KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

takúto spájateľnosť: výberca cla, výberca daní, výberca dlhov, výberca mýta,
výberca odvodov, výberca parkovného, výberca poistného, výberca poplatkov,
výberca príspevkov, teda všetko so slovami, v ktorých je obsiahnutý
významový prvok súvisiaci s peniazmi.
Vráťme sa ešte k podstatnému menu vyberateľ. Ako sme už konštatovali,
ide o slovo utvorené v zhode so slovotvornými zákonitosťami platnými
v spisovnej slovenčine. To je dôvod, prečo ho nemožno odmietať a nemožno
odmietať ani postup tvorcu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované
Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, že siahol za týmto slovom.
Slovo vyberateľ so všeobecným významom „kto niečo vyberá“ bude
potrebné zachytiť vo výkladových slovníkoch a v PSP, doložiť ho niektorým
zo spojení vyberateľ poplatku (resp. vyberateľ poplatkov, vyberateľ koncesionárskych
poplatkov), vyberateľ daní, vyberateľ mýta, vyberateľ poistného,
vyberateľ predplatného, vyberateľ úhrady, ktoré sme zachytili na internete
(na internete sme našli aj spojenia vyberateľ darov, vyberateľ trasy). Popri
podstatnom mene mužského rodu vyberateľ zachytili sme aj prechýlenú podobu
vyberateľka, ktorá by sa takisto mala uviesť v slovníkoch. Z dokladov
na internete sa ukazuje sa, že slovo vyberateľ sa používa aj v oblasti bankovníctva,
kde vlastne funguje ako termín na označenie toho, kto vyberá
z banky istú sumu peňazí, teda kto uskutočňuje výber, a ktoré je opozitom
k slovu vkladateľ takisto fungujúcemu ako termín.
Matej Považaj
KS
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 237