KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

v Bratislave možnosť stretať sa s prezidentom Slovenskej republiky, s členmi
vlády, s poslancami a inými vplyvnými ľuďmi, ktorí v súvise so vznikom
Slovenskej akadémie vied a umení rozhodovali o základných veciach legislatívneho,
ale aj finančného a hospodárskeho rázu.
Medzi celoživotné vedecké, ale aj širšie spoločensky relevantné témy
Ľudovíta Nováka patrila reforma slovenského (a českého) pravopisu, ktorú
nastolil už na začiatku svojej vedeckej cesty roku 1931; ide o štúdiu
K problému reformy československého pravopisu. Ľudovít Novák sa stal
známym svojou radikálnou požiadavkou na zrušenie písmena ypsilon v našej
pravopisnej sústave. V tom bol verným nasledovateľom Ľudovíta Štúra,
ktorého jazykovedné dielo obhajoval a ktorého racionálnu pravopisnú sústavu
a relatívne pravidelný stredoslovenský hláskový a morfologický systém
vyzdvihoval napríklad aj proti konzervatívnym a historizujúcim predstavám
Michala Miloslava Hodžu a Martina Hattalu, ktoré sa napokon hodžovsko-
-hattalovskou reformou slovenského pravopisu z roku 1852 natrvalo presadili
do slovenskej pravopisnej sústavy.
Z dôvodov racionalizácie a zjednodušenia slovenskej pravopisnej sústavy
podporil aj Bartkov návrh Pravidiel slovenského pravopisu, ktorý
Matica slovenská predložila ministrovi školstva a národnej osvety Jozefovi
Sivákovi tesne po vyhlásení Slovenského štátu v marci roku 1939. Ako
je známe, v Sivákom vymenovanej takzvanej univerzitnej komisii, ktorá
mala posúdiť Bartkov koncept slovenského pravopisu najmä z toho
hľadiska, či nie je priveľmi puristický, so svojou podporou Bartkových
Pravidiel slovenského pravopisu spomedzi štyroch členov ministerskej
komisie Ľudovít Novák zostal sám. A tak sa prijatie Bartkových racionálnych
návrhov na reformu slovenskej pravopisnej sústavy odložilo až
do vydania nových Pravidiel slovenského pravopisu roku 1953, skoncipovaných
a vydaných, pravdaže, už bez Novákovej, ale aj bez Bartkovej
osobnej účasti. Tento krok, prirodzene, u Henricha Bartka (1907 – 1986),
ktorý v tom čase bol už v emigrácii, vyvolal ostrú reakciu; vo svojej dôkladnej
recenzii (pozri Bartek, 1954) nielen osvetlil vecnú stránku prijatých
pravopisných zmien (t. j. najmä to, že na týchto zmenách sa zhodli
odborníci, ktorí na pôde Matice slovenskej chystali revidované vydanie
Vážneho Pravidiel slovenského pravopisu z roku 1931), ale poukázal aj na
etickú a ideologickú stránku tohto kroku.
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 199