<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>'ं'<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्खो <strong>ह</strong>ोइए। एि<strong>ह</strong>सँ ख इलचीक <strong>ह</strong>ोइ छै। अ काजमे कोन भदबा लगौ छी। <strong>ह</strong>ैवए तँ <strong>दे</strong>खै छीदिछनविरया <strong>ह</strong>ा परक शीशो सुखल अिछ। मुरदा जरवैले ओ<strong>ह</strong>न जारन चा<strong>ह</strong>ी जेकर धधड़◌ा कडगड <strong>ह</strong>ोय।”सभ िकयो दिछनविरया <strong>ह</strong>ा लग प<strong>ह</strong>ु ँचला<strong>ह</strong>। दस-पनर<strong>ह</strong>टा शीशो पैछला साल <strong>ह</strong>वाक बीमारीमे सुिख गेलछलैक। तीिनए चािरटा साइजक गाछ नि<strong>ह</strong> तँ सभ अनसाइजक। जे जर भाव िबकाएत। पातर गाछ कटचािरटा पा ँचटा काटए पडत। से नि<strong>ह</strong> तँ ओ<strong>ह</strong>न द ूटा गाछ कािट िल अ जि<strong>ह</strong>सँ सभ काज नीक जेका ँ भइयो जाएतआ थोड-थाड डोमोले रि<strong>ह</strong> जेतइ। मुदा लेल<strong>ह</strong>ाक नजिर तर चिल गेल। बाजल- “काका, कते लकडीसँमुरदा जरैत अिछ।”किरयाकाकाकेँ सुनल तँ र<strong>ह</strong>िन मुदा, िलखल नि<strong>ह</strong> पढ र<strong>ह</strong>िथ। क जवावो नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>व उिचत नि<strong>ह</strong>। भले<strong>ह</strong>ीकि<strong>ह</strong> िदअए, ब ुझल अिछ। मुदा जे काज संगे िमिल एे के छी ति<strong>ह</strong>मे <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ी ं सोल<strong>ह</strong>ी कोना म ूख र् बिनजाइ। फडिक कऽ क<strong>ह</strong>लिखन- “ऐँ रौ लेल<strong>ह</strong>ा, तो<strong>ह</strong>र <strong>ह</strong>म ठकदआ िछऔ जे ऐ<strong>ह</strong>न बात पुछलेँ। एते मुरदा जेसंगे जरौलौ ं से <strong>ह</strong>म <strong>दे</strong>खिलए आ तू आिख ँ मुन र<strong>ह</strong>ेँ।”किरयाकाकाक बात सुिन दो<strong>ह</strong>री नजिर खसलै। मनमे र<strong>ह</strong>ए जे काजक लकडी छी, वेसी जराएव उिचत नि<strong>ह</strong>, जँजिड िदिशसँ टोिन कऽ लऽ जाय तँ घरक केबाडी भऽ जाएत। पि<strong>ह</strong> टोिन कऽ कलमक सीमा टपा कऽ रिखिदए◌े। पछाित लऽ जाएब। से म ंगैसँ पि<strong>ह</strong> किरयाकाकाकेँ िखिसया <strong>दे</strong>लकिन। अपन काजक िख खराव <strong>ह</strong>ोइत<strong>दे</strong>िख सोचलक जे से नि<strong>ह</strong> तँ सिझया कऽ कए बाजी। बाजल- “का, द ुन ू भा ँइ छी। ब<strong>ह</strong>ुत लकडी अिछ।िनचका टोिन कऽ केवाड बनवैक <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>ोइए?”म-मन ि<strong>ह</strong>साव जोिड क<strong>ह</strong>लिखन- “काज जोकर िनकािल कऽ िसरौना-पथौना सौ ँसे र<strong>ह</strong>ए िद<strong>ह</strong>क आ उपरकाफािड ली<strong>ह</strong><strong>ह</strong>। तावे <strong>ह</strong>म अिगला काज <strong>दे</strong>खै िछयै।”