Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...

134 Meranie a životný cyklus softvéru
definovať vzorec, ktorý je funkciou jednotlivých metrík. Tento model
používala aj spoločnosť Hawlett-Packard, kde softvéroví inžinieri
vytvorili model na základe intuitívného stanovenia vzorca a pomocou
kalibrácie subjektívnymi hodnotami. Základný regresný model mal štyri
parametre. Tento vzorec vyzerá nasledovne:
Udržovateľ nosť = 171 − 3.42 × ln(aveE) − 0.23 × aveV(g' ) − 16.2 × ln(aveLOC) + aveCM
kde aveE je priemerná hodnota námahy (average effort), aveV(g’) je
priemer cyklomatickej zložitosti jednotlivých modulov, aveLOC je
priemerný počet riadkov a aveCM je počet komentárov pre jednotlivé
moduly v softvérovom systéme.
Predbežné výsledky ukazujú, že tento model je príliš citlivý na veľký
počet komentárov, čo predovštkým v malých moduloch nevhodne zvýši
ukazovateľ udržovateľnosti. Na odstránenie tohto efektu nahradíme
hodnotu počet komentárov (aveCM) s percentuálnym podielom
komentárov v zdrojovom kóde (perCM), a celú funkciu obmedzíme
koeficientom 50. Finálny model, ktorý obsahuje štyri metriky a používa
sa aj v súčasnosti, má nasledujúci tvar:
Udržovateľnosť
= 171 − 5.2 × ln(aveVol) − 0.23 × aveV(g' ) − 16.2 × ln(aveLOC) + (50 × sin(
2.46 × perCM ))
Tento model bol porovnaný s predhádzajúcim a rozdiel medzi
indexami udržovateľnosti bol menší ako 1.4.
Polynomiálnu regresnú analýzu taktiež môžeme používať na
porovnanie udržovateľnosti celých systémov alebo na porovnanie
jednotlivých modulov jedného systému.
Systém, na ktorom bol testovaný tento prístup, mal 236000 riadkov
zdrojového kódu, bol napísaný v jazyku C pre operačný systém UNIX. Na
základe indexu udržovateľnosti môžeme systém zaradiť do jedenej z
troch kategórií. Ak index udržovateľnosti je menší ako 65 systém alebo
testované moduly sú veľmi ťažko udržovateľné. Ak index udržovateľnosti
je medzi hodnotami 65 a 85, systém alebo moduly sú mierne
udržovateľné. Ak táto hodnota je väčšia ako 85, testovaný softvérový
systém alebo moduly sú veľmi dobre urdžovateľné. Musíme si však
uvedomiť, že tieto hranice vytvárali softvéroví inžinieri v Hawlett-
Packard. Tieto hodnoty boli prispôsobené k ich technickému prostrediu a
boli vytvorené veľmi intuitívne. V tab. 3 sú porovnané dva softvérové
systémy. Systém-1 bol získaný z externého zdroja a počas testovania mu
priradili index udržovateľnosti 89. Systém-2 je ukážkovým príkladom
firmy Hewlett-Packard, ukazuje ako má vyzerať dobre udržovateľný
systém. Hoci Systém-1 má väčšiu hodnotu udržovateľnosti ako 85, s
porovnaním tohoto indexu s indexom systému-2 vidíme značný rozdiel,
takže na základe ananlýzy je systém-1 ťažko udržovateľný.
Tab. 3: Porovnanie dvoch softvérových systémov podľa regresnej analýzy.
Metriky Systém 1 Systém 2