल)मे उपलब ्ध <strong>ह</strong>ोइछ। एि<strong>ह</strong>सँ भा<strong>िव</strong>त भ’ परवीर् युवाक<strong>िव</strong> लोकिन कितपय काव ्यक स ृजन क’ कए एकरा अिधक मुखर कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक िनरसन मामा (1953)सँ भा<strong>िव</strong>तभ’ वैनाथ िम याी नवनाचारी तथा ब ुचकुन बाबासँ भा<strong>िव</strong>त भ’ गोपाल जी झा गोपेश किरया काकाक रचनाकयलिन।िभन ्न-िभन ्न स ्थानसँ पिकािदक काशनक फलस ्वप िनबन ्ध-लेखनक एक बल ार आयल तकरे फलप<strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्य िमित िनबन ्धक पारम ्पिरक शुभारम ्भक माण िथक ि<strong>ह</strong>नक िनबन ्ध-साि<strong>ह</strong>त् य जाि<strong>ह</strong>मे ओ समसामियकसामािजक कुरीित, पित लोकिनक वााडम ्बर आ ाचीन अन ्ध<strong>िव</strong>श ्वासकेँ खित करबाक िदशामे जनमानसकध ्यानाकिष र्त कय लिन। पि<strong>ह</strong> तँ ि<strong>ह</strong>नक िनब ंधािद वै<strong>दे</strong><strong>ह</strong>ी, िमिथला दश र्न, स ्व<strong>दे</strong>श एव ं िमिथला िमि<strong>ह</strong>रमे कािशत भेल,िकन ्तु पश ्चात् जा क’ खर ककाक तर ंग थम भाग (1948) आ ितीय भाग (1955)मे कािशत भेल जकरफलस ्वप एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>धाकेँ अत् यिधक बल भेटलैक। ि<strong>ह</strong>नक िनबन ्धक मुख नायक छिथ खर कका जे प ूण र्त: <strong>िव</strong>दीविक ृ व ्यि छिथ। ि<strong>ह</strong>नक त् येक बात <strong>िव</strong>द प ूण र् <strong>ह</strong>ोइत छिन। ई अपन ितपन ्नमितक कारँ सिदखनकाव ्य-शास ्-<strong>िव</strong>दक धारा वाि<strong>ह</strong>त करैत छिथ। ि<strong>ह</strong>नक व ्य ंग ्य युक् त <strong>िव</strong>द प ूण र् कथनमे व ्यि, समाज, धम,र्दश र्न आिदक कटु आलोचना उपलब ्ध <strong>ह</strong>ोइछ। थैकरे जकरा राउण ्ड एवाउट पेपस, र् क<strong>ह</strong>लिन ओि<strong>ह</strong> पिरक्ष् यमेखर कका पुरातन परम ्परा यथा अन ्ध<strong>िव</strong>श ्वास, धािम र्क पाखण ्ड, ढ़◌ो◌ंग, िढ आिदपर व ्य ंगय क’ कए भयानक<strong>िव</strong>ो<strong>ह</strong> करैत छिथ।ि<strong>ह</strong>नक िनबन ्धक मुख स ्वर र<strong>ह</strong>ल अिछ वेद-पुराण, कम र्काण ्ड, धम र्-शास ्, रामायण-म<strong>ह</strong>ाभारत, ज ्योितष, आयुवे र्द,तन ्-मन ्, <strong>दे</strong>वी-<strong>दे</strong>वता, स ्व-नरक, पुनजर्न ्म-मोक्ष आिद <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध <strong>िव</strong>षयकेँ ओ कोन पेँ <strong>दे</strong>खलिन जे ि<strong>ह</strong>नकातािकर्क िनबन ्धकारक कोिटमे पिरगिणत क’ <strong>दे</strong>लक। ओ गीता, द ुगा र्पाठ एव ं सत् यनारायणक कथाक <strong>िव</strong>दात् मकव ्याख ्या करैत छिथ तँ सा ंख ्य, वेदान ्त एव ं भगवत्-भजनपर व ्य ंात् मक िपचकारी छोड़◌ैत छिथ। ि<strong>ह</strong>नक िनबन ्धसाि<strong>ह</strong>त् य िबजलीक करेंटक समान अिछ। धािम र्क पाखण ्डक खण ्डनमे ओ माण एव ं व ्य ंग ्यवाणक झड़◌ी लगा <strong>दे</strong>तछिथ। ि<strong>ह</strong>नक िनबन ्धािदककेँ पंि-पंिमे <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यक अज धारा वाि<strong>ह</strong>त भेल अिछ। <strong>िव</strong>चार-धान िनबन ्धमे<strong>दे</strong>खल जाइछ जे <strong>िव</strong>चारात् मक एव ं मध ुर भावात् मक गिशक सिण आ वाद-<strong>िव</strong>वादक संगमे संयुक् त गम ्भीरव ्याख ्यात् मक ग-िशक तेजी र<strong>ह</strong>ैछ। ए<strong>ह</strong>न ग िशल ्पक <strong>ह</strong>ेतु बात क<strong>ह</strong>बाक लेल भाषा नि<strong>ह</strong> तकैछ।िनबन ्धक मे <strong>ह</strong>ुनका ारा स ्थािपत परम ्पराक पिरक्ष् यमे परवीर् युवा िनबकार एि<strong>ह</strong> विसँ ृ अािणत भ’आगा ँ बढ़यबामे अूत योगदान <strong>दे</strong>लिन जकर संख ्या स<strong>ह</strong>्ािधक अिछ। िकन ्तु द ुयो र्गक <strong>िव</strong>षय िथक जे जाि<strong>ह</strong>पिरमाणमे <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यसँ संयुक् त िनब <strong>िव</strong>िभ पिकािदमे कािशत भेल ओकर अल ्प सं<strong>ह</strong> काशमे आयलअिछ। खर ककाक तर ंगसँ सवािधक र् अािणत भेला<strong>ह</strong> अम ृतधारी िसं<strong>ह</strong> (1918-1992) तथा <strong>ह</strong>ुनक श ैलीक अकरणक’ कए घ ूटरबाबाक जाल (1976) एव ं मश ्वर झा ओझा लेखेँ गाम बता<strong>ह</strong>े (1979) काशमे आयल।उपयु र्क् त द ुन ू िनबन ्ध सं<strong>ह</strong>मे <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंगयक संग कथात् मक रोचकताक समन ्वय भेल अिछ।68


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्एतय एक बातक उल ्लेख करब अिधक समीचीन <strong>ह</strong>ैत जे एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>धामे नव-नव ितभा स िनबन ्धकारकेँ उपितकरबाक िदशामे पटनासँ कािशत िमिथला िमि<strong>ह</strong>र अत् यिधक ोत् साि<strong>ह</strong>त कयलक। िकन ्तु एतबा क<strong>ह</strong>बामे अितशयोिनि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोयत जे जाि<strong>ह</strong> कारक लो कियता <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झा अिजर्त कयलिन ताि<strong>ह</strong> पक लोकियता अािप िकनकोनि<strong>ह</strong> भेटलिन अिछ।<strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक <strong>ह</strong>सन, एका ंकी एव ं छाया पक रचना क’ कए एक ितमान स ्तुत कयलिन जकर व ्यापक भावपरवीर् युगक युवा रचनाकमीर्पर पड़ल। एि<strong>ह</strong> सब रचनािदमे व ्य ंग ्य एव ं <strong>ह</strong>ाक धानता अिछ जाि<strong>ह</strong>मे ओ समाजकेँकं गाल बना <strong>दे</strong>िन<strong>ह</strong>ार द<strong>ह</strong>ेज था आ नारी जागरणक श ंखनाद कयलिन। एि<strong>ह</strong> दृ िएँ तन ्नाथ झाक एका ंकी चयिनका(1947)मे कालेज वेशमे एक अभव<strong>ह</strong>ीन, आधिनकताक ु िय एव ं अर्ज्ञान ाप ्त छा समुदाय, तमघैलमे स ्वाथीर्समाज आ उपनयनाक भोजमे सामािजक ेष तथा कुथापर पंच रचिन<strong>ह</strong>ार तथा घटकक पराभवमे नव युवकसमुदायपर व ्य ंग ्य कयलिन अिछ जे <strong>िव</strong> कन ्या <strong>दे</strong>ख <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>ाथ र् स ्तुत नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छ िथ। योगानन ्द झा मुिनकमितम (1953)मे व ृ <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>पर कठोर आघात कयलिन जाि<strong>ह</strong>मे नाटकीय व ्य ंग ्यक स ्वर अिधक खर अिछ।सामािजक वातावरणक <strong>िव</strong>िशष ्ट सन ्दभर्मे समसामियक घटनाक आधार बना क’ चन ्नाथ िम अमर समाधान (1955)मेिनरक्षरता िनवारक पाठशालामे वयस ्क िशक्षापर संगि<strong>ह</strong> नवीन पा णालीमे आधिनक ु िशक्षा पितपर तथा मलर<strong>िव</strong>(1961) <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यक जे वातावरणक स ृजन कयलिन जे सवािधक र् िनखरल अिछ। सुधा ंशु शेखर चौधरी (1920-1990)क <strong>ह</strong>थटूा कुरसी (1960)मे द ू पीढ़◌ीक मानिसक वैषम ्य, संघष, र् वााडम ्बर, ममत् व एव ं सामािजकपिरवेशपर कठोर व ्य ंग ्य कयलिन अिछ।एि<strong>ह</strong> विकेँ ृ आगा ँ बढ़यबाक िदशामे परमेश ्वर िम क’ <strong>िव</strong>ेणी, <strong>ह</strong> िरश ्चन ् झाक छींक, पकान ्त ठाकुरक वचनवैष ्णव (1965) एव ं लगाम ( 1966), चकान ्त झाक वाल ्टी क् लब (शाके 1881) एव ं पढ़बाक खच र् (शाके 1881),बोध नारायण िसं<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ाथीक दा ँत (1964), उदय नारायण िसं<strong>ह</strong> निचकेताक रामलीला ( 1977), जगदीश झाक मैिथलीएका ंकी <strong>ह</strong>सन (1988), िकशोरी यादवक आिखक ँ बीझ (1987), मन ्श ्वर झाक ब<strong>ह</strong>ुिपया (1993) एव ं ध ूर्नगरी(1993) समारो<strong>ह</strong> (1991) एव ं पराजय (1994) आिद-आिद एका ंकी एव ं <strong>ह</strong>सन <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यश ैलीक अकरण क’ कए िलखल गेल अिछ।एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>धामे कितपय एका ंकी एव ं <strong>ह</strong>सनकार उूत भेला<strong>ह</strong> जिनक रचनािद <strong>िव</strong>िभन ्न पिकािदमे ध ूल-ध ूसिरत भ’र<strong>ह</strong>ल अिछ जकर संकलन अािप काशमे नि<strong>ह</strong> आिब सकल अिछ। <strong>ह</strong>मर <strong>िव</strong>श ्वास अिछ जे भ<strong>िव</strong>ष ्यमे एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>धाकअकरण क’ कए परवीर् युवा पीढ़◌ी नव पेँ <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्य स ्तुत करता<strong>ह</strong>।कारियी एव ं भावियी ितभासँ समलंकृत <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक उपन ्यास, एका ंकी, एव ं <strong>ह</strong>सन, कथा, क<strong>िव</strong>ता, िनबािदमे<strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यक नव विक ृ ओ जे ओ <strong>दे</strong>लिन ताि<strong>ह</strong>सँ अािणत भ’ परवीर् युवा रचनाकमीर् राष ्ीय एव ंअन ्तरा र्ष ्ीय स ्तरपर भा<strong>िव</strong>त भेला<strong>ह</strong> जे उपयु र्क् त <strong>िव</strong>वेचनसँ स ्पष ्ट अिछ। एि<strong>ह</strong> विक ृ ि<strong>ह</strong>नक <strong>िव</strong>शाल सा ि<strong>ह</strong>िकअवदान एक वट-व ृक्षक समान अिछ जकर पिरसरकेँ केन ्-<strong>िव</strong>न ्द ु मािन परवीर् युवा रचनाकमीर् <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यकअज धारा वाि<strong>ह</strong>त कयलिन आ पाठकवक िनमा र्ण, स्ी िशक्षाक ापक सार, अनमेल <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क अंत, धािम र्क<strong>िव</strong>तण ्डावादमे सुधार, चािरिक द ुब र्लताक <strong>िव</strong>नाश, राजनीितक म ूल ्यमे ास, सामािजक वातावरणक <strong>िव</strong>िशष ्ट सन ्दभर्मेसुधारक योजनीयताकेँ ध ्यानमे रािख रचना कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>त् यक व ्यापक भावक फलस ्वप परवीर् युवापीढ़◌ीक साि<strong>ह</strong>त् य मनीषीपर पडलिन आ <strong>ह</strong>ुनक ितभाक स ्फुटन भेलिन। <strong>ह</strong>ुनक साि<strong>ह</strong>त् यक <strong>िव</strong>शाल पिरिधकेँ ध ्यानमेरािख क’ जँ <strong>ह</strong>ुनका मैिथली साि<strong>ह</strong>त् यक चालर् स ् लैम ्ब क<strong>ह</strong>ल जाय तँ को अितशयोि नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ैत। अंज समाजकजे<strong>ह</strong>न िचण बनाडर् शॉक रचनामे उपलब ्ध <strong>ह</strong>ोइछ ओ<strong>ह</strong>ी कारक िमिथलालक सामािजक जीवनक <strong>िव</strong>िशष ्ट सन ्दभर्कएलबल िथक ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>त् य-संसार।जि<strong>ह</strong>ना सुस ्वाद, चवर् य, ् चो, ले, पेय भोजनकेँ ाप ्त भेलापर पेटूकेँ आनन ्द <strong>ह</strong>ोइछ ति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यमेअिभिच रखिन<strong>ह</strong>ार राष ्ीय एव ं अन ्तरा र्ष ्ीय युवा पीढ़◌ीक परवीर् रचनाकारकेँ <strong>ह</strong>ास ्य-व ्य ंग ्यक ई एक नव माशस ्त कयलिन। ि<strong>ह</strong>नक साि<strong>ह</strong>त् य-संसारक लोकियताक अमान तँ ए<strong>ह</strong>ीसँ लगाओल जा सकैछ जे जि<strong>ह</strong>ना<strong>दे</strong>वकीनन ्दन खीक उपन ्यास चन ्कान ्ता सितकेँ पढ़बाक <strong>ह</strong>ेतु अक अि<strong>ह</strong>न ्दी भाषी जनमानस ि<strong>ह</strong>न ्दी िसखलिनति<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>िरमो<strong>ह</strong>न झाक िचाकष र्क <strong>ह</strong>ास ्य-ंग ्य रचनाक रसाादनक <strong>ह</strong>ेतु ब<strong>ह</strong>ुतो लोक मै िथली िसखलक। ि<strong>ह</strong>नक69


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong>िभन ्न रचनािद समय-समयपर <strong>िव</strong>िभ आधिनक ु भाषाक मुख साप ्ताि<strong>ह</strong>क, पािक्षक एव ं मािसक पिकािदमे अनिदतूभ’ कािशत भ’ अमैिथली भाषीकेँ आनित कयलक। वस ्तुतः ई य आ य ि<strong>ह</strong>नके छिन, जिनक साि<strong>ह</strong>त् यसवािधक र् भाषामे अनिदत ू एव ं समाद ृत भेल जे ि<strong>ह</strong>नका राष ्ीय एव ं अन ्तरा र्ष ्ीय पिरक्ष् यमे अत् याधिनकुपिरवेशमे युवा रचनाकारकेँ साि<strong>ह</strong>त् य-स ृजनक िनिम उत् िरत कयलक। <strong>िव</strong>ापितक पश ्चात् मैिथली भाषा-साि<strong>ह</strong>त् यकेँ अन ्तरा र्ष ्ीय प<strong>ह</strong>चान <strong>दे</strong>िन<strong>ह</strong>ार रचनाकारमे ि<strong>ह</strong>नक सम साि<strong>ह</strong>त् य अजर, अमर एव ं अक्षुण ्ण र<strong>ह</strong>त से<strong>ह</strong>मर <strong>िव</strong>श ्वास अिछ।३. प३.१. कालीका ंत झा "ब ुच " 1934-2009-आगा ँ३.२. गंगेश गुंजन:अपन-अपन राधा २४म खेप३.३.१. राज<strong>दे</strong>व म ंडल-तीन टा क<strong>िव</strong>ता २. अकलेश कुमार म ंडल-नक चोरबा३.४. मज कुमार म ंडलक चािर टा क<strong>िव</strong> ताी कालीका झा "ब ुच"कालीका ंत झा "ब ुच " 1934-2009ि<strong>ह</strong>नक ज, म<strong>ह</strong>ान दाश र् िनक उदयनाचाय र्क कम र्भूिम समीपुर िजलाक किरयन ाममे 1934 ई. मे भेलिन ।िपता . पंिडत राजिकशोर झा गामक म <strong>िव</strong>ालयक70


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्थम धानाापक छला<strong>ह</strong>। माता . कला <strong>दे</strong>वी गृि<strong>ह</strong>णी छली<strong>ह</strong>। अंतरातक समीपुर कालेज,समीपुरसँ कयलाक पात िब<strong>ह</strong>ार सरकारक खंड कम र्चारीक पमे सेवा ार ंभ कयलिन। बालि<strong>ह</strong>ं कालसँक<strong>िव</strong>ता लेखनमे <strong>िव</strong>शेष िच छल । मैिथली पिका- िमिथला िमि<strong>ह</strong>र, मािट- पािन,भाखा तथा मैिथली अकादमीपटना ारा कािशत पिकामे समय - समयपर ि<strong>ह</strong>नक रचना कािशत <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>लिन। जीवनक <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ध <strong>िव</strong>धाकेँअपन क<strong>िव</strong>ता एव ं गीत ुत कयलिन।साि<strong>ह</strong> अकादमी िदी ारा कािशत मैिथली कथाक इित<strong>ह</strong>ास (संपादकडा. बासुकीनाथ झा )मे <strong>ह</strong>ा कथाकारक स ूची मे, डा. <strong>िव</strong>ापित झा ि<strong>ह</strong>नक रचना ‘‘धम र् शास्ाचाय"कर्उेख कयलिन । मैिथली एकादमी पटना एव ं िमिथला िमि<strong>ह</strong>र ारा समय-समयपर ि<strong>ह</strong>नका श ंसा प भेजलजाइत छल । ृ ंगार रस एव ं <strong>ह</strong>ा रसक संग-संग <strong>िव</strong>चारम ूलक क<strong>िव</strong>ताक रचना से<strong>ह</strong>ो कयलिन । डा. द ुगानाथ र् झाीश संकिलत मैिथली साि<strong>ह</strong>क इित<strong>ह</strong>ासमे क<strong>िव</strong>क पमे ि<strong>ह</strong>नक उेख कएल गेल अिछ |!! चैती द ुगा र् !!आग◌ॉ - आग◌ॉ वऽर पाछ◌ॉ स◌ <strong>दे</strong>यऽर ।चलली सीता चैती द ुगा र् <strong>दे</strong>ख दशानन नगर ।।संग साधना दाइ ज्ञान <strong>िव</strong>रागी भाई ।जा र<strong>ह</strong>ली भगितिनया वेटी बापे कोर पर ।।मुसुकी अधर झ◌ॉपल घोघे तर ।जगदाक भाग जागलिन कतेक िदन पर ।।मो मोन तर ंग ना र ंगे र ंग ।बो बोन बढिल जा र<strong>ह</strong>ली ठीक द ुप<strong>ह</strong>र ।।<strong>ह</strong>म सुपखे दाइ क सगाइ ।<strong>ह</strong>मरा सन केर सुिर नारी अप सन के नर ।।एख स◌ ई <strong>ह</strong>ाल मेला <strong>ह</strong>ैत कमाल ।<strong>दे</strong>ख ू नकिसरी भऽ र<strong>ह</strong>लै <strong>िव</strong>े वाट पर ।।मुर<strong>ह</strong>ी बनला खऽर द ूषण िझी झऽर ।िसरा म ूरक बरी िचबाविथ चामुा कर कऽर ।।बनला वािल िमठाइ जोिगनी लऽ लऽ खाइ ।अ कुमारक <strong>दे</strong><strong>ह</strong>क कचरी कचिर र<strong>ह</strong>ल गीदऽर ।।नटुआ छिथ <strong>ह</strong>मान <strong>दे</strong>ख ू नाच म<strong>ह</strong>ान ।उक फेरी केर कला दश र्न भऽ र<strong>ह</strong>लै घर घऽर ।।क<strong>ह</strong>ू की - की लेव जे क<strong>ह</strong>वै से <strong>दे</strong>व ।िगिरमल <strong>ह</strong>ार लालक टीका शु सोनक छर ।।ए<strong>ह</strong>ेन लोभ फेर कऽ दीए अेर ।सेन मोन पिडते सीता के◌ <strong>ह</strong>ोवऽ लगलिन डर ।।मेघनादक गऽर चा<strong>ह</strong>ी कुंभक धऽर ।<strong>ह</strong>म बत छी काली अप विनयौ <strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>िर <strong>ह</strong>ऽर ।।रावण भेला िनडर बाै छी ऑचर ।71


