22.08.2015 Views

िव दे ह िवदेह Videha িবেদহ िवदेह

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुरलाल- “ध ुर ब ू िड, सब िदन आिडये-ध ुर, गािछये-<strong>िव</strong>रछीमे खाइछेँ से <strong>िव</strong>सिर गेल<strong>ह</strong>ी।”मुँ<strong>ह</strong> सकुचबैत लेल<strong>ह</strong>ाक मन लेल<strong>ह</strong>ाकेँ क<strong>ह</strong>लकै- “अरे बजलौ ं।”तीन ू गोटे <strong>िव</strong>चारलिन जे पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong> घरवारी (जे जरबए नि<strong>ह</strong> जेती) केँ जनाए िदअ◌ौन जे कमसँ कम द ू बेरचा<strong>ह</strong> आ लोकक ि<strong>ह</strong>साबसँ सुखल जलखै आ पािन पठा दिथ। अप सभ वारीक र<strong>ह</strong>ब जेकरा जते मे<strong>ह</strong>नत<strong>ह</strong>ेतै ओकरा ओते अ<strong>ह</strong>गर कऽ <strong>दे</strong>वइ। मुदा नि<strong>ह</strong> लऽ गे तँ एकटा आफद <strong>ह</strong>एत जाबे िध या-प ूताक पेट भरलर<strong>ह</strong>तै ताबे नाचत। जख पेट कुलकुलेतै िक घर िदिश <strong>िव</strong>दा <strong>ह</strong>एत। िबना <strong>ह</strong>ाथ-पाएर धोनि<strong>ह</strong> भनसा घरप<strong>ह</strong>ु ँच जाएत। तेँ ओकरो तँ घेिर कऽ रिख नचबैक अिछ। िकछु गोटे ऐ<strong>ह</strong>न जर छिथ जे मुँ<strong>ह</strong>मे िकछु नि<strong>ह</strong>लेता। लेवो कोना करता। एक िजनगीक ओ<strong>ह</strong>न सीमान छी जे सोझाक छी। तेँ <strong>ह</strong>टल वा बाइस कऽआनवो उिचत नि<strong>ह</strong>। सुर काकाक मनमे उठलिन-सीमानक <strong>िव</strong> वाद तँ द ू खेत, द ू गाम, द ू दिनया ु ँ भऽ जाइत।िकयो म ृुकेँ ख ुशीसँ छाती लगबैत छिथ तँ िकयो कात-कलपैत। शुभ काज तँ खाइत-पीवैत <strong>ह</strong>एब नीक।मुँ<strong>ह</strong>सँ <strong>ह</strong>ँसी िनकललिन िक ति<strong>ह</strong> बीच लेल<strong>ह</strong>ाक नजिर मुँ<strong>ह</strong>पर पडलिन। मुी <strong>दे</strong>िख अपपर श ंका भेलै जे फेिर तँ िकछु <strong>ह</strong>ूसल। मुदा अ<strong>ह</strong>ं जगलै बाजल- “काका, जते अबेर करब औते अबेर <strong>ह</strong>एत। अबेर भे कतेगोटे बीमार पडत।तीन ू गोटे वाडीसँ दरवापर आिब एे बेिर क<strong>ह</strong>लिखन- “राम-नाम स छी।”आि<strong>ह</strong> रे बा! फेिर चचरी लग <strong>ह</strong>ुित शु भेल। केयो वजैत जे जीवैतमे काकाक उपकारक बदला नि<strong>ह</strong>दऽ सकिलएिन, तेँ उठाएब? िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे काका की वाबा की भैया <strong>ह</strong>मरो माए-वाब ूकेँ उठौ र<strong>ह</strong>िथ, तेँउठाएब। िकछु गोटेक क<strong>ह</strong>ब जे बड बेरपर पैया सार र<strong>ह</strong>िथ तेँ अपन कजर् चुकाएव? आिडपर गप सुिनलेल<strong>ह</strong>ोमे पावर एलै। <strong>ह</strong>ुितयाकेँ द ुन ू <strong>ह</strong>ाथे इशारा दैत क<strong>ह</strong>लक- “सु जाइ जउ काी लगा कऽ उठ<strong>िव</strong>अ ते एक भु भे दरद <strong>ह</strong>ेतिन।”लेल<strong>ह</strong>ाक <strong>िव</strong>चार सभ मािन चािर गोटे चचरी उठबै बावा लग प<strong>ह</strong>ँचल। ु चचरी लग प<strong>ह</strong>ँचते ु जना एे वेिर सब<strong>ह</strong>कमुँ<strong>ह</strong> च<strong>ह</strong>ा उठल। रघ ुनन नि<strong>ह</strong> रघ ुननक अरथी उिठ र<strong>ह</strong>ल छिन। सुभा आिख, ँ कोिशक ओि<strong>ह</strong> धारा सदृ ब<strong>ह</strong>एलगलिन जे प<strong>ह</strong>ाडक झरना <strong>ह</strong>ोइत समतल जमीनपर आ<strong>िव</strong> अनवरत चलैत र<strong>ह</strong>ैत अिछ।