22.08.2015 Views

िव दे ह िवदेह Videha িবেদহ िवदेह

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

1 िव दे ह िवदेह Vi deha িবেদহ ht t p wwwvi deha co i n Al ways ref ...

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

<strong>िव</strong> <strong>दे</strong> <strong>ह</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> <strong>Videha</strong> <strong>িবেদহ</strong> <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक ई पिका <strong>Videha</strong> Ist Maithili Fortnightly e Magazine <strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong> थम मैिथली पािक्षक '<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>''<strong>िव</strong><strong>दे</strong><strong>ह</strong>' ५९ म अंक ०१ जून २०१० (वषर् ३ मास ३० अंक ५९)http://www.videha.co.in/ मानुषीिम<strong>ह</strong> संस्कृ ताम्कि<strong>ह</strong> माए लग बैिस गेला<strong>ह</strong>। शीला उिठ कऽ चीज-वस् ओिरआवए चिल गेली<strong>ह</strong>। सुभाक चे<strong>ह</strong>रामे सोग नि<strong>ह</strong>सुख -िस<strong>ह</strong>- उमडैत। <strong>िव</strong>चारक समुमे डुबल। म-मन ख ुश <strong>ह</strong>ोइत जे <strong>ह</strong>ुनका अछैत जँ <strong>ह</strong>म पि<strong>ह</strong> मिरत<strong>ह</strong>ु ँतँ मनमे लागल र<strong>ह</strong>ैत जे शेष िदन <strong>ह</strong>ुनकर के<strong>ह</strong>ेन बीिततिन। मुदा से भगवान सुनलिन। जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>ाथ पकडलिनति<strong>ह</strong>ना पार-घाट लगा <strong>दे</strong>िलएिन। <strong>ह</strong>मरा आब की अिछ ते<strong>ह</strong>ेन भरल-पुरल फुलवाडी लगा <strong>दे</strong> छिथ जे कतौ<strong>ह</strong>ेराएल र<strong>ह</strong>ब। उमेरोक ि<strong>ह</strong>साबसँ नीके भेल। चािर बख र्क जेठो छला<strong>ह</strong>। माएकेँ <strong>िव</strong>चारमे डूबल <strong>दे</strong>िख <strong>दे</strong>वननपुछलकिन- “माए.......।”मुी दैत सुभा बजली<strong>ह</strong>- “बौआ, एो िमिसया द ुख नि<strong>ह</strong> भऽ र<strong>ह</strong>ल अिछ। ई तँ सिक ृ िनयमे िछअए।ति<strong>ह</strong> लेल द ुख कथीक।”ओर शीला कपड़◌ो-ला सिरयवैत आ म-मन मुुरेवो करैत र<strong>ह</strong>ित। मनमे फुडलिन अनका जे <strong>ह</strong>ौ <strong>ह</strong>मरातँ सात गंगा न<strong>ह</strong>ेला फल भेटल। जना अनका <strong>दे</strong>खै िछयै, अनका िक अपन िपितऔते भाएकेँ <strong>दे</strong>िखिलएिन जे मरैबेिरमे का कोना िघनिबिथ। से तँ नि<strong>ह</strong> भेल। िजनगीमे िकयो ऐ<strong>ह</strong>ेन ओंगरी तँ नि<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>खाएत?”