Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...
Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...
Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
70 Eseje<br />
Základná klasifikácia softvérových procesov je nasledovná: procesy<br />
manažmentu procesu, procesy vývoja softvéru, procesy manažmentu<br />
softvéru a procesy manažmentu projektu.<br />
Informačná technológia sa rozvíja neuveriteľnou rýchlosťou. Tento<br />
vývoj priniesol so sebou potrebu odstrániť predtým krvopotne vytvorené<br />
zmeny. V súčasnosti jednotlivé organizácie dokážu zmeniť pomalé,<br />
pasívne a oddelené softvérové a systémovo inžinierske procesy na<br />
normalizované procesy. Takýmto spôsobom vytvorené procesy lepšie<br />
vyhovujú rýchlemu vývoju dynamicky sa meniacich softvérových<br />
systémov, ktoré využívajú: agenty, celosvetová pavučina, multimediálne<br />
aplikácie alebo Internetová technológia. Ale nebolo to vždy také<br />
jednoduché.<br />
Pokusy v minulosti<br />
V minulosti vykonanie kultúrnych zmien bolo ešte náročnejším procesom<br />
ako v súčasnosti. Na znázornenie Boehm uviedol nasledujúci príklad: V<br />
70-tych rokoch spoločnosť názvom TRW vytvárala podnikovú kultúru<br />
softvérového inžinierstva okolo známeho sekvenčného vodopádového<br />
modelu. Usilovali sa vytvárať podnikové zásady a štandardy, trénovacie<br />
kurzy riadené manažérom a prísne kontrolovali vytvorené zásady. V tom<br />
čase si ani neuvedomili, ako ťažko bude tieto zásady zmeniť. Problémy<br />
vznikli o niekoľko rokov neskôr, keď sa pokúsili niektoré predchádzajúce<br />
zmeny odstrániť.<br />
V 80-tych rokoch sa mnohé veľké projekty realizovali vodopádovým<br />
modelom, ktorý má niekoľko vážnych nedostatkov. Tie sú napríklad:<br />
zákazník uvidí systém iba na konci projektu a preto neskoro odhalené<br />
nedostatky môžu vážne ohroziť úspešnosť projektu; malá prispôsobivosť<br />
zmenám po rozbehnutí procesu; model zvyšuje riziko pri vývoji nových<br />
druhov aplikácií atď. Veľké projekty, ktoré boli realizované pomocou<br />
tohto sekvenčného prístupu, veľmi dobre znázorňujú nesúlad medzi<br />
sekvenčným, deduktívnym vodopádovým modelom a medzi potrebou<br />
umelých prístupov, ktoré podporujú nečakané zmeny pri tzv. userintensive<br />
systémoch. Keď sa výskumníci v TRW pokúsili zaviesť<br />
prototypovanie do takých projektov, narážali na silný odpor zo strany<br />
softvérových inžinierov, ktorí tvrdili, že takéto prototypovanie nie je<br />
zrealizovateľné. Vyhlásili, že prototyp sa realizuje predtým, než by prešiel<br />
cez výskum kritického návrhu a toto absolútne znemožňuje efektívne<br />
využitie podnikových zásad.<br />
V súčasnosti existuje viac noriem, ktoré slúžia na zlepšovanie<br />
softvérových procesov. Jedna z najznámejších je tzv. model vyspelosti<br />
procesu (Capability Maturity Model - CMM), ktorý bol vyvinutý na<br />
inštitúte softvérového inžinierstva názvom SEI-CMU [Paulk01]. Tento<br />
model klasifikuje vyspelosť a úroveň procesu. Základný model sa zaoberá<br />
tvorbou softvérových systémov. Model má 5 úrovní, ktoré sú: počiatočná,<br />
opakovateľná, definovaná, riadená, optimalizujúca. Tieto úrovne sú<br />
hierarchické a žiadnu z nich nemôžeme vynechať [Bieliková00]. Niektoré
Change language