KUL TÚRA SLOVA - Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra - SAV

polohy založenej osady pri dôležitej ceste smerujúcej k trhovému stredisku
Sečovce (p. hes. seč).
draň, f., draňa, f. neúrodná zem, málo výnosný chotár (sloven. dranica
zanedbaná, planá roľa, v sloven. náreč. draň, draňa neúrodné, zanedbané
pole, SSN I., etym. blízke stčes. dranie vydieranie, poľ. drań drením vyhladená
doska atď.). – Darna 1246, Dranya 1380, Darňa 1808, dnes Drňa,
obv. Rimavská Sobota; názov bol motivovaný málo výnosným chotárom
bez väčšieho úžitku; reálnosť výkladu zvyšuje názov obecnej miestnej časti
Jalová, čiže jalová, neúrodná.
dravec, m. dravý vták, chovaný a cvičený pre panské lovy, sokol, Falco,
jastrab, Accipiter a i., prenes. živý ľud. názov osadníkov povinných v službách
panstva alebo kráľovského dvora chovať, prípad. aj cvičiť dravé vtáctvo,
hlavne sokoly a jastraby pre panské lovy. – villa Draucariorum, Drauch
1263, Dravecz 1520, Drawcze 1773, dnes Dravce, obv. Spišská Nová Ves;
v zázname z r. 1263 je o obci priamy údaj, že je obcou dravcov (villa
Draucariorum 1263), t. j. chovateľov a cvičiteľov sokolov alebo jastrabov.
– Daroch 1350, Welké Drawce 1808, dnes Veľké Dravce, obv. Lučenec. –
Dorauch 1295, Drauche 1330, Drawcze 1773, dnes Šarišské Dravce, obv.
Sabinov; názov podľa povinnosti osadníkov vykonávať rozličné služby pre
panské poľovačky (p. VSO III, s. 123).
drieň, m. ker v podobe nízkeho stromu s tvrdou drevinou, Cornus mas;
p. hes. Drienčane.
Drienčane, pl. vlast. meno, ľud. živý názov osadníkov bývajúcich v blízkosti
drieňových krov (od drienec obyv. príp. -ane, -jane). – Drenchen 1291,
Derenchen 1344, Drýnčany 1808, dnes Drienčany, obv. Banská Bystrica;
obyvatelia obce v stredoveku sa okrem poľnohospodárstva zaoberali pletením
košíkov využívaním tvrdých drieňových prútov (VSO I.).
drienov, -a, -o, men. adj., to, čo má vzťah k drieňu, k drieňovému porastu.
– Drino 1256, Drienovo 1773, dnes Drienovo, obv. Krupina; názov podľa
polohy obce v čase jej založenia a rozvoja v blízkosti drieňového porastu.
drieť, verb., hist. dréti rýchlo utekať, bežať, prenes. prudko tiecť (psl. drěti
z derti, známe v morav. náreč. dříti utekať, dere uteká, poľ. drzeć rýchlo
bežať, slovin. dreti bežať atď.); p. hes. drietom.
drietom, -a, -o, hist. men. tvar prítom. part. pasívneho od koreňa drietpríp.
-om, -ma, -mo (tvorbou v sloven. blízke vedomý, nevedomky od vedom
Kultúra slova, 2008, roč. 42, č. 4 225