KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

ZO STUDNICE RODNEJ REČI
Fúra, fuder
IVETA VALENTOVÁ
Substantívum fúra, prípadne aj mužský rod fúr (i fôr) sa k nám dostalo
z nemčiny, podľa V. Machka (1968) z nem. slov vuore, vuorman, Fuhre,
Fuhrmann, ale nachádza sa aj v iných slovanských jazykoch, napr. v češtine
je fůra, v poľštine, v srbčine a v chorvátčine je fura. Slovo fúra môže mať
niekoľko významov. Išlo o názov voza, ktorý bol určený na prevážanie ťažkých
nákladov: furmana s jednymi furami vypraviti (Lisková 16. st.); furu
gim naložil (Liptov 1611); carruca: fura (LD 18. st.).
Fúra, fúr je však predovšetkým objemová miera na rozličný tovar,
množstvo, ktoré sa zmestilo na vysoký voz (asi 1 priestorová siaha) alebo
na nízky voz (asi 1/4 priestorovej siahy): od gednej fury zita zadal dwa
grossa (Kremnica 1569); geden fur wina (Radvaň 1616); vehes: fúra, wúz,
gedného woza ťažoba (KS 1763). Slovo fúra sa dnes stále v tomto význame
používa, môže pritom ísť o obsah voza alebo napríklad nákladného auta.
Fúrou nazývali aj prevoz, prepravu tovaru alebo materiálu, furmanku: (musel
som) s konmy na fur git Yanowi Mathulowi (Topoľčany 1554); musyl sem
kus olowa dowiesti, za ten fuor dal my pan vrednik 3 f (Ružomberok 1576);
furmanom platil od ffuru (Zvolen 1645); fury a odwažky musegu se k robote
pocžitatj (Belá 1779). V tom istom význame sa používalo aj odvodené slovo
furmanka: časom furmanku zo solou wikonawagu (Krivá 1770); daleka furmanka
ma se (len) pri dobrych cestach rozkazaty (Belá 1773).
V nárečiach sa fúra používa ako expresívne slovo na vyjadrenie veľkého
množstva niečoho, hromady alebo kopy: na jurmaku už bilo fúru ludzí, co bívali
blíže (Devínska Nová Ves); fúra ľuďí tam bola (Košťany nad Turcom).
Adjektíva fúrový, fúrovný sa používali v spojeniach furovné peniaze,
furový plat vo význame „poplatok, ktorý sa odvádzal vrchnosti namiesto
230