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दसमुी माला पि<strong>ह</strong>राब ू झोंटक ऊपर ।।<strong>ह</strong>ोउ जनिन समाधान बजलिन झ ु िक <strong>ह</strong>मान ।ई अपमान िनशाचर कुल पर वर सतविन ज<strong>ह</strong>र ।।गंगेश गुंजन:ज ान- िपलखबाड, मध ुबनी।ी गंगेश गुंजन मैिथलीक थम चौबिटया नाटक ब ु िधबिधयाक लेखक छिथ आ ि<strong>ह</strong>नकाउिचतवा (कथा सं<strong>ह</strong>) क लेल साि<strong>ह</strong> अकादमी पुरार भेटल छि। एकर अितिरक् मैिथलीमे <strong>ह</strong>म एकटा िमापिरचय, लोक सुन ू (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>), अार- इजोत (कथा सं<strong>ह</strong>), पि<strong>ह</strong>ल लोक (उपास), आइ भोर(नाटक)कािशत। ि<strong>ह</strong>ीमे िमिथला ंचल की लोक कथाएँ, मिणपक का- बिनजाराक मैिथलीसँ ि<strong>ह</strong>ी अवाद आऽ शतैयार <strong>ह</strong>ै (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>)।१९९४- गंगेश गुंजन (उिचतवा, कथा)पुक लेल सि<strong>ह</strong> अका<strong>दे</strong>मी पुरारसँ सािनत।अपन-अपन राधाराधा-२४म खेपपिछला खेप अप पढ◌़ल<strong>ह</strong>ु ं---'मािन ले तो<strong>ह</strong>र ई साड◌़◌ी पि<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>म िनकिलतौ ं ..लोक <strong>दे</strong>िखतय..लोक की तोरे सिख-बि<strong>ह</strong>नपा-तखन की<strong>ह</strong>ोइतौक? <strong>ह</strong>ोइतौ नइ ं तोरा लाज ? लोकक ?' ओ िब<strong>ह</strong>ु ँिस र<strong>ह</strong>ल छला<strong>ह</strong> म - कुिटल िब<strong>ह</strong>ु ँसी |-से पक्ष अ<strong>ह</strong>ा ँक ।<strong>ह</strong>मर कोन मया र्दा आ लोक ला ।बनल र<strong>ह</strong>य भिर समाज, से पक्ष आ दािय अ<strong>ह</strong>ा ँक कृ,मा अ<strong>ह</strong>ीक।कृ अपन <strong>ह</strong>ाथ का पर पुनः केश पर फेरैत राधा कें ललाट पर लैत अलौिकक चुन, बाि<strong>ह</strong> ँ कें करैत िकछुआओर गाढ◌़! अनचोखे ि<strong>ह</strong>चुक' लगला<strong>ह</strong> । ि<strong>ह</strong>चुक' ल्ी राधा <strong>ह</strong>ुनके संग-बड◌़◌ी काल बड◌़◌ी काल, आर बड◌़◌ीकाल...एि<strong>ह</strong>ना चलैत िबतैत र<strong>ह</strong>ल कएटा युग...आब पढ◌़◌ू -बड◌़ भ' जाइत छें िबकल राधा ।संसार मे मक िनजी संसारक बादो र<strong>ह</strong>ैत छैक बड◌़ पैघ-पैघ संसार।तकर काय र् कलापक-सुख राग-<strong>िव</strong>राग, इजोत अार सभटा ई सब अपन अपन सभक संसार चिलति<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैतछैक।अपन संसारक संगित अपना सँ फराक अप सँ ब<strong>ह</strong> ुत पैघ संसारक बैस' पड◌़◌ैत छैक मख कें । सए<strong>ह</strong>छैक एकर िनयित, मया र्दा बा कतर् आदश र् राधा । तकर अव<strong>ह</strong>ेलना अप संसारक म कें डाि<strong>ह</strong> दैत छैक।अपन संसारक म कें अ<strong>िव</strong>कल रखबा लेल पसरल संसारक कर' पड◌़◌ैत छैक िचा आ े<strong>ह</strong>। राख' पड◌़◌ैत छैताकुत ।यै<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>वेक मक सीमा िथकै आ एकरि<strong>ह</strong> मे काएल छै सामर् से<strong>ह</strong>ो। अप संसार ब<strong>ह</strong>ुत द ूर धिर72


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत छैक खास अप उपभोग लेल मा,ाधीन ।'ब ुझलि<strong>ह</strong>क ब ुू दाई?'एकटा ई <strong>दे</strong><strong>ह</strong> एके मोन,कतेक िदन,मास,वष र् मे पसरलअिनित आयुदा र्क जीवनको ंढ◌़ फाड◌़ि◌ कािन र<strong>ह</strong>लए लोकमोनक जोर सँ लगबैत ठ<strong>ह</strong>ा,ए<strong>ह</strong>न समयक किठन रा पर चलैत-सोचैतअपन <strong>ह</strong>ोयबाक िकछु योजनजे फराक िकछु अथ र्-अिभाय द' सकयबौआ र<strong>ह</strong>ल ाकुल समय कें बाटसबटा बाट जेना ले <strong>ह</strong>ो एकाएकतेसरे-तेसरे लगै वला <strong>ह</strong>ाटप ध' ले <strong>ह</strong>ो जेना सब िद <strong>ह</strong>ाटक प !आ ओइ बाटे चलब मक भ' गेल <strong>ह</strong>ो म<strong>ह</strong>ा मोिश्कल।सबटा पथ भरल जेना िबी आ कीनबा लेलअन बु जात सँ सजाओल <strong>ह</strong>ाट, सौ ंसे बाट !जेर पड◌़य डेग, सोझा ँ सजल <strong>दे</strong>खाइछ-वस्ाभू्षक दोकानजािन अचानक लोक कें कतेक िचा भ' गेलैए-ला झँपबाक सौ ंदयीर्करणक सुख-<strong>िव</strong>लास एक सँ एक आकष र्क, लोभा लै वला बे-जरी बु सँचकमक करैत िजिनस सँ सजाएल सोर पाड◌़◌ैत लोक कें जेनािकनबा लए..गि<strong>ह</strong>ँकी के करैत पुकारसौ ंसे बाट सिज गेल <strong>ह</strong>ाट !जे नि<strong>ह</strong> ता बा छिन<strong>ह</strong>ें िजनका य-शि,अथा र्त् टे ंट मे टाका, ओइ द' क' चलब छिन ब।अप गाम सन आब भिर संसार-चाउर-दािलक ान ल' लेलकएिकदन-क<strong>ह</strong>ा ँ नबका ाद।तकरे पसरल <strong>िव</strong>ास...ई एकटा <strong>िव</strong>यकारी अभव जे-सबिदना जरी जीवन राक बु सभ भेल जा र<strong>ह</strong>लय िदनािदन जेनाबेजरी। आ जकरा िब चिल जा सकैए काज से बिन र<strong>ह</strong>लए धान। ता<strong>ह</strong>ी बु जातक आब ख ुज' लागलएबेशी दोकान ।भिर <strong>ह</strong>ाट सजाओल-पसरल, राखल जेका ँ ए<strong>ह</strong>न सन जे ओकरा लेबा लेल <strong>दे</strong>बाक नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ो दाम...बजारक ई अदाके<strong>ह</strong>न नबआ मो<strong>ह</strong>क अिछ, ूर सँ ूर कजा र् लेबाक बाट अरे धरा दैत अिछ-अिशिक्षत गरीब लोकक बड◌़का समाजकें ।कं तोर खोिल क' बैसा रखैत अिछ-सा<strong>ह</strong>ुकार...कख गामक जेठ रैयित-िजिमदार कख बै ंकक कोषागार !फराक-फराक दोकान से ते<strong>ह</strong>न <strong>दे</strong>खक मोि<strong>ह</strong> लै वला ओकरा आगा ँ सँ बढ◌़◌ैत काल <strong>ह</strong>ठात् ठढ◌़ भ' जाइक इा<strong>ह</strong>ोअ' लगैत छैक। अंकुराय लगैत छै िकनबाक-पि<strong>ह</strong>िर लेबाक द ुदा र् ृ<strong>ह</strong>ा ! आब गामक <strong>ह</strong>ाट एकटा नवे पआ भाव मे पसािर र<strong>ह</strong>लए अपन दोकान ।<strong>ह</strong>ुनकर अरजल सि सँ आन करय सौख-मरथ, से िकएक ? सौख-मरथ करय तँ ओकरा वाे <strong>दे</strong>एयदाम। दोका वला नव काटक मध ुर आ कटगर <strong>िव</strong>ािसक आ ँगी-चोली,कं गन-पायल-गलाक <strong>ह</strong>ार म ंगनीयें मे त द' दै छै। गि<strong>ह</strong>ंकी स दाम लैत छैक तकर। से<strong>ह</strong>ो गंि<strong>ह</strong>कीक इा-लािलसाक जे<strong>ह</strong>न वेगग ताि<strong>ह</strong> मोतािबक। तँ <strong>ह</strong>म िकएक पािन जका ँ ब<strong>ह</strong>ाबी अपन धनक उपकार ?तें आब से सुकाइ मरड◌़ ऋण लेिन<strong>ह</strong>ार सँ धरा लैत छिथन फी िपया द ू आना मास,सिद। ू पि<strong>ह</strong>ल खेप सिदकूटाका जोड◌़ि◌ क' <strong>ह</strong> थ मे दै सँ पि<strong>ह</strong> िनकािल क' रािख लैत छिथन,तखन दैत छिथन लोक कें कजा र्। तखनओ कीदन तँ क<strong>ह</strong>ैत छिथन.........मा, जतेक मास पर पैया घ ुराएब ततेक द ूअी फी पैया बेसी <strong>दे</strong>ब'पड◌़त। त<strong>ह</strong>ी शतर् पर <strong>दे</strong>ब कजर्।से आय र् जे ककरो ब ुझा र<strong>ह</strong>ल छै एना एतेक कड◌़◌ा सिद ू पर ऋण लेब एको रती भारी।आय र् !सौख आ जी<strong>ह</strong>क जे बढ◌़ि◌ गेलैये एतेक चलाचली से को एकाएक ? लोक दनादन पैिस र<strong>ह</strong>लए एै दौड◌़◌ा73


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्दौड◌़◌ी मे। भ िनि ...ओ<strong>ह</strong>ी िदन तँ बड◌़ का क' िततिलया <strong>दे</strong>खबैत र<strong>ह</strong>य, से एकदम नबे काटक िभतर आ ँगी । ते<strong>ह</strong>न में<strong>ह</strong>ी-में<strong>ह</strong>ीताग-जाल सँ फूल पी.. बनाओल के<strong>ह</strong>न चक चक लाल-पीयर-<strong>ह</strong>िरयर-उर र ंगक के<strong>ह</strong>न-के<strong>ह</strong>न फेसब ुल अरिबलाउज ? मोन लोभा जाइ छै ठीके की । ई सबटा बजार आब जेना आ ँगन धिर प<strong>ह</strong>ु ँिच गेलैए । घरतक। तें आब तँ गंि<strong>ह</strong>की के खाली इे टा करबाक काज। िकनबाक तँ सब सर ंजाम ऋण भेटबा सं ल' क' बजारधिर सभक रिच <strong>दे</strong>ल गेल छै-बक जाल! से इा त आब एि<strong>ह</strong> नव-नव आकष र्क प सा आ तकरा तुरा क' लेबाक आतुरताक अवसर तँ <strong>ह</strong>ाट-बजार सँ भ' जाइत छैक । बाकी तं िकनबा लेल चा<strong>ह</strong>ी-दाम,,मा धन। से तं तैयारे बैसल अिछ-भिर कं तोर पैया रख। आब तँ कएटा नव-नव सुकनी मरड◌़ सब।सु छी आब सैकड◌़◌ा चािर आना क' <strong>दे</strong>लकैए सिद-फी ू पैया। तथािप ऋण लेन<strong>ह</strong>ारक कमी नि<strong>ह</strong> नि<strong>ह</strong> भ'र<strong>ह</strong>लैए। बि बेशी बढ◌़ि◌ गेलैये। इा-मरथक िब<strong>ह</strong>ाड◌़ि◌ मे पड◌़ि◌ गेलय ई प ूरा समाज, ई िब<strong>ह</strong>ाड◌़ि◌उठा <strong>दे</strong>लकैये नबका वु जातक नवे नवे उपयोिगता आवकता ब ुझा क' िकनबा लेल उसका र<strong>ह</strong>ल छै। लोककें बजार अयबा लेल उत्िरत आ लाचार करबा वाे ित िदन बढ◌़ि◌ र<strong>ह</strong>ल ई <strong>ह</strong>ाट पर <strong>ह</strong>ाट ! पि<strong>ह</strong> कएगाम लगा क' को एकटा <strong>ह</strong>ाट लागल करै कतबि<strong>ह</strong> मे कत<strong>ह</strong>ु तेसरे-तेसरे...। आब पसिर क' बढ◌़ि◌ गेल।तीन-तीनटा भ' गेल। एक रती परती छलैक मिदर ं आगा ँक ान, ओत'...सबसँ त धिनक मरथ बाब ू दरबाकआगा ँक फैल<strong>ह</strong>ा धरती । ता<strong>ह</strong>ी पर लाग' लागलए <strong>ह</strong>ाट। भिरसक तकर...भिरसक की से तकर ओ अस ूलै छिथन-अ<strong>ह</strong>गर क' बी ! परतीक भाड◌़◌ा । अथा र्त् तो ं मोनाफा कमेबे ं ताि<strong>ह</strong> वाे <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>िलयै भूिम, तो ं चुकातकर दाम।समय-समय पर म ंगनीक िकछु बु जात तं ओि<strong>ह</strong>ना दैत र<strong>ह</strong>ैत छिथन,दोकानदार सब। नव तर<strong>ह</strong>े भ' त<strong>ह</strong>ल छिनमरथ बाब ू आरो सम ृ <strong>ह</strong>ोयबाक ।एक आध गोटय संकेतो कएलिखन जे-' ई की सरकार? एन डौढ◌़◌ीकसोझा ँ मे <strong>ह</strong>ाट ? िता पर पड◌़त । <strong>ह</strong>ुनकर ते<strong>ह</strong>न सन भाव चे<strong>ह</strong>रा् पर जेना अ<strong>ह</strong>ा ँ म<strong>ह</strong>ाम ूख र् छी। नि<strong>ह</strong>िदअ' ई सब परामश र्।परती पड◌़ल जमीन, <strong>दे</strong>खैत छी बी तरे <strong>दे</strong>ब' लागलए बार<strong>ह</strong>-तेर<strong>ह</strong> िदन के<strong>ह</strong>न िदउपजा...ठनठआ ! अ<strong>ह</strong>ा ँ क<strong>ह</strong>ैत छी-िता! औ ए<strong>ह</strong>ी नबका उपजाक िकछु एक रती अंश समाज मे िछड◌़ि◌याक' कीत र<strong>ह</strong>ब नबका ितो । कोन अधला<strong>ह</strong> बाट भेल ई ?'मोसा<strong>ह</strong>ेब िम, परामशीर्क अिकल तँ एि<strong>ह</strong> तकर् पर नंगड◌़◌ी सुटकं तङ जात जात खढ◌़◌ी...। गुे भ' गेला।सु छी मरथ बाब ू घोषणा कएलिन<strong>ह</strong>ें-बटो<strong>ह</strong>ी-ापारी-दोकनदार सभक वाे जिये बनबौता-नब धम र्शाला टाइपदस-बीस कोठलीक रैन बसेरा । एकदम आधिनक ु जरितक मोतािबक डी ल सुख-सुभीता वला। ते<strong>ह</strong>न जेिब<strong>दे</strong>शक लोक के ठ<strong>ह</strong>रबा मे को असौकजर् नि<strong>ह</strong> ब ुझाइ।आन सँ ठ<strong>ह</strong>रय। पय र्टन-मण करय । घिर ु क' अपना <strong>दे</strong>स जाय तँ भारतक उित-गितक संसा करय ।दिनया ु मे भारतक नाम <strong>ह</strong>ोअय| पता फ<strong>ह</strong>राय|एि<strong>ह</strong> इलाका मे छेको क<strong>ह</strong>ा ँ एक<strong>ह</strong>ु टा आय भवन। द ूर- द ुर गेिन<strong>ह</strong>ार बटो<strong>ह</strong>ी कें <strong>ह</strong>ोइत छै कतेक क ?गौओं कें समा... कए काल तँ <strong>िव</strong>पि-<strong>िव</strong>पि । मखतोक रक्षाथ र् ठ<strong>ह</strong>रबि<strong>ह</strong> पड◌़◌ैत छिन घरबैया कें अागत। ला सुा कलका टाइप सर-संब ंधीक लेल पय र् कर" पड◌़◌ैये गौआ ँ के अकालो िबकाल बेर मे तरूत।ितनका लोकिनक तँ ाण बा ँचत । तें मरथ बाब ूक <strong>िव</strong>चार मे <strong>ह</strong>ुनक ई योजना राष्ि<strong>ह</strong>त मे अंतराष्ीय र् तँब ुझले जएबाक चा<strong>ह</strong>ी,जे अानीय लोक कानक से<strong>ह</strong>ो मानक चा<strong>ह</strong>ी । 'से ए<strong>ह</strong>न कानी काजक, सु छी ों से<strong>ह</strong>ो िलया गेलैए। से गल गुल छै समाचार, परोपा मे। ध। ठीकितनिदना <strong>ह</strong>ाटक ा बी सँ धन क' र<strong>ह</strong>लए के<strong>ह</strong>न कमाल। धन पएबाक जे<strong>ह</strong> नब बाट ते<strong>ह</strong> नब िताउपािजर्त करबाक आधिनक ु तरीका-व<strong>ह</strong>ार !के<strong>ह</strong>न िदब पि<strong>ह</strong> लग-पासक कए कए गामक लोक आबए एकि<strong>ह</strong> ठाम लगैत एि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ाट िकनबा लेल सौदा-सुलुफ-न-<strong>ह</strong>रिद सं ल' गृ<strong>ह</strong>ीक जरी बु जात। के<strong>ह</strong>न <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>ै मेला ! बि के<strong>ह</strong>न िदब भ' जाइक पररभेंट घा ँटक पिरवारी उव जका ँ अनमन ।एक गाम सं दोसर-तेसर आ चािरमो गाम वासीक एकदम स<strong>ह</strong>ज-सुलभछलैक भेंट घा ँटक संवाद-सेलन ! द ुख-सुखक गपसप आ मोन <strong>ह</strong>ुक करबाक-ैटफारम । कतेक र परके<strong>ह</strong>न-के<strong>ह</strong>न संब ंध-स िक ृ अवसर । तेकर भिर जीवनी संब ंध-अब ंधक अनायास-आीय वा । जािन नि<strong>ह</strong>कि<strong>ह</strong>या सँ आर चलैत चिल आिब र<strong>ह</strong>ल छल । के<strong>ह</strong>न िदब चलैत छल। चिल र<strong>ह</strong>ल छल सब काज। <strong>ह</strong>ाट-बजार-गँि<strong>ह</strong>की- दोकानदार, सब<strong>ह</strong>क। बाक खेलौना सँ ल' बा-बाछीक र ंग र ंगक मुखारी-गरदानी तक...भ' जाइत र<strong>ह</strong>ैअनायासेकीन-बेसा<strong>ह</strong>। दोकनदार-गि<strong>ह</strong>ंकीक के<strong>ह</strong>न िदब र<strong>ह</strong>ै आपसी े<strong>ह</strong>, परर <strong>िव</strong>ास ।74


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्धमीर् सा<strong>ह</strong>ु तँ क<strong>ह</strong>ा ँदिन करा दैत र<strong>ह</strong>िथन कए टा <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>-कादान-ताल उधारी द' जरितक बु जात।-'एखिन िनबाि<strong>ह</strong> िलय' जजमान। सब संप भ' जाय तँ द' <strong>दे</strong>ब, भ'जाय जखन इिजाम। द ुन ू गोटय ोपड◌़◌ाएल ् जाइ छी? <strong>ह</strong>म त कत' क<strong>ह</strong>ा ँ स आएल छी, बाब ुओ के नि<strong>ह</strong> छै आब तकर ठेकन- पता।...कोना बौआइतअ<strong>ह</strong>ी गाम ठमकिलयै... आ आब तँ यै<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>मरो गाम।जे पालन करय सै<strong>ह</strong> माय, जे जी<strong>िव</strong>का िदअय सै<strong>ह</strong> गाम।'से दृ सबटा <strong>िव</strong>ूप। बेशी पुरना दोकानदार सब माछी मारैत। न'व ढबक नव नव साज सा मे आिब र<strong>ह</strong>ल,जािन कत' सँ कोन गामक दोकनदार ! अनिचार । सजाबिट आ नव काटक आकष र्क म<strong>ह</strong>ारी बुक अारक' र<strong>ह</strong>लए आयात।बेिच र<strong>ह</strong>लए सब िकछु पुरना श ैली आ व<strong>ह</strong>ारक सबटा आीय आ पिरवारी जका ँ र<strong>ह</strong>ल छल जेसा<strong>ह</strong>ुकार। से <strong>ह</strong>ताश,द ुखी आ <strong>िव</strong>र भ' र<strong>ह</strong>ल अिछ। द ुभा र् तँ ई जे यिद आब ओकरा लग जाइतो छिथम<strong>ह</strong>ाभाव तँ उधार लेब'-जखन नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>ैत छिन डा ँड◌़ मे , आ िकनबाक र<strong>ह</strong>ै छिन नबका अनिचार दोकनदार सँ बु, जे <strong>दे</strong>िन<strong>ह</strong>ार को बु उधारी । <strong>ह</strong>ुनका तखनि<strong>ह</strong> मन पड◌़◌ैत छिथन पुरना े<strong>ह</strong>ी, द ुःख-सुख ब ुझन<strong>ह</strong>ार सा<strong>ह</strong>ुजी।ाभा<strong>िव</strong>क जे ओ आब <strong>ह</strong>ाथ उठा दैत छिन-' क<strong>ह</strong>ा ँ सँ जजमान? िबी-बा तँ <strong>दे</strong>िखते िछयै। बेसी काल बैसलेबीतैये।अइ नबका युग मे तं दोकानदारी पराभब भ' गेलय। आब तं पिरवारक पेट चलब द ुघ र्ट भ' गेलै। क<strong>ह</strong>ा ँ सलाउ उधारी? क'ल जोड◌़◌ेत छी। क<strong>ह</strong>ा ँ स लाउ उधारी ?-'क'ल जोड◌़◌ेत छी।खाली <strong>ह</strong>ाथ घ ुरयबाक अधम र् करबाउ सरकार। कल जोड◌़◌ै छी।'-'पि<strong>ह</strong> त अ<strong>ह</strong>ा ँ नि<strong>ह</strong> कि<strong>ह</strong>यो एना घ ुरबैत र<strong>ह</strong>ी, सावजी ?'-अप तँ मोन पाड◌़◌ू, कए मास पर <strong>ह</strong>यलौ ं<strong>ह</strong>ें <strong>ह</strong>मरा दोकान। अइ बीच की िकछुओ भेलै बेगता र्-कोबुक? ओि<strong>ह</strong>ना चलैत र<strong>ह</strong>ल गृ<strong>ह</strong>ी?'सरकार गि<strong>ह</strong>ँकी कें ब ुझबा मे िकएक नि<strong>ह</strong> औतिन ई <strong>िव</strong>षय। मुँ<strong>ह</strong> लटका क' लित, परा जका ँ घिर ु जाइतछिथ।करता<strong>ह</strong> की? आमदनीक बेशी अंश त चुकब' पड◌़◌ैत छिन मािसक सिद ू मे, नबका म<strong>ह</strong>ाजन कें । डा ँड◌़ तं भेलछिन ढील।ल' जे ले छिथ, सा<strong>ह</strong>ुजी जका ँ म<strong>ह</strong>ाजन सँ ऋण। दोसर जे, ायः सब गामे मे लाग'लगलैये आबनबका-नबका<strong>ह</strong>ाट ।नबका नबका र ंग िबर ंगक <strong>ह</strong>ाट। ओ<strong>ह</strong>ू सब गाम चिल पड◌़लैये यै<strong>ह</strong> बसात- नब नब बुक चमक दमक वला। एक<strong>ह</strong>ाथें ऋण िलय' दोसर <strong>ह</strong>ाथें कीनब बेशी तं अरेक इा-सौखक बु। ात सँ चुकबैत र<strong>ह</strong>ू कजा र्क सिद।ूआब त सु छी नीक नीक लोक लगा र<strong>ह</strong>ल छिथ जमीन अपन भरना। बेिच र<strong>ह</strong>लए कए गोटय सोनक टुकड◌़◌ीअपन रौदीओ मे उपजै वला बला जमीन। कीिन र<strong>ह</strong>ल छिथ नब धनपित सब। एव ंमे उठल अिछ भयाव<strong>ह</strong>िब<strong>ह</strong>ाड◌़ि◌-उपभोगक िब<strong>ह</strong>ाड◌़ि◌ !जािन एि<strong>ह</strong> मे कतेक घरक खा-ख ुा उखरत-पुखरत। कतेक घर खसत आ भम पड◌़' लागत कतेकघरारी। तै घरारी पर चलत <strong>ह</strong>'र । ो नि<strong>ह</strong> जत अिछ।बेशी लोक बिझ ू नि<strong>ह</strong> सकैये जे िकएक भ' र<strong>ह</strong>लैक ओकर मोन बेचैन? िकएक भ' र<strong>ह</strong>लैक ओकर पिरवार मेअशाि ? िकएक <strong>ह</strong>ोअ' लगलैये-अपन स्ी सँ बेशी काल िबवाद आ िकएक र<strong>ह</strong>' लगलैये ओकर जवान <strong>ह</strong>ोइतिधयापुता एतेक असंतु ? ब ुझि<strong>ह</strong> मे आिब र<strong>ह</strong>ल छैक। लोक अबोध अिछ। बयसें पिरप परु अज्ञान।१. राज<strong>दे</strong>व म ंडल-तीन टा क<strong>िव</strong>ता २.अकलेश कुमार म ंडल-नक चोरबा75


