15.03.2014 Views

KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

loženia bola v držbe, vo vlastníctve zemianskej rodiny; to zvyšuje reálnosť<br />

výkladu názvu.<br />

dub, m. mocný lesný strom, Quercus (p. hes. dǫbъ). – Dwb 1358, Dub<br />

1378 (k dokl. p. hes. Dubovane).<br />

dubina, f. dubový porast, hromada dubového dreva (od dub hromad.<br />

príp. -ina ako v slove bučina); p. hes. dubinný.<br />

dubinný, -á, -é, adj. dubový (od dubina adj. príp. -ný, -ná, -né). – Dubynna<br />

1327, Dubynna 1352, Dubiné 1808, dnes Dubinné, obv. Bardejov; názov<br />

podľa dubového lesa v blízkosti obce v čase jej založenia a rozvoja.<br />

Dodnes uprostred obce je chránený asi 500-ročný dub (VSO I.).<br />

dubnica, f. plocha dubového lesa, dubovej hory (od dub príp. miesta<br />

-ica). – Dubnycha 1262, Dubnicza 1493, Dubnicza 1773, dnes Dubnica nad<br />

Váhom, obv. Ilava; pri obci archeol. objavila stsloven. sídlisko z 10. – 11.<br />

stor.<br />

dubnička, f. topon. demin., od dubnica zdrob. príp. -ič-ka, pričom zdrob.<br />

príp. mohla byť motivovaná menšou osadou, menším potokom a pod. (p.<br />

hes. dubnica). – Dubnicha 1389, Dubnyczka 1481, Dubnička 1808, dnes<br />

Dubnička, obv. Bánovce nad Bebravou; chotárom obce preteká potok<br />

Dubnička, preto názov obce môže byť podľa názvu potoka alebo dubový<br />

les, po ktorom sú stopy dodnes v chotári, mohol motivovať názov potoka<br />

i obce.<br />

dubodiel, m. topon. apel. od dub a diel v prenes. význame les deliaci väčšie<br />

oblasti, kraje, prípad. zo spojenia dubov diel skrátením na dubodiel (p.<br />

hes. diel). – Dubowy del 1439, Dwbodyel 1493, Dubodiel 1598, Dubodiel<br />

1773, dnes Dubodiel, obv. Trenčín. – Duboudyl 1255, Dwbowa 1424, dnes<br />

Dubové, obv. Zvolen, v horskom chotári (s n. v. 370 – 833 m) na vrchoch sú<br />

dodnes zachované dubové lesy.<br />

dubokani, pl. ľud. živý názov osadníkov povinných v službách panstva<br />

na výzvu zabezpečovať dubové drevo; apel. zložené od dub a hist. slovesa<br />

kaniti vyzývať, vyžadovať (známe v srb., chorv. kaniti zameriavať sa, mieniť,<br />

bulh. kanja pozývať, vyžadovať, blízke stčes. kaniti se získavať lichotením<br />

a pod.). – Debokan m. Dubokan 1113, úprava záznamu vzhľadom na<br />

údaj v listine In villa Debokan est terminus quercus 1113, CD I, 66); obec<br />

dnes nejestvuje, lokalizuje sa do oblasti na sever od Topoľčian (k tvorbe p.<br />

hes. krškani, vozokani).<br />

Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 227

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!