कि<strong>ह</strong> कोदािर लऽ अिछयाक खािध नािप ख ुले झोलीकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “<strong>ह</strong>ँसैत झोली बाजल- “भाय लोकिन सुिनिलअ। <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ ब ुढ़◌ाइले जाइ छी मुदा, जाबे बाि<strong>ह</strong>मे ँ दम अिछ ताबे समाजक भार -अिछया ख ुनब- उघैत र<strong>ह</strong>ब।एक साए पीसम अपनासँ उमेरगरक अिछया ख ुन छी। अपनासँ कम उमेरक ख ुक मौका भेटल।”कि<strong>ह</strong> अिछया ख ुनए लगल। ति<strong>ह</strong> काल जीबछ श<strong>ह</strong>नाइपर उठौलक- “मन सुिमरन करले रात-िदना। जगमेकोइ नि<strong>ह</strong> अपना।”अिछया ख ुना गेल। शीशोक ओ<strong>ह</strong>न मोट लकडी िसर<strong>ह</strong>ौना-पतौनामे <strong>दे</strong>ल गेलिन जते मोटगर ओछाइनपरिजनगीमे कि<strong>ह</strong>यो सुतल नि<strong>ह</strong> छला<strong>ह</strong>। एक-एक चेरा चढबैत छाती भिर ऊँ च चेरा काकाक संग जरैक लेल तैयारभऽ गेल। सुरकाका <strong>दे</strong>वननकेँ बाि<strong>ह</strong> ँ पकिड, धधकैत उक मुँ<strong>ह</strong>मे लगौलिन।मुँ<strong>ह</strong>मे उक पिडति<strong>ह</strong>, िबजलोकाक इजोत जेका, ँ सब<strong>ह</strong>क मनमे प<strong>ह</strong>ु ँच गेलिखन। बाबा, काका, भैया, भाए,बौआ, वा, न ून ू इािद <strong>ह</strong>जारो काकाक प पटेरक फुल जेका ँ उडए लगल। जि<strong>ह</strong>ना पटेरक एकटा डा ँटमे<strong>ह</strong>जारो-लाखो प ूण र् फूल िनकलैत ति<strong>ह</strong>ना र ंग-<strong>िव</strong>र ंगक फूल बिन रघ ुनन म-मन उडए लगलिथ।आ ंगनसँ अिरयाित सुभो आ शीलो रि<strong>ह</strong> गेली<strong>ह</strong>। शीलाक मनमे चा<strong>ह</strong>, जलखै पठवैक ओिरयान करब र<strong>ह</strong>िन।जबिक सुभा सोचैित जे घर-िनो सुखाइये गेल अिछ। मास िदन कोना भीजल र<strong>ह</strong>त। पुतो<strong>ह</strong>ू जनीकेँओिरया-बात करैक छिन। ति<strong>ह</strong>सँ नीक जे एक-िगलास पािन िछिट लाभर-जीभर बाढिनसँ ब<strong>ह</strong>ािर <strong>दे</strong>बइ। आब तँचािरम िदनसँ सभ िदन घर-अंगना <strong>ह</strong>ोइते र<strong>ह</strong>त। सए<strong>ह</strong> केलिन। चा<strong>ह</strong>-जलखै लेल गािछयेसँ बौकू आ शीतला चिलआएल। द ुन ू गोटेकेँ सभ समान दऽ िनचेन भेली<strong>ह</strong>। िधया-प ूताक <strong>ह</strong>ल<strong>ह</strong>ोिरमे आशा िसंगिरया-बाजाबलाक पाछू-पाछूचिल गेिल छिल। ताधिर सुभो आ ंगन ब<strong>ह</strong>ािर िनचेन भेली<strong>ह</strong>।शीला- “माए, कतौ वैिस कऽ ब ुढ़◌ाक बात क<strong>ह</strong>थ ु?”32
