KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Z JAZYKOVÝCH RUBRÍK
Čmýriť sa a varyto
KATARÍNA KÁLMÁNOVÁ
Nie je to tak dávno, čo sa medzi vybranými slovami v učebniciach slovenského
jazyka objavili slová čmýriť sa a varyto, ktoré vyvolali vrásky na
čelách rodičov žiakov základných škôl. Nevieme presne, čo viedlo autorov
učebníc slovenského jazyka „oprášiť” tieto slová, ktoré dnes už nepatria do
aktívnej slovnej zásoby, a zaradiť ich medzi vybrané slová slúžiace ako pomôcka
pre žiakov pri osvojovaní si písania i/y po obojakých spoluhláskach.
Dodnes si však mnohí lámu hlavu nad ich významom už aj preto, že v Krátkom
slovníku slovenského jazyka tieto výrazy z periférie slovnej zásoby súčasnej
slovenčiny nenájdu. Šesťdielny Slovník slovenského jazyka (vychádzal
v rokoch 1959 – 1968) vykladá význam slova čmýriť sa ako „hmýriť
sa, hemžiť sa, pohybovať sa”, napr. Čmýri sa mi v mozgu a nepríde mi na
um. Slovo varyto pomenúva „domnelý, predpokladaný starodávny strunový
hudobný nástroj.” Stretneme sa s ním v staršej literatúre, napríklad v texte
Jaroslava Vlčka: Ľudia bez básnického nadania chopili sa varyta.
(Roľnícke noviny, 2005, č. 1, 31. decembra, s. 19)
Dvojčatá, trojčatá a viacerčatá
SILVIA DUCHKOVÁ
Na vyjadrenie počtu detí, ktoré sa narodili jednej matke počas jedného
pôrodu, máme v slovenčine osobitné výrazy: pre dve deti narodené spolu je
to výraz dvojčatá, pre tri deti narodené spolu výraz trojčatá, pre štyri deti
štvorčatá, pre päť detí pätorčatá ap. Ako však súhrnne pomenovať takéto
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 253