KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

dza vtipná postavička, ktorá predstavuje odkazy, zaujímavosti, vysvetlivky
a stručné ťaháky.
Učebnica podáva široký záber z každej roviny jazykového systému.
Autori ju rozčlenili z hľadiska obsahovej náplne na 10 tematických celkov,
v ktorých sa pozornosť venuje všeobecným poznatkom o jazyku, jazykom
sveta, vývinu a dejinám slovenčiny, fonetike a fonológii, pravopisu, lexikológii,
morfológii, syntaxi, štylistike, metódam získavania a spracovania
informácií a tvorbe odborného textu (SOČ).
Prvé tri kapitoly predstavujú samotný jazyk z rozličných hľadísk.
Všeobecnú charakteristiku jazyka so zreteľom na znakovosť, systém v jazyku
a jeho funkcie, ako aj na jazykovú komunikáciu a vzťah jazyk – reč
a jazyk – myslenie zachytáva prvá kapitola. Nájdeme v nej stručné a výstižné
charakteristiky a definície základných lingvistických termínov, ako
sú kodifikácia, norma, úzus; spisovný jazyk, štandard, subštandard, dialekt
a pod. V druhej kapitole autori zaraďujú slovenčinu medzi ostatné jazyky
sveta na základe genetickej a typologickej klasifikácie jazykov a načrtávajú
historický vývin slovenčiny – od indoeurópčiny, cez praslovančinu, z ktorej
sa postupne vyvinuli jednotlivé slovanské jazyky. Osobitnú pozornosť venujú
základným rozdielom medzi slovenčinou a češtinou – v hláskosloví,
lexike aj gramatike. Tretiu kapitolu tvorí historický vývin slovenčiny, a to
od obdobia sťahovania národov až po súčasnosť.
Ďalšie kapitoly príručky sú koncipované podľa jednotlivých rovín jazykového
systému – od fonetiky po štylistiku.
V časti o fonetike nájdeme napr. pravidlá slovenskej fonetickej transkripcie,
klasifikáciu slovenských hlások, opis systematiky znelostnej asimilácie
a hláskových alternácií. Autori osobitnú pozornosť venovali pravidlu o rytmickom
krátení a komplexne spracovali problematiku prozodických vlastností
slovenčiny. V časti o výslovnosti spoluhláskových skupín by bolo azda
vhodné spomenúť aj výslovnosť spoluhláskových skupín, ktoré sa nezjednodušujú,
napr. v slovách vlastne, šťastný, prázdny, dáždnik a pod.
Ucelený charakter príručky sa zachováva aj v kapitole Ortografia,
ktorá je spracovaná podľa platných Pravidiel slovenského pravopisu
(2000). Kľúčovou témou sú v nej otázky slovenského pravopisu: písanie
i/í, y/ý, písanie slov osobitne a spolu, písanie veľkých písmen, interpunkcie
atď.
244