KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
z jazykovedného hľadiska, potom uplatnenie bernolákovčiny v literatúre<br />
a v školách a napokon vplyv bernolákovčiny na ďalší vývin slovenského jazyka.<br />
Celkom na záver uvádza bohatú literatúru k tejto téme.<br />
Ján Kačala vo svojej štúdii Anton Bernolák v dejinách spisovnej slovenčiny<br />
rozvádza niektoré body Bernolákovho kodifikačného kroku, ktoré sa<br />
pokladajú za ústredné: výber kodifikačného základu, vnesenie niektorých<br />
stredoslovenských systémových prvkov, sformovanie racionálnej a jednoduchej<br />
pravopisnej sústavy, komplexnosť Bernolákovej kodifikácie, t. j.,<br />
že zahŕňa zvukovú podobu, gramatickú stavbu, tvorenie slov a slovnú zásobu,<br />
ako aj pravopis – tým je ako dielo jednotlivca neprekonaná podnes.<br />
Ďalej autor pripomína utvorenie významnej časti slovenského literárneho<br />
dedičstva, osobitne básnického diela Jána Hollého, napokon organizačné<br />
zabezpečenie kodifikačného kroku vydávaním a rozširovaním kníh, utvorením<br />
Slovenského učeného tovarišstva a ďalšími krokmi. Na záver autor<br />
vyzdvihuje historické prvenstvá Antona Bernoláka: je tvorcom prvej<br />
kodifikovanej národnej reči Slovákov, prvej slovenskej gramatiky, prvého<br />
veľkého slovenského prekladového slovníka a napokon aj racionálnej<br />
a jednoduchej pravopisnej sústavy spisovnej slovenčiny, na ktorú nadviazal<br />
Ľudovít Štúr.<br />
Ján Sabol sa v nasledujúcej štúdii zameral na skutočnosť, že Bernolák<br />
pred svojím historickým počinom stál na krížnych cestách dvoch základných<br />
koncepcií kodifikácie: analogistickej a anomalistickej. Totiž jednou<br />
z prirodzených daností jazykového systému je na jednej strane tendencia<br />
k usporiadanosti, pravidelnosti..., teda aj k analógii, na druhej strane tendencia<br />
k neusporiadanosti, nepravidelnosti..., teda aj k anomálii jeho prvkov<br />
i vzťahov medzi nimi. Úvahám o týchto tendenciách a o východiskách<br />
z protikladov autor venuje svoju štúdiu doplnenú pozoruhodným zoznamom<br />
literatúry. Marianna Sedláková skúma lingvistické a sociologické aspekty<br />
kodifikácie Bernolákovej slovenčiny. Katarína Pekáriková poukazuje na<br />
význam frazeológie na ceste od kultúrnej západoslovenčiny k Bernolákovej<br />
kodifikácii, pritom na početných príkladoch uvádza lexikálne zmeny vo frazeologickej<br />
jednotke, ktoré výraznejšie nezasahujú do jej významu. Šimon<br />
Ondruš na záver prvého tematického okruhu porovnáva Bernolákovu slovenčinu<br />
so spišskou slovenčinou konca 18. storočia, pričom využíva text<br />
súkromného listu zo Spišskej Novej Vsi z roku 1783.<br />
248