KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
KUL TÃRA SLOVA - Jazykovedný ústav ĽudovÃta Å túra - SAV
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Len na okraj v tejto súvislosti poznamenávame, že toto Novákovo zásadné<br />
dielo týkajúce sa vzťahov Slovákov a Čechov v podmienkach prvej<br />
Česko-slovenskej republiky sa po roku 1945 napríklad v slovenskej<br />
historiografii vôbec nespomína ani v monografických prácach venovaných<br />
špeciálne riešeniu slovenskej otázky v Česko-Slovensku. Odkazujeme tu<br />
aspoň na knižné práce uverejnené v liberálnejších 60. a potom v 70. rokoch<br />
20. storočia; ide o práce Ľubomíra Liptáka Slovensko v 20. storočí<br />
z roku 1968, Sama Falťana Slovenská otázka v Československu takisto<br />
z roku 1968, Viliama Plevzu Československá štátnosť a slovenská otázka<br />
v politike KSČ z roku 1971 alebo Miloša Gosiorovského Z histórie česko-<br />
-slovenských vzťahov z roku 1978.<br />
V rámci riešenia kultúrnohistorických otázok slovenského národa a slovenského<br />
jazyka Ľudovít Novák v tejto svojej rozprave, ale aj v iných prácach<br />
predkladá svoj zásadný kladný postoj k Matici slovenskej ako k najstaršej<br />
národnej kultúrnej a vedeckej ustanovizni slovenského národa. V našich súvislostiach<br />
sa žiada vyzdvihnúť, že Matici slovenskej v tom čase prisudzoval<br />
rozhodujúcu úlohu pri rozhodovaní o norme spisovnej slovenčiny a o jej kodifikácii.<br />
Ako o tom svedčí jeho vyjadrenie v rozhovore s Fedorom Bartkom,<br />
uskutočnenom 14. mája 1992 po prevzatí vysokých odborných akademických<br />
ocenení, keď mu vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z apríla 1992<br />
vrátila titul akademika Slovenskej akadémie vied, toto prirodzené oprávnenie<br />
pre Maticu slovenskú v 30. rokoch 20. storočia obraňoval najmä na pôde vtedajšej<br />
Učenej společnosti Šafaříkovej, ktorá bola v rukách jej českých členov<br />
a ktorej bol sám členom (pozri Novák, 1992, s. 1 a 6).<br />
V neskorších desaťročiach, keď situácia na Slovensku už bola podstatne<br />
zmenená, vehementne bránil právo rozhodovať o norme spisovnej slovenčiny<br />
a o jej kodifikácii výlučne príslušníkom slovenského národa a prisudzoval<br />
ho výlučne slovakistom a Slovenskej akadémii vied, ktorá po spoločenských<br />
zmenách po roku 1948 od Matice slovenskej prevzala úlohu vykonávať<br />
a organizovať základný vedecký výskum na Slovensku. Máme tu na<br />
mysli jeho „bojovný“ diskusný príspevok na vedeckej konferencii o kultúre<br />
spisovnej slovenčiny, ktorá sa uskutočnila roku 1966 (pozri Novák, 1967, s.<br />
71 – 74); jeho príspevok sa volá Ešte raz o jazykovej normotvornej právomoci<br />
na Slovensku a dôrazne v ňom protestoval proti účasti vedúcich českých<br />
jazykovedcov akademikov Bohuslava Havránka a Františka Trávníčka<br />
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 197