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१राज<strong>दे</strong>व म ंडलक तीनटा क<strong>िव</strong> ता1. म<strong>ह</strong>त् वाका ंक्षाक गामरथासीन भेल छी <strong>ह</strong>मआ रथकेँ िघ ंच जा र<strong>ह</strong>ल अिछवेगयुक् त अश ्वउबड◌़-खाबड◌़ सड◌़कपर दलमिल त करैतभऽ र<strong>ह</strong>ल अिछशीतासँ असर<strong>ह</strong>मरा <strong>ह</strong>ाथक कोड◌़◌ा“सट-सट-सटाक”पड◌़ि◌ र<strong>ह</strong>ल अिछ -उज ्जर घोड◌़◌ाक पीठपरपड◌़◌ाएले जा र<strong>ह</strong>ल अिछलाल र ंगक वा<strong>ह</strong>नशब ्द भेल- “धड◌़-धड◌़-धड◌़◌ाक”<strong>ह</strong>िर यर र ंगक पि<strong>ह</strong> या76


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्खिस पड◌़ल खािध मेएखन अिछ सुद ूर-गन ्तव ्य<strong>ह</strong>मर म<strong>ह</strong>ात् वाका ंक्षाक गामतेँ फेंिक <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ कोड◌़◌ालगेबाक <strong>ह</strong>ेतु जोर-रथक ज ुआमेलगा <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ कान ्<strong>ह</strong><strong>दे</strong>िख यौ आब तान।2. एकटा चुप ्पाई <strong>ह</strong>मरा पाछू धे र<strong>ह</strong>ैत अिछछोट आ पैघ भऽ कऽ <strong>ह</strong>रक्षणउठैत-बैठैत, चलैत-िफ रैत, सुतैत-जगैत<strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ<strong>ह</strong>मरा द ुष ्कम र् आ सुकम र्केँिक न ्तु िक छो नि<strong>ह</strong> बाजैत अिछसभ <strong>ह</strong>मरा छोड◌़ि◌ सकैत अिछपरन ्तु ई नि<strong>ह</strong> छोड◌़ताई पछुआ भऽ गेल छिथ -<strong>ह</strong>मरिक न ्तु अन ्<strong>ह</strong>ारमे गेलापर भऽ जाइत अिछ - लुप ्तपुन: शी गट भऽ जाइत अिछपछुआ रि<strong>ह</strong> तो ई चुप ्पा समदशीर् अिछएकरा नजिर मे सभ बराबिरनि<strong>ह</strong> केओ धनीक नि<strong>ह</strong> केओ उँ च77


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्नि<strong>ह</strong> केओ गरीब नि<strong>ह</strong> केओ नीचनि<strong>ह</strong> को नाम नि<strong>ह</strong> को गामतेँ <strong>ह</strong>म कऽ र<strong>ह</strong>ल छी परनाम।3. छड◌़पटाइत ल<strong>ह</strong>ाशअन ्<strong>ह</strong>ार राितिन जर्न बाटपर पड◌़ल <strong>ह</strong>मर ल<strong>ह</strong>ाशिक जरेबाक वा दफबाक नि<strong>ह</strong> छै ओकरा?कात भऽ कऽ नाक मुँ<strong>ह</strong> घोंकचाबैतिक एक पड◌़◌ाइत अिछ लोकके<strong>ह</strong>ेन संामक अिछ रोगबीतल जाइत अिछ राित भऽ जाइत भोरफेर वए<strong>ह</strong> ित िद नक शोरपुन: आएत राितकन ्तु <strong>ह</strong>मर ई ल<strong>ह</strong>ाशगन ्तव ्यपर प<strong>ह</strong>ु ँचत कि<strong>ह</strong> याकखैन <strong>दे</strong>खत अनिच न ्<strong>ह</strong>ार असमसानकेँजे अिछ तैयार कएल गेलएि<strong>ह</strong> अंत् येषिट ् युगक व ्यवस ्था ारा।२78


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अकलेश कुमार म ंडल, िप ता- ी सुरेश म ंडल, ाम-बेरमा, िज ला-मध ुबनीनक चोरबािक क<strong>ह</strong>ूँ यौ भाय ज ुलुम भऽ गेल“िक यौ भाय िक भऽ गेल?”यौ भाय, <strong>ह</strong>मर तँ प◌ॉ◌ंच <strong>ह</strong>जारक बौगलीए कैट गेलयौ भाय, और िक छु गेलभाय कत बाजल जे बक् सा-पेटी सब चिल गेलनक लोक पुछलक जे ऐना िक एक भेलतँ दोसर आदमी पुछलक-समानपर ध ्यान गेलजे बौगली स<strong>ह</strong>ीत समान िछ ना गेलभाय बाजल जे यौ समानपर तँ ध ्यान गेलमुदा, समान िछ त काल <strong>ह</strong>मर िद मागे पगला गेलभाय झंझारपुर अबैत-अबैत पुरा बेढ◌़◌ंग भऽ गेलझंझारपुरमे नक मेल-भेलओतएसँ भायकेँ मुआ <strong>ह</strong>◌ॉल ्टपर आनल गेलमुआमे भायकेँ भरपुर सेबा भेलमुआक िस जा-मा ब ुथपर सँ भायक गाम फौन भेलभायक गामसँ <strong>ह</strong>रबराएल तीनटा आदमी गेलओतएसँ भायकेँ रोगी जेक◌ॉ◌ं िर क् सापर आनल गेल79


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तुरते भायकेँ डाक् टरसँ इलाज भेलगामक िस डाक् टर ब ुधन बाजल जे एकरा तँ िद मागमे िन श◌ॉ◌ं ढुिक गेलभायकेँ तुरते िन श◌ॉ◌ं तौड◌़◌ैक सुइया <strong>दे</strong>ल गेलिन श◌ॉ◌ं भूत जेक◌ॉ◌ं उतिर गेलिन श◌ॉ◌ं उतड◌़ि◌ ति<strong>ह</strong> समान तकैले घर <strong>िव</strong> दा<strong>ह</strong> भेलभाय समान <strong>दे</strong>िख घरमे लटुआ कऽ िग र गेलगाममे ई घटना बाढ◌़ि◌ क पािन जेक◌ॉ◌ं पसिर गेलभायक ऐठाम मुिख या, सरपंच सभ प<strong>ह</strong> ु ँच गेलमुिख या जी पुछल- भाय ई घटना कतऽ भेलभाय जबाव <strong>दे</strong>लक- सोकरीमे <strong>ह</strong>मरा चकलेट पर मोन गेलभाय चकलेट आले <strong>िव</strong> दा भेलभायकेँ चकलेट दोकानपर सी.आइ.डी. लािग गेलसोकड◌़◌ी आ मनीगाछीक बीच ई घटना भेलतब सरपंच स<strong>ह</strong>ाएव पुछलकिन जे भाय सभ चीज िछ ना गेल सरपंच स<strong>ह</strong>ाएव फौन नम ्बरबला डायरी बि◌ ँ च गेलएकटा मोवाइलो र<strong>ह</strong>ए से<strong>ह</strong>ो िछ ना गेलिक क<strong>ह</strong>ु ँ मुिख या जी <strong>ह</strong>मर तकिद रे बिडु ़या गेलभायकेँ द ू िद न बाद मन शा ंत भेलभायकेँ द<strong>ह</strong>ोिद ससँ फोन गेलफोन केिन <strong>ह</strong>ार सभ भरोस दै मे लािग गेलभायक सार ई घटना सुि◌ न तुरे दौड◌़ल आ<strong>िव</strong> गेलसार भिर पेट खा कऽ ससिर गेलभौजी क<strong>ह</strong>लिख न छोड◌़◌ू आब जे भेल से भेल80


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्मुदा एते तँ भेल जे ब ु ि बढ◌़ि◌ गेलबि ु तँ बढ◌़ि◌ गेल मुदा अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ंले जे साया, साड◌़◌ी, बेलोज आ सेंिड ल आ एगो पश र् आनए छेलौ ं से<strong>ह</strong>ो िछ नागेलमज कुमार म ंडलक चािर टा क<strong>िव</strong> ता-चा<strong>ह</strong>- 1बड◌़ सोिच पड◌़लनाम चा<strong>ह</strong>कचा<strong>ह</strong>, चा<strong>ह</strong>, चा<strong>ह</strong>अनघोल भऽ गेलउठैत जा<strong>ह</strong>, बैठैत चा<strong>ह</strong>,मन भकुआएल तखन चा<strong>ह</strong>,चा<strong>ह</strong>क चा<strong>ह</strong>केओ आएल तँ चा<strong>ह</strong>े चा<strong>ह</strong>।चूलि<strong>ह</strong> ् पर बनलिग लासमे पड◌़ल,फुिक -फुिक पीयकभेल चा<strong>ह</strong>।बनल बा<strong>ह</strong>र,जाएत भीतर,81


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तख मेटाएल चा<strong>ह</strong>।बा<strong>ह</strong>र तँ िछ िर आएल चा<strong>ह</strong>पािन , द ूध, चीनी-पी,िम लत तख चा<strong>ह</strong>।समटल र<strong>ह</strong>ैत चा<strong>ह</strong>।चा<strong>ह</strong>ेसँ स ृष िट ् बनलिज नगीक पग-पगपरचा<strong>ह</strong> बनले र<strong>ह</strong>लबा<strong>ह</strong>िर जगचा<strong>ह</strong>सँ बनलिम टल नइअन ्दरक चा<strong>ह</strong>।चा<strong>ह</strong> कतठमकत स ृष िट ् ।ि◌ जनगीक र<strong>ह</strong>त ठेकान।बा<strong>ह</strong>रक चा<strong>ह</strong>सँ पित ् <strong>ह</strong>ोएतअन ्दरक चा<strong>ह</strong>कस ्वाद भेटत अन ्दरतखन रि<strong>ह</strong> जाएत चा<strong>ह</strong>।खेल- 282


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्खेल खेल खेलखेल बौउआ खेलचोरा-की खेलअज्ञानक अन ्<strong>ह</strong>ारमेकाएल चोरबाज्ञानक िक रनसँपकड◌़ल गेलखेल खेल खेलखेल दाय खेलकिन य◌ॉ◌ं-पुतरा खेलबेइमानक नगरीसँनकलल ब<strong>ह</strong>ुिर याश ैतानक माफापरबैठा <strong>दे</strong>ल गेलइमानक चौबिट यापरपकड◌़ल गेलखेल खेल खेलबैआ-ब ुच् ची खेलगुा-गुिड ़या खेलस ्वािभ मानक गुाकेँ<strong>िव</strong> आ<strong>ह</strong> ठीक भेलमाया नगरीमेसोर भऽ गेल83


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ज्ञानक बाट मा<strong>दे</strong>सायक रथतैयार भऽ गेलित यागक पाग पि<strong>ह</strong> रिब आ<strong>ह</strong> करए गेलखेल खेल खेलसभ िम ल खेलिज नगीक खेल खेलदयाक मितर् ू गुड◌़ि◌ या भेलममताक नगरीसजा <strong>दे</strong>ल गेलसदाचारी, इमानदारीकजोर भऽ गेलबइमानीक पदा र् फास भऽ गेलअि<strong>ह</strong> ंसाक अंगनामेढोल बािज गेलकम र्ठ मानवताकउदए भऽ गेलगुा-गुड◌़ि◌ याक<strong>िव</strong> आ<strong>ह</strong> भऽ गेलखेल खेल खेलखेल बच् चा खेलमया र्दाक खेल।84


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िम िथ ला- 3िम िथ लाक म ंगल आ ंगनमेअक लागल ढेर छलकृषकक पिर वार भरल आरराजा जनक िम िथ लोश छल।सरस ्वती छली<strong>ह</strong> बान ्<strong>ह</strong>ल बेटी,लक्ष् मी कतए बा<strong>ह</strong>रैत घर-आ ंगनकेतौ दश र्नक प ्यास छलसदाचारी, इमानदारीक िद व ्य ज ्योित सँसब<strong>ह</strong>क <strong>िव</strong> वेक जगल छल।जनक िम िथ लाक मनीष बिन ,जगमे अपन कृतक झंडा ल<strong>ह</strong>राबैत छल।मैिथ लीक ऑ◌ंचर तर भेटैतसभकेँ शीतल छ◌ॉ◌ं<strong>ह</strong> छल।गाए-म<strong>ह</strong>ीस घर-घर बान ्<strong>ह</strong>ल,<strong>ह</strong>र, कोदाइरक प<strong>ह</strong>चान बनल छल।ज्ञान, मुक् ित , बैरागक <strong>िव</strong> षएपर<strong>ह</strong>रदम करैत <strong>िव</strong> चार छल।ि◌ मिथ लाक बेटी अवला नि<strong>ह</strong> ।उठबैत िश व धष छली<strong>ह</strong>।मनक सरलता एतबा लगैत,जेना बागक कोमन फूल छल।उच् च-नीचक <strong>िव</strong> चार को85


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्समताम ूलक समाज बनल छल।जाित -धरमक बात पुछूमरमे सब<strong>ह</strong>क बाप छल।िल खला<strong>ह</strong> तुलसी, वालिम ् िक जीओ सद ् ंथ रामाएन छल।ई कथा फूिस क<strong>ह</strong>ैछअष ्ठाव गवा<strong>ह</strong> छल।िज नगीक बाट- 4मख, मखेटा सँ म करएसब<strong>ह</strong>क संग स ्<strong>ह</strong> रखै मख,ताि<strong>ह</strong> लेल मखक स ृजन भेलसभसँ बि ु गर जीव बनलतेँ जग चीन<strong>ह</strong>क अिध कार भेटलनीक बाटे मख चलएओ मख <strong>दे</strong>वताअधला<strong>ह</strong> बाट धऽ चलत मख,मख रि<strong>ह</strong> तो श ैतान बनत<strong>ह</strong>म मस , मख <strong>ह</strong>मर स ृजन छी<strong>ह</strong>म सभ सभमे र<strong>ह</strong>ैत बाघ, बकरी, कुकुर छी।<strong>ह</strong>मरे रचल अिछ सभ जीव,<strong>ह</strong>मरे बसा◌ैल ई जग छी<strong>ह</strong>मरे गढ◌़ल सुन ्दर काया,86


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तकरे <strong>ह</strong>म राित -िद न <strong>ह</strong>कै छीमाया नगरीमे दौड◌़बैत-दौड◌़बैत,स◌ॉ◌ंस र<strong>ह</strong>ए की ब भऽ जाए<strong>ह</strong>म कख थाके छीा रािख आशा ध,आशेपर िट कल जीनगी अिछ ।<strong>िव</strong> सबासक डोर थािम अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ं,कम र्क बाट पकड◌़ि◌ आग ू बढ◌़◌ूबाटपर ठाढ◌़ भऽ रा<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खैत छी,कखन िम लब <strong>ह</strong>मरासँ अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ंक चूक भे रा<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ेराएत,<strong>ह</strong>म अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ंक, अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ं <strong>ह</strong>मर,तख <strong>ह</strong>म भेटब अ<strong>ह</strong>◌ॉ◌ंक।बालाना ं कृते<strong>दे</strong>वा ंशु व87


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्बा लोकिन ारा रणीय ोक88


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१.ातः काल मु<strong>ह</strong>ूर् (स ूयो र्दयक एक घ ंटा पि<strong>ह</strong>) सव र्थम अपन द ुन ू <strong>ह</strong>ाथ <strong>दे</strong>खबाक चा<strong>ह</strong>ी, आ’ ई ोक बजबाकचा<strong>ह</strong>ी।करा वसते लीः करमे सरती।करम ूले ितो ा भाते करदश र्नम ्॥करक आगा ँ ली बसैत छिथ, करक ममे सरती, करक म ूलमे ा ित छिथ। भोरमे ताि<strong>ह</strong> ारे करक दश र्नकरबाक थीक।२.संा काल दीप लेसबाक काल-दीपम ूले ितो ा दीपमे जनाद र्नः।दीपा शरः ोक्ः साोितन र्मोऽुते॥दीपक म ूल भागमे ा, दीपक मभागमे जनाद र्न (<strong>िव</strong>ु) आऽ दीपक अ भागमे शर ित छिथ। <strong>ह</strong>ेसंाोित! अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ नमार।३.सुतबाक काल-राम ं ं <strong>ह</strong>न ूमं वैनतेय ं व ृकोदरम ्।शय यः रेिं द ुः नित॥जे सभ िदन सुतबासँ पि<strong>ह</strong> राम, कुमारामी, <strong>ह</strong>न ूमान, ् गड आऽ भीमक रण करैत छिथ, <strong>ह</strong>ुनकर द ुः नभऽ जाइत छि।४. न<strong>ह</strong>ेबाक समय-गे च यमु चैव गोदाविर सरित।नम र्<strong>दे</strong> िसु कावेिर जलेऽिन ् सििध ं कु॥<strong>ह</strong>े गंगा, यमुना, गोदावरी, सरती, नम र्दा, िसु आऽ कावेरी धार। एि<strong>ह</strong> जलमे अपन साि िदअ।५.उर ं यमु ि<strong>ह</strong>माेैव दिक्षणम ्।वष ं र् तत् भारतं नाम भारती य सितः॥समुक उरमे आऽ ि<strong>ह</strong>मालयक दिक्षणमे भारत अिछ आऽ ओतुका सित भारती क<strong>ह</strong>बैत छिथ।६.अ<strong>ह</strong>ा ौपदी सीता तारा मोदरी तथा।पकं ना रेिं म<strong>ह</strong>ापातकनाशकम ्॥जे सभ िदन अ<strong>ह</strong>ा, ौपदी, सीता, तारा आऽ मदोदरी, एि<strong>ह</strong> पा ँच साी-स्ीक रण करैत छिथ, <strong>ह</strong>ुनकर सभपाप न भऽ जाइत छि।७.अामा बिला र्सो <strong>ह</strong>न ूमा ं <strong>िव</strong>भीषणः।कृपः परशुराम सैते िचरी<strong>िव</strong>नः॥89


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अामा, बिल, ास, <strong>ह</strong>न ूमान, ् <strong>िव</strong>भीषण, कृपाचाय र् आऽ परशुराम- ई सात टा िचरीवी क<strong>ह</strong>बैत छिथ।८.साते भवतु सुीता <strong>दे</strong>वी िशखर वािसनीउन तपसा लो यया पशुपितः पितः।िसिः साे सतामु सादा ध ूजर्टेःजावीफेनलेखेव यूिध शिशनः कला॥९. बालोऽ<strong>ह</strong>ं जगदान न मे बाला सरती।अप ू र् पंचमे वषे र् वण र्यािम जगत्यम ् ॥१०. द ूवा र्क्षत म ं(शु यज ुवे र्द अाय २२, म ं २२)आ ि जापितर ्ॠिषः। िलंभोक्ा <strong>दे</strong>वताः। राडुृितः। षड्जः रः॥आ ◌॑न ् ा◌॒ ◌॑वच र्◌॒सी जा◌॑यता◌॒मा रा◌॒ष् रा◌॑ज◌॒ः शुरे◌॑ऽइषो◌॒ऽिता◌॒धी म◌॑<strong>ह</strong>ार◌॒थो जा◌॑यता ं◌॒दोग्ीं धे◌॒वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वाना◌॒शुः सिः◌॒ पुर◌॑ि◌॒यो र्वा◌॑ िज◌॒ू र◌॑थे◌॒ाः स◌॒भेयो◌॒ युवा यज◌॑मान वी◌॒रोजा◌॒यता ं िनका◌॒मे-िन◌॑कामे नः प◌॒जर्ों वष र्तु◌॒ फल◌॑वो न◌॒ऽओष◌॑धयः पा ं योगेक्ष◌॒मो नः◌॑कताम ्॥२२॥माथा र्ः िसयः सु प ूणा र्ः सु मरथाः। शूणा ं ब ु िनाशोऽु िमाणामुदयव।ॐ दीघा र्युभर्व। ॐ सौभावती भव।<strong>ह</strong>े भगवान ्। अपन <strong>दे</strong>शमे सुयो आ’ सव र्ज्ञ <strong>िव</strong>ाथीर् उ <strong>ह</strong>ोिथ, आ’ शुुकेँ नाश कएिन<strong>ह</strong>ार सैिनक उ<strong>ह</strong>ोिथ। अपन <strong>दे</strong>शक गाय ख ूब द ूध दय बाली, बरद भार व<strong>ह</strong>न करएमे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ आ’ घोड़◌ा िरत पेँ दौगयबला <strong>ह</strong>ोए। स्ीगण नगरक करबामे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ आ’ युवक सभामे ओजप ूण र् भाषण <strong>दे</strong>बयबला आ’ <strong>दे</strong>बामे सक्षम <strong>ह</strong>ोिथ। अपन <strong>दे</strong>शमे जखन आवक <strong>ह</strong>ोय वषा र् <strong>ह</strong>ोए आ’ औषिधक-ब ूटी सव र्दा पिरप <strong>ह</strong>ोइतर<strong>ह</strong>ए। एव ं मे सभ तर<strong>ह</strong>ेँ <strong>ह</strong>मरा सभक काण <strong>ह</strong>ोए। शुक बिक ु नाश <strong>ह</strong>ोए आ’ िमक उदय <strong>ह</strong>ोए॥मकें कोन वुक इा करबाक चा<strong>ह</strong>ी तकर वण र्न एि<strong>ह</strong> म ंमे कएल गेल अिछ।एि<strong>ह</strong>मे वाचकलुोपमालड़◌्कार अिछ।अय-◌॑न ् - <strong>िव</strong>ा आिद गुणसँ पिरप ूण र् रा◌॒ष् - <strong>दे</strong>शमे◌॑वच र्◌॒सी- <strong>िव</strong>ाक तेजसँ युक्आ जा◌॑यता ं◌॒- उ <strong>ह</strong>ोएरा◌॑ज◌॒ः-राजाशुरे◌॑ऽ–िबना डर बला90


