KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

poddanskej povinnosti poskytovať povoz“. Ten istý význam mali administratívne
výrazy fúrne, fúrové: (poddaní) furowati su powinni na swug naklad
a peniz furownich žadnich nedawati; platu dawagi furoweho sstrnast zlatich
(Budatín 1629); s tichto sedlakow platj každj furoweho fl 3 (Rajec 1666);
panu fararovi furove podla urbara z lichvu zlyvati (Kráľova Lehota 1781).
Deminutívum fúrka: kúpil furku drew (Žilina 1713) znamenalo obsah
malého voza, ale slovo fúrik, hoci má deminutívnu formu, používa sa dodnes
vo význame „jednokolesový vozík s dvoma rúčkami“. Slovník slovenských
nárečí uvádza aj význam „množstvo, ktoré sa zmestí do fúrika“: navoźime
šutru dześec furiki (Prešov).
Ten, kto vykonával furmanku alebo sa živil furmanstvom, čiže povozník,
voziar, mohol byť aj furman (forman), furár zriedkavo aj furmankár (formankár):
ide forman dolinú (RL 15. – 16. st.); furman zapraha (OP 1685).
Povoznícke zamestnanie, povozníctvo sa nazývalo aj furmanstvo: wzal
na sebga formanstwy (Holíč 1680). Furmanstvo je aj synonymom pre furmanku
vo význame „prevážanie nákladu s povozom“: konye se pokazyly pre
časte furmanstwy (Horná Súča 1720).
Od slova fúra je odvodená aj formanka (furmanka), a to vo význame
„prevážanie nákladu s povozom zväčša za peniaze“: ket sa chodzilo na tí
formanki, moc sa vistálo (Čachtice); niekedy išlo aj o odvoz zdarma ako súčasť
nevoľníckych povinností: furmanku i pešu robotu vykonavat slubujeme
(Banská Bystrica 1775), alebo „povozníctvo, voziarstvo ako práca“: kteri
konye maju, furmanku možu sebe zarobicz (Kurov 1771).
Furmanec bol menší, ľahší voz s krátkymi rebrinami, ktorý mohol slúžiť
aj ako miera: kupil za furmanecz sena (Krupina 1698); otawi bilo dwa furmance
dobre (Mengusovce 1750); śeno ňebulo do veľkeho voza, aľe do furmanca
(Studenec); nakośil dva furmance otavi (Markušovce). Furmancom
v niektorých východoslovenských nárečiach volali aj cestu, po ktorej furmani
vozili náklad materiálu: popri furmancu staľi dakedi karčmi (Ratvaj).
Ten, kto vykonával prácu s povozom, furmanil alebo furmanoval: na
tem koni 3 roki ffurmanili (Bardejov 1643); aurigare: ffúrmanowat (NP 17.
st.); vecturam facio: formanujem (KS 1763) alebo furmančiť (Kálal, 1924).
Slovo fuder k nám preniklo takisto z nemčiny a má význam „množstvo,
ktoré sa zmestí na voz, fúra“: wezmi hrnčenu pokriewku, utluč gu w mažáry,
pomiessay s tepljm krawskym mlekom, to potrebug k gednému fuder wjna,
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 231