Team Se@Msi: Meranie v softvérovom inžinierstve. - FIIT STU ...

Softvérový manažér 25
Príbeh druhý: Nepodceňujte komunikáciu.
V druhom príbehu vystupuje mladá manažérka Zuzana, ktorej pridelili
projekt ešte počas jej štúdií. Jej prácou zavalený šéf ju požiadal o
dozeranie nad veľkým projektom, ktorý realizoval dodávateľ. Žiaľ,
dodávateľ jej zabarikádoval prístup k sledovaniu postupu prác na
projekte. Jej šéf chcel, aby len hovorila čo sa má robiť a nie ako. Keďže
podľa auditu projekt potreboval manažéra, dodávateľská firma si zobrala
Zuzanu na tento post. Zuzana sa pustila do práce s plným nasadením. Po
krátkom prehľade vo vnútri spoločnosti zistila, že používajú zastaralé
metódy. Pracovníci projektu venovali celý svoj čas implementácii,
aktualizácii a zjemňovaniu špecifikácie. Ich dokumentácia bola
nečitateľná a nepoužiteľná. Zuzana navrhovala vytvoriť rýchly prototyp s
používateľským rozhraním na ukážku pre zákazníka. V spoločnosti jej
návrh odmietli ako nepraktický. Nepodržal ju ani jej šéf, ktorý tvrdil, že
sa nerozumie softvéru.
Zuzana bola v ťažkej situácii. V dodávateľskej firme je nebrali vážne,
nemala dôveru ani vlastného nadriadeného. Na prelomenie ich odporu
potrebovala prísť s niečím novým. Jej nápad spočíval v podstrčení
vlastných nápadov spolupracovníkom, aby ich považovali za svoje. Počas
stretnutí jej pracovnej skupiny zaznamenala úspech pri komunikácii s
dodávateľom. Kľuč k prelomeniu bariéry spočíval v uplatnení pravidla
pravej ruky. Takýto spôsob diskusie posiľňuje práva rečníka, ostatní ho
nesmú prerušovať. Nasledujúci rečník je napravo sediaci od pôvodného.
Tento spôsob naučil ľudí v skupine počúvať jeden druhého a ponúkol
najlepšie možnosti na dosiahnutie dohody. Na zmenu situácie v našom
prípade prispela (dokonca rozhodla) zmena v kultúre komunikácie.
Manažér by mal napomáhať takému spôsobu komunikácie, kde sa
členovia tímu rešpektujú, počúvajú a uznávajú aj názor druhého. Ľudia
sú od prírody rôzni, niektorí sú utiahnutí, iní sa naopak v spoločnosti
cítia ako ryba vo vode. Nie všetci sa preto pri stretnutiach môžu rovnako
prejaviť. A práve manažér by mal zabraňovať vzniku nerovnocenného
postavenia pri diskusii. Bolo by škoda nezaznamenať nápad len preto, že
sa jeho autor nedostal k slovu.
Dobrý manažér sa takisto nemôže obmedziť len na pravidelné
(formálne) stretnutia s tímom. K svojim podriadeným musí byť
k dispozícii v čo najväčšej miere. Zamestnancov zvyčajne trápia rôzne
problémy a preto by mali mať možnosť ich riešiť inde ako na pravidelnom
stretnutí, kde sa aj tak preberá stav projektu. Pevnejšiemu vzťahu medzi
manažérom a tímom prispieva neformálna komunikácia. Neformálne
stretnutie sa nemusí uskutočniť len na pracovisku, ale aj v oveľa
príjemnejšom prostredí – reštaurácia, športový klub. V uvolnenejšej
atmosfére možno vyriešiť mnohé problémy, možno ľahšie dospieť
k dohode. Neformálne stretnutia upevňujú priateľstvá a budujú
vzájomnú dôveru, ktorá je pre tímovú prácu veľmi dôležitá. Manažér,
ktorý riadi projekt, musí byť počúvaný členmi tímu. Ale takisto musí
počúvať svojich ľudí. Ale ani to nestačí. Aj členovia tímu sa musia vedieť