KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

Len na okraj v tejto súvislosti poznamenávame, že toto Novákovo zásadné
dielo týkajúce sa vzťahov Slovákov a Čechov v podmienkach prvej
Česko-slovenskej republiky sa po roku 1945 napríklad v slovenskej
historiografii vôbec nespomína ani v monografických prácach venovaných
špeciálne riešeniu slovenskej otázky v Česko-Slovensku. Odkazujeme tu
aspoň na knižné práce uverejnené v liberálnejších 60. a potom v 70. rokoch
20. storočia; ide o práce Ľubomíra Liptáka Slovensko v 20. storočí
z roku 1968, Sama Falťana Slovenská otázka v Československu takisto
z roku 1968, Viliama Plevzu Československá štátnosť a slovenská otázka
v politike KSČ z roku 1971 alebo Miloša Gosiorovského Z histórie česko-
-slovenských vzťahov z roku 1978.
V rámci riešenia kultúrnohistorických otázok slovenského národa a slovenského
jazyka Ľudovít Novák v tejto svojej rozprave, ale aj v iných prácach
predkladá svoj zásadný kladný postoj k Matici slovenskej ako k najstaršej
národnej kultúrnej a vedeckej ustanovizni slovenského národa. V našich súvislostiach
sa žiada vyzdvihnúť, že Matici slovenskej v tom čase prisudzoval
rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní o norme spisovnej slovenčiny a o jej kodifikácii.
Ako o tom svedčí jeho vyjadrenie v rozhovore s Fedorom Bartkom,
uskutočnenom 14. mája 1992 po prevzatí vysokých odborných akademických
ocenení, keď mu vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z apríla 1992
vrátila titul akademika Slovenskej akadémie vied, toto prirodzené oprávnenie
pre Maticu slovenskú v 30. rokoch 20. storočia obraňoval najmä na pôde vtedajšej
Učenej společnosti Šafaříkovej, ktorá bola v rukách jej českých členov
a ktorej bol sám členom (pozri Novák, 1992, s. 1 a 6).
V neskorších desaťročiach, keď situácia na Slovensku už bola podstatne
zmenená, vehementne bránil právo rozhodovať o norme spisovnej slovenčiny
a o jej kodifikácii výlučne príslušníkom slovenského národa a prisudzoval
ho výlučne slovakistom a Slovenskej akadémii vied, ktorá po spoločenských
zmenách po roku 1948 od Matice slovenskej prevzala úlohu vykonávať
a organizovať základný vedecký výskum na Slovensku. Máme tu na
mysli jeho „bojovný“ diskusný príspevok na vedeckej konferencii o kultúre
spisovnej slovenčiny, ktorá sa uskutočnila roku 1966 (pozri Novák, 1967, s.
71 – 74); jeho príspevok sa volá Ešte raz o jazykovej normotvornej právomoci
na Slovensku a dôrazne v ňom protestoval proti účasti vedúcich českých
jazykovedcov akademikov Bohuslava Havránka a Františka Trávníčka
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 197