KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

údaje) a o jeho celkovom prínose do rozvoja našej jazykovednej práce, osobitne
však zdôrazníme – vzhľadom na zameranie tohto nášho časopisu – najmä jeho
činnosť v oblasti jazykovej kultúry a jazykovej výchovy.
O životných osudoch J. Jacka sa ako zaujímavosť žiada pripomenúť najmä
to, že v rozhodujúcej väčšine sa viažu k jeho rodnému strednému Šarišu.
Obec Petrovany, ležiaca neďaleko Prešova, bola nielen jeho rodiskom (15.
marca 1938), ale (s výnimkou štvorročného pobytu v Bratislave, kde v rokoch
1948 – 1952 študoval kombináciu slovenčina – história na Filozofickej
fakulte Univerzity Komenského – vtedy ešte Slovenskej univerzity, a prvých
dvoch rokov učiteľského pôsobenia na gymnáziu v zemplínskom Vranove
nad Topľou) aj jeho trvalým bydliskom. Šarišská metropola Prešov (opäť
s výnimkou len krátkeho, trojročného pôsobenia v abovských Košiciach,
kde najprv od roku 1959 dva roky prednášal na tamojšom Pedagogickom inštitúte
a jeden rok vyučoval na jednej z tamojších stredných škôl pre pracujúcich)
bola zasa jeho celoživotným pôsobiskom. Viac ako štyri desiatky rokov
pracoval v tomto meste na tom istom type vysokoškolského pracoviska
– katedre slovenského jazyka a literatúry –, ibaže na viacerých fakultách: na
Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej (v rokoch 1954 – 1959), na
Pedagogickom inštitúte (od roku 1962), na Pedagogickej fakulte Univerzity
Pavla Jozefa Šafárika (od roku 1964) a na Fakulte humanitných a prírodných
vied Prešovskej univerzity (1997 – 2002). Teda Šarišan, východniar
svojím pôvodom i miestami pôsobenia, no nie regionálnym ohraničením,
zacielením a významom svojej práce. Jozef Jacko mal vždy na pamäti celoslovenský
jazykový kontext – predmetom jeho vedeckého záujmu bola
vždy spisovná slovenčina ako najdôležitejšia forma slovenského národného
jazyka, jej normy a fungovanie na celom slovenskom štátnom území.
Záber jazykovednej činnosti J. Jacka bol značne široký. Venoval sa
veľkému okruhu otázok gramatickej stavby jazyka, lexikológie, derivatológie,
jazykovej kultúry, jazykovej výchovy, teórie vyučovania spisovnej
slovenčiny a onomastiky. Spracované výsledky svojich výskumov publikoval
v množstve vedeckých štúdií a odborných článkov v odborných periodikách
(Slovenský jazyk a literatúra v škole, Slovenská reč, Kultúra slova
a i.), popularizačných článkov v dennej tlači a úspešne ich využil aj v rade
odborných knižných prác, ktorých je autorom alebo spoluautorom. Veľkej
pozornosti najmä študentov sa tešila napríklad jeho monografia Slovenská
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 239