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्इषो◌॒- बाण चलेबामे िनपुणऽिता◌॒धी-शुकेँ तारण दय बलाम◌॑<strong>ह</strong>ार◌॒थो-पैघ रथ बला वीरदोग्ीं-कामना(द ूध प ूण र् करए बाली)धे◌॒वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वाना◌॒शुः धे◌॒-गौ वा वाणी वो र्ढा◌॑न◌॒ड्वा- पैघ बरद ना◌॒शुः-आशुः-िरतसिः◌॒-घोड़◌ापुर◌॑ि◌॒यो र्वा◌॑- पुर◌॑ि◌॒- व<strong>ह</strong>ारकेँ धारण करए बाली यो र्वा◌॑-स्ीिज◌॒ू-शुकेँ जीतए बलार◌॑थे◌॒ाः-रथ पर िरस◌॒भेयो◌॒-उम सभामेयुवा-युवा जे<strong>ह</strong>नयज◌॑मान-राजाक रामेवी◌॒रो-शुकेँ परािजत करएबलािनका◌॒मे-िन◌॑कामे-िनययुक् काय र्मेनः-<strong>ह</strong>मर सभकप◌॒जर्ों-मेघवष र्तु◌॒-वषा र् <strong>ह</strong>ोएफल◌॑वो-उम फल बलाओष◌॑धयः-औषिधःपा ं- पाकएयोगेक्ष◌॒मो-अल ल करेबाक <strong>ह</strong>ेतु कएल गेल योगक रक्षानः◌॑-<strong>ह</strong>मरा सभक <strong>ह</strong>ेतुकताम ्-समथ र् <strong>ह</strong>ोएििफथक अवाद- <strong>ह</strong>े ण, <strong>ह</strong>मर रामे ाण नीक धािम र्क <strong>िव</strong>ा बला, राज-वीर,तीर ंदाज, द ूध दए बाली गाय,दौगय बला जु, उमी नारी <strong>ह</strong>ोिथ। पाजर् आवकता पडला पर वषा र् <strong>दे</strong>िथ, फल <strong>दे</strong>य बला गाछ पाकए, <strong>ह</strong>मसभ संपि अिजर्त/संरिक्षत करी।91


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Input: (कोकमे <strong>दे</strong>वनागरी, िमिथलाक्षर िकं वा फोिटक-रोमनमे टाइप क। I nput i n Devanagar i ,Mi t hi l akshar a or Phonet i c-Roman.)Out put : (पिरणाम <strong>दे</strong>वनागरी, िमिथलाक्षर आ फोिटक-रोमन/ रोमनमे। Resul t i n Devanagar i ,Mi t hi l akshar a and Phonet i c-Roman/ Roman.)इिश-मैिथली-कोष ं/ मैिथली-इिश-कोष ं ोजेकेँ आग ू बढ़◌ाऊ, अपन सुझाव आ योगदानई-मेलारा ggaj endr a@ vi deha. com पर पठाऊ।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मैिथली-अंजी आ अंजी मैिथली कोष (इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल बेर सच र्-िडनरी) एम.एस. एस.ू.एल. सव र्रआधािरत -Based on ms-sql ser ver Mai t hi l i -English and English-Mai t hi l iDi c t i onar y .मैिथलीमे भाषा सादन पामनीचा ँक स ूचीमे <strong>दे</strong>ल <strong>िव</strong>कमेसँ लै ंगुएज एडीटर ारा कोन प चुनल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी:वडर् फाइलमे बोल्ड कएल प:1.<strong>ह</strong>ोयबला/ <strong>ह</strong>ोबयबला/ <strong>ह</strong>ोमयबला/ <strong>ह</strong>ेब’बला, <strong>ह</strong>ेम’बला/ <strong>ह</strong>ोयबाक/<strong>ह</strong>ोबएबला /<strong>ह</strong>ोएबाक2. आ’/आऽ आ3. क’ ले/कऽ ले/कए ले/कय ले/ल’/लऽ/लय/लए4. भ’ गेल/भऽ गेल/भय गेल/भए गेल5. कर’ गेला<strong>ह</strong>/करऽ गेल<strong>ह</strong>/करए गेला<strong>ह</strong>/करय गेला<strong>ह</strong>6. िलअ/िदअ िलय’,िदय’,िलअ’,िदय’/7. कर’ बला/करऽ बला/ करय बला करै बला/क’र’ बला / करए बला8. बला वला9. आङ्ल आ ं10. ायः ाय<strong>ह</strong>11. द ुःख द ुख12. चिल गेल चल गेल/चैल गेल13. <strong>दे</strong>लिख <strong>दे</strong>लिक, <strong>दे</strong>लिखन14. <strong>दे</strong>खलि <strong>दे</strong>खलिन/ <strong>दे</strong>खलै15. छिथ/ छलि छिथन/ छलैन/ छलिन16. चलैत/दैत चलित/दैित17. एख अख18. बढ◌़ि बढि19. ओ’/ओऽ(सव र्नाम) ओ20. ओ (संयोजक) ओ’/ओऽ21. फािग/फाि ँ फाइ ंग/फाइङ22. जे जे’/जेऽ23. ना-कुर ना-कर24. केलि/कएलि/कयलि25. तखन तँ तखनतँ92


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्26. जा’ र<strong>ह</strong>ल/जाय र<strong>ह</strong>ल/जाए र<strong>ह</strong>ल27. िनकलय/िनकलए लागल ब<strong>ह</strong>राय/ब<strong>ह</strong>राए लागल िनकल’/ब<strong>ह</strong>रै लागल28. ओतय/जतय जत’/ओत’/जतए/ओतए29. की फूड◌़ल जे िक फूड◌़ल जे30. जे जे’/जेऽ31. कूिद/यािद(मोन पारब) कूइद/याइद/कूद/याद/ इआद32. इ<strong>ह</strong>ो/ओ<strong>ह</strong>ो33. <strong>ह</strong>ँसए/<strong>ह</strong>ँसय <strong>ह</strong>ँस’34. आिक दस/ िकं वा दस/ वा दस35. सासु-ससुर सास-ससुर36. छ<strong>ह</strong>/सात छ/छः/सात37. की की’/कीऽ(दीघीर्कारामे विजर्त)38. जबाब जवाब39. करएता<strong>ह</strong>/करयता<strong>ह</strong> करेता<strong>ह</strong>40. दलान िदिश दलान िदश/दालान िदस41. गेला<strong>ह</strong> गएला<strong>ह</strong>/गयला<strong>ह</strong>42. िकछु आर िकछु और43. जाइत छल जाित छल/जैत छल44. प<strong>ह</strong>ु ँिच/भेिट जाइत छल प<strong>ह</strong>ु ँच/भेट जाइत छल45. जबान(युवा)/जवान(फौजी)46. लय/लए क’/कऽ/लए कए47. ल’/लऽ कय/कए48. एखन/अख अखन/एख49. अ<strong>ह</strong>ी ं केँ अ<strong>ह</strong>ी ँ केँ50. ग<strong>ह</strong>ी ं र ग<strong>ह</strong>ी ँ र51. धार पार केनाइ धार पार केनाय/केनाए52. जेका ँ जेँ का ँ/जका ँ53. ति<strong>ह</strong>ना तेि<strong>ह</strong>ना54. एकर अकर55. बि<strong>ह</strong>नउ ब<strong>ह</strong>इ56. बि<strong>ह</strong>न बि<strong>ह</strong>िन57. बि<strong>ह</strong>िन-बि<strong>ह</strong>इ बि<strong>ह</strong>न-ब<strong>ह</strong>नउ58. नि<strong>ह</strong>/59. करबा’/करबाय/करबाए60. त’/त ऽ तय/तए 61. भाय भै/भाए62. भा ँय63. यावत जावत64. माय मै / माए65. <strong>दे</strong>ि/दएि/दयि दि/दैि66. द’/द ऽ/दए67. ओ (संयोजक) ओऽ (सव र्नाम)68. तका’ कए तकाय तकाए69. पैरे (on f oot ) पएरे93


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्70. ता<strong>ह</strong>ुमे ता<strong>ह</strong>ूमे71. पुीक72. बजा कय/ कए73. बननाय/बननाइ74. कोला75. िदका िदनका76. तति<strong>ह</strong>सँ77. गरबओलि गरबेलि78. बालु बाल ू79. चे िच(अशु)80. जे जे’81. से/ के से’/के’82. एख ुनका अखका83. भुिम<strong>ह</strong>ार भूिम<strong>ह</strong>ार84. सुगर स ूगर85. झठ<strong>ह</strong>ाक झट<strong>ह</strong>ाक86. छूिब87. करइयो/ओ करैयो/किरऔ-करैऔ88. पुबािर पुबाइ89. झगड◌़◌ा-झा ँटी झगड◌़◌ा-झािटँ90. पएरे-पएरे पैरे-पैरे91. खेलएबाक खेलेबाक92. खेलाएबाक93. लगा’94. <strong>ह</strong>ोए- <strong>ह</strong>ो95. ब ुझल ब ूझल96. ब ूझल (संबोधन अथ र्मे)97. यै<strong>ह</strong> यए<strong>ह</strong> / इए<strong>ह</strong>98. ताितल99. अयनाय- अयनाइ/ अएनाइ100. िन- िन101. िब िबन102. जाए जाइ103. जाइ(i n di f f er ent sense)-l ast wor d of sent ence104. छत पर आिब जाइ105. 106. खेलाए (pl ay) –खेलाइ107. िशकाइत- िशकायत108. ढप- ढ◌़प109. पढ◌़- पढ110. किनए/ किनये किन94


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्111. राकस- राकश112. <strong>ह</strong>ोए/ <strong>ह</strong>ोय <strong>ह</strong>ोइ113. अउरदा- औरदा114. ब ुझेलि (di f f er ent meani ng- got under st and)115. ब ुझएलि/ ब ुझयलि (under st ood hi msel f )116. चिल- चल117. खधाइ- खधाय118. मोन पाड◌़लिख मोन पारलिख119. कैक- कएक- कइएक120. लग ल’ग121. जरेनाइ122. जरओनाइ- जरएनाइ/जरयनाइ123. <strong>ह</strong>ोइत124. गड◌़बेलि/ गड◌़बओलि125. िचखैत- (t o test)िचखइत126. करइयो(willing to do) करैयो127. जेकरा- जकरा128. तकरा- तेकरा129. िब<strong>दे</strong>सर ामे/ िब<strong>दे</strong>सरे ानमे130. करबयल<strong>ह</strong>ु ँ/ करबएल<strong>ह</strong>ु ँ/करबेल<strong>ह</strong>ु ँ131. <strong>ह</strong>ािरक (उारण <strong>ह</strong>ाइरक)132. ओजन वजन133. आधे भाग/ आध-भागे134. िपचा’/ िपचाय/िपचाए135. नञ/ 136. बा नञ () िपचा जाय137. तखन (नञ) क<strong>ह</strong>ैत अिछ।138. कतेक गोटे/ कताक गोटे139. कमाइ- धमाइ कमाई- धमाई140. लग ल’ग141. खेलाइ (f or playing)142. छिथ छिथन143. <strong>ह</strong>ोइत <strong>ह</strong>ोइ144. ो िकयो / केओ145. केश (hai r )146. केस (cour t -case)147. बननाइ/ बननाय/ बननाए148. जरेनाइ149. कुरसी कुसीर्150. चरचा चचा र्151. कम र् करम152. डुबाबय/ डुमाबय95


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्153. एख ुनका/ अख ुनका154. लय (वाक अितम श)- ल’155. कएलक केलक156. गरमी गमीर्157. बरदी वदीर्158. सुना गेला<strong>ह</strong> सुना’/सुनाऽ159. एनाइ-गेनाइ160. तेना घेरलि161. नञ162. डरो ड’रो163. कत<strong>ह</strong>ु- क<strong>ह</strong>ी ं164. उमिरगर- उमरगर165. भिरगर166. धोल/धोअल धोएल167. गप/ग168. के के’169. दरबा/ दरबजा170. ठाम171. धिर तक172. घिर ू लौिट173. थोरबेक174. ब175. तोँ/ तू ँ176. तोँि<strong>ह</strong>( पमे ा)177. तोँ<strong>ह</strong>ी/तोँि<strong>ह</strong>178. करबाइए करबाइये179. एकेटा180. किरतिथ करतिथ181. प<strong>ह</strong>ु ँिच प<strong>ह</strong>ु ँच182. राखलि रखलि183. लगलि लागलि184. सुिन (उारण सुइन)185. अिछ (उारण अइछ)186. एलिथ गेलिथ187. िबतओ िबते188. करबओलि/ /करेलिख189. करएलि190. आिक िक191. प<strong>ह</strong>ु ँिच प<strong>ह</strong>ु ँच192. जराय/ जराए जरा’ (आिग लगा)193. से से’194. <strong>ह</strong>ा ँ मे <strong>ह</strong>ा ँ (<strong>ह</strong>ा ँमे <strong>ह</strong>ा ँ <strong>िव</strong>भिक्मे <strong>ह</strong>टा कए)96


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्195. फेल फैल196. फइल(spaci ous) फैल197. <strong>ह</strong>ोयति/ <strong>ह</strong>ोएति <strong>ह</strong>ेति198. <strong>ह</strong>ाथ मिटआयब/ <strong>ह</strong>ाथ मिटयाबय/<strong>ह</strong>ाथ मिटआएब199. फेका फेंका200. <strong>दे</strong>खाए <strong>दे</strong>खा’201. <strong>दे</strong>खाय <strong>दे</strong>खा’202. सिर सर203. सा<strong>ह</strong>ेब सा<strong>ह</strong>ब204.गेलै/ गेलि205.<strong>ह</strong>ेबाक/ <strong>ह</strong>ोएबाक206.केलो/ कएलो207. िकछु न िकछु/ िकछु िकछु208.घ ुमेल<strong>ह</strong>ु ँ/ घ ुमओल<strong>ह</strong>ु ँ209. एलाक/ अएलाक210. अः/ अ<strong>ह</strong>211.लय/ लए (अथ र्-पिरवर्न)212.कनीक/ कक213.सब<strong>ह</strong>क/ सभक214.िमलाऽ/ िमला215.कऽ/ क216.जाऽ/जा217.आऽ/ आ218.भऽ/भ’ (’ फ◌ॉटक कमीक ोतक)219.िनअम/ िनयम220.<strong>ह</strong>ेेअर/ <strong>ह</strong>ेेयर221.पि<strong>ह</strong>ल अक्षर ढ/ बादक/बीचक ढ◌़222.ति<strong>ह</strong>ं/ति<strong>ह</strong>ँ/ तिञ/ तै ं223.कि<strong>ह</strong>ं/क<strong>ह</strong>ी ं224.तँइ/ तइ ँ225.नँइ/नइ ँ/ निञ/नि<strong>ह</strong>226.<strong>ह</strong>ै/ <strong>ह</strong>इ227.छिञ/ छै/ छैक/छइ228.दृ िएँ/ दृ ियेँ229.आ (come)/ आऽ(conj unct i on)230. आ (conj unct i on)/ आऽ(come)231.कु/ को२३२.गेलै-गेलि२३३.<strong>ह</strong>ेबाक- <strong>ह</strong>ोएबाक२३४.केलौ ँ- कएलौ ँ- कएल<strong>ह</strong>ु ँ97


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२३५.िकछु न िकछ- िकछु िकछु२३६.के<strong>ह</strong>ेन- के<strong>ह</strong>न२३७.आऽ (come)-आ (conj unct i on-and)/आ२३८. <strong>ह</strong>एत-<strong>ह</strong>ैत२३९.घ ुमेल<strong>ह</strong>ु ँ-घ ुमएल<strong>ह</strong>ु ँ२४०.एलाक- अएलाक२४१.<strong>ह</strong>ोिन- <strong>ह</strong>ोइन/<strong>ह</strong>ोि२४२.ओ-राम ओ ामक बीच(conj unct i on), ओऽ क<strong>ह</strong>लक (he sai d)/ओ२४३.की <strong>ह</strong>ए/ कोसी अएली <strong>ह</strong>ए/ की <strong>ह</strong>ै। की <strong>ह</strong>इ२४४.दृिएँ/ दृ ियेँ२४५.शािमल/ सामेल२४६.तै ँ / तँए/ तिञ/ ति<strong>ह</strong>ं२४७.जौ/ ँ ोँ२४८.सभ/ सब२४९.सभक/ सब<strong>ह</strong>क२५०.कि<strong>ह</strong>ं/ क<strong>ह</strong>ी ं२५१.कु/ को२५२.फारकती भऽ गेल/ भए गेल/ भय गेल२५३.कु/ को२५४.अः/ अ<strong>ह</strong>२५५.ज/ जनञ२५६.गेलि/ गेला<strong>ह</strong> (अथ र् पिरवतर्न)२५७.केलि/ कएलि२५८.लय/ लए(अथ र् पिरवतर्न)98


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२५९.कनीक/ कक२६०.पठेलि/ पठओलि२६१.िनअम/ िनयम२६२.<strong>ह</strong>ेेअर/ <strong>ह</strong>ेेयर२६३.पि<strong>ह</strong>ल अक्षर र<strong>ह</strong> ढ/ बीचमे र<strong>ह</strong> ढ२६४.आकारामे िबकारीक योग उिचत नि<strong>ह</strong>/ अपोस्ोफीक योग फाटक ूनताक पिरचायक ओकर बदलाअव<strong>ह</strong>(िबकारी)क योग उिचत२६५.केर/-क/ कऽ/ के२६६.छैि- छि२६७.लगैए/ लगैये२६८.<strong>ह</strong>ोएत/ <strong>ह</strong>एत२६९.जाएत/ जएत२७०.आएत/ अएत/ आओत२७१.खाएत/ खएत/ खैत२७२.िपअएबाक/ िपएबाक२७३.शु/ शु<strong>ह</strong>२७४.शु<strong>ह</strong>े/ शुए२७५.अएता<strong>ह</strong>/अओता<strong>ह</strong>/ एता<strong>ह</strong>२७६.जाि<strong>ह</strong>/ जाइ/ जै२७७.जाइत/ जैतए/ जइतए२७८.आएल/ अएल२७९.कैक/ कएक२८०.आयल/ अएल/ आएल२८१. जाए/ जै/ जए99


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२८२. कएल/ काएल२८३. कठ ुआएल/ कठ ुअएल२८४. ताि<strong>ह</strong>/ तै२८५. गायब/ गाएब/ गएब२८६. सकै/ सकए/ सकय२८७.सेरा/सरा/ सराए (भात सेरा गेल)२८८.क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>ी/<strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ी/ क<strong>ह</strong>ैत छल<strong>ह</strong>ु ँ/ क<strong>ह</strong>ै छल<strong>ह</strong>ु ँ- एि<strong>ह</strong>ना चलैत/ पढैत (पढै-पढैत अथ र् कख कालपिरवितर्त)-आर ब ुझै/ ब ुझैत (ब ुझै/ ब ुझ छी, मुदा ब ुझैत-ब ुझैत)/ सकैत/सकै। करैत/ करै। दै/ दैत।छैक/ छै। बचलै/ बचलैक। रखबा/ रखबाक । िब/िबन। राितक/ रातुक२८९. द ुआरे/ ारे२९०.भेिट/ भेट२९१. खन/ ख ुना (भोर खन/ भोर ख ुना)२९२.तक/ धिर२९३.गऽ/गै (meani ng di f f er ent -जनबै गऽ)२९४.सऽ/ सँ (मुदा दऽ, लऽ)२९५.त्,(तीन अक्षरक मेल बदला पुनिक एक आ एकटा दोसरक उपयोग) आिदक बदला आिद। म<strong>ह</strong>त्/म<strong>ह</strong>/ कता/ र् का र् आिदमे संयुक को आवकता मैिथलीमे नि<strong>ह</strong> अिछ।व/ व२९६.बेसी/ बेशी२९७.बाला/वाला बला/ वला (र<strong>ह</strong>ैबला)२९८.बाली/ (बदलएबाली)२९९.वाा/ र् वाता र्300. अरािष्य/ र् अराष्ीयर्३०१. लेमए/ लेबए३०२.लमछुरका, नमछुरका३०२.लागै/ लगै (भेटैत/ भेटै)३०३.लागल/ लगल३०४.<strong>ह</strong>बा/ <strong>ह</strong>वा100


