KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

V súčasnej terminologickej práci sa stretávame s definíciami najčastejšie
na dvoch miestach – v slovníkoch a v textoch (tzv. definičný kontext).
Práve tieto dva hlavné zdroje využívali tvorcovia ošetrovateľského slovníka,
ktorí sa snažili pracovať s primárnymi zdrojmi, aby si takto overili
status terminologickej jednotky. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že
význam určitej časti ošetrovateľských termínov stále závisí od kontextu,
v ktorom sa daný termín používa (Žiaková a kol., 2008), pretože si kodifikátori
nikdy nemôžu byť istí, že ten istý termín nie je v nejakej inej
odbornej publikácii použitý v novom pojmovom význame. Arntz a kol.
(2002) však označuje kontextovú definíciu za problematickú, vyčítajú jej
najmä nepresnosť. Napriek tomu niekedy práve analýza kontextov umožňuje
terminológovi zhromaždiť viacero pohľadov na jeden pojem, a tým
ho ohraničiť.
Výkladový slovník týkajúci sa vedného odboru je špecifické lexikografické
dielo. Spravidla má plniť úlohu kodifikačného, resp. štandardizačného
diela a musí dbať na komplexnosť informácií. Vždy ide o systémovú
terminologickú prácu, pretože sa spracúva terminológia vedného
odboru – v našom prípade ošetrovateľstva. Skutočnosť, že ide o terminologický
slovník, mala by nasvedčovať tomu, že sa tu prejavujú znaky
termínu určené definíciou a miestom v konkrétnej sústave termínov. Vo
výkladovom slovníku by mal byť termín v inom „prostredí“ ako v terminologickom,
lebo stráca pozíciu, ktorú má v terminologickej sústave
(Masár, 1984).
Základnou funkciou terminologického výkladového slovníka je určenie
sémantickej a odbornej platnosti lexikálnej jednotky – termínu, ktorá
má v slovníku povahu hesla (terminologického záznamu). Pretože pri termínoch
má definícia štatút zásadnej informácie, každé heslo sa začína definíciou
a pri väčšine termínov pokračuje bližším výkladom jeho obsahu.
Pri vypracovaní terminologického výkladového slovníka sa vyskytli
– obsahové (intenzionálne) definície i výklad podobný štruktúre tejto definície,
– rozsahové (extenzionálne) definície zvyčajne doplnené iným typom
definície,
– encyklopedické definície a výklad, ktorý opisuje pojem čo najširšie,
– operatívne definície a výklad pomocou funkčnej charakteristiky.
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 209