KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

historická jazykoveda, vokalizácia jerov, priesečníky izoglos, hláskoslovný
vývin, tvaroslovný vývin a tak ďalej.
Šírka Novákovho tematického záberu v tomto diele však podmienila to,
že Ľudovít Novák utváral či spoluutváral a prakticky používal aj odbornú
slovnú zásobu z iných, najmä humanitných vedných odborov. Ako príklady
možno uviesť výrazy: kategórie eventuálnych zmien, nové pochopy a teórie,
interný vývin vied, moderné myslenie, diferencované myslenie vedecké,
predpoklad vývinu vied, vývinové tendencie (vedy), svetová veda, modernejší,
svetovejší metodický kvas, vedecké prúdy, slovenská veda, vedecké
disciplíny základné i pomocné, domáca tradícia, sociálne poslanie (vedy),
bádateľská morálka, sloboda vedeckého bádania, fanatické znacionalizovanie
vedy, metodologické i noetické násilie, duchovné vedy, mladí slovenskí
vedeckí pracovníci, slovenská národná ideológia, vybudovanie celého systému
slovenskej ideológie, národný kolektív slovenský, československý štátny
národ, štátny, oficiálny jazyk (= termín použitý v ústavnom jazykovom zákone;
poznámka J. K.), štátotvorná a neštátotvorná opozícia, ústavný zákon,
ústavná listina, proletariát, verejný život, politický život.
Syntax Novákových vedeckých textov má všetky znaky moderného
vedeckého vyjadrovania, autor upotrebúva bohato rozvité vety a súvetia
s mnohonásobnými podraďovacími a priraďovacími spojkami a inými spájacími
výrazmi, v jeho syntaxi prevažuje hypotaxa s pestrými sémantickými
vzťahmi nad klasickou parataxou, vyskytujú sa v nej početné polopredikatívne
konštrukcie vybudované na neurčitých slovesných tvaroch, jeho veta je
kryštalicky čistá, s presným a jasným vyjadrením myšlienky a s plastickým
slovosledom. Uvedieme aspoň jeden príklad zo s. 238 jeho Jazykovedných
glos:
No akokoľvek: ani funkcia, ani pole použiteľnosti nárečí v pomere k spisovnej
slovenčine sa nijako citeľne nekrížia, takže príslušník nárečí, čo nemá
nijakú polointeligentskú alebo inú povýšenú zaujatosť oproti nárečiam, ak
pravda, aspoň znesiteľne ovláda spisovnú slovenčinu, prechodí bez ťažkostí
a bez akýchkoľvek prechodov podľa prostredia a okolností z užívania svojho
nárečia do užívania spisovnej reči.
Svoj odborný jazyk Ľudovít Novák opiera o zdravé korene a bohatstvo
celonárodného slovenského jazyka, vo svojej knihe využíva neobyčajne
bohatú slovnú zásobu a diferencovanú syntax, dodržiava platnú kodifiká-
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 201