KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

V ďalšej kapitole Lexikológia autori predstavujú slovnú zásobu slovenčiny,
jej vlastnosti a štruktúru. Neodlučiteľnou časťou náuky o slovnej zásobe
je sémantika – náuka o význame. Z tohto hľadiska možno slová členiť na
jednovýznamové a viacvýznamové. V knižke sa priestor venuje aj známym
systémovým vzťahom medzi lexémami, ako sú synonymia, homonymia,
antonymia a paronymia, ale aj viacslovným jednotkám – združeným pomenovaniam
a frazémam. Čitateľ sa môže zoznámiť aj s jednotlivými typmi
frazeologických jednotiek. Veľmi prehľadne je spracovaná aj slovotvorba
– zrozumiteľne sa tu objasňuje proces vzniku jednoslovných pomenovaní
zmenou morfematickej štruktúry už jestvujúceho slova alebo slovného
spojenia a nechýba výklad o spôsoboch tvorenia slov. Samozrejme, autori
nezabudli na členenie slovnej zásoby z rozličných hľadísk. Pred praktickou
časťou tejto kapitoly nám približujú jednotlivé typy slovníkov.
Pomocou prehľadných ukážok sa každý môže pohodlne naučiť analyzovať
morfematickú štruktúru slov a slovných spojení – ponúka to kapitola
Morfológia (tvaroslovie). Okrem toho sa v nej možno dočítať o jednotlivých
podrobne spracovaných slovných druhoch a gramatických kategóriách.
Čitateľ tu nájde odpoveď azda na každú otázku, ktorá sa dotýka morfológie.
Napr. slovesá sú spracované takmer na 8 stranách – cez ich rozdelenie, gramatické
kategórie, vid, rod až po intenciu, valenciu a časovanie slovies.
Syntax (skladbu) autori spracovali podľa klasického členenia – na syntagmatiku,
vetnú, polovetnú, súvetnú a textovú syntax. Od elementárnych
prostriedkov syntaxe – vetných členov, základných syntagmatických vzťahov,
cez typy jednoduchých viet a polopredikatívnych konštrukcií sa problematika
rozvíja až po jednotlivé typy zložených súvetí. Vrcholom štúdia
o syntaxi by malo byť zvládnutie komplexného rozboru vety, ktorý sa predstavuje
v závere kapitoly. Z hľadiska jazykovej kultúry autori upozorňujú
na chyby a nepravidelnosti vo vetnej stavbe, napr. na nesprávnu väzbu rozumieť
niečo namiesto spisovnej väzby rozumieť niečomu a pod.
Štylistika ako náuka o funkčnom využívaní jazykových prostriedkov v dorozumievaní
tvorí ďalšiu samostatnú časť príručky. Čitateľ sa tu dozvie napr.
o tom, čo vplýva na výslednú podobu prejavu, aké slohové (štylistické) postupy
sa v slovenčine môžu uplatniť a ako členíme štýly a ich žánre v slovenčine.
Ostatná kapitola má byť návodom, ako získať a spracovať informácie
z dostupných zdrojov pri koncipovaní rozličných odborných prác. Zdrojmi
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 245