ति<strong>ह</strong> बीच ाइवर वा<strong>ह</strong>रमे <strong>ह</strong>ान र् बजौलक। अवाज सुिनति<strong>ह</strong> <strong>दे</strong>वनन माएकेँ क<strong>ह</strong>लिन- “माए, लगले <strong>ह</strong>म अबैछी।”कि<strong>ह</strong> कोठरीसँ दरखा लऽ ाइवरकेँ ऑिफस दऽ अबैले क<strong>ह</strong>लिखन। पुनः घिर ु कऽ िपताक गोरथारीमे वैिसतैयारीक ितक्षा करए लगलिथ। आिख ँ माएपर पडलिन। एो पाइ मायक मुँ<strong>ह</strong> मिलन नि<strong>ह</strong>, सोचए लगलिथ।जि<strong>ह</strong>ना आ ंगनसँ घरक ओसारपर जेबा लेल बीचमे सीढी बनल र<strong>ह</strong>ैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना तँ पिरवारोमे अिछ। मन पडलिनबावाक सुनाओल माए-बापक <strong>िव</strong>वा<strong>ह</strong>क कथा। कोना नव पिरवार बिन द ुन ू गोटे बाबा-दादीकेँ िजनगी पाडलगौलकिन। ओ<strong>ह</strong> समए तँ आइ <strong>ह</strong>मरो संगे आिब गेल। माएकेँ िकअए मनमे को तर<strong>ह</strong>क अभाव अओतैक।एते िदन िपताक आशापर जीलिन आब <strong>ह</strong>मरा द ुन ू परानीपर आिब गेली<strong>ह</strong>। जि<strong>ह</strong>ना पीक स<strong>ह</strong>योग पितकेँ आपितक आशा पीकेँ बनल र<strong>ह</strong>ैत अिछ ति<strong>ह</strong>ना तँ पितक परोछ भे बेटाक भऽ जाइत अिछ। फेिर मन पडलिनगामक ूलमे अपन नाओ िलखाएब। नीक म बक लेल िपता चािर वख र्क अवामे कापर उठा भगवान रामकिखा सुनवैत नाओ िलखा <strong>दे</strong>लिन। ज्ञानक ित एे म कोना कम पढल-िलखल आदमीमे आएल? कोना सभमाए-बापक दयमे सरती वैसल र<strong>ह</strong>ैत छिथन? भले<strong>ह</strong>ी ं सामािजक कुवा आ साक लापरवा<strong>ह</strong>ीसँ नि<strong>ह</strong> भऽ पवैतअिछ। िजनगीक मजब ूरी अारक काल कोठरीमे धकेल दैत अिछ। मुदा <strong>ह</strong>मरा से नि<strong>ह</strong> भेल। गामक ूलमेलोअर -तीसरा- धिर पढल<strong>ह</strong>ु ँ। लोअर पास किरति<strong>ह</strong> िमड्ल ूलमे नाओ िलखवैक लेल पैआ <strong>दे</strong>लिन। चािरवख र्क उपरा िमड्ल ूलसँ िनकलल<strong>ह</strong>ु ँ। फेिर <strong>ह</strong>ाइ स ्कूलक खच र् <strong>दे</strong>लिन चािर वख र्क उपरा <strong>ह</strong>ाइ ूलसँ िनकलल<strong>ह</strong>ु ँ।संयोगो नीक र<strong>ह</strong>ल आर.के. कालेज मध ुबनीमे साइ ंसक पढ़◌ाइ शु भेल। जि<strong>ह</strong>ना उा<strong>ह</strong> कओलेजमे नाओ िलखौअपना र<strong>ह</strong>ए ति<strong>ह</strong>ना नव-नव िशक्षक बन ोफेसरो सभकेँ र<strong>ह</strong>िन। ओना ता धिर िश <strong>िव</strong>भागमे चोर-दरवाजाखिज ु गेलैक। मुदा अख ुनका जेका ँ बडकी गाडी पास <strong>ह</strong>ोइ जोकर नि<strong>ह</strong> छोट-छीन एकपेिरया। ब<strong>ह</strong>ुत नीक <strong>िव</strong>ाथीर्तँ <strong>ह</strong>म<strong>ह</strong>ूँ नि<strong>ह</strong>ये छल<strong>ह</strong>ु ँ मुदा, ब<strong>ह</strong>ुत भुसकौलो नि<strong>ह</strong> छल<strong>ह</strong>ु ँ। जँ भुसकौल रि<strong>ह</strong>त<strong>ह</strong>ु ँ तँ पास कोना किरत<strong>ह</strong>ु ँ। कि<strong>ह</strong>योफेल नि<strong>ह</strong> भेल<strong>ह</strong>ु ँ। डार बक <strong>िव</strong>चार तँ मनमे आएलो नि<strong>ह</strong> छल। <strong>िव</strong>चार छल बी.