Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...

88 Meranie v softvérovom inžinierstve
definované (napr „zložitosť“, „udržiavateľnosť“) vzťahom nad
objektívne merateľnými veličnami.
• meranie nedáva presné výsledky, tieto môžu byť až zavádzajúce.
Model od Hewlett-Packard pre udržiavateľnosť bol kalibrovaný
pomocou sublektívnych ohodnotení zamestnancov tejto spoločnosti a
výsledný vzťah je:
Udržiavateľnosť = 171 – 5,2ln(A) – 0,23(B) –16,2ln(C) +
50sin(sqrt(2,46(D)) , kde
A,B,C,D sú miery, ktoré vieme namerať zo zápisu zrdrojového kódu
(napr. C udáva priemerný počet riadkov a D je percentuálny podiel
komentárov v zdrojovom kóde.
Samozrejme, udržiavateľnosť ako taká je oveľa komplexnejší pojem a
závisí od viacerých faktorov, než je v uvedenom vzťahu premenných.
Taktiež, konštanty v tomto vzťahu boli určované subjektívne a pre
pracovné prostredie firmy Hewlett-Packard. Preto pokiaľ by sme chceli
aplikovať tento vzťah v našej firme priamočiaro, bezvýhradne mu
dôverovať, mohli by sme zistiť, že jeho výsledky sú nepresné a
nepoužiteľné.
Z uvedených dôvodov niektorí autori meranie „zatracujú“. S tým však
nemožno súhlasiť. Od mier a modelov nemožno očakávať, že nám budú
plniť úlohu „krištáľovej gule“, dávať presné a korektné odpovede (a od
čoho možno). Úlohou mier je len pomôcť nám pri rozhodovaní a
v zmysle pomôcok sa aj používajú v mnohých firmách. Uvedený príklad
pre určenie udržiavateľnosti sa používa v spoločnosti Hewlett-Packard.
Ďalšie miery sa s úspechom použili a používajú v iných firmách, kde
pomohli odhadovať náklady na projekt , ušetriť prostriedky či odpovedať
na ďalšie otázky ktoré sme načrtli (na konci publikácie uvedieme
príklady, aké skúsenosti mali s mierami konkrétne podniky). Čo sa týka
subjektívnosti meraní, treba si uvedomiť problematiku a zložitosť exaktne
definovať niektoré pojmy. Uvedené námietky teda nie sú „dôvodom“ pre
zatratenie mier, ale skôr námetom, výzvou pre ďalší výskum v tejto
oblasti.
V našej publikácií sa zameriavame najmä na meranie produktov
jednotlivých etáp životného cyklu. Úvodné príspevky sú venované
meraniu v etape analýzy (Marián Šimo), návrhu (Stanislav Hrk),
implementácie (Vladimír Trgo) a meraním v etapách testovania,
prevádzky a údržby (Szabolcs Molnár). Samostatný príspevok (Michal
Šrámka) venujeme meraniu pri ďalších paradigmách tvorby softvéru,
najmä objektovo-orientovanej paradigme. V publikácií sa dotýkame aj
merania samotného procesu. Zaoberáme sa meraním vyspelosti procesu
(Radoslav Kováč), samostatný príspevok venujeme meraniu významnej
charakteristiky procesu tvorby softvéru – produktivite (Ján Pidych).
V publikácií uvádzame príklady použitia metrík. Na záver sme začlenili
príspevok tak trochu „z iného súdka“, v ktorom sa dotýkame tematiky