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३०५.राखलक/ रखलक३०६.आ (come)/ आ (and)३०७. पाताप/ पााप३०८. ऽ केर व<strong>ह</strong>ार शक अमे मा, बीचमे नि<strong>ह</strong>।३०९.क<strong>ह</strong>ैत/ क<strong>ह</strong>ै३१०. र<strong>ह</strong>ए (छल)/ र<strong>ह</strong>ै (छलै) (meani ng di f f er ent )३११.तागित/ ताकित३१२.खराप/ खराब३१३.बोइन/ बोिन/ बोइिन३१४.जािठ/ जाइठ३१५.कागज/ कागच३१६.िगरै (meani ng di f f er ent - swal l ow)/ िगरए (खसए)३१७.रािष्य/ राष्ीयउारण िन<strong>दे</strong>र्श:द न क उारणमे दा ँतमे जी<strong>ह</strong> सटत- जेना बाजू नाम , मुदा ण क उारणमे जी<strong>ह</strong> म ूधा र्मे सटत (नि<strong>ह</strong> सटैएतँ उारण दोष अिछ)- जेना बाजू गश। ताल शमे जी<strong>ह</strong> तालुसँ , षमे म ूधा र्सँ आ द समे दा ँतसँ सटत।िनशा, ँ सभ आ शोषण बािज कऽ <strong>दे</strong>ख ू। मैिथलीमे ष केँ वैिदक संृत जेका ँ ख से<strong>ह</strong>ो उिरत कएल जाइतअिछ, जेना वषा, र् दोष। य अको ानपर ज जेका ँ उिरत <strong>ह</strong>ोइत अिछ आ ण ड जेका ँ (यथा संयोग आगश संजोग आ गड़◌ेस उिरत <strong>ह</strong>ोइत अिछ)। मैिथलीमे व क उारण ब, श क उारण स आ य क उारणज से<strong>ह</strong>ो <strong>ह</strong>ोइत अिछ।ओि<strong>ह</strong>ना इ बेशीकाल मैिथलीमे पि<strong>ह</strong> बाजल जाइत अिछ कारण <strong>दे</strong>वनागरीमे आ िमिथलाक्षरमे इ अक्षरकपि<strong>ह</strong> िलखलो जाइत आ बाजलो जएबाक चा<strong>ह</strong>ी। कारण जे ि<strong>ह</strong>ीमे एकर दोषप ूण र् उारण <strong>ह</strong>ोइत अिछ (िलखलतँ पि<strong>ह</strong> जाइत अिछ मुदा बाजल बादमे जाइत अिछ) से िशक्षा पितक दोषक कारण <strong>ह</strong>म सभ ओकर उारणदोषप ूण र् ढंगसँ कऽ र<strong>ह</strong>ल छी।अिछ- अ इ छ ऐछछिथ- छ इ थ – छैथप<strong>ह</strong>ु ँिच- प <strong>ह</strong>ु ँ इ चआब अ आ इ ई ए ऐ ओ औ अं अः ऋ एि<strong>ह</strong> सभ लेल माा से<strong>ह</strong>ो अिछ, मुदा एि<strong>ह</strong>मे ई ऐ ओ औ अं अः ऋ केँसंयुाक्षर पमे गलत पमे यु आ उिरत कएल जाइत अिछ। जेना ऋ केँ री पमे उिरत करब।आ <strong>दे</strong>िखयौ- एि<strong>ह</strong> लेल <strong>दे</strong>िखऔ क योग अिचत। मुदा <strong>दे</strong>िखऐ लेल <strong>दे</strong>िखयै अिचत। क् सँ <strong>ह</strong>् धिर अ101


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सििलत भेलासँ क सँ <strong>ह</strong> बत अिछ, मुदा उारण काल <strong>ह</strong>ल यु शक अक उारणक वि ृ बढल अिछ, मुदा<strong>ह</strong>म जखन मजमे ज ् अमे बजैत छी, तख पुरनका लोककेँ बजैत सुनबि- मजऽ, वावमे ओ अ युज ् = ज बजै छिथ।फेर ज्ञ अिछ ज ् आ ञ क संयु मुदा गलत उारण <strong>ह</strong>ोइत अिछ- । ओि<strong>ह</strong>ना क्ष अिछ क् आ ष क संयुमुदा उारण <strong>ह</strong>ोइत अिछ छ। फेर श ् आ र क संयु अिछ ( जेना िमक) आ स ् आ र क संयु अिछ (जेना िम)। भेल त+र ।उारणक ऑिडयो फाइल <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आका र्इव ht t p:// wwwvi . deha. co. i n/ पर उपल अिछ। फेर केँ / सँ /पर प ूव र् अक्षरसँ सटा कऽ िलख ू मुदा तँ/ के/ कऽ <strong>ह</strong>टा कऽ। एि<strong>ह</strong>मे सँ मे पि<strong>ह</strong>ल सटा कऽ िलख ू आ बादबला <strong>ह</strong>टाकऽ। अंकक बाद टा िलख ू सटा कऽ मुदा अ ठाम टा िलख ू <strong>ह</strong>टा कऽ– जेना छ<strong>ह</strong>टा मुदा सभ टा। फेर ६अ मसातम िलख ू- छठम सातम नि<strong>ह</strong>। घरबलामे बला मुदा घरवालीमे वाली यु क।र<strong>ह</strong>ए- र<strong>ह</strong>ै मुदा सकैए- सकै-एमुदा कख काल र<strong>ह</strong>ए आ र<strong>ह</strong>ै मे अथ र् िभता से<strong>ह</strong>ो, जेनासे को जग<strong>ह</strong>मे पािकर् ं ग करबाक अास र<strong>ह</strong>ै ओकरा।पुछलापर पता लागल जे ढुनढुन नाा ई ाइवर कनाट ेसक पािकर् ं गमे काज करैत र<strong>ह</strong>ए।छलै, छलए मे से<strong>ह</strong>ो एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क भेल। छलए क उारण छल-ए से<strong>ह</strong>ो।संयोग- संजोगकेँ - के / कऽकेर- क (केर क योग नि<strong>ह</strong> क )क (जेना रामक) –रामक आ संगे राम के/ राम कऽसँ- सऽचिबु आ अार- अारमे कं ठ धिरक योग <strong>ह</strong>ोइत अिछ मुदा चिबुमे नि<strong>ह</strong>। चिबुमे ककएकारक से<strong>ह</strong>ो उारण <strong>ह</strong>ोइत अिछ- जेना रामसँ- राम सऽ रामकेँ - राम कऽ राम केकेँ जेना रामकेँ भेल ि<strong>ह</strong>ीक को (राम को)- राम को= रामकेँक जेना रामक भेल ि<strong>ह</strong>ीक का ( राम का) राम का= रामककऽ जेना जा कऽ भेल ि<strong>ह</strong>ीक कर ( जा कर) जा कर= जा कऽसँ भेल ि<strong>ह</strong>ीक से (राम से) राम से= रामसँसऽ तऽ त केर एि<strong>ह</strong> सभक योग अवािछत।ंके दोसर अथेँ र् यु भऽ सकैए- जेना के क<strong>ह</strong>लक।102


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्निञ, नि<strong>ह</strong>, , नइ, नँइ, नइ ँ एि<strong>ह</strong> सभक उारण- त् क बदलामे जेना म<strong>ह</strong>प ूण र् (म<strong>ह</strong>त्प ूण र् नि<strong>ह</strong>) जतए अथ र् बदिल जाए ओति<strong>ह</strong> मा तीन अक्षरक संयुाक्षरकयोग उिचत। सित- उारण स इ त (सि नि<strong>ह</strong>- कारण स<strong>ह</strong>ी उारण आसानीसँ सव नि<strong>ह</strong>)। मुदासवो र्म (सवो र्तम नि<strong>ह</strong>)।रािष्य (राष्ीय नि<strong>ह</strong>)सकैए/ सकै (अथ र् पिरवतर्न)पोछैले/पोछैए/ पोछए/ (अथ र् पिरवतर्न)पोछए/ पोछैओ लोकिन ( <strong>ह</strong>टा कऽ, ओ मे िबकारी नि<strong>ह</strong>)ओइ/ ओि<strong>ह</strong>ओि<strong>ह</strong>ले/ ओि<strong>ह</strong> लेलजएबे ँ/ बैसबे ँपँचभइया ँ<strong>दे</strong>िखयौक (<strong>दे</strong>िखऔक बि<strong>ह</strong>- ति<strong>ह</strong>ना अ मे आ दीघ र्क मााक योग अिचत)जका ँ/ जेका ँतँइ/ तै ँ<strong>ह</strong>ोएत/ <strong>ह</strong>एतनिञ/ नि<strong>ह</strong>/ नँइ/ नइ ँसौ ँसेबड/ बडी (झोराओल)गाए (गाइ नि<strong>ह</strong>)र<strong>ह</strong>लेँ/ पि<strong>ह</strong>रतै ँ<strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं / अ<strong>ह</strong>ी ं103


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सब - सभसब<strong>ह</strong>क - सभ<strong>ह</strong>कधिर - तकगप- बातब ूझब - समझबब ुझल<strong>ह</strong>ु ँ - समझल<strong>ह</strong>ु ँ<strong>ह</strong>मरा आर - <strong>ह</strong>म सभआिक- आ िकसकैछ/ करैछ (गमे योगक आवकता नि<strong>ह</strong>)मे केँ सँ पर (शसँ सटा कऽ) तँ कऽ धऽ दऽ (शसँ <strong>ह</strong>टा कऽ) मुदा द ूटा वा बेशी <strong>िव</strong>भि संग र<strong>ह</strong>लापर पि<strong>ह</strong>ल<strong>िव</strong>भि टाकेँ सटाऊ।एकटा द ूटा (मुदा कैक टा)िबकारीक योग शक अमे, बीचमे अनावक पेँ नि<strong>ह</strong>।आकारा आ अमे अ क बाद िबकारीक योग नि<strong>ह</strong>(जेना िदअ, आ )अपोस्ोफीक योग िबकारीक बदलामे करब अिचत आ मा फ◌ॉटक तकनीकी ूनताक पिरचाएक)- ओनािबकारीक संृत प ऽ अव<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ल जाइत अिछ आ वतर्नी आ उारण द ुन ू ठाम एकर लोप र<strong>ह</strong>ैत अिछ/ रि<strong>ह</strong>सकैत अिछ (उारणमे लोप रि<strong>ह</strong>ते अिछ)। मुदा अपोस्ोफी से<strong>ह</strong>ो अंजीमे पसेिसव केसमे <strong>ह</strong>ोइत अिछ आंचमे शमे जतए एकर योग <strong>ह</strong>ोइत अिछ जेना raison d’etre एत्स्<strong>ह</strong>ो एकर उारण रैजौन डेटर<strong>ह</strong>ोइत अिछ, मा अपोस्◌ॉफी अवकाश नि<strong>ह</strong> दैत अिछ वरन जोडैत अिछ, से एकर योग िबकारीक बदला<strong>दे</strong>नाइ तकनीकी पेँ से<strong>ह</strong>ो अिचत)।अइमे, एि<strong>ह</strong>मेजइमे, जाि<strong>ह</strong>मेएखन/ अखन/ अइखनकेँ (के नि<strong>ह</strong>) मे (अार रि<strong>ह</strong>त)भऽमेदऽ104


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्तँ (तऽ त नि<strong>ह</strong>)सँ ( सऽ स नि<strong>ह</strong>)गाछ तरगाछ लगसा ँझ खनजो (जो go, करै जो do)३.पाल आ भारतक मैिथली भाषा-वैज्ञािनक लोकिन ारा बनाओल मानक श ैली1.पालक मैिथली भाषा वैज्ञािनक लोकिन ारा बनाओल मानक उारण आ लेखन श ैली(भाषाशास्ी डा. रामावतार यादवक धारणाकेँ प ूण र् पसँ स लऽ िनधािरत)र्मैिथलीमे उारण तथा लेखन१.पमाक्षर आ अार: पमाक्षरात ङ, ञ, ण, न एव ं म अबैत अिछ। संृत भाषाक असार शक अमेजाि<strong>ह</strong> वक अक्षर र<strong>ह</strong>ैत अिछ ओ<strong>ह</strong>ी वक पमाक्षर अबैत अिछ। जेना-अ (क वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ङ् आएल अिछ।)प (च वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ञ् आएल अिछ।)ख (ट वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे ण ् आएल अिछ।)सि (त वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे न ् आएल अिछ।)ख (प वक र<strong>ह</strong>बाक कार अमे म ् आएल अिछ।)उपयु र् बात मैिथलीमे कम <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। पमाक्षरक बदलामे अिधका ंश जग<strong>ह</strong>पर अारक योग <strong>दे</strong>खलजाइछ। जेना- अंक, पंच, खंड, संिध, खंभ आिद। ाकरण<strong>िव</strong>द पित गो<strong>िव</strong> झाक क<strong>ह</strong>ब छिन जे कव,चव आ टवसँ प ूव र् अार िलखल जाए तथा तव आ पवसँ प ूव र् पमाक्षरे िलखल जाए। जेना- अंक,चंचल, अंडा, अ तथा कन। मुदा ि<strong>ह</strong>ीक िनकट र<strong>ह</strong>ल आधिनक ु लेखक एि<strong>ह</strong> बातकेँ नि<strong>ह</strong> मात छिथ। ओलोकिनअ आ कनक जग<strong>ह</strong>पर से<strong>ह</strong>ो अंत आ कं पन िलखैत <strong>दे</strong>खल जाइत छिथ।नवीन पित िकछु सु<strong>िव</strong>धाजनक अव छैक। िकएक तँ एि<strong>ह</strong>मे समय आ ानक बचत <strong>ह</strong>ोइत छैक। मुदाकतोकबेर <strong>ह</strong>लेखन वा मुणमे अारक छोटसन िबु नि<strong>ह</strong> भेलासँ अथ र्क अनथ र् <strong>ह</strong>ोइत से<strong>ह</strong>ो <strong>दे</strong>खलजाइत अिछ। अारक योगमे उारण-दोषक सावना से<strong>ह</strong>ो ततबए <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। एतदथ र् कसँ105


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्लऽकऽ पवधिर पमाक्षरेक योग करब उिचत अिछ। यसँ लऽकऽ ज्ञधिरक अक्षरक स अारक योगकरबामे कत<strong>ह</strong>ु को <strong>िव</strong>वाद नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खल जाइछ।२.ढ आ ढ : ढक उारण “र ् <strong>ह</strong>”जका ँ <strong>ह</strong>ोइत अिछ। अतः जतऽ “र ् <strong>ह</strong>”क उारण <strong>ह</strong>ो ओतऽ मा ढ िलखलजाए। आनठाम खािल ढ िलखल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी। जेना-ढ = ढाकी, ढेकी, ढीठ, ढेउआ, ढ, ढेरी, ढाकिन, ढाठ आिद।ढ = पढ़◌ाइ, बढब, गढब, मढब, ब ुढबा, सा ँढ, गाढ, रीढ, चा ँढ, सीढी, पीढी आिद।उपयु र् शसभकेँ <strong>दे</strong>खलासँ ई <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे साधारणतया शक शुमे ढ आ म तथा अमे ढ अबैतअिछ। इए<strong>ह</strong> िनयम ड आ डक सभर् से<strong>ह</strong>ो लाग ू <strong>ह</strong>ोइत अिछ।३.व आ ब : मैिथलीमे “व”क उारण ब कएल जाइत अिछ, मुदा ओकरा ब पमे नि<strong>ह</strong> िलखल जएबाक चा<strong>ह</strong>ी।जेना- उारण : बैनाथ, िबा, नब, <strong>दे</strong>बता, िबु, ब ंश, बना आिद। एि<strong>ह</strong>सभक ानपर मशः वैनाथ, <strong>िव</strong>ा,नव, <strong>दे</strong>वता, <strong>िव</strong>ु, व ंश, वना िलखबाक चा<strong>ह</strong>ी। सामातया व उारणक लेल ओ योग कएल जाइत अिछ।जेना- ओकील, ओज<strong>ह</strong> आिद।४.य आ ज : कत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु “य”क उारण “ज”जका ँ करैत <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ, मुदा ओकरा ज नि<strong>ह</strong> िलखबाकचा<strong>ह</strong>ी। उारणमे यज्ञ, जिद, जमुना, ज ुग, जाबत, जोगी, जद, ु जम आिद क<strong>ह</strong>ल जाएवला शसभकेँ मशः यज्ञ,यिद, यमुना, युग, याबत, योगी, यद, ु यम िलखबाक चा<strong>ह</strong>ी।५.ए आ य : मैिथलीक वतर्नीमे ए आ य द ुन ू िलखल जाइत अिछ।ाचीन वतर्नी- कएल, जाए, <strong>ह</strong>ोएत, माए, भाए, गाए आिद।नवीन वतर्नी- कयल, जाय, <strong>ह</strong>ोयत, माय, भाय, गाय आिद।सामातया शक शुमे ए मा अबैत अिछ। जेना एि<strong>ह</strong>, एना, एकर, ए<strong>ह</strong>न आिद। एि<strong>ह</strong> शसभक ानपर यि<strong>ह</strong>,यना, यकर, य<strong>ह</strong>न आिदक योग नि<strong>ह</strong> करबाक चा<strong>ह</strong>ी। यिप मैिथलीभाषी थासि<strong>ह</strong>त िकछु जाितमे शक आरोमे“ए”केँ य कि<strong>ह</strong> उारण कएल जाइत अिछ।ए आ “य”क योगक योगक सभर्मे ाची पितक असरण करब उपयु मािन एि<strong>ह</strong> पुकमे ओकरे योगकएल गेल अिछ। िकएक तँ द ुन ूक लेखनमे को स<strong>ह</strong>जता आ द ु<strong>ह</strong>ताक बात नि<strong>ह</strong> अिछ। आ मैिथलीकसव र्साधारणक उारण-श ैली यक अपेक्षा एसँ बेसी िनकट छैक। खास कऽ कएल, <strong>ह</strong>एब आिद कितपय शकेँ कैल,<strong>ह</strong>ैब आिद पमे कत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु िलखल जाएब से<strong>ह</strong>ो “ए”क योगकेँ बेसी समीचीन मािणत करैत अिछ।६.ि<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>ु तथा एकार, ओकार : मैिथलीक ाचीन लेखन-पररामे को बातपर बल दैत काल शक पाछा ँ ि<strong>ह</strong>, <strong>ह</strong>ुलगाओल जाइत छैक। जेना- <strong>ह</strong>ुनकि<strong>ह</strong>, अपन<strong>ह</strong>ु, ओकर<strong>ह</strong> ु, तालि<strong>ह</strong>, चोि<strong>ह</strong>, आन<strong>ह</strong>ु आिद। मुदा आध ु िनक लेखनमे106


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ि<strong>ह</strong>क ानपर एकार एव ं <strong>ह</strong>ुक ानपर ओकारक योग करैत <strong>दे</strong>खल जाइत अिछ। जेना- <strong>ह</strong>ुनके, अप, ताले,चोे, आ आिद।७.ष तथा ख : मैिथली भाषामे अिधका ंशतः षक उारण ख <strong>ह</strong>ोइत अिछ। जेना- ष (खडय), षोडशी(खोडशी), षट्कोण (खटकोण), व ृषेश (व ृखेश), सोष (सोख) आिद।८.िन-लोप : िनिलिखत अवामे शसँ िन-लोप भऽ जाइत अिछ:(क)ियायी य अयमे य वा ए लु भऽ जाइत अिछ। ओि<strong>ह</strong>मेसँ पि<strong>ह</strong> अक उारण दीघ र् भऽ जाइत अिछ।ओकर आगा ँ लोप-स ूचक िच वा <strong>िव</strong>कारी (’ / ऽ) लगाओल जाइछ। जेना-प ूण र् प : पढए (पढय) गेला<strong>ह</strong>, कए (कय) लेल, उठए (उठय) पडतौक।अप ूण र् प : पढ’ गेला<strong>ह</strong>, क’ लेल, उठ’ पडतौक।पढऽ गेला<strong>ह</strong>, कऽ लेल, उठऽ पडतौक।(ख)प ूव र्कािलक कृत आय (आए) यमे य (ए) लु भऽ जाइछ, मुदा लोप-स ूचक <strong>िव</strong>कारी नि<strong>ह</strong> लगाओल जाइछ।जेना-प ूण र् प : खाए (य) गेल, पठाय (ए) <strong>दे</strong>ब, न<strong>ह</strong>ाए (य) अएला<strong>ह</strong>।अप ूण र् प : खा गेल, पठा <strong>दे</strong>ब, न<strong>ह</strong>ा अएला<strong>ह</strong>।(ग)स्ी य इक उारण ियापद, संज्ञा, ओ <strong>िव</strong>शेषण तीन ूमे लु भऽ जाइत अिछ। जेना-प ूण र् प : दोसिर मािलिन चिल गेिल।अप ूण र् प : दोसर मािलन चिल गेल।(घ)वतर्मान कृदक अिम त लु भऽ जाइत अिछ। जेना-प ूण र् प : पढैत अिछ, बजैत अिछ, गबैत अिछ।अप ूण र् प : पढै अिछ, बजै अिछ, गबै अिछ।(ङ)ियापदक अवसान इक, उक, ऐक तथा <strong>ह</strong>ीकमे लु भऽ जाइत अिछ। जेना-प ूण र् प: िछयौक, िछयैक, छ<strong>ह</strong>ीक, छौक, छैक, अिबतैक, <strong>ह</strong>ोइक।अप ूण र् प : िछयौ, िछयै, छ<strong>ह</strong>ी, छौ, छै, अिबतै, <strong>ह</strong>ोइ।(च)ियापदीय य , <strong>ह</strong>ु तथा <strong>ह</strong>कारक लोप भऽ जाइछ। जेना-107