<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्सुभा- “<strong>ह</strong>ँ तँ किनया ँ! जि<strong>ह</strong>ठाम ब ुढ़◌ा सुतल छला<strong>ह</strong> त<strong>ह</strong>ीठाम आउ। भ तुलिसयोक गाछ बगलेमे अिछ।”द ुन ू गोटे वैिसति<strong>ह</strong> छिल िक लो<strong>ह</strong>नावाली दादी <strong>ह</strong><strong>ह</strong>ाइल-फु<strong>ह</strong>ाइल प<strong>ह</strong>ु ँचली<strong>ह</strong>। लो<strong>ह</strong>नावालीकेँ <strong>दे</strong>िख शीलाक<strong>ह</strong>लकिन- “आवथ ु बाबी, अंग आबथ ु। अखन तँ अंगनामे द ुइये गोरे छी। सभ पाछु-पाछु गेला।”आ ंगन घर नीपल नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>िख लो<strong>ह</strong>नावालीक मनमे तरे-तरे ोधक ल<strong>ह</strong>की-ल<strong>ह</strong>कए लगलिन। मुदा ोधकेँदबैत सुभाकेँ क<strong>ह</strong>लिखन- “िदयादनी, अ<strong>ह</strong>ा ँ तँ <strong>ह</strong>मरासँ जेठ छी मुदा, सब <strong>िव</strong>िध-वेव<strong>ह</strong>ार सभकेँ थोड़◌े मन र<strong>ह</strong>ैछै। एि<strong>ह</strong>मे एकटा <strong>िव</strong>िध आरो <strong>ह</strong>ोइ छै।”“की?”“ामीक िनिमे कपारमे पाथर लगाएब।”“मुी दैत सुभा- “<strong>ह</strong>ँ, <strong>ह</strong>ँ, ई तँ <strong>ह</strong>मरो मन अिछ।”“अखन नि<strong>ह</strong> बैसब। जाइ छी।”“बेस, बेस। जाउ।”पुनः द ुन ू गोटे ब ुढ़◌ाक जग<strong>ह</strong>पर जा बैसली<strong>ह</strong> आिखसँ र <strong>ह</strong>राएल।मुी दैत शीला बजली<strong>ह</strong>- “माए, ब ुढ़◌ासँ कि<strong>ह</strong>यो झगड़◌ो भेल छलिन?”“ब ूढ़◌ा नकर्सँ गेला<strong>ह</strong>। <strong>ह</strong>ुनकर आिग नि<strong>ह</strong> उठेबिन। <strong>ह</strong>मरो माए-बाप िसखा <strong>दे</strong> र<strong>ह</strong>िथ। मुदा जे माए-बाब ू िसखौ र<strong>ह</strong>िथ तइसँ ब<strong>ह</strong>ुत बेसी ब ुढ़◌ा िसखौलिन। सिदखन क<strong>ह</strong>ैत र<strong>ह</strong>ैत छला<strong>ह</strong> जे जेकरा म ब ुझै िछयैओ मक <strong>ह</strong>ॉड-मा ंसक बनल एक ढॉचा मा छी। मुदा एकरा म बनवै छै मन। मन जे<strong>ह</strong>ेन र<strong>ह</strong>त ते<strong>ह</strong>ेन ओम बनत। जे<strong>ह</strong>ेन म बनत तते लोकक मनमे जग<strong>ह</strong> भेटत। जग<strong>ह</strong>ो द ू तर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ोइ छै। एकतर<strong>ह</strong>क <strong>ह</strong>ोइत अिछ नीक आ दोसर अधला। मकेँ सिदखन नीक <strong>िव</strong>चार मनमे राखैक चा<strong>ह</strong>ी।”िबचि<strong>ह</strong>मे शीला टपिक पडली<strong>ह</strong>- “पिरवारमे तँ घर<strong>ह</strong>टो <strong>ह</strong>ोइ छै, <strong>िव</strong>आ<strong>ह</strong>ो, पाविन <strong>ह</strong>ोइ छै। ओ काज कोनाकरै छेलिखन।”“किनया, ँ पिरवारमे नम<strong>ह</strong>र काज भे चुियोक काज बिढ जाइत अिछ। मुदा सिदखन ई मनमे राखी जेअपन काज सािर िकछु दोसरोक काज करी। जि<strong>ह</strong>ना बा ँसक बीट तीन सिलया, चिरसिलया धिर समटल र<strong>ह</strong>ैतअिछ। पतरो र<strong>ह</strong>ैत कते-कते नम<strong>ह</strong>र र<strong>ह</strong>ैत अिछ। कडची सभकेँ समिट कऽ रखै छै। वए<strong>ह</strong> कडची छीपिरवारक अपनासँ बिढ दोसराक काजमे स<strong>ह</strong>योग करब। आज ुक लोकक मन ढील भऽ गेल छै। जेकर फलाफलसोझेमे अिछ।”भाग- २33