KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
loženia bola v držbe, vo vlastníctve zemianskej rodiny; to zvyšuje reálnosť<br />
výkladu názvu.<br />
dub, m. mocný lesný strom, Quercus (p. hes. dǫbъ). – Dwb 1358, Dub<br />
1378 (k dokl. p. hes. Dubovane).<br />
dubina, f. dubový porast, hromada dubového dreva (od dub hromad.<br />
príp. -ina ako v slove bučina); p. hes. dubinný.<br />
dubinný, -á, -é, adj. dubový (od dubina adj. príp. -ný, -ná, -né). – Dubynna<br />
1327, Dubynna 1352, Dubiné 1808, dnes Dubinné, obv. Bardejov; názov<br />
podľa dubového lesa v blízkosti obce v čase jej založenia a rozvoja.<br />
Dodnes uprostred obce je chránený asi 500-ročný dub (VSO I.).<br />
dubnica, f. plocha dubového lesa, dubovej hory (od dub príp. miesta<br />
-ica). – Dubnycha 1262, Dubnicza 1493, Dubnicza 1773, dnes Dubnica nad<br />
Váhom, obv. Ilava; pri obci archeol. objavila stsloven. sídlisko z 10. – 11.<br />
stor.<br />
dubnička, f. topon. demin., od dubnica zdrob. príp. -ič-ka, pričom zdrob.<br />
príp. mohla byť motivovaná menšou osadou, menším potokom a pod. (p.<br />
hes. dubnica). – Dubnicha 1389, Dubnyczka 1481, Dubnička 1808, dnes<br />
Dubnička, obv. Bánovce nad Bebravou; chotárom obce preteká potok<br />
Dubnička, preto názov obce môže byť podľa názvu potoka alebo dubový<br />
les, po ktorom sú stopy dodnes v chotári, mohol motivovať názov potoka<br />
i obce.<br />
dubodiel, m. topon. apel. od dub a diel v prenes. význame les deliaci väčšie<br />
oblasti, kraje, prípad. zo spojenia dubov diel skrátením na dubodiel (p.<br />
hes. diel). – Dubowy del 1439, Dwbodyel 1493, Dubodiel 1598, Dubodiel<br />
1773, dnes Dubodiel, obv. Trenčín. – Duboudyl 1255, Dwbowa 1424, dnes<br />
Dubové, obv. Zvolen, v horskom chotári (s n. v. 370 – 833 m) na vrchoch sú<br />
dodnes zachované dubové lesy.<br />
dubokani, pl. ľud. živý názov osadníkov povinných v službách panstva<br />
na výzvu zabezpečovať dubové drevo; apel. zložené od dub a hist. slovesa<br />
kaniti vyzývať, vyžadovať (známe v srb., chorv. kaniti zameriavať sa, mieniť,<br />
bulh. kanja pozývať, vyžadovať, blízke stčes. kaniti se získavať lichotením<br />
a pod.). – Debokan m. Dubokan 1113, úprava záznamu vzhľadom na<br />
údaj v listine In villa Debokan est terminus quercus 1113, CD I, 66); obec<br />
dnes nejestvuje, lokalizuje sa do oblasti na sever od Topoľčian (k tvorbe p.<br />
hes. krškani, vozokani).<br />
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 227