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्प ूण र् प : छि, क<strong>ह</strong>लि, क<strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ, गेल<strong>ह</strong>, नि<strong>ह</strong>।अप ूण र् प : छिन, क<strong>ह</strong>लिन, क<strong>ह</strong>लौ, ँ गेलऽ, नइ, निञ, ।९.िन ानारण : को-को र-िन अपना जग<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>िटकऽ दोसरठाम चिल जाइत अिछ। खास कऽ इआ उक समे ई बात लाग ू <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मैिथलीकरण भऽ गेल शक म वा अमे जँ इ वा उआबए तँ ओकर िन ानािरत भऽ एक अक्षर आगा ँ आिब जाइत अिछ। जेना- शिन (शइन), पािन (पाइन),दािल ( दाइल), मािट (माइट), काछु (काउछ), मासु(माउस) आिद। मुदा तम शसभमे ई िनयम लाग ू नि<strong>ह</strong><strong>ह</strong>ोइत अिछ। जेना- रिकेँ रइ आ सुधा ंशुकेँ सुधाउं स नि<strong>ह</strong> क<strong>ह</strong>ल जा सकैत अिछ।१०.<strong>ह</strong>ल(◌्)क योग : मैिथली भाषामे सामातया <strong>ह</strong>ल (◌्)क आवकता नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। कारण जे शकअमे अ उारण नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइत अिछ। मुदा संृत भाषासँ जि<strong>ह</strong>नाक ति<strong>ह</strong>ना मैिथलीमे आएल (तम) शसभमे<strong>ह</strong>ल योग कएल जाइत अिछ। एि<strong>ह</strong> पोथीमे सामातया सूण र् शकेँ मैिथली भाषासी िनयमअसार<strong>ह</strong>ल<strong>िव</strong><strong>ह</strong>ीन राखल गेल अिछ। मुदा ाकरणसी योजनक लेल अावक ानपर कत<strong>ह</strong>ु-कत<strong>ह</strong>ु <strong>ह</strong>ल <strong>दे</strong>ल गेलअिछ। ुत पोथीमे मिथली लेखनक ाचीन आ नवीन द ुन ू श ैलीक सरल आ समीचीन पक्षसभकेँ समेिटकऽ वण र्-<strong>िव</strong>ास कएल गेल अिछ। ान आ समयमे बचतक सि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>-लेखन तथा तकिनकी दृ िसँ से<strong>ह</strong>ो सरल <strong>ह</strong>ोबऽवलाि<strong>ह</strong>साबसँ वण र्-<strong>िव</strong>ास िमलाओल गेल अिछ। वतर्मान समयमे मैिथली माभाषीपय र्केँ आन भाषाक मामसँ मैिथलीकज्ञान लेबऽ पिडर<strong>ह</strong>ल पिरमे लेखनमे स<strong>ह</strong>जता तथा एकपतापर ान <strong>दे</strong>ल गेल अिछ। तखन मैिथली भाषाकम ूल <strong>िव</strong>शेषतासभ कुित नि<strong>ह</strong> <strong>ह</strong>ोइक, ता<strong>ह</strong>ूिदस लेखक-मल सचेत अिछ। िस भाषाशास्ी डा. रामावतारयादवक क<strong>ह</strong>ब छिन जे सरलताक असानमे ए<strong>ह</strong>न अवा िक<strong>ह</strong>ु आबऽ <strong>दे</strong>बाक चा<strong>ह</strong>ी जे भाषाक <strong>िव</strong>शेषता छा ँ<strong>ह</strong>मेपिड जाए।-(भाषाशास्ी डा. रामावतार यादवकधारणाकेँ प ूण र् पसँ स लऽ िनधािरत)र्2. मैिथली अकादमी, पटना ारा िनधािरत र् मैिथली लेखन-श ैली1. जे श मैिथली-साि<strong>ह</strong>क ाचीन कालसँ आइ धिर जाि<strong>ह</strong> वर्नीमे चिलत अिछ, से सामातः ताि<strong>ह</strong> वर्नीमेिलखल जाय- उदा<strong>ह</strong>रणाथ र्-ाएखनठामजकर,तकरतिनकरअिछअाअखन,अखिन,एखेन,अखनीिठमा,िठना,ठमाजेकर, तेकरितनकर।(वैकिक पेँ ा)108


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ऐछ, अि<strong>ह</strong>, ए।2. िनिलिखत तीन कारक प वैिपकतया अपनाओल जाय:भ गेल, भय गेल वा भए गेल। जा र<strong>ह</strong>ल अिछ,जाय र<strong>ह</strong>ल अिछ, जाए र<strong>ह</strong>ल अिछ। कर’ गेला<strong>ह</strong>, वा करय गेला<strong>ह</strong> वा करए गेला<strong>ह</strong>।3. ाचीन मैिथलीक ‘’ िनक ानमे ‘न’ िलखल जाय सकैत अिछ यथा क<strong>ह</strong>लिन वा क<strong>ह</strong>लि।4. ‘ऐ’ तथा ‘औ’ ततय िलखल जाय जत’ तः ‘अइ’ तथा ‘अउ’ सदृश उारण इ <strong>ह</strong>ो। यथा- <strong>दे</strong>खैत,छलैक, बौआ, छौक इािद।5. मैिथलीक िनिलिखत श एि<strong>ह</strong> पे यु <strong>ह</strong>ोयत:जै<strong>ह</strong>,सै<strong>ह</strong>,इए<strong>ह</strong>,ओऐ<strong>ह</strong>,लै<strong>ह</strong> तथा दै<strong>ह</strong>।6. <strong>ह</strong>्र् इकारा ंत शमे ‘इ’ के लु करब सामातः अा िथक। यथा- ा <strong>दे</strong>िख आब<strong>ह</strong>, मािलिन गेिल (ममामे)।7. तं ‘ए’ वा ‘य’ ाचीन मैिथलीक उरण आिदमे तँ यथावत राखल जाय, िकं तु आधिनक ु योगमेवैकिक पेँ ‘ए’ वा ‘य’ िलखल जाय। यथा:- कयल वा कएल, अयला<strong>ह</strong> वा अएला<strong>ह</strong>, जाय वा जाए इािद।8. उारणमे द ू रक बीच जे ‘य’ िन तः आिब जाइत अिछ तकरा लेखमे ान वैकिक पेँ <strong>दे</strong>ल जाय।यथा- धीआ, अढैआ, <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>, वा धीया, अढैया, िबया<strong>ह</strong>।9. सानािसक तं रक ान यथासंभव ‘ञ’ िलखल जाय वा सानािसक र। यथा:- मैञा, किनञा, िकरतिनञावा मैआ, ँ किनआ, ँ िकरतिनआ ँ।10. कारकक <strong>िव</strong>भिक्क िनिलिखत प ा:-<strong>ह</strong>ाथकेँ , <strong>ह</strong>ाथसँ, <strong>ह</strong>ाथेँ, <strong>ह</strong>ाथक, <strong>ह</strong>ाथमे। ’मे’ मे अार सव र्था ािथक। ‘क’ क वैकिक प ‘केर’ राखल जा सकैत अिछ।11. प ूव र्कािलक ियापदक बाद ‘कय’ वा ‘कए’ अय वैकिक पेँ लगाओल जा सकैत अिछ। यथा:- <strong>दे</strong>िख कयवा <strong>दे</strong>िख कए।12. मा ँग, भा ँग आिदक ानमे माङ, भाङ इािद िलखल जाय।13. अर् ‘न’ ओ अर् ‘म’ क बदला असार नि<strong>ह</strong> िलखल जाय, िकं तु छापाक सु<strong>िव</strong>धाथ र् अर् ‘ङ’ , ‘ञ’, तथा ‘ण’ कबदला अारो िलखल जा सकैत अिछ। यथा:- अ, वा अंक, अल वा अंचल, क वा कं ठ।14. <strong>ह</strong>लंत िच िनयमतः लगाओल जाय, िकं तु <strong>िव</strong>भिक संग अकारा ंत योग कएल जाय। यथा:- ीमान, ् िकं तुीमानक।15. सभ एकल कारक िच शमे सटा क’ िलखल जाय, <strong>ह</strong>टा क’ नि<strong>ह</strong>, संयु <strong>िव</strong>भिक <strong>ह</strong>ेतु फराक िलखल जाय,यथा घर परक।16. अनािसककेँ चिबु ारा कयल जाय। पर ंतु मुणक सु<strong>िव</strong>धाथ र् ि<strong>ह</strong> समान जिटल माा पर अारकयोग चिबुक बदला कयल जा सकैत अिछ। यथा- ि<strong>ह</strong>ँ केर बदला ि<strong>ह</strong>ं।17. प ूण र् <strong>िव</strong>राम पासीसँ ( । ) स ू िचत कयल जाय।18. सम पद सटा क’ िलखल जाय, वा <strong>ह</strong>ाइफेनसँ जोिड क’ , <strong>ह</strong>टा क’ नि<strong>ह</strong>।109


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्19. िलअ तथा िदअ शमे िबकारी (ऽ) नि<strong>ह</strong> लगाओल जाय।20. अंक <strong>दे</strong>वनागरी पमे राखल जाय।21.िकछु िनक लेल नवीन िच बनबाओल जाय। जा' ई नि<strong>ह</strong> बनल अिछ ताबत एि<strong>ह</strong> द ुन ू िनक बदला प ूव र्वत् अय/आय/ अए/ आए/ आओ/ अओ िलखल जाय। आिक ऎ वा ऒ सँ कएल जाय।<strong>ह</strong>./- गो<strong>िव</strong> झा ११/८/७६ ीका ठाकुर ११/८/७६ सुरे झा "सुमन" ११/०८/७६VI DEHA FOR NON-RESI DENT MAI THI LS( Fest i val s of Mithila date-list)8.VI DEHA FOR NON RESI DENTSDATE-LI ST( year - 2009-10)(१४१७ साल)Mar r i age Days:Nov . 2009- 19, 22, 23,27May 2010- 28,30June 2010- 2, 3, 6, 7, 9, 13, 17, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 27, 28,30Jul y 2010- 1, 8, 9,14Upanayana Days: June 2010- 21,22Dvi r agaman Di n:110


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Nov ember 2009- 18, 19, 23, 27,29Dec ember 2009- 2, 4,6Feb 2010- 15, 18, 19, 21, 22, 24,25Mar ch 2010- 1, 4,5Mundan Di n:Nov ember 2009- 18, 19,23Dec ember 2009- 3Jan 2010- 18,22Feb 2010- 3, 15, 25,26Mar ch 2010- 3,5June 2010- 2,21Jul y 2010- 1FESTI VALS OF MITHILAMauna Panchami -12 Jul yMadhushr avani -24 Jul y111


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Nag Panchami -26 JulRaksha Bandhan-5 AugKr i shnast ami -13-14 AugKushiAmavasya- 20 AugustHar t al i ka Teej - 23 AugChaut hChandr a-23 AugKar ma Dharma Ekadashi -31 AugustIndra Pooja Aarambh- 1 Sept emberAnantCat ur dashi - 3 SepPi t r iPaksha begi ns- 5 SepJi moot avahan Vr at a/ Ji t i a-11 SepMat r iNavami - 13 SepVi shwakar ma Pooj a-17SepKal ashst hapan-19 Sep112


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Bel naut i - 24 Sept emberMahast ami - 26 SepMaha Navami - 27 Sept emberVi j aya Dashami - 28 Sept emberKoj agar a- 3 OctDhant er as - 15 OctChat ur dashi -27 OctDi yabat i / Deepaval i / Shyama Pooj a-17 OctAnnakoot a/ Govar dhana Pooj a-18 OctBhr at r i dwi t i ya/ Chi t r agupt a Pooj a-20 OctChhat hi - -24 OctAkshyay Navami - 27 OctDevot t han Ekadashi - 29 OctKar t i k Poor ni ma/ Sama Bi sarj an- 2 NovSomvar iAmavasya Vr at a-16 Nov113


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्Vi vaha Panchami - 21 NovRavi vr at ar ambh-22 NovNavanna Par vana-25 NovNar akni var an chat ur dashi -13 JanMakar a/ Teel a Sankr ant i -14 JanBasant Panchami / Sar aswat i Pooj a- 20 JanMahashi var at r i -12 FebFagua-28 FebHol i -1 MarRam Navami -24 Mar chMesha Sankr ant i -Sat uani -14 Apr i lJur i shi t al -15 Apr i lRavi Br at Ant -25 Apr i lAkshaya Tr i t i ya-16 May114


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्JanakiNavami - 22 MayVatSavi t r i -bar asai t -12 JuneGanga Dashhar a-21 JuneHar iSayan Ekadashi - 21 JulGur u Poor nima-25 Jul१.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिकाक सभटा पुरान अंक ल, ितर<strong>ह</strong> ुता आ <strong>दे</strong>वनागरी पमे Vi deha e j our nal ' s al lissues in Braille Tirhuta and Devanagar i ver si onsol d२.मैिथली पोथी डाउनलोड Mai t hi l i३.मैिथली ऑिडयो संकलन Mai t hi l i४.मैिथली वीिडयोक संकलन MaithiliBooks Downl oad,Audi o Downl oads,Videos५.िमिथला िचकला/ आधिनक ु िचकला आ िच Mi thila Painting/Moder n Ar t and Phot os"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"क एि<strong>ह</strong> सभ स<strong>ह</strong>योगी िलंकपर से<strong>ह</strong>ो एक बेर जाऊ।६.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली िज :ht t p:// vi dehaqui z. bl ogspot . com/७.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली जालव ृ एीगेटर :ht t p:// vi deha-aggr egat or . bl ogspot . com/८.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> मैिथली साि<strong>ह</strong> अंजीमे अन ू िदत :115


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ht t p:// madhubani -ar t . bl ogspot . com/९.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क प ूव र्-प "भालसिरक गाछ" :ht t p:// gaj endr at hakur . bl ogspot . com/१०.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> इ ंडे :ht t p:// vi deha123. bl ogspot . com/११.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> फाइल :ht t p:// vi deha123. wor dpr ess. com/१२. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> : पि<strong>ह</strong>ल ितर<strong>ह</strong>ुता (िमिथला◌़क्षर) जालव ृ (ब्ल◌ॉग)ht t p:// vi deha-sadeha. bl ogspot . com/१३. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:ल: मैिथली लमे: पि<strong>ह</strong>ल बेर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ाराht t p:// vi deha-br ai l l e. bl ogspot . com/१४.V I DEHA " I ST MAI THI L I FORTNI GHTL YEJ OURNAL ARCHI VEht t p:// vi deha-ar chi ve. bl ogspot . com/१५. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का मै िथ ली पो थी कआ का र् इ वht t p:// vi deha-pot hi . bl ogspot . com/१६. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का ऑ िड यो आ का र् इ वht t p:// vi deha-audi o. bl ogspot . com/116


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्१७. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का वी िड यो आ का र् इ वht t p:// vi deha-vi deo. bl ogspot . com/१८. ' <strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> ' थ म मै िथ ली पा िक्ष क ई प ि का िम िथ ला िच क ला ,आ ध ु िन क क ला आ िच क लाht t p:// vi deha-pai nt i ngs-phot os. bl ogspot . com/१९. मैिथल आर िमिथला (मैिथलीक सभसँ लोकिय जालव ृ)ht t p:// mai t hi l aur mi t hi l a. bl ogspot . com/२०.ुित काशनhttp:// wwwshruti . -publ i cat i on. com/२१.ht t p:// gr oups. googl e. comgr / oup/vi deha२२.ht t p:// gr oups. yahoo. comgr / oup/ VI DEHA /२३.गजे ठाकुर इ डेht t p:// gaj endr at hakur 123. bl ogspot . com२४.<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> रेिडयो:मैिथली कथा-क<strong>िव</strong>ता आिदक पि<strong>ह</strong>ल पोडकासाइटht t p:// vi deha123r adi o. wor dpr ess. com/२५. ना भुटकाht t p:// mangan-khabas. bl ogspot . com/म<strong>ह</strong>त्प ूण र् स ूचना:(१) '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ारा धारावाि<strong>ह</strong>क पे ई-कािशत कएल गेल गजे ठाकुरक िनब-ब-समीक्षा,<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे संप ूण र् ई-काशनक बाद िंट फ◌ॉम र्मे। कुम ्–अम र्नक ख-१ सँ ७ Combi ned I SBNNo. 978-81-907729-7-6 <strong>िव</strong>वरण एि<strong>ह</strong> प ृपर नीचा ँमे आ काशकक साइट http:// wwwshruti . -publ i cat i on. com/ पर ।म<strong>ह</strong>त्प ूण र् स ूचना (२):स ूचना: <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मैिथली-अंजी आ अंजी मैिथली कोष (इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल बेर सच र्-िडनरी) एम.एस. एस.ू.एल. सव र्र आधािरत -Based on ms-sql ser ver Maithili-Engl i sh andEnglish-Mai t hi l i Di ct i onar y. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क भाषापाक- रचनालेखन ंभमे।कुम ् अम र्नक- गजे ठाकुर117


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्गजे ठाकुरक िनब-ब-समीक्षा, उपास (स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपडपर), कथा-ग (गगु), नाटक(संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन) आ बालम ंडली-िकशोरजगत <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे संप ूण र् ई-काशनकबाद िंट फ◌ॉम र्मे। कुम ्–अम र्नक, ख-१ सँ ७I st edi t i on 2009 of Gaj endr a Thakur ’s KuruKshetram-Antarmanak (Vol. I to VII)- essaypaper-criticism,novel, poems, story, play, epics and Children-grown-ups liter at ur e i n si ngl ebi ndi ng:Language:Mai t hi l i६९२ प ृ : म ू भा. . 100/-( f or i ndi vi dual buyer s i nsi de i ndi a)( add cour i er char ges Rs . 50/-per copy f or Del hi / NCR and Rs . 100/- per copy f orout si de Del hi )For Li br ar i es and over seas buyer s $ 40 US ( i ncl udi ng post age)The book i s AVAI LABLE FOR PDF DOWNLOAD ATht t ps:// si t es. googl e. coma / / vi deha. comvi / deha/ht t p:// vi deha123. wor dpr ess. com/Details for purchase available at print-ver si on publ i sher s's si t ewebs i t e: http:// wwwshruti . -publicationcom . /or you may wr i t e t oe-mai l : shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on.com<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> : १ : ितर<strong>ह</strong> ुता : <strong>दे</strong>वनागरी"<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क २५म अंक १ जनवरी २००९, िंट संरण :<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>-ई-पिकाक पि<strong>ह</strong>ल २५ अंकक चुनल रचनासििलत।<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: थम मैिथली पािक्षक ई-पिका http:// wwwvidehacoin. . . /118


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: वष:2, र् मास:13, अंक:25 (<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१)सादक: गजे ठाकुर; स<strong>ह</strong>ायक-सादक: ीमती रि रेखा िसाDet ai l s f or pur chase avai l abl e at pr i nt -ver si on publ i sher s's si t ehttp:// wwwshruti . -publ i cat i on. com or you may wr i t e t oshr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on.comुित काशनसँ१.बत-िबगडैत (कथा-गसं<strong>ह</strong>)-सुभाषच यादवम ू:भा..१००/-२.कुम ्–अम र्नक(लेखकक िछिडआयल प,उपास, ग-कथा, नाटक-एकाी, बालाना ं कृते, म<strong>ह</strong>ाका,शोध-िनब आिदक समसंकलनख-१ ब-िनब-समालोचनाख-२ उपास-(स<strong>ह</strong>बाढ◌़िन)ख-३ प-सं<strong>ह</strong>-(स<strong>ह</strong>स्ाीकचौपड◌़पर)ख-४ कथा-ग सं<strong>ह</strong> (गगु)ख-५ नाटक-(संकष र्ण)ख-६ म<strong>ह</strong>ाका- (१. ा<strong>ह</strong>आ २. असाित मन )ख-७ बालम ंडली िकशोर-जगत)- गजे ठाकुर म ूभा..१००/-(सामा) आ $४०<strong>िव</strong><strong>दे</strong>श आ पुकालय <strong>ह</strong>ेतु।३. एी: मा <strong>िव</strong>श- डा.उदय नारायण िसं<strong>ह</strong>“निचकेता”िंट प <strong>ह</strong>ाडर्बाउड(म ू भा..१२५/- US$डालर ४०) आ पेपरबैक(भा.. ७५/- US$ २५/-)४/५. <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१: <strong>दे</strong>वनागरीआ िमिथला◌़क्षरस ंरण:Ti r hut a : 244pages ( A4 bi gmagazi ne si ze)<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>: 1: ितर<strong>ह</strong>ुता : म ूभा..200/-Devanagar i 244 pages<strong>िव</strong>भारानीक द ूटा नाटक (भाग रौ आ बलचा).१००/-US $ 25 [ I st Paper back Edi t i on 2009 I SBNNO978 . -93-80538-01-3]मैिथली िचकथा- ीित ठाकुर .१००/-US$ 80 [ I s tEdi t i on 2009 I SBN NO978 . -93-80538-13-6]मैिथली िचकथा-नीतू कुमारी .१००/-US$ 80 [ I s tEdi t i on 2009 I SBN NO978 . -93-80538-14-3]नताशा (मैिथली िच श ंखला)- ृ <strong>दे</strong>वा ंशु व .१५०/-US $ 60 [ I st Edi t i on 2009 I SBN NO978 . -93-80538-04-4]<strong>ह</strong>म पुछैत छी- (क<strong>िव</strong>ता सं<strong>ह</strong>)- <strong>िव</strong>नीत उल .१६०/-US $ 25 [ I st Edi t i on 2009 I SBN NO978 . -93-80538-05-1]अिच र्स ्- (क<strong>िव</strong>ता/<strong>ह</strong>ाइकू सं<strong>ह</strong>)- ोित सुनीत चौधरी.१५०/- US $ 25 [ I st Edi t i on 2009 I SBNNO978 . -93-80538-06-8]मौलाइल गाछक फूल-(उपास)- जगदीश साद म ंडल.२५०/- US $ 40 [ I st Edi t i on 2009 I SBNNO978 . -93-80538-02-0]िमिथलाक बेटी-(नाटक)- जगदीश साद म ंडल .१६०/-US $ 25 [ I st Edi t i on 2009 I SBN NO978 . -93-80538-03-7]<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:२ (मैिथली ब-िनब-समालोचना २००९-१०)सादक- गजे ठाकुर, स<strong>ह</strong>ायक सादक- रिरेखािसा आ उमेश म ंडल, भाषा सादन- नागे कुमारझा आ पीकार <strong>िव</strong>ान झा .१००/- US$25[ Edi t i on 2010 I SBN NO978 . -93-80538-09-9]<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:३ (मैिथली प २००९-१०) सादक- गजेठाकुर, स<strong>ह</strong>ायक सादक- रिरेखा िसा आ उमेश119


