Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...

86 Meranie v softvérovom inžinierstve
možno nielen zápis programu, ale aj ďalšie produkty životného cyklu, ba
dokonca aj samotný proces vývoja softvéru.
Z hľadiska procesu vývoja softvéru, meranie pomáha odhadnúť
časové termíny, náklady na projekt a kvalitu výsledného produktu.
Pretože tieto sú v svojej podstate protikladné (a zlepšovanie dvoch vedie
k zhoršovaniu tretej), treba skúmať všetky tri. Odhad nákladov vedie
k potrebe určiť celkovú prácnosť potrebnú na projekt. To si žiada vedieť
určiť aj produktivitu zdrojov – pričom rozhodujúcu zložku nákladov
softvérových produktov tvoria ľudia. Produktivita sa chápe ako podiel
„množstva“ vyprodukovaného softvéru a spotrebovaných zdrojov.
Známou mierou spotrebovaných zdrojov sú „človekomesiace“ (angl.
person month), miery výstupu môžu byť napr. počet riadkov
vyprodukovaného zdrojového kódu alebo napr. počet funkčných bodov
(odhadneme počet a zložitosť funkcií, ktoré má výsledný softvér mať).
Existuje niekoľko modelov, ktoré možno použiť na odhad nákladov.
Merať možno aj vyspelosť procesu – napr. model vyspelosti SEI
definuje 5 stupňov, na základe ktorých možno ohodnotiť vývojový proces
danej organizácie. Na základe otázok, na ktoré odpovieme áno/nie (napr.
„zbierajú sa štatistiky chýb v návrhu softvéru) je vyspelosť softvérového
procesu ohodnotená jedným z 5 stupňov. Na základe tejto miery potom
získame predstavu, na akom stupni je náš proces momentálne a môžme
naplánovať, ako dosiahnuť ďalší stupeň. Treba zdôrazniť, že podľa
štatistík je väčšina softvérových firiem len na prvých dvoch najnižších
stupňoch a prechod na ďalší stupeň trvá spravidla dva roky.
Merať tiež môžme s motiváciou určiť prínosy rôznych techník, metód
i nástrojov. Aké boli ich prínosy na výkonnosť tvorby softvéru či jeho
údržbu Tieto údaje sú dôležité pre rozhodovanie vedenia, či tieto
prostriedky používať
Životný cyklus softvéru obsahuje nasledovné fázy: analýzu a
špecifikáciu požiadaviek, návrh, implementáciu, testovanie a údržbu.
V každej z nich možno využiť meranie jej produktov a ovplyvniť tak či už
nasledovné fázy (rôzne odhady), alebo ako sme už spomenuli, vyhodnotiť
prínosy určitých prostriedkov či použiť namerané údaje pri zhodnotení
vývojového procesu.
Produktom etapy analýzy a špecifikácie požiadaviek je dokument
obsahujúci špecifikáciu zákazníkových požiadaviek na systém. Z neho
môžme vyvodiť už spomínané funkčné body. Predstavujú predpovedný
model, ktorý možno využiť najmä na odhad prácnosti. Model obsahuje
niekoľko konštánt, ktoré autor (Albrecht) určil empiricky vo firme IBM.
Pokiaľ na predpovedanie využijeme aj archív štatistík o starších
projektoch firmy, môžme dostať pomerne presné odhady (najmä ak firma
už realizovala podobný projekt). Existujú aj ďalšie miery a predpovedné
modely pre odhad prácnosti, z analytického modelu možno odvodiť (resp.
odmerať) aj ďalšie atribúty.