आ ंगनसँ िनकिलति<strong>ह</strong> एक िदिश “राम-नाम स छी? तँ दोसर िदिश श<strong>ह</strong>नाइपर बि<strong>ह</strong>िनक <strong>िव</strong>दाइक ध ुन। यए<strong>ह</strong>तँ सुख-द ुखक जग<strong>ह</strong> दिनया ु ँ छी। घरक मु<strong>ह</strong>थिरपर एक िदस किरयाकाका आ दोसर िदस सुरकाका ढाढ भऽअंितम णाम कऽ आग ू बढ़◌ौलकिन। ति<strong>ह</strong> पाछु <strong>दे</strong>वनक <strong>ह</strong>ाथमे आिग दऽ <strong>िव</strong>दा केलिन। ति<strong>ह</strong> पाछु बिरयाती सिजगेल। सभ बिरयातीकेँ िनकललाक बाद सुभा आ शीला िक गेली<strong>ह</strong>। समए पािब किरयाकाका शीलाकेँ चा<strong>ह</strong>-जलखै-पािनक बात कि<strong>ह</strong>, रेलगाडीक गाडर् जेका, ँ पाछु-पाछु चलला। गाछीक मा कलमक कोनपर प<strong>ह</strong>ँचति<strong>ह</strong>ुकिरयाकाका आ सुरकाकाक खोज <strong>ह</strong>ुअए लगल। मिड-उठा ू <strong>दे</strong>वन तकैत। मुदा द ुन ू गोटे अधे रामेअवैत र<strong>ह</strong>िथ । गाछी प<strong>ह</strong>ु ँचते किरयाकाका आग ू बिढ ओंगरीसँ इशारा दैत क<strong>ह</strong>लिखन- “एि<strong>ह</strong>ठाम भैया मचान-खोपरीबनवैत र<strong>ह</strong>िथ ...।दोसर िदिश मा उर-प ूरब कोनमे <strong>दे</strong>खवैत- आ एि<strong>ह</strong>ठाम वेसी काल बैइसै छला<strong>ह</strong>। तेँ नीक <strong>ह</strong>एत जे <strong>िव</strong>चि<strong>ह</strong>मेिदअिन।”कि<strong>ह</strong> लेल<strong>ह</strong>ाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “लेल<strong>ह</strong>ु ँ, चल<strong>ह</strong>। पि<strong>ह</strong> लकडी <strong>दे</strong>खी। किरयाकाका सुरकाका, लेल<strong>ह</strong>ा, बचन, ू चंचलसभ वढल। इर जीबछो, छीतन आ र ंगलाल अपन-अपन जग<strong>ह</strong> टेिब बाजा उठौलक। केवल मालद<strong>ह</strong>क कलम।खाली चा <strong>ह</strong>ापर शीशो, जामुन, गािर लगौ र<strong>ह</strong>िथ। एकोटा आमक गाछ सु◌ुरेब नि<strong>ह</strong>। सभ अाव।त<strong>ह</strong>ूमे म ृुक लेल जी<strong>िव</strong>तकेँ बिल <strong>दे</strong>व उिचत नि<strong>ह</strong> बिझ ु आमक गाछसँ नजिर <strong>ह</strong>टा लेलिन। गािर िदिश नजिरदइते लेल<strong>ह</strong>ा बाजल- “गािर म<strong>ह</strong>राज आ जामुन म<strong>ह</strong>राज तँ ते<strong>ह</strong>न छिथ जे अपना ब ुते अप पार लगतिनतँ मरल <strong>दे</strong><strong>ह</strong> मा मुरदा ि<strong>ह</strong>नका ब ुते जराओल <strong>ह</strong>ेतिन। लेल<strong>ह</strong>ाक बात सुिन सुरोकाका आ किरयोकाका आिखँिमला मुी <strong>दे</strong>लिन। मुदा लेल<strong>ह</strong>ाक बाजबसँ चंचलकेँ तामस पजरऽ लगलै। खढक आिग जेका ँ लगले पजिर गेल-“यौ सुनरकाका, जि<strong>ह</strong>ना पिनया<strong>ह</strong> जामुनक लकडी <strong>ह</strong>ोइए ति<strong>ह</strong>ना गम<strong>ह</strong>ािरयोक। एि<strong>ह</strong>सँ नीक आमक <strong>ह</strong>एत। क31

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!