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्( A4 bi g magazi nesi ze)<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>: स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>: 1: :<strong>दे</strong>वनागरी : म ू भा. .100/-६. गामक िजनगी (कथास ं<strong>ह</strong>)- जगदीश साद म ंडल):म ू भा.. १५०/- (सामा),$२०/- पुकालय आ <strong>िव</strong><strong>दे</strong>श<strong>ह</strong>ेतु)७/८/९.a.मैिथली-अंजी शकोश; b.अंजी-मैिथली शकोश आ c.जीम मैिपंग४५० ए.डी. सँ २००९ ए.डी.-िमिथलाक पी ब-सादन-लेखन-गजे ठाकुर, नागेकुमार झा एव ं पीकार<strong>िव</strong>ान झाPS . . Mai t hi l i -Engl i shDi c t i onar y Vol . I &II ; English-Mai t hi l i Di ct i onar yVol . I ( Pr i ce Rs . 500/-per vol ume and $ 160f or over seas buyer s)and Genome Mappi ng450AD-2009 AD-Mi thilak PanjiPr abandh ( Pr i ceRs . 5000/- and $ 1600f or over seas buyer s.TI RHUTA MANUSCRI PTIMAGE DVD AVAI LABLESEPARATELY FORRS . 1000/-US$320)havecur r ent l y been madeavai l abl e f or sal e.१०.स<strong>ह</strong>बाढिन (मैिथलीक पि<strong>ह</strong>लल पुक)-I SBN: 978-93-80538-00-6 Pri ceRs . 100/-(fori ndi vi dual buyer s)US $ 40 ( Li br ar y/Institution- India& abr oad)११.नताशा- मैिथलीक पि<strong>ह</strong>लम ंडल, भाषा सादन- नागे कुमार झा आ पीकार<strong>िव</strong>ान झा .१००/- US$ 25 [ Edition 2010I SBN NO978 . -93-80538-08-2]<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:४ (मैिथली कथा २००९-१०) सादक- गजेठाकुर, स<strong>ह</strong>ायक सादक- रिरेखा िसा आ उमेशम ंडल, भाषा सादन- नागे कुमार झा आ पीकार<strong>िव</strong>ान झा .१००/- US$ 25 [ Edition 2010I SBN NO978 . -93-80538-07-5]( add cour i er char ges Rs . 20/-per copyf or Del hi / NCR and Rs . 40/- per copy f orout si de Del hi )COMINGSOON:I .गजे ठाकुरक शी का रचना सभ:-१.कुम ् अम र्नक सात खक बाद गजे ठाकुरककुम ् अम र्नक-२ख-८(ब-िनब-समालोचना-२) क संग२.स<strong>ह</strong>बाढिन क बाद गजे ठाकुरक दोसर उपासस◌॒<strong>ह</strong>◌॑ शीषा र्◌॒३.स<strong>ह</strong>ाीक चौपडपर क बाद गजे ठाकुरक दोसरप-सं<strong>ह</strong>स◌॑<strong>ह</strong>िजत्४.ग गु क बाद गजे ठाकुरक दोसर कथा-गसं<strong>ह</strong>शशास्म ्५.संकष र्ण क बाद गजे ठाकुरक दोसर नाटकउामुख६. ा<strong>ह</strong> आ असाित मन क बाद गजे ठाकुरकतेसर गीत-बनाराश ं◌॒सी७. ना-भुटका आ िकशोरक लेल गजे ठाकुरकतीनटा नाटकजलोदीप८.ना-भुटका आ िकशोरक लेल गजे ठाकुरक पसं<strong>ह</strong>बाङक बङौरा९.ना-भुटका आ िकशोरक लेल गजे ठाकुरकिखा-िप<strong>ह</strong>ानी सं<strong>ह</strong>अक्षरमुिकाII.जगदीश साद म ंडल-120


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िच ृ ंखला- <strong>दे</strong>वा ंशु व१२.मैिथली-अंजी वैज्ञािनकशकोष आ साव र्भौिमक कोष--गजे ठाकुर Pr i ceRs . 1000/-(fori ndi vi dual buyer s)US$ 400 ( Library/Institution- India& abr oad)13.Moder n Engl i shMai t hi l i Di ct i onar y-Gaj endr a Thakur -Pr i ce Rs . 1000/-(fori ndi vi dual buyer s)US$ 400 ( Li br ary/Institution- India& abr oad)नव मैिथली पोथी सभकुम ्–अम र्नक(पेपरबैक) ख-१ ब-िनब-समालोचना- गजेठाकुर .५०/-US$ 20 [ I s tPaper back Edi t i on2009 I SBN NO978 . -93-80538-15-0]कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-२ उपास-(स<strong>ह</strong>बाढ◌़िन)- गजेठाकुर.५०/-US$ 20 [ I s tPaper back Edi t i on2009 I SBN NO978 . -93-80538-16-7]कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-३ प-सं<strong>ह</strong>-(स<strong>ह</strong>स्ाीकचौपड◌़पर)- गजेठाकुर.५०/-US$ 20 [ I s tPaper back Edi t i on2009 I SBN NO978 . -93-80538-17-4]कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-४ कथा-गसं<strong>ह</strong> (ग गु)- गजेकथा-सं<strong>ह</strong>- गामक िजनगीनाटक- िमिथलाक बेटीउपास- मौलाइल गाछक फूल, जीवन संघष, र् जीवनमरण, उान-पतन, िजनगीक जीतIII.िमिथलाक संार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार गीत आ गीतनाद -संकलन उमेश म ंडल- आइ धिर कािशत िमिथलाकसंार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार आ गीत नाद िमिथलाक नि<strong>ह</strong> वरनमैिथल ाणक आ कण र् कायक संार/ <strong>िव</strong>िध-व<strong>ह</strong>ार आगीत नाद छल। पि<strong>ह</strong>ल बेर जनमानसक िमिथला लोकगीत ुत भय र<strong>ह</strong>ल अिछ।IV.पंच<strong>दे</strong>वोपासना-भूिम िमिथला- मौनV.मैिथली भाषा-साि<strong>ह</strong> (२०म शताी)- मश ंकर िसं<strong>ह</strong>VI .गुंजन जीक राधा (ग-प-जब ुली िमित)- गंगेशगुंजनVI I .िमिथलाक जन साि<strong>ह</strong>- अवािदका ीमती रेवती िम(Mai t hi l i Tr ansl at i on of Lat eJayakant a Mishra’s Introduction to FolkLiterature of Mithi l a Vol . I & I I )VI I I . गीर्य ोफेसर राधाकृ चौधरी-िमिथलाक इित<strong>ह</strong>ास, शारािधा, Asurvey ofMai t hi l i Li t er at ur e[ Af t er r ecei vi ng r epor t s andconf i r ming it ( proof may be seen atht t p:// wwwbox . . net / shar ed/ 75xgdy37dr )that Mr . Pankaj Par ashar copi edverbatimthe article Technopoliticsby Dougl as Kel l ner ( emai l :kel l ner @ gsei s. ucl a. edu)and got i tpubl i shed i n Hi ndi Magazi ne Pahal( emai l : edi t or . pahal @ gmai l . com,edpahal j bp@ yahoo. co.i n andi nf o@ deshkaal .com websi t e:wwwdeshkaal . . com) i n hi s own name.Theaut hor was al so i nvol ved i nbl ackmailing using different ISPaddr esses and di f f er ent emai laddr esses.I n t he l i ght of above weher eby ban t he book " Vi l ambi t Kai k Yugme Ni badha" by Mr . Pankaj Par ashar andar e wi t hdr awi ng t he book andbl ackl i st i ng t he aut hor wi t himmedi at e ef f ect .]Det ai l s of post age char ges avai l ai bl eon ht t p:// wwwshr . ut i -publ i cat i on. com/121


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्ठाकुर.५०/-US$ 20 [ I s tPaper back Edi t i on2009 I SBN NO978 . -93-80538-18-1]कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-५ नाटक-(संकष र्ण)- गजेठाकुर.५०/-US$ 20 [ I s tPaper back Edi t i on2009 I SBN NO978 . -93-80538-19-8]FOR SUPPLY OF BOOKS I N ASSAM , BI HAR,WEST BENGAL, JHARKHAND ( I NDI A)ANDNEPALCONTACT OUR DI STRI BUTORS:PALLAVI DI STRI BUTORS , C/ o Dr . UMESHMANDAL , TULSI BHAWAN,DEEPAKCHI TRALAYA MARG ( CI NEMA ROAD),WARD NO6 . , NI RMALI , DI STRI CT - SUPAUL -PI N-847452( BI HARI , NDI A)ph. 09931654742 e-mai l :shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on. com (<strong>िव</strong>ज्ञापन)कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-६ म<strong>ह</strong>ाका-(१. ा<strong>ह</strong> आ २. असाितमन )- गजे ठाकुर.५०/-US $ 20 [ I st Paper backEdi t i on 2009 I SBNNO978 . -93-80538-20-4]कुम ्–अम र्नक(पेपरबैक)ख-७ बालम ंडलीिकशोर-जगत)- गजेठाकुर म ू .५०/-US$20[ I st Paper backEdi t i on 2009 I SBNNO978 . -93-80538-21-1](काया र्लय योग लेल)122


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:१ (ितर<strong>ह</strong>ुता/ <strong>दे</strong>वनागरी)क अपार सफलताक बाद <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>:२ आ आगा ँक अंक लेल वािष र्क/ <strong>िव</strong>ािष र्क/<strong>िव</strong>ािष र्क/ पंचवािष र्क/ आजीवन सद्ता अिभयान।ओि<strong>ह</strong> बख र्मे कािशत <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क सभ अंक/ पुिका पठाओल जाएत।नीचा ँक फ◌ॉम र् भ:-<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>दे</strong>वनागरी/ वा ितर<strong>ह</strong>ुताक सदता चा<strong>ह</strong>ी: <strong>दे</strong>वनागरी/ ितर<strong>ह</strong>ुतासदता चा<strong>ह</strong>ी: ा<strong>ह</strong>क बन ू (कूिरयर/ रिजडर् डाक खच र् सि<strong>ह</strong>त):-एक बख(२०१०ई.)::I र् NDIA.२००/-NEPAL-( INR 600), Abr oad-( US$25)द ू बख(२०१०-११ र् ई.):: INDIA .३५०/- NEPAL- ( INR 1050), Abr oad-( US$50)तीन बख(२०१०-१२ र् ई.)::I NDIA .५००/- NEPAL- ( INR 1500), Abr oad-( US$75)पा ँच बख(२०१०-१३ र् ई.)::७५०/- NEPAL- ( INR 2250), Abr oad-( US$125)आजीवन(२००९ आ ओि<strong>ह</strong>सँ आगा ँक अंक)::.५०००/- NEPAL- ( INR 15000), Abr oad-( US$750)<strong>ह</strong>मर नाम:<strong>ह</strong>मर पता:<strong>ह</strong>मर ई-मेल:<strong>ह</strong>मर फोन/मोबाइल नं.:<strong>ह</strong>म Cas h/ MO / DD / Cheque i n f avour of AJAY ARTS payabl e at DELHI दऽ र<strong>ह</strong>ल छी।वा <strong>ह</strong>म रािश Account No.21360200000457 Account hol der (di st r i but or )' s name:Aj ayAr t s , Del hi ,Bank: Bank of Bar oda, Badl i br anch, Del hi क खातामे पठा र<strong>ह</strong>ल छी।अपन फ◌ॉम र् एि<strong>ह</strong> पतापर पठाऊ:- shr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on.comAJAY ARTS, 4393/4A, I st Fl oor , Ansar i Road, DARYAGANJ , Del hi -110002 Ph.011-23288341,09968170107, e-mai l :, Websi t e: ht t p:// www. s hr ut i -publ i cat i on.com(ा<strong>ह</strong>कक <strong>ह</strong>ाक्षर)२. सं<strong>दे</strong>श-[ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिका, <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> िमिथलाक्षर आ <strong>दे</strong>वनागरी आ गजे ठाकुरक सात खक- िनब-ब-समीक्षा,उपास(स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपडपर), कथा-ग (ग गु), नाटक (संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन)आ बाल-म ंडली-िकशोर जगत- सं<strong>ह</strong> कुम ् अंतम र्नक मा<strong>दे</strong>ँ। ]१.ी गो<strong>िव</strong> झा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>केँ तर ंगजालपर उतािर <strong>िव</strong>भिरमे माभाषा मैिथलीक ल<strong>ह</strong>िर जगाओल, खेद जे अपकएि<strong>ह</strong> म<strong>ह</strong>ािभयानमे <strong>ह</strong>म एखन धिर संग नि<strong>ह</strong> दए सकल<strong>ह</strong>ु ँ। सुत छी अपकेँ सुझाओ आ रचनाक आलोचना ियलगैत अिछ तेँ िकछु िलखक मोन भेल। <strong>ह</strong>मर स<strong>ह</strong>ायता आ स<strong>ह</strong>योग अपकेँ सदा उपल र<strong>ह</strong>त।२.ी रमान रे- मैिथलीमे ई-पिका पािक्षक पेँ चला कऽ जे अपन माभाषाक चार कऽ र<strong>ह</strong>ल छी, सेधवाद । आगा ँ अपक सम मैिथलीक काय र्क <strong>ह</strong>ेतु <strong>ह</strong>म दयसँ शुभकामना दऽ र<strong>ह</strong>ल छी।123


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्३.ी <strong>िव</strong>ानाथ झा "<strong>िव</strong>िदत"- संचार आ ौोिगकीक एि<strong>ह</strong> ितधीर् ोबल युगमे अपन मि<strong>ह</strong>मामय "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"केँ अपना<strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे कट <strong>दे</strong>िख जतबा सता आ संतोष भेल, तकरा को उपल "मीटर"सँ नि<strong>ह</strong> नापल जा सकैछ?..एकर ऐित<strong>ह</strong>ािसक म ूा ंकन आ सा ंृितक ितफलन एि<strong>ह</strong> शताीक अंत धिर लोकक नजिरमे आय र्जनक पसँकट <strong>ह</strong>ैत।४. ो. उदय नारायण िसं<strong>ह</strong> "निचकेता"- जे काज अ<strong>ह</strong>ा ँ कए र<strong>ह</strong>ल छी तकर चरचा एक िदन मैिथली भाषाकइित<strong>ह</strong>ासमे <strong>ह</strong>ोएत। आन भए र<strong>ह</strong>ल अिछ, ई जािन कए जे एतेक गोट मैिथल "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ई जन र्लकेँ पिढ र<strong>ह</strong>लछिथ।...<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क चालीसम अंक पुरबाक लेल अिभनन।५. डा. गंगेश गुंजन- एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>-कम र्मे लािग र<strong>ह</strong>ल अ<strong>ह</strong>ा ँक सेदनशील मन, मैिथलीक ित समिप र्त मे<strong>ह</strong>नितकअम ृत र ंग, इित<strong>ह</strong>ास मे एक टा <strong>िव</strong>िश फराक अाय आर ंभ करत, <strong>ह</strong>मरा <strong>िव</strong>ास अिछ। अशेष शुभकामना आबधाइक स, से<strong>ह</strong>...अ<strong>ह</strong>ा ँक पोथी कुम ् अंतम र्नक थम दृया ब<strong>ह</strong>ुत भ तथा उपयोगी ब ुझाइछ। मैिथलीमेतँ अपना पक ायः ई पि<strong>ह</strong>ले ए<strong>ह</strong>न भ अवतारक पोथी िथक। <strong>ह</strong>ष र्प ूण र् <strong>ह</strong>मर <strong>ह</strong>ािद र्क बधाई ीकार करी।६. ी रामाय झा "रामर ंग"(आब गीर्य)- "अपना" िमिथलासँ संबिधत...<strong>िव</strong>षय ंवुसँ अवगत भेल<strong>ह</strong>ु ँ।...शेष सभकुशल अिछ।७. ी जे िपाठी- साि<strong>ह</strong> अकादमी- इ ंटरट पर थम मैिथली पािक्षक पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" केर लेल बधाई आशुभकामना ीकार क।८. ी फुकुमार िसं<strong>ह</strong> "मौन"- थम मैिथली पािक्षक पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क काशनक समाचार जािन कक चिकतमुदा बेसी आािदत भेल<strong>ह</strong>ु ँ। कालचकेँ पकिड जाि<strong>ह</strong> द ूरदृ िक पिरचय <strong>दे</strong>ल<strong>ह</strong>ु ँ, ओि<strong>ह</strong> लेल <strong>ह</strong>मर म ंगलकामना।९.डा. िशवसाद यादव- ई जािन अपार <strong>ह</strong>ष र् भए र<strong>ह</strong>ल अिछ, जे नव स ूचना-ािक मे मैिथली पकािरताकेँवेश िदअएबाक सा<strong>ह</strong>िसक कदम उठाओल अिछ। पकािरतामे एि<strong>ह</strong> कारक नव योगक <strong>ह</strong>म ागत करैत छी,संगि<strong>ह</strong> "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"क सफलताक शुभकामना।१०. ी आाचरण झा- को प-पिकाक काशन- ता<strong>ह</strong>ूमे मैिथली पिकाक काशनमे के कतेक स<strong>ह</strong>योगकरता<strong>ह</strong>- ई तऽ भ<strong>िव</strong> क<strong>ह</strong>त। ई <strong>ह</strong>मर ८८ वष र्मे ७५ वष र्क अभव र<strong>ह</strong>ल। एतेक पैघ म<strong>ह</strong>ान यज्ञमे <strong>ह</strong>मराप ूण र् आ<strong>ह</strong>ुित ा <strong>ह</strong>ोयत- यावत ठीक-ठाक छी/ र<strong>ह</strong>ब।११. ी <strong>िव</strong>जय ठाकुर- िमिशगन <strong>िव</strong><strong>िव</strong>ालय- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" पिकाक अंक <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ, सूण र् टीम बधाईक पा अिछ।पिकाक म ंगल भ<strong>िव</strong> <strong>ह</strong>ेतु <strong>ह</strong>मर शुभकामना ीकार कएल जाओ।१२. ी सुभाषच यादव- ई-पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" क बारेमे जािन सता भेल। ’<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’ िनरर प<strong>िव</strong>त-पुित<strong>ह</strong>ो आ चतुिद र्क अपन सुगंध पसारय से कामना अिछ।१३. ी मैिथलीपु दीप- ई-पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" केर सफलताक भगवतीसँ कामना। <strong>ह</strong>मर प ूण र् स<strong>ह</strong>योग र<strong>ह</strong>त।१४. डा. ी भीमनाथ झा- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" इटरट पर अिछ तेँ "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" नाम उिचत आर कतेक पेँ एकर <strong>िव</strong>वरणभए सकैत अिछ। आइ-काि मोनमे उेग र<strong>ह</strong>ैत अिछ, मुदा शी प ूण र् स<strong>ह</strong>योग <strong>दे</strong>ब।कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>िखअित सता भेल। मैिथलीक लेल ई घटना छी।१५. ी रामभरोस कापिड "मर"- जनकपुरधाम- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ऑनलाइन <strong>दे</strong>िख र<strong>ह</strong>ल छी। मैिथलीकेँ अराष्ीयर्जगतमे प<strong>ह</strong>ु ँचेल<strong>ह</strong>ँ ु तकरा लेल <strong>ह</strong>ािद र्क बधाई। िमिथला र सभक संकलन अप ूव र्। पालोक स<strong>ह</strong>योग भेटत, से<strong>िव</strong>ास करी।१६. ी राजनन लालदास- "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" ई-पिकाक मामसँ बड नीक काज कए र<strong>ह</strong>ल छी, नाितक अि<strong>ह</strong>ठाम <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ।एकर वािष र्क अ ंक जखन िंट िनकालब तँ <strong>ह</strong>मरा पठायब। कलकामे ब<strong>ह</strong>ुत गोटेकेँ <strong>ह</strong>म साइटक पता िलखाए <strong>दे</strong>124


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्िछयि। मोन तँ <strong>ह</strong>ोइत अिछ जे िदी आिब कए आशीवा र्द दैत<strong>ह</strong>ु ँ, मुदा उमर आब बेशी भए गेल। शुभकामना<strong>दे</strong>श-<strong>िव</strong><strong>दे</strong>शक मैिथलकेँ जोडबाक लेल।.. उृ काशन कुम ् अंतम र्नक लेल बधाइ। अुत काज कएलअिछ, नीक ुित अिछ सात खमे। मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँक सेवा आ से िनःाथ र् तखन ब ूझल जाइत जँ अ<strong>ह</strong>ा ँ ाराकािशत पोथी सभपर दाम िलखल नि<strong>ह</strong> रि<strong>ह</strong>तैक। ओि<strong>ह</strong>ना सभकेँ <strong>िव</strong>लि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ल जइतैक। (ीकरण- ीमान,्अ<strong>ह</strong>ा ँक स ूचनाथ र् <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ारा ई-कािशत कएल सभटा सामी आका र्इवमेht t ps:// si t es. googl e. coma / / vi deha. comvi / deha-pot hi / पर िबना म ूक डाउनलोड लेल उपल छैआ भ<strong>िव</strong>मे से<strong>ह</strong>ो र<strong>ह</strong>तैक। एि<strong>ह</strong> आका र्इवकेँ जे िकयो काशक अमित लऽ कऽ िंट पमे कािशत कएछिथ आ तकर ओ दाम रख छिथ ताि<strong>ह</strong>पर <strong>ह</strong>मर को िनय ंण नि<strong>ह</strong> अिछ।- गजे ठाकुर)... अ<strong>ह</strong>ा ँक ितअशेष शुभकामनाक संग।१७. डा. मश ंकर िसं<strong>ह</strong>- अ<strong>ह</strong>ा ँ मैिथलीमे इ ंटरटपर पि<strong>ह</strong>ल पिका "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>" कािशत कए अपन अुतमाभाषारागक पिरचय <strong>दे</strong>ल अिछ, अ<strong>ह</strong>ा ँक िनःाथ र् माभाषारागसँ िरत छी, एकर िनिम जे <strong>ह</strong>मर सेवाकयोजन <strong>ह</strong>ो, तँ सिचत ू करी। इ ंटरटपर आोपा ंत पिका <strong>दे</strong>खल, मन फुित भऽ गेल।१८.ीमती शेफािलका वमा र्- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> ई-पिका <strong>दे</strong>िख मोन उाससँ भिर गेल। <strong>िव</strong>ज्ञान कतेक गित कऽ र<strong>ह</strong>लअिछ...अ<strong>ह</strong>ा ँ सभ अन आकाशकेँ भेिद िदयौ, सम <strong>िव</strong>ारक र<strong>ह</strong>केँ तार-तार कऽ िदयौक...। अपक अुतपुक कुम ् अंतम र्नक <strong>िव</strong>षयवुक दृ िसँ गागरमे सागर अिछ। बधाई।१९.ी <strong>ह</strong>ेतुकर झा, पटना-जाि<strong>ह</strong> समप र्ण भावसँ अप िमिथला-मैिथलीक सेवामे तर छी से ु अिछ। <strong>दे</strong>शकराजधानीसँ भय र<strong>ह</strong>ल मैिथलीक श ंखनाद िमिथलाक गाम-गाममे मैिथली चेतनाक <strong>िव</strong>कास अव करत।२०. ी योगान झा, किबलपुर, ल<strong>ह</strong>ेिरयासराय- कुम ् अंतम र्नक पोथीकेँ िनकटसँ <strong>दे</strong>खबाक अवसर भेटल अिछआ मैिथली जगतक एकटा उट ओ समसामियक दृ िस <strong>ह</strong>ाक्षरक कलमब पिरचयसँ आािदत छी। "<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>"क<strong>दे</strong>वनागरी सँरण पटनामे . 80/- मे उपल भऽ सकल जे <strong>िव</strong>िभ लेखक लोकिनक छायािच, पिरचय पक ओरचनावलीक सक काशनसँ ऐित<strong>ह</strong>ािसक क<strong>ह</strong>ल जा सकैछ।२१. ी िकशोरीका िम- कोलकाता- जय मैिथली, <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे ब<strong>ह</strong>ुत रास क<strong>िव</strong>ता, कथा, िरपोट र् आिदक सिच सं<strong>ह</strong><strong>दे</strong>िख आ आर अिधक सता िमिथलाक्षर <strong>दे</strong>िख- बधाई ीकार कएल जाओ।२२.ी जीवका- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क मुित अंक पढल- अुत मे<strong>ह</strong>नित। चाबस-चाबस। िकछु समालोचना मरखा<strong>ह</strong>..मुदास।२३. ी भालच झा- अपक कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>िख ब ुझाएल जेना <strong>ह</strong>म अप छपल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ। एकर<strong>िव</strong>शालकाय आकृित अपक सव र्समावेशताक पिरचायक अिछ। अपक रचना सामर्मे उरोर वि ृ <strong>ह</strong>ो, एि<strong>ह</strong>शुभकामनाक संग <strong>ह</strong>ािद र्क बधाई।२४.ीमती डा नीता झा- अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ। ोितरीर शावली, कृिष मत् शावली आ सीतबस आ सभ कथा, क<strong>िव</strong>ता, उपास, बाल-िकशोर साि<strong>ह</strong> सभ उम छल। मैिथलीक उरोर <strong>िव</strong>कासक लदृ िगोचर <strong>ह</strong>ोइत अिछ।२५.ी मायान िम- कुम ् अंतम र्नक मे <strong>ह</strong>मर उपास स्ीधनक जे <strong>िव</strong>रोध कएल गेल अिछ तकर <strong>ह</strong>म<strong>िव</strong>रोध करैत छी।... कुम ् अंतम र्नक पोथीक लेल शुभकामना।(ीमान ् समालोचनाकेँ <strong>िव</strong>रोधक पमे नि<strong>ह</strong> लेलजाए।-गजे ठाकुर)२६.ी म<strong>ह</strong>े <strong>ह</strong>जारी- सादक ीिमिथला- कुम ् अंतम र्नक पिढ मोन <strong>ह</strong>िष र्त भऽ गेल..एखन प ूरा पढयमेब<strong>ह</strong>ुत समय लागत, मुदा जतेक पढल<strong>ह</strong>ु ँ से आािदत कएलक।२७.ी केदारनाथ चौधरी- कुम ् अंतम र्नक अुत लागल, मैिथली साि<strong>ह</strong> लेल ई पोथी एकटा ितमान बनत।125


