KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

presvedčenie osadníkov v okolí, že obyvatelia, ktorí sa do ich blízkosti prisídlili,
boli k tomu prinútení prísnym rozkazom panstva, čiže boli akoby prihnaní,
dohnaní z iných krajov. – Dohnanye 1471, Dohnany 1504, Dohňany
1808, dnes Dohňany, obv. Púchov; obec v čase svojho vzniku a rozvoja patrila
panstvu Lednica (p. hes. dohnať).
dohnať, verb. prihnať na určené miesto, prinútiť prísť, pren. dohnať do
zúfalstva, do biedy a pod. (sloven. dohnať, čes. dohnat, poľ. dognać atď.).
dol, f. údolie so zalesnenými svahmi alebo so svahmi porastenými trávou,
preliačina (psl. dolъ, v sloven. náreč. dol dolina, priehlbina, stčes. dúl
jama, údolie, čes. důl baňa, údolie, poľ. doł vykopaná jama, dolina atď.); p.
hes. Doľane.
Doľane, vlast. meno, pl. ľud. živý názov obyvateľov s príbytkami v údolí,
v doline. – Dolan 1773, Dolany 1808, dnes Doľany, obv. Levoča; obec
vznikla v úzkej doline, ktorou preteká Doliansky potok.
Názov obce Doľany pri Pezinku vznikol v r. 1948 premenovaním obce
Ompitál (Ottontal 1390) s prihliadnutím na časť nem. názvu -tal, t. j. Tal
dolina, údolie.
dolina, f. údolie so zalesnenými svahmi alebo so svahmi porastenými trávou,
krovím a pod. (od apel. dol príp. priestoru -ina ako v rovina). – Dolina
1349, Clara Vallis appelatur, que nomine Dolyna vocatur 1355, Dolan
1773, dnes Doľany, obv. Levoča, pôv. Dolina, názov podľa údolia jasného,
často ožarovaného slnkom (porov. záznam Clara Vallis appelatu z r. 1355),
v ktorom obec vznikla.
dor, m. niečo utvorené drením, ničením povrchu, prenes. vychodená cesta
vydrením trávy hnaním dobytka na pašu, cesta lesom odstránením lesnej
dreviny, krovia, prípad. pôda získaná odstránením divého porastu zoraním
a pod. (najbližšie rus. dor zoraná celina, v brus. dorki zoraný úhor, role
uprostred lesa, v sloven. pôvodom blízke náreč. zádor záder, trhlina, štrbina,
stčes. vzdora odpor, srb., chorv. razdor roztržka atď.); p. hes. zador.
doval, m. ľud. dôval strhnutie niečoho niekam, dováľanie, Kál., p. hes.
dováľať.
dováľať, verb. pováľať, doničiť, prenes. postrhávať riečne brehy prudkým
tokom; p. hes. dovalov.
dovalov, -a, -o, topon. men. adj. vlastnosť niečoho, čo sa dá ľahko strhávať,
zosúvať, breh rieky, potoka, pôda po svahu a pod. – Dowalo 1492,
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 223