एस.सी. केलाक उपरा <strong>ह</strong>ाइ-ूलक िशक्षक बक। िचिका जगतमे <strong>िव</strong>रड़◌ो उठल। दरभंगामे अताल ख ुजल आ डारीक पढाइयो शुभेल। आइ.एस.सी. पास केल<strong>ह</strong>ा संगी सभ मेिडकल कओलेजमे नाओ िलखवैक <strong>िव</strong>चार <strong>ह</strong>मरो <strong>दे</strong>लक। िपताकेँक<strong>ह</strong>िलएिन। पढवैक इा पि<strong>ह</strong>नि<strong>ह</strong>सँ र<strong>ह</strong>िन। नाओ िलखवैक <strong>िव</strong>चार दऽ <strong>दे</strong>लिन। अगुआइल पिरवार -अिधकखेतबला। कारखाना तँ अपना इलाकामे अिछ नि<strong>ह</strong> गोिट पंगरा ानीय ापारी आ बेसी माडवारीक ापार चलैत-पिढ-िलिख करी करैक पक्षमे नि<strong>ह</strong> र<strong>ह</strong>िथ। गरीब पिरवारक बा, अभावमे पिढ नि<strong>ह</strong> पबैत र<strong>ह</strong>ए। जे लाभ<strong>ह</strong>मरो भेटल। मुदा आब ब ुझै छी जे डार बिन गाम छोडब, पिरवार-समाजकेँ छोडब भेल। जखन <strong>ह</strong>मडार बनल<strong>ह</strong>ु ँ, रोगक इलाज करब काज भेल, तखन िक गाममे रोग आ रोगी नि<strong>ह</strong> अिछ। जि<strong>ह</strong>ना आकाश आओरप ृीक बीचक सीमा <strong>ह</strong>ोइत, जि<strong>ह</strong>ठाम प<strong>ह</strong>ु ँच िचडै-चुनमुनी लसैक जाइत, ति<strong>ह</strong>ना <strong>दे</strong>वननक वि ु लसिक गेलिन। आग ूक बाट <strong>दे</strong>खित आ पाछु <strong>ह</strong>टल <strong>ह</strong>ोिन। मन घोर-घोर <strong>ह</strong>ोइत र<strong>ह</strong>िन। माए िदिश, मुडी उठा तकलिन।मायक पँजरामे बैसल आशाकेँ अपन धिनमे ु म <strong>दे</strong>खलिन। आशापरसँ नजिर ससिर द ुन ू बेटापर पडलिन। डारीपढैत बेटापर नजिर पिडतै अिगला पीढी िदिश नजिर दौडलिन। जि<strong>ह</strong>ना <strong>ह</strong>म माए-बाव ूक सेवाक फल डार छीति<strong>ह</strong>ना तँ ओ<strong>ह</strong>ो द ुन ू भा ँइ <strong>ह</strong>मर <strong>ह</strong>एत। मुदा जे सुख-सु<strong>िव</strong>धा पािब <strong>ह</strong>म द ुन ू गोटेसँ अलग भऽ जीवन-यापन कएर<strong>ह</strong>ल छी ति<strong>ह</strong>ना तँ ओ<strong>ह</strong>ो द ुन ू भा ँइ <strong>ह</strong>मरासँ अलग भऽ जीवन-यापन करत। मुदा शरीरक गित जे गित -बालपन,युवापन आ वापन- अिछ ओ तँ सभक लेल अिछ। बालपन आ व ृापनमे एक-दोसरक जरत सभकेँ <strong>ह</strong>ोइत9

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!