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्२८.ी सान पाठक- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>म िनयिमत पाठक छी। ओकर पक श ंसक छल<strong>ह</strong>ु ँ। एर अ<strong>ह</strong>ा ँक िलखल -कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>खल<strong>ह</strong>ु ँ। मोन आािदत भऽ उठल। को रचना तरा-उपरी।२९.ीमती रमा झा-सादक िमिथला दप र्ण। कुम ् अंतम र्नक िंट फ◌ॉम र् पिढ आ एकर गुणवा <strong>दे</strong>िख मोनस भऽ गेल, अुत श एकरा लेल यु कऽ र<strong>ह</strong>ल छी। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क उरोर गितक शुभकामना।३०.ी नरे झा, पटना- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> िनयिमत <strong>दे</strong>खैत र<strong>ह</strong>ैत छी। मैिथली लेल अुत काज कऽ र<strong>ह</strong>ल छी।३१.ी रामलोचन ठाकुर- कोलकाता- िमिथलाक्षर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख मोन सतासँ भिर उठल, अंकक <strong>िव</strong>शाल पिरद ृआकारी अिछ।३२.ी तारान <strong>िव</strong>योगी- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> आ कुम ् अंतम र्नक <strong>दे</strong>िख चकिबदोर लािग गेल। आय र्। शुभकामना आबधाई।३३.ीमती मलता िम “म”- कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ। सभ रचना उकोिटक लागल। बधाई।३४.ी कीितर्नारायण िम- बेग ूसराय- कुम ् अंतम र्नक ब नीक लागल, आगा ंक सभ काज लेल बधाई।३५.ी म<strong>ह</strong>ाकाश-स<strong>ह</strong>रसा- कुम ् अंतम र्नक नीक लागल, <strong>िव</strong>शालकाय संगि<strong>ह</strong> उमकोिटक।३६.ी अिपु- िमिथलाक्षर आ <strong>दे</strong>वाक्षर <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढल..ई थम तँ अिछ एकरा श ंसामे मुदा <strong>ह</strong>म एकरा द ुा<strong>ह</strong>िसकक<strong>ह</strong>ब। िमिथला िचकलाक केँ मुदा अिगला अंकमे आर <strong>िव</strong>ृत बनाऊ।३७.ी म ंजर सुलेमान-दरभंगा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क जतेक श ंसा कएल जाए कम <strong>ह</strong>ोएत। सभ चीज उम।३८.ीमती ोफेसर वीणा ठाकुर- कुम ् अंतम र्नक उम, पठनीय, <strong>िव</strong>चारनीय। जे ो <strong>दे</strong>खैत छिथ पोथी ाकरबाक उपाय पुछैत छिथ। शुभकामना।३९.ी छान िसं<strong>ह</strong> झा- कुम ् अंतम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ, ब नीक सभ तर<strong>ह</strong>ेँ।४०.ी ताराका झा- सादक मैिथली दैिनक िमिथला समाद- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> तँ कटेट ोवाइडरक काज कऽ र<strong>ह</strong>लअिछ। कुम ् अंतम र्नक अुत लागल।४१.डा रवी कुमार चौधरी- कुम ् अंतम र्नक ब<strong>ह</strong>ुत नीक, ब<strong>ह</strong>ुत मे<strong>ह</strong>नितक पिरणाम। बधाई।४२.ी अमरनाथ- कुम ् अंतम र्नक आ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> द ुन ू रणीय घटना अिछ, मैिथली साि<strong>ह</strong> म।४३.ी पंचानन िम- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क वै<strong>िव</strong> आ िनररता भा<strong>िव</strong>त करैत अिछ, शुभकामना।४४.ी केदार कानन- कुम ् अम र्नक लेल अक धवाद, शुभकामना आ बधाइ ीकार करी। आ निचकेताकभूिमका पढल<strong>ह</strong>ु ँ। शुमे तँ लागल जेना को उपास अ<strong>ह</strong>ा ँ ारा सिजत ृ भेल अिछ मुदा पोथी उनटौला परज्ञात भेल जे एि<strong>ह</strong>मे तँ सभ <strong>िव</strong>धा समाि<strong>ह</strong>त अिछ।४५.ी धनाकर ठाकुर- अ<strong>ह</strong>ा ँ नीक काज कऽ र<strong>ह</strong>ल छी। फोटो गैलरीमे िच एि<strong>ह</strong> शताीक जितिथक असारर<strong>ह</strong>ैत तऽ नीक।४६.ी आशीष झा- अ<strong>ह</strong>ा ँक पुकक संब ंधमे एतबा िलखबा सँ अपना कए नि<strong>ह</strong> रोिक सकल<strong>ह</strong> ु ँ जे ई िकताब मािकताब नि<strong>ह</strong> थीक, ई एकटा उीद छी जे मैिथली अ<strong>ह</strong>ा ँ सन पुक सेवा सँ िनर ंतर सम ृ <strong>ह</strong>ोइत िचरजीवन कएा करत।126


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्४७.ी शु कुमार िसं<strong>ह</strong>- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क तरता आ ियाशीलता <strong>दे</strong>िख आािदत भऽ र<strong>ह</strong>ल छी। िनितपेण क<strong>ह</strong>ल जासकैछ जे समकालीन मैिथली पिकाक इित<strong>ह</strong>ासमे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क नाम णा र्क्षरमे िलखल जाएत। ओि<strong>ह</strong> कुक घटनासभ तँ अठार<strong>ह</strong>े िदनमे खतम भऽ गेल र<strong>ह</strong>ए मुदा अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् तँ अशेष अिछ।४८.डा. अजीत िम- अपक यासक कतबो श ंसा कएल जाए कमे <strong>ह</strong>ोएतैक। मैिथली साि<strong>ह</strong>मे अ<strong>ह</strong>ा ँ ारा कएलगेल काज युग-युगार धिर प ूजनीय र<strong>ह</strong>त।४९.ी बीरे मिक- अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् अम र्नक आ <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> पिढ अित सता भेल। अ<strong>ह</strong>ा ँक ा ठीकर<strong>ह</strong>ए आ उा<strong>ह</strong> बनल र<strong>ह</strong>ए से कामना।५०.ी कुमार राधारमण- अ<strong>ह</strong>ा ँक िदशा-िन<strong>दे</strong>र्शमे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पि<strong>ह</strong>ल मैिथली ई-जन र्ल <strong>दे</strong>िख अित सता भेल। <strong>ह</strong>मरशुभकामना।५१.ी फूलच झा वीण-<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढ र<strong>ह</strong>ी मुदा कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>िख बढ़◌ाई <strong>दे</strong>बा लेल बा भऽगेल<strong>ह</strong>ु ँ। आब <strong>िव</strong>ास भऽ गेल जे मैिथली नि<strong>ह</strong> मरत। अशेष शुभकामना।५२.ी <strong>िव</strong>भूित आन- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>:स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख, ओकर <strong>िव</strong>ार <strong>दे</strong>िख अित सता भेल।५३.ी मार मज-कुम ् अम र्नक एकर भता <strong>दे</strong>िख अित सता भेल, एतेक <strong>िव</strong>शाल मैिथलीमेआइ धिर नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>ख र<strong>ह</strong>ी। एि<strong>ह</strong>ना भ<strong>िव</strong>मे काज करैत र<strong>ह</strong>ी, शुभकामना।५४.ी <strong>िव</strong>ान झा- आइ.आइ.एम.कोलकाता- कुम ् अम र्नक <strong>िव</strong>ार, छपाईक संग गुणवा <strong>दे</strong>िख अितसता भेल।५५.ी अर<strong>िव</strong> ठाकुर-कुम ् अम र्नक मैिथली साि<strong>ह</strong>मे कएल गेल एि<strong>ह</strong> तर<strong>ह</strong>क पि<strong>ह</strong>ल योग अिछ,शुभकामना।५६.ी कुमार पवन-कुम ् अम र्नक पिढ र<strong>ह</strong>ल छी। िकछु लघ ुकथा पढल अिछ, ब<strong>ह</strong>ुत मािम र्क छल।५७. ी दीप िब<strong>ह</strong>ारी-कुम ् अम र्नक <strong>दे</strong>खल, बधाई।५८.डा मिणका ठाकुर-कैिलफोिन र्या- अपन <strong>िव</strong>लक्षण िनयिमत सेवासँ <strong>ह</strong>मरा लोकिनक दयमे <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> स<strong>दे</strong><strong>ह</strong> भऽगेल अिछ।५९.ी धीरे मिष र्- अ<strong>ह</strong>ा ँक सम यास सरा<strong>ह</strong>नीय। द ुख <strong>ह</strong>ोइत अिछ जखन अ<strong>ह</strong>ा ँक यासमे अपेिक्षतस<strong>ह</strong>योग नि<strong>ह</strong> कऽ पबैत छी।६०.ी <strong>दे</strong>वश ंकर नवीन- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>क िनररता आ <strong>िव</strong>शाल प- <strong>िव</strong>शाल पाठक व, एकरा ऐित<strong>ह</strong>ािसक बनबैत अिछ।६१.ी मो<strong>ह</strong>न भाराज- अ<strong>ह</strong>ा ँक सम काय र् <strong>दे</strong>खल, ब<strong>ह</strong>ुत नीक। एखन िकछु परेशानीमे छी, मुदा शी स<strong>ह</strong>योग<strong>दे</strong>ब।६२.ी फजलुर र<strong>ह</strong>मान <strong>ह</strong>ाशमी-कुम ् अम र्नक मे एतेक मे<strong>ह</strong>नतक लेल अ<strong>ह</strong>ा ँ साध ुवादक अिधकारी छी।६३.ी लण झा "सागर"- मैिथलीमे चमािरक पेँ अ<strong>ह</strong>ा ँक वेश आादकारी अिछ।..अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ एखन आर..द ूर..ब<strong>ह</strong>ुतद ूरधिर जेबाक अिछ। आ स र<strong>ह</strong>ी।६४.ी जगदीश साद म ंडल-कुम ् अम र्नक पढल<strong>ह</strong>ु ँ । कथा सभ आ उपास स<strong>ह</strong>बाढिन प ूण र्पेँ पिढ गेलछी। गाम-घरक भौगोिलक <strong>िव</strong>वरणक जे स ू वण र्न स<strong>ह</strong>बाढिनमे अिछ, से चिकत कएलक, एि<strong>ह</strong> सं<strong>ह</strong>क कथा-127


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्उपास मैिथली लेखनमे <strong>िव</strong><strong>िव</strong>धता अनलक अिछ। समालोचना शास्मे अ<strong>ह</strong>ा ँक दृ ि वैयिक नि<strong>ह</strong> वरन ् सामािजक आकाणकारी अिछ, से श ंसनीय।६५.ी अशोक झा-अक्ष िमिथला <strong>िव</strong>कास पिरषद- कुम ् अम र्नक लेल बधाई आ आगा ँ लेल शुभकामना।६६.ी ठाकुर साद मुमुर्- अुत यास। धवादक संग ाथ र्ना जे अपन मािट-पािनकेँ ानमे रािख अंककसमायोजन कएल जाए। नव अंक धिर यास सरा<strong>ह</strong>नीय। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>केँ ब<strong>ह</strong>ुत-ब<strong>ह</strong>ुत धवाद जे ए<strong>ह</strong>ेन सुर-सुरसचार (आलेख) लगा र<strong>ह</strong>ल छिथ। सभटा <strong>ह</strong>णीय- पठनीय।६७.बिनाथ ु िम- िय गजे जी,अ<strong>ह</strong>ा ँक सादन मे कािशत ‘<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>’आ ‘कुम ् अंतम र्नक’ <strong>िव</strong>लक्षण पिकाआ <strong>िव</strong>लक्षण पोथी! की नि<strong>ह</strong> अिछ अ<strong>ह</strong>ा ँक सादनमे? एि<strong>ह</strong> य सँ मैिथली क <strong>िव</strong>कास <strong>ह</strong>ोयत,िनं<strong>दे</strong><strong>ह</strong>।६८.ी ब ृखेश च लाल- गजेजी, अपक पुक कुम ् अंतम र्नक पिढ मोन गदगद भय गेल , दयसँअगृि<strong>ह</strong>त छी । <strong>ह</strong>ािद र्क शुभकामना ।६९.ी परमेर कापिड - ी गजे जी । कुम ् अंतम र्नक पिढ गदगद आ <strong>ह</strong>ाल भेल<strong>ह</strong>ु ँ।७०.ी रवीनाथ ठाकुर- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढैत र<strong>ह</strong>ैत छी। धीरे मिष र्क मैिथली गजलपर आलेख पढल<strong>ह</strong>ु ँ। मैिथलीगजल कऽ सँ कऽ चिल गेलैक आ ओ अपन आलेखमे मा अपन जानल-पि<strong>ह</strong>चानल लोकक चच र् कए छिथ।जेना मैिथलीमे मठक पररा र<strong>ह</strong>ल अिछ। (ीकरण- ीमान, ् मिष र् जी ओि<strong>ह</strong> आलेखमे ई िलख छिथजे िकनको नाम जे छुिट गेल छि तँ से मा आलेखक लेखकक जानकारी नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>बाक ारे, एि<strong>ह</strong>मे आन कोकारण नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खल जाय। अ<strong>ह</strong>ा ँसँ एि<strong>ह</strong> <strong>िव</strong>षयपर <strong>िव</strong>ृत आलेख सादर आमित ं अिछ।-सादक)७१.ी म ंर झा- <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> पढल आ संगि<strong>ह</strong> अ<strong>ह</strong>ा ँक मैगनम ओपस कुम ् अंतम र्नक से<strong>ह</strong>ो, अित उम।मैिथलीक लेल कएल जा र<strong>ह</strong>ल अ<strong>ह</strong>ा ँक सम काय र् अतुलनीय अिछ।७२. ी <strong>ह</strong>रेकृ झा- कुम ् अंतम र्नक मैिथलीमे अपन तर<strong>ह</strong>क एकमा अिछ, एि<strong>ह</strong>मे लेखकक सम दृ िआ रचना कौशल <strong>दे</strong>खबामे आएल जे लेखकक फील्डवकर्सँ ज ुडल र<strong>ह</strong>बाक कारणसँ अिछ।७३.ी सुका सोम- कुम ् अंतम र्नक मे समाजक इित<strong>ह</strong>ास आ वतर्मानसँ अ<strong>ह</strong>ा ँक ज ुड़◌ाव ब नीक लागल, अ<strong>ह</strong>ा ँएि<strong>ह</strong> मे आर आगा ँ काज करब से आशा अिछ।७४.ोफेसर मदन िम- कुम ् अंतम र्नक सन िकताब मैिथलीमे पि<strong>ह</strong>ले अिछ आ एतेक <strong>िव</strong>शाल सं<strong>ह</strong>पर शोधकएल जा सकैत अिछ। भ<strong>िव</strong>क लेल शुभकामना।७५.ोफेसर कमला चौधरी- मैिथलीमे कुम ् अंतम र्नक सन पोथी आबए जे गुण आ प द ुन ूमे िनन <strong>ह</strong>ोअए,से ब<strong>ह</strong>ुत िदनसँ आका ंक्षा छल, ओ आब जा कऽ प ूण र् भेल। पोथी एक <strong>ह</strong>ाथसँ दोसर <strong>ह</strong>ाथ घिम ु र<strong>ह</strong>ल अिछ, एि<strong>ह</strong>नाआगा ँ से<strong>ह</strong>ो अ<strong>ह</strong>ा ँसँ आशा अिछ।७६.ी उदय च झा "<strong>िव</strong>द": गजेजी, अ<strong>ह</strong>ा ँ जतेक काज कएल<strong>ह</strong>ु ँ अिछ से मैिथलीमे आइ धिर िकयो नि<strong>ह</strong>कए छल। शुभकामना। अ<strong>ह</strong>ा ँकेँ एखन ब<strong>ह</strong>ुत काज आर करबाक अिछ।७७.ी कृ कुमार कप: गजे ठाकुरजी, अ<strong>ह</strong>ा ँसँ भेँट एकटा रणीय क्षण बिन गेल। अ<strong>ह</strong>ा ँ जतेक काज एि<strong>ह</strong>बएसमे कऽ गेल छी ताि<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>जार गुणा आर बेशीक आशा अिछ।७८.ी मिणका दास: अ<strong>ह</strong>ा ँक मैिथलीक काय र्क श ंसा लेल श नि<strong>ह</strong> भेटैत अिछ। अ<strong>ह</strong>ा ँक कुम ् अम र्नकसूण र् पेँ पिढ गेल<strong>ह</strong>ु ँ। ा<strong>ह</strong> ब नीक लागल।128


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कुम ् अंतम र्नक- गजे ठाकुरगजे ठाकुरक िनब-ब-समीक्षा, उपास (स<strong>ह</strong>बाढिन) , प-सं<strong>ह</strong> (स<strong>ह</strong>ाीक चौपडपर), कथा-ग (गगु), नाटक(संकष र्ण), म<strong>ह</strong>ाका (ा<strong>ह</strong> आ असाित मन) आ बालम ंडली-िकशोरजगत <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे संप ूण र् ई-काशनकबाद िंट फ◌ॉम र्मे। कुम ्–अम र्नक, ख-१ सँ ७I st edi t i on 2009 of Gaj endr a Thakur ’s KuruKshetram-Ant ar manak ( Vol . I t o VI I )-essay-paper -cr i t i ci sm, novel , poems , st or y, pl ay, epi cs and Chi l dr en-gr own-upsl i t er at ur e i n si ngl e bi ndi ng:Language:Mai t hi l i( Det ai l s f or pur chase avai l abl e at pr i nt -ver si on publ i sher s's si t ehttp:// wwwshruti . -publ i cat i on. com or you may wr i t e t oshr ut i . publ i cat i on@ shr ut i -publ i cat i on. com )<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मैिथली साि<strong>ह</strong> आोलन(c)२००८-०९. सवािधकार र् लेखकाधीन आ जतय लेखकक नाम नि<strong>ह</strong> अिछ ततय संपादकाधीन। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> (पािक्षक)संपादक- गजे ठाकुर। स<strong>ह</strong>ायक सादक: ीमती रि रेखा िसा, ी उमेश म ंडल। एतय कािशत रचनासभक कापीराइट लेखक लोकिनक लगमे र<strong>ह</strong>ति, मा एकर थम काशनक/ आका र्इवक/ अंजी-संृत अवादकई-काशन/ आका र्इवक अिधकार एि<strong>ह</strong> ई पिकाकेँ छैक। रचनाकार अपन मौिलक आ अकािशत रचना (जकरमौिलकताक संप ूण र् उरदािय लेखक गणक म छि) ggaj endr a@ yahoo. co. i n आिकggaj endr a@ vi deha. com केँ मेल अटैचमेक पमेँ . doc, . docx, . r t f वा . txt फ◌ॉमे र्टमे पठासकैत छिथ। रचनाक संग रचनाकार अपन संिक्ष पिरचय आ अपन ैन कएल गेल फोटो पठेता<strong>ह</strong>, से आशाकरैत छी। रचनाक अंतमे टाइप र<strong>ह</strong>य, जे ई रचना मौिलक अिछ, आ पि<strong>ह</strong>ल काशनक <strong>ह</strong>ेतु <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> (पािक्षक) ईपिकाकेँ <strong>दे</strong>ल जा र<strong>ह</strong>ल अिछ। मेल ा <strong>ह</strong>ोयबाक बाद यथासंभव शी ( सात िदनक भीतर) एकर काशनक129


<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्अंकक स ूचना <strong>दे</strong>ल जायत। एि<strong>ह</strong> ई पिकाकेँ ीमित ली ठाकुर ारा मासक 1 आ 15 ितिथकेँ ई कािशत कएलजाइत अिछ।(c) 2008-09 सवािधकार र् सुरिक्षत। <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>मे कािशत सभटा रचना आ आका र्इवक सवािधकार र् रचनाकार आसं<strong>ह</strong>का र्क लगमे छि। रचनाक अवाद आ पुनः काशन िकं वा आका र्इवक उपयोगक अिधकार िकनबाक <strong>ह</strong>ेतुggaj endr a@ vi deha. com पर संपकर् क। एि<strong>ह</strong> साइटकेँ ीित झा ठाकुर, मधिलका ू चौधरी आ रि ियाारा िडजाइन कएल गेल।िसिरु130

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!